Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má, nazval som to legislatívno-technický charakter. Preto si ho dovolím najprv prečítať a následne ho odôvodním. Pre pána spravodajcu, sú to dva pozmeňujúce návrhy, o obidvoch sa môže hlasovať spolu.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, parlamentná, tlač 227.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 23 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 24 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Toľko pozmeňujúce návrhy.
Odôvodnenie: Na prvé prečítanie viacerí kolegovia mi povedali, že či nechcem, aby samosprávne kraje mohli pracovníkov na aktivačných prácach zamestnávať. V žiadnom prípade nie. Vysvetlím to o chvíľu.
V bode 23 a 24 sa píše, napríklad 23 bod d): "Osoba, ktorá sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, poznámka pod čiarou 22) pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 23)."
Pre vysvetlenie, poznámka pod čiarou 22 znamená, pre tých kolegov, ktorí to nevedia, zákon o obecnom zriadení 369, a poznámka pod čiarou 23) znamená, zákon o službách zamestnanosti, § 52 č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Lenže ten § 52 o službách zamestnanosti hovorí o tom, že sa môžu zamestnávať aktivační pracovníci aj pre obec, nielen pre samosprávny kraj. Čiže aj pre obec, aj pre samosprávny kraj. Preto pre jednoznačnosť tohto by som vypustil text "pre samosprávny kraj", a zostane tam len tá poznámka pod čiarou č. 23), ktorá znamená to, že ide sa podľa zákona, teda § 52 o službách zamestnanosti.
Všimol som si to možno aj preto, lebo aj na tejto schôdzi predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti k § 52, kde tieto, možnosť zamestnať sa aktivačných pracovníkov rozširujem aj na štátne podniky. A preto, aby to nebolo, už dnes je to trošku jemne zmätočné, preto som to nazval legislatívno-technický návrh, pozmeňujúci návrh, keď sa píše o samosprávnom kraji, ale zároveň podľa § 52 je to aj pre obec. Takže ak tam bude odkaz len na § 52 o službách zamestnanosti, myslím si, že do budúcnosti sa nevyhneme tomu, aby sme aktivačné práce rozšírili na ďalšie subjekty, ktoré budú môcť zamestnávať, možno nielen na štátne podniky, možnože aj na štátne akciové spoločnosti. To sa časom ukáže. Ale aby tento odkaz tam bol na § 52 o službách zamestnanosti. Toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Téma, naozaj, emisií je vo všeobecnosti mediálne zaujímavá. Obchod s emisiami, to jest so vzduchom vždy bude eticky nemorálny, ale reálny, a preto zákon takýto je potrebný. Verím, že bude oveľa transparentnejšie prideľovanie kvót našim spracovateľom a že bude aj transparentnejší predaj cez burzu.
A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Nagya, tak isto sa pripájam k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude zajtra o 8.15 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem stručný, pani podpredsedníčka.
Chcem vyjadriť poďakovanie všetkým mojim predrečníkom. Myslím, že by sme dlho mohli analyzovať a aj sa vyjadrovať k navrhnutým kandidátom. Bolo tu už viackrát povedané, že obidvaja sú dobrí, ale predsa len mi nedá povedať, že jeden z tých dvoch je lepší. A nie preto, že som ho navrhol, resp. že sme ho navrhli spoločne tri kluby, ale preto, lebo, dámy a páni, je to tak, darmo by sme sa snažili hovoriť niečo iné. A nakoniec aj poslanci strany vládnej koalície mali možnosť posúdiť kvality obidvoch navrhovaných kandidátov na rokovaní výboru pre ľudské práva, ktorý odporučil za splnenia podmienok obidvoch na voľbu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Je nás tu málo. Myslím, že traja alebo štyria, jeden z nich Peter Osuský, Julo Brocka, ktorí sme boli pri zrode Ústavu pamäti národa. A vtedy z tohoto miesta nebohý Ján Langoš, dámy a páni, brilantným spôsobom zdôvodnil, prečo aj Slovensko takúto inštitúciu potrebuje mať. Nie je to inštitúcia, ktorá by sa chcela niekomu pomstiť alebo niekoho, nedajbože, odsúdiť. Je to inštitúcia, ktorá by sa mala usilovať o to, aby národ nestratil pamäť, aby národ dokázal si uvedomiť všetko zlo, ktoré tu za minulé obdobia, za fungovania rôznych režimov, sa na ľuďoch páchalo, a teda ten cieľ je veľmi ušľachtilý, myslím si, že aj dôstojný a na ktorý zabúdať nemôžeme.
Na záver mi predsa len nedá povedať s ľútosťou niečo, dámy a páni z koalície, rád by som počul aspoň jeden váš hlas a stanovisko k navrhnutým kandidátom. Obraciam sa na vás aj preto, lebo ste zvolili taktiku alebo trik, ktorý sa dá veľmi ľahko prehliadnuť. Nenavrhli ste nikoho. A neviem v tejto chvíli preto, či čakáte, alebo si kladiem otázku, že či nemáte lepšieho. A ak ho máte, tak prečo ste ho nenavrhli? Preto sa obraciam aj na vás, lebo tri strany, štvrtá opozičná vyjadrila svoj postoj, piata má svojho vlastného kandidáta, čo je normálne a v parlamentných demokraciách samozrejmé, si bude voliť svojho. Ale my rozhodnúť nemôžeme.
Preto vás prosím o podporu kandidáta troch poslaneckých klubov. A neurobíte zle ani pre seba, ani pre stranu a neurobíte zle ani pre Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím s kolegom Šebejom, že v tomto prípade to naozaj nie je o akademických tituloch. Ústav pamäti národa je o histórii národa, ale o tej temnej histórii, a preto pokladám za dôležité, aby človek, ktorý bude na čele tohto ústavu, osvedčil svojím životom isté postoje a myslím, že František Mikloško to urobil. Preto som presvedčený, že naozaj je vhodný kandidát, ktorého Národná rada by mala zvoliť a v tomto prípade naozaj zabudnúť na politické tričká. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny dovoľte, aby som predložil správu k voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Súčasnému predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa končí funkčné obdobie koncom januára 2013. Na základe tejto skutočnosti pán predseda Národnej rady vypísal voľbu na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a stanovil termín 5. novembra, do ktorého termínu mohli oprávnené subjekty navrhovať kandidátov.
Chcem informovať, že k tomuto termínu boli doručené dva návrhy. Poslanecký klub SaS navrhol pána Michala Dzurjanina a poslanecké kluby Kresťanskodemokratického hnutia a SDKÚ - DS a MOST - HÍD navrhli spoločne pána Františka Mikloška.
Podrobnejšie údaje o navrhnutých kandidátoch máte v tlači 295.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na základe splnomocnenia zo zákona, ale aj uznesenia Národnej rady prerokoval obidva návrhy kandidátov a konštatoval, že obidvaja kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na voľbu, a preto výbor odporúča, aby Národná rada hlasovaním o návrhoch na zvolenie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa rozhodla na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, ja si myslím, že práve toto je čiastkové riešenie a veľmi nelogické. Ja, mne nič iné neostáva, len domnievať sa, lebo som presvedčená o tom, že, áno, podľa dohody s vládou samosprávy musia ušetriť na budúci rok 200 mil. eur. Ale ja sa pýtam: Prečo by mal redukčnú diétu znášať občan a ešte navyše občan v núdzi? Je toto jedno z tých opatrení, ktoré majú pomôcť obciam prekonať zlú finančnú situáciu? Je to bezohľadné a necitlivé voči občanom, na ktorých sa ukladajú veľké bremená.
Ja opäť zopakujem citáciu z nálezu Ústavného súdu, ktorú ja chápem ako judikát pre ďalšie podobné prípady: "Účelom zákona o sociálnych službách nie je a ani nemôže byť uspokojenie, resp. ochrana fiškálnych záujmov obcí a vyšších územných celkov, ale zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú na ich poskytovanie odkázané." A ja som presvedčená o tom, že ak toto prijmete, tak vytvoríte obrovský priestor pre velikánsku korupciu v obciach aj na VÚC-kach.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, v prvom čítaní k tlači 244, novele zákona o sociálnom poistení podanej skupinou poslancov, som vystúpila a vyjadrila som viac-menej holými vetami výhrady k nepriamej novele zákona o sociálnych službách sformulovanej v čl. 4 predkladanej novely. Dovoľte, aby som sa vrátila k argumentom, ktoré by mohli byť inšpiráciou prehodnotenia prijatia ustanovenia, ktoré odkladá do roku 2015 povinnosti obce a VÚC poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách v lehote do 60 dní.
Jednou z kľúčových funkcií zákona o sociálnych službách je vytvoriť právny mechanizmus na poskytovanie sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii a ktoré sú v súvislosti so zabezpečovaním základných životných podmienok na poskytnutie určitých sociálnych služieb aj odkázané, pričom definícia "nepriaznivá sociálna situácia" je vymedzená práve v spomínanom zákone o sociálnych službách v ustanovení § 2 ods. 2 tohto zákona.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to je práva každého, každej fyzickej osoby, kto je v núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, t. j. zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá.
Tento záver možno vyvodiť aj z textu § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou, spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
Z týchto záruk vyplývajúcich z čl. 39 ods. 2 ústavy a osobitného zákona, ktorým je zákon o sociálnych službách, v súvislosti s právami fyzických osôb odkladom povinností obce a VÚC do roku 2015 poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní by fyzická osoba, prijímateľ sociálnej služby, stratila záruky, ktoré definuje Ústava Slovenskej republiky a poskytuje zákon o sociálnych službách, čím by sa navodil stav právnej neistoty.
Ústavný súd vo svojom náleze 13/0981 v kontexte s právami, ktoré zákon o sociálnych službách poskytuje prijímateľom sociálnych služieb, poukazuje na doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého v právnom štáte, v ktorom sú ako jeho neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené aj také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť, princíp materiálno právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu práv, tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané. To je citát z nálezu Ústavného súdu a citáty z judikátov Ústavného súdu.
Z toho vyplýva, že bolo a je povinnosťou Národnej rady ako jediného zákonodarného orgánu Slovenskej republiky ustanoviť prijímateľom sociálnych služieb jednotlivé práva tak, aby mohli aj reálne a bez neodôvodnených obmedzení uplatňovať a aj boli uplatňované. Ak hovoríme o neodôvodnených prípadoch, domnievam sa, som presvedčená, že to je práve ten prípad, viď zdôvodnenie v osobitnej časti predmetnej novely zákona o sociálnom poistení, a teda nepriamej novele zákona o sociálnych službách, kde sa v čl. IV vylučuje na dobu určitú, do roku 2015, povinnosť obce a VÚC poskytnúť a zabezpečiť sociálnu službu.
Účelom zákona o sociálnych službách nie je a ani nemôže byť uspokojenie, resp. ochrana fiškálnych záujmov obcí a vyšších územných celkov, ale prednostne zabezpečenie dostupnosti kvality služby pre fyzické osoby, ktoré sú na tieto služby odkázané.
Kolegyne a kolegovia zo SMER-u, chcem vás ušetriť od ďalšieho knokautu od Ústavného súdu, a preto aj na základe argumentov a citácií nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré som použila v tomto svojom vystúpení alebo ich interpretovala, vás vyzývam nepodporte tento návrh. Som presvedčená, že Ústavný súd pri kvalifikovanom podaní a sťažností od občanov postihnutých zo zákona nemožnosťou dostať sa k sociálnym službám v tejto veci potvrdí nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcela som poskytnúť vecné argumenty hodné na zamyslenie a domnievam sa, aj na akceptáciu, a na základe týchto argumentov podávam pozmeňujúci návrh poslankyne Moniky Gibalovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to:
1. Čl. IV sa vypúšťa.
2. Čl. V sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie: Odloženie 60-dňovej lehoty odo dňa podania o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 bude znamenať nedostupnosť občanov k sociálnym službám a výrazne sa zvýši možnosť korupcie pri vybavovaní poskytovania sociálnej služby. Preto sa navrhuje vypustením čl. IV z návrhu novely zákona o sociálnom poistení zachovať 60-dňovú lehotu na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby po doručení žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby tak, ako ustanovuje platný zákon o sociálnych službách.
K bodu 2: Legislatívna úprava súvisiaca s vypustením čl. IV.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Pán poslanec Číž, chcem ťa ubezpečiť, že naozaj ma vedie k tomu len dobrá vôľa, bona fide, alebo dobrý úmysel. Ja som sa len opýtal a tak trošku mi pán poslanec Madej potvrdil tú moju obavu.
Pán poslanec Madej, toto rozhodnutie má mať šetriaci efekt, ak tomu dobre rozumiem. Ale potom si nerozumieme minimálne v tom, že na ministerstve spravodlivosti sa nešetrí. A vy ste platy súdnym úradníkom zvýšili kompenzáciou za zníženie alebo nevalorizovanie platov sudcov. Rovnaký argument by som mohol použiť teraz, že ponúkame čiastku, ktorá bude k dispozícii nevalorizovaním platov ústavných činiteľov na zvýšenie platov učiteľov. Ale ja to nenavrhujem preto, lebo ja nie som zástancom takýchto krátkodobých, možno čiastočne aj populárnych riešení. Nenavrhujem to.
Ale ja som si myslel, naozaj, že ten cieľový moment je šetrenie. Nie rozdávanie. Ale tu si možno treba dovysvetliť celý tento príbeh každoročného opakovania sa traumy, ktorá sprevádza tento parlament, celú verejnosť. Je to téma na jednej strane aj populárna, ona môže byť aj nepopulárna. Podľa toho, ako to z nás kto uchopí a podá či už verejnosti, alebo médiám. Tak potom je taký obraz o celom odmeňovaní, platov ústavných činiteľov. (Potlesk).

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, priznám sa, že táto téma sa pravidelne opakuje každý rok od roku 2008 preto, lebo ak tí, ktorí ste tu neboli skôr ako my poniektorí, tak chcem len povedať, že my si zmrazujeme platy na úroveň roku 2008. Takáto je pravda a to treba aj slovenskej verejnosti povedať.
Ale iné, čo ma inšpirovalo k tomuto vystúpeniu, boli posledné protestné, alebo akokoľvek ich nazveme, zhromaždenia rôznych skupín zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ktorí sa domáhali zvýšenia platov. Naposledy, minulý týždeň vo štvrtok alebo v piatok, bol takýto protest vyšších štátnych úradníkov na súdoch Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky prijala s nimi dohodu - a predpokladám, že takýto návrh pozmeňovací v druhom čítaní niekto z poslancov predloží -, že rovnako nebudeme valorizovať platy sudcom, ale čiastka, ktorá sa ušetrí týmto nevalorizovaním, pôjde na platy... (Reakcia z pléna.) Prosím? Pôjde na platy súdnym úradníkom.
Priatelia, ja som bol doteraz presvedčený, že my ideme šetriť. A nie to, čo ušetríme, rozdávať. Preto, lebo takýto záväzok sme prijali aj prijatím ústavného zákona o dlhovej brzde.
Preto by som rád požiadal vládu Slovenskej republiky, ale ak mi vedia aj navrhovatelia odpovedať, vlastne čo sa stane s peniazmi, ktoré štát ušetrí tým, že platy ústavných činiteľov sa nebudú valorizovať? Teda či okrem tých pol miliardy eur, ktorá je navrhnutá ako rezerva premiéra vlády Slovenskej republiky, k nej na rozdávanie pribudne aj čiastka, ktorú ušetríme na nevalorizovaní našich platov a iných ostatných ústavných činiteľov.
Bol by som nerád, keby sme túto pravdu nevedeli, preto, lebo ináč to stráca zmysel, ináč to nie je solidarizovanie sa so situáciou, ktorá je a ktorá ohrozuje sociálne istoty mnohých ľudí na Slovensku. A preto by som len chcel v tomto vystúpení upozorniť a požiadať vládu Slovenskej republiky, aby tieto peniaze skutočne ušetrila, tak ako si predsavzala, a na budúci rok sme dosiahli deficit štátneho rozpočtu na úrovni troch percent.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)