110.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona vznikol vlastne na základe tragickej nešťastnej udalosti, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi, bol veľmi rýchlo pripravený na základe jednej kauzy, ktorá je smutná, ale myslím si, že ak by sa prijímali zákony kauzálne, to znamená, že pri každej nejakej kauze sa príjme nový zákon alebo novela zákona, tak to nebude dávať ani stabilitu legislatívy, ale ani, myslím si, že nie je istota predloženým návrhom zákona, že sa takéto prípady viacej stávať nebudú. Skôr si myslím, že je to predložený zákon, ktorý má ukázať verejnosti, že vláda chce tento problém riešiť a pred tým, aby prebehla celoslovenská diskusia a hlavne, aby sa urobila analýza koľko vlastne trestných činov zo zbraňou a násilných trestných činov so zbraňou a vrážd bolo vykonaných, ale aby to bolo rozanalyzované aj na jednotlivé skupiny, koľko takýchto činov spáchali poľovníci, koľko športoví strelci, koľko policajti, vojaci a ďalší členovia ozbrojených zložiek ako colníci, koľko podnikatelia alebo iní držitelia zbrojných preukazov a koľko takýchto vrážd a násilných trestných činov spáchali ľudia, ktorí nie sú držiteľmi zbrojných preukazov. Myslím si, že takáto analýza by bola veľmi potrebná, aby bolo možné hovoriť, že vlastne, ktoré skupiny sú rizikové a kde je možné hľadať cestu na zníženie násilnej trestnej činnosti zo zbraňou. Ja som prvý, ktorý by som sa snažil a snažím sa, aby skutočne sa minimalizovali možné trestné, násilné trestné činy vykonané zo zbraňou, ale predložený návrh zákona, o tom som presvedčený, že tomu to vlastne neposlúži a nie je ani predpoklad, že opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona prijímajú, znížia, alebo zabránia násilným trestným činom páchaným so zbraňou.
Povinné psychologické testy, ktoré tento návrh zákona zavádza, už raz v zákone o zbraniach boli. Bohužiaľ, do dnes som nevidel žiadne vyhodnotenie, ani z komory psychológov, ani žiadneho útvaru ministerstva vnútra, žeby vyhodnotil, akým spôsobom toto opatrenie v predchádzajúcom platnom zákone a aké výsledky sa dosiahli, o koľko klesla kriminalita násilných trestných činov so zbraňou a u jednotlivých skupín, či vôbec došlo k nejakému poklesu násilnej trestnej činnosti. Myslím si, že pri predkladaní alebo opätovnom zavádzaní psychotestov, povinných psychotestov by bolo rozumné toto obdobie využiť a určite by to napomohlo aj rozhodnutiu, či majú, alebo nemajú psychotesty ten pozitívny efekt, ktorý si myslíme, že by mohli pri násilných trestných činoch so zbraňou mať.
Tak isto sa otvára otázka zodpovednosti psychológov. Čo sa udeje s psychológom, ak prejde žiadateľ o zbrojný preukaz psychologickými testami, dostane zbraň a následne spácha trestný čin so zbraňou? Bude tento psychológ zbavený licencie? Alebo to len povieme, že je to štatistická odchýlka, že nie je možné presne všetky prípady odchytiť. Alebo si myslíme, že je možné na 100 % povedať, že tento človek je rizikový a nie je možné mu vystaviť zbrojný preukaz. Sme boli častokrát svedkami, že najmä tie podivné osoby si dokázali zadovážiť rôzne psychotesty, ak jeden psychológ mu takýto psychotest nedal, tak kamarát mu poradil, aby išiel k druhému a druhý mu ho vydal, možno za nejakú, za nejaké menšie všimné a jednoducho doniesol psychotest od iného psychológa, ak by ste sa spýtali toho psychológa, že prečo mu ho vydal, ak v ďalšom posudku neuspel. No, tak obrana je veľmi jednoduchá. Možno, že vtedy bol indisponovaný, psychotesty neurobil, bol stresovaný, a keď bol u mňa na psychotestoch, tak psychotesty urobil.
Nemyslím si, pán minister, že tento návrh zákona robíte preto, aby ste urobili veľký biznis pre psychológov, ale každopádne veľký biznis to je. Veľký biznis zo zákona, keď zoberieme, že na Slovensku je 147-tisíc držiteľov zbrojných preukazov a dnes stojí jeden psychotest 50 eur, čo si myslím, že ak to zavedieme, ak zavedieme povinne, vykonávať psychotesty u všetkých držiteľov zbrojných preukazov, tak veľmi rýchlo psychotesty budú stáť 100 a viac eur. Tak to je rádovo 8 až 16 mil. eur. To je pol miliardy korún, ktoré budú pripravené zo zákona pre úzku skupinu psychológov a pritom si nemyslím, že by došlo k poklesu týchto násilných trestných činov. Ak sa pozrieme do zákona, za zbraň sa považuje podľa zákona každý predmet, ktorý môže zvýšiť nebezpečenstvo útoku voči životu a zdraviu občanov. Tu by sme mohli menovať, už tu boli spomínané nože, tak by sme mali zaviesť psychotesty pre všetkých užívateľov nožov, a najmä kuchynských nožov, lebo veľmi veľa vrážd a ublížení na zdraví práve vzniklo kuchynským nožom. Neviem, či by toto bolo možné, alebo sa pozrime koľko ľudí používa motorové vozidlo závislých od alkoholu, nielen pod vplyvom alkoholu, ale závislých na alkohole, závislých na omamných a psychotropných látkach a títo ľudia nevykonávajú pred prvým získaním vodičského oprávnenia žiadne psychotesty a koľko usmrtení, ak nechcem povedať, že vrážd títo ľudia na cestách dennodenne páchajú a ja verím, že máte úprimnú snahu minimalizovať vplyv alkoholu na a vôbec nehodovosť na cestách, ale auto je ďaleko vážnejšia zbraň ako je strelná zbraň a strašne veľa ľudí, ktorí práve nespĺňajú predpoklady zdravotné a napriek tomu dostanú aj zdravotné vysvedčenie od lekára. A pokiaľ by sme zaviedli psychotesty, dostanú aj tie psychotesty a budú dostávať vodičské preukazy. Ako je možné, že prejdú ľudia, ktorí nevedia čítať a písať skúškami a majú vodičský preukaz. Ako dokázali urobiť testy, ak nevedia čítať a písať.
Ja hovorím o tom, aký je stav spoločnosti a myslím si, že napriek mnohým a väčšine poctivých psychológov, bohužiaľ, na Slovensku nie je možné zabezpečiť to, aby človek, ktorý prejde cez psychologické testy bol stopercentne vyšetrený a tento nenesie žiadne riziko. A môžem to povedať aj z vlastnej skúsenosti, ak pošlete na psychologické testy sto vodičov z povolania, ktorí každé dva roky musia tieto testy absolvovať, tak z nich 10 až 15 % neprejde. Pritom sú to normálni zdraví ľudia, ktorí dôjdu k psychológovi a sú tak vystresovaní, že jednoducho nedokážu vôbec reagovať na nič. Kde je potom nejaká záruka možnej nápravy alebo posúdenia objektívnosti? Zákon nerieši zodpovednosť, ani vyšetrujúceho psychológa za vystavený posudok, ani neurčuje, akým spôsobom má byť vyšetrenie realizované tak, aby boli vylúčené pochybnosti o jeho správnosti, objektívnosti, nezaujatosti, a taktiež možnosti opravného prostriedku proti nepriaznivému posudku. V ustanovení zákona nie je zrejmé, akým spôsobom sa prejavuje a kto rozhoduje o dôvodnej pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Policajný útvar nemá takéto rozhodovania na spôsobilosť, čím vzniká priestor pre obťažovanie držiteľov zbrojných preukazov anonymnými podaniami na príslušný policajný útvar. Policajný útvar bude povinný od takých držiteľov zbrojného preukazu požadovať nové posudky o spôsobilosti s čím sú minimálne spojené náklady, stratený čas, vynaložený na ich zaobstaranie a podobne.
Novela zákona zavádza povinné psychotesty pre civilné osoby. Vieme, že ľudia, ktorí sa hlásia do ozbrojených zložiek či už Policajného zboru alebo armády, vykonávajú psychotesty pri nástupe do týchto ozbrojených zložiek. Pritom 20, 30 rokov plnia povinnosti v ozbrojených silách a nemajú povinné opakovanie psychotestov. Neviem, či si myslíme, že títo ľudia nie sú náchylní na zhoršenie zdravotného stavu a možnosti určitého rizikového správania, možno by tomu dala odpoveď, ak by bola analýza koľko násilných trestných činov so zbraňou spáchali aj osoby, ktoré sú v ozbrojených silách, či sú to policajti, colníci, alebo sú v armáde a som o tom hlboko presvedčený, a to mi je ľúto, že ak zavedieme akékoľvek prísne tresty, ak zavedieme akékoľvek prísne podmienky na získavanie zbrojného preukazu, tak sa určité percento týchto násilných trestných činov diať bude. Nedokážeme mu nijakým spôsobom zabrániť. Bohužiaľ, žiadne psychotesty tomuto neblahému konaniu, určitému skratovému konaniu, nedokáže zabrániť, a to už vôbec nehovorím o organizovanom zločine a o ľuďoch, ktorí si dokážu zadovážiť akékoľvek potvrdenia o tom, že môžu byť držiteľmi zbrojného preukazu. Predkladaný návrh zákona, taktiež zakladá určitú diskrimináciu občanom Slovenskej republiky voči občanom Európskej únie. Návrh zákona počíta s psychotestami len pre občanov Slovenskej republiky alebo občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pri získavaní zbrojného preukazu, ale v rámci, povedzme, poľovnej turistiky na Slovensko chodia občania Európskej únie s medzinárodným zbrojným preukazom a používajú zbraň na území Slovenskej republiky. Je pravda, že Slovensko by si mohlo uplatniť výhradu a zaviesť povinnosť, aby všetci, ktorí prichádzajú so zbraňou na územie Slovenskej republiky, najprv sa museli podrobiť psychotestom, ale to by znamenalo koniec poľovníckej turistiky a malo by to koniec príjmov pre mnohé poľovnícke združenia, pre ktoré je to jediný zdroj príjmu, ale to by bola škoda aj pre štát, štátny rozpočet, štátne lesy, čo si myslím, že toto by nebola cesta, ktorou by sme sa mali uberať, obzvlášť, ak drvivá väčšina krajín Európskej únie nepožaduje psychotesty najmä u držiteľov zbraní pre poľovné účely, najmä pre túto skupinu, a keďže nie je preukazné a nemáme analýzy koľko takých trestných činov, koľko promile trestných činov spáchali držitelia zbrojných preukazov pre poľovné účely, športovú streľbu, tak je ťažké sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.
Taktiež sa nedá súhlasiť so skrátením platnosti zbrojných preukazov z desať na päť rokov. Nemyslím si, že toto prinesie očakávaný cieľ, ktorým by malo byť práve zníženie trestných činov, násilných trestných činov so zbraňou, či už päť rokov alebo desať rokov, kde je nejaká hranica, kedy človek sa môže stať chorým. Dnes prejde psychotestmi, o pol roka sa mu čosi môže udiať z toho pohľadu a môže byť v nejakom skratovom konaní, spácha trestný čin.
V návrhu sa okrem iného uvádza, že zmena zákona nebude mať ekonomický dopad na sociálno-ekonomické postavenie občanov Slovenskej republiky. Toto tiež nie je pravda, pretože na rozdiel od platného znenia zákona, každý zo 147-tisícov držiteľov zbraní bude musieť každých päť rokov absolvovať psychotesty, ktoré stoja dnes 50 eur, v krátkej dobe, ak to zavedieme, budú stáť sto a viac eur. Takisto bude musieť požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré stojí dnes 30 eur, čiže na rozdiel od platnosti desaťročného zbrojného preukazu každý zo 147-tisíc držiteľov zbraní bude musieť navyše zaplatiť minimálne 160 až 200 eur.
Ministerstvo navrhuje skrátiť dobu platnosti zbrojného preukazu z desiatich na päť rokov. Podľa zákona o správnych poplatkoch sa žiadosť o vydanie zbrojného preukazu spoplatňuje správnym poplatkom vo výške 14,5 eura, pri skrátení doby platnosti to teda znamená dvojnásobok, že občan za desaťročné obdobie nezaplatí 14,5, ale 29 eur. V praxi to v globále znamená, že občan bude musieť zaplatiť v rámci príslušných poplatkov o viac ako 100 až 150 eur navyše za predĺženie zbrojného preukazu. Nie je pravdou, že uplatnením tejto novely zákona nevzniknú dodatočné náklady na činnosť štátnej správy a pracovné zaťaženie odborov, dokladov a evidencií. Ak zbrojný preukaz platil desať rokov a teraz bude platiť päť rokov, administratívna činnosť na úseku zbraní a streliva stúpne o 100 %. To je pochopiteľné, lebo sa skráti doba o polovicu.
Taktiež nie je pravdou, že nebude mať ani spoločenské dôsledky pre občanov. Ak si zoberieme skutočnosť, najmä z tých 57-tisíc držiteľov poľovných lístkov, je veľká skupina občanov staršieho veku, ktorí v poľovníckych združeniach zažívajú veľkú úctu a vážnosť v očiach svojich nasledovníkov. Títo ľudia sú držiteľmi desiatky rokov, desiatky rokov sú držiteľmi zbrojného preukazu a majú doma zbraň. Častokrát a už mnoho rokov ju ani v ruke nedržali, ani nevystrelili, ale je pre nich pocta, ak môžu prísť na brigádu medzi svojich kolegov, s ktorými strávili desiatky rokov, krásnych chvíľ pri ochrane prírody, pri kŕmení zveri, ale aj pri poľovačke a zrazu týchto ľudí pošleme na psychotesty. Mnohí z nich neboli desiatky rokov u lekára. Tí ľudia miesto, aby odišli na psychotesty, odovzdajú zbraň a skončia s poľovačkou. Akoby ste im odrezali ruku. Je to ich vášeň, celoživotná vášeň, láska k prírode, k čomu je určitá hrdosť mať a nosiť zbraň, z ktorej veľakrát a často ani nevystrelili a ťažko to je porovnávať s vodičmi v staršom veku, ktorí používajú auto na dopravu, kde môže dôjsť k zhoršeniu zraku a aj ovládateľnosti alebo schopnosti ovládať vozidlo s ľuďmi, ktorí veľmi dobre vedia zaobchádzať so zbraňou, ale skôr je to už pre nich taký symbol, taká spomienka na mnohé roky strávené v kolektíve a v prírode. A týchto ľudí poženieme k psychológom na psychotesty, spôsobíme im traumy, mnohí z nich cez psychotesty neprejdú, čo neznamená, že sú častokrát psychicky nespôsobilí, ale ich stres z tohto spôsobí to, že cez tie testy neprejdú. Nebudú robiť opakované psychotesty a ani nepôjdu na ne z obavy, že cez ne neprejdú. Mnohí na ne nepôjdu z obavy, že cez ne neprejdú, aj preto, že jedna dedina, jedna rodina, a keď ktosi neprejde cez psychotesty, to je taká ďalšia trauma, keď sa to spoločnosť dozvie, že psychicky je chorý.
Čiže, nemyslím si, že tento spoločenský aspekt je zanedbateľný a, pán minister, budem rád, ak ho budete zvažovať, lebo týmto ľuďom spôsobíte skutočne psychickú traumu, ak ich poženiete na psychotesty. Už to raz zažili a mnohí predčasne skončili s výkonom práva poľovníctva a prestali byť v tomto združení a bolo to na škodu týchto poľovníckych organizácií.
Bola tu už reč o zberateľoch. Zberateľská vášeň stojí mnohých zberateľov celý ich majetok. Sú to fanatici, ktorí investujú obrovské peniaze do toho, aby niekde našli, zadovážili si starú hrdzavú zbraň, venovali tomu obrovské množstvo času, proste, aby ju vypulírovali, vyčistili, pripravili, dali do perfektného stavu, aby sa s ňou tešili a pýšili na výstavách a túto zberateľskú vášeň od rodičov a od starých rodičov nadobudnú aj ich deti alebo vnuci. A teraz, aj keď som v médiách zaregistroval, že budú môcť tieto zbrane mať, nebudú ich môcť ale prevádzať. To znamená, že ak títo ľudia zomrú, tak nie je doriešené, akým spôsobom bude sa môcť previesť táto zbraň na svojich dedičov. Sú to zbrane, ktoré podľa tohto zákona sa majú zakázať a takisto chýba tá analýza, koľko zberateľov zbraní spáchalo trestný čin so zbraňou. Nevieme to povedať, možnože je to zlomok promile. Ale hádžeme ich do jedného vreca s kriminálnymi živlami, ktorí používajú zbrane na to, aby páchali trestnú činnosť.
Myslím si, že to bude veľká škoda aj pre historickú hodnotu zbraní, ktorú majú. Ale tá zbierka zbraní nemá len svoju finančnú cenu. Má ďaleko väčšiu citovú cenu. Každý z nás má starých rodičov, rodičov, a ak máte niečo, čo títo ľudia milovali a po nich to zdedíte, tak to má ďaleko väčšiu cenu ako len finančnú. Ak máte čosi, či už obraz, lebo starý otec maľoval, alebo niečo zbieral, alebo mal trofeje, proste, a máte to po ňom, tak to je, to je rodinné striebro, to je dedičstvo po vašich predkoch. A zrazu zákonom týmto ľuďom zakážeme, aby tento ich majetok, ktorý im zákonom patrí, lebo sú priami dediči tejto vášne, my im jednoducho neumožníme tieto skvosty mať a vlastne tešiť sa na spomienke pri čistení, upratovaní a obnovovaní a renovovaní týchto skvostov. Nemyslím si, že tiež to nie je správny postup.
Tento zákon taktiež umožňuje vstup do obydlia na kontrolu zbrane. Nie na kontrolu uloženia, ale na kontrolu zbrane. Myslím si, že ústava zaručí nedotknuteľnosť obydlia a pritom kontrolu zbrane nie je problém vykonať na policajnom útvare, aj dnes sa vykonáva pravidelne v cykloch, tak ako sú predpísané zákonom. A držiteľ zbrane donesie všetky zbrane na kontrolu na policajný útvar a tam prebehne kontrola a si ich odnesie späť. Neviem akým spôsobom, či chcete zmeniť ústavu, alebo chcete nejako upraviť, alebo iným spôsobom upraviť vstup do obydlia, kedy budú môcť a ako budú môcť a ako takéto kontroly budú týchto zbraní v domácnostiach, obydliach sa vykonávať.
Myslím si, že petícia, ktorú podpísalo 14-tisíc občanov v krátkom čase, dala jasne najavo nielen nesúhlas s tým, alebo ak by sme si mysleli, že sú to nejaké záujmy lobistických skupín poľovníkov alebo športových strelcov, sa podpísali preto, aby bola mäkká úprava, a aby sa mohla páchať trestná činnosť. Myslím si, že všetci tí, ktorí sa podpísali pod petíciu, sú za to, aby sa minimalizovali spôsoby, aby sa nepáchala trestná činnosť, násilná trestná činnosť, ale tento predložený návrh, si myslím, že tento cieľ nenaplní.
Preto by som bol rád, pán minister, keby ste prehodnotili tento návrh zákona. Skôr, než sa pustíme do druhého čítania, keby sa predložili tieto analýzy, o ktorých som hovoril, aby bolo možné jasnejšie vidieť, ktoré skupiny sú rizikové a kde sa vlastne, u ktorých skupín dochádza k väčšej frekvencii páchania trestných činov. A som bytostne presvedčený, že tak, ako sa trestné činy so zbraňou páchali po akejkoľvek prísnej regulácii a obmedzení vydávania zbrojných preukazov, bude, bohužiaľ, budú sa takéto skraty diať a bude sa trestná činnosť páchať tak, ako sa stávajú vraždy s nožom, alebo ľudia, ktorí pred tým, než dostanú vodičský preukaz, neabsolvujú psychotesty na alkoholizmus alebo na psychotropné látky, čo si myslím, že by ďaleko viac ľudských životov zachránilo, ako táto úprava.
Takže, ak nechceme urobiť len biznis, dobrý biznis pre psychológov, ktorí, ak im to zo zákona umožníme, tak to bude perfektný príjem, je to pol miliardy korún zhruba, čo si budú môcť za päť rokov vždy zinkasovať, tak to bude asi jediné pozitívum pre určitú úzku skupinu ľudí, čo z tohto zákona vyplynie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)