9. schôdza

.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, navrhovanými úpravami sa v zákone o dani z pridanej hodnoty primárne preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v štáte členskom, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky.
Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú povinnosť. Nastavujú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o ich spoľahlivosti.
Upravujú sa aj iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenia zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností, znižuje výška úroku za odklad platenia dane a platenie dane v splátkach.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu a prijatie tohto zákona.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali za prvé Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ktorým teda je transpozícia smernice 2020/285 a takisto aj nariadenia č. 904 /2010 sa dá len a len súhlasiť. Samozrejme, teda zaviesť harmonizované pravidlá s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby, v tomto prípade malého podniku, ktoré vyplýva teda z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, je určite krok správnym smerom a to, že teda malý podnik bude mať možnosť od roku ´25 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, samozrejme, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný unijný limit 100-tisíc euro bez DPH a súčasne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Toto je okej.
A ono by to celé bolo úplne v poriadku a nebudem, nebudem ďalej vlastne čítať ten návrh zákona, ak by tam ale teda boli iné sumy, čo sa týka tej národnej, národnej dépeháčky. Momentálne zákon to teda zas ide stanoviť tak, že tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla alebo presiahla obrat 50-tisíc eur, iba že by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. Čiže cieľ je, je správny, všetko by bolo okej, len, len tie sumy.
Dnes je totiž hranica povinného platiteľa dane 49 790. Táto hranica sa roky nemenila. Pán minister, a prišli ste v podstate s výsmechom pre malých podnikateľov, ktorým teda chcete pomôcť, a teda túto hranicu vlastne povinného platcu DPH idete zvýšiť o celých 210 eur, hej, z tých 49 790 na 50-tisíc. Akože proste toto, toto je pomoc malým podnikateľom? Ja si myslím, že ak skutočne chceme tým skutočne malým podnikateľom na Slovensku pomôcť, tak túto sumu treba zmysluplne zvýšiť. A zmysluplne by znamenalo použiť sumu, ktorú umožňuje použiť Európska únia. Veď však v podstate harmonizujeme, hej. Zasa, veď tento zákon je o teda harmonizácii, tak aj tu by sa to dalo. A keď teda hovorím, že keď to chceme spraviť, tak to spravme. Európska únia dnes umožňuje hranicu pre povinného platcu DPH na úrovni 75-tisíc eur a od 1. 1. 2025, opravte ma, ak sa mýlim, tak bude to 85-tisíc eur.
Pán minister, použite túto sumu, toto by bola skutočná pomoc tým malým podnikateľom, tým, tým ešte menším, než o ktorých pojednáva samotná, samotná novelizácia dépeháčky. Ja si myslím, že iste sa, pán minister, zhodneme a pred chvíľkou ste to aj povedali v jednom z vašich vystúpení, že na Slovensku bola v posledných rokoch inflácia, a myslím, že sa zhodneme aj, že teda nebola malá. Tie čísla sme tu spomínali. Len za minulý rok to bolo tesne pod trinásť, rok predtým okolo desať a vláda dokonca dokázala v priebehu roka ´23 vďaka inflácii dokonca trikrát zvýšiť hodnotu stravného. Úplne správne, veď teda bola inflácia, v potravinách ešte vyššia, tak sa vlastne tie sumy, ktoré sú v tých zákonoch stanovené ako pevné sumy, sa v niektorých prípadoch dokázali trikrát do roka zvýšiť. Správne. No, ale prečo sa teda tuto tvárime, že, že pri hranici povinného platcu dane z pridanej hodnoty inflácia neexistuje? A neexistuje dlhé, dlhé roky. Akože malí podnikatelia nie sú ľudia? Veď oni ani nežiadajú o pomoc, oni chcú len to, aby sa rešpektovala inflácia aj na tejto strane barikády, povedzme to takto. Nielen na strane, kde teda vláda od podnikateľov a občanov berie, hej? Spomeňme si tuná na nedávno prijaté alebo zvýšenie takmer tisícky rôznych poplatkov správnych v lex konsolidácia, pardon, lex zdieranie tvorcov hodnôt, hej? Tam, tam zasa raz vláda vedela aj si spočítať tú infláciu nielen za minulý rok, ale aj za dlhšie obdobie a proste pekne ich o 50 %, niektoré aj viacej pozvyšovala. Veď tak prečo, prečo nie, nie na tejto strane?
Ja si myslím, že, pán minister, chápem, rozumiem, je to politické rozhodnutie alebo bolo by to politické rozhodnutie. Proste, pán minister, buďte odvážny, urobte to! Skutočne by toto podnikatelia ocenili, veľmi by to ocenili. Ak by sa táto hranica zvýšila na úroveň teda, ktorú umožňuje Európska únia, tak jednoducho minimálne to tých drobných podnikateľov ochráni pred neúmernou administratívnou záťažou, umožní im to, aby sa viacej venovali samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Ja si myslím, že keď tu bude vyššia hranica povinnej registrácie, má to význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov, a povedzme si to na rovinu, zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli hranicu povinnej registrácie. Toto umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. Preto, ešte raz, si myslím, že to zvýšenie hranice by určite podporilo podnikateľskú aktivitu, znížilo administratívu na strane podnikateľa a štátu a podporilo by hospodársky rast Slovenska. Presne tri veci, ktoré najviac podporujeme a pred voľbami ste to aj vy úplne presne takto hovorili. A ja verím, že si to pán minister aj myslí, veď toto sú úplne jasné veci. Potrebujeme menej administratívy. Povedal aj dneska, hospodársky rast, že potrebujeme, je naprosto jasná vec a to, že bude vyššia podnikateľská aktivita, takisto je len a len dobrá vec.
Poďme trošku do histórie. Hranica pre povinnú obratovú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty sa naposledy zvyšovala 1. 7. 2009 počas prvej vlády Roberta Fica. Myslím, že 15 rokov je dlhá doba, vtedajších 49 790 euro už dnes nezodpovedá tým istým eurám a fakt, že ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto suma by sa normálne mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu, teda o to, ako sa zvýšila v ekonomike či už cenová, alebo mzdová úroveň. No a ja si myslím, že teraz to vlastne je 15 rokov, a teda znovu máme pána premiéra Fica, tak možnože, možnože keby sa táto suma zvýšila, tak by to bolo vlastne také nejaké, k tomu 15. výročiu by to celé dávalo zmysel, takto to jednoducho poviem.
A skončím svoje vystúpenie tým, že aby som teda len nekritizoval, takisto chcem pochváliť pána ministra, samozrejme, tím, ktorý pripravoval návrh zákona, za zavádzanie inštitútu samozdanenia pri dovoze tovaru. To je skutočne vec, ktorá, áno, spôsobí napätie na strane príjmov v tomto roku, ale zároveň to zasa pomôže nižšej administratíve a už potom od ďalšieho roku už to bude fungovať normálne a je to zasa ďalší krok, aby, aby teda tým podnikateľom ten ich život sa aspoň trošku zlepšil. Takže za toto ďakujem. Toto je takisto dobrá vec v tomto zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vďaka za vystúpenie, kolega Viskupič. Ja nadviažem na to, čo ste vy hovorili a v podstate to len potvrdím. V tomto návrhu zákona ide síce hlavne o transpozíciu európskych únijných smerníc, ale rieši sa tu aj otázka výšky limitu ročného obratu, keď podnikateľ nadobúda povinnosť byť platiteľom DPH. Ako ste povedali, dnes je táto hranica 49 790 eur a nemenila sa už štrnásť rokov, štrnásť rokov. To znamená, za štrnásť rokov vieme, aká je vysoká inflácia, a táto hranica sa nemenila. Po novom navrhuje ministerstvo financií 50-tisíc eur. To je vyslovene kozmetická úprava, skôr by som povedal zaokrúhlenie. Odmieta ísť vyššie, napríklad podnikateľské združenia navrhujú 85-tisíc. To je z pripomienkového konania k tomuto zákonu. Na porovnanie, v Česku je dnes táto hranica v prepočte 80-tisíc eur. To vystavuje aj našich podnikateľov z hľadiska medzinárodného do konkurenčnej nevýhody a, ale oveľa dôležitejšie je, že im to svojim spôsobom zväzuje ruky tu doma.
K vyššiemu limitu, ja len poviem, sa prihovára aj ministerstvo hospodárstva, lebo to sleduje podnikateľské prostredie na Slovensku, ale ministerstvo financií to odmieta, lebo ročne by takto štát prišiel o 42 mil. eur. Nuž, máme veľa zákonov, kde sa tými miliónmi len tak pracuje hore-dole, a v tomto prípade nevychádzame podnikateľom v ústrety za 40 mil. eur. Boli by to ozaj užitočne minuté peniaze, užitočnejšie ako, ako v iných prípadoch. My máme v programe zvýšenie limitu na 60-tisíc eur, ale je tu aj pozmeňovací návrh, teda návrh zákona, ktorý hovorí o inej sume, budeme o ňom asi rokovať, takže potom sa k tomu ešte vyjadríme.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, ja oceňujem aj vaše vystúpenie a vlastne obhajobu toho zákonu, ale vlastne chcel by som vám povedať, že vlastne buďte odvážny a naozaj urobte to, zvýšte tú povinnú, alebo teda limit povinnej registrácie kvôli tomu, že mám na to tri dôvody. Po prvé toto umožňuje firmám rásť. Po druhé im to umožňuje investovať do svojho materiálneho vybavenia.
A po tretie je to, tieto malé a stredné firmy sú jediné, ktoré síce majú veľký problém s infláciou, ale vlastne regulácia, ktorá ju umožňuje zvládať, sa im nedostáva. Ten, ten náklad 40 mil. eur je vlastne naozaj zanedbateľný, keď si pomyslíme, že o tri zákony ďalej budeme vlastne dotovať iné typy podnikov.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán Viskupič, že ste to otvorili.

Ďakujem. Reagujte faktickými na pána Viskupiča.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa.

Absolútne s tebou súhlasím, Marián. Táto vláda je vláda, ktorá nieže podnikateľom stredným a malým pomáha, ale ich topí. Dvadsať rokov podniká naša rodina, dvadsať rokov. Najhoršie obdobie sme mali za Fica a opäť prichádza najhoršie obdobie za Fica. Zvýšili nám odvody, zvýšili nám, naozaj zvyšujú všetko. Ale pomoc, ich pomoc je len taká tá, ten balast. A presne reagujem na teba, príde niekto, vykradne malého podnikateľa, vykradne mu jeho malý podnik, ukradne mu do 699 eur bude mať priestupok. To je niečo, čo je odporné, nechutné. Táto vláda svojich, "našich ľudí" obohacuje a malých podnikateľov zbedačuje.
Ja musím povedať, že naozaj aj teraz v tejto rozprave sa udialo to, čo dejú sa, čo sa deje stále, a reagujem na teba, že oni vystúpia na záver, aby sme na nich nemohli reagovať. Spomínajú teba, mňa, spomínajú ďalších, ale vystúpia na záver, vystúpia vtedy, keď na nich nemôžeme dať faktické poznámky, kedy nemôžme aj my reagovať. To je zbabelosť, to je zbabelosť. Pán Kamenický tu rozprával o tom, že nereaguje naňho pán, pán Viskupič, no a pán, pán Kamenický robí to isté. Prechádza sa tu a keď mu rozprávame, tak sa baví s inými ľuďmi.
Naozaj, vy vodu kážete a víno pijete. A namiesto toho, aby ste tým malým a stredným podnikateľom pomáhali, tak ich topíte. Vďaka Ficovi a vďaka vám, pán Kamenický, budú tisíce a tisíce rodín chudobnejšie a chudobnejšie. A nechytajte sa za hlavu, bohatší bude len Bödör a vy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za faktické pripomienky. No, veľmi jednoducho, našli sme už len tuná v tejto chvíli viacero prípadov, kedy vláda eviduje tú infláciu, či už pri tých správnych poplatkoch, kde ju aj teda nejak vypočítala a vyšlo z toho povedzme priemerné 50-percentné navýšenie, alebo kde tá kalkulačka nefungovala úplne správne, napríklad pri tých hraniciach škôd, kde bolo aj 1400-percentné navýšenie v jednej z tých hraníc, ale dobre.
Ja si myslím, že sme v prvom čítaní, toto je veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh. Úplne, navrhujem, pozerám na pána predsedu Danka, ktorý túto tému kedysi riešil. Je to jedna suma, maličký pozmeňujúci návrh. Ak ho podáme my, bude problém, ak ho podá koaličný poslanec, som presvedčený, že všetci zaňho zahlasujeme a pomôžeme ho prijať. Takže myslím si, že tu sme v správnom čase a na správnom mieste, kde vieme, zákon, ktorý, hovorím, má v sebe veľa dobrého, vieme ho ešte takto vylepšiť a skutočne pomôcť každému jednému malému podnikateľovi v tejto krajine. Tak ako aj Jozef Pročko rozprával, majú to ťažké a fakt ten štát na nich pri tej inflácii nezabudol. Kdekoľvek, kde bolo treba zvýšiť odvody, zvýšiť poplatky, zvýšiť čokoľvek, všade ten štát dokázal tú, tú infláciu zapracovať.
Prosím, vážená koalícia, zapracujme tú infláciu aj, aj pri tejto hodnote.
Ďakujem pekne.