Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže v tomto komornom prostredí budem sa snažiť o to, aby som povedal podstatné veci a nie aby tuná bolo hodinové rečnícke cvičenie.
Vcelku poviem, že vnímam ako fakt, že v niektorých veciach, ktoré boli pripravované už za predchádzajúcej vlády, pán minister pokračoval, prebral ich. A vnímam to pozitívne. Ja si nemyslím, že s nástupom každého nového ministra má sa všetko meniť a byť inak. Čiže ja som tu už aj pri svojom vystúpení v prvom čítaní povedal, že sú to veci, ako napríklad členstvo v senáte študentov, ktoré sa len pozastaví, alebo tie, čo sa týka získavania kreditov za štátne záverečné skúšky a tak ďalej.
Súčasne som v tom svojom vystúpení povedal aj niektoré výhrady. A tri som z nich uviedol ako podstatné výhrady. Ja sa vrátim k nim, pretože to pokladám za dosť dôležité.
Prvá ale najprv ešte predtým poznámka sa týka spájania bakalárskeho a magisterského štúdia do jedného celku, čo vo výnimočných prípadoch môže existovať, len ak to bude takto formulované v zákone. Obávam sa, že možno pán minister odolá tlaku záujmov, ale neverím, že každý minister mu odolá. Jednoducho toto bude cesta pre niektoré študijné odbory úniku z Bolonského procesu.
Druhá poznámka sa týka, a to bola podstatná, štandardnej dĺžky externého štúdia, ktorá sa predlžuje v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu. Upozorňovali sme na to a upozorňovali nakoniec aj mnohí študenti externého štúdia, ktorí písali určite aj vám e-maily, na to, že tým sa to štúdium predraží.
Na výbore som navrhol, aby výbor schválil, aby pán minister podal správu písomne, ako to vyzerá s navýšením tých poplatkov. Musím povedať, že v tej správe je uvedené, že tie poplatky sa dohromady nenavýšia. Ale takisto poviem, že ja, pri všetkej úcte k tvorivosti vysokých škôl a pri nedostatku finančných prostriedkov, tomu nedôverujem. Ale je to takto uvedené. Tú správu sme si odložili a čas je najvyšší sudca. Takže nám dá na to odpoveď.
Potom tu je jedna výhrada. K tej dám aj pozmeňujúci návrh. Ja sa domnievam, že registre, ktoré sú robené za peniaze daňových poplatníkov, by mali byť podľa možností dostupné verejnosti. Keď hovoríme o registri študentov, dobre, sú tam údaje, ktoré sú zo zákona chránené údaje, ale ak sú dostupné inými niektoré údaje, tak si myslím, že aspoň časť údajov z registra študentov by mohla byť dostupná. A rešpektujem to, že v prípade študentov vojenských a policajných vysokých škôl tam platí istý iný mechanizmus.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského.
V bode 139 § 73a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: „Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska a rodného priezviska študenta, názvu vysokej školy a názvu fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje.“
Ja naozaj nevidím dôvod, aby tieto údaje neboli verejne dostupné, hlavne keď sa poskytujú dokonca inštitúciám, ktoré napríklad zabezpečujú pôžičky, financie, bankám a podobne. To sú údaje, ktoré minimálne v tomto rozsahu by mali byť dostupné. Čiže, pán spravodajca,... ale nevidím ho tu. Je tu, pán spravodajca? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prosím, zaujmite svoje miesto, nech sa páči, pán spravodajca, alebo dajte si nejakého náhradníka, pán poslanec Fronc ide predložiť pozmeňujúci návrh. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)

Fronc, Martin, poslanec NR SR
No, pán spravodajca, idem predložiť pozmeňujúci návrh, aby som dodržal procedúru.
To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som dal. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Takisto sa domnievam, čo sa týka určovania počtu študentov, že toto je zásah do akademických slobôd. Ale chcem byť istým spôsobom aj politicky ústretový s tým, že k tomu sa možno v budúcnosti vrátime a nebudem to teraz ďalej rozvíjať.
Ale čo pokladám za vážne, a to bude aj druhý pozmeňujúci návrh, kľúčový, závisí aj od toho náš postoj, to sa týka takpovediac by-passového zavedenia platenia na nielen, ako to doteraz bolo zavedené, na externej forme štúdia, ale aj na dennej forme štúdia. Tomu dôvodu, ktorý sa často uvádza, ja vcelku rozumiem. Uvádza sa to, aby mohli školy legálne vyberať peniaze, ktoré dnes vyberajú nelegálne v rozpore s právom Európskej únie, od študentov, ktorí sú zo zahraničia, teda nie od občanov Slovenskej republiky. A keďže právo Európskej únie hovorí o tom, že ku každému občanovi Európskej únie je krajina povinná správať sa rovnako, tak pokiaľ to vyberá od študentov, povedzme, z Nemecka, Francúzska alebo podobne, tak porušuje v tomto prípade vysoká škola právo Európskej únie. Čiže tam môže kedykoľvek vzniknúť problém, ale musím povedať, že je to krok, ktorý nepokladám za korektný, pretože je to zboku zavedenie, tak ako sa to urobilo za prvej vlády pána Roberta Fica, že sa to zaviedlo v externej forme, akože to časť študentov platí a časť študentov neplatí. Teraz sa to zavádza takýmto spôsobom v dennej forme. A nechcem sa vracať do minulosti, že to bola takpovediac vlajková loď zápasu politického o tom, či to študenti majú platiť alebo nemajú platiť, alebo aspoň istú spoluúčasť na nákladoch na vysokoškolské štúdium tu majú mať. Ja som presvedčený, že áno. Ale to, ak budú platiť, treba súčasne riešiť i s ďalšími vecami, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité, a to aby sme nezabránili prístupu alebo neobmedzili prístup k štúdiu študentom, ktorí pochádzajú z nemajetných rodín. Čiže som presvedčený, že takéto niečo keď sa robí, musí byť urobené ruka v ruke aj s istými kompenzačnými opatreniami, čo sa týka štipendií, motivačných štipendií, čo sa týka pôžičiek, ktoré by podľa mňa v tom prípade nemali byť v podstate úročené alebo by mali byť len minimálne úročené, ktoré by mali byť tak postavené, že ak študent skončí vysokú školu a zostane celý čas na úrovni veľmi nízkeho príjmu, tak tú pôžičku aj nesplatí. V tom prípade, si myslím, by to bolo oprávnené.
Čiže pokladám toto za krok, ktorý je z pohľadu trvalého riešenia nie dobrý ani nie korektný, a preto navrhujeme, a to je druhý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského, bod 181 z textu návrhu zákona vypustiť.
To je celý bod, ktorý sa týka týchto platieb.
A tuná vcelku priamo a otvorene deklarujem, že pokiaľ dáte návrh taký, že to bude riešené so všetkými dôsledkami aj kompenzačnými krokmi pre nemajetných študentov, a, samozrejme, nie taký, že to bude v plnej výške, lebo toto je v plnej výške, ale taký, aby to bolo len percentuálne, aby to bola len časť z nákladov, pretože, ja si myslím, napriek tomu, že naša ústava hovorí o tom, že vysokoškolské štúdium môže byť platené aj v plnej výške, nemyslím si, že to je dobrý krok. Dobrý krok je spoluúčasť študentov, aby cítili zodpovednosť a istým spôsobom aj záväzok za to, že majú možnosť študovať, aby to nebolo úplne zadarmo. S tým ja sa plne stotožňujem. Ľudia sme takí, že čo je zadarmo, to si nevážime, mimochodom, a potom sa to aj často zneužíva. To takto funguje.
Čiže pokiaľ to takto urobíte, bude to mať aj našu podporu.
Čiže to je druhý pozmeňujúci návrh. Prečítal som ho, odovzdám ho pánovi spravodajcovi. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) Prosím? (Odpoveď spravodajcu.) Nie, nie sú rozmnožené tie návrhy, ale však určite máme na to čas, pretože dneska to celkom iste neuzavrieme.
Čiže toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.
A na záver budem rád, ak sa pánovi ministrovi podarí nový vysokoškolský zákon, aby to neboli zase už len novely, ale zákon, ktorý ale nájde takpovediac odbornú minimálne zhodu v akademickej komunite, pretože, musím povedať, prijať vysokoškolský zákon v akademickej komunite nie je jednoduché. Keď sme ho prijímali v roku 2002, tak som dvakrát obišiel všetky vysoké školy, aj tak bola ešte stále kopa problémov. Ale ak to prospeje veci a vysokoškolskému štúdiu, tak celkom iste hovorím: Áno. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja asi nepoviem nič nové oproti tomu, čo som povedal o návrhu v prvom čítaní. Ale opakovanie je matka múdrosti. Skúsim niektoré veci povedať.
Faktom je, a to by som mohol takisto potvrdiť, že nevnímam tento návrh zákona ako sporný, a myslím, že to zlúčenie ukáže život, či pomôže, skôr by som povedal, že áno. Len mal som vtedy dve výhrady a aj teraz ich mám. A tie pokladám za dôležité povedať.
Prvé je to, že sa sprísňujú podmienky na tento fond a že sa naň pozerá podľa tých podmienok ako na štátny fond. S tým by som sám osebe nemal problém. Problém mám v tom, že súčasne toto je neštátny fond. A neštátny fond, ja viem, dnes je to nereálne, nemôže sa dostať k peniazom istým spôsobom. Ako sa vôbec dostal tento fond k peniazom? A tu sa vrátim trošku do histórie, pretože vznikol tento fond najprv ako Študentský pôžičkový fond. A z Fondu národného majetku tam išli prostriedky. Potom sa ročne navyšovali. Vždy sa o to, samozrejme, zápasilo, bolo to o nejakých 50 mil. korún. V zásade Študentský pôžičkový fond sa stal obrátkovým. To znamená, že to, čo dostával nazad, v podstate zapĺňalo viac-menej požiadavky na pôžičku od študentov. A tu sa mi to nezdá, tak trošku to vnímam ako mačkopsa. To je výhrada, ktorú vidím. Ale, dobre, tá ešte stále nie je prekážkou, len som to potreboval pripomenúť. Je to rozpor, v tomto smere názorový rozpor.
Ja stále mám problém s tým, a o tom sme diskutovali aj na výbore, aby študent nemohol predčasne vrátiť pôžičku bez akýchkoľvek sankcií. Ja si myslím, že je predsa len čosi iné tento pôžičkový fond ako bežná pôžička v banke. A isté výhody by tu mali byť. V tej diskusii, ktorá bola, zaznievalo to, že ak študent predčasne vráti pôžičku, že budú aj špekulatívne pôžičky a potom ich budú vracať. Nechcem to vylúčiť, len treba povedať dve veci: Po prvé, tie pôžičky sa nebudú dávať a nedávajú každému, kto si o ne požiada, ale dávajú sa na základe splnenia istých podmienok a v prvom rade pre tých, ktorí to naozaj potrebujú z hľadiska sociálneho. Čiže predpoklad, že on zrazu bude mať peniaze a vráti to, tak to nie je veľký. Po druhé, to pokladám za dôležité, tým vrátením vlastne vytváram priestor na ďalšie pôžičky pre druhých. A toto je dôvod, pre ktorý sa mi táto vec nepáči. V tom sa názorovo rozchádzame, musím povedať. A je to aj v tom, že ja si myslím, že je to fond, ktorý by mal mať trošku viditeľne lepšie podmienky ako tie podmienky, ktoré dostávajú, povedzme, študenti na pôžičky. Áno, dá sa požičať dneska na všeličo v banke, ale banky sú tvrdé. A ja si myslím, že práve toto je v istom zmysle cieľom toho fondu. Čiže to som chcel tuná zopakovať, aby to jednoducho sme si pripomenuli.
A na záver len toľko, že s týmto zákonom osobne ja inak nemám problém. Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, je to skôr faktická poznámka, len sa týka pani ministerky, tak som sa prihlásil znova do rozpravy. Podotýkam, že aj ja som dostal list od lekárnikov, z ktorého by tu bolo rado niečo citovať. Zaujímavé je, že sme všetci asi dostali aj knižku Gorila. Neviem, ako to všetko súvisí, keď si to všetko prečítam, budem múdrejší.
Ako poslanec a senior chcel som aj v tomto druhom zákone o liekoch vlastne položiť niektoré ďalšie otázky na pani ministerku. Ale keď na mojich asi desať konkrétnych a konštruktívnych otázok k predchádzajúcej téme, myslím, korektných a dobre mienených, som nedostal žiadnu odpoveď, tak som rezignoval a už tu nebudem klásť žiadne otázky. Okej, v poriadku, ale starý politik myslí o krok dopredu. Vie, ako to dopadne. A preto všetky tieto otázky som ešte pred mojím vystúpením do 12.00 hodiny formuloval písomne na zajtrajšiu hodinu otázok. A moja otázka bola vylosovaná ako č. 4, takže sa veľmi teším na zajtra na písomnú odpoveď pani ministerky na moje otázky, ktoré rád zverejním aspoň na stránke facebooku.
Svoje predchádzajúce otázky som zvažoval, konfrontoval so štatistikami a číslami a snažil som sa ich formulovať férovo a priateľsky. Odpoveď od pani ministerky bola príliš stručná. A ja by som vlastne povedal to jedno slovo „klamete“. Neviem, koho sa to všetko týkalo. A to sa mi zdá trošička silný tabak.
Tiež to, že pani ministerka povedala že rokovala iba so zástupcami Jednoty dôchodcov, sa mi zdá málo. Jednota dôchodcov je dôležitá, prvá organizácia u dôchodcov, má asi 70 000 členov podľa nich. To je asi 5 % seniorov Slovenska. Máme však aj Radu vlády pre seniorov, máme Komisiu pre seniorov, máme komisiu pre prípravu zásadného materiálu Národný program aktívneho starnutia. Bol som jej predsedom, keď som sa stal poslancom, vzdal som sa jej. Teraz ju vedie pán Nemeček za Združenie kresťanských seniorov. V príprave toho materiálu je skutočne zdravotníctvo jednou z hlavným tém. Tam sú zástupcovia nielen Jednoty dôchodcov a Združenia kresťanských seniorov, ale aj mnohých iných organizácií, ktoré ten materiál pripravujú. Slovensko doteraz nemá takýto materiál, ktorý by hovoril o Národnom programe ochrany seniorov a vízii do budúcnosti.
Teda podotýkam ešte, že aj druhé najväčšie združenie seniorov existuje na Slovensku. Volá sa Združenie kresťanských seniorov, som jeho predsedom. A snažím sa seniorov, nielen kresťanských, ale všetkých tu reprezentovať. Občas sa aj nás treba niečo opýtať. Máme sieť po celom Slovensku a ročne stovky akcií v prospech seniorov, z ktorých sa mnohé týkajú aj zdravotníctva.
Upozorňujem, že okrem týchto dvoch združení už na Slovensku neexistuje žiadne celoplošné združenie alebo organizácia seniorov. Takže ak sú nejakí reprezentanti, tak sú v týchto dvoch združeniach. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, na úvod naozaj, keďže sme nemohli reagovať na pani ministerku, veľmi krátko poviem, vo všetkej úcte, pani ministerka, rozumiem, že nie ste politička a spôsoby politickej obštrukcie sú vám cudzie. A naozaj, tak ako povedal aj predrečník, po prezentovaní sa na výbore sme na protest proti tomu, že SMER nedodal potrebný počet poslancov na zahájenie mimoriadnej schôdze, čiže my sme v práci boli. Ale hovorím, toto je len ako poznámka.
Čo sa týka vášho zavádzajúceho tvrdenia, že klameme, ja naozaj vás mám rád, lebo však pracovali ste ako generálna riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ešte keď som bol vo funkcii ministra. A chcel by som vám to naozaj vysvetliť trošku aj z pohľadu matematiky a nielen vypichnúť určitú cenu, ktorá momentálne možno vyskočila doplatkom, lieku. My vieme a všetci tí, čo sú v sále, viete, že základná matematika prvého ročníka základnej školy je, že 1 + 1 = 2. Ministerstvo práve tými svojimi tvrdeniami častými, že stúpli doplatky, sa snaží verejnosti dokázať, že 1 + 1 = 3. A ja vysvetlím, prečo to tak je. V úhrade liekov, keď máte kombináciu liekov, napríklad lieku proti vysokému tlaku, tak keď je takzvaná fixná kombinácia liekov zložená z dvoch, tak normálne v štandardných európskych krajinách je úhrada zdravotnej poisťovne za jednotlivé súčasti tejto kombinácie úhradou spolu. To znamená, že, povedzme, za jednu molekulu je úhrada 10, za druhú molekulu je úhrada 10, dohromady vo fixnej kombinácii je úhrada 20. No, žiaľ, na Slovensku to ale takto nebolo historicky, firmy na základe rôznych lobingových aktivít dosiahli to, bolo to dávnejšie, na začiatku rokov 2002, 2003, 2004, že úhrady za tieto kombinácie boli oveľa vyššie ako súčasti jednotlivých zložiek tejto kombinácie. To znamená, v tomto analogickom prípade úhrada, dajme tomu, 10 + 10 nebola 20, ale 30. No odpovedzte mi, keď vy všetci platíte odvody do zdravotnej poisťovne, je toto normálne, je toto spravodlivé pre systém zdravotného poistenia? Podľa mňa nie. V Českej republike, dokonca pani ministerka, verím, to vie a keď to nevie, spýtajte sa na to pána ministra Hegera, išli dokonca ďalej, že fixné kombinácie hradia nižším koeficientom, čiže nie 1 + 1 = 2, ale 1 + 1 =, hovorím príklad, aby ste ma nechytili za slovo, 0,9. Čiže skutočne ide o to, aby sme si nevytrhli si z kontextu, že nejaký liek išiel hore, keď vieme, že sú to v drvivej väčšine fixné kombinácie liekov. Mám tu zoznam liekov, pani ministerka, môžeme si to pozrieť. A dajte mi jediný príklad iný. Aj vám poviem, prečo, a keď mi dáte... (Reakcia ministerky.) No nič, môžeme sa potom rozprávať o tom.
Poďme k zákonu č. 362/2011 Z. z. Som rád, skutočne, že ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky a SMER sa rozhodli zachovať zľavy pre pacientov v lekárňach. O tom, že tu nastala zmena o 180 stupňov, nebudem opakovať po mojom predrečníkovi, práve, naozaj je to zázračný premet. Ale hoci to chvíľu trvalo, verím tomu, že aj práve táto petícia občanov, a na to petície sú, ich presvedčila, že vernostné systémy alebo že zľavy na lieky v lekárňach sú dobrým nástrojom a v žiadnom prípade nezvyšujú spotrebu liekov, hoci som o tom od začiatku hovoril. Argumenty, ktoré pôvodne ministerstvo používalo, boli neodborné, prípadne zle pripravené. Len pripomeniem, že ministerstvo ide meniť zľavy na lieky na predpis, nie na voľnopredajné produkty. Od začiatku tak bolo logické, že žiadna spotreba nemôže rásť a len a len lekár rozhoduje o predpísaní lieku. Kto z vás, je nás tu málo, bol uplynulý mesiac u lekára? V prípade, že ste náhodou u neho neboli, pani doktorka tu sedí, tak ona asi u lekára je každý deň, ale pravdepodobne mi dáte za pravdu, že žiadny pacient nepríde za lekárom a nepovie: „Pán doktor napíšte mi miesto jedného ampicilínu dva ampicilíny, pretože dostanem v lekárni vyššiu zľavu na dva.“ „Nenapíšte mi desiatku nejakého antihypertenzíva, ale dvadsiatku, pretože za to dostanem vyššiu zľavu.“ Toto je niečo, čo je nepredstaviteľné. A je to urážka nielen nás lekárov v poslaneckej snemovni, ale aj lekárov, ktorí liečia ľudí. Pravdepodobne pani ministerka, vo všetkej úcte, naozaj len vaše právnické vzdelanie vás na toto oprávňuje a ospravedlňuje vás, pretože takto, si myslím, lekár by nezareagoval nikdy. Hovoriť o tom, že zvyšuje sa spotreba liekov, skutočne nie je namieste.
Smutné je, že snaha o zmenu vernostných systémov za každú cenu, pretože naozaj bola daná pod pozmeňujúcim návrhom pána Rašiho a bola pravdepodobne urobená veľmi narýchlo, vedie ministerstvo zdravotníctva k paškvilu. Vysvetlím to. Tým paškvilom je to, že teraz na rozdiel od pôvodného návrhu ušetrí pacient, to je fajn, ale zdravotná poisťovňa neušetrí ani cent, tak ako je tomu dnes. Poisťovňa tie peniaze, ktoré ušetrila, len pri jednej sieti to bolo okolo 1 mil. eur za to trvanie zákona, distribuuje späť do zdravotníctva, podľa, samozrejme, zdravotníckych zákonov. Poisťovňa ušetrené peniaze môže použiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Vy ako bývala riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne to viete. Môže použiť na zvýšenie, povedzme, limity v nemocniciach a tie následne na zvýšenie platov lekárov, sestier a tak ďalej. Hovoril som, že len v jednej sieti sa ušetrilo okolo 1 mil. eur. Ja nič iné si nemôžem myslieť, len asi to, že pre SMER je 1 mil. eur hore-dole. Ale pre zdravotníctvo, pani ministerka, veď vy to viete, každý skutočne peniaz je cenný. Viete sama, že za milión vieme zoperovať množstvo pacientov. Za milión vieme skutočne aj zvýšiť či už platy, prípadne ohodnotenie lekárov. Ja nerozumiem tomu. Na jednej strane Slovensko vie, že chcete urobiť jednu zdravotnú poisťovňu, a zdravotníci plačú, že nemajú peniaze. Máme pacientov na čakacích listinách s ohľadom na to, že nemá poisťovňa peniaze na to, aby boli zoperovaní v danom mesiaci. A vy nechcete od „zlých sietí" peniaze, ktoré v podstate vyberú a ktoré dajú do zdravotného poistenia. Nerozumiem tomu, prečo nechcete peniaze do zdravotného poistenia, keď v súčasnosti štát na poistencov štátu dáva o 70 mil. eur menej v absolútnej hodnote. Budeme sa o tom rozprávať pri rozpočte. Povedzte mi jediný dôvod, prečo nechcete, aby poisťovne na tom neprerábali? Zmena vo vernostných systémoch tak ide nielen proti pacientom, ale aj proti lekárom, proti sestrám či nemocniciam. Ak by ste vernostné systémy nemenili, štát by nič nestratil, ba, naopak, mal by viac peňazí práve tým, čo som teraz povedal, pretože súčasné vernostné systémy zaručujú to, že peniaze idú aj zdravotným poisťovniam. Preto tejto zmene nerozumiem. A nerozumiem tomu, prečo je SMER proti ľudom. Za rok fungovania vernostných systémov ušetrili v tejto podobe pacienti asi 2,4 mil. eur len v jednej sieti lekární. Ak by SMER urobil novelu, ktorá by ušetrila pre ľudí ešte viac, určite by som ju podporil.
Ďalšou dôležitou navrhovanou zmenou v zákone, a zdôrazňujem to, že je tá zmena zlá, je snaha umožniť farmaceutickým firmám sponzorovať výlety lekárov alebo sponzorovať im voľnočasové aktivity, aby som bol presnejší. Je to presne to, čo sme zakázali. Viete, že pôvodný zákon o lieku hovorí o tom alebo zakazuje návštevy farmaceutickým reprezentantom počas ordinačných hodín, lebo sme mali za to, a naozaj sme mali množstvo podnetov od pacientov, že v čase, keď sa má lekár venovať pacientovi, nemá čo prijímať reprezentanta farmaceutických firiem. Mnohí lekári skutočne si to pochvaľujú a mnohí lekári majú viac času na svojho pacienta. Po pracovnej dobe je to fajn.
A druhým opatrením, ktoré v tomto zákone bolo, je, že akékoľvek voľnočasové aktivity mimo vzdelávacích aktivít boli pre lekárov zakázané. Viete, že roky sa hovorilo o uplácaní farmaceutickými firmami, o rôznych sponzorovaných výletoch a naozaj o takej šedej ekonomike. A myslím si, že existovala a existuje stále drvivá väčšina poctivých lekárov, ktorí boli radi, že pôvodným zákonom, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej, sa tento tieň podozrenia z korupčných praktík podarilo zásadným spôsobom znížiť. Už teraz skutočne mohli sa pozrieť do očí komukoľvek, aj pacientom, pretože nemohli farmaceutické firmy sponzorovať žiadne voľnočasové aktivity. A v prvom čítaní, div sa svete, pani ministerka zdôvodnila 20-percentné povolenie voľnočasových aktivít farmaceutickými firmami obedňajšou prestávkou. Takže skutočne si myslím, že je to dosť zásadná vec. A, ako sa ľudovo hovorí, je to noha medzi dverami pre farmaceutické firmy, aby mohli zase v skrytej podobe mať možnosť nejakým spôsobom ovplyvňovať preskripciu lekárov. Ak tomu dobre rozumiem, keďže 20 % je explicitne povedané, do 20 % je to možné. Ak tomu dobre rozumiem, pani ministerka, päť dní keď trvá kongres, tak štyri dni sa vzdelávam a celý deň teoreticky, opakujem, teoreticky môžem ležať na pláži alebo sa lyžovať alebo ja neviem lietať v balóne za peniaze farmafiriem. V rebríčku korupcie je zdravotníctvo stále na vrchole. A niet sa čo čudovať, ale táto novela ho na tomto rebríčku určite udrží, väčšina pacientov si totiž myslí, že lekári predpisujú konkrétny liek, lebo sú motivovaní farmaceutickými firmami, ktoré ich vyrábajú. My sme to zakázali. Krajiny okolo nás, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, skutočne zavádzajú veľmi tvrdé opatrenia, ktoré naozaj môžu znížiť, nehovorím o zastavení, rast, ale znížiť zásadne rast spotreby a ceny liekov. A vy to idete povoliť. Nechápem to, keď niekto chce ísť lyžovať počas kongresu, prečo by mu to mala zaplatiť farmaceutická firma? Nič proti vzdelávaniu lekárov nemám. A práve zákon o lieku, ktorý som do tejto Národnej rady pred niekoľkými mesiacmi dával, to zaručoval. Ale obhajovať sa tým, že nie je čas na obed, a preto tam dávam 20 % voľnočasových aktivít, sa mi zdá veľmi neprimerané. A hovorím to čisto vecne, bez akéhokoľvek pátosu, práve pre to, čo ste spomínala vo svojom komentári, že mám nielen ako lekár, ale aj ako vo svojej profesionálnej praxi skutočne s týmto dlhoročnú skúsenosť.
Rovnako ministerstvo vychádza v prospech farmafiriem aj pri klinických štúdiách. Nechcem byť príliš expresívny, ale skutočne Slováci sa môžu opäť stať pokusnými králikmi pre farmaceutické firmy. Ak liek, ktorý dnes je skúšaný, spôsobí problémy pacientom aj v inej oblasti, jeho testovanie zaplatíme všetci. V pôvodnom zákone to bolo tak, že v prípade, že nejaká farmaceutická firma skúša ešte neregistrovaný liek u nás na Slovensku, čo je legitímne, a v prípade, že pacientovi alebo často aj dobrovoľníkom, možno máte aj vy známych alebo dokonca v rodine študentov, ktorí dobrovoľne sa zapíšu na klinické skúšanie liekov, by tento liek, ktorý nie je registrovaný, spôsobil nežiaduce účinky, pôvodná novela zabezpečila to, aby farmaceutická firma zaplatila všetky takéto následky. Teraz to nepochopiteľným spôsobom budeme musieť platiť všetci. Dnes musia spoločnosti platiť celé náklady na liečbu pacientov, po novom budú platiť len lieky, ktoré pacientom podávajú. Všetku ostatnú terapiu, prípadne nejaké diagnostické testy alebo metódy bude musieť zaplatiť štát alebo teda daná nemocnica. Firmy si zasa vylobovali to, čo ušetria, a štát to zaplatí.
Táto novela, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je skutočne zlá pre pacientov a dobrá pre farmaceutické firmy. Pri hlasovaní sa ukáže, kto koho záujmy zastupuje. To, čo ste dostali všetci vrátane poslancov strany SMER alebo teda súčasnej opozície, je list od Slovenskej lekárnickej komory. Nebudem citovať celý list, len možno skutočne z neho malú časť, ktorú spomenula pani ministerka 20. októbra 2012. a citujem: „Priestor pri cenotvorbe liekov vidím jednoznačne v tom, že treba znížiť cenu lieku pre všetkých užívateľov, a nie riešiť to čiastkovými zľavami, ktoré v konečnom dôsledku siahajú do vrecka pacientom a sú iba marketingovým ťahom.“ Týmto aj skončím, pretože podľa mňa je práve táto novela a práve tento pozmeňujúci návrh za zachovanie zliav v lekárňach iba pre pacientov a nie aj s profitom pre zdravotné poisťovne pre pacientov zlým.
Preto, pán spravodajca, žiadam o zaradenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je veľmi krátky, k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A text znie: „V článku I sa vypúšťajú novelizačné body 65 a 66.
Znamená to, že sa zachovávajú tie vernostné systémy, ktoré boli v pôvodnom zákone. To znamená, že tá zľava sa nepočíta alebo nejde len pacientovi, ale aj zdravotnej poisťovni.
Pozmeňujúci návrh bol rozdaný, pán spravodajca, môžem vám ho, samozrejme, dať.
A zároveň vás prosím o vyňatie bodu 23 na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, chcem reagovať na predrečníka svojou faktickou poznámkou. Naozaj, nebudem sa vyjadrovať k zavádzajúcim tvrdeniam pani ministerky o tom, že nezdražejú lieky, ja chcem len podporiť to, čo povedal pán poslanec Novotný, číslami, ktoré publikovalo NCZI, čiže Národné centrum zdravotníckych informácií. A som veľmi rád, že taký bonmot povedal na konci predchádzajúceho dopoludnia, predchádzajúceho vstupu pán poslanec Kuffa, ktorý hovoril, že prázdny sud duní najviac, to znamená, keďže nie je nič v tomto sude, tak skutočne duní najviac. A v tomto prípade pani ministerka asi naozaj nemá dobré informácie. Budem citovať z NCZI: „Ceny liekov za rok 2010 boli 963 miliónov eur, za rok 2011 boli 897 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 boli 198 miliónov eur, pričom keď si posledné číslo vykrátime zhruba krát štyri, vyjde nám zhruba suma 800 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie cien liekov? A doplatky za rok 2010 sú 162 miliónov eur, za rok 2011 sú 175 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 sú 39 miliónov eur, krát 4 zhruba 120 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie doplatkov za lieky? Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, páni poslanci, ktorí majú záujem o zdravotnícku problematiku, vítam vás poobede. Moje úvodné poznámky budú, povedal by som, otrasné, pretože z viac ako 200 000 občanov Slovenska užíva každý viac ako 10 liekov. V roku 2011 občania vrátili do lekární 97 ton liekov, ktoré išli takto prakticky do koša. Napriek tomu sa naďalej lieky masovo predpisujú s nádejou, že ich niekto zaplatí.
Nedávno som čítal v nemeckých novinách, niekde ich mám, že v investovaní do zdravotníctva v roku 2000 až 2009 alebo 2010 vzhľadom na HDP bolo Slovensko vysoko najlepšie zo všetkých štátov Európskej únie. Tú tabuľku môžem zohnať. Je to pravda? Konštatujem, že zdravotníctvo je čiernou dierou rozpočtu nielen u nás. Ak doň dáme desaťkrát viac ročne financií, bez problémov to minie, pretože stále máme viac drahších a presnejších prístrojov, stále máme novšie a drahšie lieky, napr. chemoterapeutiká, ale aj mnohé iné.
Podotýkam, že niektoré zamestnania sú povolania, nie zamestnania. Určite medzi ne patrí vedec, lekár, učiteľ, kňaz, vychovávateľ. U nich nemôže byť kritérium zisk. Vo vede napr. platí výrok, voľne ho citujem, otca kybernetiky Norberta Wienera, ktorý asi do dnešnej spoločnosti moc nepatrí, ale ten výrok je takýto: „Opravdivý vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorivým pudom, že by mal byť ochotný aj sám platiť za tú prácu, aby ju mohol vykonávať.“
Pred pár dňami som videl, tuším na kanáli Film+, americký film známeho režiséra Moora, silnejšieho chlapíka s čiapkou. Veľmi silno kritizoval zdravotnícky systém Ameriky, ktorý je zameraný na biznis, na tých, čo sú poistení, s minimálnou snahou pomôcť tým, ktorí sa nemôžu poistiť a ktorých potom nevyliečených z nemocnice dávajú do taxíka a vyhodia na zasneženú ulicu. Porovnal to so situáciou vo Francúzsku, kde zistil a dokumentoval, že tamojší zdravotnícky systém je bezplatný a dokonca aj s bezplatnými nočnými návštevami u pacientov, so štátom zaplatenými ženami, ktoré chodia pomôcť vyprať a vyžehliť mladým matkám a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, či môžem tomu veriť, ale vrcholom bolo, že v USA na toľko oslavovaných hrdinov z 11. septembra, hasičov, záchranárov a tak ďalej, ktorí tam stratili zdravie, po rokoch sa už zabudlo, aj ťažko chorí nemajú veľa nárokov na terapiu a na liečenie. Hlavný gól bol v tom, a už skončím s týmto filmom, pozrite si ho, že keď ten režisér Moore zobral týchto ľudí a loďkami odišli na Kubu, kde ich vyšetrili, stanovili diagnózu a nasadili lieky, jedna veľmi vážne chorá záchranárka si potom kúpila liek, ktorý v USA stál 120 dolárov, a tam zaň zaplatila 5 centov teda. Nechcem provokovať systémom, teda bezplatným v zdravotníctve, celkom, lebo všetko niečo stojí, ani Kubu, ale isteže je pozoruhodné, že takéto systémy existujú. A my, keď nám ide o sociálny štát a o ľudí a ich istoty, tak by sme mali nad týmto porozmýšľať.
Teraz sa vrátim k našej situácii. Niekoľko otázok som pri prvom čítaní, pokiaľ sa pamätám, položil, odpovede som sa vtedy nedočkal. No takže na zajtra som pani ministerke na hodinu otázok pár z týchto otázok položil, už neviem, či na mňa dôjde rad, ale chcel by som konštatovať, že farmakologický biznis je dnes tretím najväčším biznisom na svete, po zbrojárstve a drogách.
Poslanec Uhliarik povedal, že občania Slovenska dávajú ročne 1,3 mld. eur na lieky. Zaujímali by ma štatistiky od roku 1993, ako je to v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, čo sa týka výdajov na lieky. Z televízie som sa tiež dozvedel nedávno, že máme príliš veľa lekární, že na jednej ulici sa našli aj štyri lekárne. Koľko ich teda máme na obyvateľa, ako je to v iných štátoch a koľko z nich je sieťových a kto je ich majiteľom?
Kolísanie cien liekov sa mi tiež zdá náhodné, to som tiež už raz tu povedal. Zaujímalo by ma, ako tá komisia pracuje, aké sú jej kritériá, z čoho vychádzajú, aký je možný lobing u nich. Minule som spomenul liek Detralex, na žily. Bol voľakedy na recept, teraz je voľný a krabička stojí 17,60 eura, tuším. Prečo tak naraz sa to zmenilo a už si ho možno kúpiť voľne, aj keď je dosť drahý?
Tiež upozorňujem na seniorov, asi 18 000 z nich má penziu menšiu ako 200 eur. Priemerná penzia je dnes u nás 375 eur, ten priemer pomaly stúpa, najmä preto, že ľudia s malými penziami, staropenzisti vymierajú. Čo by sa dalo pre týchto ľudí urobiť, aby liekový systém bol viac senior friendly, pri úvahe ich malých penzií a vyšších nárokov na lieky? Končí Európsky rok aktívneho starnutia. Ešte by sme za štyri týždne mohli niečo v tomto smere urobiť, ale aj budúci rok budeme mať Európsky rok občianstva, takže akosi usilovnosti sa medze nekladú ani v ďalšom roku.
No tiež sa chcem opýtať, ako to je s prevenciou. Iste je byť lepšie zdravým ako chorým. Koľko dávame do prevencie, napr. do alternatívnej medicíny bez chémií, do propagácií zdravej výživy a zdravého spôsobu života, do športu?
Treba pochváliť pána poslanca Rašiho, ktorý tu teraz nie je, sa na to chystám dosť dlho, za jeho preventívne prehliadky pre poslancov aj personál Národnej rady. Zajtra budú tuším o cukrovke, ešte šťastie, že to nebude po večeri, keď dostaneme od Mikuláša balíky.
Aké sú dnes možnosti lobovania farmafiriem u nás? Majú priamy prístup k lekárom, za akých podmienok?
Záverom toľko diskutovaný zákaz vernostných systémov, dostali sme k tomu veľa listov, je nesprávny. Je iba v prospech niektorých lekární. A napadá mi, prečo by sme nemohli zakázať vernostné systémy aj napríklad na benzínových pumpách alebo v obchodných reťazcoch zakázať akcie. Je ich dosť a sú v prospech ľudí. Prečo by aj lekárne nemohli mať nejaké akcie pre seniorov? Napríklad zoberú si dva ibuprofény, tretí dostaneš zadarmo, ale to som, myslím, už povedal voľakedy.
Uvedomme si, že tieto otázky sú skôr pre prvé čítanie, ale snažiť sa o pozmeňujúci návrh, ktorý aj tak neprejde, si myslím, je v tomto smere zbytočné. Teším sa, že som mal možnosť povedať aspoň týchto niekoľko myšlienok. Ďakujem.

Ďakujem pekne za podporné argumenty. Ja len naozaj veľmi krátko budem reagovať. Pán poslanec Jarjabek, ja som veľký milovník vážnej hudby a vás si veľmi vážim ako operného speváka a skutočne ako človeka, ktorý v slovenskej kultúre znamená veľa. Viete, ale keď chýbajú argumenty, nastupuje demagógia. A ja veľmi rád, robím v zdravotníctve vyše 20 rokov, si s vami sadnem kedykoľvek na kávu alebo tu vzadu a budem sa rozprávať s vami o tom, čo, ktoré konkrétne veci v zdravotníctve boli zlé alebo ktoré konkrétne veci skutočne išli proti pacientom alebo proti zdravotníctvu tak, ako to v súčasnosti v niektorých zákonoch pani ministerka navrhuje, či je to vyplácanie stoviek miliónov eur na úkor slovenských občanov súkromným firmám alebo akcionárom súkromných poisťovní, či je to skutočne krok proti pacientom.
A v tomto prípade ešte raz chcem povedať aj poslancom strany SMER, každému poslancovi, ak chceme podporiť túto novelu, vedzte, že aj vaše deti budú očkované vakcínami, ktoré nebudú mať pod kontrolou lekári. Som si absolútne istý, že pri výbere vakcíny málokto z vás má v aute chladničku, a tak do tejto chladničky si tú vakcínu dá a potom ide k lekárovi. Ak je toto podľa vás v poriadku, vedzte, že naozaj berieme a beriete zodpovednosť za každé dieťa, ktoré napriek vakcinácii ochorie. Ďakujem pekne.

Pán kolega, pán poslanec Uhliarik, dobre som rozumel, že tento vládny návrh zákona je proti pacientom, je proti občanom a je v záujme farmaceutických firiem? Zároveň sa pritom pýtam, pani ministerka, vážne vy tu týmto návrhom zákona zastupujete biznis farmaceutických firiem?

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na úvod naozaj podobne, ako hovoril môj predrečník, mi dovoľte povedať, že nerozumiem prečo SMER a ministerstvo zdravotníctva v súčasnej dobe mení fungujúci zákon alebo fungujúci nastavený systém, ktorý aj slovami pani ministerky šetrí poisťovniam, a teda systému v zdravotníctve milióny eur, a navyše nerozumiem tomu, prečo teraz ministerstvo zdravotníctva ide v tomto zákone alebo v tejto novele aj proti zdraviu pacientov. Nebojím sa to povedať, pretože rád to vysvetlím. A myslím si, že každý aj laik nelekár toto moje vysvetlenie pochopí.
Kľúčovým bodom tejto novely je zmena paragrafu, ktorý hovoril, že lieky na Slovensku by mali byť na úrovni druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii. Viete, že v prvom čítaní sme ani ja, ani pani ministerka, ani pán predseda výboru práve tie matematické prepočty neurobili úplne najsprávnejšie, ale nemusí byť nikto expert na matematiku alebo ekonomiku, aby pochopil, že keby ministerstvo zdravotníctva skutočne chcelo znížiť ceny liekov, tak zníži ich na úroveň najnižšej ceny liekov v Európskej únii, a nie priemeru akéhokoľvek počtu cien liekov. Akákoľvek iná zmena totiž znamená, že ceny liekov na Slovensku, samozrejme, zdražejú.
To, čo je negatívum tohto kroku, je to, že nepocítia toto iba občania, ale aj zdravotné poisťovne, ktoré, ako iste viete, vo väčšine prípadov hradia okolo 90 % z ceny lieku. Samozrejme, to je dobré, pretože potom ten dopad na občanov je nižší, ale v skutočnosti to teda znamená, že pri tejto novele zdravotné poisťovne budú platiť za lieky viac a menej peňazí zostane na preplácanie výkonov nemocniciam, na zdravotnú starostlivosť či platy lekárov a sestier.
Za lieky na Slovensku zaplatíme zhruba ročne 1,3 miliardy eur, je to nepredstaviteľné číslo. Len keď si spomenieme na roky zhruba 5 rokov dozadu, 2006, 2007, keď spotreba liekov bola zhruba za 400 miliónov eur nižšia. Samozrejme, dožívame sa viac rokov. Tým, že ľudia žijú dlhšie, dožijú sa aj skôr svojich chorôb, a preto musia, samozrejme, užívať nejaké lieky. Ale úlohou regulátora a v tomto prípade ministerstva zdravotníctva by malo byť, aby spotreba liekov sa udržala, samozrejme, na určitej úrovni, ale hlavne aby ceny liekov pre systém, pre štát, pre zdravotné poisťovne boli čo najnižšie. Nikto nepochybuje o tom, že tých 1,3 miliardy eur musí niekto zaplatiť. Pomerom je to zhruba tak, že 1,1 miliardy zaplatia poisťovne a zhruba 200 miliónov eur zaplatí pacient alebo zaplatia pacientky, pacienti formou doplatkov. O tom, že 1,3 miliardy eur, je dobrý biznis, takisto nikto z nás nepochybuje. A preto aj si možno spomínate na list siedmich veľvyslancov európskych krajín, ktorí tvrdo napadli práve tento systém nižšej ceny liekov za minulej vlády Ivety Radičovej. Keď hovoríme o zisku alebo o dobrom biznise, hovoríme naozaj o miliónoch eur v prospech farmaceutických firiem a v neprospech pacientov, pretože, opakujem ešte raz , niekto to musí zaplatiť. Ak tento zákon prijmeme alebo táto Národná rada prijme, znamená to, že naozaj tu ide o to, aby sa zisky súkromných farmaceutických firiem zvyšovali, a nie aby pacienti a slovenské zdravotníctvo platilo menej peňazí.
Hovoríme o tom, že budú lieky pri tomto nastavení systému čiže v priemere troch najlacnejších liekov v Európskej únii lacnejšie. Alebo aspoň hovoria o tom farmaceutické firmy v tom liste, ktorý tu bol spomínaný. A hovoria o tom, že sa boja, že budú lieky lacnejšie. Viete, pani ministerka, keďže pôvodný návrh z dielne Richarda Rašiho ako ministra bol priemer šiestich najnižších cien, neviem, či vy viete, ale naozaj na ministerstve aj potom systém toho stanovovania a dokazovania, čo je priemer tej danej ceny, bol veľmi ťažký, preto sa zaviedla v minulej vláde Ivety Radičovej do novely podmienka, že musí byť cena liekov na určitej úrovni, pretože len tak je to istota tej najnižšej ceny a nemôže nikto potom špekulovať, dokazovať z hľadiska farmaceutických firiem a z hľadiska ministerstva, či táto cena je správna alebo táto cena je nesprávna.
Pani ministerka zdravotníctva sama v médiách povedala, že moja lieková reforma šetrí zdravotníctvu zhruba 4 milióny eur mesačne. Žiaľ, táto zmena bude znamenať pravý opak. A o rok budeme všetci hovoriť o tom, koľko peňazí stála táto zmena slovenských pacientov. Žiaľ, ale to už bude neskoro, pretože ten rok 2013 každý z nás zaplatí.
To, že v dôvodovej správe, ako hovoril predrečník, o dopade alebo šetrení nie je ani slovo, skutočne je pravda. Pozrite sa, páni poslanci, do dôvodovej správy, nie je tam ani slovo o tom, koľko táto zmena ušetrí peňazí či už pacientom alebo zdravotným poisťovniam.
Už to našťastie tak nepočuť v médiách, ale ja som veľmi rád, že ministerstvo zdravotníctva prestalo strašiť občanov tzv. reexportom liekov. Je pravda, že reexport liekov na Slovensku ojedinele bol a pravdepodobne aj bude, pretože v rámci Európskej únie platí voľný pohyb tovaru a služieb a žiadny pohyb tovaru a služieb sa na 100 % žiadnej krajine nepodarí a nedarí zastaviť. V žiadnom prípade, chcem povedať, nejde o masový jav, ale o výnimočné prípady, ktoré, súhlasím s tým a súhlasím aj s touto časťou tejto novely, treba monitorovať . Farmaceutické firmy totiž dodávajú na trh toľko liekov, koľko sa tu zhruba spotrebuje, žiadne veľké skladové zásoby sa nerobia. Ak sa náhodou rýchle míňa daný liek a, povedzme, v danom roku je na nejakú vzácnu chorobu 500 pacientov, to znamená, 50 krát 12 mesiacov je nejakých 6 000 balení liekov, a v danom roku sa objedná na Slovensko napríklad 20 000 balení liekov, okamžite farmaceutická firma zastavuje dodávku, prípadne prísne kontroluje, prečo takýto obrovský nárast chorobnosti v tomto prípade alebo obrovský nárast spotreby liekov bol. Samozrejme, nie je to absolútne logické. Keď máte dlhodobo určitý počet pacientov roky, nemôžete mať zrazu, keď nevybuchne Fukušima alebo nestane sa nejaké masové nešťastie, z 500 pacientov 2 000 pacientov. Nejde to. A práve toto farmaceutické firmy kontrolujú. A práve toto kontrolujú farmaceutické firmy preto, pretože keď je v Nemecku alebo v Anglicku drahší daný liek, no jednoducho nepredajú ho na Slovensko za menej peňazí, keď za tento istý liek môžu utŕžiť väčšie peniaze v Nemecku alebo v Anglicku, alebo v inej krajine sveta. A toto je princíp reexportu.
Ak sa liek náhodou rýchle míňa, firma vie, že ak niekto liek skupuje na reexport, jej to nevyhovuje. A buď to zastaví, alebo sama nejakým spôsobom nedodá daný liek danej distribučnej spoločnosti. Preto si firmy reexport prísne strážia. Každá farmaceutická firma aj vie, že keby na Slovensku nebol daný liek, a v zákone č. 363/2011 Z. z., ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, to tak bolo, keby sa minul, tak firma, ktorá ho zaregistrovala, by zaplatila veľké pokuty a veľké sankcie na tom, že ten liek na Slovensku nie je. Trh s liekmi tak podlieha čiastočnej samoregulácii, čo je žiaduce.
Nemám problém s tým, ako som povedal pred chvíľkou, aby bol reexport zaevidovaný. Zabrániť sa mu však nedá vzhľadom na voľný pohyb tovaru a služieb, ako som povedal. Dôležité ale je, treba si zapamätať, že reexport nikdy nebol a ani nebude masový, pretože farmaceutické firmy by takto prišli o milióny eur v globálnom pohľade európskeho trhu. Preto skutočne na tento argument treba pri stanovovaní cien liekov rýchlo zabudnúť.
A teraz poviem o tom, prečo ide táto novela zákona proti pacientom. A skutočne je to zaujímavé pre vás všetkých, páni poslanci, ktorí majú deti alebo ktorých deti majú deti. To znamená, že máte vnúčatá. Ministerstvo zdravotníctva ide pacientov opäť nútiť, aby si kupovali vakcíny v lekárňach alebo teda na základe receptu, aby si vakcínu z lekárne vzali a prenášali ju k lekárovi, kde túto vakcínu aplikujú dieťaťu, prípadne, samozrejme, dospelému človeku. Uznáte sami, že injekčné lieky do rúk pacientov nepatria. Vakcína je väčšinou injekčný liek, je špeciálne liečivo, ktoré podlieha prísnym pravidlám prenášania a skladovania. A vo všetkej úcte a vo zvyšujúcom sa povedomí zdravotníctva našich pacientov a mamičiek nepatrí do rúk laikom. Porušenie chladového reťazca pri prevoze a skladovaní môže pri niektorých typoch vakcín, tzv. živých vakcín, poškodiť zdravie dieťaťa. A skutočne toto, verím, nikto z nás si na svedomie nezoberie. Zodpovednosť za poškodenie zdravia dieťaťa nenesie len v tomto prípade ministerka zdravotníctva, ktorá to navrhuje, ale aj každý poslanec z tejto snemovne, ktorý túto novelu podporí. Prioritou pre nás by mal byť občan, a nie časť lobistov, časť lekárov, ktorí lobujú za svoje maximálne pohodlie. Toto je naozaj jediný dôvod, prečo toto časť lekárov odmieta. Nechce sa lekárom, časti lekárov, podotýkam, starať sa o možno trošku zvýšenú administratívu pri objednávaní týchto vakcín, ale, podotýkam, pacienti sú inak oveľa bezpečnejšie liečení.
Chcem upozorniť aj na tie časté možno pripomienky lekárov, že nemajú na to peniaze, že lekári nepotrebujú žiadnu hotovosť, pretože poisťovne im vyplácajú preddavky, keď o to požiadajú. Dnes pani ministerka pri uvádzaní tohto zákona povedala, a ja to budem citovať, ak dovolíte, že vakcíny budú vydávané pacientovi v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Pani ministerka, prosím vás, odpovedzte mi v reakcii na moju pripomienku jedinou odpoveďou, akým spôsobom zabezpečíte, aby sa zabezpečil chladový reťazec vakcíny, keď vakcína sa vydá pacientovi do ruky a on potom bude musieť ísť na druhý koniec Bratislavy, napr. si to dať aplikovať svojmu dieťaťu? Toto potrebujem vedieť. Ak toto zariadite, keďže v tejto novele hovoríte o tom, že na základe receptu, aj ráno ste to povedali, dostane v lekárni pacient vakcínu, dúfam, že nechcete, aby každý pacient si nosil chladničku v aute, alebo nechcete prikázať pacientom, aby si pri vyzdvihnutí v lekárni túto chladničku v aute museli zabezpečiť.
Zopakujem aj záver, ktorý som povedal v prvom čítaní. A je to už záver, pani predsedajúca, lebo stále platí. V dôvodovej správe tohto zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sa píše, že navrhované úpravy nijakým spôsobom nemenia pôvodný zámer zákona, ktorý spočíval najmä v sprísnení regulácie cien liekov, pomôcok a dietetických potravín a tiež v zadefinovaní osobitného spôsobu a procesu rozhodovania vo veciach kategorizácie vrátane zavedenia elektronickej formy komunikácie. Vzhľadom na to, že aj podľa ministerstva nejde o žiadne zásadné zmeny, žiadam vás pani ministerka, aby ste tým pádom zbytočnú novelu stiahli z rokovania, z Národnej rady, pretože skutočne by bolo lepšie, aby sa ministerstvo zdravotníctva sústredilo na to, ako ďalej šetriť na liekoch, a nie na to, ako zvyšovať zisky farmaceutickým firiem a preniesť zodpovednosť za vakcíny z lekárov na pacientov. Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega Martvoň, to bol lobing prevádzkovateľov hracích automatov ako vyšitý. Ako par excellence. Pán Matovič ma predbehol, ale to je neskutočné niečo. Nielen cez Generálnu prokuratúru, ale aj cez poslaneckú snemovňu. Poďme rýchle skrátiť lehoty obciam, aby, aby nemali čas vyzbierať tie podpisy. Aby tam, kde to už zakázali, aby naspäť mohli nabehnúť do toho Podolínca, Sabinova, do Humenného, sú už netrpezliví, naozaj ani rok nemôžu vydržať bez toho, aby to tam prevádzkovali. Hanba.