34.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 300/2005 Trestný zákon (tlač 865). Skupina poslancov navrhuje, aby sa z Trestného zákona vypustil § 373 Trestného zákona, teda trestný čin ohovárania.
Možno poznáte ten vtip zo života. Stretnú sa všetky štyri kamarátky a nemajú sa o čom rozprávať. No lebo sa stretli všetky štyri. Nemajú totiž koho ohovárať. Keby sme mali brať trestný čin ohovárania vážne, tak potom hádam polovica Slovenska skončí vo väzení, a to mi určite minister spravodlivosti potvrdí, že na to nemáme kapacity.
George Orwell povedal: "Ak sloboda niečo znamená, tak je to právo povedať ľuďom, čo nechcú počuť." Sloboda a demokracia je spojená so slobodou prejavu, ktorú tu požíva každý z nás. Niekto ju využíva viac, iný menej.
Trestný čin ohovárania je tak v priamom rozpore s právom na slobodu prejavu, čo je základom každej demokratickej spoločnosti.
Priznám sa, že tento pozmeňujúci návrh sa ma osobne dotýka, pretože možno niektorí viete, možno nie, nie je to žiadnym tajomstvom, mojím manželom je Lukáš Milan, ktorý je novinár telom aj dušou a je to práve on, kto bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2, neprávoplatne odsúdený na osemnásť mesiacov väzenia za údajné ohováranie bývalého predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý sedával tu, dva rady za mnou. Je mi veľmi ľúto, čo sa pánovi Paškovi stalo. Už slávny Solón pred dva a pol tisíc rokmi vyhlásil, že o mŕtvom len v dobrom, preto mi dovoľte, aby som sa ďalej k pánovi Paškovi osobne nevyjadrovala.
Článok 26 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Odsek 2 ďalej hovorí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Toto právo využil aj môj manžel, keď ako zamestnanec vydavateľstva napísal v roku 2015 článok o košickej zdravotníckej chobotnici, kde si skupina prepojená na už nebohého Pavla Pašku rozdelila vplyvné posty v rezorte zdravotníctva alebo si prihrali zázračne výhodné zmluvy ako dodávatelia do štátnych nemocníc.
Pri zbieraní informácií sa stretol aj s jedným košickým podnikateľom, ktorý mu porozprával o tom, ako si pán Paška vypýtal províziu za to, že ako nováčikovia budú môcť začať podnikať v zdravotníctve. Keď sa manžel pýtal, či s tým išli na políciu, tak sa ten mladý podnikateľ poťukal po čele. Na východe síce podľa bývalého premiéra nič nie je, ale ako všetci vieme, je tam možné všetko. Aj to, aby bežní ľudia boli bezbranní voči štátu. Čerstvý príbeh o agrodotáciách, kde polícia či prokuratúra naplno zlyhala, je toho najlepším dôkazom. A to netvrdím ja, ale sám generálny prokurátor Jaromír Čižnár. "Systém je prehnitý," povedal. Do tejto atmosféry, a aby som použila slová generálneho prokurátora, "prehnitého systému" presne zapadá aj expresný rozsudok košického súdu o ohováraní mojím manželom. Súd sa ani neobťažoval s dokazovaním či vypočutím svedkov. Navyše polícia počas vyšetrovania sa ani náznakom nezaujímala o to, či náhodou ten košický podnikateľ hovorí pravdu.
Pavla Pašku sa polícia ani nespýtala, či si ozaj nevypýtal províziu cez svoju spoločnosť KOMED, ktorá je jedným zamestnancom, s jedným zamestnancom mala státisícové zisky za akože konzultácie. Jediné, čo políciu a okresného prokurátora zaujímalo, bola identita toho podnikateľa. Polícia najprv prípad zastavila, lebo nešlo o trestný čin, no následne prípad vrátil košický prokurátor späť s dôrazným upozornením, aby policajt pokračoval vo vyšetrovaní, a tentoraz bol dôsledný. Na príkaz prokurátora urobila polícia množstvo dokazovania, ktoré absolútne nesúviselo s prípadom. Vypočúvala svedkov, ktorí k prípadu nemali čo povedať. Jednoducho povedané, boli vyhadzované peniaze daňových poplatníkov, lebo náš človek si to želal.
Každý rok polícia rieši zhruba stovku nových prípadov ohovárania. Kolíše to od 90 do 130 v závislosti od roka. Podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra je úspešnosť objasnenia v posledných piatich rokoch okolo 15 až 20 percent. Zo sto vyšetrovaní sa páchateľ nájde v dobrom roku v dvadsiatich prípadoch ročne. A teraz otázka za milión na stole Úradu vlády. Viete, koľko prípadov odsúdili súdy za posledných päť rokov? Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti jeden. Slovom jeden. Aj ten bol v roku 2012. Z päťsto vyšetrovaní iba jeden jediný prípad skončil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom.
Pán bývalý minister vnútra Robert Kaliňák sa neustále sťažoval, že má málo policajtov, hoci ich máme najviac v Európskej únii v prepočte na obyvateľa. Možno ich máme málo práve preto, že sa venujú vyšetrovaniu nezmyselného trestného činu ohovárania, čo považujem za feudálny prežitok a výsadu diktatúr. Chceme si brať príklad z takého Thajska, kde za vtip o panovníkovi išiel novinár na tridsaťpäť rokov do väzenia? Hádam nie.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré tento inštitút bežne aplikujú, navyše náš Trestný poriadok stanovuje za ohováranie najvyššiu trestnú sadzbu spomedzi krajín Európskej únie, ktorá môže v krajných prípadoch dosiahnuť až trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Môjho manžela odsúdil neprávoplatne košický súd na osemnásť mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou a trojročným zákazom činnosti novinára. Súd sa stotožnil s prokurátorom, pánovi Pavlovi Paškovi údajne spôsobil ujmu. Akú? Nevedno. Ale podľa výpovede utrpela aj pani manželka. Prestala sa s ňou údajne rozprávať predavačka v obchode. A za toto má ísť človek do väzenia na rok a pol? Pritom v oveľa závažnejších prípadoch dostávajú obžalovaní oveľa miernejšie tresty. Po príklady nemusíme ísť ďaleko. Ak zostaneme v Košiciach a v rodine Paškovcov, tak traja bratia za zbitie ženy, objektívne ublíženie na zdraví a kopanie ju na zemi, dostali dvojročnú podmienku a tretí peňažný trest 500 eur.
Iný príklad. Ján Slota za pokus o podplácanie dostal 2-ročnú podmienku, podobne aj kardiochirurg Viliam Fischer dostal dva roky podmienečne za úplatky. To všetko sú trestné činy, ktoré sa aj objektívne dajú dokázať. Ale ohováranie? Podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí trestného činu ohovárania ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Je nepravdivý údaj, keď si o inom myslím, že je to rozumom či chrbticou menej obdarený človek?
V druhom prípade už súdy povedali, že to ohováranie nie je. Ako sa dá dokázať, že človek si nemyslí to, čo si myslí? Možno aj práve preto z 500 prípadov skončil s odsudzujúcim rozsudkom jeden jediný prípad. Z toho vyplýva, že trestný čin ohovárania je v Trestnom zákone absolútne zbytočný a slúži iba na zastrašovanie. Trestné stíhanie sa má použiť až keď sa všetky iné spôsoby minú účinku. Občiansky zákonník však pozná ochranu osobnosti, ak sa niekto cíti dotknutý nevyberaným slovníkom iného človeka. Taký sudca Štefan Harabin túto možnosť doslova bohato využíva a pekne na nej zarába.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, George Washington vyhlásil, že "ak zmizne sloboda prejavu, hlupáci a tí, čo sú ticho, nás budú viesť ako ovce na porážku". Demokracia potrebuje tých, čo sa neboja povedať pravdu a nesmú sa pritom báť, že za to skončia za mrežami. Zrušením trestného činu ohovárania sa tak pripojíme k západnej Európe, kde už dávno pochopili, že sloboda myslenia a prejavu sa nedá trestať väzením. To komunisti a fašisti zatvárali za slobodné rozmýšľanie.
Zrušenie trestného činu ohovárania zároveň bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet a pomôže novej ministerke vnútra pani Denise Sakovej. Ročne bude mať k dispozícii sto policajtov, ktorí doteraz tento trestný čin zbytočne riešili, keďže iba jeden prípad z päťsto skončil odsúdením. Policajti sa tak budú môcť venovať zmysluplnejším veciam, ako je naháňanie ľudí za názor, hoci aj pre niekoho nepríjemný.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)