Videokanál klubu

Pán minister, v tom materiáli, ktorý ste prijali, a v uznesení je napísané, že vláda teda rozhodla o tom, že zverejní informáciu o preferovanom spôsobe reorganizácie SPP. Ja som štvrtého a piateho bol na stránke vlády a tam jednoducho bolo napísané, že je to dôverné, bolo to utajené dva dni. Z akého dôvodu to bolo utajené? Z akého dôvodu sa dva dni k tomu materiálu nedalo, nedalo dostať? Povedzte mi ako, keď vláda rozhodla, že jednoducho zverejníte túto informáciu, a dva dni, myslím, že tam bolo písané, že preto, aby ste chránili obchodné tajomstvo, nedalo sa to dostať a po dvoch dňoch, šiesteho, keď som si na to klikol, som sa k tomu dostal. To ma tiež zaujíma.
No a ešte, ako mne sa zdá, že tá najproblémovejšia vec, ktorá je, je zmluva s Gazpromom. A vy veríte, že vyrokujete nejaké lepšie podmienky, a z toho materiálu teda zacitujem: "Na základe informácií manažmentu je to dôverná informácia pre ministra hospodárstva poskytnutá v utajenom režime, je reálne predpokladať dohodu s protistranou na takých podmienkach, ktoré majú za následok primerané zníženie ceny." Čo je to primerané zníženie ceny? Aká bude strata pri súčasnom zachovaní cien ako plynu pre domácnosti? Nebude 70, bude koľko? Päťdesiat? Na 15 rokov tá zmluva. No kto to zaplatí ako? Kto to zaplatí v konečnom dôsledku ako? Povedzte. Zase to zaplatia len, len občania.
Jednoducho, celý výsledok tej vašej snahy je taký, že teraz sa na tej strate podieľalo aj Energetický průmyslový, teda ten holding, ale teraz sa bude len štát. Jednoducho, tá strata sa delila v pomere akcií, ale teraz stopercentné straty bude znášať štát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada umožňuje poslancovi Hlinovi predniesť procedurálny návrh.

Pán predseda parlamentu, ja si vás vážim ako naozaj, ale v tejto chvíli chcem povedať, že nie je dôvod nedať pánovi poslancovi Hlinovi teda slovo, aby predniesol procedurálny návrh, keď nesedí na svojom mieste. Veď si pamätáme, že pán poslanec, terajší premiér Fico sedával tiež tu, nesedával na svojom mieste. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste mu naozaj umožnili, ako vykonať to, čo mu dovoľuje rokovací poriadok. Ale chcem poprosiť aj poslanca Hlinu, že keby teda sedával na svojom mieste, pretože tiež sa mi to nezdá ako príliš vhodné, aby sme tu robili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán kolega Mikuš, ja mám na jadrovú energetiku a energiu asi iný názor ako vy. Stále si myslím, že čo sa týka obnoviteľných zdrojov, že viac-menej môžu byť len doplnkovými zdrojmi. Ani by som nekopíroval Nemecko, pretože to bol pán minister Jahnátek a Holjenčík, ktorí vo fotovoltike kopírovali Nemecko, a vieme, aké problémy nám to narobilo, kto na tom zarobil, a poriadok spravila až tzv. Jurčíkova novela alebo spravili sme ho my a teraz tú fotovoltiku a vôbec obnoviteľné zdroje, teda fotovoltiku táto vláda zabíja.
Čo sa týka dostavby Mochoviec 3, 4, tak tam je pravda, že tá dostavba mešká. Čo sa týka toho, čo ste povedali, že vláda chce stavať novú elektráreň, tak jednoducho tam rozhodne feasibility study a vláda na to nemá jednoducho, aby ju stavalo. Keď sa rozhodne stavať súkromný investor, tak ja to vítam. Ja vám chcem povedať, že ja som presvedčený, že jadrová energetika v regióne Bohuníc aj západného Slovenska bola požehnaním pre tento región, pretože s ním bol spojený aj rozvoj techniky, vedy, vzdelanosti, a jednoducho tých Nemcov by som stále nedával ako za príklad. Nemci stavali napríklad aj paroplyn v Malženiciach a dnes tento paroplyn stojí. My máme dosť schopných odborníkov na ministerstve hospodárstva, skvelých, používajme ich, používajme vlastný rozum. Katastrofálna situácia je na ÚRSO, kde vládne pán Holjenčík, a ja si myslím, že je zbytočný, pretože o cenách rozhoduje vláda, rozhoduje pán premiér Fico, takže by bolo dobré tento úrad zrušiť a na vláde spraviť nejaký malý odborník, a nech ten rozhoduje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... energií a elektrickej energie pre podniky, firmy, a to zhoršuje konkurencieschopnosť, či už našej krajiny, ale takisto aj Európskej únie ako takej. Nechcem hovoriť tu vo faktickej poznámke o odkupovaní 49-percentného podielu, minoritného podielu materskej spoločnosti, stratovej materskej spoločnosti SPP. Myslím si, že ešte bude dosť času a priestoru na to, aby sme túto tému rozobrali do podrobností. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, stotožňujem sa s Vami, že tu chýba koncepčnosť v rámci etablovania obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Vyzerá to tak, že energetická politika aj v tejto oblasti je skôr naviazaná na záujmy, či už finančných skupín, alebo veľkých podnikateľských skupín.
Na druhej strane nemôžem celkom súhlasiť, aby sme do určitej miery bezhlavo rozvíjali obnoviteľné zdroje. Ja mám problémy s fotovoltaikou, ale aj s veternou energiou, pretože tá skutočne zvyšuje náklady, v konečnom súčte to zvyšuje ceny pre konečných spotrebiteľov. Ja som zachytil informáciu, že aj komisár Európskej komisie Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný pre oblasť podnikania, dokonca kritizoval nekoncepčnosť pri rozvoji obnoviteľných zdrojov aj vzhľadom na to, že sa zvyšujú ceny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Naozaj len k pánu Sulíkovi. Vláda to má napísané v návrhu štátneho rozpočtu, kto za to môže. Je to tam napísané, poplatky, ktoré boli zavedené v roku 2007, úrad pre reguláciu, pán Holjenčík, čiže očakávam, čo povie pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som chcel poďakovať pánovi kolegovi Zajacovi a naozaj potvrdiť to, že pán Robert Fico sa tu hrá na nejakého ochrancu spotrebiteľov elektriny, ideme kupovať SPP matku, čo sa zdravým rozumom jednoducho nedá pochopiť. Na druhej strane, keď ho pritlačia veľkí a silní, tam hneď ustupuje, nielen, nielen, nie je to len prípad U. S. Steelu. Tam sa dokonca už pán Holjenčík, keď si hovoril o cene 80 euro, tá cena je stanovená výkupná na 80,02 euro. Ešte v zákone je prijatý a už vo vyhláške 251, teda pán Holjenčík túto cenu stanovil, ja neviem, že či je vizionár, a on vie, že ten zákon bude prijatý, ale ja by som chcel upozorniť, že nie je to v poslednej dobe len tento jediný prípad, ešte tu možno ušlo aj z rokovania vlády, že od 4. septembra, že bolo, bol prijatý materiál, ktorý hovorí o podrobnostiach odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom do Národného jadrového fondu, kde sa stanovil limit pre jedného takéhoto, takýto subjekt na 2 mld. eur a v podstate zase sa dotuje ďalší subjekt, bude to v hodnote asi 5,7 mil. ročne a v konečnom dôsledku to zase zaplatia len občania a spotrebitelia. Jednoducho je strašné, ako ministerstvo v oblasti energetiky ad hoc, no robí, nevidíme tu žiadnu koncepciu, takže ja by som ti chcel poďakovať za tvoje vystúpenie a potvrdiť to, čo si hovoril, že bolo pravdivé.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.
Predložený návrh zákona rieši podporu obnoviteľných zdrojov. Má viacero paragrafov, kde rieši menšie zdroje, rieši bionaftu, rieši menšie zdroje, aby mohli byť ľahšie pripojiteľné. Sú to v týchto drobných veciach pri menších výkonoch veci pozitívne. Ale tento návrh zákona je o naplnení memoranda, ktoré podpísala vláda, vláda Roberta Fica s fabrikou U. S. Steel na východe Slovenska. Tento zákon je o tom, o naplnení memoranda.
Ako k tomu došlo vôbec, že vláda Roberta Fica podpísala memorandum? Musíme sa vrátiť k voľbám v roku 2012, keď Robert Fico už pred voľbami sľúbil, a po voľbách okamžite začal deklarovať, že zvýši dane, zvýši odvody, nepružný, znepružní Zákonník práce, všetky tieto opatrenia následne aj začal cez zákony, ktoré boli predložené do Národnej rady, aj napĺňať. Zhoršil a otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. A nastalo čo? Menší hospodársky rast a vyššie nezamestnanosť. Fabriky začali okresávať náklady. Každý sa stiahol na základňu, nevyhnutných pracovníkov prepustili. Vyššia nezamestnanosť, samozrejme, trápila celú spoločnosť aj vládu Roberta Fica. Takže v tejto situácii niekoľko fabrík na Slovensku povedalo, že neprepustia nejaké množstvá svojich zamestnancov, keď dostanú určitú podporu. A vláda Roberta Fica v tom zlom, otrávenom podnikateľskom prostredí, ktoré sama nastavila, nemala inú šancu ako to, že týmto fabrikám vyhovela. Tuším, že to bolo v prvom balíku asi 10 fabrík na Slovensku, dostali podporu asi niečo cez 20 mil. eur, pretože neprepustia určitú časť svojich zamestnancov.
V tejto situácii, keď to videli aj ďalšie podnikateľské subjekty na Slovensku, že s vládou sa dá takto vyjednávať, tak pravdepodobne začali viaceré fabriky rozmýšľať nad podobným scenárom. Na východnom Slovensku sú a boli a ešte aj sú dneska prázdne priemyselné parky. Viacerí investori povedali: "Prídeme do týchto priemyselných parkov, ale len za určitú podporu." Nechcem použiť slovo, že tieto podnikateľské subjekty niektoré začali až vydierať vládu a pýtať si až niekedy nehorázne čiastky za to, že vôbec do týchto priemyselných parkov vstúpia.
Najmarkantnejším, najmarkantnejším príkladom bolo, keď pán minister hospodárstva aj s premiérom Ficom prišli do Vranova nad Topľou a postavili sa na tribúnku v čase, keď Národná rada, v deň, keď Národná rada Slovenskej republiky jednala o nezamestnanosti, postavili sa na tribúnku a podpísali memorandum s firmou Grandwood, ktorá mala zamestnať vo Vranove v prázdnom priemyselnom parku 390 pracovníkov za v memorande sľúbenú podporu tuším 20 mil. eur.
Túto celú situáciu pri obnoviteľných zdrojoch popisujem preto, lebo v tejto situácii tuším niekedy v novembri, v decembri ohlásilo, ohlásilo U. S. Steel, teda ohlásilo, z kuloárnych informácií cez médiá sa verejnosť dozvedela, že U. S. Steel Košice zvažuje predaj tejto fabriky. Spomínali sa investori z Ruska, z Ukrajiny, z Nemecka, časom sa ukázali, ukazoval najreálnejší investor z Ukrajiny. Hrozilo naozaj to, že ukrajinský investor, ktorý by takto kúpil fabriku na východe Slovenska, by možno časť výroby preniesol na Ukrajinu a v Košiciach by prišlo niekoľko tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc ľudí, 7-tisíc ľudí o prácu.
Aj opozícia pri prvých informáciách vyzývala Roberta Fica, aby rokoval čím skôr s týmto investorom U. S. Steel Košice. Robert Fico zo začiatku sa k tomu správal veľmi vlažne, dokonca, pamätám si, že na jednej schôdzi Národnej rady odkazoval, že on nebude vyjednávať s U. S. Steel Košice. Nakoniec, keď tá hrozba bola veľmi reálna, vyjednával, odišiel do Spojených štátov amerických a následne teatrálne v Košiciach podpísal slávnostne memorandum.
V tomto memorande sa U. S. Steel Košice zaviazali, že päť rokov budú, teda neodídu zo Slovenska a budú zamestnávať približne to množstvo zamestnancov, ktoré tam je dneska. Zato v memorande im bola sľúbená podpora, ktorú dneska máme v zákonnej podobe pred sebou. Tá zákonná, tá legislatívna podoba je v bodoch 2 až 3, kde sa hovorí o tom, že ten, kto vyrobí vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive, je vyšší ako 40 %, v bode 3 a 2, tak ten môže dostať podporu. Táto podpora v memorande bola stanovená na úroveň 80 eur za MWh, ak sa nemýlim. Dúfam, že nie. Dnes silová megawatthodina sa dá nakúpiť zhruba za 40 eur. Takže ten rozdiel je vlastne tá podpora. Ročne táto podpora činí 15 mil. eur. Túto podporu ale zaplatia koneční spotrebitelia, lebo všetky podpory, ktoré sú do obnoviteľných zdrojov dané, sa prejavia vo výslednej cene energií pre domácnosť a pre podnikateľov. Chcem povedať, a to je podstatné, U. S. Steel Košice sa zaviazali, že päť rokov neodídu zo Slovenska a päť rokov budú zamestnávať, ale táto podpora je nastavená v tomto zákone na 15 rokov. Chcem sa spýtať a zároveň si odpovedám, po piatich rokoch, keď U. S. Steel Košice predsa len sa rozhodne odísť zo Slovenska, čo bude s tou podporou obnoviteľných zdrojov v tejto fabrike ďalších 10 rokov? No, samozrejme, ďalšiemu investorovi to predajú ako plus a ešte zinkasujú za to finančné prostriedky. Prečo sa nedalo v memorande alebo pri tomto, v tomto zákone to nastaviť na týchto päť rokov, keď sa U. S. Steel Košice zaviazali tu zostať a zamestnávať iba 5 rokov? Prečo podpora je na 15 rokov?
Ďalej, čo ma veľmi trápi, je to čo som našiel v štátnom rozpočet na rok 2014. Tam som si našiel informáciu o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy, a tam sú arbitrážne konania, ktoré Slovensko momentálne vedie s určitými subjektmi. Mimo zdravotnej poisťovne Union som si tam našiel aj arbitráž s akcionárom U. S. Steel Košice. Samotné ministerstvo financií v tomto štátnom rozpočte uvažuje s možnou rezervou 257 mil. eur. Dávam to do pozornosti a do súvisu preto lebo tento zákon je o U. S. Steel, U. S. Steele Košice. Prečo sa v memorande nedalo dojednať aj táto arbitráž? Podotýkam, že táto arbitráž vznikla za prvej vlády Roberta Fica, keď regulačný úrad na čele s pánom Holjenčíkom zaviedol tarify za prevádzkovanie systému naviazané na koncovú spotrebu elektrickej energie, teda energie, ktorú fabriky a U. S. Steel Košice spotrebúvavajú pre vlastnú výrobu. To znamená, dovtedy neplatili poplatky a pán Holjenčík zaviedol tieto poplatky a dnes sa U. S. Steel Košice bude na medzinárodnej arbitráži súdiť so Slovenskom o čiastku 257 mil. Dávam to do pozornosti preto, lebo aj, viacerí kolegovia, aj na východe Slovenska je obrovská nezamestnanosť a štát túto nezamestnanosť, povedal som tu viackrát, musí pomáhať určitými formami riešiť. Ale či nám táto podpora nezamestnanosti stojí za to, aby sme fabrike, ktorá dneska zamestnáva pracovníkov, dali cez obnoviteľné zdroje takúto podporu na 15 rokov, keď ona sa zaviaže, že iba 5 rokov tu zostane, a zároveň s touto fabrikou viedli arbitráž vo výške 257 mil.?
Povedal som to tu viackrát, poviem tu znova. Štát, keď nastavuje takéto pravidlá pre podporu zamestnanosti, má to nastavovať tak, aby to dostali aj malí, aj strední, aj veľkí, systémovo. Vláda musí prijímať systémové opatrenia, tak ako systémovo prijala vyššie dane, vyššie odvody, zlý Zákonník práce a otrávila podnikateľské prostredie, tak keď chce podporovať vznik nových pracovných miest, tak to musí prijímať systémovo. Tak, aby takáto podpora bola nárokovateľná, aby ten, kto zamestná jedného pracovníka, alebo ten, kto 20, alebo ten, kto zamestná tisíc, dostal príslušnú čiastku systémovo a nie takto jednotlivo, pretože potom dochádza k takýmto anomáliám, že 15 mil. ročne občania Slovenska budú podporovať zamestnanosť v jednej fabrike, a tá fabrika zároveň sa súdi so Slovenskom o 257 mil. Takto Robert Fico za prvej vlády opatrením, keď prijal poplatky, prijal ich skokovo, možno, že v tom roku 2007 sa dali tie poplatky nastaviť tak, aby za niekoľko rokov nabehlo 100 % poplatkov. To znamená prvý rok mohli začať možno 20 %, ďalší rok možno 30 % a postupne takto prejsť. Ale takto skokovo, keď prijal, tak dneska tu máme arbitráž.
Ja sa chcem spýtať, pán minister, ak by náhodou tak ako v prípade zdravotnej poisťovne Union, medzinárodná arbitráž dopadla v prospech U. S. Steelu Košice, čo urobia ďalšie fabriky na Slovensku, ktoré za spotrebovanú elektriku vo vlastnej výrobe platia takisto poplatky. Vie si tu vôbec niekto predstaviť, o aké čiastky v rádoch niekoľko sto miliónov, by sme tu mali arbitráže a bol by tu precedens pre všetky ostatné firmy na Slovensku.
Ja viem, že odpoveď z vášho ministerstva je, že túto arbitráž nikdy neprehráme, ale to ste tvrdili, vaša vláda, aj v prípade zdravotnej poisťovne Union a tá arbitráž nedopadla dobre pre Slovensko. Takže, pán minister, chcel by som poznať tieto odpovede a predpokladám, že aj moji kolegovia, ale aj celá verejnosť. A takýto návrh zákona klub KDH nemôže podporiť. Ďakujem.