9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, páni zo SaS-ky, to naozaj už myslíte vážne? Ako ja chápem, že potrebujete stále sa na všetko, na každú oblasť života človeka pozerať cez tie excelovské tabuľky a v princípe je to súčasť takej tej vašej politiky, ale nazývať rozdeľovanie, respektíve prideľovanie 13. dôchodku dôchodcom trestným činom, tak to hádam nemyslíte vážne. Dokonca váš predseda pán Sulík v relácii, v ktorej bol so mnou, povedal, že to je korupcia. Však už majte nejaké hranice, pre pána kráľa. Trestný čin korupcia, že my ideme dávať 13. dôchodok? Čo by ste s nami robili, keby my ten 13. dôchodok, ktorý sme sľúbili pred voľbami, sme nedali tým dôchodcom. Čo by ste tu robili s nami v tom parlamente? Veď ste ešte aj minulom roku, nie, vy SaS, SaS, vy, vy, ja vám to pripomeniem, čo ste urobili v minulom roku? Vy ste pustili video na mňa, kde ste ma krivo obvinili, že ja som vraj sľuboval 13. dôchodky vo výške priemerného dôchodku ešte v minulom roku. Pamätáte si to? Sulík to musel zobrať späť v relácii.
Už v minulom roku ste skákali, že prečo sme nedoručili ten 13. dôchodok ešte v minulom roku. Takí ste vy zodpovední, taký máte prístup. Potom ste zistili, že to nie je pravda. Tak vy si už vyberte. Tak v minulom roku na nás kričíte, že prečo to nedoručíme ešte pred Vianocami minulého roku a teraz už hovoríte, že už je to veľa a už je to príliš veľa pre dôchodcov. Veľmi nekorektné. A preto sme aj pred koncom toho minulého roka ešte každému poberateľovi dôchodkov schválili 300 eur a v skrátenom legislatívnom konaní. A takto to má byť. Pretože vy keď ste boli vo vláde, SaS, a nie, nezbavíte sa toho, ste naozaj v tých najťažších rokoch kašľali na tých seniorov. Rok ´21 a ´22 boli rokmi vysokej inflácie a vysokej dôchodcovskej inflácie a vy ste im nepomohli. Marián, dobre to vieš, nepomohli ste im. Až potom, keď musela prísť opozícia so svojimi návrhmi, konkrétne strana HLAS – sociálna demokracia na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a na rozmrazenie minimálnych dôchodkov, tak ste sa pridali. Chvalabohu, ďakujeme, že konečne ste už aj pochopili, že aj tí dôchodcovia to potrebujú. Ale prečo ste im nepomohli vy ako členovia vládnej koalície? Prečo musela prísť opozícia? Prečo museli prísť moje návrhy? Nevideli ste ich, nepočuli ste ich. Päťstotisíc dôchodcov starobných žije pod hranicou chudoby podľa inštitútu sociálnoekonomických rizík. Tak sa dôchodcovia zle majú. A ja nehovorím, že len oni. Jasné, že tu máme ďalšie ohrozené skupiny, jednoosobové domácnosti a podobne. A budeme sa im venovať. Ale uznajte, že za sto dní sa nedá všetko.
Takže za to, že my, strana HLAS – sociálna demokracia plníme svoj sľub, máme ísť do väzenia alebo čo. Ja tomu nerozumiem. Ešte raz. Čo by ste s nami robili, keby to neurobíme? A my sme v tom autentickí. Naozaj sme pomohli tým dôchodcom aj keď sme boli v opozícii. Na náš návrh sa rozmrazili minimálne dôchodky, na náš návrh sa mimoriadne valorizovali dôchodky a teraz po voľbách len plníme svoj sľub aj záväzok z programového vyhlásenia vlády, že dáme tým dôchodcom 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku. A netaktizujeme. Tiež sme tu mohli dva roky o tom špekulovať, mohli sme dávať iba nejakú menšiu sumu a podobne. Nie, hneď teraz. A keď hovoríte, že teda neuznávate tento prístup, no tak dobre, tak prídete do vlády a to zrušíte jednoduchým zákonom. Veď koniec koncov už ste to raz urobili. Trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku už bol schválený ešte predchádzajúcou vládou, našou poslednou, vy ste sľubovali, že nič nezrušíte a jedným z prvých krokov bolo zrušenie 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku a jeho zmena na sociálnu dávku, ktorú ste sa nehanbili nazývať 13. dôchodkom. Vy ste dokonca ten zákon nazvali 13. dôchodkom a mali ste pocit, že ste dávali dôchodcom 13. dôchodok. No nedávali.
Dávame takú sumu peňazí, celý objem peňazí, ktorý zodpovedá, zodpovedá objemu peňazí určenému na pokrytie všetkých dôchodkov. Ale keď sa pýtate na tú, na to riešenie, na to kritérium, tak je spravodlivé, lebo my tam kombinujeme v tom 13. dôchodku aj zásluhovosť, aj solidaritu. Preto dáme priemerný dôchodok každému. Čiže tým, ako aj pán Richter povedal, nízkopríjmovým, pomáhame, ale zároveň nezabúdame na tých, ktorí odvádzali na sociálnom poistení viac. Čiže presne ten priemerný dôchodok stelesnený v tom 13. dôchodku kombinuje solidaritu aj zásluhovosť. A takto to my považujeme za spravodlivé už niekoľko rokov. Viete, že táto agenda je dlhodobá, dlhá, konečne sme ju prijali.
Je to naša vlajková loď celej vládnej koalície, aj SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS. Vy ste mali akú vlajkovú loď, SaS-ka? Povedzte mi, čo ste v tej politike, lebo ste hovorili o tých veľkých témach, pán Hlina, veď áno, mali by mať politici veľké témy, alebo strany. Vy stále voličom sľubujete to znižovanie odvodov. To je tá vaša mantra. Povedzte mi, kedy ste, kedy ste znížili odvody. Povedz mi jediný krát, kedy ste ako SaS-ka znížili? Lebo všetci, keď sa pýtam na SaS-ka, hovorím s mladými ľuďmi, ale SaS-ka znížila odvody. Nikdy neznížila odvody SaS-ka, mali ste tu daňovo-odvodové koliesko, to bola tá vlajková loď, kde je to koliesko? Odkotúľané dávno v roku v parlamente.
Takže áno, plníme svoje sľuby. Jasné, nájdeme peniaze, splníme sľuby. To je všetko. A ja vás chcem poprosiť, však keď chcete, pán Hlina, nehlasujte, ale ako ste vy to tu naznačili, taká malá politická až rituálna samovražda to bude. Ale dobre, veď to je vec prístupu. Ja chcem týmto uzavrieť, že chcem poprosiť aj poslancov opozície, aby za ten 13. dôchodok pre seniorov zahlasovali, lebo seniori na Slovensku si nežijú dobre, nežijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolega a kolegyne, tak mi dovoľte uviesť návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tu chcem uviesť, že pripravil tento zákon úrad vlády, ale teraz som tu procesne, čiže naozaj som bol učený, keďže úrad vlády, samozrejme, nemôže niečo také predložiť, takže v tomto prípade som bol od začiatku určený na predloženie tohto zákona.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako som už povedal.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zmena a doplnenie právnej regulácie potrebnej k spusteniu a prevádzky komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby. Centrálny informačný systém bol vybudovaný z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku a pre Úrad vlády Slovenskej republiky tento projekt zabezpečovala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.
Centrálny informačný systém bude informačným systémom verejnej správy, ktorého služby bude využívať všetkých 215 služobných úradov v Slovenskej republike. Úrad vlády Slovenskej republiky a časť služieb bude dostupná aj verejnosti. Správcom tohto systému bude Úrad vlády Slovenskej republiky a bude prevádzkovaný vo vládnom cloude. V roku 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. V tomto rozsahu je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti na ústrednom portály verejnej správy prostredníctvom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby. Existujúca spustená časť centrálneho informačného systému bude plne nahradená novým centrálnym informačným systémov zriadeným podľa predloženého vládneho návrhu zákona.
Nový centrálny informačný systém bude pozostávať z verejného a interného portálu, ktorý bude obsahovať sedem modulov a päť registrov. Primárnym zdrojom údajov pre dátovo najväčšie moduly, modul služobných úrad a modul štátnych zamestnancov, bude prostredníctvom integrácie centrálny ekonomický systém. Nový verejný portál zvýši elektronizáciu vybraných úkonov, najmä zjednoduší občanom a štátnym zamestnancom podávanie niektorých žiadostí a umožní ich podať elektronicky. Verejný portál bude ďalej slúžiť ako jednotná platforma, na ktorej bude Úrad vlády Slovenskej republiky zverejňovať rôzne výstupy a informácie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.
V rámci interného portálu sa vytvoria nové nástroje pre služobné úrady, ktoré zefektívnia ich prácu. Napríklad sa zlepší a zrýchli administrácia výborového konania, sprístupnia sa služobným úradom databázy absolventov a bývalých štátnych zamestnancov za účelom posilnenia ich zamestnávania, umožní sa elektronicky zabezpečovať nielen výpis z registra trestov, alebo odpis registra trestov a mnohé iné.
V neposlednom rade má nový centrálny informačný systém slúžiť Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestorovi štátnej politiky a príslušnej legislatívy v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov ako zdroj údajov a informácií na prípravu, tvorbu a rozvoj politiky v oblasti štátnej služby na základe dôkazov.
Vzhľadom na špecifický predmet právnej úpravy, ktorým je zriadenie, obsah, správa a prevádzka informačného systému, rozsah prístupu do informačného systému, poskytovanie údajov do a z informačného systému a pracúvanie osobných údajov v systéme, sa navrhuje právna regulácie nového centrálnej informačného systému v samotnom zákone. V nadväznosti na právnu úpravu tohto informačného systému je nevyhnutná a súčasná novelizácia zákona o štátnej služby, najmä vo vzťahu k obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona navrhuje od 1. júna 2024, kedy bude spustený centrálny informačný systém do plnej prevádzky, pričom sa však povinnosť služobných úradov poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov a do modulu služobných úradov odkladá na 1. júl 2025 za účelom vytvorenia dostatočného časového priestoru nevyhnutného na realizáciu všetkých nevyhnutných úkonov.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude rozpočtovo zabezpečený, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy na občana a pozitívny a negatívny na procesy služieb vo verejnej správe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a dňa 10. januára 2024 bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci a ostatní prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 141. Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Napokon k jeho obsahu povedal všetko podstatné už samotný pán predkladateľ, minister práce Erik Tomáš. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 140 z 15. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, nebudem klamať, že dnešné zúrivé tempo prerokovávania ma aj trochu prekvapilo, že tento bod už takto rýchlo prišiel, ale viem, že tomu pomohli aj tie presuny jednotlivých bodov, ktoré si dnes koalícia, ale vlastne však my sme to podporili, odhlasovali. Ale tak bolo by smutné, aby tento parlamentný deň išiel len tak zhurta a nikto by sa nevyjadroval nejak veľmi v rozprave okrem pána kolegu Hlinu, ktorý mal dneska slinu. Ten rým som dopredu neplánoval.
No takže ja by som chcel povedať niečo k tomuto zákonu, leto to je tiež taký slávnostný, by som povedal, moment. Ten dôvod, prečo to hovorím, je, že vo verejnej správe, alebo teda keď to poviem ľudovo, tak v štáte máme stovky, tisícky informačných systémov. Ale tento musí byť niečím veľmi výnimočný, pretože nie veľa informačných systémov má toľkého šťastia, že sa im dostane vlastného zákona. Takže tento informačný systém musí naozaj niečo špeciálne, špeciálne v sebe obsahovať, že také veľké šťastie sa mu dostalo. A sme teraz v prvom čítaní, čiže otázka, ktorou sa máme zaoberať, je, že či týmto zákon sa parlament má alebo nemá zaoberať. No tak dám hneď zo stola preč, aby to bolo, aby to bolo mimo.
Som náchylný povedať, že asi by sme mali týmto zaoberať aj v druhom a treťom čítaní. Ale náchylný znamená, že ešte mám nejaké pochybnosti. No a jednou z tých pochybností nie je ani tak obsah toho zákona, i keď k tomu sa tiež dostanem, ale skôr tá legislatívny technika. Že ja naozaj, a teda ak môžte, pán minister, mi to možno nejak objasniť, že mi nie je naozaj úplne jasné, že prečo si jeden informačný systém zaslúžil až takejto veľkej pocty, že je k nemu celý samostatný zákon. Kopec tých ustanovení, a hovorím to preto, že nieže by som teraz chcel byť nejaký hnidopich alebo niečo, ale poviem aj praktické dôvody, prečo to podľa mňa nie je dobré takto, takto robiť. Pretože v tom zákone je naozaj extrémne veľa detailu, extrémne veľa detailu o funkcionalite toho systému. Čo je teda pekné, že máme to niekde popísané, ale zároveň to nebude úplne pekné, keď niekto bude chcieť tú funkcionalitu trošku upraviť, ale chcieť, aby ten systém fungoval trošku inak, pretože to znamená, že bude musieť meniť zákon. No, takže to nie je úplne, úplne šťastná, šťastná technika ako takéto veci robiť.
A aby som to naozaj vysvetlil, že taká mala exkurzia do toho, ako fungujú informačné technológie, tak prvou fázou tvorby každého informačného systému je niečo, čo sa volá že detailný návrh riešenia. Teda ešte predtým sú nejaké úplne štúdie uskutočniteľnosti a tak ďalej, ale také že ten dokument, v ktorom sa píše, čo ten systém má robiť a z čoho sa skladá, tak to sa volá detailný návrh riešenia a tento zákon je na úrovni takmer popisu z toho detailného návrhu riešenia. A nie je to dobré, nie je to dobré, pretože čokoľvek potom v tom systéme budete chcieť zmeniť, tak ja sa bojím, že budeme musieť meniť legislatívu. Doteraz, čiže to len, to len na vysvetlenie prečo, prečo je podľa mňa detailný zákon nešťastné, nešťastné riešenie.
Nie je to novinka, veď aj dnes tu máme nejaký informačný systém štátnej služby. Aby som to vysvetlil tak, tak ľudovo, tak to je vlastne systém, v ktorom sa evidujú všetky nejaké pracovné pozície v štátnej službe, výberové konania do štátnej služby, keď chcete pracovať na nejakom ministerstva, tak cez tento informačný systém ste si podávali svoju žiadosť, aby ste mohli byť zaradený do výberového konania, tam boli zverejňované aj výsledky tých výberových konaní a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Je v ňom niečo, čo pre mňa ako keď som bol čerstvý úradník bolo úplne fascinujúce slovo systemizácia. Dlho mi trvalo, kým som si zvykol, že to nie je systematizácia, ale systemizácia, čo je vlastne popis rozdelenia pracovných pozícií na nejakom konkrétnom úrade, ak to hovorím správne, teda pozerám na kolegyňu Vierku Kalmárovú, ktorá je teda zdatnejšia úradníčka ako ja, že či to správne hovorím. Čiže o tom je tento informačný, informačný systém, čiže povedali ste, že klasická nejaká vnútorná agenda fungovania úradu alebo úradov. Takže opäť sa dostávam k otázke, že nie je mi úplne jasné, prečo si, čím si tento systém zaslúžil toľkej pocty, že k nemu je samostatný veľmi detailný zákon.
No a teda legislatívnu podporu, samozrejme, že ten systém musí mať, že niekde musí byť povedané, že takýto systém môžme vôbec mať a môže niečo robiť. A aj to tomu tak bolo, bolo to v zákone o štátnej službe, ak sa nemýlim, doteraz, kde bolo k celému, k celému tomu, čo upravuje tento systém, pár paragrafov. To sa teraz z tohto vysekáva, z tohto zákona, a prijíma sa nový zákon, ktorý nám v procese toho vyňatia do samostatnej legislatívy veľmi nabobtnal, už to nie je pár paragrafov, ale pár desiatok paragrafov plus príloha. Čiže je to taká, taká záhada, že prečo práve v tomto prípade sa to takto, takto robí.
No a tiež kontextová informácia, veď ja ten systém nejak zbežne poznám, pretože je to eurofondový projekt. Ten eurofondový projekt bývalá vláda vlastne zdedila po tej ešte predošlej. Kedysi sedel ten projekt na úrade vlády, pretože tam spadala aj agentúra, ktorá ho mala realizovať, to je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, takzvaný NASES. A to by inak človek nepovedal, že v piatok o tretej poobede sa budeme baviť o organizácii štátnej správy v oblasti IT, ale keď už tu máme tú šancu, že taký zákon prišiel, tak prečo nie. No a potom, potom vlastne tá agentúra prešla pod ministerstve investícií a informatizácie, takže, takže tam prešla aj realizácia toho systému, takže v nejakej, v nejakom období, keď som pôsobil na MIRRI, som ho mal aj v gescii. Takže nebol to ľahký pôrod tento projekt, že bolo tam veľa zdedených vecí, ktoré bolo treba nejak, nejak zahasiť. A teda je potrebné, aby mal ten, kontextná informácia je taká, že je potrebné, aby ten systém mal nejakú legislatívnu oporu, keď má sa teraz púšťať do živej prevádzky, pretože teraz nám končí programové obdobie a tento systém by mal byť zavedený v najbližších mesiacoch. Takže tú legislatívu ako takú budeme určite, určite potrebovať.
Neviem, pán minister, že či ešte máte nejaké body, alebo teraz sa budete na mňa veľmi hnevať, že ja som ten dôvod, prečo v piatok o tretej ešte musíte sedieť v parlamente. Myslím, že podľa programu už neboli nejaké ďalšie vaše, ale len nechcem, aby sme mali zlé vzťahy, takže nerobím to kvôli tomu, aby som vám nejak, nejak škodil alebo niečo podobné. No chcel som takto osláviť demokraciu, keď už môžme, môžme diskutovať, aj a zapájajú koaliční do tej diskusie, tak je to fajn si povedať, aj k IT legislatíve.
No ale teraz, dobre, čiže teraz k tomu obsahu, hej, že prečo si myslím, že detailný zákon nie je úplne šťastné riešenie. Tak mám také konkrétne, konkrétne príklady. Napríklad v prílohe toho zákona je, je zoznam údajov, ktoré sa v tomto systéme budú spracuvávať. Počkajte, ja si to musím, musím si to takto podchytiť. A ten zoznam je naozaj, naozaj veľmi, veľmi, veľmi detailný. Hej, že dám príklad, dátum narodenia, pohlavie, kontaktné údaje, korešpondenčná adresa, adresa trvalého pobytu, prechodného, údaje o vzdelaní, typ vodičského oprávnenia príkladmo, k tomu sa dostanem za chvíľu, údaje o praxi mimo štátnej služby, údaje o praxi v štátnej službe a tak ďalej, hej, veľa, veľa, veľa, veľa. Má tá príloha, no dve strany, dve strany len takýchto odrážok, že aké všetky údaje sa v tom systéme budú spracovávať. No a je to podľa mňa problém, že to dávate do zákona, pretože akonáhle budete chcieť, aby sa v tom systéme spracovával nejaký iný údaj, tak vás čaká dlhý legislatívny proces. Lebo takto to je nadizajnované. Keď máte zoznam údajov v zákone, tak ak ten zoznam chcete rozšíriť o nový údaj, tak keď ste poctivý, tak vás čaká predbežná informácia IPK, PPK, MPK, prvé, druhé, tretie čítanie. A to kvôli zmene údajov, ktoré má ten systém spracovať. Mne to príde trošku nelogické. Že takto detailne sa to robí. Čiže ako by som to ja spravil alebo by som odporúčal to spraviť je podzákonná norma, samozrejme. Veď to sa štandardne tak robí, že zákon len povie, že systém má nejaké mantinely, v ktorých sa môže pohybovať a detaily budú upravené vyhláškou, ktorá v tom zákone má len splnomocňovacie ustanovenie, že môže byť vydaná ministerstvom. Čili naozaj sa bojím toho, že to robíte príliš, príliš, príliš detailne. A ja viem, ešte vám aj poviem, že viem dokonca, že to nie je úplne vaše dielo, že to je zdedený zákon, ktorý pripravovala ešte, ešte bývalá vláda. Takže aj preto by som sa toho, ale, žiaľ, nie v období, keby sme tam v mohli dávať v MPK nejaké pripomienky k tomu, že bolo to, bolo to už v období, keď ja som nepôsobil na MIRRI. Ale keby som bol býval pôsobil na MIRRI v tomto období, tak asi by sme k tomu dali nejakú pripomienku, že to je moc detailné. A nepraktické.
No a druhá časť, čo by som k tomu povedal, je podľa môjho názoru tá detailnosť, sa prejavuje ešte v jednom paragrafe. A to je paragraf, ktorý hovorí, ktorý hovorí o tom, že z ktorých registrov sa môžu čerpať nejaké údaje na automatické overovanie. Paragraf, aby som bol presný, §
7 ods. 6. Hej, a tam je v ods. 6 spísané, že teda v centrálnom informačnom systéme sa automaticky overujú údaje voči, po á, registru fyzických osôb, registru adries a tak ďalej, a po bé, registru fyzických osôb na nejaké ďalšie účely. No a opäť, opäť narážam na to, že toto je podľa mňa pastička trošku, pretože vrátim sa k tomu údaju o vodičskom oprávnení, ktorý som pred chvíľou spomínal. V prílohe je napísané, že systém môže spracovávať údaje o vodičskom oprávnení, čiže či mám A, B, C alebo nejakú inú kategóriu, no ale zároveň takýto register vedie ministerstvo vnútra a keby ste chceli byť veľmi proaktívni voči občanom a občiankam, tak napríklad takýto údaj viete automaticky získavať z toho registra ministerstva vnútra. No ale aby ste to mohli spraviť, tak budete musieť meniť za á, tú prílohu, resp. tú prílohu nie, pretože stále budete spracovávať ten istý údaj, ale budete musieť meniť tento § 7 ods. 6, pretože je to nový register, z ktorého sa budú automaticky získavať údaje na overovanie pre nejaké účely.
No čiže to sú dva konkrétne príklady, prečo takto detailne písať legislatívu v oblasti IT sa môže vypomstiť, ako tomu Jaromírovi s tými sirkami. Takže naozaj mňa by to zaujímalo, že inak akože po vecnej stránke, hej, že čo ten systém má priniesť, nemá priniesť, to je dobrá vec. Tam sa zhodneme. Len teda tá technika, že robiť to samostatným zákonom na desiatky paragrafov a s tak detailným vymedzením funkcionality a dát a toho, odkiaľ sa tie dáta získavajú automaticky a odkiaľ sa nezískavajú automaticky, nás môže voviesť do pomerne veľkých implementačných problémov, ak niečo na tom budeme chcieť niekedy v budúcnosti zmeniť. Že to by mňa, mňa zaujímalo, že ak by sme sa k tomu mohli nejak porozprávať, keď už tu máme vás, pán minister. Aj keď teda tiež som si kládol otázku, že ja som teda nejak rozpracoval ten zákon pred našou schôdzou, aby sme mohli nejak, sa vedeli k tomu nejak postaviť a kládol som si otázku, prečo to vlastne padlo vám. Lebo gestor vlastne toho systému je úrad vlády, ktorý teraz neviem, môžete ma poučiť, že či môžu, nemôžu (reakcia navrhovateľa), úrad vlády nemôže, takže z tých ministerstiev ste losovali a vybrali ministerstvo práce. To len akože sa snažím odľahčiť to nejak, už keď máme ten piatok. Dobre, rozumiem. Lebo inak mi to akoby že nesedelo, hej. Že viac by mi sedelo, keď už teda je to centrálny informačný systém pre všetky úrady v rámci štátu, že by to teda gestorovalo MIRRI, alebo by to gestorovalo ministerstvo vnútra v zmysle nejakej správy vnútornej agendy fungovania, fungovania štátu. Takže toto ma na tom tiež zaujalo. Tak ak dávam moc nepríjemné otázky, tak mi to prepáčte, lebo tiež si tak trochu myslím, že to úplne nepatrí gestorsky, gestorsky k vám, že by tu mal niekto iný prísť, iný prísť obhajovať. Dobre.
Aby som to tak zhrnul, na viac hriechov si už nepamätám v tomto zákone. Nenašiel som tam nejaké iné väčšie akoby že problematické, problematické veci, že možno sa k tomu dostaneme potom v druhom čítaní. Čiže z pohľadu toho prvého čítania, že či sa týmto máme zaoberať, no mali by sme sa tým zaoberať. Ale zároveň veľká výhrada, že takto by som to legislatívne nerobil, lebo to môže byť veľký, veľký problém niekedy v budúcnosti, keď budete chcieť ten systém nejak upravovať, meniť, tak pri každej takejto zmene vás bude čakať zmena, zmena zákona. A trochu mi z toho tak, by som povedal, že srší, že sa na tom možno vybláznil jeden konkrétny úrad na ochranu osobných údajov, že tak mi to tak nejak z toho zákona, zákona išlo, že keby to písal úrad na ochranu osobných údajov, tak by to nevyzeralo veľmi inak. A myslím, že sa to prehnalo trošku až za hranicu toho, ako by legislatíva v oblasti IT mala byť robená.
Takže toľko. Budem rád, ak by ste k tomu dali nejaké stanovisko, že či vám to teda príde ako správna technika robenia takejto konkrétnej legislatívy, či sa teda zbytočne obávam tej budúcnosti alebo nie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hargaš, hovorili ste o tom, že v zákone vidíte možno príliš veľa detailu o funkcionalite systému a potom áno, hrozí, že ak bude treba niečo meniť, treba meniť zákon. Zažil som to pri zákone o rozvojovej spolupráci, kde som z pozície mimovládnych organizácií bol, boli sme cez platformu rozvojových organizácií partnerom ministerstva zahraničných vecí, kde sme videli, že sa do zákona dávali limity finančných prostriedkov, napríklad pri ktorých sa otvoria výzvy zo štátneho rozpočtu slovenského pre uchádzačov zo zahraničia. A nebolo to šťastné, lebo presne sa dalo vidieť, ak sa zmení situácia, a tá sa v tejto veci isto menila, tak bude treba meniť, meniť aj zákon. Podľa predkladateľa zákona nové komplexné riešenie centrálneho informačného systému postupne nahradí v súčasnosti využívané registre ako register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov napríklad. Je to tiež nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. Návrh zákona však počíta s dočasnou paralelnou prevádzkou uvedených registrov, aj nástroja a komplexného riešenia centrálneho informačného systému. Z toho možno usudzovať, že centrálny informačný systém štátnej služby zatiaľ beží iba v testovacom prostredí. Nie je zrejmé, ako je zabezpečená migrácia aktualizovaných údajov zo súčasne využívaných registrov a zodpovednosť za redundantnú aktualizáciu v prechodnom období. Súčasne je v návrhu nepreskúmateľná väzba centrálneho informačného systému na portál otvorených údajov, teda aké údaje a akým spôsobom spracované budú na serveri data.gov.sk.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Ján, za tvoj príspevok. Takže chcem, aby tu zaznelo to, že my vôbec nespochybňujeme, že takýto nejaký informačný systém je prínosom a mal by sa v štátnej správe vyvíjať a rozvíjať by sa mali rôzne informačné systémy, ktoré pomôžu digitalizovať našu štátnu správu. A to je dnes, samozrejme, absolútna nevyhnutnosť. Chcem tiež podotknúť, že dobré informačné systémy sú vlastne predpokladom aj toho, aby boli efektívne a kvalitné procesy v štátnej správe, aby sa dali nastavovať workflowy v týchto systémoch. Ale čo mi v tomto nie je úplne jasné teda, že prečo má mať tento systém samostatný zákon. Napríklad ani informačný systém športu, ktorý v zákone je pod názvom Športový portál, nemá svoj vlastný zákon, ale tento je upravený dvoma paragrafmi v zákone 440/2015 zákonom o športe. Čiže ja by som tiež asi skôr navrhovala, či by nezvážil navrhovateľ nejakým spôsobom zjednodušiť tie ustanovenia a zahrnúť ich do zákonu č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. A možno teda Jaromír dnes ešte nerozumie, ale Jaromír asi porozumie, keď bude robiť tie MPK-čka a bude predkladať zákon do prvého, druhého a tretieho čítania v tomto pléne. Naozaj zákony, ktoré sú príliš detailne písané, nie sú, nie sú v aplikačnej praxi dobré. Tak takýto je aj zákon o športe, ktorý je tiež príliš detailne písaný napríklad teda okrem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja nebudem viesť debatu o tom, či Centrálny informačný systém štátnej správy má byť riešený samostatným zákonom, alebo má byť súčasťou zákona č. 55/2017 o štátnej službe, ale pokúsim sa vysvetliť Jankovi Hargašovi, ako vnímam tú detailizáciu osobných údajov, ktoré sa budú v tom systéme spracovávať. Určite mal pravdu, že to súvisí so zákonom č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a ten zákon obsahuje zásady spracúvania osobných údajov. Viem, o čom hovorím, lebo sami sme sa snažili do iného zákona dostať v našej práci tie údaje, ktoré naša inštitúcia bola oprávnená spracovávať a museli sme ich veľmi presne detailizovať. Ktoré údaje môžeme zbierať, ako s nimi nakladať, jednoducho v súlade so zásadami spracovania osobných údajov. Bez toho to nebolo možné. Takže ja myslím, že urobené zadosť zákonu, ak sú detailizované. Neviem, či mám pravdu, ale tak to, tak to vidím.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Hargaš, no asi to, že tu je pán minister Tomáš, súvisí aj s tým, že sa to týka štátnej služby a teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má čosi aj so štátnou službou. Aj keď, samozrejme, že keby tu bol, keby úrad vlády bol ministerstvom, tak by tu asi bol šéf úradu vlády, ale tak tá súvislosť tam asi je.
Veľmi zaujímavý postreh o tej detailnosti toho návrhu zákona. Samozrejme, že otázka je, že či má to byť samostatný zákon, alebo to má byť súčasťou už tu spomínaného zákona o štátnej službe napríklad. No to je taká trochu neresť našej legislatívy, že máme aj veľa zákonov, aj teda podrobnú právnu úpravu, ale aj veľa samostatných zákonov, ktoré potom niekedy sú aj nezrozumiteľné z hľadiska adresátov. Ale to je skôr taká formálna stránka. Dôležitejšia otázka tam asi bude tá podrobnosť alebo rámcovosť právnej úpravy a naozaj sa na to asi treba pozrieť už v priebehu druhého čítania, že či tá miera podrobností nie je naozaj taká veľká, že bude v budúcnosti vyvolávať potrebu príliš častých novelizácií tohto zákona. Lebo samozrejme, že niektoré tie základné veci je nevyhnutné upraviť, upraviť v zákone a nie to možno nechať na nejaké svojvoľné rozhodovanie. Ale pokiaľ by tu podrobnosti bolo možné upraviť, tak by to, myslím, aj bolo, bolo správne z hľadiska toho, ako bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a, pán kolega, ďakujem za tento vecný príspevok a oceňujem to, že vieš vecne a prakticky vysvetliť, o čom tento zákon je, vďaka tomu, si myslím, že si predtým pracoval v tejto sfére. A podľa tohto príspevku teda vieme a dokazuješ aj to, že tento detailný zákon je nešťastné riešenie, pretože už pri malej zmene tohto systému bude potrebné meniť aj zákon. A aby som teda zostala v téme IT, tak je to teda veľmi užívateľsky nevhodné riešenie detailným zákonom riešiť fungovanie tohto systému. Je dobré ale, že momentálne tam nie sú nejaké väčšie chyby, ako si spomínal, ale ako hovoríš, mali by sme myslieť do budúcna na to, aby sme vedeli nejaké ďalšie zmeny, hoci aj v iných systémoch, vedieť rýchlo alebo rýchlejšie implementovať do praxe a nemuseli sme pri tom čakať na zmenu zákona, keď v parlamente vieme, aj teraz rokujeme o veľa bodoch, niekedy sa, niekedy sa čaká až príliš dlho na to, ale teda oceňujem snahu o zlepšenie celkovo tejto oblasti digitalizácie na Slovensku, takže v tomto nemám k tomu výhradu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, kolegyne. V prvom rade zopakujem to, že naozaj (povedané so smiechom), teraz aj z trošku nadsázky, že naozaj, naozaj sa teším tomu, že v piatok poobede dostáva informatizácia štátnych služieb takýto veľký priestor v rámci, v rámci parlamentnej debaty, rozpravy. A takto, ale teraz pri všetkej vážnosti, že naozaj to nie je, nemyslím si, že to je dobré, dobré riešenie. A ešte keď som si tu sadol a počúval som vás, tak mi napadli ďalšie veci, ktoré by som ešte k tomu chcel povedať, takže asi v ústnej ešte, ešte niečo dodám, pán predsedajúci. Lebo sú tam veci, ktoré sa na tom, na tom dajú pochváliť, ale tá detailnosť, ono to naozaj spôsobuje veľké, veľké problémy a ja uvediem aj nejaký konkrétny príklad toho, že keď chcete potom v štáte spraviť niečo dobré pre občana a zjednodušiť mu administratívnu záťaž, tak ak máme takto písanú detailnú legislatívu, tak to potom je naozaj aj legislatívne, aj legislatívne peklo takéto niečo potom dosiahnuť pre občanov. Takže to je z pohľadu toho, že ako, ako ten detail nám kazí jednoduchosť, jednoduchosť napríklad výmeny údajov v rámci, v rámci štátu. Keď to je príliš detailne napísané, tak potom, ak si chcete vymieňať údaje medzi dvoma údajmi, tak hneď musíte ísť pomaly do zmeny zákona, hej, a to, mne to príde veľmi, veľmi nešťastné takto, takto to riešiť. A v tomto zákone, preto som vypichol ten § 7, lebo tam to to tak, žiaľ, je natvrdo napísane, že pokiaľ ten systém má robiť niečo proaktívne pre klienta, napríklad automaticky overovať nejaké údaje voči, ja neviem, registru fyzických osôb, aby ste nemuseli vypisovať svoju adresu trvalého pobytu, lebo štát ju vie, tak, tak to síce bude môcť robiť, ale keď budete chcieť využívať nejaký iný register, nejakú inú informáciu proaktívne pre toho klienta predvyplniť, tak budete musieť meniť zákon. Takže to, to neni dobré riešenie.