Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, kolegyne, tu sa hovorilo, že pán profesor Huba má taký zdravý hnev a správny, ja som iba prejavil iba docentský hnev (povedané so smiechom), ale už tituly nepoužívam, lebo každé písmeno stojí na hrobe asi 50 euro, najmä tie zlaté, takže už som to mal tak potom...
Ja by som si dovolil vystúpiť k ľudským právam a k zahraničiu, k týmto dvom kapitolám. Som aj v takom výbore a aj teda mám k tomu nejakým spôsobom blízko. No... Keď pán minister financií aj podpredseda vlády povedal nedávno, že 2018 bude vyrovnaný rozpočet. Na toto už čakáme ešte od čias porevolučných. Ja myslím, že to by sa ešte aj na 2017 dalo zariadiť, keby sa všetky peniaze z verejných obstarávaní, ktoré kde-tade tečú, z eurofondov, zo štátnych zákaziek atď. stopli, tak máme nie vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, čo by bolo fantastické. V budúcnosti to už dúfam, že bude.
Ja som nedávno bol v Chorvátsku, toto s tým nesúvisí, ale po 10-12 rokoch a naraz som videl tie autostrády, ktoré tam u nich vybudovali bez eurofondov, bez demolovania krajiny a tak ďalej. Všade sa dostanete autostrádou cez tunely, cez veľké viadukty. A teda neviem, prečo my to nevieme dokázať. Nedávno sme otvárali 9 km niekde na rovine a bola z toho veľká sláva. No ale to je už trošku mimo súťaž.
K prvému bodu by som teda povedal to, čo som tu nedávno mal aj otázku, a prepáčte mi, že si dovolím túto úlohu dať aj na tento rok. V roku 2014 sa vypracoval taký materiál, že komplexné hodnotenie našej účasti v medzinárodných organizáciách. Sme v mnohých, skutočne až v príliš mnohých a dávame na to nemalé peniaze. Ja si myslím, ročne, každý rok asi 40 až 50 mil. eur a sú v tom niekedy aj dobrovoľné príspevky. Tak ja som takú úlohu dal štátnemu rozpočtu minulý rok. Tá sa podľa mojej skvelej mienky nesplnila, tak si ju dovolím zopakovať v pozmeňujúcom návrhu aj teraz. Pokiaľ som ja zisťoval, tak veľa z týchto peňazí ide na réžiu tých organizácií. Mnohé majú veľmi nízku alebo nulovú návratnosť. A teda to, že by sme v niektorých prehodnotili naše členstvo. Je ich asi 130, organizácií, kde teda ministerstvo zahraničia, ale aj mnohé iné ministerstva majú svoju účasť, a teda tam platia napriek tomu, že ich ani žiadne vládne uznesenie neviaže k tomu. Ja som teda vlani spomenul, možnože už to neni aktuálne, ale tentokrát nebola príloha s tými organizáciami, ale Medzinárodná organizácia frankofónie, Nadácia pre Európu a Áziu, Organizácia pre rodovú rovnosť a posilnenia postavenia žien, Medzinárodný úrad pre morské dno, to je niekoľko takých. Ale veľa je takých, kde naozaj iba platíme a moc z toho nemáme a málo na tom participujeme.
Ja som minulý rok si pozeral tie ministerstvá okrem zahraničia, ktoré platí najviac. Každé ministerstvo má 5, 10, 20 mil. platby do rôznych organizácií. Hovorím znova aj o dobrovoľných. Mám tu celý ten zoznam, nebudem to čítať. Samozrejme, aj Medzinárodný vyšehradský fond je tam, to sú 2 mil., OSN - mierové operácie 6 mil., výstavba nového sídla NATO 2,7 mil. v Bruseli od roku 2008 až do roku 2017. Teraz máme aj niečo na presťahovanie sídla NATO v Bruseli, pravdepodobne to už bude hotové, naši tam tiež pôjdu a tak ďalej. Čiže tých peňazí je veľa, a teda v závere prečítam môj návrh na uznesenie k tomuto.
Ešte chcem upozorniť tiež na maličkú chybičku, ktorá tam je. Že napríklad v tomto roku ministerstvo zahraničia riešilo to zníženie peňazí na medzinárodné organizácie tak, že mínus 17,2 mil. previedlo ministerstvo financií do rozpočtu VPS. Už som to tu hovoril, aj pán minister mi odpovedal aj vysvetľoval, že vlastne v čase, keď budeme predsedníckou krajinou, sa odhlasovať z týchto organizácií by sa mohlo chápať všelijako. Ale teda navrhujem túto úlohu zopakovať na tento rok. A potom niekedy v budúcom 2017-18 proste naozaj to trošku prehodnotiť, prevetrať.
Tá chybička bola v tom, že na strane 1 tamtoho rozpočtu sa hovorí, že 19,4 mil. ide do rozpočtu VPS a v tabuľke sa hovorí iba o mínus 17,2 mil. do VPS. O tom tu bola stále reč, že ide o mínus 17,2 mil., s ktorým sa VPS uspokojilo, zobralo to ministerstvu, ministerstvo je na tom lepšie a VPS je na tom horšie. Ale teda nič sa vlastne neudialo. Čiže to je taký prvý bod môj, ktorý som si dovolil povedať.
Druhý bod je, týka sa to vlastne televízie. Tento rok RTVS dostáva 26,6 mil. Bežný transfer je o mínus dva milióny menší ako v roku 2014. A kapitálový transfer je o 3 mil., je 3 mil. a je znížený oproti 2015 o mínus 2 mil. Tak moja poznámka súvisí s tým, že vlastne peniaze do tých 26 mil. dostane ústredie RTVS tuná v Bratislave a vlastne regionálne štúdia RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach potom závisia od rozhodnutia toho ústredia, že či a koľko im dajú, no. Môj návrh je, aby sa im vyčlenil, naozaj navrhujem 20 % finančných prostriedkov na to, aby mohli robiť a podporovať najmä tvorby v týchto regionálnych štúdiách. To ešte potom vlastne prečítam.
Tretia poznámka je - a budú len štyri - tretia poznámka sa týka ľudských práv. Tak tam je jeden základný rozpor, o ktorom všetci členovia vlády vedia, ale vlastne nič sa s tým nedeje, že celá kompetencia bola posunutá na ministerstvo spravodlivosti – ľudských práv –, čo je aj správne. Ale oni dostanú len 116,4 mil. na svoje aktivity v tomto zmysle, na organizáciu seminárov, konferencií, činnosť rady vlády na tému ľudské práva a tak ďalej. Čiže 116 dostali miliónov, 116-tisíc, pardon, no a na ministerstve zahraničia, kde už tá žiadna kompetencia nie je, dostali 769 500 eur, ktoré sú najmä na presadzovanie a podporu ochrany ľudských práv a slobôd a predchádzaniu všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tak to sa mi zdá tiež troška nevyvážené, lebo teda iste treba bojovať proti diskriminácii a proti netolerancii voči iným typom ľudí alebo organizácií, ale zase mne sa zdá, že celkom sa tam zabúda na veci ako napríklad seniori, ľudské práva seniorov, ľudské práva detí, mládeže, rodiny. A teda keď sa takto definuje v tej kapitole, tak sa mi to zdá každoročne rovnaké. A mám tu aj zoznam vlastne napríklad, čo vlani dalo ministerstvo zahraničia. Bolo tu tiež presne to isté, 769 500 a skutočne pre tú rodinu, deti, mládež, seniori tam temer nič nie je. Temer nič. A je tam tých dotácií celkom 47. Aj veľké 45-tisíc, 50-tisíc, 42-tisíc, mám ich tu napísané, nechcem ich spomínať, ale iste boli toho roku veľmi podobné.
A teda môj návrh je taký, ale to nedávam do uznesenia, lebo to je predsa len troška lokálne, že dobre, nech tohoročnú dotáciu poslednýkrát rozpracuje ešte ministerstvo zahraničia a komisia alebo úrad, ktorý tam je, ale potom nech to naozaj už posunú všetko aj s peniazmi na ministerstvo spravodlivosti. A môj prst hore je v tom, že by v tej komisii, ktorá to bude odsúhlasovať, tých 769-tisíc, by mal byť aj niekto podstatný z ministerstva spravodlivosti a mal by to nejakým spôsobom aj on vidieť a odsúhlasiť. No a, samozrejme, tiež si myslím, že náš výbor pre ľudské práva, ktoré sa s takýmto vecami zaoberá, aj keď ide celkovo o drobáky, tak tiež by mal dostať na vedomie to rozhodnutie ministerstva zahraničia, čo sa týka rozdeľovania 769-tisíc eur.
Moja skúsenosť nie je moc dobrá. Napríklad pri príprave tej stratégie v prospech ľudských práv, ktorá sa pripravovala tri roky a skutočne rozľútostila Slovensko. A ja za kresťanské organizácie musím povedať, že tam sa z nich málo presadilo. Prakticky všetci aktivisti boli vysánkovaní z tých jednotlivých výborov a proste celá tá debata a stratégia sa stala vlastne jednou hlavnou témou. To sme aj teraz videli, keď ich komisia alebo výbor, jak sa to volá, LGBTI, naraz pripravil svoju stratégiu, ktorú poslal všetkým ministerstvám, svojím spôsobom, svojou terminológiou a zároveň rozkladá úlohy na všetko školstvo a tak ďalej. A bolo zaujímavé stanovisko ministerstva školstva, za ktoré mu ďakujem, a takisto aj ministerstvá sociálnych vecí a iných ministerstiev, ktorým sa to zdalo tiež nekompetentné alebo, nechcem tak povedať, nepatričné, keď naraz jeden výbor z rady vlády naraz úkoluje celé Slovensko, čo sa týka svojich záležitostí.
Štvrtým bodom môjho by bolo vlastne len nejaké krátke poznámky ešte k rozpočtu. Kultúra a reprezentácia v zahraničí. Predtým by som ešte mal vlastne pochváliť ministerstvo kultúry k tomu, že, to som ešte zabudol povedať, že naozaj ono dalo 700-tisíc na podporu kultúrnych aktivít v zahraničí. Ale to sú na podporu našich organizácií, ktoré idú do zahraničia. Čiže to sú neni slovenské inštitúty, ktorým sa vráti.
Ďalej ministerstvo kultúry má zaujímavý Fond na rozvoj umenia, 10 mil., to je tiež veľmi dobré. A takisto má, má tzv. fond na osobné príspevky, zrejme štipendiá, nejaké 5 mil., čo je tiež dobré. Len vieme veľmi dobre to, že na audiovizuálne záležitosti má 4 mil. Vieme veľmi dobre, že všetko tuto závisí od kamarátšágov s tými komisiami, máš tam, nemáš tam a tak ďalej, tlačenky všelijaké. Čiže ja by som odporučil ministrovi kultúry, keby to naozaj nechal rozdeľovať anjelom nebeským, ktorí by to spravodlivo rozdelili, lebo ináč sa dostať k dotáciám určite ako spisovatelia, umelci, maliari, sochári a neviem kto všetko. Vždy je to naozaj len vec známostí, kontaktov, telefonátov a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, je to tak. Ale to nie je len v kultúre, to je, bohužiaľ, všade tak, ale to je chyba Slovenska, na ktorú raz doplatí.
Dobre. Ešte chcem povedať teda k tomu, že vlastne v rozpočte je na osem slovenských inštitútov, čo sú vlajkové lode slovenskej kultúry, je len 242-tisíc. Čiže vlastne na každý inštitút, to znamená Washington, Paríž, Rím a tak ďalej. Pri jednom som bol veľmi blízko, naozaj vtedy sme mali podstatne väčší rozpočet a mali sme desiatky akcií. Nechcem hovoriť, že sto alebo bol rok, keď sme mali sto akcií v Ríme, tak dalo sa 242-tisíc pre osem inštitútov. To znamená, delené ôsmimi, je to, 3 krát 8 je 24, je to 30-tisíc na jeden inštitút. Čiže za 30-tisíc spraviť kultúru v Ríme na celý rok je... alebo aj v celom Taliansku, pardon, je skutočne málo. Minule som to tiež povedal, páni, a teraz už nedávam uznesenie, lebo aj tak mi to neprejde. Ale pán minister povedal, však keď nebudem mať, ja im dám, tak to mu len pripomínam, tak nie celkom korektne, že to otváram, ale fakt, že 30-tisíc na inštitút je málo.
Krajania v zahraničí. No tak tí, myslím, sú na tom veľmi podobne ako minulý rok, celkovo 1,4 mil. Máme tam silné zázemie krajanov, veľa organizácií, na dotácie 819,9-tisíc. Myslím si, že v minulosti bolo chybou, že sme trošku moc preferovali, možno to má súvislosť s investíciami, Českú republiku, Srbsko. Možnože si to zaslúžili, neviem posúdiť. Teraz som dostal list napríklad od Poliakov, Slovákov v Poľsku, od pána Molitorisa, že sa nevedia prebiť k týmto dotáciám už dlho. Budeme o tom hovoriť, o tom s pánom riaditeľom Slovákov v zahraničí na Slovensku.
Rozvojová pomoc posledná moja poznámka je. Máme Európsky rok rozvoja. Všetci o tom rozprávame. Hurá, hurá, ale na tento rok dávame presne to isté, čo aj vlani, 5,9 mil. na rozvojovú pomoc chudobným krajinám. To isté, čo vlani. Európsky rok rozvoja, sa mi zdá to stále málo, sme na, myslím, na piatom mieste odzadu v Európskej únii. Samozrejme, je tam aj veľa nevládnych záležitostí, ale to v tomto nie je. Minule sme tu mali zákon ten, zákon sme vlastne dneska o ňom hlasovali. Je to nový zákon. Ja som bol asi jediný proti, lebo jeden bol proti a ja som bol proti, takže to budem asi ja. Mne sa zdá, že ten zákon dáva príliš veľké právomoci ministerstvu zahraničia, že okrem toho, že ministerstvo si spraví svoju agentúru, spraví si svoju komisiu, ktorá odporúča ministrovi dotácie a minister môže aj bez žiadosti na dotáciu dať finančný príspevok. Potom, keď som tu rozprával s úradníkmi, hovorili, že sa to týka humanitárnych, rýchlych akcií, dobre, ale to tam neni napísané. Čiže ministerstvo, sa mi zdá, že dostalo príliš veľké dotácie na rozvojovú pomoc, kde to stagnuje, kde sa veľa toho teda, pravda, nerobí.
A potom druhá vec bola, že legislatívny odbor Národnej rady dal veľmi dobré A, B, C pripomienky k tomuto, C, samozrejme, legislatívne hneď prijali, B trocha tiež, ale áčko som tam naozaj nenašiel v tej spoločnej správe, tak už som darmo vykrikoval, je to pasé, ale legislatívny odbor by sme si mali ceniť, že veľmi precízne špecifikoval nedostatky toho zákona, a tie nedostatky sa skôr-neskôr vrátia a budeme ich novelizovať a tak ďalej.
Vážení, ďakujem. Dúfam, že som na nič nezabudol, že som všetko povedal a srdečne vás všetkých zdravím.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Naozaj, pán kolega Kamenický, nuž keď sme zastavili ten predražený PPP projekt medzi Žilinou a Prešovom, zastavili sme ho preto, že nieže by sa nám ho chcelo zastaviť, ale preto, že on by rozvrátil naše verejné financie na ďalších 30 rokov. A preto sme začali stavať z eurofondov a boli sme neustále a pán minister Figeľ bol neustále osočovaný, že také lacné diaľnice nemôžu byť dobré, že to sú nekvalitné diaľnice. Chodíte po diaľnici pri Martine? Išli ste už po diaľnici pri Levoči? Tak to sú tie podľa vás lacné diaľnice, ktoré dneska stoja, a vy chodíte strihať pásku? Teda, pardon, vládni, členovia vlády chodia strihať pásku. Tak sa to udialo pri Martine, tak sa to udialo pri Levoči. Za chvíľu druhý úsek pri Levoči pôjdu ministri takto strihnúť, možno aj pán premiér pri Prešove. A to mali byť tie lacné diaľnice. Choďte sa prejsť po tých diaľniciach, aké sú lacné. Oni sú kvalitné a postavené podľa našich prísnych a európskych noriem. A tak je to v poriadku.
A že boli postavené lacnejšie, ako ste to chceli vy? Teraz sa pýtať, kde mali tie peniaze končiť, toto nie je dobré gazdovanie. Postaviť draho, obstarávať draho vie každý. V súkromnej sfére, u seba v rodine by ste to takto nikdy nerobili. Každý, keď chceme si niečo obstarať aj v rodine, aj vo firme, postupujeme tak, že za určitú kvalitu chceme čo najnižšiu cenu. Takto postupuje každý rozumný hospodár. A takto sme to robili aj my. A choďte sa previezť po tých diaľniciach, aké sú strašne lacné.
Sú kvalitné a za primeranú cenu, ktorá bola pre občanov Slovenska veľmi výhodná.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dve poznámky na doplnenie.
Eurofondy. No, všetky kapitoly prakticky išli kvôli eurofondom výrazne dole oproti minulému roku. Ja tomu rozumiem, tomu čerpaniu. V poriadku. Akurát to, na čo som ja už upozorňoval v roku 2007, keď ste si vylepšovali ako čísla, ako podiely z HDP, ktoré dávame do vzdelania a podobne, že raz eurofondy skončia. A problém, možno teraz je len naznačený, ale vtedy vybuchne tým, že potom v jednotlivých kapitolách bude chýbať obrovský objem peňazí. To je prvá poznámka.
A druhá kolegovi na doplnenie. No ja som si všimol, že je naozaj strašne veľa položiek vo Všeobecnej pokladničnej správe, že je tam veľmi krásna rezerva vlády. A vláda počíta so zlým ekonomickým vývojom, pretože pokiaľ si pamätám, je tam položka na zhoršený ekonomický vývoj 155 mil. vo Všeobecnej pokladničnej správe. To si myslím, že tak nie je málo. Takže asi predpokladá, že budúci rok bude ten vývoj naozaj ekonomicky zlý.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 vnímam ako odpočet štvorročnej vlády, druhej vlády Róberta Fica, a utvrdil ma v tom aj pán minister, ktorý vo svojom úvodnom vystúpení vystúpil v takom duchu, čo všetko vláda urobila, o čo sa všetko vláda snažila počas 4 rokov, aké opatrenia prijímala pre to, aby výsledky ekonomické boli také, aké sú, a tie by sa mali premietnuť aj na budúci rok.
Pri všetkej úcte k tomu, čo povedal pán minister, musím povedať, že my až takí optimisti, čo sa týka štátneho rozpočtu na rok 2016, nie sme ako on. Naozaj ten pohár vidí pán minister viac poloplný, my viac poloprázdny. Ale to je úloha opozície, aby bola v oponentúre, aby bola kritická, aby poukazovala na prípadné prešľapy vlády, o to viac, že táto vláda je pri moci ako vláda jednej strany. To znamená, táto vláda, druhá vláda Róberta Fica získala veľmi silný politický mandát, keď má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a všetky opatrenia, ktoré sa rozhodne urobiť, niekedy, veľakrát aj v skrátenom legislatívnom konaní, môže bez problémov prijímať v Národnej rade a niekedy môžu tieto zákony vstúpiť do platnosti aj v priebehu niekoľkých dní. Takže vláda mala silný politický mandát na rozhodovanie aj v ekonomických, hospodárskych záležitostiach, ale z nášho pohľadu ten veľmi silný politický mandát na zásadné opatrenia, nebojím sa povedať reformy, ktoré by pomohli tomu, aby, aby naše verejné financie boli míňané hlavne zo strany vlády čo najefektívnejšie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu mojich kolegov z KDH neurobila. A prečo hovorím o našich verejných financiách, o štátnom rozpočte? Každý rok sa to opakuje, že dlho hovoríme o štátnom rozpočte v pléne Národnej rady, ja by som rád povedal aj niektorým kolegom, ale aj občanom hlavne, že my sa tu rozprávame o vašich, o vašich daniach, o vašich peniazoch. Naozaj príjmy štátneho rozpočtu sú od občanov Slovenska. Chcem povedať občanom, že každý deň, keď každý deň kupujú niečo v obchode, platia DPH, ktorá má byť odvádzaná do štátu ako príjem štátneho rozpočtu. Je to jeden z najvyšších, ak nie najvyšší príjem štátneho rozpočtu. Daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, to znamená podnikateľov, ale aj na konci mesiaca, keď občania dostanú výplatu a je tam odvedená daň za príslušnú mzdu, je to príjem štátneho rozpočtu.
Spotrebné dane. Ak občania tankujú dennodenne benzín, naftu – alebo podnikatelia –, ak si kúpia cigarety, liehoviny, pivo, víno, sú to spotrebné dane, platia to občania a je to príjem štátneho rozpočtu. Všetky poplatky, pokuty na rôznych úradoch, ktoré platia občania, je to príjem štátneho rozpočtu. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj dividendy zo štátnych podnikov, ale tie tiež patria všetkým občanom. A taktiež sú to napríklad príjmy aj z hazardných hier, ktoré síce platia prevádzkovatelia za určité licencie, ale prevádzkovatelia hazardných hier tiež majú príjem od tých ľudí, ktorí do tých príslušných automatov alebo iných hazardných hier nahádžu svoje financie. Tak len chcem povedať občanom, že celý štátny rozpočet, príjem štátneho rozpočtu pozostáva od občanov. Možno malá výnimka sú eurofondy, ktoré dostávame od Európskej komisie na to, aby napríklad naše menej rozvinuté regióny sa viacej rozvíjali, aby sa celé Slovensko rozvíjalo a priblížilo sa tak vyspelým štátom Európskej únie.
A aj preto som rozdal všetkým kolegom v pléne Národnej rady, ale aj zástupcom médií, a tak to odovzdávam aj pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi, účtenku (rečník položil účtenku na miesta vyhradené pre navrhovateľa a spravodajcu), ktorú nezisková organizácia INESS urobila za rok 2015, a kde je spočítané na tej účtenke, koľko zaplatí v priemere každý občan Slovenska vrátane všetkých detí aj novonarodených detí v príslušnom roku, aby štát mohol mať výdavky na tie položky, ktoré sú tam zadefinované. A je to spočítané na každého občana vo výške 5 254 eur. A taktiež je dole napísané, koľko dlhuje každý občan za tie, za dlh, ktorý každý rok vytvára štát, koľko každý občan dlhuje. Je to čiastka 7 819 eur. A preto toľko hovorím o tom, že kto napĺňa vlastne štátny rozpočet, lebo aj od niektorých kolegov, od vládnych poslancov som párkrát za toto volebné obdobie počul, že sú to štátne peniaze. Nuž ja chcem povedať, že sú to peniaze občanov, ktorí cez rôzne dane a poplatky, odvody, prispievajú do štátneho rozpočtu, a preto keď vláda rozhoduje, každá jedna vláda, nielen táto vláda, rozhoduje o určitom prerozdelení týchto, tohto štátneho rozpočtu, tak rozhoduje o prerozdelení peňazí občanov Slovenska. Toto si treba uvedomiť pri každom jednom počutí, keď počujeme, že vláda alebo ministerstvo sa rozhodlo nejak prerozdeliť určité financie.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal, čo mi, mne, ale aj nám v KDH veľmi vadí, čo vláda neurobila a mohla urobiť na zníženie výdavkov verejných financií. V prvom rade vláda, aj pán minister dneska v úvodnom vystúpení hovoril o reforme ESO, o efektívnej a spoľahlivej verejnej správe. Sám povedal vo svojom vystúpení, že hovorí o efektívnej verejnej správe. Nuž efektívna verejná správa nemôže vyzerať tak, že každý rok máme viacej zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2016 máme len v štátnych rozpočtových organizáciách viac o 265 pracovníkov, plus vláda sa dohodla s odbormi na valorizácii platov všetkých zamestnancov verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku toto znamená, že na budúci rok budú výdavky na túto verejnú správu vyššie len v štátnych rozpočtových organizáciách o 148 mil. eur. Takže čo sa týka reformy ESO, o ktorej tak veľmi rád rozpráva aj pán minister Kaliňák, všetci sme si ju predstavovali aj tak, že bude prinášať aj určité úspory vo verejných financiách. Ďalej o tom budem hovoriť ešte, keď budem rozprávať o rozpočte ministra vnútra.
Čo sa týka zdravotníctva, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj všetci odborníci hovoria, že naše zdravotníctvo sa neustále každý rok zadlžuje viacej a viacej. Dokonca o tom občas hovorí aj náš kolega, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán kolega Muňko, Dušan Muňko, ktorý hovorí o tom, že zdravotnícke zariadenia sa zadlžujú, a on ako riaditeľ Sociálnej poisťovne to teda musí vidieť, lebo vidí, že mu dlhujú na sociálnych odvodoch. Vláda v tejto oblasti, v zdravotníctve neurobila žiadne opatrenia, žiadne. A naozaj po určitých kauzách, ktoré prepukli aj pred rokom, keď sa zistilo, že sa nakupujú predražené cétečká a MR-ká, ale aj predražené lieky a ďalšie zdravotnícke pomôcky a zariadenia, určite bolo na mieste, aby si osvojila to, čo sme my v KDH už v roku 2012 na výzvu premiéra Roberta Fica odporúčali vláde, a aké opatrenia má robiť. A v tom zdravotníctve, ale aj v ďalších oblastiach sme navrhovali benchmarking. To znamená porovnávanie určitých, určitých cenových relácií na určité zariadenia. To znamená, aby sa nemohlo nakúpiť cez určitú hranicu, ktorá sa zadefinuje. V posledných dňoch o tom začína hovoriť aj minister Čislák. Na konci tejto vlády. Na konci tejto vlády prišli na to, čo sme im na začiatku hovorili.
Reforma sociálnej pomoci. Aby sa ľuďom na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky. Sú tu určité pokusy vlády o to, aby, aby tí, čo poberajú sociálne dávky, odrobili tuším že 16 hodín týždenne v rámci prác pre obec. Toto nestačí. Toto nestačí, toto, toto opatrenie nevytvorí atmosféru, aby si títo ľudia išli nájsť radšej prácu, ako odpracovať 16 hodín. Už aj vtedy sme s kolegom Hudackým, Figeľom navrhovali, aby si tieto práce mohli odpracovať minimálne aj v štátnych podnikoch, aby sa takto viacej ľudí mohlo zapojiť a skrášľovať našu krajinu, určite pri našich riekach, lesoch, melioračných kanáloch, potokoch by bolo dostatok práce, a toto všetko patrí pod štátne podniky. Bolo to odmietnuté.
Ďalej a to je jedna z najvýznamnejších výdavkov štátu alebo štátnych organizácií, celej verejnej správy, je, vlastne skrýva sa pod zákonom o verejné obstarávanie. Zákon o verejné obstarávanie v 2013. roku, keď ho tu navrhol pán minister Kaliňák, tak to navrhoval v tom zmysle, že dosiahne sa veľká, väčšia konkurencieschopnosť v súťažiach, viac súťažiacich, ktorí vysúťažia pre nás všetkých nižšie ceny, pri určitej kvalite, kritériách vysúťažia nižšie ceny. Čo spôsobil tento zákon o verejnom obstarávaní? Hovorím o tých veľkých zákazkách, nehovorím o elektronickom trhovisku, ktoré pri tých menších zákazkách prináša určité úspory aj s tými problémami, ktoré boli aj pri nábehu, aj pri tom, koľko to elektronické trhovisko stálo, tam, tam, tam sa nedá nepovedať, že došlo k určitým úsporám.
Ale pri tých veľkých zákazkách čo sa deje? Veľakrát vidíme, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý mal vyriešiť tieto problémy, sú pri týchto veľkých štátnych zákazkách za stámilióny veľakrát dvaja účastníci. Dvaja účastníci, ktorí majú vysúťažiť dobrú cenu pre štát. No nehnevajte sa, dvaja účastníci nikdy nevysúťažia dobrú cenu, nikdy. Veľakrát sa to prejavuje pri eurofondoch, lebo eurofondy musia byť súťažené podľa zákona o verejnom obstarávaní, a aj preto Slovensko má dneska výšku korekcií od Európskej únie, nielen preto, ale aj preto, pre zákon o verejnom obstarávaní výšku korekcií 520 mil. eur. V tomto roku v návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí o korekciách vo výške 230 mil. Ja predpokladám, pán minister, že v tom čase, keď ste písali návrh štátneho rozpočtu, to bolo 230, predpokladám, že do konca roka táto výška korekcií bude ešte vyššia.
Dámy a páni, preložené, mohli sme z Európskej únie dostať 520 mil., ale ich nedostaneme pre korekcie, ja to nazývam veľakrát pre korupciu pri verejnom obstarávaní, pri eurofondoch, a preto budeme musieť zo štátneho rozpočtu, museli sme a musíme v tomto roku a myslím si, že sa to prenesie aj na budúci rok, hoci sa výška korekcie ešte nevie povedať na budúci rok, ale táto Európska komisia aj v týchto jednotlivých zákazkách, ktoré boli aj v tomto roku obstarávané, vykonávané, ešte určité korekcie budú. Takže 520 mil. sme mohli dostať, musíme nájsť v štátnom rozpočte, vo verejných zdrojoch, to znamená z peňazí daňových poplatníkov Slovenska 520 mil. To nepovažujem za dobré hospodárenie, to nepovažujem za dobré gazdovanie s verejnými financiami. A tam smeruje naša kritika, ku opatreniam, reformám, ktoré mohla táto vláda urobiť, mala na to silný mandát, nemala by problém presadiť to v pléne Národnej rady a neurobila to.
Potom sú opatrenia, ktoré táto vláda urobila. Samozrejme, v prvom, na prvom rade pán minister hovorí a veľakrát to opakuje, premiér to opakuje, v prvom rade je to boj s daňovými podvodmi, boj najčastejšie s vratkami DPH, aby štát nevykladal neprimerané finančné prostriedky napr. na vratky DPH tým, ktorí si to ani nezaslúžia a dokonca podvádzajú takto štát. V tom sa zhodujeme, v tom sa zhodujeme a my sme sa snažili aj v pléne Národnej rady celé štyri roky v tom pána ministra podporovať. Pán minister, viete prečo? Lebo keď nás v lete 2012 pán premiér Robert Fico vyzýval, opozičné strany, dajte riešenia ako vo verejných financiách postupovať, boli sme to my KDH, ktorí sme navrhovali, že toto má byť hlavné opatrenie pre vládu Roberta Fica, aby s týmito podvodmi daňovými s dépeháčkou, aby toto bolo jedno z prvých opatrení. Vtedy odborníci hovorili o tom, že nám uniká okolo 2 mld. len cez, myslím si, že len cez DPH. Vtedy sme boli osmievaní od pána premiéra, že čo to my mu ponúkame a že či toto Brusel, je ochotná teda Európska komisia, či je toto ochotná akceptovať. Dneska hovoríte, že toto je vaše to najdôležitejšie a hlavné opatrenie, ktoré ste prijali v tom, aby došlo ku úspore verejných financií a my s tým súhlasíme. Len keď sme to hovorili v roku 2012, boli sme osmievaní, tak len to pripomínam.
Ale ďalšie opatrenie už, ďalšie opatrenie, ako konsolidovala táto vláda verejné financie, s tým už nemôžme súhlasiť, a to preto, lebo gro konsolidácie za posledné štyri roky, a tak to bude aj v návrhu rozpočtu na rok 2016, ponesú na pleciach občania Slovenska. Tí, ktorí prispievajú svojimi daňami, poplatkami, odvodmi do štátneho rozpočtu. A tu ste zaviedli tieto opatrenia, vyššie odvody a dane pre firmy, pre podnikateľov, živnostníkov, zaviedli ste daňové licencie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu ako daň zo straty. Zmenili ste minulého roku spôsob odpisovania pre živnostníkov, podnikateľov, znova ste vybrali a vyberiete aj na budúci rok vyššie dane z príjmov, znova to zaplatia občania, podnikatelia sú tiež občanmi Slovenska.
Od 1. 1. 2015 mala podľa zákona klesnúť DPH z 20 % na 19 %, nestalo sa tak, zmenili ste to, dépeháčka je na úrovni 20 %. Len toto opatrenie podľa vládneho vášho materiálu prinesie 270 mil. v tomto roku.
Takisto vláda zvýšila, to už bolo tuším že v roku 2012, keď zvýšila všetky poplatky vo verejnej správe, všetky poplatky a pokuty vo verejnej správe. Zdvihla spotrebné dane, napr. na tabak, a toto všetko platia občania. Či si niekto môže myslieť, čo chce, ale všetky tieto poplatky, pokuty, spotrebné dane a tie dane, ktoré som predtým spomínal, platia občania. Čo ste urobili s II. pilierom? Znížili ste hneď v lete 2012, pamätám si to, bolo horúce leto, a vtedy vláda okamžite dala zníženie odvodov do II. piliera na polovicu a následne niekoľkokrát vláda strašila sporiteľov v II. pilieri, a týmto spôsobom de facto vyhnala ľudí z druhého piliera a toto prispelo k tomu, že vo verejných financiách len v tomto roku, len v tomto roku prišli úspory týchto ľudí z druhého piliera, ktorí vystúpili, vo výške 578 mil. Len v tomto roku. Samozrejme, tým pádom príspevok, príspevok vlády do Sociálnej poisťovne, ktorý býval v posledných rokoch na úrovni 900 mil., mohol byť v tomto roku nižší a je na úrovni 450 mil. A zaviedli ste tiež hneď v prvom roku bankové odvody, de facto znova klienti bánk to musia cez rôzne ďalšie poplatky zaplatiť. To znamená, celú konsolidáciu, ktorú ste robili štyri roky, okrem toho boja s daňovými podvodmi niesli a ponesú aj na budúci rok na pleciach občania, ktorí to celé zaplatia.
Konštatuje to aj rozpočtová rada, že vláda nevyužila viacero pozitívnych vplyvov, ktoré hlavne v posledné dva roky sa objavili, a to je vysoký hospodársky rast, znížená nezamestnanosť, zvýšená spotreba domácností, na čo sme dlho čakali, nevyužila na to, aby tá konsolidácia verejných financií bola oveľa väčšia a oveľa rýchlejšia. A prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie a prečo aj súhlasíme s tým, aby strednodobým cieľom našich verejných financií bol rok 2018 ako vyrovnaný rozpočet? To nie je preto, aby pár odborníkov mohlo sa rozprávať o tom, že či máme deficit vyšší, nižší alebo či máme vyrovnaný rozpočet.
Občanom chcem povedať to, že potrebujeme mať vyrovnaný rozpočet preto, aby sme prestali robiť nové dlhy, lebo až vtedy, keď prestaneme robiť nové dlhy, môžeme splatiť tie staré. Ak neustále budeme robiť nové a nové dlhy a neprídeme k vyrovnanému rozpočtu, tak nebudeme zvládať platiť tie dlhy staré. A tie dlhy sú naozaj, na budúci rok budú na úrovni 42 mld. eur. Takže Slovensko, občania Slovenska, preto aj na tej účtenke je za rok 2015, že každý občan vrátane všetkých detí dlhuje 7 819 eur. Na budúci rok, predpokladám, že táto čiastka presiahne 8 000 eur, lebo aj tých, aj ten deficit, ktorý je na budúci rok dvojmiliardový, zhruba dvojmiliardový, znova sa premietne do nášho celkového dlhu, ktorý keď si takto prerátame priemerne na každého občana, tak bude cez 8 000 eur. Preto keď som si v návrhu rozpočtu prečítal, aká konsolidácia má byť na budúci rok, ak, ale hlavne aká konsolidácia má byť v roku 2017 a v roku 2018, to znamená, aké opatrenia vo verejných financiách bude musieť robiť nastávajúca vláda, aby tento vyrovnaný rozpočet v roku 2018 dosiahla, musím konštatovať, že tá zásadná konsolidácia, ktorá sa má udiať v roku 2017 a 2018, má byť na úrovni dvojnásobku toho, čo sa vláda chystá robiť v konsolidácii verejných financií na budúci rok. To znamená, tá nová vláda bude musieť robiť dvojnásobne väčšie úspory vo verejných financiách, ak chce dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Mimochodom, malo by to byť na úrovni niečo cez 2 mld. eur. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Buď sa znížia výdavky verejných financií, čo sa týka hlavne výdavkov štátu, štátnych verejných financií, alebo ešte, lepšie povedané, znížia sa výdavky vlády, alebo budú musieť byť zavedené nové dane alebo vyššie dane.
Som presvedčený, že ak by sme boli vo vláde my, tak by sme išli kombináciou zníženia výdavkov vlády, ale na to je potrebné urobiť opatrenia, aj tie, ktoré som už spomínal, aby sme cez rôzne predražené tendre pri veľkých zákazkách neplatili oligarchom, mecenášom - veľakrát v schránkových firmách - nadhodnotené čiastky, ktoré nie je potrebné v takej výške platiť. A ono sa to dá, ono sa dá, pán minister, ešte budem hovoriť pri doprave o obchvate Bratislavy. A my ste to už tu raz ukázali, keď sme zastavili PPP projekt, ktorý už bol podpísaný prvou vládou Roberta Fica, obchvat Žiliny a diaľnice od Žiliny po Prešov. Ušetrili sme 2 mld. eur tým, že sme zastavili tento predražený biznis pre banky a pre toho koncesionára, ktorý už bol vysúťažený a podpísaná zmluva s ním, a stavali sme to za eurofondy. Týmto spôsobom treba postupovať, znižovať verejné financie tam, kde sa to dá a podporovať rast zamestnanosti. Motivovať ľudí k tomu, aby sa naozaj oplatilo pracovať. A treba podporiť aj viacdetné rodiny aj cez odpočítateľnú položku. Na prvý pohľad sa to zdá, že chcete znížiť dane pre pracujúcich rodičov. Áno, chceme, cez odpočítateľnú položku. Napríklad. A médiá povedia, no chcete znížiť dane, to znamená, štát bude mať ešte menej príjmov. Nie, to je tak, že keď sa zamestná viacej ľudí, tak aj keď na dani zaplatia o niečo menej, ale štát nebude musieť ich platiť, sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti a ďalšie výhody, ktoré teda patria ľuďom sociálne odkázaným, tak štát v konečnom dôsledku na tom získa.
Prepáčte, pán minister, ale čo ste urobili vy za tejto vlády? Ste zrušili spoločné zdaňovanie manželov. Spoločné zdaňovanie manželov, ktoré tu bežalo cez niekoľko vlád. Ešte od prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naozaj pracujúci manžel si mohol uplatniť časť odpočítateľnej položky na manželku, ak jej príjem nedosahoval ročnú výšku odpočítateľnej položky. Tá je tuším že dneska na úrovni 3 800 eur. A takto mohli spolu podať daňové priznanie. On si na tú časť, ktorú ona nemala príjem, mohol uplatniť ako odpočítateľnú položku na seba a mohol o niečo zaplatiť nižšiu daň. Vy ste toto zrušili.
Takže podporovať zamestnanosť určite áno. Ak dneska hovoríte o podpore okresov s vysokou nezamestnanosťou, pán minister, spolu s kolegami už sme navrhovali v roku 2012 opatrenie, návrh zákona, ktorý mal riešiť a takto pozitívne diskriminovať okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. Ale navrhovali sme to nárokovateľne, taxatívne. To znamená, v okrese, kde je 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby každý živnostník, každý podnikateľ, či zamestná jedného zamestnanca z úradu práce alebo 100, mohol si uplatniť neodvádzanie odvodov sociálnych a zdravotných na takého zamestnaného človeka, novozamestnaného človeka. Takéto opatrenie sme navrhovali. Vy v tomto návrhu, kde sa snažíte teda riešiť túto nezamestnanosť v niektorých okresoch, navrhujete to cez akčné plány, ktoré budú tvorené na ministerstve dopravy. Som mierne skeptický o tom, že či na ministerstve dopravy sú schopní robiť akčné plány pre tie okresy, a konkrétne tie okresy, ktoré majú tak vysokú nezamestnanosť, aj keď viem, že je tam spolupráca so samosprávou. A následne, aby investičnú pomoc využívali podnikatelia tak, ako je zadefinované v zákone. Nuž ten živnostník, ktorý chce zamestnanosť dvoch-troch ľudí, nepôjde cez zákon o investičnej pomoci, preto sme to takto zjednodušene navrhovali.
Čo sa týka toho, ako sú nastavené makroekonomické ukazovatele, ktoré sú takým podkladom už z roku 2015, ktoré sú podkladom pre zostavovanie štátneho rozpočtu na rok 2016, tak áno, HDP na úrovni tri celé, teda rast HDP na úrovni 3,1 %, nezamestnanosť 10,6 to znamená znižovanie, domáca spotreba 3,5. Nuž musím povedať, že sú to dosť optimistické ukazovatele. Ja by som si prial, aby, aby sme ich dosiahli. Ale keď sa pozerám na okolitý svet, o tom, čo sa deje v Číne, v Rusku, že tu máme krízu spojenú s migrantmi, že tu máme teroristické útoky na zatiaľ jednu z krajín v Európskej únii. Na prvý pohľad sa to môže povedať, že ako to súvisí s našou ekonomikou. Nuž, môže to veľmi úzko súvisieť aj s našou ekonomikou a s výdavkami štátneho rozpočtu. Mimochodom, aj náš export nám v poslednom období mierne stagnuje. Naozaj ekonomiku ťahá skôr domáca spotreba. A, mimochodom, aj ten lepší výber DPH sa v poslednom období mierne stabilizoval a nestúpa.
Čo sa týka, čo sa týka deficitu verejných financií, ktorý je nastavený na 1,93 % HDP, tu len taká jedna drobná poznámka aj pre kolegov, aj pre občanov, ktorí nie sú nejakými špecialistami ekonómami, HDP nám každý rok stúpa, HDP nám stúpa. Niekedy je to naozaj hospodárskym rastom a niekedy je to vďaka, vďaka štatistickým úradom Eurostatu, ktorý nám do verejných financií zaradí viaceré organizácie, ktoré predtým boli mimo verejných financií. V minulom roku tu takto bola NDS-ka, Železnice Slovenskej republiky, v tomto roku sú to zdravotnícke zariadenia, tuším že Recyklačný fond. A oni si to tých verejných financií donesú aj svoje dlhy, aj svojich zamestnancov štatisticky, ale donesú aj HDP. Ak to HDP je teda vyššie ako ich dlhy, tak ono to mierne pomáha aj tomu rastu HDP a potom ten deficit percentuálne je o voľačo menší. Mimochodom, HDP na budúci rok je tuším na úrovni 82 mld.
Lepší výber daní v roku 2015 sa definuje v návrhu rozpočtu, v tých východiskách ako plus 485 mil., ale, ak, pán minister, hovoríte veľmi často o efektívnom výbere DPH, tak ten máte v štátnom rozpočte definovaný aj na budúci rok, v roku 2016 ako nárast o 110 mil. Tak to máte definované na strane 20. Takže odpoveď na všetky tie opatrenia, ktoré robila vláda na tie tzv. sociálne balíčky, nestačí tá odpoveď, že len efektívnejší výber DPH toto všetko pokryje. Lebo ak na budúci rok máte plus 110 mil. eur, tak toto, toto nemôže všetko pokryť.
Čo sa týka sociálnych balíčkov. Viaceré opatrenia sú v poriadku aj v tých sociálnych balíčkoch, aj pretože sme ich v minulosti niektoré navrhovali. Naozaj platenie DPH až po zaplatení, toto sme my v KDH navrhovali už niekedy pred rokom. Alebo taká drobnosť, príspevok na presťahovanie za prácou. Toto sme navrhovali v minulosti opakovane. Takže vláda na konci volebného obdobia s tým prišla. Na jednej strane je to dobre, prečo s tým neprišla skôr, samozrejme. Odpoveď je lepší výber daní. No nám to pripadá ako mierna volebná korupcia. Áno, čo sa týka DPH, vláda takisto pristúpila na to, čo sme v minulosti opakovane navrhovali, aby na základné potraviny bola nižšia DPH. Ak som na úvod svojho vystúpenia kritizoval to, že vláda neznížila dépeháčku z 20 na 19 % a toto prinieslo okolo 270 mil., tak zase zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 % by malo ako zvýšiť teda výdavky štátu o 70 mil. Tam nám naozaj veľmi vadilo, prečo sa tam do toho základného balíčka nezaradili aj zdravé, čerstvé potraviny, teda ovocie a zelenina.
Takže keď som spolu aj s rozpočtovou radou, ale aj s ďalšími odborníkmi mierne pesimistický a ten pohár vidím skôr poloplný v tom, ako sa naše hospodárstvo bude vyvíjať, tak naozaj dane, ktoré máte zadefinované, ktoré majú tvoriť základ príjmu štátneho rozpočtu na budúci rok, veľmi záležia od tohto makroekonomického vývoja. Naozaj to konštatujete aj vy v štátnom rozpočte. Takže tento makroekonomický vývoj vo svete, v Európe nemáme celkom vo svojich rukách. A preto pesimizmus na mojom mieste, z môjho pohľadu je namieste.
Čo sa týka eurofondov. Áno, aj v tom, čo som videl, aj v tom očakávanom obrate v roku 2015, tak mali by sme v tomto roku z druhého programového obdobia dokonca prekročiť, aspoň tak je to v návrhu štátneho rozpočtu, dokonca prekročiť plány, ktoré si vláda dala, miesto 3,2, tuším že je až 3,5 mld. eur, čo by sme mali vyčerpať v tomto roku.
Nuž ale treba objektívne povedať, že za rok 2014 sme vyčerpali 1,2 mld., to znamená len tretinu z toho, čo si vláda v roku 2014 naplánovala. Tým chcem povedať, že v tomto poslednom roku, keď je posledná príležitosť na čerpanie druhého programového obdobia, nedokážeme dohnať to, čo sme v predchádzajúcich rokoch zameškali. A preto som presvedčený aj ja, aj s ďalšími kolegami, že nepodarí sa nám vyčerpať celé eurofondy z druhé programového obdobia. Toto konštatuje, mimochodom, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
O čom sa málo hovorí, a v tom návrhu štátneho rozpočtu sa to ukazuje aj v tom, čo sa očakáva v roku 2015, je čerpanie prostriedkov z tretieho programového obdobia. Naozaj v minulom roku, 2014. bol, myslím si, že nula, v tomto roku je to veľmi nízke čerpanie toho tretieho programového obdobia. Ja chápem, že vláda sa snaží vyčerpať ešte z druhého programového obdobia, nuž ale znova, znova meškáme s čerpaním v treťom programovom období. Na budúci rok je to na úrovni 2,1 mld.
Keď som ešte hovoril o príjmoch štátneho rozpočtu, tak tento príjem tvoria aj dividendy zo štátnych podnikov. Mimochodom, pán minister, keď ste hovorili o väčšej efektivite hospodárenia štátnych podnikov, no ja tam vidím na budúci rok dividendy nižšie o 36 mil. oproti roku 2015. Takže to mi veľmi ako nenahráva, tej vašej myšlienke, že lepšie hospodárenie v štátnych podnikoch, keď nám dividendy klesajú. Mimochodom, klesajú aj preto, lebo napríklad štátny podnik SPP ste, ste, znova štát prebral nad ním kontrolu, tranzit plynu je menší a menší, nemôžeme čakať, že taký štátny podnik pod hospodárením štátu bude hospodáriť efektívnejšie ako, ako predtým. Počet zamestnancov v štátnej správe alebo vo verejnej správe najprv poviem, 407-tisíc, nárast o tie subjekty, ktoré neboli súčasťou verejnej správy, ale keď sa budeme rozprávať o štátnych rozpočtových organizáciách 127 531, nárast o 265 ľudí, cez valorizáciu vyššie výdavky o 148 mil.
Mimochodom, málo sa hovorí o štátnych príspevkových organizáciách. Aj tam je počet zamestnancov 10 199, nárast 375. Mimochodom, pán minister Kaliňák, keď nám predstavoval ESO, rozprával aj o tom, že aj počet štátnych príspevkových organizácií, že sa bude postupne znižovať. Naozaj sú ministerstvá, ktoré majú taký dlhý zoznam príspevkových organizácií a podriadených organizácií, že sa mi z toho občas točí hlava, keď to čítam. A, naopak, máme tam nárast o 375.
Školstvo. Môj kolega Martin Fronc sa tomu bude podrobne venovať. Naozaj pedagógovia na základných, stredných školách si zaslúžia vyššie mzdy. Keď tu bol určitý sľub od prvého ministra školstva tejto vlády pána Čaploviča, že na konci volebného obdobia plat pedagógov na týchto stredných, základných školách bude na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak toto v rozpočte nie je. Tento rozdiel, ktorý by naplnil tento sľub, ktorý jeden z vašich kolegov ministrov dal, je podľa mojich prepočtov aj prepočtov kolegu Fronca na úrovni 35 až 40 mil. Kolega Martin Fronc takýto pozmeňujúci návrh predloží. Ja si myslím, že túto čiastku nájsť v štátnom rozpočte nemôže byť až taký zásadný problém, aby sa naplnil tento sľub.
Doprava. Opakovane každý rok pri štátnom rozpočte, pripomínam kolegom a verejnosti, že za PPP projekt Pribina platíme a na budúci rok zaplatíme 127 miliónov. 127 mil. a ďalších 27 rokov ešte budeme platiť. Dokopy 30 rokov čiastku na úrovni 127 mil. Skúste si to vypočítať, koľko to je za 30 rokov. Pre koho to môže byť výhodné? Samozrejme, pre koncesionára a pre banky.
Pán minister, pred rokom sa zaviedlo bezplatné cestovanie pre študentov, seniorov. V návrhu štátneho rozpočtu, aj čo sa týka Železničnej spoločnosti Slovensko, ale aj ministerstva dopravy, nenašiel som čiastku, koľko to bude stáť. Pred rokom sa hovorilo o 13 mil., podľa mojich informácií to bude zhruba dvojnásobok toho, ako to vláda zadefinovala. Ale myslím si, že poslanci Národnej rady by mali právo vedieť, koľko toto opatrenie bude znamenať, akú stratu bude musieť štát vykryť železniciam.
V eurofondoch naozaj doprava sa v tomto roku snažila, ale boli tu aj projekty ako zvodidlá. Ja si myslím, že za niektoré opatrenia ministerstva dopravy prídu na budúci rok korekcie. Obávam sa, že to môže byť aj v prípade týchto zvodidiel. Keď som hovoril o PPP projekte Obchvat Bratislavy D4 - R7, vláda už rok pripravuje, že ho chce stavať ako PPP projekt. Dámy a páni, som veľmi rád, že aj minister Kažimír, aj pán Filko, šéf finančného inštitútu sa vyjadrili v posledných dňoch tak, ako ja som sa vyjadril pred rokom. Tento projekt sa dá financovať zo štátneho rozpočtu v čase, keď si štát požičiava za záporné úroky, dá sa to postaviť zo štátneho rozpočtu. Je to len otázka priority vlády. A dosiahne sa úspora na úrovni 1,5 až 2 mld. eur. To sú tie strategické rozhodnutia, ktoré vláda musí robiť veľmi rozumne, hospodárne, tak, aby nemíňala zbytočne naše verejné financie.
Vnútro. Veľmi krátko o ESE a o náraste počtu zamestnancov a výdavkov na verejnú správu. Toto sa prejavuje aj pod ministerstvom vnútra, ktoré má pod sebou takmer všetky úrady. Na mzdách je to 27 mil. na budúci rok navýšenie a na to chcem poukázať, tovary a služby plus 12 mil. na budúci rok. O akých úsporách hovorí minister vnútra Kaliňák, keď na tovary a služby na budúci rok nieže úspora, efektívnejšie, ale nárast o 12 mil.?
Pán minister, aj na vašom ministerstve financií som zaznamenal pomerne dosť veľké nárasty, a to takto aj pri osobných výdavkoch, už v tomto roku o 13 mil., na budúci rok o 18 mil. oproti roku 2015, oproti rozpočtu, kapitálové výdavky v tomto roku o 32 mil., na budúci rok plus 5 mil. A prekvapilo ma, že výdavky na Finančnú správu plus v tomto roku 87 mil., na budúci rok plus 37 mil. Len informačný systém v tomto roku má zaznamenať nárast o 73 mil.
Dámy a páni, v minulom roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla na finančný výbor a požiadala o navýšenie svojich výdavkov na opravy. V minulom roku jej bolo vyhovené na finančnom výbore so súhlasom pána ministra. V tomto roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla s takouto požiadavkou na ústavnoprávny výbor, kde požiadala o navýšenie o 438-tisíc z dôvodu potreby opráv a rekonštrukcií, ktoré sa dotýkajú Prezidentského paláca. Naozaj nie je to navýšenie na mzdy, na tovary, je to na opravy a údržbu Prezidentského paláca, fasádu, dlažba, reštaurátorské práce, opravy 438 mil. Táto požiadavka o toto navýšenie bola na ústavnoprávnom výbore vládnymi poslancami zamietnutá. Preto s kolegami Pavlom Hrušovským, Editou Pfundtner, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru a podporovali toto navýšenie pre kanceláriu prezidenta, aj ja plus kolega Július Brocka dáme k štátnemu návrhu, k návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, aby, táto čiastka pre kanceláriu prezidenta preto, aby kancelária prezidenta aj svojím vzhľadom Prezidentského paláca mohla dôstojne reprezentovať. Pán prezident Slovenskej republiky reprezentuje ako prvý muž štátu Slovensko navonok, do zahraničia, ale aj dovnútra. Naozaj k Prezidentskému palácu chodia aj naši občania, ale aj zahraničné návštevy. A na budúci rok budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Myslím si, že 438-tisíc na navýšenie pre opravy Prezidentského paláca by sa v štátnom rozpočte malo nájsť aj preto, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nájde navýšenie na naviac práce na garážach pre Národnú radu na Bratislavskom hrade. Naozaj podzemné garáže na Bratislavskom hrade mali stáť 22 mil. Na základe mojej otázky na finančnom výbore sú naviac práce už k dnešnému dňu na úrovni 5 mil. Takže na garáže na Hradnom vrchu sa navýšenie 5 mil. nájde, ale pre pána prezidenta nevieme nájsť alebo doteraz sa nevedelo nájsť 438-tisíc eur na opravu Prezidentského paláca. Tento pozmeňujúci návrh je v týchto chvíľach pripravovaný technicky a navrhneme, aby táto čiastka, o túto čiastku o 438-tisíc bola ponížená čiastka, ktorá je určená na vratky za plyn, ktorú má v rozpočte ministerstvo hospodárstva ako bežné transfery. Myslím si, že výšku vratiek za plyn dnes ani pán minister nevie pre jednotlivé domácnosti zadefinovať. Toto opatrenie sa ešte len technicky pripravuje, akým spôsobom sa budú vypočítavať tieto vratky, a som presvedčený, že táto čiastka zásadne neovplyvní, ponížená čiastka o 438-tisíc eur neovplyvní zásadne tieto vratky. Možno je tam určitá rezerva, tých 48 mil. je zatiaľ ako len tak zdravo, by som povedal, že odhadnutých.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016, ale aj 2017 a 2018 je vlastne výzvou a odpoveďou tejto vlády na to, aké bude Slovensko. Ale ja som presvedčený o tom, že vláda, ktorej súčasťou bude KDH, vie hovoriť o tom, aké bude Slovensko, a preto by sme aj štátny rozpočet zostavovali inak. My sme presvedčení o tom, že Slovensko potrebujeme, aby bolo bezpečné, spravodlivé, ale aj vyspelé. A keď hovorím o bezpečnosti, tak toto je nám všetkým jasné, že štát v prvom rade sa musí postarať o bezpečnosť občanov.
A keď hovorím o spravodlivosti, nemám pred sebou len tú pani, ktorá má zaviazané oči a drží, drží misku váh, ale hovorím o bežnej spravodlivosti, aby sa tu živnostník, podnikateľ, ktorý pracuje na štátnych zákazkách, na eurofondoch, poctivo odpracuje svoju prácu, aby dostal aj svoju spravodlivú mzdu. O tom je spravodlivosť, aby sa naozaj viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky, aby tu ľudia nerezignovali, aby neodchádzali z tejto krajiny, aby sa tu oplatilo žiť a pracovať a aby si mohli povedať, áno, tento štát vie zabezpečiť aj túto spravodlivosť. A prečo má byť vyspelé, o tom by sa dalo dlho rozprávať. Naozaj aby tu naše školy, vysoké školy, stredné školy, základné školy vychovávali takých ľudí, tvorivých ľudí, aby tu vytvárali ďalšie hodnoty, aby naozaj nielen lietajúce auto sme mali, ale aby sme boli vyspelá ekonomika nielen montážnymi fabrikami, ale na to je potrebné robiť z úrovne vlády zásadné opatrenia, reformy, ktoré som spomínal na úvod.
Ak bude KDH vo vláde po marcových voľbách 2016, pôjde na tieto opatrenia, ktoré znížia verejné výdavky vlády a budú podporovať zamestnanosť, tvorivosť občanov Slovenska tak, aby sa v tejto krajine oplatilo žiť a pracovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené vedenie naše, pán predseda, pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážení páni poslanci, mládežníci už odišli, takže môžem povedať, že vlastne tu tlieskali aj legislatívny odbory a staff, lebo nás tu už neni veľa. Ináč by som to nepovedal, keby ostali na tribúne ešte.
No, ja teraz si dovolím povedať, ja som aj včera navrhol, aby toto bolo za prítomnosti pána ministra, lebo tak sa mi zdá, že je to dôležitý zákon, je vlastne európskeho rozvoja tento, budúci rok je európske predsedníctvo, kde sa musíme tejto téme venovať, samozrejme, už sme bohatí, už sme brali od mnohých a teraz musíme aj my dávať, len ten legislatívny proces sa mi nie celkom páčil. V prvom čítaní som tu povedal nejaký prejav. Pán minister bol troška nahnevaný na to, vyjadril sklamanie nad mojím príspevkom, ale už mi nikde nepovedal, že prečo, a nepovedal, že jak mieni riešiť niektoré poznámky.
Ja v závere, nebude to dlhý prejav, poviem aj nejaký svoj pozmeňovák, ktorý, si myslím, že má svoje opodstatnenie.
Mne sa zdá, že v tomto zákone naozaj zostáva všetko v rukách ministerstva zahraničia. To, že niečo treba robiť, svedčí aj o tom fakt, že my sme, čo sa týka Európskej únie, štvrtí najslabší, čo sa týka rozvojovej pomoci. Za to nás aj kritizujú. Na druhej strane naše nevládne organizácie naozaj veľa robia pre to, mnohí majú rôzne akcie. Napríklad, pamätáte sa, tie vianočné koledy, kde vlani vybrali obrovské peniaze rátajúce v miliónoch eur, ktoré išli do Kene najmä a tak ďalej, čiže nevládny sektor tu veľa robí. Toto je tu troška málo zohľadnené, ale to som už hovoril aj predtým. Existuje nejaký, presne neviem to meno, výbor rozvojový, ktorý je nad rezortami, čiže napríklad niektoré funkcie, ktoré ostali na ministerstve, mohli sa aj tomu výboru dať. Teraz už presne neviem, jak sa volá, ale tak ako sú komisie, vládne výbory a tak ďalej, tak aj ony majú rozvojový výbor, ale proste tento zákon ich ničím nezaťažuje, pretože všetko ostáva len ministerstve zahraničia.
Čo všetko? Tak je agentúra vládna, vlastne ministerská, ktorú si ministerstvo zahraničia založí, Agentúra pre rozvoj. Táto organizuje všetky projekty a tak ďalej, dobre, dotácie, finančné príspevky, odpustenie dlhov, zadanie zákazok, zvýhodnené úvery, predaj tovarov, stavieb, služieb a tak ďalej. Potom príde najmenej trojčlenná komisia, môže byť aj viac, ale som presvedčený, že budú traja, ktorých ministerstvo zahraničia, priamo minister menuje si svoju komisiu trojčlennú a tá mu bude filtrovať všetky tie žiadosti, čo sa týka dotácií, finančných príspevkov a tak ďalej. A tým to končí. Minister rozhodne a vlastne všetko je skončené, pretože v tomto procese všetko je vlastne len na ministerstve.
Ministerstvo školstva tam má jednu pasáž veľmi precízne vypracovaných štipendií pre študentov takých, onakých, takto by som si predstavoval aj tie ostatné paragrafy, ktoré, by som povedal, kľudne mohol byť aj nový zákon, no ten sa týka najmä štipendistov, mladých ľudí. Dneska, keď máme europrojekt, európsky projekt, to je Erasmus pre Európu, tak aj pre ľudí, ktorí z Afriky, z Ázie k nám chcú chodiť a študovať, je dôležité ich podporovať. Tam je trošku vágne to, že nikto nepovie, každoročne sa to mení, že ktoré krajiny si môžu nárokovať na tie štipendiá, ale to je aj vo veľkej rozvojovej pomoci. Teraz momentálne podporujeme Keňu, Moldavsko a Srbsko. Keď som to na výbore otvoril, tak hovorili, že už napríklad Srbsko z toho vypadne a Moldavsko asi tiež, aby, niekto iný tam príde, lebo tí sú zase tí, kde tá rozvojová pomoc potom ide.
No a, samozrejme, zákon treba podporiť, ale napríklad takáto vec, za všetky transakcie je zodpovedná potom Eximbanka, ktorá vlastne tie úvery, aj rôzne iné veci, cez ňu to tečie. Tam na ňu navaľujú relatívne dosť, je to taká pološtátna banka, pokiaľ ja viem, a potom ju chcú pokutovať až do 100-tisíc eur, keď by náhodou niečo zle spravidla. No, to je také troška zvláštne, to som tu už povedal aj minule.
Ale čo sa ma dotklo troška, je, že Eximbanku tie transakcie budú kontrolovať ľudia z ministerstva financií a tí sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku kontroly aj potom, keby odišli z ministerstva financií. Čiže neviem, či všetky banky si svoje kontroly zachovávajú len pre seba, len toto je štátna banka, verejné peniaze, čiže proste keď to tam nedopadne dobre, byť zaviazaný mlčanlivosťou, sa mi zdá veľmi zvláštne.
Čiže tie tabuľky, o ktorých sa tu hovorilo, som už aj inde povedal, že sú tak viac-menej z neba spadnuté, ale oni ináč nevedia novelizovať to, na čo sa nejakým spôsobom zabudlo alebo zanedbalo, čiže súhlasím, samozrejme, s nimi. Treba to ošetriť, tam tí ľudia musia vedieť, že aké platy budú mať.
No môj teda pozmeňujúci návrh....
A ešte jednu veľmi vážnu vec som nepovedal. Ja tu mám stanovisko k tomuto vládnemu návrhu od Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva. Ja som veľmi pozeral do toho stanoviska - jak sa volá toto tvoje, čo si teraz čítal? (reakcia z pléna) - spoločnej správy a tam som skutočne nenašiel takých šesť, mne sa zdá vážnych námietok vážnej legislatívy v bode A, ktoré sa nijako nepreniesli do toho. Bod B sa preniesol, aj bod C, to boli legislatívne drobné zmeny, tie sa preniesli. Ale bod A, nechcem ich tu čítať, ale skutočne sa mi nezdá, že sa preniesli. Neviem, či v tvojom príspevku si o tom niečo nehovoril, lebo ja som sa tu bavil s naším vedením a som to, žiaľ, nepočul. Ale to, že šesť, nechcem hovoriť, že zásadných, ale vážnych, nechcem ich tu čítať ešte raz, na strane 1, 2 sa neponorili tohto zákona, by ešte sa niekto mal na to pozrieť.
No a môj pozmeňujúci návrh je tento. Zato som aj hovoril, aby tu minister bol, aby odpovedal na toto, ktoré sa týka problematiky jeho a jeho ministerstva. Ten môj pozmeňovák je tento. Predpokladám, teda preambulu nebudem čítať.
K čl. I.
V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 3 sa vypúšťajú slová tie isté "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 4 sa vypúšťa veta "Minister zahraničných vecí môže rozhodnúť o poskytnutí finančného príspevku aj bez predloženia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku."
Tam aj ústredné orgány to právo majú, tiež to vyhadzujem. Neviem si predstaviť, že niekto môže poskytnúť peniaze z verejných zdrojov bez toho, že by ho niekto o to žiadal. Čiže ja keď potrebujem na nejaký projekt, tak požiadam, tri riadky trebárs. Ale už viem, že načo a prečo a komu a ako. A tento zákon umožňuje, aby minister zahraničia to urobil aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.
Čiže on, Fero, Mišo mu dá niečo a možno cez zastupiteľské orgány. V štátoch dôjde nejaká ani nie žiadosť, len prosba, telefonát, a minister mu môže dať tie peniaze. Čiže to sa mi zdá nefér, že závisí od jedného človeka. Takto nateraz je to v zákone.
A druhá moja zmena je, že v § 12 sa odsek 22 vypúšťa. Súvisí to s tou mlčanlivosťou. Vlastne vypúšťa sa to, že pracovníci Eximbanky, ja to nechcem teraz čítať, lebo je to v tom § 12, že pracovníci Eximbanky sú kontrolovaní ministerstvom financií a pracovníci ministerstva financií sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku tejto kontroly, pokiaľ sú zamestnaní, ale aj potom, pokiaľ sú úplne v iných pracoviskách. Čiže tento paragraf navrhujem vypustiť.
Vykonávanie kontroly nad spravovaním financií, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, by malo byť transparentné. Záväzok dodržiavania mlčanlivosti pracovníkov ministerstva financií o všetkých skutočnostiach kontroly aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov sa mi zdá nadbytočné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja využívam to, aby som desiaty- alebo jedenástykrát povedal to isté, prípad jeden, ktorý spomenul pán Zajac, proste keď je reťaz dodávateľov a posledný nedostane, hoci všetko spraví, nič a prvý vlastne za nič nemôže, lebo ten to spravil v poriadku. NKÚ kontroluje len jeho miesto toho, aby kontroloval celý ten reťazec a našiel, kde sa čo stratilo.
Tak čo ja viem, ministerstvo školstva dá v dobrej vôli Žilinskej univerzite, v dobrej vôli tá dá OHL, OHL dá Rekstavu, Rekstav dá Inštalatéru, aby plynofikoval jednu univerzitu. Tí to spravia, pýtajú si 136-tisíc euro a po troch rokoch nedostanú, samozrejme, nič. Medzitým Rekstav skrachuje a tam je vraj to, ale ja myslím, že tých vinných je viacero.
Čiže to, aby za prvé NKÚ musel kontrolovať všetkých, nielen toho prvého, on by už, ja som bol aj za NKÚ, kontroloval Žilinskú univerzitu, všetko je v poriadku.
Druhá možnosť, a to je už v zahraničí používané, aj u nás to podľa mnohých vecí sa dá urobiť, aby Žilinská univerzita, ktorá dostane peniaze, doplnila peniaze do banky a banka vyplácala celý reťazec. Žilinská univerzita povie, áno, teraz ide ten prvý dodávateľ, povie áno, a oni vyplatia prvého, druhého, tretieho, štvrtého, piateho, čiže oni majú peniaze, nie tí jednotliví lapikurkári na tých, v reťazci, ktorí si proste najprv zoberú a potom už ďalej nedajú.
Takže veľmi to podporujem, aby sa niečo s tým robilo a najmä vrátilo sa k tej možnosti, ktorá tu už dlho je, že sa urobí banka, ktorá bude nad tými peniazmi sedieť a ktorá bude vybavovať všetkých.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážená predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie pani Táborská, ktorá je na balkóne, som presvedčený, že teda rokovací poriadok, ak by to umožňoval, a on vlastne umožňuje, ak by sme to boli odhlasovali, tak mohla tento návrh zákona možno prednášať pani Táborská, ktorá by pravdepodobne, pri všetkej úcte, myslím si, že na ich úrade sa tento zákon pripravoval a by bola určite kompetentnejšia aj na otázky poslancov Národnej rady ako pán minister. Tým pádom nechcem povedať, pán minister, že nemáte alebo neviete odpovedať, ale predsa len si myslím, že tento zákon patrí Úradu pre verejné obstarávanie.
Dámy a páni, je piatok poobede, komorná atmosféra a niektorí kolegovia z vládnej strany si myslia, že máme rýchle aj tento zákon prebehnúť, aby sme tu opoziční poslanci nejakými vystúpeniami nezdržiavali. Nuž, ak by to nebol tak dôležitý zákon, tak by som určite nezdržiaval, ale na základe tohto zákona, na základe tohto zákona, zákona o verejnom obstarávaní, sa ročne rozdeľuje alebo riadi niekoľko miliárd eur ročne, treba si to tu uvedomiť zo štátneho rozpočtu, samospráv obcí, VÚC-iek, eurofondy. Takže len keď si predstavíte, že ročne sa na Slovensku obstaráva eurofondov za 3 mld. a predstavíte si ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, toto všetko sa deje na základe zákona o verejnom obstarávaní. Preto on je taký dôležitý.
Niektorí kolegovia si pamätajú na to, ako tu zákon o verejnom obstarávaní predkladal pán minister Kaliňák, áno, pán minister vnútra Kaliňák, bolo to tuším že v roku 2013. Vtedy to vehementne tu predkladal a tvrdil, že ak teda bude takto prijatý návrh zákona, ako ho predkladal on, takže už v našom verejnom obstarávaní bude poriadok, nebudú kauzy, bude sa postupovať transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, tak ako by sme si to všetci priali. Naozaj tieto verejné financie by sa mali rozdeľovať transparentne, efektívne, malo by sa súťažiť. Súťaž by mala byť naozaj súťažou, aby vygenerovala čo najefektívnejšiu cenu či pre štát, či pre obec, pre naše verejné financie, lebo sú to naše spoločné peniaze. Ak ich míňame neefektívne, to znamená, nakupujeme, obstarávame draho, tak naše spoločné peniaze zbytočne mrháme, minieme na niečo, čo by sme možno v rodine, v súkromí takto nekonali. Určite doma, vo firme, v rodinnom rozpočte takto nepostupujeme. A to je jedno, či si ideme kupovať práčku, auto alebo dovolenku. Každý sa snažíme za svoje požiadavky, kritériá, podmienky dostať čo najlepšiu, najnižšiu cenu. A takto by sme mali postupovať aj pri verejnom obstarávaní, keď obstarávame za naše spoločné peniaze, štátne alebo obecné, alebo samosprávne.
Nuž, ale aj po prijatí toho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel pán minister Kaliňák v roku 2013, toto nenastalo. Toto nenastalo. A mohol by som veľmi dlho rozprávať o tom, koľko súťaží, aké súťaže ako dopadli.
Jednu súťaž predsa len. Súťaž, pre ktorú sme odvolávali ministra dopravy Jána Počiatka, a to bola súťaž na kontrolu platieb palivovými kartami. Podľa tohto návrhu zákona sa riadil proces a na základe neho vyhrala firma, ktorá vznikla jeden deň, jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže. A táto firma mala tri roky dozadu spĺňať kritériá, podmienky, prísne kritériá a podmienky, ekonomické, odborné. Táto firma ich splnila na základe toho, že dostala tieto referencie od ďalšej firmy a, čuduj sa svete, táto firma túto zákazku vyhrala. Zákazka je v objeme cca na 13 rokov za 130 mil. eur. V súťaži boli iba dve firmy, tak ako to je veľakrát pri verejnom obstarávaní pri veľkých zákazkách.
Pri veľkých zákazkách v posledných rokoch sa nám začína objavovať takýto fenomén, že sú iba dvaja účastníci súťaže a výsledná cena je podľa odborníkov, alebo podľa názoru napríklad opozičných poslancov, mňa, veľakrát nadhodnotená oproti tomu, keby sa v súťaži objavilo tých účastníkov viacej. Je transparentne dokázané, že čím viac účastníkov v súťaži, tým lepšia cena pre obstarávateľa.
Ak to funguje v súkromí, tak to funguje aj pri obstarávaní pre štát. A zvlášť keď sa jedná o stomiliónové objemy zákazok, o to viac by sme potrebovali férové súťaže, na základe ktorých by sa prihlásilo čo najviac uchádzačov, ktorí by vygenerovali čo najlepšiu cenu.
Dámy a páni, ak hovorím o verejnom obstarávaní a hovorím o tom, aké objemy sa cez to obstarávajú, tak musím spomenúť, lebo som spomínal eurofondy, musím spomenúť korekcie, ktoré sme dostali od Európskej komisie. Objem týchto korekcií je k dnešnému dňu v tomto programovom období 520 mil. eur; 520 mil. eur nám nepreplatí Brusel z eurofondov, ale musíme nájsť v štátnom rozpočte na to zdroje. V štátnom rozpočte znamená, z peňazí slovenských občanov musíme vynaložiť 520 mil. a mohli sme ich mať z eurofondov.
Nie všetky tieto korekcie boli na základe zákona o verejnom obstarávaní, aby som bol objektívny, ale veľa z týchto korekcií je na základe, Brusel to vyhodnocuje, na základe porušenia princípov európskych smerníc a veľakrát sa to dotýka samotného verejného obstarávania.
Dovolím si tvrdiť, že nielen samotný zákon o verejnom obstarávaní spôsobuje to, že naše verejné financie sa míňajú neefektívne. To by som mal veľmi klapky na očiach, aby som tvrdil, že len samotný zákon o verejnom obstarávaní môže, spôsobuje tento neduh, ktorý máme v spoločnosti. Naozaj som presvedčený o tom, že problémy v súdnictve, prieťahy v súdnom konaní, nefungujúca kontrola, len si spomeňte, ako sme tri roky mali presluhujúceho predsedu NKÚ, nefungujúce audity, aj ten vládny audit, ktorý bol pod ministerstvom financií. Všetky tieto kontroly a audity mali jednotlivé súťaže pri eurofondoch, jednotlivé obstarávania, aby som bol presnejší, skontrolovať tak, že na určité pochybenia sa malo prísť už na slovenskej pôde a nie až v Bruseli. Je až trápne, že bruselskí úradníci musia prísť na to jednoduchým kliknutím si na internet, že príslušný sústruh alebo NC stroj, ktorý sa na Slovensku obstaral, sa obstaral za dvojnásobok toho, ako sa bežne dá kúpiť na trhu.
Preto hovorím, že nefungujúca aj kontrola nielen verejného obstarávania, ale aj NKÚ a audity. Preto toľko novelizácií zákona o verejnom obstarávaní. Všetky tieto problémy vedú k tomu, že alebo vláda príde, alebo aj opoziční poslanci veľakrát poukazovali na to a navrhovali riešenia v zákone o verejnom obstarávaní. Preto toľko novelizácií. V poslednom období na každej jednej schôdzi máme novelizáciu zákona o verejnom obstarávaní novelizovaný o problematiku schránkových firiem a musel sa zaviesť register konečných užívateľov firiem, pretože nie je možné, aby na Slovensku sme z verejných zdrojov platili firmám, o ktorých vlastníkov ani vlastne nevieme, kto sú nimi, ale podstatné je to, že takéto firmy vyhrávajú predražené verejné obstarávania, predražené kšefty, ako bolo to v prípade piešťanského cétečka. Ale piešťanské cétečko bol len nejaký vrchol ľadovca pri veľkoobjemových zákazkách, kde sa obstaráva stámiliónov, je tých cétečok, korupčných cétečok na úrovni niekoľko stonásobku oproti tomu, čo sa objavilo pri piešťanskom cétečku. Preto neustále novelizácie a sprísňujúce podmienky vo verejnom obstarávaní.
A, samozrejme, ak by obstarávatelia obstarávali transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, férovými súťažami, tak by sme toto nepotrebovali. Ale nepotrebovali by sme ani to, ak by fungovali nám súdy, aby ten, kto nedostane zaplatené z verejného obstarávania, aby svoju pohľadávku si vymáhal na súde, aby tento súd v príslušnej, pomerne rýchlej lehote rozhodol v prospech toho, kto nedostal zaplatené, a ak by firma, ktorá mu nezaplatila, bola následne exekvovaná, tak by sme mali problém vyriešený. Ale na Slovensku je všetko, všetko inak.
Na Slovensku sa veľakrát naplní formálne litera zákona, aj toho zákona o verejnom obstarávaní, naplnia sa príslušné paragrafové znenia, ale duch zákona je kdesi úplne mimo. Duchom zákona má byť transparentné, efektívne, férové súťaže, ktoré nám pomôžu k tomu, aby sme z verejných zdrojov ušetrili čo najviac na iné oblasti, ktoré štát potrebuje.
Takže nielen samotné naplnenie litery zákona, ale potrebovali by sme aj ten duch zákona napĺňať. Samozrejme, na to by sme potrebovali, aby jednotliví obstarávatelia, ale aj účastníci konaní, tí, ktorí ako sa snažia o tieto verejné zákazky, aby mali určité morálne a aby spĺňali nejaké morálne a etické kritériá, ale to na Slovensku by som už chcel asi príliš, príliš veľa.
Takže naozaj veľakrát vidíme to, že podmienky, kritériá vo verejnom obstarávaní sa naplnia tak prísne, aby sa súťaže mohli zúčastniť iba vybrané firmy, dopredu vybrané firmy, veľakrát dve firmy, ktoré v súťaži, samozrejme, vedia sa aj určite dohodnúť na cene a tá výsledná cena je neefektívna.
Preto aj ja s kolegom Hudackým tu štyri roky predkladám návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Ten sme predkladali asi štyrikrát, dvakrát ako pozmeňujúci návrh, za chvíľu sa vrátim k subdodávateľom, budem sa venovať podrobne len subdodávateľom.
Ale musím spomenúť, keď som spomínal aj to, že veľakrát sa v súťažiach objavujú len dve firmy, že mali sme aj spolu s kolegom Hudackým aj pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu, kde sme požadovali, aby keď sa v súťaži objavia len dvaja uchádzači, aby sa to muselo na profile ÚVA, na profile obstarávateľa zdôvodniť, aby obstarávateľ musel zdôvodniť, prečo len dvaja súťažiaci, keď máme desaťtisíce firiem na Slovensku, v Európskej únii státisíce firiem, a na príslušnú súťaž sa prihlásia iba dvaja zúčastnení.
Čo, firmy nechcú prácu, firmy nechcú štátne zákazky? Myslíte si, že je to tak? Nie! Kritériá a podmienky sa nastavia tak, aby sa väčšina firiem nemohla alebo nemala záujem zúčastniť takého verejného obstarávania. Preto sme mali pozmeňujúci návrh, aby keď dvaja uchádzači, aby sa to muselo zdôvodniť. Lebo ak je dneska jeden uchádzač, musí sa to zdôvodňovať. Tak by som si predstavoval, aby keď boli dvaja uchádzači, aby sa to muselo, aby ten obstarávateľ mal aspoň problém, ja viem, že by sa to možno nevyriešil tento závažný problém, ale aby ten obstarávateľ aspoň mal problém a musel aspoň napísať, prečo len dvaja uchádzači.
Ale idem k tým subdodávateľom, lebo štyri roky sme sa tu o to snažili a snažili sme sa nie preto, žeby sme nemali čo robiť, ale snažili sme sa preto, lebo signály z prostredia a hlavne zo stavebného biznisu už dlhodobo hlásili to, že veľké stavebné firmy dlhodobo, ktoré dlhodobo vyhrávajú obrovské štátne zákazky, veľakrát na diaľniciach, ale aj na ďalších zákazkách pri eurofondoch, pravidelne týmto subdodávateľom nevyplácali im faktúry za ich spravodlivo odvedenú prácu. A toto sa tu dialo dlhodobo a niekoľko z tých firiem, veľkých stavebných firiem, ktoré vyhrávali tieto štátne zákazky, toto riešili následne tým, že poslali firmu do reštrukturalizácie a týchto subdodávateľov živnostníkov, podnikateľov vyplatili 15, 30 %. Nehorázna drzosť od týchto firiem, že najprv vyhrajú štátnu zákazku, živnostníkov nevyplácajú za ich spravodlivú odvedenú mzdu a následne firmu pošle do reštrukturalizácie, aby takto týchto živnostníkov a podnikateľov mohol ogabať a vyplatiť im postupne 15 alebo 30 %.
Dlhodobo sme tu na to upozorňovali. Aj konkrétne firmy sme hovorili, aj konkrétne zákazky. Ako sa to vyriešilo? V jednom prípade firmy Váhostav sa to vyriešilo tak, keď už spoločenská atmosféra bola neudržateľná, že vládny SMER to vyriešil tým, že zo štátnych peňazí zaplatíme firme Váhostav 50 % za jej dlhy. Teda tým živnostníkom za dlhy Váhostavu štát zaplatí 50 % zo štátnych peňazí.
A čo ďalšie firmy? Veď som tu tri roky hovoril o firme TSZ Grade, ktorá vyhrala súťaž na rekonštrukciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou. Vyhrala tú súťaž tak, že bola druhá v poradí a mala ponuku o 43 mil. vyššiu ako víťazná firma, ale na Slovensku je to tak, že vyhrala druhá v poradí, ktorá bola drahšia. Nevyplácala svojich subdodávateľov a následne išla do reštrukturalizácie a v reštrukturalizačnom pláne vyplatila týmto subdodávateľom 30 %.
Som rád, že aj títo živnostníci sa zobudili aj minulý víkend a boli štrajkovať v Trenčíne. Pretože keď som tu o tom niekoľko rokov hovoril, tak boli ticho, škoda, že boli ticho. Pretože keby sa boli ozvali ako tí, ktorí boli poškodení Váhostavom, možnože mohli ku svojim peniazom prísť skôr.
Ale ak by bol v roku 2012 prijatý náš návrh o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, k tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. K tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. Ale vládna strana SMER nemala záujem riešiť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, pretože oligarchovia, mecenáši SMER-u, ktorí vlastnia tieto veľké, veľakrát stavebné giganty, nemali záujem, oni to mali v pláne, že týchto živnostníkov podnikateľov nevyplatia. Oni s tým počítali, že následne pošlú firmu do reštrukturalizácie.
Preto je obrovskou politickou chybou, ale aj zodpovednosťou SMER-u za to, čo sa udialo v tomto stavebnom biznise. To, že živnostníci subdodávatelia nie sú vyplácaní, na štátnych zákazkách, podotýkam. Veľakrát pri eurofondoch, ktoré dostaneme z európskych fondov z Bruselu, my za to investujeme, stavebná firma má zákazku a ona ani len nevyplatí tým, čo na tom robia!
K novému zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý mimochodom, a to kvitujem, že v novom návrhu, v novele, na konci volebného obdobia, podotýkam, teraz na konci volebného obdobia je určitý náznak na riešenie problematiky subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Je, ale nie je dostatočný. Nie je dostatočný, to je aj moje presvedčenie, aj mojich kolegov v klube KDH, kolegu Hudackého, s ktorým sa venujeme tejto problematike už dlhodobo, a budem sa snažiť poukázať, prečo si myslíme, že nie je dostatočný.
V prvom rade nie je dostatočný preto, a to je vlastne základné meritórne v zákone o verejnom obstarávaní, v § 2 ods. 5 bod e) sa píše: "subdodávateľom je hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie". Čiže "úspešným uchádzačom". V jednoduchosti povedané, prví subdodávatelia, ktorí robia pre toho, kto vyhral zákazku, tí sú označení ako subdodávatelia a o nich sú potom následne ďalšie paragrafy, ktoré ešte spomeniem.
Problém je v tom, že veľakrát tí, čo pracujú na týchto verejných zákazkách, nie sú prvými subdodávateľmi. Sú subdodávateľmi v treťom, v štvrtom, v piatom rade, ale paradoxne veľakrát sú tí, ktorí realizujú väčšinu tej zákazky. Veľakrát som sa stretol aj s prípadom, že subdodávateľ v štvrtom rade riešil skoro celú zákazku. A on podľa nového zákona nie je, nie je v návrhu zákona riešený nijakým spôsobom. Lebo ten prvý subdodávateľ, ktorý je zadefinovaný v zákone, je následne, keď v § 41, kde sa hovorí o využívaní subdodávateľov, je v § 7 riešený to, čo v úvodnom slove povedal pán minister, že je možnosť zakomponovať do zmluvy to, aby tovary, stavebné práce alebo služby hlavný dodávateľ, teda obstarávateľ, pardon, uhradí priamo subdodávateľovi, ktorý dodal ten tovar alebo uskutočnil stavebné práce. To znamená, v novom návrhu zákona, a to je to, čo ako som povedal, že vítam, že konečne na konci volebného obdobia problematika subdodávateľov aspoň čiastočne je riešená. Rieši sa aj to, že umožňuje obstarávateľovi zaplatiť, nie hlavnému dodávateľovi, ale subdodávateľovi, ak si to zapracuje do zmluvy. Dáva sa to ako možnosť, ak by to bolo na mne, tak by som to dal ako povinnosť.
Ale zase podotýkam, rieši sa problém iba tých prvých subdodávateľov. Veľmi sa obávam toho, že v praxi to bude vyzerať tak, že prvým subdodávateľom bude dcérska spoločnosť hlavného dodávateľa, tým pádom si to vyrieši hlavný dodávateľ so subdodávateľom cez svoju dcérsku spoločnosť a ďalší v poradí znova budú mimo tohto zákona.
V zákone je riešené aj to, že všetci títo subdodávatelia musia byť zakomponovaní v zmluve, a keď následne hlavný dodávateľ zistí, že mu pribudli nejakí subdodávatelia, podotýkam, vždycky len v prvom rade v zákone je riešené, musí túto zmenu zmluvy nahlásiť na profile ÚVO, čiže obstarávateľ to musí nahlásiť na profile ÚVO, čiže musí nahlásiť všetkých subdodávateľov a následne aj tých, ktorí pribudnú v priebehu prác.
Znova, je to v poriadku, je to dobré, súhlasím, zavádza to transparentnosť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, aby verejnosť vedela, kto sú tí subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní, a na druhej strane, aby tí subdodávatelia mali aspoň minimálne takú malú istotu v tom, že, áno, verejne sa o nás vie, že na tej štátnej zákazke robíme. A už vzniká určitý aspoň, nazval by som, taký morálny záväzok aj toho hlavného dodávateľa, že teda ak im nezaplatí, tak je to minimálne zverejnené.
Ale znova sa to dotýka len subdodávateľov v prvom rade, preto naše riešenie, naším riešením je, aby subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní boli všetci tí, čo sa podieľajú na zákazke z verejného obstarávania a majú podpísanú zmluvu, že sa podieľajú na časti tejto zákazky.
A preto sme pripravili takýto pozmeňujúci návrh. Dopredu hovorím, že pozmeňujúci návrh sme mali pripravený oveľa širší a po rokovaniach, konzultáciách na Úrade pre verejné obstarávanie, za čo ďakujem pani predsedníčke a jej kolektívu, že boli ochotní rokovať s opozičnými poslancami, to je skoro vec nevídaná pri súčasnej vláde jednej strany. V minulosti sme sa pokúšali niekoľkokrát pri iných návrhoch zákona, musím priznať, nikdy sme neboli úspešní. Chcel by som, aby to bolo teraz inak, hoci viem výhrady aj voči nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ale preto sme zúžili náš širší pozmeňujúci návrh, ktorý sa mal dotýkať aj platieb, sme od toho upustili a sústredili sme náš pozmeňujúci návrh na to, aby všetci subdodávatelia, jedno, v akom rade robia na verejnej zákazke, aby boli označení ako subdodávatelia a boli takto povinne zverejňovaní na profile obstarávatelia, ktorý je na portáli Úradu pre verejné obstarávanie. Minimálne minimum transparentnosti požadujeme, aby všetci títo subdodávatelia tam boli zverejňovaní.
Ak je problém v tom, že aj subdodávatelia musia spĺňať určité kritériá, ktoré sú pomerne dosť prísne a byrokratické, tak som presvedčený o tom, že ak by bola politická vôľa, tak títo subdodávatelia v druhom a v ďalšom rade od tejto byrokracie mohli byť oslobodení. Preto mi dovoľte, aby som prečítal náš pozmeňujúci návrh, ktorý je v tomto duchu, ako som hovoril, a následne ho odovzdám spravodajcovi.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Po prvé. V čl. I § 2 odsek 5 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "f) ďalšími subdodávateľmi hospodárske subjekty, ktoré uzavrú alebo uzavreli písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie s priamym subdodávateľom alebo iným ďalším subdodávateľom,".
Doterajšie písmená f) až o) sa označujú písmená g) až p).
Odôvodnenie som povedal. Predmetom predloženého pozmeňujúceho návrhu je definovať pojem ďalší subdodávateľ, resp. podsubdodávateľ vo verejnom obstarávaní.
Páni a dámy, toto je minimálne minimum, ktoré musíme urobiť pri tom, ak chceme určitým spôsobom riešiť túto problematiku subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A určite by sme ju nemuseli riešiť, keby takéto problémy s tým, že tí, ktorí naozaj robia na verejných zákazkách a nedostanú zaplatené, možno by sme to zložito a niekedy aj komplikovane možno nemuseli riešiť v zákone o verejnom obstarávaní. Ale tento problém tu na Slovensku reálne máme a má obrovské rozmery.
Preto toto je prvý krok, aby všetci, ktorí robia na zákazkách z verejného obstarávania, boli transparentne zverejňovaní na profile ÚVO. Toto je prvý krok, ak by sme prejavili politickú vôľu na toto, potom sa dá riešiť aj problematika samotných platieb, ktorá je znova v zákone riešená len pre tých v prvom poradí, po určitej overenej praxi, ktorá nastane, by sme vedeli následne zakomponovať aj tých subdodávateľov v ďalšom rade, v druhom až vyššom, tak, aby tí, ktorí poctivo pracujú na štátnych zákazkách, sa dostali aj ku svojej spravodlivej mzde.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Otázka stojí, čo povedať a ako povedať, aby si človek nepokazil piatok, lebo predsa len skončíme o voľačo skôr.
Vo mne sa v tento moment bijú dva také pohľady, že jeden pohľad je, aby, je naozaj pre potreby Slovenska dôležité, pán Číž, aby ste hovorili čo najviac. Vás by naozaj mali pozývať do televízií, mali by ste veľa vystupovať, je to podľa mňa pre potreby Slovenska mimoriadne dôležité. Potom ten druhý rozmer sa vo mne trochu bije, že zase keď celý čas budete hovoriť o mne, tak ma to trošku mierne, nehovorím, že vyrušuje, ja už znesiem, ale potom to môže aj nudiť. Viete, v určitý moment to už začne nudiť, hej. Takže neviem. Čiže toto v súčasnosti vyhodnocujem.
Čiže prípadne, ja vás sledujem z pohľadu takého teoretického, lebo mňa to zaujíma, hej, že kto ako rozpráva, ako si pripravuje. A ja som vás v zásade odhalil. Vy hovoríte dookola to isté, fakt. Vy, a čím viac tu budete hovoriť, tým viacej ľudí to zistí. Ja som to zistil možno o niečo skôr. Preto naozaj doporučujem, aby sme vám prípadne vytvorili nejaký priestor, že si tak samostatne budete vystupovať.
A rozmýšľam, že ako vám pomôcť terapeuticky, ale ako aj pomôcť ľuďom, že by zistili, že vy ste sa tu 25 rokov, alebo koľko, schovávali v tomto parlamente, ste tu zamrznutý mastodont, teraz, prepáčte, som mierne osobný, a to vaše rozmŕzanie z ľadu, hej, bude dôležité pre spoločnosť. Lebo keď rozmrznete z toho ľadu, tak zistia tí ľudia, že vlastne v čom je váš prínos, v čom je váš prínos pre spoločnosť. A potom nech si každý spraví svoj obraz o tom, že v čom ten prínos je.

Ďakujem pekne. No vidíte, že sa to ukazuje, že naozaj SMER zavádza nový typ poslaneckej imunity. A prísne vzaté, ono títo poslanci SMER-u, oni sú mimoriadne vynachádzaví a v súčasnosti sa pripravujem, teda podujmem preveriť niektoré skutočnosti, že vraj poslanci SMER-u dostali inštrukcie, že majú nosiť diplomatické pasy. Viete prečo? Lebo ak sme teda aj prišli o priestupkovú imunitu, ak sa preukážete diplomatickým pasom, tak vlastne ten priestupok, vás nemôžu zaňho pokutovať.
Tie informácie sa zbierajú, ja som to už nepočul prvýkrát, nie druhýkrát, a ak je naozaj toto pravdou, ja neviem, či dal tú inštrukciu poslancom SMER-u Kaliňák, alebo kto, ale ak sa pri páchaní dopravného priestupku preukazujete diplomatickým pasom, a tak chcete obísť priestupkovú imunitu, to znamená, znovu si ju navrátiť, tak, vážení, to neni že eticko-morálny rozmer, to je aký rozmer toho problému?
Takže je alebo nie je pravdou, a poprípade policajti, ktorí to zažili, lebo údajne je veľa policajtov, ktorí videli poslancov SMER-u, jak šermujú s diplomatickým pasom pri platení priestupku dopravného - tak sú alebo nie sú poslanci? Ja viem dokonca mená, ktorí to majú mimoriadne v obľube, ktorí šermujú diplomatickým pasom pri prekročení rýchlosti. Lebo tu sú poslanci, ktorí platia za rýchlosť, aj priznám sa, aj ja som raz platil, ja dokonca ani nemám diplomatický pas. Ale tu sú kolegovia, zdá sa, veľmi dobre inštruovaní. A ak naozaj k tomu dochádza, a chcem aj vyzvať verejnosť, prípadne policajtov, aby o týchto skutočnostiach informovali, či smerácki poslanci takýmto hrubým spôsobom zneužívajú diplomatickú imunitu, tak je to naozaj, to nie je len morálno-etický rozmer, to je iný rozmer, to je porušovanie nejakých viedenských konvencií a neviem čoho všetkého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len veľmi krátko. Naozaj som pozorne počúval tú rozpravu a tie problémy, ale sám som upozornil na škandalózne navyšovanie dôchodkov skupine sudcov a prokurátorov. Aj preto chcem požiadať a pripojiť sa k výzve, ktorú dal predchádzajúci rečník, aby pán spravodajca využil svoje právo, ktoré má, a stiahol z rokovania tento zákon.