123.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne na úvod, nie celkom som rozumel tomu predchádzajúcemu vystúpeniu, ale to je údel náš, že nemusíme všetkému rozumieť, ani som sa nepasoval. Ale pri tej príležitosti si spomínam na jednu skutočnosť, že ktorá sa stala mne, keď som odišiel z klubu OĽANO, bol som členom kontrolného výboru SIS a členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Členstvo vo výbore SIS som stratil automaticky a dokonca ani Matovič nežiadal, aby som odišiel z výboru VOB, a bol som tam jediný zástupca vtedy za OĽANO. Ani Matovič vtedy nežiadal odo mňa, alebo nedával, nepredkladal návrhy a že aby sa rešpektovali politické dohody, tak, pán kolega, prípadne, prípadne vo vašom klube.
Čo som chcel, a viem, že to bude asi pochopené zle, možno to ani nebude vyzerať na prvý pohľad tak, ale nakoniec vám poviem, moja motivácia je v tom, že aby sme sa už konečne naučili, ak chceme vytvoriť alternatívu po nich, po nich, po smerákoch, po hlasoch a neviem, kde to ešte všade zmetamorfózuje, aby sme sa, aby sme boli tou alterna... aby sme sa niečo priučili od nich z politickej abecedy. Aby sme sa z tej politickej abecedy niečo prinaučili. Čo my tu robíme? Dneska nám Robert Fico ukázal, nieže on sťahuje a si ľudí zbiera kade-tade, on dopĺňa, keď chýba. On dopĺňa, keď chýba. A my symbolicky, naozaj to sadlo, dneska ráno Robert Fico doplnil, keď chýba, a my tu večer robíme veľký fight, že proste čo to je, ja neviem presne, nechcem dotknúť sa kolegov, príde mi to trošku slabé, trošku malé, trošku, ale už by som možno skončil s prívlastkami, neviem, čo to presne je, je to také nenáležité. Sťahovať pani Holečkovú z toho výboru, lebo. To bude asi nejaké tento. Ja tu pani Holečkovú nevidím. Keby pani Holečková s tým súhlasila, môže, dal som si, overil som si to, lebo som neni znalec úplný rokovacieho poriadku, naozaj sa môžte vzdať členstva vo výbore. Proste vysoká škola politiky a dohôd vám hovorí, viete, Dolinková sem mohla prísť a nie je tu Dolinková. Proste to je kumšt, to je vysoká škola politiky, my nikdy tou alternatívou po nich nebudeme, keď budeme toto, takéto detinské chyby robiť. To je vysoká škola politiky, tak to mala, tá dohoda mala byť, že tu mal niekde pristáť papier, že sa vzdáva členstva, keď niekomu tak enormne na tom záleží. Nie, ten papier nevidíme, nevidíme ani pani Bajo Holečkovú a vidíme tu uštipačné poznámky. Uštipačné poznámky od kolegu Maroša Čaučíka, ktorý... cynickú poznámku.
Pán Čaučík, viete, čo by som ja teraz urobil? Ja by som zagratuloval pani Bajo Holečkovej k vydaju. Ja by som jej, aj týmto cestou jej chcem zablahoželať, nič si od toho nesľubujem, ľudsky mi to príde náležité teraz. Keď našla tú spoločnú cestu, asi dlhšie hľadala, teraz by som jej poprial, teraz by som ju neodvolával zo žiadnej funkcie. A tá cynická poznámka, že pani Holečková vtedy povedala to, ale pani Bajo Holečková už povedala inú. Taký vnútorný cynizmus, taký vnútorný chlad z toho šiel, že to je presne to, čo ma zaráža. Preto máme problém ako opozícia a preto, vážení kolegovia, vy máte problém, aký má KDH stále problém. A nechcem ísť hlbšie. Naozaj nech je to pochopené tak, učme sa, učme sa od nich! Tvorme programovú alternatívu, ale robme aj tieto procesné veci. Načo my tu teraz stratíme čas na takejto hlúposti? Načo? Však ste si to mali upratať! Odišla. Odišla, dôvody ja neriešim, mali ste si to zvládnuť! Prečo tu tým teraz zaťažujete?
Viete, v čom je tá určitá malosť. Malosť, a to stačím z prívlastkov, vedel by som to aj expresívnejšie nazvať. Keby tam KDH nemalo ani jedného člena, keby nevedelo predložiť pozmeňovák do spoločnej správy, keby nevedelo hlasovať, keby, keby, keby, Ondrej Dostál to povedal, nejakú logiku by som tam možno trochu videl. Ale však tam zástupcu máte. A keď ste takí, keď sme teda aj tu aj kolegovia že poslanci a poslankyne, dneska sme sa tu zadúšali, že jak teda ideme vyvažovať tú rodovú, aby tu boli tie, jak sa to povie, tie kvóty a neviem čo, a zrazu bum, večer odvolávame Holečkovú, ktorá tu nie je, ktorá sa, neviem, pred týždňom vydala a ideme ju odvolať z funkcie, do ktorej, ktorej sa nechce vzdať, ktorá to celý život robila. Pokiaľ viem, 18 rokov sa venuje misiám, 18 rokov robí v sociálnej oblasti. Viete, to neni, že sa niekde ocitla v poľnom výbore a zrazu sa stala v poľnovýbore. Viete, mne tam príde celkom organicky v tom výbore, asi má k tomu vzťah, asi pre niečo si myslí, že je tam aj platným členom, a my teraz ideme arbitrárne hlasovaním tak tvrdo. Nejde z toho chlad? Nejde z toho taký cynizmus? Nejde z toho taká malosť?
A to je presne to, kolegovia, ak máme byť alternatívou po nich a raz musí byť, prísť tá alternatíva, tak sa musíme aj od nich učiť. Robert Fico, keby sa mu toto stalo, on by, prosím vás, takto mávol rukou (rečník mávol ľavou rukou zhora nadol), nikdy nikoho by zo žiadneho výboru nesťahoval, aby si dokázal, aby niečo, ja neviem čo. Neverím tomu, že by si dal tú prácu, že by sa potreboval takto zakrútiť krkom niekomu, že by si potreboval pre tú danú chvíľu možno niečo dokázať. Načo je to dobré? Načo?
Skúsme, neviem, jak to uzavrieť, lebo toto je taká tenká pôda, na ktorej budem ja za najhoršieho, ale nedalo mi to nepovedať. Ja som sa naozaj čudoval, že čo to vlastne je za uznesenie. A čudoval som sa aj doplňujúcemu uzneseniu, trošku ma ukľudnilo uznesenie Ondreja Dostála, že ak sa dá, ak sa len trochu dá, ešte stále máme šancu, dokonca sa musíme, musíme sa učiť. Programovo sme lepší, programovo sme rádovo lepší, lepší sme aj morálnymi a osobnostnými profilmi. Možno, ja teda nehovorím za seba, ale za veľa kolegov, by som to o nich povedal, oproti. A nechcem teda veľké zrovnávanie robiť. Ale máme veľké nedostatky v procesnom zvládaní politickej práce a ide z nás malosť. Ide z nás malosť. To je veľmi nebezpečné v politike, keď neviete a nedokážete byť veľkorysý. Keď neviete a nedokážete byť veľkorysý, je to veľká, veľká slabosť. To spôsobí to, že strana, ktorá, nebudem ju menovať, strana, ktorá mala mať 20-25 %, dneska bude rozprávať, majú šesť alebo sedem. To je presne to. To je to, čo blokuje slovenskú politiku, to, čo Slovensko dostalo tam, kde je, že nie sme schopní sa naučiť aj procesnú stránku zvládania politiky. Nebyť malicherní, nebyť malí, nebyť v niečom takí slabí.
Takže ak sa dá, kolegovia, dohodnite sa s tou pani Bajo Holečkovou, dohodnite sa s ňou, spravte s ňou nejakú dohodu, toto nech sa stiahne, len to nedajte do hlasovania! Nedajte to, prosím vás, do hlasovania. Nedajte im nám robiť personalistov! Nedajte SMER, HLAS zahlasovať, že sa niekto chce pomstiť a chce si vysporiadať vzťahy a jedno miesto v sociálnom výbore a dodáte hlasy, nerobme to! Naozaj ak sa dá, to stiahnite, spravte dohodu kulantnú, nepoviem pol slova, pochválim, zabudneme, čas to prejde, stalo sa. Stále je sa čas naučiť, len to nedajte do hlasovania, prosím vás.
Ďakujem pekne.