9. schôdza

31.1.2024 - 29.2.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:47 hod.

JUDr.

Ján Richter

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:24

Anežka Škopová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 169 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.2.2024 o 9:24 hod.

Mgr.

Anežka Škopová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:29

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, takže skúsim bližšie vysvetliť, o čo ide v tomto návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s mojimi kolegami. Najprv úplne všeobecne. Ideme sa baviť o či už gastrolístkoch alebo ich finančnej náhrade ako teda formy, ktorou slovenský Zákonník práce určuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi či už stravovanie alebo teda jeho náhradu. Tak. Toto je, toto je to, o čom sa budeme baviť. A teraz pozrime sa na to, že prečo to chceme dať. Dnešný stav je, že to treba urobiť dopredu a my to teda chceme posunúť, aby to bolo teda až potom povedzme odpracovanom mesiaci. No pozrime sa najprv všeobecne. Ako fungujú všetky ostatné platové náležitosti, teda okrem stravného. To znamená samotná hodinová mzda, všetky príplatky, všetky ja neviem preplatenie čohokoľvek ďalšieho. Toto všetko funguje tak, že teda zamestnanec to obdobie mesiac pracuje, následne teda zamestnávateľ účtovníci všetko zrátajú a do termín alebo vo výplatnom termíne je teda zamestnancovi vyplatené všetka jeho mzda a všetky ďalšie jej zložky. Nárokovateľné, dobrovoľné proste všetky. Ono to má jednu jedinú výnimku a je to stravné. To treba robiť nie pozadu ako všetky ostatné platové náležitosti, ale popredu pred začiatkom mesiaca. Už len, už len z tohto je to vlastne zaujímavé, že prečo to tak je a teda asi je každému jasné, že to spôsobuje zbytočnú administratívu, pretože tento predkladaný zákon má presne toto za úlohu, aby sme tentokrát pomohli účtovníkom a teda samozrejme prenesene firmám zjednodušiť ich život, aby sa im ušetrila nejaká byrokracia, aby sa im ušetrili nejaké náklady a túto energiu mohli venovať samozrejme do niečoho iného zmysluplnejšieho do skutočnej tvorby hodnôt. Takže tuto ani nič nepridáme zamestnancom, ale ani im nič nezoberieme, akurát teda zabezpečíme to, že ten systém bude fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s menším množstvom byrokracie. Čiže o tomto, o tomto to celé je a ja si myslím, že zasa tak ako nás tu sedí možno dvadsať, zasa sa nejdeme baviť o nejakom politickom ideovom zákone, ideme sa baviť o niečom čo ide pomáhať, pomáhať ekonomike, zlepšovať podnikateľské prostredie a bude sa takisto týkať v podstate každého jedného zamestnaného človeka plus teda samozrejme aj, aj, aj samostatne zárobkovo činných osôb, no proste jednoducho všetkých, ktorí fungujú v tomto systéme stravného. Takže bavíme sa zasa o miliónoch občanov Slovenska. No už vôbec samotný systém tých stravných poukážok alebo teda jeho finančnej náhrady, čo tiež sa podarilo zrovnoprávniť, zhodou okolností tiež som sa venoval v predchádzajúcom období tejto téme, je tak trošku slovenským špecifikom a sú teda priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa teda ale nezapočítava, nezapočítava do, do výplaty a jednoducho ono to do nejakej miery skresľuje skutočný slovenský príjem alebo príjem slovenského zamestnanca pri nejakých medzinárodných platových porovnaniach a teda prináša to teda ďalšie nejaké negatívne efekty ako som už o nich spomínal. Môžme sa ešte baviť o tom ďalej, že čo teda spôsobuje, ak ten zamestnávateľ tie či už poukážky alebo finančnú náhradu dáva dopredu a tá debata možno, možno bude fakt o tom a to chcem vykresliť, že ako absolútne jednoduchá vec jasné je zhoda v spoločnosti, že teda zamestnanec má nárok na to, aby mu nejakú časť toho stravného zamestnávateľ zaplatil, tak namiesto toho, aby to bolo jednoduché, jasné zároveň teda s ďalšími platovými náležitosťami, tak proste skutočne systém tohto stravného je extrémne zložitý, rôzne vysvetľovaný, pretože keď sa spýtate účtovníkov, tí vám povedia, že aj dnes súčasné znenie zákona v podstate umožňuje to celé urobiť, urobiť vlastne ex post, to znamená po mesiaci, ale tá realita je, že samozrejme je nejaké usmernenie Finančnej správy, ktoré ten zákon vykladá svojim teda usmernením nejak a teda sa má za to, že to znenie sa, to znenie sa používa za správne. Jednoducho ak by sa nám podarilo zasa nájsť spoločnú vôľu samozrejme aj s koaličnými kolegami, tak by sa tento systém výrazne, výrazne zjednodušil a fakt ten, ten život účtovníčok by bol, by bol oveľa jednoduchší. To keď sa bavíme o zamestnancovi, ktorý je v práci a to gro samozrejme ľudí je v tomto momente v pracovnom procese, im je ale úplne jedno, že ako tie poukážky alebo, alebo tú finančnú náhradu dostávajú. Oni ani netušia vlastne, že to dostávajú za mesiac dopredu a teda, lebo aj tak im to vo finále proste je nejak, nejak poslané a potom zúčtované vo výplate. Proste týmto zamestnancom dnes, ktorí sú v práci, to znamená gro ľudí sa absolútne nezmení nič. Rovnako budú mať či už gastráče alebo, alebo na účte stravné len to účtovníčka nebude robiť dvakrát, pretože najprv im to dá ako zálohu za mesiac dopredu a potom mesiaci samozrejme zistí, koľko bol človek v práci, či mal nejaké PN-ky, či mal nejaké služobné cesty alebo zahraničné služobné cesty, kde je samozrejme preplácanie stravného zasa inak. Toto musí zúradovať, porovnať s poskytnutým preddavkom a celé to zúčtovať. Čiže pre tých, ktorí sú v zamestnaní, sa nestane absolútne nič. Môže tu byť samozrejme debata o tom, keď ide človek do nového zamestnania, áno, lebo ono sa to hovorí, že okej dostanete tie gastráče alebo teda alebo finančný príspevok pred začiatkom zamestnania a teda hovorí sa, že aby človek, teda povedzme, že neumrel od hladu hej. Ale uvedomme si, že, že za prvé to nie je stravovanie celé, on ten gastráč asi človeku nezabezpečí to stravovanie, zároveň svet vždy fungujeme tak, že sa najprv pracuje a teda potom, potom je za to výplata. Čiže áno je tu, je tu tá debata, že vlastne ten človek, ktorý ide do práce, tak nebude mať, nebude mať to stravné dopredu. No v tom momente musí mesiac počkať a ďalej zasa je to už celé v poriadku. Zároveň zasa ten pohľad zamestnávateľa viete práve také tie manuálne, manuálne činnosti alebo teda nižšie kvalifikovaná pracovná sila často sa stáva, že zamestnanec si musí splniť zákonnú povinnosť, dá dvadsať gastráčov zamestnancovi no a ten po treťom dni ho už v práci nenájdete a vlastne k tomu, že má zamestnávateľ problém, že musí hľadať ďalšieho zamestnanca, no tak ten predchádzajúci mu odišiel aj so sedemnástimi gastráčmi, na ktoré de iure nemal nárok, ale teda de facto je ich od neho vymôcť veľmi náročné. Čiže aj toto je zasa fakt na druhú stranu vlastne k tomu pri tom zamestnávaní, že aj takéto sa zamestnávateľom stáva, potom samozrejme hľadajú cestu, že čo budú mu dávať každý deň jeden, byrokracia, dajú mu na týždeň čokoľvek alebo riskujú toto, že nebudú dodržiavať ten zákon a dajú mu to aj tak až ex post. Ak sa nám túto zmenu podarí prijať, aj táto zbytočná byrokracia spôsobujúca problémy vlastne zmizne. Takže takto, takto by som povedal vlastne aj z tohto pohľadu, že nebol by s tým alebo nie je s tým problém. No samozrejme treba vnímať, že Slovensko je zložitý systém a vôbec celý, celý tento systém stravného komplikuje ešte to, že nie všetci zamestnanci fungujú podľa Zákonníka práce, to znamená preto v tomto návrhu zákona, aby zasa bola, bolo v tomto vyhovené všetkým, tak samozrejme neriešime tú zmenu len v Zákonníku práce, ale samozrejme aj v ďalších osobitných právnych predpisov týkajúcich sa napríklad štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Finančnej správy, ktorých stravné je upravené rôznymi spôsobmi. V niektorých je to, že s to odvoláva na Zákonník práce, niektorí to majú napísané v tom svojom vykonávacom zákone špeciálne, takže všetko toto sme pripravili tak, aby boli zachytené a rovnako spracované aj všetky tieto špeciálne kategórie zamestnancov a aby teda nikto nebol znevýhodnený, respektíve fungoval v režime, ktorý nie je nastavený podľa toho nového zmysluplného spôsobu. Ešte poviem možno pár takých už tých konkrétnych detailov. Súčasťou teda návrhu zákona bude to, že, že navrhujeme úpravu samotného legislatívneho znenia týchto ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone vlastne vypadla zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie tejto zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že teda podľa navrhnutej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda už kedy bude známe koľko a aký nárok má ten samotný zamestnanec. Ide o to, že teraz teda je to viazané akože stále že špeciálne a na, na, na stravu a do toho sa potom viaže ešte tam sú debaty o tom, že ak to je na stravu a nie je to vyplatené pred pred tou stravou samotnou, tak vlastne potom sa na to už zasa vzťahuje zákonná daňová povinnosť, čiže ono je to fakt neskutočne komplikované a to práve preto, že peniaze, ktoré nemajú mašličky hej a vy môžte ktorékoľvek euro z vašej výplaty použiť na stravovanie, tak o nejakom konkrétnom množstve financií sa určuje, že tieto sú účelovo viazané len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje. Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Bodka. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú samozrejme určuje zákon...
===== len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje. Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú samozrejme určuje zákon a je jedno teda kedy to bude a nebude to účelovo viazané. Nemôžte sa pozrieť na vašu výplatu a povedať, že týchto konkrétnych 50 euro môžte použiť len na stravovanie. To je nezmysel, takže toto tiež odstraňujeme. Takisto podľa aktuálnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu zabezpečenie stravovania, ale zabezpečenie stravovania sa teda v súčasnosti deje dvoma spôsobmi. Jedným je teda poskytnutím jedného teplého jedla, konkrétne stravovanie, alebo teda poskytnutím stravovacej poukážky.
Poskytovanie stravovacích poukážok je teda dnes zaobalené do formulácie, že ide o zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. No, zasa je to komplikované. Túto zaobalenú informáciu nahrádzame priamym slovným spojením, poskytovanie stravnej poukážky, a toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania, lebo potom toto je tou príčinou výkladu, čo som spomínal, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň, a teda aj stravovacia poukážka bude tak iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, a táto teda refundácia buď bude v peniazoch, alebo nebude v peniazoch, ale teda nebude to viazané na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti, proste zasa to bude jednoduchšie. A takisto teda, a to už v podstate len zopakujem, teda explicitne zakotvujeme, že či už stravné poukážky, alebo finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú dozadu, nemajú teda zabezpečovací charakter, že štát už nebude hovoriť, že týmito 10 eurami si, iba tieto môžte kúpiť na jedlo, ale teda budú mať refundačný. To znamená zamestnanec samozrejme musí sa stravovať, alebo teda potrebuje jesť, veď keďže je človek a štát mu na základe pravidiel refunduje túto hodnotu. Skutočne, bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane zhruba rovnaký počet, či už tých poukážok, alebo, alebo financií a ešte raz ja to zopakujem, že neobstojí ten argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať za čo v predchádzajúcom mesiaci, či už kúpiť stravu.
Ešte raz, ani mzdu človek nedostáva dopredu, proste vždy to funguje tak, že najprv sa pracuje, potom má človek mzdu, aj teraz potom bude mať náhradu stravného a jednoducho proste z toho, z toho si vie potom zabezpečovať to stravné. A ešte raz teda zopakujem, aby aj to padlo, máme to ošetrené, aby sa to týkalo všetkých ostatných špeciálnych kategórií zamestnancov, či už štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, finančnej správy a koho som ešte zabudol, no proste všetkých. Takže takto o tomto to je, nikto o nič nepríde, celý systém sa zjednoduší, bude to jednoduchšie pre účtovníkov, pre firmy a z tohto zasa vo finále bude len a len nejaký profit a ten, ten, to prečo by to mohli podporiť aj koaliční kolegovia je to, že jednoducho tá firma bude mať zasa o niečo málo viacej času na produktívnu činnosť, na vytváranie hodnôt, ktoré sú samozrejme všetky zdanené a vo finále zasa o niečo viacej financií vie prísť do štátneho rozpočtu. Áno, je to drobnosť, samozrejme, len ten svet nefunguje tak, že aj minister financií povie, tu nie je jedno zázračné riešenie, ktoré spravíte a zrazu bude zo Slovenska do zajtra Rakúsko a do pozajtra Švajčiarsko. Vždy je to o množstve takýchto rôznych maličkých krokov pozitívnym smerom, ktoré jednoducho, keď sa nasčítajú, tak potom zrazu zistíme, že v nejakom tom prieskume, v ktorom je slovenský podnikateľ, násobne množstvo hodín venuje rôznym byrokratickým povinnostiam, oproti podnikateľovi v nejakej inej krajine, že vlastne zrazu budeme bližšie a bližšie k tým vyspelým krajinám, a to bude znamenať silnejšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie hospodárstvo a viac peňazí do tej spoločnej, verejnej kasy. Takže ešte raz, vôbec nie politický návrh zákona, zákon, ktorý teda pomôže, pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže hospodárstvu.
Poprosím všetkých o podporu, ak by to bolo možné. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.2.2024 o 9:29 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:45

Vladimír Ledecký
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja naozaj chcem tento návrh podporiť, je to presne taká novela ako si predstavujem od poslaneckého návrhu, malá, jednoduchá, čo zlepší podnikateľské prostredie, treba si uvedomiť, že my máme tak prebyrokratizované celé prostredie, bol som aj konateľom obecnej firmy sociálneho podniku, normálnej firmy, starosta, ako pri najlepšej vôli dodržiavať všetky pravidlá a zákony, vždycky človek niečo prehliadne, niečo mu ujde, lebo to prebyrokratizované prostredie, ktoré máme a ktoré ešte viacej vytvárame, proste to nedovolí. Som veľmi rád, že presne takáto novela odstraňuje jednu byrokratickú prekážku a pomáha účtovníkom a môžu sa venovať nejakej inej činnosti, čo naozaj zlepší podnikateľské prostredie, takže ja dúfam, že takáto maličkosť nebude tu mať nejaký zásadný problém. Zásadný problém prejsť a naozaj to pomôže a nikto o nič nepríde a ešte jednu podstatnú vec, dovolím si tvrdiť, že napriek tomu, že sme dostali dosť veľa reakcií od pracovníkov, ktorí to konajú, ktorí nám dopredu ďakujú, že s takým nápadom sme prišli, napriek tomu si myslím, že toto opatrenie väčšina firiem nerobí tak ako by mala, lebo práve preto, že keď si zamestná zamestnanca a mu dá dopredu všetky benefity, a ten zamestnanec odíde, tak potom zase o tie benefity musí bojovať, aby sa vrátili, tak radšej sa to ani nedodržuje, takže myslím si, že pomôže to všetkým. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:45 hod.

PhDr.

Vladimír Ledecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:47

Ján Richter
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, na prvý pohľad toto riešenie, ktoré navrhujete, alebo vôbec problém, ktorý pomenovávate, ja osobne ani nevnímam ako problém a nakoniec bol by som veľmi rád, ak by mal byť toto najväčší problém, aby sme sa priblížili k tým najvyspelejším krajinám, no bolo by so Slovenskom už dobre. Ja som osobne presvedčený, že tá cesta bude ďaleko, ďaleko väčšia ako len riešenie takéhoto pseudo problému. Viete, čo pripadá mi na myseľ jedno také slovenské príslovie, ktoré hovorí, že "Zabi bobra, zachráň strom!". Ideme pomôcť účtovníčkam, dobre, ale ideme ublížiť zamestnancom. To znamená, či chceme, alebo nechceme, on je to ideologický problém, to je zamestnanec verzus zamestnávateľ. A pýtam sa, je potrebný v takomto prípade? V takomto riešení? No, prečo, veď tá strava je jeden z prostriedkov, aby ten zamestnanec dosiahol ten cieľ, cieľ pre toho zamestnávateľa, aby mu vyrobil, prípadne dal službu, ktorú od neho očakáva. To usmernenie finančnej správy smeruje k naplneniu tohto cieľa. To znamená, v konečnej miere v prospech toho zamestnávateľa, jednoducho záloha na náklady súvisiace s naplnením cieľa pre toho zamestnávateľa. No a tu treba uviesť aj jednu vec, pán poslanec, sú ľudia, ktorí ani na ten prvý mesiac dopredu, nemajú tie prostriedky. To znamená, čo budú žiť z nejakého rohlíka, studenej strave, to má vplyv na zdravie ľudí a pre samotného zamestnávateľa to prináša riziko, že ten zamestnanec nenaplní ten cieľ, lebo nemá istú výbavu osobnú, predpoklady pre to, aby mohol, pokiaľ je to napr. ťažká, fyzická práca, ten cieľ jednoducho dosiahnuť.
Pripomínam, štvorčlenná (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:47 hod.

JUDr.

Ján Richter

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:49

Andrea Turčanová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem. Je to naozaj jednoduchá zmena, ale myslím si, že výrazne pomôže hlavne všetkým zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Ten zamestnanec, si myslím, že nepostrehne, že či tie stravné lístky dostal dopredu, alebo pozadu, ale hlavne, že ak bude mať nejaké PN-ky, alebo odíde z práce, alebo si zoberie neplatené voľno, tak ďaleko sa zjednoduší systém vyplácania a sledovania a nebude toľko malých pochybení, koľko sa vo firmách deje. Sama som mala možnosť riešiť tieto veci a naozaj je to zjednodušenie. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:49 hod.

Ing.

Andrea Turčanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:50

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už budem samozrejme reagovať len na faktické, ale keďže sa aj prihlásil pán poslanec Richter a som veľmi rád, že sa prihlásil, takže skúsim trošku vo väčšom časovom rozsahu, aby som mu vedel lepšie odargumentovať, než v tých pár sekundách. Ale začnem najprv kolegom Vladimírom Ledeckým, ktorý verím, že ma počúva už na káve niekde v bufete. Jednoznačne a som rád, že to úplne takto na rovinu povedal. Ten dnešný, aktuálny stav je tak byrokratický, a tak je to škrabanie sa s ľavou rukou za pravým uchom, že veľká väčšina firiem dnes ten zákon jednoducho nedodržiava a robí to fakt, že pozadu, robí to tak ako to robí so mzdou, tak ako to dáva zmysel, a tak ako to vo finále chráni aj tú firmu pri tých špecifických prípadoch, pred, pred proste nejakými stratami. Takže dnes, dnešný stav je taký, že núti firmy robiť veci byrokraticky, alebo ich núti proste do nejakej miery nedodržiavať zákon a ak to zmeníme, tak vo finále, pre skutočne, že veľa, veľa firiem sa nič nezmení, ani pre zamestnancov sa nič nezmení, ale budú jednoducho v súlade so zákonom a budeme ich menej nútiť zákon nedodržiavať.
Kolegyni Turčanovej ďakujem, úplne súhlasím, proste jednoznačne malá zmena a už sa teda, ale potrebná, zmyslu plná, ale už sa posuniem k pánovi poslancovi Richterovi. No, pán kolega, samozrejme, veď ja som to povedal, táto zmena z nás neurobí ani to Rakúsko a už vôbec nie do zajtra a už vôbec nie ani to Švajčiarsko. Samozrejme je to jedna drobná, malá zmena z tisícich, z tisíc zmien, ktorých Slovensko samozrejme potrebuje, ktoré potrebuje naša ekonomika, naše hospodárstvo, aby sme fungovali lepšie. To je samozrejmé a ani ja si nemyslím, že teda toto je úplne, že najzásadnejšia zmena. Nie je, ale podľa mňa, práve vaše slová tieto, hovoria, že treba ju urobiť, veď ako ja som to povedal, veľa malých krokov vie pomôcť, ale ono je to opačne, proste. Jednoducho jedna mucha vola proste nezlikviduje, ale keď proste ho bude štípať tisíce a tisíce tých malých múch, tých nezmysluplných povinností byrokratických, tak jednoducho to udolá aj toho vola. A proste veľa tej byrokracie spoločne udolá a udoláva, bohužiaľ, tie naše firmy, a potom, potom proste to Slovensko stráda. Takže po tejto stránke, a práve za to, že je to malá zmena, by mohla byť, mohla byť podporená aj koaličnou väčšinou, veď je to zmena správnym smerom, to v podstate viac-menej potvrdil aj pán Richter. Ale teda poďme, lebo gro jeho príspevku bolo o inom, bolo teda o tých zamestnancoch, čiže ešte raz v prvom rade, každý jeden zamestnaný človek, a teraz máme teda tú zamestnanosť relatívne hodne vysokú, resp. nezamestnanosť nízku, nepocíti absolútne žiadnu zmenu. Ešte raz, bežný zamestnanec ani netuší, že mu to tá účtovníčka robí na dvakrát, hej, netuší. Čiže tam nepríde k ničomu. Vy, keď ste zamestnaný, dnes je vám úplne jedno, či to máte popredu, alebo pozadu. Pre vás je ten stav úplne rovnaký, v nejakom momente dostanete, či už finančnú náhradu, alebo stravný lístok a proste môžte si za to ísť kúpiť jedenie. No, a teraz, áno bavíme sa o tom, a to som inak tiež v tej mojej rozprave povedal, že tá určitá zmena nastane len pri tom nástupe do zamestnania, hej. A teraz sa bavme, že zasa, samozrejme, však určité množstvo ľudí v každom momente prechádza zo zamestnania do zamestnania, ale zasa, veď ten kto z toho zamestnania nejakého, prechádza a ide ďalej, tak zas asi, pán Richter, nie sú ľudia takí, že teraz nemajú vlastne ani len na tú stravu, veď v nejakom tom zamestnávaní v podstate teda pracovali, ex post mu príde výplata, takže vlastne nejaké financie takisto ešte má, a teda tam je ten dosah takisto v postate minimálny a dobre, môžme sa baviť teraz o študentovi, ktorý teda ide prvýkrát do zamestnania, ale tak predpokladá sa, že keď doštudoval, musel aj niečo jesť, tak asi tiež nejaké financie na to jedenie mal a nemám za to, že teraz zrovna ten mesiac ako skončil školu a začal študovať, umrie od hladu, keď to teda takto poviem. Takže ani tam nie je problém, a potom samozrejme je určite skupina zamestnancov, kde záleží na každom eure, kde ten problém môže byť, ale veď dobre, ak to bude, veď nikto nezakázal dať firme takejto, ktorá chce zamestnávať presne takýchto ľudí, že to urobí nejakou zálohou.
Dokonca môže byť aj záloha na mzdu, hej, nielen na stravu a keď to budú mať dobrovoľné, veď urobme im z toho výhodu. Možno tá firma nejaká betonárska, ktorá fakt pracuje teda s jednoduchými zamestnancami aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej, ale tá najlepšia odpoveď
===== ...aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej, ale tá najlepšia odpoveď na obavu alebo otázku pána kolegu Richtera je, že veď ešte raz, všetky ďalšie mzdové náležitosti sú ex post. Vy idete do práce, aj do tej manuálnej. Nikto vám nedá výplatu dopredu. Veď musíte ten mesiac odrobiť a potom dostanete výplatu. To isté pri akýchkoľvek ďalších náležitostiach. Nič z toho nemáte dopredu. Vždy sa má za to, že proste musíte to nejaké obdobie odpracovať a následne je do nejakého termínu, samozrejme zákonom určeného, povinnosťou zamestnávateľa vám tú mzdu a všetky ďalšie náležitosti vyplatiť. Až na jednu jedinú výnimku, ktorým je stravné. Ale to je zasa, aby to bolo jasné, to je len časť stravného pri bežnej, bežnej pracovnej dobe osem hodín denne sa bavíme, neviem teraz je to koľko, osem euro alebo koľko. To nie je niečo čo zabezpečí tomu človeku, že teraz sa stravovanie vlastne na celý mesiac, hej. To je len počas tej práce, takže zase neabsolutizujme to, že teraz, že všetky účtovníčky pre milióny zamestnancov na Slovensku musia robiť dvojitú prácu, pretože nejaké malé množstvo zamestnancov práve teda ide do prvého alebo nejakého zamestnania po nejakej dlhej dobe nezamestnanosti a teraz by mohli, mohli umrieť akoby od hladu. Tieto veci dajme ako možnosť a všetkým ostatným ich zbavme nezmysluplných a proste zbytočne drahých povinností. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.2.2024 o 9:50 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57

Ján Richter
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nechcem polemizovať. Ešte raz, vidím problém, ktorý pre mňa nie je problémom, ale v podstate vy jak ste reagoval, po prvé, pripustil ste, že v nejakom momente tie prostriedky dostane. Áno, dostane ten zamestnanec, firma môže dať zálohu. V podstate akceptujete tie moje pripomienky, že niekde je to dôležité, aby tie prostriedky na tú stravu ten zamestnanec mal. Forma to už nie je v tomto prípade to najdôležitejšie. No len znova pripomínam, mzda je výsledok konkrétnej práce, ale prostriedky na stravu je prostriedok ako dosiahnuť ten výsledok. Nič viacej. Len v tomto smere sa líšime. A to čo som vám povedal, že relatívne takých ľudí môže byť dosť, nedokončil som. Štvorčlenná rodina, dve deti, dvaja dospelí. Jeden nastúpi za minimálnu mzdu. To sa veľakrát týka, pán Pollák, hlavne marginalizovaných skupín. Mne sa celkom darilo zamestnávať aj ľudí z osád. Oni bolo ochotní, keď tam bol rozdiel medzi minimálnou mzdou a len sociálnymi dávkami ktoré dostával. On nemá tie prostriedky. Ja nechcem, aby ostal na jednom rohlíku a na jednom pive. Nech má normálne teplú stravu a nech ten výsledok pre toho zamestnávateľa dosiahne. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:57 hod.

JUDr.

Ján Richter

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak už poslednýkrát k tomuto návrhu. Takto, pán Richter, veď myslím si, že v podstate sa zhodneme na veľa veciach, len ešte raz, že ak je nejaká malá skupina zamestnancov povedzme z vylúčených komunít alebo teda týchto rôznym spôsobom znevýhodnených, veď v poriadku. Veď ešte raz, to je dobré dať ako možnosť. Nikto nezakazuje zamestnávateľovi v špecifických podmienkach sa dohodnúť nielen na poskytnutí stravného dopredu, ale hovorím ešte raz, aj na poskytnutí zálohy za výplatu. Proste to všetko vie fungovať. Toto sa nič nestane, tam kde je to potrebné. Ale tú povinnosť proste, ktorá sa týka fakt malilinkého percenta zamestnancov prenášame na všetkých ostatných. To je, to je úplne že zbytočné a tie negatíva, ktoré to spôsobuje pre všetkých ostatných, kde to nemá absolútne žiadny význam okrem toho, že je to veľká byrokracia, vysoko prevažujú niektoré prípady, kde teda môže byť samozrejme takáto nejaká potreba. Toľko k tomu. Myslím, že asi už sme povedali takmer všetko. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.2.2024 o 9:58 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:00

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov a položky z doterajšej 6 odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6 odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon je zvýšenie hranice nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50 000 eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak isto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. A samozrejme návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, tak isto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako samozrejme aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

22.2.2024 o 10:00 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:03

Igor Janckulík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.2.2024 o 10:03 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video