9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.2.2024 o 10:20 hod.
Mgr.
Anežka Škopová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami (tlač 68).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 71 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o predmetnej tlači rokoval dňa 6. decembra 2023 na svojej 5. schôdzi a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľom návrh uznesenia na dopracovanie.
Výbor ma zároveň v uznesení poveril ako spravodajcu k podaniu informácie o výsledku rokovania výboru.
Prílohou tejto informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike. Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť.
Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút.
Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby, ako ostatným pacientom.
Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť. Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach. Povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká. Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti.
Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám. V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadosti o prácu fiktívne rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov. Taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť.
Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: "Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal."
Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity.
Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami, ako všetci ostatní.
Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ak po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
10:00
Vystúpenie 10:00
Marián ViskupičĎalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon je zvýšenie hranice nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50 000 eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak isto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. A samozrejme návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, tak isto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako samozrejme aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov a položky z doterajšej 6 odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6 odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon je zvýšenie hranice nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50 000 eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak isto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. A samozrejme návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, tak isto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako samozrejme aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Rozpracované
10:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:03
Igor JanckulíkPán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.2.2024 o 10:03 hod.
Bc.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Rozpracované
10:05
Toľko, toľko asi k tomuto. Skutočne buďme féroví, buďte kolegovia koaliční féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej. Kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1400 %, alebo o 1200 %. Tak to je samozrejme extrém, hej, ale, ale okey, argumentujete infláciou aj pri lex konsolidácia, pri tých poplatkoch hovorím beriem. Tak prosím všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj na príklad pri tejto hranice, hranici odpisov kde teda tak isto tá inflácie má presne rovnaký vplyv ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1700 a 2400 euro a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3 tis. euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste na čo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri. Nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to čo robil Steven Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha, alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe. Takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých, aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu či sme v takom tričku alebo v inom tričku. Ďakujem pekne za pozornosť.
Viackrát spomínal keď sa pozrieme na silu eura alebo teda teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je 20 rokov, tak samozrejme je to úplne inde. A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A tak isto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa a teda v časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu ktorá je tam 20 rokov nezmenená jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie. A tak isto ako ďalší ten bonus pre podnikateľ je zníženie byrokracie. Zoberte si voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej. Od 1700 eur, dneska poriadny počítač ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch, alebo o grafických staniciach samozrejme tie sú úplne iné sumy. A ale jednoducho tá suma proste je tak nízke, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3 tis. euro veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa.
Toľko, toľko asi k tomuto. Skutočne buďme féroví, buďte kolegovia koaliční féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej. Kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1400 %, alebo o 1200 %. Tak to je samozrejme extrém, hej, ale, ale okey, argumentujete infláciou aj pri lex konsolidácia, pri tých poplatkoch hovorím beriem. Tak prosím všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj na príklad pri tejto hranice, hranici odpisov kde teda tak isto tá inflácie má presne rovnaký vplyv ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1700 a 2400 euro a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3 tis. euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste na čo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri. Nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to čo robil Steven Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha, alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe. Takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých, aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu či sme v takom tričku alebo v inom tričku. Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
10:05
Vystúpenie v rozprave 10:05
Marián ViskupičSamozrejme uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme samozrejme debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20 alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice teda nad ktorú sa či už hmotný majetok alebo nehmotný majetok alebo teda aj zhodnotenie bude odpisovať. Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus mínus zo sumy 50 000 eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od, odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak samozrejme je to úplne inde. A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré...
===== Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči.
Vystúpenie v rozprave
22.2.2024 o 10:05 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska. Takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6 odpisovú skupinu v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov. Tým pádom vlastne ten najjednoduchšia a pretože zrušenie 6 odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5 odpisovej skupiny. Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Tak isto a myslím, že to som už spomínal, Ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí, alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu a teda naštartovanie investícií do budov bude mať samozrejme následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa a to sa už obracám aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora samozrejme možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať aké tričká máme či koaličné alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských, aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov. Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme samozrejme debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20 alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice teda nad ktorú sa či už hmotný majetok alebo nehmotný majetok alebo teda aj zhodnotenie bude odpisovať. Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus mínus zo sumy 50 000 eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od, odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak samozrejme je to úplne inde. A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré...
===== Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči.
Rozpracované
10:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14
Igor JanckulíkNo a čo sa týka aj odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov. Určite súhlasím, lebo si zoberieme tých podnikateľov, podnikateľ keď je úspešný a darí sa mu, tak väčšinou už má nejaký ten svoj vek, tak on sa chudák ani nedožije odpisovanie toho svojho majetku, lebo 40 rokov podľa mňa je určite veľmi dlhá doba. A potom vieme, že tie firmy buď idú do konkurzu alebo neviem ani ako skončia. Takže podporuje určite tento návrh. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.2.2024 o 10:14 hod.
Bc.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem Marián aj za tvoje vystúpenie. Určite tento návrh zákona pomohol by veľmi podnikateľom znížiť tú byrokraciu o ktorej sa tu stále rozprávame a bavíme. A fakt 1700 euro v dnešnej dobe to je strašne nízka suma, lebo vtedy si pamätám, ako keď sme to prerátavali, krát 30,126, bolo to 50 tis. slovenských korún, malo to nejakú hodnotu. Teraz ako si aj povedal, obyčajný notebook lepší stojí viac ako 1700 euro. Teraz zoberme si napríklad kamery, hej, niekto sa bav, svoju činnosť vykonáva, že robí záznamy rôzne na kameru, to znamená, že tak isto za 1700 euro vlastne nekúpi dobrú kameru. Alebo ja neviem geodeti, ktorí dennodenne robia merania a možno že on dva, tri prístroje zničí za jeden rok, ale musí ich držať a musí ich odpisovať. Servisy si zoberme napríklad, tí majú tiež zariadenia na rôzne merania a tak isto ich musia odpisovať a dennodenne s tým robí, to zariadenie mu nevydrží.
No a čo sa týka aj odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov. Určite súhlasím, lebo si zoberieme tých podnikateľov, podnikateľ keď je úspešný a darí sa mu, tak väčšinou už má nejaký ten svoj vek, tak on sa chudák ani nedožije odpisovanie toho svojho majetku, lebo 40 rokov podľa mňa je určite veľmi dlhá doba. A potom vieme, že tie firmy buď idú do konkurzu alebo neviem ani ako skončia. Takže podporuje určite tento návrh. Ďakujem.
Rozpracované
10:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
22.2.2024 o 10:16 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslancaĎakujem pekne pán predsedajúci. Ďakujem pekne kolegovi za faktickú, absolútne súhlasím. Ja len možno k tým 40 rokom ešte dopoviem, že presne tak, niekedy sa toho nedožije, ale ďalšia vec je tá, že ten zmysel, že teda tú investíciu si dokáže odpísať sa vlastne stráca, pretože za tých 40 rokov tá hodnota peňazí výrazne klesá a keď to preženieme cez tú časovú hodnotu peňazí, tak za tých 40 rokov vlastne ten podnikateľ si reálne odpíše len 57 približne, 57 % hodnoty ten vtedajšej investície, čiže aj takto vlastne bol akoby ukrátený. Takže aj toto je ešte ďalší dôvod pre, pre to skrátenie. No a jednoznačne proste, tak ako bolo spomínané, áno, ja som hovoril notebook, kolega hovoril o kope ďalších vecí. Jasné, ten svet sa zrýchľuje proste a veľakrát sa presne to stáva, že áno, je to či už hneď aj len na štyri roky odpisovanie. Už dávno ten, proste tá súčiastka, ten stroj, tá meracia stanica nefunguje, ale musí to tam stále mať lebo to odpisuje proste. Toto by, to zvýšenie hranice vlastne uľahčí pre tieto bežné veci, ktoré normálne z titulu tej doby a z titul posunu hodnoty peňazí nevedia vôbec tie štyri roky vydržať byť funkčné a byť používané. Takže ešte raz ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu. Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:19
Vystúpenie 10:19
Peter PollákĎakujem pekne pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, tlač č. 68. Toto uznesenie ďalej odôvodním v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:20
Vystúpenie v rozprave 10:20
Peter PollákSlovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako...
Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného, záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov, Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej.
Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce, alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala medzinárodná aliancia pri, pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež dvanásť demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každá prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity. Od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská.
Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne.
vieru a náboženstvo politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod, ale iné, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného, záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov, Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej.
Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce, alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala medzinárodná aliancia pri, pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež dvanásť demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každá prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity. Od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská.
Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Rozpracované
10:20
Vystúpenie v rozprave 10:20
Anežka ŠkopováPredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 71 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o predmetnej tlači rokoval dňa 6. decembra 2023 na svojej 5. schôdzi a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľom návrh uznesenia na dopracovanie.
Výbor ma zároveň v uznesení poveril ako spravodajcu k podaniu informácie o výsledku rokovania výboru.
Prílohou tejto informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike. Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť.
Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút.
Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby, ako ostatným pacientom.
Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť. Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach. Povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká. Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti.
Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám. V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadosti o prácu fiktívne rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov. Taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť.
Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: "Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal."
Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity.
Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami, ako všetci ostatní.
Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ak po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
22.2.2024 o 10:20 hod.
Mgr.
Anežka Škopová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami (tlač 68).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 71 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o predmetnej tlači rokoval dňa 6. decembra 2023 na svojej 5. schôdzi a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľom návrh uznesenia na dopracovanie.
Výbor ma zároveň v uznesení poveril ako spravodajcu k podaniu informácie o výsledku rokovania výboru.
Prílohou tejto informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike. Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť.
Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút.
Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby, ako ostatným pacientom.
Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť. Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach. Povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká. Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti.
Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám. V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadosti o prácu fiktívne rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov. Taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť.
Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: "Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal."
Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity.
Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami, ako všetci ostatní.
Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ak po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
10:20
medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku.
Medzi tie najznámejšie zmluvy ktoré sme sa zaviazali dodržiavať patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v Článku I definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským...
medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku.
Medzi tie najznámejšie zmluvy ktoré sme sa zaviazali dodržiavať patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v Článku I definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
ak isto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa Článku II je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Tak isto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa Článku 14: "Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa Článku 2 "Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto Pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“.
Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Článku 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod.
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde podľa Článku 2 píše: "Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“.
Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa Článku 4: "Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“.
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.
Slovenská
=====
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, že všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku.
Medzi tie najznámejšie zmluvy ktoré sme sa zaviazali dodržiavať patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v Článku I definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
ak isto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa Článku II je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Tak isto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa Článku 14: "Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa Článku 2 "Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto Pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“.
Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Článku 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod.
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde podľa Článku 2 píše: "Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“.
Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa Článku 4: "Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“.
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.
Slovenská
=====
Rozpracované
