Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon tu už bol, je tu znova. Ja sa ospravedlňujem aj za tento môj maratón deviatich zákonov, na ďalšiu schôdzu ich budem mať dvanásť, kým ma nezastavíte mocensky, gottwaldovsko-čepičkovsko-džugašviliovsky, neviem, ako to inak povedať. Prepytujem, lebo ja to hovorím ako metódu. Je to metóda, ako budete konať. Takže ja som to už nie raz povedal, prečo si myslím, že to má význam. Vy ste nepovažovali za potrebné na to reagovať. Stále pracujete systémom arogancie a ignorancie. Tak kľudne ním pracujte. Takže dovtedy, kým to nezatrhnete, tak budem dávať zákony, preto, lebo si myslím, že sú dobré. A vy si možno myslíte, že sú zlé alebo dokonca ste o tom presvedčení, dokonca máte na to batohy logických argumentov, len mi ich nepoviete. Necháte sa ma tu trápiť. Viete, keby niekto za váš klub vystúpil a povedal, prosím vás pekne, toto, toto, toto, toto, a preto, nie, tak sa nebudem strápňovať na ďalšiu schôdzu a nebudem to predkladať. Nemáte pocit, že to tak je? Ale tým, že robíte, ako robíte, no tak je to tak. Ale hovorím, máte pocit, že ste to vyriešili, resp. vaše mozgové trusty zapli a našli úplne geniálne riešenie, aktív vôle. Viete, ináč, tiež neviem, či na to bude reč. To podľa mňa je právna aj ústavná záležitosť, vy máte nejaký prejav vôle a vy neumožníte ten prejav vôle niekomu stiahnuť. No ale dobre, však k tomu sa ešte dostaneme.
Tento zákon znova, je zrkadlom toho, kde žijeme, ako žijeme, že bol nejaký register a on bol verejný a už sa stal utajený. A ja pripúšťam a špeciálne som na toto upozorňoval v tomto zákone. Fakt ja neviem, kto je u vás odborník na dopravu. Je to pán Choma, mohol ma tu rozcupovať. A ja nevylučujem, že možno v tomto by sme našli niečo. Ja som sa stretol s ľuďmi z ministerstva, kde sme sa na tú tému bavili, že pokiaľ je nejaká vyhláška Európskej komisie o ochrane osobných údajov, tam je možno jedna hranica, ktorú môžeme cizelovať. Špeciálne vám teraz odhaľujem moje slabé miesto, ak ma chcete strápniť, tak na budúcu schôdzu sa pripravte a rozcupujte ma, že proste tento zákon je zlý. Tuná v tomto môžete mať slabé miesto, i keď ja po relatívne krátkom čase, čo sme si to nejako vysvetľovali, stále myslím, že to nie je tak. A to je to, že si to upraví tá národná legislatíva tak, ako chce. Samozrejme, ja viem, že niekomu by vyhovovalo spomenúť tu Európsku komisiu. Keď sem príde niekto, pán Počiatek, je tu, právo prvej noci, tu sa zo dvaja, zo traja začudujú, ale nakoniec zahlasujete, takže nie je to vždy tak. Zahlasovali ste za iné veci, ktoré boli vytunované, ale predstavené vám boli ako vyhláška Európskej komisie, na úrovni pomaly práva prvej noci. Ale nevylučujme, že s jedlom rastie chuť. A to je vždycky, to nepustí. S jedlom rastie chuť a naozaj časom tie veci, pokiaľ to nebudete mať chuť zastaviť, pokiaľ sa na to nebudete pýtať, tak budú rásť tým, že to bude už magickým zvolaním až takým čarodejníckym zaklínadlom Európskou komisiou. Tým pádom, neviem, ako sa to hovorí, ruky hore, hlavy dole, proste už sa nepýtajme. Je to tak.
No ak bol verejný, stal sa tajným. Stal sa tajným preto, lebo to začalo niekoho vyrušovať. Celá aj moja pohnútka toho, prečo som ten návrh dal, bola tým tajomnom opradená alebo tá zóna, ktorá vznikla, tie Benátky, ten pseudobarok podnikateľský v tom jarovskom jazere, znova, výrazom fakt toho, že kdesi tu žijeme. Proste naozaj tie vežičkové hausbóty, to je neklamným znakom toho. My sme, ako hovoríme, tiež neklamným znakom toho, že sme volení zástupcovia našich voličov a sme ich obrazom. Tak aj tie vežičkové hausbóty sú odrazom toho, v akej krajine žijeme. Takže to bolo len otázkou času, kedy tam taký vežičkový hausbót z nich bude. No a tam proste tam majú svoj svet. A boli by mimoriadne vyrušenými, keby sa niekto o ten ich svet zaujímal. Ten ich svet si vytvorili v tom priestore, ktorý je rezerváciou, ktorý má aj inú hodnotu ako tú, že tam môžem popíjať víno na terase, tak ich to teda vyrušuje. A potrebovali by to čo najviac zakryť. Tak použili vás, zákonodarný zbor, aby ste tomu pomohli. No a zmyslom tohto zákona je to teda vrátiť, nie niečo zmeniť, ale výslovne to vrátiť, kde to bolo. To znamená čisto teoreticky, ak by niekoho zaujímalo, kto má ten vežičkový hausbót, pričom nebol by to vyšetrovateľ Policajného zboru, tak by si to v tom registri pozrel, tak ako si dneska v registri môžete pozrieť to, kto vlastní nejakú trápnu pseudobarokovú na žltozeleno natretú vilu s vežičkami. No to si tiež môžete pozrieť. No tak to je celé. Čiže to je zjednodušene povedané. Tak sa čudujem, prečo to tak nejako vyrušuje a prečo s tým majú niektorí ľudia problém. Však keď niečo postavím, preberám za to zodpovednosť, ba dokonca by som mal k tomu hrdo prihlásiť. Čiže ten, kto si ten vežičkový hausbót tam postavil, tak sa možno hrdo k tomu prihlási, len mu to legislatíva teraz neumožňuje alebo mu upiera jeho práva prihlásiť sa k tomu skvostnému dielu, ktoré vystaval. A koniec koncov aj tuná niektorí vaši poslaneckí kolegovia tiež by sa možno radi hrdo prihlásili k tomu, že to tam majú. No čiže o tom je to.
Vážení kolegovia, je to o tom, že tento zákon nemá ašpiráciu meniť svet, nie je to svetový mier, nie je to Venezuela, nie je to nič hrozné, je to úplne vec, ktorá bola a platila, nič sa nedialo. No ale keď objavili Benátky v tom jazere, tak zrazu rýchlo sa naštartovali mechanizmy, ktoré to takýmto spôsobom uzavreli. Čiže celý ten zákon hovorí o tom, že by sa ten stav by mal vrátiť do obdobia, ako platil pred prijatím tej zmeny, že tento register je neverejný. Ďakujem veľmi pekne.