Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Trestný zákon v právnom poriadku Slovenskej republiky je kódex. Kódexy majú v právnom poriadku určité osobitné postavenie, a to z viacerých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je, že kódexy sú väčšinou tzv. lex generalis, to znamená všeobecné právne predpisy, ktoré sa majú použiť subsidiárne, ak špeciálne právne predpisy neustanovujú inak. Čiže majú upravovať spoločenské vzťahy čo najvšeobecnejšie.
Jedným z charakteristických znakov kódexov je aj ich ustálenosť. To znamená, že by nemali podliehať častým zmenám a už vôbec nie ad hoc prípadom, teda nemal by z nich byť tzv. trhací kalendár, ako sa to často ľudovo hovorí. Na druhej strane kódex by mal upravovať jednotlivé spoločenské vzťahy, v tomto prípade protiprávne konania tak, všeobecne, aby postihoval všetky tie konania, ktoré spoločnosť chce postihovať v tomto prípade ako trestný čin. Domnievam sa, že v tomto prípade Trestný zákon takýmto kódexom je aj v súčasnosti, a to aj v tomto prípade, pretože upravuje skutkovú podstatu trestného činu, ktorou je postihovateľné aj konanie, ktoré navrhovatelia navrhujú začleniť týmto návrhom do Trestného zákona.
Budem sa teraz trochu všeobecnejšie venovať Trestnému zákonu a trestnému činu. Čo je to trestný čin? Trestný čin podľa § 8 Trestného zákona je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom trestné činy sa rozdeľujú na prečiny a zločiny a nejde o prečin, resp. o trestný čin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Toľko zo všeobecnej časti Trestného zákona.
Poďme teraz ďalej. V Trestnom zákone je v § 221 upravený trestný čin podvodu. Dovolím si odcitovať, aby sme vedeli, o čom hovoríme. V trestnom čine podvodu sa hovorí: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Škodou na účely tohto zákona sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnenie dosiahnuť, pričom škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.“ Pod túto sumu sa vlastne nejedná o trestný čin. V akomkoľvek kontexte aj v kontexte navrhovanej právnej úpravy ak by sa preukázalo, že v takom konaní nie je naplnená škoda 266 eur, nejde o naplnenie spoločenskej nebezpečnosti, teda o trestný čin. „Obohatením sa rozumie neoprávnene rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené, pričom obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou, môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré sú v súlade so skutočným stavom veci, môže ísť o konanie, opomenutie alebo aj konkludentné konanie,“ a to je teraz dôležité, „pri využití omylu iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.“ Čiže v tomto prípade aj keď sám takýto zásah do tohto odometra nevykonal, ale vedel o ňom a, povedzme, to vozidlo ďalej predáva, tak je takisto trestne zodpovedný.
Účelom falšovania alebo pozmeňovania počítadiel ubehnutých kilometrov je, domnievam sa, vždy uviesť do omylu kupujúceho s cieľom seba alebo iného obohatiť tým, že takto predávajúci zvyšuje cenu predávaného automobilu. Sám navrhovateľ v dôvodovej správe hovorí, citujem: „Podľa neoverených odhadov sa na Slovensku predá 30 až 60 % ojazdených automobilov, ktoré majú zmanipulované údaje svojich tachometrov. Udávajú teda menší počet kilometrov, ako predávané auto v skutočnosti ubehlo. Tento jav môžeme pokojne nazvať masovým. Nie je to nová módna vlna, tachometre sa pretáčali aj v minulosti, ale rozvoj techniky zapôsobil podnetne aj na tento zavrhnutiahodný spôsob podnikania.“ Čiže sám navrhovateľ pripúšťa, že je to problém súvisiaci s predajom automobilov, nie samotný zásah do tachometra, resp. odometra ako takého. Teda ide o podvod. Nakoniec, to v rozprave pred chvíľkou sám navrhovateľ povedal, že ide o podvod. A tak ako aj sám navrhovateľ povedal, v Českej republike minulý týždeň Najvyšší súd konštatoval v presne tomto prípade, že ide o podvod. A tá navýšená suma o 5 000 reflektuje práve tú spodnú hranicu, keď takéto konanie sa považuje za trestný čin všeobecne v Trestnom zákone bez ohľadu na to, o ktorú skutkovú podstatu ide.
Teda Trestný zákon už dnes obsahuje skutkovú podstatu trestného činu, ktorá rieši takéto konania, samozrejme, problémom však zostáva dokazovanie takéhoto konania. A tento problém, ktorý sa týka dokazovania, vôbec nerieši ani navrhovaná právna úprava. Ďakujem za pozornosť, skončil som.