40.
Ďakujem veľmi pekne. Po tejto debate, ktorá bola farbistejšia, než som pôvodne očakával, dovoľte mi, keďže doba faktických pripomienok bola príliš krátka na zareagovanie a vysvetlenie možno všetkých nie úplne dobre pochopených aspektov tohto predloženého návrhu zákona, aby som skúsil dovysvetliť a vyjadril sa aj k debate, ktorá tu prebehla.
Už na začiatok by som chcel povedať, toto je pôda Národnej rady Slovenskej republiky. Tu sa robí politika. Sme tu nato, aby sme robili politiku. Ale je rozdiel medzi tým robiť politiku a politikárčiť. Robiť politiku znamená prichádzať aj z opozície, aj keď tu niektorí kolegovia nemajú toľko chochmesu, aby tu sedeli a počúvali predložené návrhy zákonov, hoci idú práve v ústrety tým skupinám obyvateľov, ku ktorým sa sami hlásia, a hovoria, že za nich bojujú. Aj tak ako opoziční poslanci máme povinnosť snažiť sa predložiť dobré novely a návrhy zákonov, ktoré môžu konkrétnym ľuďom na Slovensku pomôcť zlepšiť ich život. To znamená v mojom ponímaní robiť politiku. Politikárčiť v mojom ponímaní znamená ísť proti takejto snahe. Napríklad účelovo sa snažiť potápať návrhy zákonov svojich kolegov len z určitej žiarlivosti, z pocitu toho, že niekto vstúpil na nejaké územie, ktoré doteraz mala vyárendované napríklad iná politická strana a podobne. Toľko poznámka na úvod a dovoľte mi teraz dovysvetliť niektoré aspekty tohto zákona.
Najzávažnejšou pripomienku, ktorú som zachytil, bola pripomienka Martina Poliačika smerovaná k tomu, že rozšírením poskytovaných výhod pre rodiny s maloletými deťmi vznikne akýsi crowding out effect - efekt vytláčania pre ostatné skupiny. To však jednoducho nie je pravda. Zo ŠFRB je dnes poskytovaná podpora omnoho širšej skupine osôb, nielen odchovancom detských domovov a nielen zdravotne ťažko postihnutým osobám. Tieto osoby ani nie sú nejakým spôsobom uprednostnené pri získaní dotácie. Oni majú len zvýhodnenia, ktoré my navrhujeme rozšíriť. To znamená, platia nižšiu úrokovú sadzbu, môžu požiadať o odklad splácania istiny na päť rokov a podobne. My nehovoríme, že rodiny s malými deťmi budú uprednostnené, prídu na ŠFRB a dostanú pôžičku, ktorá sa kvôli tomu neujde nikomu inému. Tie pravidlá pre získavanie pôžičky zostávajú stále rovnaké. My len hovoríme, že keď splnia podmienky, tak pri samotnom splácaní dostanú určité výhody. Nižší úrok, možnosť odloženia splácania. Dostanú ďalšiu výhodu. Nemusia kupovať byt v novostavbe, môžu si kúpiť aj starší byt. Tým sa dokonca ešte ušetria prostriedky ŠFRB, keďže staršie byty sú lacnejšie než byty v novostavbách. A dokonca zavádzame aj ďalšiu klauzulu, že zastavujeme poskytovanie dotácií i tzv. iným právnickým osobám práve preto, aby sa vytvoril väčší priestor pre poskytovanie priamo ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Čiže inými slovami neplatí to, že dnes malo nárok na pôžičku zo ŠFRB tisíc ľudí a my to rozširujeme na 5-tisíc a šanca tých znevýhodnenejších, ako to nazývaš Martin, sa tým pádom zmenší. Nepoznám teraz presné čísla, ale ak doteraz pôžičku dostávalo 10-tisíc ľudí, tak ju ďalej budú dostávať, 10-tisíc ľudí, len sa rozširuje skupina z tých, ktorí tu pôžičku dostali, ktorí budú mať výhodnejšie podmienky splácania. Nikto sa nevytláča, nijakým spôsobom sa neubližuje ani osobám ZŤP, ani odchovancom z detských domovov. Tie budú mať, tí budú mať svoje výhody stále také, aké mali, a nepripravia sa o príležitosť získať pôžičku. Naopak, som presvedčený, že náš návrh zákona ešte túto príležitosť pre nich zvýši, pretože vďaka tým opatreniam, ako sú tie, to je vylúčenie tých iných právnických osôb, zostane ešte viac peňazí na poskytovanie priamo takýmto ľuďom, ale aj ostatným, ktorí môžu o pôžičku zo ŠFRB požiadať aj dnes a nespĺňajú kritérium žiadneho sociálneho vylúčenia, ktoré je v zákone uvedené. To znamená, celá tá argumentácia toho, že niekoho pripravíme, sociálne znevýhodneného, o možnosť získať peniaze zo ŠFRB, jednoducho neplatí, pretože tento zákon nestanovuje ten účel.
V predchádzajúcom návrhu zákona o nájomných bytoch - máš do určitej miery pravdu, pretože tam hovoríme, že rodiny s malými deťmi majú byť pri poskytovaní nájomného bytu zvýhodnené pred ostatnými uchádzačmi. To znamená, tam už potom môže nastať to, že inému sa neujde. Že tí, ktorí majú malé deti, budú pri, keď má obec 20 nájomných bytov, bude musieť uprednostniť tých, ktorí majú malé deti. Avšak v tomto návrhu zákona nič také nenavrhujeme a nezavádzame. To je možno prvé vysvetlenie.
Druhé vysvetlenie a možno trošku sklamem Števa Kuffu, aj keď musím povedať, že trošku mi vadí to, čo tu zaznieva, a to, čo tu zaznieva aj na jeho adresu, pretože viem, že s kolegom Štefanom Kuffom sa v mnohých veciach nezhodnem a dokonca si občas v parlamentných kuloároch do veľkej miery vychutnávam dlhé debaty s ním na rôzne témy. A hlavne na témy etického rozmeru a charakteru. Ale veľmi si Štefana vážim ako osobu v tom, čo robí vo svojom civilnom živote, a za to, ako sa o ľudí stará, a za to, ako sám žije. Pretože poznám mnoho ľudí, ktorí hlásajú najrozličnejšie vysoké morálne normy, a pritom sami podľa nich nežijú. Vodu kážu a víno pijú. Pri Štefanovi, aj keď možno v 90 % vecí s ním nesúhlasím, tak aspoň viem, že to, čo hlása, aj naozaj žije. Nestane sa mu, keď sa debata v tomto parlamente dostane do nejakej vyslovene ideologickej roviny a začne tu konflikt medzi liberálmi a konzervatívcami, že niečo hlása, a potom nepríde za svoj návrh zahlasovať. Nestane sa mu, že berie, nechcem povedať meno Božie, ale meno tých návrhov, ktoré presadzuje, do úst nadarmo, že sa oháňa, využíva ich v politickej kampani. Najviac používa napríklad tému registrovaných partnerstiev a potom nemá ani toľko chochmesu, aby prišiel do sály ako predseda strany, ktorá si na tomto postavila svoj volebný program a ani za ne nezahlasuje. To sa mi nepáči, pretože keď niekto bojuje za nejakú tému a naozaj za ňu bojuje, aspoň viem, na čom som. Keď niekto používa nejakú tému len ilúziu na získanie voličských hlasov, to je politikárčenie, a nie robenie politiky.
Vítam ten návrh, ktorý tu zaznel aj zo strany pána kolegu Přidala, rozšíriť podporu aj na nielen klasické rodiny, ale napríklad aj pre tých, ktorí sú ešte sociálne ohrozenejší. My sa naozaj zameriavame na tie deti a priznávam, že toto môže byť nedostatkom nášho návrhu a že práve napríklad deti len s jedným rodičom by nemali byť vylúčené z takéhoto návrhu, a budem veľmi rád, ak takýto návrh v druhom čítaní, ak tento návrh prejde, a tu apelujem aj na kolegov zo strany SMER, pretože toto je návrh, ktorý naozaj nezvyšuje nároky štátneho rozpočtu a naozaj je pre ľudí a naozaj zvyšuje istoty pre ľudí. Ak by tento návrh náhodou prešiel, budem veľmi rád, ak sa pripraví možno aj spoločne pozmeňujúci návrh v takomto znení.
Ak mám zareagovať na pripomienku detí do 6 rokov, myslím, že je to čisto legislatívno-technická otázka. Jednoducho sú to práve deti vo veku, rodiny s deťmi vo veku 6 rokov, ktoré sú našou legislatívou špeciálne chránené, či už je to napríklad doba materskej pre matku, ktorá má dve deti a podobne. Práve ten vek do 6 rokov je vek, kedy dieťa nastupuje do školy. To znamená, že rodičia často sú, stratia príjem, pretože musia byť s ním doma a starať sa oň, ak nevyužívajú škôlku. Vieme, že miest v škôlkach je dnes na Slovensku absolútny nedostatok, že je to obrovský problém, ktorý ľudí trápi. Aj preto ďalším z nášho balíčka návrhov pre šťastnejšiu rodinu bolo založenie detských skupín inšpirované vzorom z Českej republiky, ktoré prezentovala kolegyňa Janka Žitňanská, a som rád, že som počul aj napríklad zo strany Lucie Nicholson pochvalu na tento návrh. To znamená, je to určite vec, ktorou sa treba zaoberať.
Celkovo. Nemyslím si, že je konzervatívne, liberálne alebo akokoľvek inak ideologické pozrieť sa na štatistiky, pozrieť sa na čísla a vidieť, že deti, rodiny s malými deťmi sú najohrozenejšou sociálnou skupinou na Slovensku, dokonca ohrozenejšou než ľudia v dôchodkovom veku. A že sú teda sociálnou skupinou, ktorá si zaslúži našu primeranú pozornosť aj tu na pôde Národnej rady, aj keď sme len "poslancami opozičných politických strán". Môže sa stať, že niektoré návrhy, ktoré zaznejú z opozície bez celého veľkého štátneho aparátu za nami, nie sú úplne technicky dokonale pripravené. Nemyslím si, že je to úplný prípad tohto zákona. Ale bol by som veľmi smutný a musím povedať, že hlasovanie aj o tomto bode a o predchádzajúcom bode naozaj bude takým lakmusovým papierikom a ukáže, komu a do akej miery naozaj záleží na téme podpory rodín a podpory rodín s deťmi a kto túto tému len využíva v politickom boji, ale svoju ruku zdvihne s palcom namiereným smerom nadol.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a budem veľmi rád, keď s ktorýmikoľvek z vás, dámy kolegyne, páni kolegovia, budem môcť aj nielen tu priamo v rozprave, ale aj v kuloároch predebatovať tento a ďalšie aspekty návrhov na pomoc mladým rodinám, ktoré nie sú liberálne, nie sú konzervatívne, je to jednoducho zameranie sa na pomoc tým a na starostlivosť o tých, ktorí u nás v našej peknej krajine naozaj najväčšiu pozornosť aj nás politikov potrebujú. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.