129.
Ono je to asi s nami tak, asi keď nemáš svoje vnútro vysporiadané, tak ti vadí všetko. Áno, bude ti vadiť aj ten kvakot žiab, tak ako si to, pán kolega, spomínal, ale potom ti bude vadiť aj spev škovránka, slávika a drozda. Škovránok ten spieva cez deň, nepočul by som ešte, že by sa ktosi niekto nejak sťažoval na to, že spieva, a slávik je práve takým vtáčikom, nemáme tu kolegu Martina, ale on vie, že spieva celú noc. Celú noc. V záhradách tuná na dolniakoch celú noc slávik spieva. Komu to vadí? Á, Martin je hore, pardon. A rovnako aj drozd. Drozd dokáže takisto v nočných hodinách spievať, ale to je spev a to sú zvuky. A hluky a zvuky, to sú naozaj rozdielne dva pojmy. Myslím si, že tuná je to len v dôvodovej správe spomenuté. Tie zvony - neviem prečo sa práve tejto témy tak chytáme, to je také naozaj veľmi zaujímavé, že nikdy som si to ani neuvedomil, že zvony niekomu môžu prekážať. Naozaj nikdy som si to nemyslel. Ja vám to garantujem, že dieťa malé, kojenec, ktorý leží v perinke uložený v kočiari a zvony zvonia, sladko spí, ale my dospelí sme takí a to veľakrát aj súvisí s medziľudskými vzťahmi. Ak máme pocuchanú nervovú sústavu, no tak ti bude vadiť aj ten kvakot žiab aj spev škovránka, slávika a rovnako aj zvony a to súvisí s medziľudskými vzťahmi a to súvisí aj práve s tou predošlou témou manželstva a rodiny. Nám už vadí hádam všetko. Kedysi človek bol úzko spätý s prírodou, a keď tie zvony začul, či bol v lese, či bol na poli, tak tie zvony boli istým signálom, či už na zastavenie, alebo sa čosi v obci deje. Keď v netradičnú hodinu zvonili, tak bolo to pre tých ľudí pozor, znamenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)