2.
Dobré ráno všetkým. Slovami kolegyne z dnes rána, nemám chodiť do práce, keď ostatní neprídu. Na otvorení schôdze tu veľa poslancov a poslankýň teda nebolo, nie je to oveľa lepšie, ale napriek tomu teda pre vás, čo ste tu, a pre všetkých, čo či už online teraz, alebo neskôr budú túto rozpravu sledovať, mojich niekoľko poznámok. A samozrejme tieto poznámky obzvlášť také trochu zhrňujúce aj pre ministra financií.
Mali sme celkom zaujímavú rozpravu minulý týždeň. Myslím, že sa niesla v celkom konštruktívnom duchu. Jej malá nevýhoda bola, že v konštruktívnom duchu vystupovali najmä teda opoziční poslanci a poslankyne, z koalície tých vystúpení veľa nebolo, teda okrem ministra financií sme počuli jednak pána Blcháča ako spravodajcu aj predsedu finančného výboru na začiatku, s krátkymi poznámkami pán Žiga, vystúpil pán Svoboda, v rozprave aj pán Huliak, neviem, či ho považovať za koaličného, skôr rétorikou opozičného poslanca, a vystúpili viacerí teda moji kolegovia a kolegyne z PS-ka a teda aj ďalších opozičných strán. A keby som zhrnul to, o čom sme sa celý, celé tie, tuším, dva aj niečo dni bavili, tak, a dal tomu nejaký jeden prívlastok, tak to sú pomýlené priority, ktoré tento rozpočet má. Dáva peniaze na to, čo nie je také dôležité, naopak míňa oveľa menej na to, čo dôležité je a, samozrejme, tie peniaze vyzbierava od ľudí. Nazvali sme to aj „ľuďom berú, sebe dávajú".
Ak dovolíte, konkrétnejšie k tomu, čo sme počuli, skúsim tak za radom ku svojim kolegyniam a kolegom. Napríklad kolega Hargaš vám veľmi konkrétne hovoril, ako sa dá ušetriť na sebe a bude o tom ešte, ešte v rámci ústnej rozpravy hovoriť. Kolegyňa Nash o športe a o zbytočnom ministerstve, ktoré si založil pán Danko. Kolegyne Kosová, Gažovičová aj Kalmárová o školstve, ktoré podľa mňa je kľúčový sektor a kľúčová priorita a hlavný dôvod, prečo sme tento rozpočet nazvali rozpočet minulosti. Kolegyňa Stohlová a kolega Sabo o envirorezorte, ako tam sa míňa na to, čo je priorita pána ministra Tarabu, ale nie na to, ako pomôcť životnému prostrediu a zmene klímy. Kolega Dvořák, samozrejme, o zdravotníctve, veľká vec, ktorá opäť si nezaslúžila pozornosť premiéra a ani rozpočtovú prioritu, pretože to, čo na zdravotníctvo ide z rozpočtu, nedosahuje ani výšku inflácie. Kolegyňa Hanuliaková, Dubovický a Lackovič konkrétnejšie o samosprávach, o tom, ako sa skryte privatizujú vodárne, o tom, aká priorita by mala byť kanalizácia a ďalšie a ďalšie veci v samosprávach. Kolega Vančo o spravodlivosti a o jednom z mnohých zbytočných výdavkov, ktoré ste si, ktoré zavádzate zatiaľ iba v prvom čítaní, rente pre ďalšieho dôchodcu, ktorého, ktorého pripravujete, pána generálneho prokurátora. Kolegyňa Jaurová, kolegyňa Kleinert ku kultúre, kde na príklade kultúry sme vám ilustrovali, ako nešetríte na sebe. Áno, nájdeme tam desaťpercentné šetrenie na mzdách. Ministerka kultúry to využíva ako zámienku, ako vyhodiť nepohodlných ľudí, minister financií ju zaviazal mzdovými výdavkami v kapitole, tie klesajú o 10 %, celková kapitola v kultúre ale rastie o, tuším, nejakých 8 %, nejakých 50 mil., ak sa nemýlim, teraz to nemám to číslo pri sebe. Celkové výdavky na kultúru rastú, aj keď nie na kultúrne inštitúcie, ale na rozpočet pána Machalu, ktorý s tým bude robiť bohviečo. Kolegyňa Luščíková hovorila o podnikaní, o tom, ako dusíte ekonomiku. Hovorili sme o tom veľa. Kolega Štefunko o energiách, o energopomoci, ku ktorej sa možno dnes konečne dozvieme viacej, či teda idete minúť úplne celú makrorezervu takzvanú, ktorá je za pol miliardy, alebo tam ešte niečo necháte na tie negatívne makroekonomické vplyvy, alebo teda riziká z nich vyplývajúce, ktoré môžu nastať, na čo je tá rezerva mimochodom určená, ale teda nič nenasvedčuje tomu, že to na to idete minúť.
A tieto všetky argumenty a výstupy nám ukazujú, že prioritou tohto rozpočtu nie sú občania. Mali sme tu takú malú súťaž v tom, že kto teda je víťaz. Ja som povedal, že pán Danko a pán Kaliňák, minister obrany, ktorý dostal veľa peňazí. On nejde ich míňať na obranu, ale na všeličo iné. Že vraj na nemocnicu, však je v poriadku, nemocnicu, samozrejme, potrebujeme, len prečo ju stavia minister obrany v utajenom režime. Alebo na súkromné biznis jety za 80 mil. Čo je teda pre mňa level papalášizmu ultimate. A toto, alebo takisto vo vystúpení kolegu Hlinu sme počuli, že víťazmi sú IT firmy. O tom nám určite ešte povie viac kolega Hargaš. Títo politici alebo sektory možno sú víťazi tohto rozpočtu, ale, ako som povedal, občania nimi nie sú.
No a to ma privádza k niekoľko otázkam na ministra financií. Ako napríklad chce emitovať tých obrovských 13 mld., ktoré v rozpočte potrebuje na to, aby zafinancoval tieto rôzne priority a to nešetrenie, ktoré v tomto rozpočte vidíme? Tak trochu, a to považujem za trochu nefér, Laco, že ty dobre vieš, aj ostatní, že ja si veľmi vážim prácu ministerstva financií aj kolegov, ktorí, mojich bývalých a kolegýň, ktorí tam pracujú, ale my sme mali pána Bičanka priamo na finančnom výbore a sme sa o tom rozprávali. Ty si tam nebol, bol tam štátny vtedy. A rozprávali sme sa o tom, že aké ťažké je vyemitovať také obrovské peniaze v čase jednak veľmi krehkom, geopoliticky to nazvime, alebo aj ekonomicky, hej, padajúce Nemecko, alebo teda Nemecko v problémoch, Spojené štáty a tak ďalej. To je objektívne ťažká ekonomická situácia zvonku. A subjektívne, v úvodzovkách teda, špecificky pre Slovensko v tom, v akej situácii sme.
A teda moja otázka je: Ako chcete vyemitovať 13 mld.? Doteraz keď tá potreba financovania bola rádovo, rádovo nižšia. Kedysi v roku 2022, nebolo to tak dávno a predtým tá potreba bola okolo 5 mld., dnes potrebujeme 13, to je rádovo oveľa viac. Aj tento rok to bolo iba 10. Ešte aj oproti tomu je to oveľa viac. A toto je v skutočnosti najväčšie rozpočtové riziko, o ktorom sa potrebujeme normálne rozprávať. A na to, aby sme ho ustáli, potrebujeme vidieť naozajstnú daňovú stratégiu, teda lepšieho výberu daní. Minister financií minulý týždeň predstavil QR kód od roku 2026 a volá to stratégia daňových únikov. Mimochodom minulý týždeň som ešte nenašiel žiadny dokument k tomu. Zaujímalo by ma, zaujímalo by ma nejaký text, nielen teda tlačovka. Minister financií potrebuje tiež predstaviť naozajstnú stratégiu financovania dlhu. Naozajstnú, resp. teraz neexistuje žiadna. Ide sa len v princípe od emisie k emisii. A túto diskusiu potrebujeme viesť. Aj tu v parlamente, minimálne na finančnom výbore. A takisto potrebujeme skutočný plán šetrenia, ktorý opäť ide len tak akože z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Ale to, ako chce vláda dosiahnuť ciele, ktoré píše v rozpočtovom dokumente, o tom nevieme nič. Vieme, že ich chce, že chce ušetriť takmer 2 % HDP v predvolebnom roku. To žiadna krajina demokratická dobrovoľne na svete neurobila. Naozaj neviem, ako to chce, ako to chce vláda zaviesť.
A chceme vidieť skutočný plán šetrenia, pretože, a už sme to spomínali, pán minister, budete v knižkách možno za daň z finančných transakcií a určite nie za to, čo ste povedali v tom vystúpení minulý týždeň, že vraj toto je najväčšia konsolidácia, akú si Slovensko pamätá. Tak som sa v duchu zasmial, pretože konsolidácia znamená znižovanie deficitu, znižovanie dlhu. Čo robí táto vláda? Z jedného vrecka berie, z druhého dáva. Na konci dňa to konsolidácia nie je. A ukázali sme veľmi konkrétne, že za dva roky sa rozpočtový deficit vlastne vôbec nezmení, pretože na začiatku vlády sme videli 4,8 %, na konci roku 2025 podľa rozpočtu vidíme 4,7.
Asi toľko k môjmu vystúpeniu, viac nestihnem. Každopádne, tento rozpočet je pre nás rozpočet minulosti a rozpočet rastúceho dlhu a želal by som si, aby tie priority nastavil trochu ináč.
Ďakujem.