Videokanál klubu

Kolegyňa Mezenská, ja sa obávam práve, že podľa znenia, ktoré som si čítal, súčasnej teda vyhlášky, ktorá jednoznačne určuje, čo sú oprávnené a neoprávnené náklady pri teda regulácii vodární a kanalizácii, takže jednoznačne tieto náklady, ktoré by vlastne naďalej kanalizácie mali, lebo vlastne oni by mali rovnaké náklady, tým, že my by sme iba zmenili zákon, že sa nemôže účtovať za dažďovú vodu, by sa nezmenili náklady kanalizácií. A oni by tie náklady mali, len by bolo menší počet jednotiek, na ktoré by sa tie náklady dali rozrátať. Čiže to je čistá matematika. To je keď doteraz to bolo tisíc kubíkov na ktoré sa rozrátali napr., tak teraz by sa to rozrátalo na 500 kubíkov. Tak ako je napísaná dnešná vyhláška, zákon jednoznačne po prijatí tohto návrhu zákona, nič iné by sa nestalo, iba výrazne by kleslo, či teda zvýšilo sa stočné, a doplatili by na to tí najchudobnejší. Tí bohatí by ušetrili, lebo vlastne oni by vzhľadom na ten rozsah strechy, pod ktorými bývajú, tak oni by nakoniec aj napriek zvýšenému stočnému boli v pluse. Ale poskladali by sa im na to tí najchudobnejší. Ja som iba sa snažil ponúknuť konštruktívny, konštruktívne riešenie, upozorniť na chybu, ktorá vlastne v navrhovanom zákone je. Na problematiku, ktorú teda zákon nerieši, vzhľadom na, na aj teda to úvodné slovo, aj na dôvodovú správu. Ja uznávam predkladateľov úmysel a považujem ho za správny, ale keď naozaj ho chce, chce mu zadosťučiniť, musí to urobiť tak, ako sa patrí. Nielen zmeniť jeden zákon a nakoniec urobiť ešte horšie tým ľuďom, ktorých chcem chrániť.
A, Števo Kuffa, áno, môžme určiť, 50 % bude stočné z ceny vody, ale musí to byť niekde napísané. Nemôžme spraviť iba to A, musíme urobiť aj to B, a keď urobiť zákonodarnú iniciatívu, tak poriadne.

Ja si dovolím ešte raz zareagovať tou faktickou poznámkou. Chcem povedať, že dážď nie je odpadom, to už je to také dehonestujúce voči tomu dažďu, lebo veľakrát, a teraz tie posledné roky, keď sme mali také suchá, tak dážď a voda má cenu zlata. Koľké krajiny by to platili zlatom, aj by si to zaplatili, len aby zapršalo. Sú krajiny, kde celé roky neprší, alebo sú krajiny, kde len veľmi málo prší. Tak už len z toho, ja už by som aj to len z toho zásadného významu to neradil medzi odpady, že je to odpad, dážď. Aj keď tie obavy, ja som to aj tiež vyjadril, že zdvihnú cenu za stočné, ale dať to aj tak, že aby cena stočného nepresahovala viac ako 50 % vodného. Aj keď tie kanály, vodárne a kanalizácie budú hľadať zase len spôsoby, ako odvodniť z tých rodinných rozpočtov tie finančné prostriedky, ako na tom zarobiť, ako vyťažiť, ale cez to všetko dažďovú vodu. Ja zahlasujem za tento zákon, teším sa, že je tuná. Aj ja som presne nad touto vecou rozmýšľal a uvažoval. Dažďová voda, aby nebola odpadom, ale naozaj. Aby sme aj takto, takouto drobnosťou mohli vyjsť mnohým rodinám a domácnostiam v ústrety. Ďakujem.

Dovolím si zareagovať už na to, čím som ukončila poslednú faktickú poznámku. A síce ja som poukazovala na to riziko možného prenosu zrušených poplatkov do zvýšenej ceny, jednotkovej ceny za tieto odpadové vody. Ale ÚRSO by tak predsa nemuselo urobiť. Ak by sme nastavili režim kontroly a mechanizmus kontroly tak, že by to ÚRSO odkontrolovalo, tak predsa toto by bol neoprávnený náklad, ktorý by vstupoval do výslednej jednotkovej ceny. Takže opäť je v hre len to, akým spôsobom budeme my dohliadať na to, čo má kontrolovať samotné vodárne. Bude to zase len výrazom toho, nakoľko je účinná kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Toto sa vôbec nemusí preniesť do zvýšenej jednotkovej ceny za vodu ako oprávnený náklad. Dokonca tvrdím, to by bol v zmysle tohto zákona, ak by prešiel, neoprávnený náklad.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.
Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m² a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m². Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m² bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m². Pod touto strechou, pod 500 m², čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m². Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.
Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Mne sa páči tento návrh a chcem ho obohatiť možno z iného pohľadu, taká obhajoba technická. Skúsme si dať otázku, pri odkanalizovaní vody za čo vlastne vznikajú vodárenským podnikom náklady? No zato, že voda prejde potrubím sama osebe, tam, samozrejme, boli potrebné nejaké fixné náklady, ktoré boli zapracované do tohto systému, tie sa už nemenia. Ja si myslím, že úplne podstata nákladov vodohospodárskych spoločností vzniká pri kanalizovanej vode z toho, že túto vodu je potrebné čistiť, že jednoducho sú tu potrebné mechanické a chemické systémy, ktoré ozaj vyvolávajú nie fixné, ale prevádzkové náklady. A z tohto pohľadu môže teda byť úplne logické, že čím viacej tej vody pretečie, tým viacej takýchto nečistôt mechanických, chemických v nej máme a tým viacej ich musíme zachytiť, na čo vynakladáme prostriedky, ktoré sú tomu primerané. Avšak pri dažďovej vode sa možno oprávnene domnievať, že sa jedná o formu, nechcem povedať, úplne čistej, lebo už dnes nie je čisté úplne nič, lebo aj kyslé dažde máme, ale v zásade ide o vodu, ktorú čistiť nie je potrebné, ba dokonca, ak by sme na to pozreli trocha úsmevne z opačnej strany, tak je to voda, ktorá pomáha rozriediť kaly a pomáha technologickému procesu v tých samotných zariadeniach filtračných vodu úspešne odkanalizovať, takže ak by sme sa chceli dostať do istej skratky, takej trocha mierne provokatívnej, tak povieme, že dokonca by mohol odberateľ vody faktúrovať vodárenskej spoločnosti súčiastku za to, že jej pomáha pri technológii čistenia vody. Takže tento technologický pohľad, by som si dovolil tiež naň upozorniť. A z toho pohľadu je tiež absurdné, aby sme za niečo takéto platili, a návrh pána poslanca Hlinu s radosťou podporím.

Predložený návrh zákona je príbuzný charakteru mojej práce a predmetu môjho záujmu chrániť spotrebiteľov aj od nezmyselných poplatkov, tak ako aj v tomto prípade. Aj na tento druh poplatku spotrebitelia poukazujú. Myslím si, že je naozaj našou úlohou ako poslancov dohliadať na to, aby spotrebitelia, občania neplatili za to, čo si neobjednali, čo nespotrebúvajú, čo nepotrebujú, a nakoniec ani za to, čo nemôžu reálne ovplyvniť. Spotrebiteľ, ako to vy uvádzate v tomto návrhu zákona aj v dôvodovej správe, nie je producentom dažďovej vody. Tento návrh je jasný, jednoduchý, logický a čo je najdôležitejšie, je pre ľudí, pre tisícky spotrebiteľov aj prospešný, preto ho ja podporím. Jediné riziko, ktoré vidím, ak aj dôjde k schváleniu tohto zákona, je v samotnom výkone tohto zákona, tam už isté obavy a pochybnosti mám, pretože reálne predpokladám, že ak sa aj zredukuje tento náklad alebo sa zruší tento poplatok, mám obavy, že vstúpi v skrytej forme do oprávnených položiek, ktorý bude tak či tak započítaný do jednotkovej ceny. Takže jedine v tomto vidím riziko a hrozbu a tam cítim určitý deficit, ktorý by tento návrh zákona mal obsahovať.

Ďakujem. Hľadal si, hľadal si príklad, ktorý pri tom konštrukte, ktorý hovoríš, že pri primárnej službe je sekundárna, prichádza nejaký sekundárny efekt. Hovoril si o dažďovej vody. Mám ale pocit, že, keďže sa bavíme o dažďovej vode, že z tohto mráčika nezaprší a že nepodporia, lebo naši kolegovia z vládnej strany sú v tomto odborníci. Mali sme tu 2-3 body dozadu návrh, tzv. zmenu návrhu alebo zmenu platnosti tzv. zástrčkového zákona. To je presne to isté. My neplatíme pri RTVS za to, či pozeráme televíziu alebo či používame nejakú službu, ale platíme za to, či máme doma elektrickú zástrčku, alebo nie. Dokonca takým spôsobom, že platíme daň na hlavu, čiže ten, kto zarába minimálnu mzdu, platí úplne rovnaké peniaze ako ten, kto zarába manažérsky 3-tisíceurový plat, takže a tak tento návrh zákona je z dielne vládnych poslancov za prvej Ficovej vlády. Zároveň ho druhá Ficova vláda obnovila, keďže tento rok už od 1. 1. platiť úhrady za služby verejnosti alebo tzv. rovnú daň, resp. daň na hlavu za zástrčky už platiť ľudia nemuseli. Takže preto si myslím aj v symbolike, že z tohoto mráčika proste nezaprší, a majú veľmi rady spájanie jednej služby s platením za službu úplne inú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, aj predkladateľovi tohto návrhu. Ja som tiež ináč nad touto istou vecou rozmýšľal, ja sa modlím za to veľakrát, aby pršalo, a nie ešte že by som za to platil, že prší. Vnímam tento zákona veľmi nespravodlivý a tak, ako sa zvykne hovorovo hovoriť, že výpalníci vyberajú výpalné a vypaľujú rodinné rozpočty, tak my tu na rodinné rozpočty vyvodňujeme a odplavujeme financie z rodín. Veď je úplne absurdné platiť za to, že prší. V zahraničí majú s tým skúsenosť, a to takú, že ľudia, aj u nás na Slovensku, je otázka času, ak neprijmeme tento zákon, začnú sa správať racionálne, pretože si zavedú nádrže, budú zachytávať túto vodu a jednoducho táto voda nepôjde do kanalizácie. Čo sa stalo v zahraničí? Jednoducho začali mať problém s kanálmi, ktoré sa im upchávali. Dažďová voda veľakrát naozaj pozitívne pôsobí aj v tej samotnej kanalizácii. Len čo tu hrozí? Tu hrozí tiež taká skutočnosť, že vodárne a kanalizácie zdvihnú jednoducho platbu za stočné, nedajú tam, že to je dažďová voda, ale to zdvihnú. Aj tu by trebalo diferencovať medzi spotrebou vody a vyprodukovaným odpadom. Voda všetka, ktorá sa spotrebuje v domácnosti, ani zďaleka sa všetka nevyvedie do odpadu. Sú aj súkromne hospodáriaci roľníci alebo takí, ktorí majú len to nejaké zvieratko doma a nejako veľmi často v podstate túto vodu požívajú, hej, pri hospodárskych zvieratách, a tá voda sa jednoducho vypije, nevyprodukuje sa odpad, ktorý ide do kanalizácie. Tam by bolo vhodné, aby cena za stočné nepresahovala viac ako 55% vodného, lebo zhruba tých 50 % plus-mínus aj vody sa spotrebuje reálne v každej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 135 zo dňa 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 495 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Pán kolega Gál, začnem od konca. Hovorili ste, že nesúhlasíte ani s tými menami. Mne sa zdá, že som menoval iba jedného jediného človeka alebo dvoch: Slotu a Martina Fecka ako také dva extrémy. V prípade Slotu, že to je typ poslanca, podľa mňa, ktorý omnoho lepšie urobí, ak sa do Národnej rady vôbec nedostaví, ani na to hlasovanie. A Martin Fecko typ poslanca, ktorý tu je aj počas komplet všetkých prerokovania všetkých zákonov, aj mimo parlamentu robí, aj vie presne o každom jednom zákone, keď hlasuje, tak čo ten zákon obnáša. Takže neviem, asi ste počúvali niekoho iného.
A potom, potom, čo ste hovorili? Že áno, že potom možno by bol taký extrém zase, že keby nás tu bolo veľa, takže niektorí by cítili potrebu sa k všetkému vyjadrovať. Preto som aj ponúkal prípadne to riešenie, že ak by sme nabrali odvahu hlasovať po každom jednom prerokovanom zákone, tak obmedzme čas rozpravy tak, ako je to v europarlamente. Každý klub vyfasuje MOST - HÍD napr., ja neviem, k tomuto zákonu 3 minúty 40 a MOST - HÍD si určí, koho dá vystúpiť v tých 3 minútach 40 a tým pádom by sme odblokovali tých permanentných diskutérov. Podľa mňa, ak by sme trošku chceli, tak by sme určite spôsob našli. Ale ak nechceme, tak výhovorky máme na tisíce.