9. schôdza

31.1.2024 - 29.2.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:14 hod.

Mgr.

Daniel Karas

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:58

Beáta Jurík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ja len v skratke dopoviem teda, Európska únia nám skutočne dáva oveľa viac ako jej dávame my. A to, ako sa tie peniaze následne míňajú, však za to je zodpovedná práve vláda. A trom vládam Roberta Fica, aby sme teda mohli vys, vystaviť veľmi nelichotivé vysvedčenie za to, ako sa tie eurofondy míňali. To, to sa dúfam zhodneme. No asi nie s ľavou stranou, ale myslím si, že, že to je jasné.
A pani poslankyňa Plevíková tu už nie je, ale ja by som jej len chcela povedať, že pán Mihál nie je europoslanec Progresívneho Slovenska a neviem aké aktivity vyvíja na pôde Európskeho parlamentu. Áno, je súčasťou frakcie Renew Europe, do ktorej patríme aj my, ale však vy tiež máte vo vašej frakcii aj iných členov, členky. A to, čo sa stalo včera, na pôde Európskeho parlamentu, však to je niečo, veľmi klasické, ja sama som pracovala vo výbore kontroly rozpočtu, a takéto stretnutia s Európskou komisiou sa berú, sa dejú bežne. Veď to je tá práca, že Európska komisia, Európsky parlament spolu komunikujú, analyzujú dianie v členských štátoch, a je to úplne normálne. Obzvlášť, keď sa jedná teda o ochranu finančných záujmov EÚ. Tak jednoducho ten výbor má na to kompetenciu a je normálne, že europoslanci sa pýtajú, je normálne, že sa pýtajú aj na to, že či to ohrozenie, ktoré tu existovala a ktoré Európska komisia niekoľkokrát pripomenula, že či je stále reálne. Veď a ak nie je, aj ja som sa vás to pýtala, že či, pýtala som sa to včera ministra Suska, že či už teda podľa neho aj zo správ z diskusií z európskej, s Európskou komisiou vyplýva, že všetko nebezpečenstvo straty eurofondov je zažehnané. Ak to tak je, však o to lepšie. My sa budeme tešiť s vami skutočne. Ak Európska komisia povie, že žiadne európske peniaze nie sú ohrozené, veď to je len dobre na to, pre našu krajinu. Veď na tom sa zhodneme naprieč politickým spektrom. Opakujem, opozícia skutočne nechce obzvlášť teda hovorím samozrejme za, za moje hnutie, my nechceme, aby Slovensko prišlo o Európske peniaze. Veď to sú peniaze pre ľudí, pre bežných ľudí na Slovensku, pre naše zdravotníctvo, pre všetky sektory, ktorí ich tak veľmi potrebujú. Ak ich niečo ohrozilo, tak to boli práve kroky tejto vlády. A preto sme celý čas hovorili zastavte to. Nie preto, že by sme chceli poškodzovať dobré meno. Čo by sme z toho mali. Veď to je, to je proste nezmysel. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 9:58 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:01

Ján Tóth
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som sa rád poďakoval za možnosť vystúpiť v tomto pléne a za možnosť uviesť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2027. Verejné financie Slovenskej republiky sa aktuálne nachádzajú v nepriaznivom stave, ktorý charakterizuje jeden z najvyšších deficitov v EÚ. Ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh s zvýši nad 60 % HDP a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už o jednu dekádu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa preto nachádza v pásme vysokého rizika. V tomto duchu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť víta, že vláda v programovom vyhlásení deklarovala snahu konsolidovať a ozdravovať verejné financie. Národný rámec pravidiel, ktorý bol schválený parlamentom predpokladá, že predložené výdavkové limity sú práve tým základným nástrojom, ktorý Slovensku výrazne dopomôže k postupnému ozdravovaniu ve, verejných financií bez toho, aby to ohrozilo ekonomický rast na Slovensku. Výdavkové limity boli Národnou radou schválené v marci 2022 novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ide teda o hlavný operatívny nástroj riadenia rozpočtu, ktorý dopĺňa existujúce ústavné pravidlá limitu na dlh.
Výdavkové limity podporujú modernú, zodpovednú takzvanú proticyklickú rozpočtovú politiku, zjednodušene, vyžadujú šetrenie v dobrých ekonomických časoch, aby naopak bolo možné pomáhať ekonomike a domácnostiam v krízových rokoch. Sú tak ideálnym nástrojom ozdravovania verejných financií s najmenším negatívnym vplyvom na ekonomiku krajiny a jej obyvateľov. Aktuálne nepriaznivé vyhliadky verejných financií, sú do veľkej miery dôsledkom dlhodobej absencie tohto nástroja. Zavedením výdavkových limitov sa tak po vyše desaťročí zároveň odstránil protiústavný stav, nakoľko ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 7 predpokladá existenciu limitu verejných výdavkov, pričom, ako som už spomínal, ide podľa zákona o hlavný rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobého zdravia našich verejných financií. Samotná hodnota dlhodobej udržateľnosti, ako aj s tým súvisiaca transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov navyše bola zavedením čl. 55a ústavy z 9. decembra 2020 potvrdená ako ústavná hodnota. Slovenská republika, to znamená všetky jej orgány respektíve verejná moc ako taká, má chrániť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia krajiny, pretože v prípade, ak hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, môže nastať situácia, že štát nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať ochranu práv občanov, a to predovšetkým tých, ktoré sú od verejných financií závislé. Zlí stav verejných financií môže priamo ohroziť základy sociálnych garancií, na aké sme v súčasnosti zvyknutí a tento stav by sa mohol negatívne prejaviť v budúcnosti, napríklad na úrovni dôchodkov, kvalite zdravotnej starostlivosti, školstva, či na úrovni sociálnych dávok, a to aj napriek ich súčasným zákonným úpravám. Je v priamej kompetencii vlády a parlamentu, akými príjmovými či výdavkovými politikami bude realizovať svoje predstavy. Avšak schopnosť zabezpečiť dlhodobo zdravé verejné financie by mala byť zjednocujúcim faktorom pre všetky vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, dňa 25. januára neprijal uznesenie k predloženým limitom verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 zohľadňujúc stanovisko, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa v tomto stanovisku vyskytlo niekoľko nesprávnych informácií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej ponúka ministerstvu financií maximálnu možnú súčinnosť pri procese zavádzania limitu verejných výdavkov do rozpočtu tak, ako tomu bolo doteraz. Primárnym cieľom rady je, aby sa napĺňali ustanovenia vyplývajúce z ústavného zákona, ktorými sú dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, posilnenie transparentnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov a snaha podporiť dlhodobú konkurencia schopnosť Slovenskej republiky.
Schválený rozpočet na roky 2024 až 2026 mierne zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií bez toho, aby k jeho zhoršeniu prispievali nové krízy alebo kroky nevyhnutné na odvrátenie hospodárskych a ekonomických škôd. Práve limity výdavkov v tomto poskytujú jasné mantinely, ktoré by mali byť dodržiavané a ktoré naopak zabezpečia, zabezpečia ozdravovanie verejných financií tempom 0,5 % HDP. Pripravované nové európske fiškálne pravidlá, na ktorých očakávajú platnosť sa ministerstvo financií odkázalo vo svojom vyhlásení a vyslovilo sa za to, aby sa limit verejných výdavkov vypočítal len na základe nich. Budú spoločné vyžadované európske minimum a sústreďujú sa na strednodobé obdobie. Slovensko však bude čeliť prudkej demografickej zmene, nemá dlhodobo najvyšší rating v Európskej únii, je tak malou krajinou s obmedzenou dôverou investorov, na ktorú vonkajšie krízy zväčša dopadávajú tvrdšie. Už v súčasnosti bez jasnej konsolidačnej stratégie, je naša riziková prirážka na finančných trhoch druhá najvyššia v eurozóne po Taliansku. Pred schválením nedávnej dôchodkovej reforme, Slovensko bolo podľa Európskej komisie dlhodobé udrža, udržateľnosti jednou z najhorších krajín. Aj keď dôchodková reforma prijatá ako míľnik plánu obnovy postavenie Slovenska zlepšila, stále však budeme podľa našich odhadov v hornej štvrtine krajín s najväčším problémom s dlhodobou udržateľnosťou v rámci EÚ.
Národné fiškálne pravidlá vedia najlepšie zohľadniť národné špecifiká verejných financií, a toto platí aj pre ostatné európske krajiny, v ktorých v nejakej podobe jestvujú výdavkové limity. Predložený limit výdavkov tak plne napĺňa podmienku zamerania sa na dlhodobú udržateľnosť, ako to vyžaduje platný ústavný zákon. Prvé limity verejných výdavkov boli Národnou radou schválené dňa 1. februára 2023 uznesením č. 1964. V zmysle únikovej doložky definovanej v § 30aa ods. 22, ktorá je naviazaná na neuplatňovanie fiškálnych pravidiel Európskej únii, kvôli dozvuku kríz, nemusela vláda v roku 2023 zosúladiť rozpočet verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. V tomto roku sa už ekonomická situácia stabilizovala, a preto sa začali opätovne uplatňovať fiškálne pravidlá EÚ, vláda je teda povinná v zmysle zákona zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov. Predošlá vláda teda formálne zaviedla limit verejných výdavkov, čo rada vnímala ako pozitívny prínos pre ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, avšak jej následné kroky, kedy rozpočet nemusel byť zosúladený s limitom na základe dodatočne schválenej únikovej doložky, neprispievali v dostatočnej miere k ich, k ich efektívnemu zavedeniu do praxe. Nedošlo síce k protizákonnému stavu, avšak na druhej strane dlhodobá udržateľnosť verejných financií, sa pod ťarchou legislatívnych opatrení v minulom roku naďalej zhoršovala, čo nie je stav, ktorý možno označiť za vyhovujúci. Žiaľ, teraz už musí rada skonštatovať, že v procese prijímania aktuálneho rozpočtu došlo aj k rozporu so zákonom. Úniková doložka sa už na rok 2024 nevzťahuje, a preto v zmysle § 4 ods. 2 zákona, má byť súčasťou rozpočtu verejnej správy aj limit verejných výdavkov. Rozpočet verejnej správy sa tam má zostaviť a re, realizovať v súlade s limitov verejných výdavkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa uvedených zákonných ustanovení vypočítala a predložila limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pri výpočte postupovala v zmysle platnej metodiky výpočtu limitov verejných výdavkov, ktorá bola vypracovaná po dohode s Ministerstvo financií Slovenskej republiky zo dňa 22. decembra 2022. Rada limity predložila Národnej rady, rade dňa 15. decembra 2023, čo bolo výrazne skôr, ako jej určovala 60 dňová lehota v zákone, a to z dôvodu...
===== ... ktorá bola vypracovaná po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky zo dňa 22. decembra 2022. Rada limity predložila Národnej rade dňa 15. decembra 2023, čo bolo výrazne skôr ako ich určovala 60-dňová lehota v zákone a to z dôvodu, aby sa mohol zosúladiť rozpočet verejnej správy s výdavkovými limitmi. Ten však nebol zostavený v súlade s nimi aj napriek tomu, že Rada preukázateľne prejavila ochotu poskytnúť súčinnosť ministerstvu financií pri procese zosúlaďovania rozpočtu s limitom. Už dňa 8. novembra 2023 bol zaslaný ministrovi financií list, v ktorom Rada ponúkla ministerstvu financií maximálnu súčinnosť pri procese výpočtu limitu verejných výdavkov a ich zapracovaniu do návrhu rozpočtu a navrhla v ňom stretnutie, na ktorom by mohol byť, na ktorom by sa mohol prediskutovať harmonogram jednotlivých krokov, vzájomné poskytovanie údajov a súčinnosti a iné procesné otázky tak, aby sa proces prípravy limitovanosť počtu napriek objektívneho časovému stresu zvládol. Ministerstvo financií však opakovane termín stretnutia odkladalo a k stretnutiu na úrovni štátneho tajomníka došlo o mesiac neskôr 8. decembra 2023, to jest tesne pred predložením návrhu rozpočtu na zasadnutie hospodárskej a sociálnej rady. Súčinnosť ministerstva financií je pre proces výpočtu limitov kľúčová, nakoľko vypočítané limity je potrebné implementovať do rozpočtu. Predkladaný limit verejných výdavkov vychádza zo stavu verejných financií k dátumu prijatia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde Slovenskej republiky dňa 21. novembra 2023. Ide teda o východiskový stav, ktorý teda ešte nezohľadňuje opatrenia prijaté Národnou radou po tomto termíne. Presne takto sa prvé limity pre novú vládu musia podľa zákona počítať. Musia férovo zohľadniť zdedení stav verejných financií, ktorý stará vláda zanecháva novej a následne môže okamžite na požiadanie vlády dôjsť k ich aktualizácii, kde sa už premietne aj schválená legislatíva novej vlády. Limity sa teda po schválení v Národnej rade aktualizujú o tie opatrenia, ktoré ovplyvňujú príjmy alebo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Do limitu by sa tak premietla v aktualizácii tá časť celkového objemu opatrení takzvaného konsolidačného balíčka, ktorá trvalo zvyšuje príjmy verejnej správy a zlepšuje dlhodobú udržateľnosť. V prípade dočasných opatrení nemôže Rada v zmysle metodiky zahrnúť ich plný vplyv, avšak iba ich vplyv na dlhodobú udržateľnosť nakoľko plne neprispievajú k trvalému ozdravovaniu verejných financií. Schválenie tohto predloženého východiskového limitu je tak len nevyhnutným krokom predtým, ako sa limit zaktualizuje o vplyvy schválených opatrení. Aktualizáciu limitov schvaľujú uznesením už len Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Aktualizovaný limit výdavkov bude potom vhodný na konečné vyhodnotenie súladu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Súčasný predložený limit zvyšujem priestor pre výdavky o takmer 2,8 miliardy eur v tomto roku a takmer tri miliardy eur v budúcom roku voči platnému limitu z februára 2023. Týmto navýšením sa stanovuje férový východiskový limit pre novú vládu. Prijatie dnešného limitu tak spraví dôležitý krok k úspešnej implementácii výdavkových limitov tak ako to predpokladá ústavný zákon prijatý pred vyše dvanástimi rokmi. To zašle občanom jasný signál, že Slovensku republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia a teda aj priamo garantuje plnenie legislatívne ukotveného sociálneho štandardu aj do budúcnosti. Neexistuje presvedčivejší dôvod na efektívne zavedenie výdavkových limitov do praxe ako je samotný výhľad vývoja našich verejných financií v ďalších rokoch. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:01 hod.

Ján Tóth

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:14

Daniel Karas
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Zároveň mi dovoľte, aby som, pardon. Zároveň mi dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027. Návrh limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 119 zo dňa 18. decembra 2023 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 29. januára 2024. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore. Výbor prerokoval návrh limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027 a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zo strany výboru neboli predložené žiadne stanoviská. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 11. schôdzi dňa 31. januára 2024. Stanovisko gestorského výboru ani návrhy správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet určil poslanca Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a plnil úlohy spravodajcu podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie. Pán predseda, ďakujem za slovo, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:14 hod.

Mgr.

Daniel Karas

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:17

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ctené kolegyne, kolegovia. Práve sa venujeme limitu verejných výdavkov, ale táto téma je zásadne dôležitejšia ako len stanovenie štyroch čísel ako súm výdavkov na každý rok vládnutia aktuálnej vlády, tak ako ich vidíme v návrhu uznesenia. Preto si dovolím pozrieť sa na aktuálnu tému širšie. Negatívny postoj vlády ku limitu verejných výdavkov je totiž súčasťou celkového pre Slovensko veľmi poškodzujúceho postoja a konania štvrtej vlády Roberta Fica. V posledných týždňoch, no možno už aj mesiacoch, žije Slovensko zmenou Trestného zákona a zrušením Špeciálnej prokuratúry. V tieni týchto udalostí však rastie aj ďalší zásadný problém pre Slovensko, minister financií sa v podstate rovnako rozhodol ignorovať pravidlá Európskej únie a ide si veľmi nebezpečnú sólo jazdu gréckym smerom. Možno ani tak nie svoju sólo jazdu, ale jazdu, na ktorú ho populisticky nasmeroval predseda vlády Robert Fico. Ladislav Kamenický slepo poslúcha svojho šéfa a pravdepodobne si však neuvedomuje, že práve on bude prvou obeťou, pretože práve slovenské verejné financie môžu byť a pravdepodobne budú najviac zasiahnuté pravdepodobnou reakciou Európskej únie. Zmeny v trestnom práve, demontáž právneho štátu, nerešpektovanie finančných pravidiel EÚ, nerešpektovanie výdavkových limitov, vytvorili veľmi nebezpečný kokteil. Tento kokteil môže mať alebo bude mať následne zásadný dosah aj na samotnú ekonomiku. Silná ekonomika sa totiž vylučuje s nevymožiteľnosťou práva, respektíve v podstate s podporou hospodárskej politiky a takisto sa vylučuje s rozvrátenými verejnými financiami. No a možný výsledok pozastavenie preplácania eurofondov, či pozastavenie preplácania Plánu obnovy, bude navyše znamenať ďalšie obrovské problémy rozpočtu verejných financií s dosahom na celú spoločnosť. Poďme konkrétne jednotlivé body. Minister financií oklamal Európsku úniu i občanov Slovenska, že prijatý rozpočet 2024 je konsolidačný. Vidíme, že neobsahuje výdavkové limity a nie je ani konsolidačný, nie je ani z jedného zo štyroch možných hľadísk, ako by sme mohli konsolidáciu akoby posudzovať, môžme to posudzovať podľa zmeny deficitu, je to najjednoduchšia interpretácia konsolidácie, často vie byť veľmi nesprávna. Presne túto interpretáciu použil minister financií, keď deklaroval, že tohtoročný deficit rozpočtu bude o pol percenta hrubého domáceho produktu nižší ako vlaňajší, tie čísla boli vtedy že zo šesť a pol percenta na šesť percent a teda konsolidácia je na úrovni pol percenta. Samozrejme aj toto by bolo lepšie ako nič, keby to aspoň bola pravda. Ministerstvo financií použilo, nazvime to, že kreatívne účtovníctvo, nesprávne zaúčtoval napríklad energetickú pomoc plus ďalšie faktory, výsledok je práve naopak, že tohtoročný deficit bude vyšší ako vlaňajší. Podľa rôznych odhadov bude tohtoročný deficit teda vyšší ako vlaňajší a napríklad rozpočtová rada hovorí o zhoršení o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu. Zasa upozorňujem, nemáme a v rozpočte nie s výdavkové limity zapracované. Mohli by sme sa na konsolidáciu pozerať aj zmenou štrukturálneho deficitu. Pod touto definíciou sa rozumie trvalé znižovanie deficitu, preto sa tu bavíme o deficite očistenom o jednorazové opatrenia a vplyvy hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií pri tomto pohľade už samotný schválený rozpočet hovorí o zhoršení štrukturálneho deficitu v roku 2024 o približne jedno percento hrubého domáceho produktu. Zasa keď nám tu sedí pán predseda RRZ ich aktuálne čísla hovoria o zhoršení až ku 1,6 percentu hrubého domáceho produktu. Každopádne o štruktúrnej konsolidácii v aktuálnom roku nie je ani debata. Ešte existujú ďalšie dve možné hľadiska nazerania na konsolidáciu a to veľkosť opatrení, kde sa nerozlišuje ich trvácnosť a potom komplexné konsolidačné úsilie. Každopádne podľa týchto presnejších kritérií takisto aktuálny rozpočet nekonsoliduje, práve naopak situáciu ešte zhoršuje a aj podľa aktuálneho vývoja si dovolím povedať, že je to dekonsolidačný rozpočet. V stave, kedy nečelíme žiadnej novej kríze, v čase, kedy nečelíme žiadnym mimoriadnym udalostiam a v čase, keď celá vyspelá Európa konsoliduje svoje rozpočty a tak ich pomaly začína pripravovať na budúce krízy, ktoré samozrejme iste prídu. No poďme naspäť k výdavkovým limitom. Minister financií absolútne ignoruje výdavkové limity. Schválený rozpočet ich nerešpektuje, videli sme samotné rokovanie na výbore pre financie a rozpočet, limity verejných výdavkov predložené rozpočtovou radou, ktoré teda podľa pravidiel mali byť schválené Národnou radou ešte pred prijímaním samotného rozpočtu a počuli sme aj pána predsedu, že aj on robil všetko preto, aby to bolo možné stihnúť. Áno toho času tam nebolo veľa, ale dalo sa to stihnúť, vedelo to fungovať. Každopádne dodnes neboli prijaté, aj keď som na minulej schôdzi ešte pred samotným prerokovaním rozpočtu navrhoval, aby bol tento bod, ktorý dnes prerokuvávame, zaradený na minulú schôdzu na rokovanie, už vtedy bol predložený ako, ako teda tlač do Národnej rady, čiže nič tomu nebránilo. Samozrejme okrem, okrem vôle alebo nevôle vládnej koalície. Ako som už spomínal, postoj koalície ukázalo už rokovanie na výbore pre financie a rozpočet a uvidíme ako teda dopadneme pri prerokovaní v pléne. Treba jasne povedať, že schválenie a dodržiavanie výdavkových limitov je jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a ignorácia výdavkových limitov nie je nič iné než zvrátenie míľnika a takmer isto bude mať konzekvencie, myslím, si že už samotné aktuálne pozastavenie hodnotenia štvrtej platby je zdvihnutý varovný prst z Európskej únie a teda pravdepodobne čakajú aj na to čo ako bude, ako bude hlasovanie budúci týždeň a teda ako sa to zapracuje prípadne do rozpočtu, ak sa príjmu. Ďalšia z vecí, ktorá sa už stala. Minister financií nepočkal na hodnotenie rozpočtu Európskou úniou pred jeho schválením. Samozrejme nebol by to až taký problém, keby teda to hodnotenie následne potvrdilo, že rozpočet spĺňa pravidlá, že je všetko v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ nie. Európska komisia zásadné výhradu ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie na kontrolu tak neskoro a následne ...
===== v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post, dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ, nie. Európska komisia mala zásadné výhrady ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie, na kontrolu tak neskoro a následne išli rýchlo do prerokovania v Národnej rade, že jednoducho nebola šanca, aby za teda daných, vytvorených podmienok Európska komisia vydala stanovisko pred prijatím rozpočtu. Samozrejme má na to 30 dní, a to nie je dokument, ktorý sa dá vyhodnotiť za 3 dni. Jednoducho vláda vedomá si nezrovnalostí v rozpočte, urobila všetko pre to, aby prijala rozpočet ešte pred samotným stanoviskom Európskej komisie. Len poviem v rýchlosti, prečo. Podľa hodnotenia Európskej komisie sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať, zároveň bude vyšší ako predpokladá rozpočet, a teda tým hlavným dôvodom je nesprávne zaznamenané prefinancovanie energopomoci. Európska únia, alebo Európska komisia negatívne hodnotí aj samotnú plošnú energopomoc v tomto roku, jednoducho už pominuli dôvody na to, aby vláda míňala takmer 1 mld. eur na dotácie energií v tomto roku, pričom si tie peniaze samozrejme musíme požičiavať, keby sme boli ropný emirát, ktorý ich má a rozhodne sa pomôcť svojim občanom, okej, ale my si ich musíme požičiavať. Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo prispieva, alebo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ani Európska komisia takéto opatrenie nezahŕňa do čistého vplyvu opatrení na konsolidáciu, ale máme to aj my v zákone, proste jednoducho nie oslabovanie druhého piliera nie je konsolidácia verejných financií, pretože dnes pomáha, ale zároveň vytvára zásadný problém do budúcnosti.
Záverom teda Európska komisia konštatovala, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním rady, alebo, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie.
Ďalším zdvihnutým varovným prstom v oblasti ekonomiky a verejných financií tentokrát z Európskej centrálnej banky je stanovisko, že zavádzanie dodatočného zdanenia bánk môže mať negatívne hospodárske účinky, pretože obmedzí schopnosť bánk poskytovať úvery. Inými slovami, môže viacej poškodiť krajine a jej hospodárstvu ako ten krátkodobý vplyv vybratia ďalších financií do štátneho rozpočtu. Európska centrálna banka tiež pripomenula našej vláde, že už v minulosti jej odporučila a odporúčala jasné oddelenie výnosom z osobitných odvodov bánk od všeobecných zdrojov štátneho rozpočtu, aby sa jednoducho vyhla ich použitiu na účely všeobecnej fiškálnej konsolidácie. Ja sa však zároveň obávam, že naplánované znižovanie osobitného odvodu bánk, tak ako bolo schválené, že teda postupne v ďalších rokoch bude toto dodatočné zaťaženie klesať, bude zrušené, a takto vláda vlastne zaradí ďalšiu, bohužiaľ, veľmi škodlivú formu vládnej konsolidácie a navyše ak sa pozrieme na to, čo chcela urobiť vláda v Čechách a ako sa efektívne dokázali banky prispôsobiť, tak som presvedčený, že sa stane to isté aj tu na Slovensku, že jednoducho vláda aj tak tie peniaze do štátneho rozpočtu nezíska, bude to mať negatívny vplyv za prvé, teda na samotnú ziskovosť bánk na schopnosť poskytovať úvery, čo má samozrejme ďalší vplyv na ich zdražovanie. Jednoducho bude to veľmi škodlivé.
Len veľmi rýchla odbočka, ak sa pozrieme, čo sa stalo, ak vláda pod vedením toho istého pána premiéra, čo teraz, dala dodatočnú daň na poistenie, čo to spravilo s poistným trhom, obávam sa, že sa stane rovnaká zlá vec aj v tomto. No, každopádne, pán minister financií v žiadnom rozhovore nezabudne povedať, že Európska komisia, alebo Európska únia sa mýli, že a ja to poviem expresívne, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame, že Európska centrálna banka nepozná slovenské reálie a nevníma správne vlastne, čo tu Slovensko prijalo. Z môjho pohľadu to vyzerá, že celá pravda sa koncentruje len a len na ministerstve financií. Som však presvedčený, že na ministerstve financií sa zlými rozhodnutiami koncentrujú a zväčšujú problémy, toto je viac realita. Myslím si, že aj pán predseda dosť v svojom úvodnom slove hovoril na ich rady, ministerstva financií a vyvracal ich. Takže možno veď o tom bude ďalej debata.
Každopádne týmto konaním vlády resp. ministerstva financií považujem riziko pozastavenia platieb eurofondov a takisto platieb z plánu obnovy a odolnosti za veľmi reálne, pričom dôsledky pre naše verejné financie, ekonomiku i hospodársky rast by boli zásadné. A poďme naspäť k výdavkovým limitom. Úplne na rovinu, realitu je, že v podstate žiadna vláda sa nechce vo výdavkoch obmedzovať. Každá vláda má tendenciu vytvárať deficit, to ukazuje, ukazujú slovenské reálie, bohužiaľ nielen slovenské reálie, ale v podstate celosvetové a bohužiaľ smutné je aj to, že miera populizmu s plynúcim časom rastie, dokonca výrazne rastie. Poďme si pozrieť tú slovenskú realitu ako to vlastne bolo.
Čiže samotný zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý v roku 2011 za Radičovej vlády. Myslím si, že v tej dobe treba jasne povedať a poďakovať vtedajšej vláde za toto prijatie zákona. V tej dobe to skutočne bol veľký krok dopredu. Áno, bolo to nastavené tak, aby to v danom momente nehrýzlo, preto sa to aj preto to získalo fakt, že myslím, dôveru takmer všetkých, možno všetkých prítomných poslancov, ktorí vtedy za to hlasovali, ale teda nehrýzli ani samotné dlhové limity a výdavkové limity tie boli v samotnom zákone len spomenuté, že teda áno, sú dôležité na riadenie, na kvalitu verejných financií, ale bola tam iba poznámka, že budú prijaté niekedy v budúcnosti. Čiže v tom roku 2011 výdavkové limity prijaté neboli. Čiže ani vtedy nebola vôľa vlády obmedzovať sa vo výdavkoch. Posuňme sa do, to bola vlastne druhá vláda Roberta Fica, rok 2012 - 2016. Boli ekonomicky dobré časy. Vtedy by skutočne boli výdavkové limity veľmi užitočné, hlavne teda s plynúcim časom, pretože by skutočne chystali verejné financie na ďalšie krízy v budúcnosti. Veľmi jednoducho, nenašla sa vôľa, aby sa vôbec rokovalo o doplnení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o výdavkové limity. Ďalšia vláda Roberta Fica 2016 - 2020 detto. Skutočne to boli týchto, veľa z týchto ôsmich rokov boli ekonomicky dobré časy, ktoré keby vtedy boli prijaté, bolo prijaté doplnenie výdavkových limitov, možno náš dlh, s ktorým by sme vstupovali vlastne do ďalšej krízy, teda, ktorá začala v 20. roku, možno až o 10 percentuálnych bodov nižší, a ten stav vôbec tých verejných financií a všetko by bol úplne iný. No každopádne tiež to boli prejedené dobré časy, ktoré nijak nepripravili verejné financie na ďalšiu budúcnosť. Stačí porovnať s Českom, keď porovnáme vývoj v týchto rokoch medzi Českom, ktoré fakt znižovalo deficity, alebo porovnajme s ostatnými krajinami Európskej únie, vtedy bolo Slovensko jedna z minima krajín, ktoré nemali v žiadnom roku rozpočtový prebytok. Boli krajiny, ktoré mali viacero rokov po sebe rozpočtové prebytky a jasne a viditeľne znižovali mieru svojho zadlženia, bohužiaľ, dobre.
Poďme rok 2020, 2023, áno počas tohto obdobia bola deklarovaná výrazná snaha prijať výdavkové limity, skutočne sa o tom rokovalo, viem, bol som toho súčasťou. Výdavkové limity sa dokonca následne dostali ako míľnik do plánu obnovy a odolnosti. Nakoniec teda, buďme aj trošku pozitívni, podarilo sa výdavkové limity v nejakej forme prijať a síce nie ako, ako v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda boli prijaté v zákone o rozpočtových pravidlách ako v obyčajnom zákone, no ale, bohužiaľ, tá politická realita bola opäť raz smutná, vtedajší minister financií Igor Matovič jednoducho ich odmietol zahrnúť do rozpočtu. Odmietol, už vtedy bol ten stav, že teda bol to míľnik, tak sme mali ťažké debaty a po, či už tlaku SaS, ale aj po jasnom a výraznom tlaku Európskej únie, sa nakoniec teda do rozpočtu zaradili časťou, ako pozmeňovákom tuná v pléne, časťou ako rozhodnutím vlády, každopádne áno, do rozpočtu 2023 sa konečne dostali výdavkové limity, nuž ale ako povedal aj pán predseda, zároveň sa tam dostalo aj to, že keďže aj Európska únia má vypnuté svoje fiškálne mechanizmy, no tak sa vlastne v tom roku 2023 nebudú uplatňovať, ale teda míľnik sa formálne splnil, výdavkové limity boli zapracované do rozpočtu 2023, tak poloprázdny pohár, poloplný, volajme ho poloplný.
No, ale tá realita a to ešte poviem, teda bola zasa raz rovnaká, populizmu vyhral, politici nechceli konsolidovať a poviem úplne ľudsky, proste šetriť sa nechcelo.
Pokračujme, rok 2023, zmenila sa vláda, úradnícka vláda a ja to zasa poviem úplne na rovinu, v oblasti verejných financií bola aj úradnícka vláda pre mňa veľkým sklamaní. Mali možnosť reálne začať konsolidovať, mali možnosť reálne začať robiť konkrétne opatrenia, možno aspoň krátkodobé, práve preto, že to bola úradnícka vláda, nemuseli pozerať na blížiace sa voľby, mohli nám všetkým politikom tu ukázať ako to vie vyzerať, keď sa vlády, alebo ministerstva financií, chytia odborníci. Bohužiaľ, v podstate sa nič neudialo, lego kocky na papieri pripravené pre budúcu vládu, fakt považujem za premrhanú príležitosť. Fajn, že bol taký materiál pripravený, ale je to premrhaná príležitosť, mohli urobiť viacej. Ale, okej, zasa, aby som teda pohár videl aspoň poloplný, OK, úradnícka vláda išla podľa schváleného rozpočtu, a teda situáciu nezhoršovala, ale v situácii Slovenska, nezhoršovať situáciu je málo. My potrebujeme situáciu zlepšovať.
No a sme naspäť pri aktuálnej vláde, pri pohľade a teraz teda, ale stále ešte v roku 2023 na konci, pri pohľade na vývoj výdavkov v novembri a v decembri bola vidieť zásadná zmena, výška výdavkov v tých posledných dvoch mesiacoch neskutočne akcelerovala. Áno, vláda to zabalila do plnenia predvolebných sľubov, ale v skratke bolo to vytvorenie ďalších bohapustých výdavkov a nezmyselného ďalšieho plošného rozdávania peňazí, za ktoré bez ohľadu na to, že napr. starodôchodcovia sa majú ťažko, ale jednoducho je to plošné rozdávanie peňazí, na ktoré nemáme, alebo ktoré nemáme a Slovensko si ich musí požičať a požičiame si ich stále drahšie. Len ešte upresním, áno každý december a december, keď si porovnáte vždy v rozpočte, tam tie výdavky sú vyššie, ale tá zmena vlády bola okamžite vidieť už teda aj v novembri, tam bol brutálny nárast a aj na konci októbra aj tam už by sa dali nájsť, akože zmena kormidla, hej. Takže tak.
No a k rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý bol prijatý, a teda k vyvíjajúcej sa realite tohto roku, môžem len zopakovať, že populizmus opäť raz kvitne. Áno aj preto, že nemáme prijaté, nemáme do rozpočtu zapracované výdavkové limity. Vláda síce kritizuje predchádzajúcu vládu, aké klasické, ale výsledok je, že fiškálna politika aktuálnej vlády je ešte nezodpovednejšia, deficit je ešte vyšší a som presvedčený a berte ma za slovo, že bude vyšší ako vlaňajšieho rozpočtu. Zadlženie akceleruje, požičiavame si stále ťažšie, ale hlavne požičiavame si stále za vyšší úrok, aktuálna emisia, ktorá bola, myslím, tento pondelok, bola plus, mínus okolo 3,3 až 3,5 % a tu zasa to preložím do tej ľudskej reči, asi každý kto má hypotéku a mal ju teraz za tých 0,6 % a teraz to nahradí 3,5, ale samozrejme nenahradí to 3,5, lebo viacej, lebo aj výška hypoték sa odvíja od výšky úročenia štátnych dlhopisov, tak povedzme, že 4, jednoducho každý občan vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No, samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej. Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur a
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:17 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:52

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
... vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No a samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej. Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur a no proste jednoducho toto všetko musíme platiť, toto všetko sa musia ľudia na to skladať. Vláda pre schopnosť požičiavania si hovorí o konsolidácii. Áno, pán minister ide, porozpráva pre Bloomberg, povie, že vláda bude opäť konsolidovať, proste urobí tie povinné kroky, ktoré chce počuť alebo chcú počuť investori od ministra financií, ale tá realita je, že tá konsolidácia nie je a čo bola, bola okamžite nahradená ďalšími výdavkami. Navyše konsolidačné opatrenia majú dočasný charakter, bohužiaľ, výdavky, ktoré sa tam dali sú trvalé. No proste stále horšie. No a vláda samozrejme a to vlastne je len obrazom toho celého, ignoruje a nechce mať v rozpočte zapracované žiadne výdavkové limity. A teda ešte raz, ale ja chcem byť optimista. Pár nás je prihlásených do rozpravy a ja verím, že bude mať kto vystúpiť aj za vládnu koalíciu. A keď nie, tak stále verím, že teda v utorok budeme hlasovať a že možno nakoniec vládni poslanci dajú tie hlasy a výdavkové limity budú prijaté. Chcem veriť a chcem aj poprosiť ako pre ozaj, že pre občanov tejto krajiny, proste správajme, správajte, ale ideálne správajme sa všetci ako sme tu, rozpočtovo zodpovedne.
No, samozrejme som zvedavý ako sa následne vláda vysporiada so zvrátením míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ak teda by tie výdavkové limity neboli prijaté, pretože ten dôsledok tam môže byť jasný a to sú proste stovky miliónov eur. V prvom rade nám môžu pozastaviť preplatenie ďalších, ale keďže je to zvrátenie schváleného a už odtiknutého a zaplateného míľnika, čisto teoreticky môžu chcieť po nás aj nejaké peniaze naspäť. Ale už aj samotné pozastavenie a to môže byť v stovkách miliónov, môže byť veľký alebo bude veľký problém.
No, toto všetko, keď to zasa úplne jednoducho pre ľudí poviem. Aktuálna vláda prejedá našu budúcnosť. Prejedá budúcnosť našich detí a naše dnešné problémy prekladá z našich pliec, pretože my tie problémy máme, my sme sme ich spôsobili, my by sme im mali čeliť, nie, prekladá ich na plecia našich detí, ktoré sa k tomu samozrejme dnes nevedia brániť. Strana SaS sme rozpočtovo zodpovedná strana. Našou predstavou je štíhly a efektívne fungujúci štát, ktorý následne nemá problém s dodržiavaním výdavkových limitov. Našou predstavou je štát mysliaci na budúcnosť našich detí, chceme Slovensko, ktoré bude pre nich v budúcnosti zmysluplným a fungujúcim domovom, Slovensko, ktoré následne bude profitovať z ich práce a schopností, pretože nám neodídu do zahraničia a oni zasa budú profitovať z príjemného a fungujúceho miesta na život. Výdavkové limity sú jeden z dôležitých faktorov, možno práve aj najdôležitejší faktor, ktoré majú, ktorý má schopnosť disciplinovať vládu v populizme, samozrejme, ak ich politici rešpektujú. Výdavkové limity majú schopnosť zabezpečiť jednoduchšiu budúcnosť Slovenska. Preto strana SaS budeme hlasovať za prijatie predložených výdavkových limitov. Ďakujem pekne za pozornosť a tak isto ďakujem pánovi predsedovi za veľmi podrobné a presné uvedenie materiálu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:52 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Július Jakab
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Troška upravím fakty alebo teda tvrdenia, ktoré si hovoril, pán poslanec Viskupič. Strana SMER schválila zákon o výdavkových limitov a potom ich počas dvoch svojich vlád nedokázala a nechcela implementovať. S výdavkovými limitmi počas našich vlád mal problém iný koaličný partner, nie Igor Matovič, ako si hovoril a mrzí ma, že tak hovoríš, lebo to určite vieš. Aj keď ste vládu nakoniec povalili a zaradili sa do opozície, tak vláda v ťažkej kríze tie výdavkové limity prijala a aj ich splnila, aj keď nemusela. Čiže historicky prijaté výdavkové limity v najťažšom období, ktoré Slovensko prežívalo, a aj keď nemuseli, tak boli sľúbené. Čiže toto je pravda, nie nejaké husté reči a prijímanie zákona o výdavkových limitov a nakoniec ich ani nedokázali implementovať počas dvoch svojich vlád. Ale to, že niekto v ťažkej kríze ich prijal a aj ich splnil, keď nemusel. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.2.2024 o 10:52 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Peter Kalivoda
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Viskupič, mal si veľmi kultivovaný prejav, aj keď teda s mnohými vecami v ňom nesúhlasím, skúsim vypichnúť aspoň niektoré. Kritizoval si neskoré schválenie alebo neskoré poslanie rozpočtu na Európsku komisiu. A neboli ste to práve vy, a teraz nemyslím konkrétne na teba osobne a ani možno nie úplne celkom globálne na tvoju politickú stranu, kto tu úplne primitívne obštruoval celý proces prijímania rozpočtu, keď tu opozícia čítala niekoľko hodinové pozmeňujúce nezmyselné návrhy spomalenou rečou, že som si tu pripadal naozaj ako v cirkuse. Takže skúsme sa možno aj nad týmto zamyslieť.
A potom taký druhý bod ma zaujal v tvojom prejave. No vy ste boli súčasťou tej vládnej koalície prevažnú väčšinu času jej fungovania. Vy ste sa mohli zdvihnúť po roku, po dvoch a povedať tak takto katastrofálne hospodárenie s financiami aké bolo za tejto vlády proste my nebudeme podporovať. A ja si myslím, že horšie šafárenie s rozpočtom ako za vlády Igora Matoviča esetera nebolo za histórie Slovenskej republiky. A som zvedavý, či ma niekto presvedčí o opaku. A čo sa týka k analýzam rôznych finančných inštitúcií, poradných orgánov vlády, ja si ich veľmi vážim, ja rozumiem, rozumiem ich pohľadu na vec, ale ja musím povedať, že pre mňa vždy budú dôležité potreby ľudí, potreby krajiny, potreby regiónov. A stokrát mi môže povedať akýkoľvek poradný orgán, že je nevýhodné postaviť diaľnicu ja neviem niekde na východ, keď si myslím, že tá diaľnica prinesie ekonomickú prosperitu tomu regiónu, tak ju budem podporovať aj napriek akýmkoľvek prognózam akýchkoľvek poradných akokoľvek odborne edukovaných orgánov. Takže myslím si, že ak by sme sa tohto držali, tak by táto krajina prosperovala veľmi dobre. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.2.2024 o 10:52 hod.

Mgr.

Peter Kalivoda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Dušan Muňko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán poslanec, pomerne slušne si zhodnotil tú dobu od kedy boli výdavkové limity mali byť prijaté, pretože zahlasovali za to, vtedy bola, sme boli opozícia, keby sme neboli za ne zahlasovali neboli by v roku ...za pani Radičovej prijaté. Viac ma mrzí, že hovoríme o rozvrate verejných financií tu stále, že tie verejné financie tak ako ste ich nechali tejto vláde, nikdy v histórii Slovenskej republiky neboli, nehovoriac o tom, že ešte ste brzdili, aby boli predčasné voľby. Pretože keby už nebola bývala, to čo si povedala, Ódorova vláda, ktorá nespravila dohromady nič, ešte zadlžovala, ešte sa prijímali zákony, ktoré som ja navrhoval a navrhujem, aby boli všetky zrušené. A to navrhoval som aj to, aby bol prijatý, aby sme išli na provizórny rozpočet. Som zvedavý, čo by si bol potom hovoril. Pretože jednoducho to čo ste tu nechali, my keď sme, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak prakticky rozpočet bol skoro vyrovnaný. Za tie tri roky ste zadĺžili tak ako a stále sa vyhovárate. Mohli ste vystúpiť, keď padol Matovič. Mohli ste vystúpiť, keď padla vláda a boli sme mali rok času na prípravy seriózneho rozpočtu, nie tridsiaty september voľby, mesiac na to, nehovoriac o tom, že rozpočet bol konzultovaný v Bruseli a ja som presvedčený, že k rozpočtu sa táto vláda vráti, nieže sa vráti, bude sa musieť vrátiť. A ja som presvedčený, že ten rozpočet, aj výdavky budú prijaté. Otázka kedy, nie tak ako, pretože za dva mesiace sa nedalo nič robiť. Dneska každý sme chytrý. Ale mali ste byť chytrí tri roky a nemuseli sme sa dneska nachádzať tam kde sa dneska nachádzame.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.2.2024 o 10:52 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda a ďakujem všetkým kolegom za to, že teda počúvali môj, moje vystúpenie a reagovali. Kolega Julo Jakab, takto. Zákon bol pripravený za vlády Ivety Radičovej, áno, následne už bol prijatý až po novou vládou. Ale proste bola tam jednoducho zhoda, dohoda a proste malo to veľa hlasov a bolo to v tej dobe to bolo niečo čo posunulo veci dopredu. To akože toto som chcel pochváliť. A bola to ukážka toho, že skutočne tie verejné financie máme len jedny a dokázalo sa vtedy celé plénum dohodnúť. No čo sa týka tejto ďalšej pripomienky, Julo, jasné, ja chápem, chápem tú citlivosť a áno, nespomenul som tým skutočným kto blokoval tie výdavkové limity a áno bola Sme rodina, takže tam, tam ten problém bol. Ale to, že proste Igor Matovič ich tiež odmietol zapracovať a že sme sa tu potom doťahovali a nakoniec sa to zapracovalo je jasný fakt, hej, takže to áno.
Kolega Kalivoda, no čo sa týka rozpočtu, tak ja si to pamätám presne. V rozprave k rozpočtu som za Sasku stihol vystúpiť len ja a som presvedčený, že keď si spolu prejdeme ten môj vtedajší prejav, tak bol komplet celý odborný a k veci. Jasné, že bol kritický, samozrejme, ale bol odborný a k veci. Takže a nakoniec si to povedal. V tomto skutočne strana SaS nerobila obštrukcie pri prijímaní rozpočtu, práve naopak, ja si myslím, že som mal síce kritické ale konštruktívne vystúpenie. Kolega Muňko, áno, súhlasím v tom, že vláda bude musieť tohtoročný rozpočet otvárať. No ak by bola pravda, že teda príjme výdavkové limity, to by bolo super. Ale teda verím, že ho budú otvárať nie z dôvodu, že bude sa ešte navyšovať deficit, ale teda práve naopak, že by sa otvoril z dôvodu, aby sa zapracovali výdavkové limity a aby sme sa dostali ...
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.2.2024 o 10:52 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:52

Jozef Hajko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rozpočtovej rady, vyjadrím sa za klub KDH aj ja k návrhu výdavkových limitov. Kolega Viskupič tu dosť podrobne opísal ako to bolo za tie predchádzajúce roky. Ja sa vrátim do roku 2011, predsa len sa vrátim. V tom roku bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhová brzda ako sa bežne hovorí a bolo to v časoch, keď nad nami visela tá grécka kríza, takže bolo to opodstatnené. A ja len poviem presne zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za tento zákon 146. To znamená fakticky celý parlament a boli to aj členovia strán, súčasných vládnych strán, ktoré vtedy alebo poslanci vládnych strán, ktoré vtedy hlasovali za tento rozpočet, za tento zákon. Skočím do roku 2022. Vtedy sme schválili alebo parlament schválil výdavkové limity a opäť vidíme, že to bola ústavná väčšina, bolo to 95 hlasov. Takže vychádzam odtiaľto, že v tomto je zhoda, aspoň bola zhoda, čo je veľmi dôležité, pretože nám tu teraz ide o zdravie celého štátu a ide nám o všetkých občanov, ktorí sú tu bez ohľadu na to koho volili.
Výdavkové alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti v podstate hovorí o tom, že by sme sa mali vrátiť k tým našim Maastrichtským kritériám, ktoré nám hovoria o tom, že dlh Slovenska nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu, ale výdavkové limity sú dôležité z mnohých ďalších dôvodov. Ja spomeniem, spomeniem len jeden a to je, už sa to tu dnes spomínalo, je to Plán obnovy, kde sa vláda, pri ktorom sa vláda zaviazala sama, že tieto výdavkové limity príjme do svojej legislatívy. Aj to tak spravila a nejde, nejde len, nejde o nejaké bezvýznamné opatrenie. Ja to ilustrujem na príklade, že práve pre neprijatie výdavkových limitov v štátnom rozpočte nám hrozí, že prídeme o peniaze z Plánu obnovy. Ja pri tomto chcem zdôrazniť, že často sa hovorí, že prídeme o peniaze. Chcem pri tomto zdôrazniť, že tu nejde iba o to, že prídeme o peniaze. My možno tie peniaze zaplatíme, hoci ich neminieme. A poviem prečo. Lebo, bolo to vlastne po prvý raz v histórii Európskej únie, keď komisia si požičala, Európska komisia si požičala peniaze, aby ich mohla dať členským štátom na financovanie Plánu obnovy. A Európska komisia bude musieť tie peniaze vrátiť. Stále nie je jasné ako bude tie peniaze vracať, možno že to bude zo zvýšených členských príspevkov, možno že to bude z nejakej novej únijnej dane, to zatiaľ nevieme. Ale v každom prípade sa na tom budeme podieľať aj my, aj naši daňovníci, aj naši občania. A je celkom možné, že tie peniaze nevyčerpáme a budeme za ne platiť. Toto treba pripomínať. To znamená...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 10:52 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video