68.
Ja by som poprosila o pozornosť, lebo napríklad práve opatrenie, o ktorom teraz hovorím, je veľmi vážne a môže sa týkať tisícov ľudí. Hospodárska situácia v Slovenskej republike sa veľmi zhoršila a stáva sa často, že firmy, stredne veľké firmy jednoducho krachujú zo dňa na deň bez toho, aby si plnili akékoľvek povinnosti vo vzťahu k štátu, ale myslím si, že orgány štátu predsa len majú lepšiu pozíciu ako zamestnanci, ktorí nie sú krytí ničím. Takáto firma, keď skrachuje a nevydá doklad o skončení pracovného alebo zamestnaneckého pomeru tomu človeku, tak on sa nemôže uchádzať o žiadne dávky. On totižto pre náš úrad verejnej správy nemá žiadny doklad o tom, že jeho pracovný pomer skončil a že si tie dávky uplatňovať môže. Tento formalistický alebo formálny prístup je, vyplýva zo zákona, pretože keď sa zákony tvorili, tak sa nepredpokladalo, že v takomto hromadnom množstve sa tieto situácie budú vyskytovať. Ja si preto myslím, že je potrebné upraviť toto právne postavenie zamestnancov v týchto prípadoch v zákone tak, aby právna úprava riešila ich postavenie, tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevyplácal mzdu, kedy zrušil, opustil alebo uzavrel alebo vypratal prevádzku bez toho, aby im dal tieto doklady o skončení pracovno-právneho vzťahu. Veď je to situácia, ktorá sa dá preukázať. Vychádzam z konkrétneho prípadu v praxi, ktorý sme preskúmavali, a kde títo zamestnanci, bolo od nich žiadané, aby doklad predložili, ale keď oni si sami ten doklad vydať nemôžu, tak požiadavka, aby ho predložili je vlastne nenaplniteľná. Takže myslím si, že to veľmi dôležité a týka sa to tých naj-, ľudí, ktorí potrebujú najviac pomoc.
Takisto v tomto istom prípade, keď sme preskúmavali, tá správa je čiastočne uvedená stručne aj v tejto správe o činnosti verejného ochrancu práv, ale je uverejnená aj osobitne a samostatne. Takisto sme zistili veľké nedostatky podľa môjho názoru v inom postupe orgánov verejnej správy, ktoré síce nehraničia, neporušujú presne základné ľudské právo nejakej konkrétnej osoby, ale vlastne poškodzujú štát. Je to ten prípad, čo ste sa s ním možno oboznámili, že vlastne neplatič odvodov, ktorý nevyplácal ani mzdy zamestnancov, neplatil odvody až do výšky 852 000 eur, bolo naňho podaných Sociálnou poisťovňou 23 exekučných návrhov, ale nebol podaný návrh na konkurz. Pritom v určitom momente tohoto vývoja, keby bol ten návrh na konkurz podaný, jednak tí zamestnanci by nemali to bezprávne postavenie, ale zároveň by sa zabránilo aj narastaniu dlhu. Teraz sa odpíše na úkor štátu, nielen tých 852 000 eur, odpíšu sa všetky náklady, ktoré boli spojené s vymáhaním pohľadávok, a odpíšu sa všetky platby, ktoré boli vyplatené z garančného fondu. Ja si myslím, že sa tomu dá zabrániť dobrou právnou úpravou. Na to, aby táto právna úprava bola dobrá a účinná, je potrebné nastaviť ju tak, aby orgány verejnej správy v určitom momente takéhoto zlyhávajúceho, takejto zlyhávajúcej firmy mohli a museli podať návrh na konkurz, a pokiaľ by to neurobili, tak aby z toho boli vyvodené dôsledky a zodpovednosť.
Taktiež predkladám Národnej rade opakovane návrh o tom, že je potrebné zmeniť časť zákona o energetike, ktorý sa menil v roku 2012. Môj predchodca dával v Národnej rade Slovenskej republiky návrh o tom, aby bola otázka vecného bremena v tomto prípade riešená pedantne takým spôsobom, aby vlastnícke právo z dôvodu verejného záujmu, aby bolo dotknuté v nevyhnutnej miere. Toto sa v zákone neobjavilo a teraz sa stáva a je to z praxe známa vec a mali sme aj my také podania, že z titulu verejného záujmu je urobený taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý v každom prípade možno označiť za neprimeraný. Čiže je to v rozpore s ústavou. Preto apelujem na to, že dá sa naformulovať toto ustanovenie aj tak, aby zásah bol vykonávaný iba v nevyhnutnej miere, pretože takáto úprava potom bude v súlade s ochranou vlastníckeho práva a zároveň umožní realizovať verejný záujem v primeranej miere.
No a potom apelujem na Národnú radu kvôli verejnému ochrancovi práv. Navrhujem vo svojich odporúčaniach, aby poslanci Národnej rady pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2014 zobrali do úvahy poslanie verejného ochrancu práv. Čo sa totižto stalo v Slovenskej republike? Ja som presvedčená o tom, jednak vás pozdravujem ako štátny bezdomovec, pretože verejný ochranca práv je bezdomovec. Nemá žiadne svoje sídlo. Je to ústavný orgán Slovenskej republiky. Ústavný orgán, ktorý je zriadený jedenásť rokov. (Ruch v sále.) Toto volanie po sídle, to nie je nejaká bezúčelná vec, ale, ale je to spôsob ako znefunkčniť činnosť verejného ochrancu práv. On totiž na svoju činnosť nedostáva žiadne, skoro takmer žiadne finančné prostriedky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)