9. schôdza

31.1.2024 - 29.2.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.2.2024 o 10:02 hod.

Ing. PhD.

Darina Luščíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Branislav Vančo
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega Hargaš, ďakujem za tento návrh. Myslím, že by mohol prebrať vládnu koalíciu a koaličných poslancov a poslankyne k tomu, aby začali pracovať pre ľudí žijúcich na Slovensku. Od volieb ubehlo takmer päť mesiacov a ja si nepamätám ani jednu vec, ktorou by vláda alebo koalícia urobila život ľudí žijúcich na Slovensku ľahším. Zároveň toto je naozaj aj ekologická vec, je to protibyrokratická vec. Máme, máme všetky, všetky podmienky už na to, aby sa to, aby sa to udialo, aby sa to urobilo, stačí len vôľa. A ja verím, že po tom, ako koalícia teda intenzívne pracovala na ochrane svojich ľudí, urobí niečo aj pre občanov a občianky žijúce na Slovensku a myslím, že táto, tento návrh je na to výborná príležitosť.
Ešte raz ďakujem, Jano.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:00 hod.

JUDr.

Branislav Vančo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:00

Ján Hargaš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som naozaj nečakal, že nás s vášňou pre byrokraciu je tu toľko. Škoda, že ešte koaličných poslancov a poslankyne sme ešte tak nerozprúdili, ale v druhom, treťom čítaní možno. Takže ďakujem, ďakujem aj za vaše, za vaše, za vaše pripomienky.
Budem sa venovať tomu čo hovoril pán Dostál, teda tie dve otázky, že prečo sme s tým neprišli skôr. No, asi by som povedal taký, také, taký prirodzený dôvod, že teda ja som pôsobil na ministerstve informatizácie od mája 2020 do februára ’23, a vtedy sme sa práve venovali tomu, čo som spomínal v úvodnom slove, tej tretej vlny, tej tretej vlne odstraňovania byrokracie. To bola vlastne najväčšia vlna doterajšia. Tam, tam naozaj išlo dosť veľa o spoluprácu s inými, že bol to náročný implementačný projekt aj vo viacerých fázach sa vlastne zavádzala tá posledná fáza, ak si správne pamätám, bola, bola niekde ku koncu roku 2022, nejaké posledné výpisy, ktoré z tej, z tohto zákona proti byrokracii sa zrealizovali v rámci tejto tretej vlny. No, čiže to som robil, kým som bol ten štátny tajomník, a potom som už nebol ten štátny tajomník. Takže a priznám, priznám sa, že aj táto myšlienka akoby že rozšíriť ten projekt, prišla niekedy, niekedy v tom medziobdobí, takže, takže preto s tým prichádzame, prichádzame teraz. Radšej neskôr ako nikdy, tak by som povedal, takže to je, to je odpoveď na tú prvú otázku.
A na tú druhú, že či to patrí do zákona o e-Governmente alebo zákona o antibyro, tiež sme si túto otázku kládli a hútali sme nad tým, ale sú v zásade také dva dôvody, že prečo je to v e-Governmente. Prvý je, že ak ste si všimli, tak jeden z tých paragrafov je taký ako by že systémové riešenie zdieľania údajov tretím stranám. A ten druhý paragraf, ktorý, ktorý upravujeme, je akoby obsahové naplnenie tohto systémového riešenia. Ak si pamätám, je to § 10 alebo 11 v tom návrhu zákona a ten druhý je, myslím, že 65. Teraz neviem to úplne z hlavy. Ale čiže, čiže tým, že sme zavádzali vlastne systémové riešenie, akým spôsobom štát môže sprístupňovať svoje údaje bezpečne a so súhlasom občana tretím stranám, tak, samozrejme, táto časť sa určite hodila do zákone o e-Governmente a potom tým, že sme už teda otvorili zákon o e-Governmente, tak sme aj tú obsahovú dali, dali do toho § 56 alebo 65, teraz nepamätám si z hlavy, čiže to je ten dôvod.
A druhý dôvod je, že ten zákon o antibyrokracii je písaný trochu inou legislatívnou technikou, hej, že v tom zákone ide o to, že štát z jednotlivých vecných predpisov vyškrtáva povinnosť občana predkladať nejaký konkrétny údaj úradom. Čiže ten zákon proti byrokracii je vlastne stavaný tak, že v zákone o, ja neviem, povoľovaní výrubu stromov sa v paragrafe takom a takom táto povinnosť škrtá, keď to poviem laicky, hej. A to, čo tu navrhujeme, je iné, pretože štát nestanovuje bankám povinnosť vyžadovať výpis z Obchodného registra, čiže ju im nevie ani zrušiť. Čiže to je ten druhý dôvod, prečo filozoficky to nesedelo do zákona proti byrokracii, ale dali sme to do zákona, do zákona o e-Governmente. Takže, ak to nezodpovedalo, aha vidím, že už máte faktickú, tak možno to ešte nezodpovedalo vašu otázku, ale tak môžme si to tu vysvetliť, legislatívnu techniku, takže, asi, asi, asi toľko v skratke.
A naozaj že, že ďakujem, kolegovia, za tie, za tie reakcie a bol by som rád, keby aj koaliční poslanci, poslankyne zvážili podporu tohto, tohto návrhu zákona, pretože naozaj to je niečo, čo ešte predošlá vláda SMER-u v skutočnosti začínala, potom tá, tá minulá vláda to akoby rozbehla na stereoidoch, to odstraňovanie výpisov, že teda tá tretia najväčšia vlna naozaj bola, bola pomerne masívna. No a teraz je čas podľa mňa, aby sme konečne štart dáta sprístupňovali riadeným a bezpečným spôsobom aj do komerčnej sféry a nejak odomkli ten potenciál, ktorý to môže priniesť pre, pre, pre bežných ľudí na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.2.2024 o 10:00 hod.

Ing.

Ján Hargaš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Hargaš, ďakujem za odpoveď na moje otázky.
A teda aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som to ako nemyslel ako výčitku, že, že prečo ste s tým neprišli skôr, lebo tak to niekedy zvykne vládna koalícia robiť opozícii, ktorá predtým bola vo vláde, že a prečo s tým prichádzate teraz, prečo ste to nenavrhli, keď ste boli vo vláde, však vtedy ste to mohli presadiť a teraz je to iba také piár.
Ja som sa naozaj úprimne zaujímal o to, že, že kedy ste s tým nápadom prišli alebo odkedy ste o tom uvažovali. A teda aj odpoveď, že v čase, keď sa riešil antibyrokratický zákon a ďalšie zmeny, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak jednoducho nebolo to na programe dňa, lebo ste riešili iné, a toto ste plánovali neskôr, alebo, alebo sa ten problém ukázal práve naopak až neskôr, keď už to vyžadovanie povolení, ako ste aj v tom slove hovorili, že vyžadovanie povolení pre iné orgány verejnej moci už nebolo potrebné, a napriek tomu si občania stále, stále žiadali. Tak len toto som si chcel nejako, nejako ujasniť.
A pokiaľ ide o tú druhú otázku, že, že kam to patrí, to ma len teda tiež tak zaujímalo, lebo teda teoreticky je možné aj do jedného, aj do druhého. Je to znižovanie byrokracie, aj keď nie byrokracie štátnej, ale byrokracie, ktorú povedzme že súkromné subjekty vyžadujú od občanov, a je teda úplne v poriadku, že či sa to dá tam alebo tam.
A ak ste usúdili, že viac to patrí do zákona o e-Governmente, tak ja to rešpektujem a myslím si, že je to dobrý návrh a zaslúži si podporu, a keď aj nie zo strany koalície v podobe tohto návrhu, ale verím, že to opatrenie skôr či neskôr sa presadí a možno už počas tohto volebného obdobia.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:02 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Ján Hargaš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Áno, veľmi zjednodušene povedané, preto nie skôr, lebo sme mali plné ruky práce s niečím iným. Ale že tá idea, idea toho zdieľania dát zo štátu smerom von už žila dlhšie, že preto ten systém sa vlastne aj implementuje tie posledné, posledné roky, ale v nejakom momente sme vlastne prišli na to, že aha, vlastne, veď tu sú údaje, ktoré už sú vyčistené, pripravené, jediné, čo potrebujeme je zabezpečiť, aby sa dostali zo štátu von k tým tretím subjektom. Takže preto tá legislatívna technika, teraz k tej druhej časti, je taká, že my sa vlastne v zákone o e-Governmente odkazujeme na zákon proti byrokracii, pretože ten zákon proti byrokracii hovorí o tom, že ktoré údaje sa už v štáte nemôžu vymieňať. A my hovoríme, že presne tie isté údaje chceme, aby štát takýmto systémovým spôsobom sprístupňoval tretím stranám so súhlasom, so súhlasom osoby. Dobre. Asi teda, asi teda toľko.
Už záverečné slovo k rozprave nebudem mať, takže aj touto cestou by som vám chcel všetkým poďakovať, za, za vaše komentáre a príspevky do diskusie. A pevne verím, že v utorok, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak nájde podporu tak v opozičných, ako aj v koaličných radoch. Pamätajte na tých 700 balíkov papiera, ktoré tým môžme ušetriť ročne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:02 hod.

Ing.

Ján Hargaš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:02

Darina Luščíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež by som rada poprosila o podporu ďalšieho z jednoduchých zmien... ďalšej z jednoduchých zmien zákonov ekonomických, ktoré sme pripravili spolu s kolegami. Je to naozaj veľmi jednoduchá zmena v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a jedná sa o veľmi jednoduchú zmenu z čísla 5 na číslo 15. To znamená, že radi by sme vás poprosili o podporu, aby si podnikatelia mohli predĺžiť dobu odpočty straty z päť rokov na pätnásť rokov.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z päť na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce prostredie pre podnikateľov, ktoré pomôže naštartovať ekonomický rast.
Obmedzenie odpočtu straty na päť rokov je naozaj veľmi reštriktívne opatrenie a zo svojej skúsenosti naozaj viem, že je to často nemožné, odpočítať stratu za tak krátke obdobie. Podnikateľské subjekty potrebujú naozaj stimulovať a potrebujú voľné finančné prostriedky na to, aby ich mohli ďalej investovať.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jedny z najreštriktívnejších opatrení v odpočte straty. V Európskej únii sme naozaj na chvoste. Žiadna iná krajina nemá menej ako päť rokov na možnosť odpočítať stratu. Dokonca veľká väčšina západoeurópskych vyspelých ekonomík má možnosť odpočítať túto stratu až neobmedzene, napríklad Francúzsko, Španielsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko. Tých krajín je naozaj veľmi veľa.
Všetky okolité krajiny V4 majú možnosť odpočítať stratu rovnako dlho – päť rokov ako my. To znamená, že tým, keby sme predĺžili dobu odpočtu straty na viac ako päť rokov, veľmi umožníme vstup iných podnikateľov, zahraničných investorov na náš trh podnikateľský, pretože budeme mať vysokú konkurenčnú výhodu oproti krajinám V4.
Treba zdôrazniť ešte jednu vec, a to, že prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet. To hovorím v súvislosti s konsolidačným balíčkom a s potrebou naozaj konsolidácie verejných financií a toto je dôležité pripomenúť, že prvých päť rokov nebude to mať vplyv na verejný rozpočet.
Negatívny vplyv v podstate sa dosiahne až po piatich rokoch, ale verím, že sa vyváži pozitívnym vplyvom z možnosti podnikateľského rastu.
Ja by som teraz prerušila alebo skončila návrh zákona a prihlásila by som sa do rozpravy ako prvá. Využila by som to poučenie pána Dostála.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

20.2.2024 o 10:02 hod.

Ing. PhD.

Darina Luščíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:06

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:06 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:08

Igor Janckulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:08 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:10

Darina Luščíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takže ďakujem ešte raz za slovo.
Dostala som otázku, že prečo je to späť až na 15 rokov, predĺženie možnosti odpočtu straty. A ja som vychádzala zo svojich skúseností podnikateľky, kde podnikám už viac, podstatne viac ako polovicu svojho života a venujem sa daniam a účtovníctvu. A naozaj moje skúsenosti hovoria to, že... a odpočítať stratu len päť rokov je veľmi reštriktívne a veľmi nevýhodné a veľmi nespravodlivé pre podnikateľov. Dokonca tie moje skúsenosti z vedenia účtovníctva viacerých firiem hovoria to, že ani 7 alebo 10 rokov veľakrát nie je dostatočné. Môžem vám to vysvetliť na niektorých príkladoch.
Zoberme si napríklad výrobcu minerálnych vôd. Minerálne vody ak chcete ťažiť, potrebujete urobiť najprv geologický prieskum, potrebujete rôzne projekty, potrebujete nejaký vrt, potrebujete povolenia, množstvo povolení, v dnešnej byrokratickej dobe je to naozaj na veľmi dlho. A toto sa môže stiahnuť 3-4-5-6 rokov. Ďalšie roky vám trvá to, že potrebujete si vysporiadať pozemky, potrebujete nejakú infraštruktúru, potrebujete vybudovať cestu, potrebujete ďalšie projekty a ďalšie, ďalšie povolenia a to vám naozaj niekedy zaberie tri-štyri-päť rokov. Dokopy to už máme skoro 10 rokov, kedy sa vôbec dostanete k tomu, aby ste mohli začať rozmýšľať nad tým, že staviate naozajstný podnik a investujete do línk, do budovy, do zamestnancov. To znamená, že len kým vôbec začnete mať prvé príjmy, často prejde doba až desať rokov. To znamená, z prvého, druhého, tretieho, štvrtého, piateho roku si už neodpočítate absolútne nič a tam ste mali náklady na rôzne projekty, na zamestnancov, ktorí vám museli tieto veci riešiť, na rôzne vyhlásenia, na externých, externé firmy, ktoré riešili rôzne geologické prieskumy. Naozaj táto firma si mohla odpočítať možnože prvú stratu niekedy v 11.-12. roku svojej... svojho života alebo svojej existencie, čo je naozaj veľmi reštriktívne, veľmi nevýhodné pre túto firmu. A ťažko tam kalkulovať s nejakými odpismi, pretože na odpisy máte takisto nárok. Odpisy, ktoré vám vzniknú z veľkých investícií do linky, do budovy, tie v podstate vám môžu spôsobiť aj v ďalších rokoch, kedy už dosahujete príjem, to, že ste opätovne v strate.
To znamená, že firmy sa pri takomto dlhodobom investovaní dostávajú do situácie, kedy v podstate ich skutočná zaplatená daň je oveľa vyššia. To nehovorím už v dnešnej dobe, ale k tomu sa ešte vrátim, kedy firmy sú nútené platiť aj minimálnu daň.
Zoberme si úplne aj iný príklad nejakej ešte väčšej firmy, som spod Tatier, napadol na napríklad Chemosvit, ktorý začína investovať – a začína si uvedomovať výzvy dnešnej doby – do cirkulárnej ekonomiky alebo do spracovania, teda do spracovania vlastných odpadov. Alebo začínajú využívať iné formy a možnosti získavania energie, to znamená, že to je ďalšia investícia firiem, ktorá trvá dlho, pretože tam potrebujete zasa ďalšie projekty, potrebujete výskum a vývoj, potrebujete investovať veľké prostriedky a tam tá motivácie, ak tú stratu si neviete odpočítať, naozaj viazne. A firmy, ktoré v dnešnej dobe si uvedomujú potrebu digitalizácie, prechodu na cirkulárnu ekonomiku, na zelenú ekonomiku, nie sú motivované investovať veľké finančné prostriedky do nových foriem výroby alebo spracovania odpadov, ak vedia, že tú stratu si nikdy neodpočítajú. A za päť rokov odpočítať stratu je naozaj veľmi ťažké, nakoľko vám prídu aj v podstate odpisy ešte z týchto investícií.
Ale týka sa to rovnako aj malých podnikateľov, nielen veľkých. Si zoberte podnikateľa, ktorý vyrába nejaký nábytok, stolár dajme tomu. A ten stolár sa rozhodne mať nejakú víziu, že je tak šikovný, že vie si svoju firmu predstaviť v nejakej úplne veľkej hale, vie si predstaviť, že sa k tomu pridruží nejaká píla, že zamestná kopec zamestnancov. Hovoríme napríklad o regionálnych podnikateľoch, ktorí týmto naozaj by vedeli tou investíciou zvýšiť aj zamestnanosť vo svojich regiónoch, takže ak to spočítame a predstavíme si normálne reálne, že ten podnikateľ si zoberie úver, bude splácať vysoké splátky, ktoré mu nejdú do nákladov, takže bude mať nejaký síce možno drobný zisk v ďalších rokoch, keď si rozšíri tú výrobu, ale nebude tento zisk dostatočný na to, aby si celú tú stratu odpočítal.
To je množstvo príkladov, ktoré som zažila sama v praxi a je naozaj nutné myslieť na podnikateľov a na možnosti ich rastu. A dupľom v dnešnej dobe, kedy v podstate konsolidačný balíček nám priniesol množstvo opatrení, ktoré sú pre podnikateľov nevýhodné, ktoré im nepomáhajú, nedávajú im dýchať, aby vôbec mohli investovať, aby vôbec mysleli na nejakú budúcnosť, pretože prežívajú. V dnešnej dobe naozaj podnikatelia prežívajú.
Mám pocit, že tento štát si spravil z podnikateľov aj troška takú dojnú kravu, hej. A keď chceme tie kravy, aby mali dosť veľa mlieka, tak im potrebujeme dať aj dobrú pašu, preto chcem vyzvať aj koaličných, aj, aj, medzi aj vami sú podnikatelia, chcem vás vyzvať, aby ste podporili takéto návrhy, ktoré päť rokov naozaj neukroja štátu, ale pomôžu naštartovať ekonomický rast a pomôžu podnikateľom, aby sa nadýchli, aby mohli investovať, aby sme mohli prejsť na nové formy ekonomiky a aby tento štát prosperoval v budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

20.2.2024 o 10:10 hod.

Ing. PhD.

Darina Luščíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:14

Michal Truban
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som zareagoval na dve veci, ktoré si povedala, prvé k tomu, že to vedia odpisovať aj menšie firmy. Ja sám mám s tým skúsenosť, keď som aj konzultoval rôznych iných podnikateľov. Možno k tým príkladom, ktoré si uviedla, by som ešte aj uviedol aj normálne tak softvérové technologické firmy, ktoré napríklad aj vyvíjajú iba aplikácie a robia nejaký druh startupu, častokrát ony sami, aj takýto vývoj stojí častokrát desať... státisíce a ony sami aj po tých piatich rokoch nie sú natoľko ziskové... alebo do tých piatich rokoch natoľko ziskové, aby si túto stratu vedeli potom takto vynahradiť, takže to je aj pri bežných takýchto softvérových firmách okrem všetkých tých, ktorých si vymenovávala.
A potom si povedala ďalšiu podľa mňa veľmi dôležitú vec, že keby bol takýto zákon, tak aj v rámci V4 sme jedným z najkonkurencieschopnejších v tomto konkrétnom zákone pre podnikateľské prostredie. A to je podľa mňa tiež veľmi dôležité, že o niečo takéto by sme sa mali snažiť, aby či už aj naši vlastní slovenskí podnikatelia, ale aj nejakí zahraniční investori sa pozerali aj na našu krajinu ako na, ako na najlepšiu z možných, alebo minimálne z tohto regiónu a aj vďaka tomu tu ostávali, zakladali tu viac, viac svojich firiem a nešli niekde do zahraničia. A, naopak, aby k nám prichádzali ľudia. A takýto zákon by tomu znova svojou troškou pomohol, takže ja taktiež tento zákon veľmi chválim.
A znova, je to ďalší zákon, ktorý sa dá bez nejakých nákladov schváliť a vie veľmi pomôcť našim občanom, takže ďakujem za tento zákon.
Skryt prepis

20.2.2024 o 10:14 hod.

Ing.

Michal Truban

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu.
A verím, teda že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.2.2024 o 10:16 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video