9. schôdza

Ďakujem za slovo aj za príspevok. Tento príspevok sa venoval vládnej novele Trestného zákona. Vládne zámery menia v podstate celú trestnú politiku štátu, posilňujú vplyv na mnohé inštitúcie od polície cez kontrolné a regulačné orgány, zmenou ochrany oznamovateľov tiež sťažujú ohlasovanie korupcie. Aj keď viaceré z plánovaných úprav ovplyvnia podobu Slovenska na dlhé roky, koalícia pri ich presadzovaní využíva skrátené legislatívne konanie alebo poslanecké návrhy, ktoré výrazne obmedzujú celospoločenský priestor pre diskusiu. Bez snahy o širokú odbornú zhodu a možnosti precizovania zákonov pritom môže ísť neraz o krok vedľa a nie bezvýznamný.
Poslanci sú stále zástupcami voličov. Je dôležité na nedostatky upozorňovať a vyvolať diskusiu, či priamo participovať na legislatívnych apeloch, preto tiež pozývam na zajtrajší protest o 18. hodine do slovenských miest.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová. Nie je v sále.
Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vystúpenie. Ja by som sa, chcela by som k viacerým témam, ale tie dve minúty sú predsa len málo, a som si uvedomila počas vášho vystúpenia, že som sa nevenovala tej námietke smerom k špeciálnej prokuratúre, že to je nejaká systémová zaujatosť. A podľa mňa je to naozaj vážne nepochopenie aj toho celého trestného konania, kde predsa kľúčovo proku... úlohou prokuratúry je buď postaviť podľa nich páchateľa pred súd a na súde preukázať vinu, alebo sa ten človek oslobodí, samozrejme, a preukáže svoju nevinu. Čím skôr to trestné konanie skončí, tým je to lepšie aj pre stíhanú osobu, pretože môže, samozrejme, čo najskôr preukázať svoju nevinu, to znamená, naťahovanie toho konania nikomu neprospeje. A keď je tu námietka, že vlastne ten, ten spôsob ako keby vzájomnej nejakej nápravy prebieha len v rámci úradu, tak ja potom, keby sme išli na to takto, tak potom môžme kľudne zrušiť aj ministerstvá ako systémovo zaujaté, pretože ak ministerstvo vydá rozhodnutie, tak predsa minister potom rozhoduje ako o opravnom prostriedku. To znamená, že akože ideme všetky ministerstvá zrušiť, lebo aj to je systémová zaujatosť potom.
Však minister, ktorý príde, tak rieši, kto bude viesť predsa jednotlivé sekcie ako generálni riaditelia. Tí potom vydávajú rozhodnutia a on potom o tom rozhoduje v rámci rozkladu a rozchodových komisií, ktoré on si vytvára aj ich zloženie. Takže potom asi máme systémovo zaujaté všetky ministerstvá, mali by sme ich zrušiť. Hej, to je len ako jeden príklad.
Tak ja len, že tu proste je, používate naozaj argumentáciu, ktorá je neuveriteľne účelová a nijako neobstojí. Keby sme mali priestor sa viac rozprávať, ale k tej diskusii, bohužiaľ, nedochádza. Ja sa teraz teším, že sú tu dvaja poslanci, neviem, alebo možno jeden, ktorý sa, vidím, že dvaja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Nash.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Spišiakovi za jeho príspevok. Ja by som k tomu ešte pripomenula, k tomuto, k tejto téme dáta z minuloročného eurobarometra o vnímaní korupcie na Slovensku. Otázka v tomto eurobarometri bola: "Prečo sa ľudia môžu rozhodnúť nenahlásiť prípad korupcie? Uveďte, prosím, ktoré z možných sú podľa vás najdôležitejšie." Slováci najčastejšie uviedli tieto dôvody: "Je ťažké niečo dokazovať, nahlásenie by nemalo zmysel, pretože zodpovední nebudú potrestaní. Tí, ktorí nahlasujú prípady korupcie, nie sú nijako chránení a tí, ktorí nahlasujú prípady, sa dostávajú do problémov s políciou alebo inými orgánmi." Jednoducho povedané, ľudia si myslia, že sa korupcia u nás nedá vyšetriť a vinníci nebudú potrestaní, že je slabá ochrana oznamovateľov.
Uvediem ešte jednu otázku z tohto eurobarometra: "Keby ste chceli podať sťažnosť v súvislosti s prípadom korupcie, komu by ste najviac dôverovali, že sa s ňou bude zaoberať?" Slováci najčastejšie a logicky uviedli, ako aj zvyšok Európskej únie, políciu. V Európe nasledovala justícia, no u nás ju predbehli médiá, ombudsman, dokonca aj mimovládne organizácie. Len je naozaj smutné, aká nízka dôvera v justíciu v boji proti korupcii je u nás. Tento vládny návrh túto dôveru rozhodne nezvýši, dokonca naopak, ešte ju viac podkope. Občania Slovenska vnímajú korupciu veľmi citlivo, predovšetkým tu na vyšších miestach. A neveria v dostatočné potrestanie vinníkov ani v ochranu oznamovateľov.
Ďakujem, Jaro, ešte raz za tvoj príspevok.

Pán poslanec Štefunko.

Ďakujem veľmi pekne. Rád počúvam pána Spišiaka, lebo vždycky má, by som povedal, príhody, príbehy z praxe, ale zároveň aj spomenie veci, ktoré sa málokedy spomínajú, lebo proste v iných diskusiách sa tomu nepridáva až taký, taký dôraz ako, ako sa to by malo. Mňa zaujalo to, že vlastne Jaro Spišiak hovoril o tom, že prax spolupracujúcich obvinených býva alebo bola bežná prax v polícii, dokonca sa tým chválili aj, aj polície za vlád SMER-u a tak, a vtedy ich teda nevolali bonzáci alebo kajúcnici a tak ďalej a myslím, že aj teda najväčší kriminálnici tejto krajiny boli na základe týchto ako keby dôkazov odsúdení. Teda mňa teda sa, ja by som sa chcel spýtať, že či teda vadí vám, že, nie to, že či sú kajúcnici, ale proti komu svedčia, hej? A to je ako to, čo mne z tejto debaty pripadá.
A druhá vec je, že stále sa hovorí o tom, že či by sme mali a akým spôsobom by sme mali my meniť našu protikorupčnú alebo prokorupčnú legislatívu, tak ja prečítam, že ktoré krajiny sa najmenej považujú za najmenej korupčné. Dánsko, Fínsko, Nový Zéland, Švédsko, Holandsko, Nemecko, Kanada, Austrália, Japonsko a tak ďalej. A neviem, že či by v týchto krajinách menili zákony, ktoré sa tak vážne týkajú boja proti korupcii, ako, ako v našej krajine. A pre istotu to ešte preskúmam, že či používajú legislatér... skrátené legislatívne konanie na takéto záležitosti.

Pán poslanec Gašpar.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. My sme s pánom poslancom Spišiakom viedli už nejakú krátku debatu aj na výbore okolo inštitútu spolupracujúcej osoby. Ale skôr, než k tomu poviem aspoň pár poznámok v dvoch minútach, zaujala ma veta, ktorú povedala pani bývalá ministerka spravodlivosti, že čím skôr obvinený, použila slovo človek, preukáže svoju nevinu, tým lepšie. No tak to je krásne. Miesto toho, aby orgány činné v trestnom konaní dokazovali vinu, tak človek má preukazovať svoju nevinu. Toto je absurdné počuť z úst ministerky spravodlivosti.
Spolupracujúca osoba je vec, ktorú by sme mohli rozdiskutovať, a budem o nej hovoriť v rozprave trošku obšírnejšie. Viete, hovoríme o transparentnosti pri používaní tohto inštitútu. Aby boli dodržané transparentne a jasne všetky podmienky využitia tohto inštitútu a ja sám ho budem obhajovať, aby ostal v Trestnom poriadku, ale v takej rovine, aby nebol nezneužívaný. Nemôže sa diať, aby sa na spoluprácu presviedčala osoba, tak ako tu hovoril pán Spišiak, niekde operatívnymi pracovníkmi pri prevážaní v aute alebo v kanceláriách, ako o tom máme množstvo dôkazov. Musí to byť jasne nahratý rozhovor s prokurátorom za prítomnosti obhajcu, kde sa musí priznať k všetkej trestnej činnosti, tak ako to naši kajúcnici nerobili, a musí jednoznačne byť povedané, aký benefit dostaneš. Toto neskôr musí byť k dispozícii účastníkom konania, aby mohol sudca posúdiť nezákonnosť alebo zákonnosť benefitov, ktoré sú poskytované. A o tých zákonných a nezákonných budem hovoriť v rozprave, aby ste pochopili, v čom sa diala a deje na Slovensku zneužívanie inštitútu spolupracujúcej osoby.
A ešte na margo obhajcov, viete, sú aj obhajcovia, ktorí spolupracujú s policajtmi proti svojmu klientovi, keď už chcete riešiť obhajcov, tak ako sa to tu, zaznelo, a opäť to vyplývalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Šrobová.