Videokanál klubu

Už ide.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ak ste čítali tú, ten návrh tej novely toho zákona, tak viete, že tam zavádzame právny nárok, takže je minimálna šanca, ako proces ovplyvní nejaký úradníček kdekoľvek na akomkoľvek ministerstve. To je prvá poznámka, čiže vecná.
Ďalej. Povedali ste, že osočujem poslancov hlava-nehlava. Žiaľ, aj mňa označujú občania tohto štátu všelijakými výrazmi, medzi inými, že napríklad banda nenažraných politikov. Viete, ja si nepripadám ako nenažraný politik, pretože som tu veľmi krátko a ani sa do toho stavu nechcem dostať. Ale čo mám robiť, ako sa brániť? No, žiaľ, len prácou, tým, čo pre tých občanov robiť budem.
No a okrem toho ja som nepovedal, že nikto z vás nič neurobil. Ale povedali ste, že za vlády Ivety Radičovej sa robilo. Tak ako to, že veľa vecí neprešlo? To by ma tiež zaujímalo. Lebo za vlády Ivety Radičovej ste aj vy boli v koalícii. (Reakcia poslanca.) Predtým, aha. No tak potom jasné, že nič neprešlo, keď v predchádzajúcom období. Len vy ste spomínali za vlády Ivety Radičovej, tak preto som tomu nerozumel.
No okrem toho, čo sa týkalo toho rozvádzania vlastne medzi opozičnými stranami. Viete, vy máte Ľudovú platformu a dopredu ste nás z niektorých vecí vylúčili, takže to mi pripadá tiež také trošku zvláštne, že teraz chcete od nás, aby sme my za vami prichádzali s nejakými riešeniami.
No a to, že tu naozaj ešte treba urobiť veľa vecí a niektoré ste aj pomenovali, s tým s vami úplne súhlasím. My sa tu pomaličky snažíme, samozrejme, riešiť.
No a ešte je tu taká jedna vec, že väčšina poslancov sa hrdí tým, že sú v parlamente už dlho. My sme teda len krátko. A vy ste hovorili, že dokáže sa človek pozrieť, že kde je to korupčné prostredie. Tak ho hľadajme a nachádzajme. A na to ste už mohli mať riešenie, čiže tých korupčných vecí je veľa, ale riešení málo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dnes predkladáme zákon o korupcii, resp. taký, ktorý by mal pomôcť tým, ktorí tú korupciu by mohli nahlásiť, vedeli by ohlásiť, ale sa boja. Boja sa z jednoduchého, prostého dôvodu. Každý z nás dneska má nejakú svoju rodinu, nejaké zázemie, možno aj nejakú prácu, ale o všetky tieto veci by mohol prísť, pretože okolnosti sa dokážu nasmerovať tendenčne takým smerom, že človek môže prísť o prácu, môže prísť o povesť. No a keď človek nemá prácu, aspoň ten, ktorý ju doteraz mal, tak nebude mať z čoho platiť účty, príde naňho exekúcia, príde o bývanie, príde o rodinu.
To sú veci, ktoré s korupciou úzko súvisia, a nielen to, takže do ľuftu každoročne vypúšťame 500 mil. eur. Tie peniaze, namiesto toho, aby išli do vrecka niekomu inému ako úplatok, by mohli skončiť niekde na to, aby niekto bol zaplatený a vykonal nejakú prácu v rámci firmy. Tým pádom ďalšia rodina by mohla mať postarané o poživeň, o bývanie, o bežný štandard domácnosti.
Pozerám sa tak teraz po tej rokovacej sále, rozpráva sa mi veľmi zaujímavo, oproti mne sedia dvaja poslanci, vedľa mňa sedia dvaja poslanci a za mnou už len pán predseda. Pred takouto, pred takouto prázdnou rokovacou sálou som ešte nerozprával. Nuž ale budem pokračovať, pretože rozprávam aj k našim občanom. Mnohí sledujú vysielanie z Národnej rady cez internet, prípadne si môžu pozrieť záznam rozpráv, takisto cez internet. Takže budem pokračovať.
Korupcia je naozaj neduh, ktorý pramení z toho, že existuje medzi ľuďmi taká vlastnosť, ako je bezcharakternosť. Ľudia bez charakteru, tí sa neštítia ničoho, nikoho, nezáleží im absolútne na druhých, v podstate na nikom. Možno aj na samých seba im nezáleží. Takíto ľudia potom sa neboja vypýtať si za úplne jednoduchú, triviálnu službu, ktorú možno majú aj v popise práce, že majú robiť, neboja sa vypýtať si úplatok, alebo naopak, niektorí, ktorí potrebujú ešte viac, tí sú opantaní mamonom, tak potrebujú, aby silou-mocou mali ešte viacej, tak vopchajú ten úplatok, že, no, veď spravte to, aby sme to mali my. Ja potrebujem, ja potrebujem aj to bohatstvo.
Takže to sú dva pohľady na korupciu. Z jednej strany si niekto rád vypýta, z druhej strany niekto rád dá. Ani jedno riešenie nie je dobré a má uprednostniť niekoho, kto by v normálnej, prirodzenej súťaži alebo v prirodzenom boji o niečo, o zákazku, o vybavenie, možno bol ukrátený alebo by nevyhral, pretože nie je až taký šikovný. Toto práve však potláča práve tú šikovnosť a ten racionálny boj medzi firmami, medzi obchodníkmi, medzi ľuďmi. To je nekalá praktika, ktorá kazí podnikanie, ktorá kazí priestor v spoločnosti, pretože dotláča ľudí tam, kam nechcú možno mnohí ani byť. Ale, žiaľ, je tu. Pretože bezcharakternosť je súčasť nášho života, resp. súčasť niektorých ľudí. To nielen u nás na Slovensku, to je všade vo svete. Je taká povaha, ktorá sa nechá strhnúť tou bezcharakternosťou až na úplne dno a ide bezhlavo. Ich v podstate nič iné nezaujíma, len aby mali nejaký prospech.
No a pochybujem o tom, že sa nám, aj napriek tomu, že predkladáme zákon, ktorý má napomôcť tomu, aby sa tá korupcia zmenšovala, podarí túto korupciu nejak enormne znížiť. Otázka: Prečo? No odpoveď je veľmi jednoduchá. No preto, že tí bezcharakterní ľudia sú stále medzi nami a, žiaľ, nestane sa, že z jedného dňa na druhý jednoducho vymrú. A je aj veľmi málo pravdepodobné, že sa v nich samých pohne svedomie, aby sa nesprávali tak, aby umožňovali korupčne sa spávať aj iným okolo seba. Jednoducho, niektorým to prináša výhody, prečo by sa tých výhod mali zbaviť? Hovorím, že tí sú opantaní mamonom. No a tí, ktorí zasa sa chcú nejakým iným spôsobom presadiť, tak tí radi posunú, lebo inak svojimi schopnosťami by to určite nedosiahli.
Takže, žiaľ, toto sú tie naše zlé ľudské vlastnosti, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú náš život a ovplyvňujú nielen náš, ale práve život okolo nás, no a napokon aj život v celej spoločnosti. A potom sa stáva, že sa strácajú takéto vysoké sumy, ktoré skutočne môžu byť smerované úplne niekde inde. Môžu priniesť prácu pre mnohých ľudí, môžu naštartovať procesy, ktoré budú viesť k naštartovaniu ekonomiky, k rozvoju regiónov, k pôdohospodárstvu, aby lepšie fungovalo u nás, aj k ďalším veciam. Len, žiaľ, tieto peniaze sa strácajú vo vreckách pár jedincov, pár jednotlivcov, ktorí profitujú na úkor celej spoločnosti. Toto nie je dobré, a ako som hovoril, nedá sa to ani zlikvidovať z jedného dňa na druhý. Ale ako sa hovorí, krôčik po krôčiku môžeme kráčať do vytúženého cieľa. Môžeme tam aj bežať, ale prečo by sa niekto namáhal a utekal, keď stačí ísť pomaly. Ale aj pomaly sa dá dôjsť do cieľa.
A prvým krôčikom, ktorý môžeme urobiť na ceste pri odstraňovaní korupcie, je práve náš zákon. Ten môže byť takým, ktorý bude takým varovným prstom zdvihnutým, ktorý bude takým možno malým visiacim Damoklovým mečom nad tými, ktorí by sa chceli správať takto, pretože sa môže niekto nájsť, ktorý to na nich povie, a keď sa im to dokáže, možno bude za to postihovaný.
No ale na druhej strane povedzme si, prečo by to ľudia robili, načo? Za tých vyše 20 rokov koľko bolo u nás ľudí zavretých kvôli korupcii? A takéto otázky dostávam. No prečo by sme to robili, načo? Veď ešte doteraz nikoho nezavreli a, samozrejme, týka sa to v prvom rade vysokej politiky.
Áno, aj ľudia sú už apatickí a k tomu možno niekto chce, aby sme dospeli. K úplnej apatii a k tomu, aby sa občania prestali zaujímať o dianie okolo seba, pokiaľ sa to ich osobne, bytostne nedotýka. A to je zlé. Pretože ľudia by sa mali zaujímať o to, čo sa deje okolo nich. Mali by sa zaujímať, čo sa deje v ich samospráve, na ich obciach, v ich mestách. Mali by sa zaujímať o to, čo sa deje vo vyšších územných celkoch. Mali by sa zaujímať to, čo sa deje v parlamente, to, čo sa deje vo vláde, a mali by bombardovať svojich zástupcov s tým, aby riešili ich zlú situáciu.
No ale, ako som hovoril, ľudia sú vo väčšine apatickí, veď aj tak to bude tak, ako to je. No keď si to povieme všetci, tak už sa nám neostáva nič iné len s tým zmieriť a čakať, kedy príde smrť. Ale toto nie je riešenie. My sa predsa musíme postaviť voči problémom, my sa musíme zaujímať o to, čo sa deje okolo nás. Lebo keď skutočne všetci podľahneme apatii, tak potom neostáva nič iné, len skutočne čakať. Ale potom ani sa nikto nemôže rozčuľovať, že čo sa deje, hej. Pokiaľ budú všetci apatickí, tak tí, ktorí sú zvyknutí na to, že ľudia sú v takej letargii, tak budú zneužívať ten systém na to, aby profitovali z neho na úkor práve tých apatických. My potrebujeme, naopak, v ľuďoch naštartovať procesy aj práve zákonom, ktorý má podporiť ľudí tých, ktorí sa postavia proti korupcii, ktorí nahlásia korupciu, aby neboli za to postihovaní nielen oni, ich okolie, ich najbližšia rodina, ich spolupracovníci. K tomuto to má smerovať. To je ten prvý malý krôčik na tej ceste pri odstraňovaní korupčného správania sa medzi nami.
Je to naozaj zložitá téma a dlho sa o nej dá rozprávať. Ja už len dve také poznámky, ktoré som zaznamenal ešte v úvode, že vraj zákon nebol prejednávaný v iných kluboch alebo s inými klubmi. Nuž, od ´89. sa tá situácia vyvíjala svojím spôsobom a myslím si, že politické strany už mali dostatok času, aby sa s týmto problémom mohlo začať zápasiť. Ale nezačalo. Opäť otázka: Prečo? No lebo to všetkým vyhovuje. Aj keď sa tuná krúti hlavou, že, ale pritom vieme o veciach, ktoré sa dejú okolo nás, len, žiaľ, nedajú sa dokázať. Ja by som si vedel predstaviť, žeby tuná bolo zavretých pár desiatok ľudí pre výstrahu. Ale, žiaľ, nie sú.
A ja som to už tuná párkrát povedal v pléne parlamentu. Súčasné politické strany, ktoré sú už tí starí harcovníci, navzájom po sebe len breškajú ako takí malí psíci, lebo vedia, že sa nikdy nepohryzú. Pretože automaticky, akoby jeden druhého uhryzol, spustí sa lavína a sú tuná dohryzení všetci a tým pádom už nemajú šancu dostať sa zase do parlamentu. Takže táto situácia vyhovuje, žiaľ, tým, ktorí sú tu a rozhodujú o týchto zákonoch. My sme tu noví a to je nebezpečné, pretože nemáme za sebou korupčné škandály, nie sme ovplyvniteľní, manipulovateľní, preto nemáme problém s takýmto zákonom, ale možno väčšina áno. To sa koniec koncov ukáže pri hlasovaní.
No a vraj je to len propaganda. Tak neviem si predstaviť, žeby sa s takouto propagandou niekto skutočne takto natrápil, ako sme sa my natrápili s prípravou tohto zákona. Myšlienka totižto už skrsla v nás veľmi dávno. Aj prvotné náznaky zákonov boli pripravené, len sme zistili, že ten proces nie je taký jednoduchý. Preto sa čakalo ešte dve schôdze de facto, kým sme tento zákon predložili do parlamentu. Takže žiadna propaganda. Tvrdá práca. A stojíme si za tým.
No a v každom prípade z tohto miesta určite budem žiadať o podporu takéhoto zákona, novely zákona, ktorý má poslúžiť na to, aby sa ľudia nebáli nahlasovať korupciu.
Ďakujem pekne.

Nechcem to naťahovať, ja som sa chcel ozvať, aby tuná nemusel pán poslanec Gál vysvetľovať Igorovi Hraškovi, ja si vysvetlím ten omyl, ja som hovoril o dvoch poslancoch z vašej strany, jeden sa volá László Solymos a tomu som hovoril, že tak ako reagoval na pána Mičovského, že rozpráva dlho, k vám som smeroval dve výhrady pri definícii pojmov a vytvorení alebo definovaní tzv. korupčného trestného činu, ako sa s ním budeme nakladať. Takže ja akúkoľvek kritiku znášam veľmi dobre, ak je úprimná a konštruktívna a má čo povedať. Neviem, na čo si musíte zvykať, ja si zvykám, že často neútočíte na predkladané alebo nechcete komentovať predkladané, ale komentujete predkladateľov, a to útoky ad hominem, myslím si, že nemajú v parlamente čo robiť, v slušnom, ale ak sa to deje, tak tiež nám nezostáva nič iné, iba si na to zvyknúť.
Podstatné, čo som chcel v tomto povedať, je, že či budú, či my budeme prinášať návrhy zákonov a vyjadríme podporu aj tým, že za náš klub vystúpi viacej poslancov, je to úplne legitímne, deje sa to v ostatných kluboch a myslím si, že ak niekto považuje tému za tak dôležitú, či je to poslanecký klub Obyčajných ľudí, alebo MOST-u - HÍD, je potrebné alebo je dobré, že či už v päťminútovej dotácii, alebo v dvojminútovej cez faktickú sa vyjadrí k téme, ktorú považuje za pilierovú.
Toto je celé a dúfam, a týmto by som chcel aj adresovať mierne ospravedlnenie súčasnej predsedajúcej, že prišlo k dohode, ktorá sa nakoniec nepodarila dodržať.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán poslanec Škripek, dajte pánovi poslancovi čas. Dve minúty, nech sa páči.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Jasné, nech sa páči... Kľudne. Tak? Dobre.
Ja len znovu chcem povedať, že je dobré, že môžme hovoriť na túto tému, a myslím si, že by, teda očakával by som, že tu budú naozaj sedieť mnohí poslanci a vyjadrovať sa k tomu, čím naša krajina skutočne trpí.
Takže aj ja musím povedať, že si veľmi vážim predložený zákon a ďakujem, Jofo, že vieš povedať veci jasne a spôsobom, ktorý do nich naozaj môže dať nahliadnuť, i keď musím sa zamýšľať nad tým, že ku komu to teraz hovoríme. Že tie prázdne lavice hovoria za seba, že tí naši hostia, ako si ich privítal na začiatku, z balkóna, že si musia povedať, že je to dosť trápne.
Je mi to veľmi ľúto, mňa veľmi vystrašuje tamtá bledofialová bankovka, ktorú sme vyrobili ako 500 mil. stratených peňazí ročne. Ja myslím, že to naozaj stojí za to. Tak potom aj nerozumiem, pán kolega Gál, že vás to tak nejak možno trošku rozčuľuje, že k tomu rozprávame toľko, ako neviem vás pochopiť. Sa mi zdalo, že to tak trošku negatívne beriete, že proste rozprávame na túto tému, že to je nejaké dlhé alebo tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, máte reagovať na predrečníka, nie na faktickú poznámku pána poslanca.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcou.) Áno, mám reagovať na pána Viskupiča, hej.
Tak chcel som jednoducho povedať, že si myslím, že som to tu započul, pán Gál, ale, pardon, zamotal som sa. (Povedané s úsmevom.)
Ďakujem za to zdôraznenie kolegovi Viskupičovi, že je dobré, keď pán Mičovský prišiel s touto agendou protikorupčnou do parlamentu, a preto ju tu podáva a dlhodobo na tom pracuje, aby tu mohla byť predložená, a preto to všetci robíme, aby sme to naozaj zdôraznili. Táto krajina to potrebuje.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, milí hostia, mal som ambíciu vecne sa vyjadriť k problému korupcia, k problému, prečo to na Slovensku nejde bez úplatkov, prečo znamená niekto viac, nie na základe toho, kým a čím je, ale na základe toho, koho pozná. Prečo sa na Slovensku nevieme dlhodobo vysporiadať s tieňmi minulosti, ktoré v mnohých parametroch nastavujú obraz tomu, akým spôsobom vieme a chceme prijímať pravidlá práve v tejto sieni zákonnosti?
Napriek tomu pri, podľa mňa, vyčerpávajúcom prejave Jána Mičovského vznikla veľmi čudná atmosféra v tomto parlamente a nikdy som sa k tomu verejne nevyjadroval a snažil som sa, cítiac sa ako človek kompromisu, trpezlivo vysvetľovať to, čo konkrétnych členov klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností prinieslo do parlamentu. Je pre mňa nepochopiteľným faktom alebo nepochopiteľnou situáciou, že či už pán predseda poslaneckého klubu MOST-u - HÍD, alebo v úlohe spravodajcu pán poslanec Gál si vôbec dovolia na človeka, ktorý z osobnej skúsenosti prišiel podať svedectvo o tom, aký je ťažký boj pri súčasných nastavených pravidlách s korupčnými praktikami, ho obviňovať z marketingu. Viem si predstaviť, že to urobia voči napríklad mne alebo možno aj Igorovi Matovičovi a podobne, ale absolútne nechápem, kde sa berie táto, neviem, či to je arogancia, alebo jednajú pod heslom: "Podľa seba súdim teba..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľku, prepáčte. Pán poslanec Mičovský ako predkladateľ, poprosím vás, aby ste si sadli na svoje miesto. Teraz som si to všimla, ospravedlňujem sa. Takže nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Takže myslím si, že tak ako zaznela prosba z úst pána poslanca Janka Mičovského, niekto tu dokáže osobne niesť agendu, myslím si, že je v nej autentický a uveriteľný, a napriek tvojmu ospravedlneniu za dĺžku tvojho prejavu si myslím, že túto misiu, ktorú si priniesol do parlamentu, treba trpezlivo niesť ďalej a k tejto téme nikdy nebude povedané dosť. Poviem aj prečo.
Často sa tu bavíme o tom, na čo nám je tento parlament, čo by mali byť jeho úlohy, či je iba na predkladanie zákonov, či je na kontrolu exekutívy, či je na odovzdávanie symbolov verejnosti alebo či má plniť úplne nejakú inú funkciu. Ja si myslím, tak ako včera zaznelo na našej tlačovke, že symbolická rovina tohoto parlamentu a symbolická rovina práve v tom, kto personálne vie niesť agendu, je veľmi dôležitá.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, že kde sa táto téma vlastne vzala. My sme mali ambíciu dostať do parlamentu ľudí, ktorí v svojich polohách budú autentickí, ľudí so životnými príbehmi, ktorí, ja môžem ísť rad za radom, ktorí, či pán poslanec Huba sa bude venovať zeleným témam, pretože takto ho pozná slovenská spoločnosť, či Janko Mičovský sa bude venovať téme korupcie, ktorú za nasadenie svojho vlastného života, možno rodinného šťastia, vystavujúc sa perzekúciám a všetkým možným dôsledkom toho, že urobil čo? Iba jednoduchú vec - ozval sa. Ozval sa a trval si na svojom. Toto svedectvo doniesol až do parlamentu a ja si myslím, že toto je skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, že títo ľudia aj pod príbehom pani Tuchyňovej to nemajú v našej spoločnosti ľahké.
A, ajhľa, príde zákon. Príde zákon, ktorý, tak ako bolo v úvodnom slove spomenuté, spoločnosť si týchto ľudí musí všimnúť. Raz si na jednej besede, ktorú sme mali ohľadom tejto témy, a kde páni poslanci z MOST-u - HÍD neboli, hoci sme vedeli rozšíriť to fórum na každého jedného poslanca tohoto pléna, keď sme chystali tento zákon, a mám skôr pocit, že tuná sa deje nejaká ignorácia alebo vytesňovanie témy. Kde sa berie to, že ak je téma, ktorá je dôležitá pre klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, tak ja tu mám počúvať po chodbách, že si dovoľujeme rozprávať viac, ako je nutné? No nie je! Ja som v tomto parlamente zažil aj šesťdesiatdvojku SMER-u, ktorí sa dokázali šesťdesiati dvaja prihlásiť do rozpravy a dávali 62 faktických poznámok na každého jedného rečníka. Keď to bolo pre nich dôležité. A myslím si, že toto je právo každého jedného poslanca, ktorý sem prišiel, ak si myslí, že téma je dôležitá. Môžete si to pozrieť v záznamoch parlamentu. Jediné, čo sa vtedy dalo s týmto robiť, bolo, či to je obštrukcia, alebo chcú sa vyjadriť. Berte to, ako chcete, ale pán Ján Mičovský nesie zástavu boja proti korupcii, nesie ju svojím osobným príkladom, svojím životným príbehom, vypracoval a dal si záležať na tom, aby zriadil v klube Obyčajných ľudí tzv. protikorupčnú jednotku, aby sme pod gesciou obrovského tímu právnikov zainteresovaných tretím sektorom a ponukou pre každú jednu politickú stranu, ktorá sa s týmto chce pasovať, aby sme predložili návrh zákona, ktorý bude odstraňovať strach z našej spoločnosti, ohlasovať a bojovať proti korupčným praktikám, proti praktikám, aby to viac neplatilo, že bez úplatku to nejde.
Tieto normalizačné metódy, vytesňovanie, dehonestácia, osobná dehonestácia, ja by som bol fakt zvedavý, ja som to počul prvýkrát, kto si dovolil ti povedať, že nie si taký čistý a nemáš sa zaoberať vecami, ktoré ťa nepália. Ak tu sedí takýto poslanec, nech má toľko chochmesu alebo nech je taký odvážny a postaví sa sem pred tento pult a povie, že Ján Mičovský nie je čistý. Fakt ma to osobne uráža. Pretože baviť sa po chodbách parlamentu pod nejakými falošnými a kolegiálnymi výhradami k tomu, kto, koľko rozpráva, no nech rozpráva, ak nesie agendu, koľko sa mu chce, a nech vyčerpá tému.
Mrzí ma jedna vec, že musíme sa baviť aj o takýchto veciach a odchádzame od témy. Téma korupcie s tou vážnosťou návštevy, ktorú si posunul až na medzinárodnú úroveň, kedy sme absolvovali niektoré návštevy okolitých štátov, ako sa s témou v tranzitívnych krajinách, kedy prechádzame od 40-ročného obdobia, aké majú oni skúsenosti a podobne. Čiže vyčerpávajúco, myslím si, že kvalita návrhu zákona, o ktorej, predpokladám, sa viac vyjadrí v rozprave pán Kadúc, svedčí o tom, že to skutočne myslíme vážne.
Rešpektujem aj to, že baviť sa o týchto veciach chce pätnásť poslancov, ktorých táto téma spája a spojila aj pred voľbami, a často sa tu bavíme o veciach, čo vlastne Obyčajní ľudia? No toto je pilierová téma. Tak čo sa čudujete? My nezostavujeme program. Zaradili to na koniec schôdze, tak robíme presne to isté, čo robíte aj vy, ak máte a považujete nejakú tému za dôležitú.
Bola tu nejaká odborná výhrada ohľadom definície pojmov a právnych pojmov, ktoré zavádzame. Viete, pán spravodajca, tieto pojmy sú zavedené pre účely tohoto zákona a my ich presne definujeme a to by ste vy ako právnik, ak by ste boli tu, ak by ste boli, tak by ste to mali vedieť. No jasne, dá sa kývať rukami a zdehonestovať, koľko chcete, a tým ste vy, ad hominem útočiť na rečníkov, v tom ste vy už skvelý a úžasný.
Ďalej ste hovorili o tom, že chceme vyšetrovať korupčné trestné činy. My hovoríme o protispoločenskej činnosti v rámci zamestnávateľa. My nejdeme do oblasti verejného práva, sme v rovine súkromného práva. Čiže viete, čo sú škodové komisie, tie sú ako možné potom? No.
Čiže skúste, skúste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, rokujeme o návrhu zákonov, tak sa potom držte témy a nekomunikujte so spravodajcom.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Vážená pani predsedajúca, škodové komisie, definícia pojmov "vyšetrovanie korupčných činov" bola výhrada proti návrhu zákona, čiže vyjadrujem sa k téme a nekomunikujem, iba hovorím, že sa mýli pán, keď sa vrátil, pán spravodajca.
To, že sme vyhrali bronzovú medailu v rámci OECD v korupcii, je a tým, že tento problém je celospoločenský, mal teda výraz v niekoľkých opozičných návrhoch. A myslím si, že náš išiel najďalej, chceli sme chrániť, možno aj odmeňovať.
Janko Mičovský hovoril o tom, že dá sa rátať so statočnosťou pri odhaľovaní korupcie, ale niekedy chýba motív. A nie je to Slovensko, ktoré vymýšľa bicykel v tomto prípade, ale sú iné krajiny, ktoré sa s týmto problémom nejakým spôsobom pasovali a dá sa, dá sa odtiaľ čerpať. Je príklad v Amerike, konkrétne otrava deviatich detí, kedy všetci vedeli, že v jednej fabrike sa proste prechádzajú potkany po potravinách, a nikto z tých zamestnancov si nedovolili nahlásiť tento stav, až prišlo k tragédii a na základe toho bol prijatý jeden zo série zákonov, ktoré mali chrániť ľudí, ktorí budú ohlasovať protikorupčné praktiky alebo praktiky zastrašovania ľudí, ktorí vedia, že sa niekde niečo deje nekalé. K tomuto smeruje návrh zákona, k tomuto by sa mohli vyjadrovať poslanci a nie k tomu, či niekto rozpráva hodinu, alebo dve.
Chceli zároveň, tak ako spomínal pán poslanec Mičovský, vydať signál. Áno, poslanci sú ústavní činitelia, nie všetci sa pretrhnú v tejto téme, máme tu príklad z prezidentskej kancelárie, ktorý tu bol opísaný, nebudem sa k nemu vracať. Kto iný? Kto iný by sa mal postaviť za to a ukázať, že, áno, naozaj, myslíme to vážne, zriadili sme protikorupčnú jednotku u nás na klube, urobili sme prezentáciu v rámci 500 mil. v lufte, pripravili sme legislatívny návrh a máme pripravené ďalšie kroky, ktoré, nie marketing, o tom, že tu 10 % tohoto parlamentu považuje túto tému za svoju, že bude apelovať na vládnu stranu, lebo môže tu prísť nekonečné množstvo opozičných návrhov, ak nemajú podporu, a odrobíme si to do dôsledkov a do konca s tým, aby sa vedelo, že táto téma páli a je dôležitá.
Na konci by som chcel povedať, že, áno, potrebujeme sa spojiť nie pod nejakými vlajkami, ponúkame tu naše riešenie, a myslím si, že ak sa budeme vecne baviť s tým, že tu nebudeme obviňovaní úplne na základe metódy red herring, proste uhnem, ak je nejaký dobrý návrh a náhodou by verejnosť mohla sa dopytovať konkrétnych poslancov, čo vy k tejto téme, ktorú tu otvára či už Lipšic z KDH, alebo Obyčajní ľudia, aké máte stanovisko, prečo ste to nepodporili, tak potom sa použije vyhýbací manéver, buď je to zlý predkladateľ, alebo používa nejaké metódy, ktoré sa priamo tomu človeku nehodia, ale neodpovedá na to, že, áno, s korupciou sa dá bojovať iba tým, že prijmeme nejaké rozhodnutia a nastavíme parametre.
Toľko si myslím, že za klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností je dôležité povedať, že s touto témou sme do parlamentu šli, je pilierová téma, ktorá nás spojila, je to téma, ktorú dávame a otvárame veľmi nástojčivo. Od príchodu pána Jána Mičovského do parlamentu sme takmer na každom klube sa tomu venovali a nakoniec jedna z tých iniciatív nás dostala aj do tohoto pléna, pretože legislatívna iniciatíva poslanca, tú, dúfam, nebude spochybňovať ani pán spravodajca k tejto téme, našla nejaké vyjadrenie.
My v tejto téme nekončíme, nekončíme návrhom zákona, chceme ďalej pokračovať v presviedčaní, argumentovaní o tom, aby tí, ktorí prevzali zodpovednosť za chod tejto krajiny, dostáli tomu, že aj možno náš, možno minimálny, možno väčší prínos k tejto téme stojí za povšimnutie a či už vyjadrený v legislatívnych návrhoch, alebo následne pri uplatňovaní moci, by mohol byť tým dôležitým, ktorý stojí za povšimnutie. Pretože tu by sme naozaj mali vyzliecť politické tričká a pozrieť sa na to, že či nám vyhovuje daný stav v tejto krajine, alebo s ním čosi chceme robiť.
Chcem poďakovať Jánovi Mičovskému za to, že vystúpil, za to, že inicioval to, že sa môžme baviť o takto kvalitne pripravenom návrhu zákona, ktorý v mnohých detailoch, či už ochrany, či už motivácie, či už v symbolickej rovine, alebo upozorňovaním na konkrétne oblasti, kde by mala nastať bodka pri vykonateľnosti, aby sa ľudia nebáli a aby sme odstránili zo spoločnosti strach. Strach z praktík, že ak sa ozvem, tak na mňa budú nasadené také mechanizmy, ktoré sme zdedili z dôb normalizácie, že prídem o zamestnanie, poškodím vlastnú rodinu, nebudem môcť zastávať to alebo vykonávať to zamestnanie, v ktorom som dobrý, iba preto, že niekto niekde vykonáva svoju prácu s korupčnými praktikami a ja som na to upozornil. Toto ak sa nám nepodarí zo spoločnosti odstrániť, tak možno sa dostaneme aj na 1. miesto v rebríčkoch OECD a bude sa nám tu žiť omnoho, omnoho ťažšie, ako to, že by sme nastavili opačný trend. A možno aj malé zrnko do tohoto prinesie daný návrh novely, ktorý môže byť čiastočným odpočtom aj za činnosť poslancov Obyčajných ľudí, ktorí sem prišli a nesú nejakú misiu a aj týmto návrhom zákona, mám pocit, že plnia svoje slovo a môžu voličom, ktorí ich volili, vysvetľovať, že bola táto téma pre nich dôležitá. A kvalitu zákona, ktorý predložili, pravdepodobne nemôže spochybniť nikto.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne za všetky reakcie, za tie podporné, a na tú kritickú, pán poslanec Solymos, zareagujem konkrétne.
Viete, určite sa snažím vždy tu počúvať a hľadať to, to podstatné a nie to, čo by som vedel využiť ako na nejakú ostrú odpoveď, nie je mi to vlastné. A určite istú podstatu, istý zmysel toho, čo ste povedali, cítim, áno, možnože tá parlamentná prax, vy ju asi poznáte oveľa lepšie, je presýtená akýmisi dohodami, ktoré je potrebné dopredu vyvolať a pokúsiť sa hľadať to zblíženie. Je to asi úplne legitímny pohľad na parlamentnú prax. Takže tú časť by som celkom aj prijal a môžme to v budúcnosti skúsiť robiť lepšie. Ale predsi len ma istá časť toho, čo ste povedali, prekvapila, zabolela?
Viete, ja som hovoril asi preto, a to sa nepatrí, ale ja som ozaj chcel poukázať na to, a takto sme to celá pätnástka aj chápali, že v tejto krajine je istá hrôza a je to čosi, čomu sa dá odpomôcť. A to, čo som tu už druhýkrát teraz počul v tejto súvislosti, že ide o marketing, nuž, možno sú tu strany, ktoré ozaj marketing považujú za výťah k tomu, aby tu boli navždy. Viete, ja tu nechcem byť ani navždy a ani žiadny výťah nepotrebujem.
Ja slová marketing v tomto ohľade považujem za urážku tých ľudí, ktorí vďaka korupcii prichádzajú o základné istoty v tejto krajine. A preto vás prosím, toto slovo v tejto súvislosti nepoužívajte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Rád by som zareagoval len na jednu z mnohých zaujímavých myšlienok, ktoré tu odzneli, a to je konštatovanie, že problém nie sú len najväčšie korupčné ryby, tie vlajkové lode korupcie, aspoň čiastočne známe zo spisu Gorila, ale aj z takmer každodenných informácií o korupčných škandáloch, ktorými nás denne zaplavujú naše médiá. Iste, tieto veľké ryby sú tragédiou a obrovskou celospoločenskou hanbou, ktorá vrhá tieň aj na nás všetkých bez ohľadu na to, či sme aktérmi korupcie, alebo bojovníkmi proti nej.
Ešte väčšou tragédiou je pretrvávajúca notorická a denervujúca beztrestnosť hlavných aktérov týchto korupčných afér. Ale ani to nie je najväčšia tragédia.
Nad všetkými spomínanými tragédiami stojí tragédia ľudí, ktorí na korupciu upozornili a doplatili na to.
Ale úplne najväčšia tragédia, na ktorú veľmi správne upozornil aj pán poslanec Mičovský, je korupciu akceptujúca a tolerujúca celospoločenská klíma. Jasný signál, že túto klímu treba zmeniť, vysiela návrh tohto zákona i rozprava o ňom. Ale ešte jasnejší signál vyšleme tým, že tuto návrh prijmeme.
Ďakujem.

Takže na rade som ja.
Korupcia a korupčné praktiky sú najväčším kŕčom a chorobou našej spoločnosti. Slovensko je dlhodobo veľmi ťažko chorým pacientom a ja som presvedčená, že žiaden dobrý lekár neopustí svojho pacienta, pokým tento pacient neozdravie.
Náš pacient neozdravel. A len preto, že tu nie je úprimný záujem korupciu z našej spoločnosti odstrániť a vykoreniť, len preto, že my máme úprimný záujem zabrániť záplave nielen storočnej vody, ale aj záplave nešťastných osudov ľudí, ktorí sa v dôsledkoch práve v svojich životoch trápia a doplácajú práve na túto korupciu, dnes predkladáme tento zákon a máme snahu ho presadiť.
Všetka česť a sláva, pán poslanec, tebe za tvoje neutíchajúce odhodlanie o zmenu riadenia vecí verejných.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.
Prerušil som to porovnávanie dvoch zákonov, ktoré majú určite svoju silu, a ja si netrúfam povedať jednoznačne, že ktorý by mal byť prijatý, lebo by to vypadalo veľmi neskromne, ale poviem hneď v úvode, že bude dobré, keď bude prijatý jeden z nich, určite to bude krok v prospech krajiny.
- Obmedzenie pracovnoprávnych úkonov. Máme tu maličký rozdiel medzi obidvomi právnymi normami, ich návrhmi. My uvažujeme s tým, že je potrebné obmedziť pracovnoprávne úkony vo vzťahu nielen k oznamovateľovi, ale ku všetkým zamestnancom organizácie, kde ku korupcii alebo protispoločenskému konaniu došlo a tým pádom zabráni tomu, aby síce monitorovaným zamestnávateľom sa stala celá organizácia, ale iba vo vzťahu k tomu jednému jedinému človeku. Mnohokrát je práve systém korupcie taký, resp. postihu ľudí, ktorí sa proti nej postavili, že dokážeme síce ochrániť, lebo musíme toho, ktorý sa ozval, takže by to bolo veľmi nápadné, ale dokážeme zároveň z pozície zamestnávateľa znechutiť život všetkým, ktorí mu pomohli a ktorí vlastne pri tomto návrhu KDH nie sú považovaní za chránených a v rámci nášho áno. Je tu jednoducho rozšírené monitorovanie na všetkých zamestnancov tejto organizácie podľa nášho návrhu.
- Uvažujeme takisto na rozdiel od tejto normy so sudcami. Okrem prípadov, ktoré sú tam presne uvedené, aj sudca podlieha tomuto zákonu z obidvoch pohľadov.
- Protikorupčné pravidlá. Náš návrh uvažuje s tým, že každá organizácia musí mať prijatý istý systém protikorupčných pravidiel, ktoré umožňujú práve presne špecifikovať nie korupciu v tom ponímaní trestných činov, ale korupciu v tom ponímaní protispoločenskej činnosti, alias nekalého konania.
- Máme tu rozdiel aj v odmene. Na túto tému nebola reč, ani ju nechcem nejak rozvíjať. Nikto nie je povinný prijať odmenu za ušporené prostriedky na základe svojho oznámenia, ale uvažuje sa tu aj s týmto inštitútom. Je to prebraté z mnohých právnych postupov v iných krajinách. A tu je rozdiel v tom, že okrem podielu na ušporených prostriedkoch štátu priznávame aj v našom návrhu nárok na tzv. odmenu za odvahu, ktorá je spojená s tými prípadmi, ktoré, nie je možné presne špecifikovať výšku úspory, ale bezpochyby došlo k podaniu trestného oznámenia a k jeho naplneniu. V tom prípade, aj keď nevieme presne vyšpecifikovať výšku ušporených prostriedkov, priznávame odmenu a je nazvaná odmenou za odvahu.
- Štátne vyznamenania som spomínal. Je to, samozrejme, len morálny aspekt, ale práve na to chceme dať dôraz. Nemusíme hovoriť o ničom inom, ako o čestnom a morálnom správaní sa občanov. A v prípade, že takýto občan dostane z rúk prezidenta republiky štátne vyznamenanie, je to iste nemalý bod, satisfakcia pre nositeľa takéhoto štátneho vyznamenania, ale vidíme za tým niečo oveľa viacej. Je to obrovský signál pre obyvateľov krajiny, že práve títo ľudia sú takto považovaní a príklad teda pre nich, aby sa správali možno podobne aj pod istým vplyvom takéto štátneho vyznamenania.
- Ale čo viac ako štátne vyznamenania je výchova, na ktorú myslíme v našom návrhu. Jednoducho je tu zapracovaný systém, ako aj prostredníctvom dotácie cez ministerstvo školstva sa práve na túto oblasť boja s korupciou má myslieť už v školských laviciach našich škôl.
- Je tu daný aj dôraz v našom návrhu na prevenciu korupcie, a to pod gesciou ministerstva vnútra.
To sú základné rozdiely, o ktorých by sa dalo rozprávať pomerne podrobne, ale môžme sa k tomu dostať vo fáze, keď vznikne zaujímavá situácia, že tieto dve zákonné normy sa stanú v dobrom slova zmysle istou konkurenciou pre to, aby sme vygenerovali ten najlepší návrh, ktorý by pomohol sledovanému cieľu.
Možno po tomto prehľade už len niekoľko dôvetkov, ktoré považujem za dôležité. Možno ten najzákladnejší dôvetok je ten, že platí tu to, čo som osobne ja v živote sa snažil vyznávať a o čom som presvedčený, že je nad pravidlami, nad zákonmi a že to je ten spôsob, ktorý pri riadení čohokoľvek možno považovať za ten najúčinnejší, a to je otázka osobného príkladu. Verím, že niet takého silného právneho aktu alebo takého zápisu, ktorý by dokázal byť pôsobivejší a silnejší a presvedčivejší, ako je osobný príklad niekoho, kto má možnosť nejakým spôsobom sa správať, a on sa rozhodne pre ten spôsob, ktorý je príkladný.
A o čo mi tu ide? Ide mi tu práve o tú súvislosť práve prijatím takejto normy. Práve prijatím 150 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky môžme vydať aspoň formálne, ale verím, že úprimné svedectvo o tom, že chceme byť aj osobným príkladom, a preto vzťah k takémuto zákonu považujeme z hľadiska jeho schválenia za prirodzený prejav toho, že máme práve takýto záujem.
Rebríčky som tu nespomínal, ale veľmi stručne spomeniem. Je to nelichotivé, ja viem, všetky štatistiky, ako sa to tu už párkrát pospomínalo, sú produktom istých predstáv, možno nepresných čísiel, ktoré sú presne zrátané, ale to, že sa pohybujeme v rámci Európskej únie na 3. mieste, spolu s Gréckom, od konca, podľa ankety, ktorá teda mala za cieľ zistiť rozsah korupčného správania, a nám tam číslovka zablikala kdesi na 85, či koľkých, percentách, nuž, možno je to iba 70, možno až 90, nikto nezistí. Ale to, že sme aj v Európe, ktorá určite korupciou trpí a ktorá tento boj nevyhrala, v rámci tohto rebríčka kdesi na chvoste, za nami už len Slovinsko a Chorvátsko. No, je to hodné aspoň toho, aby sme rozsvietili ešte jednu kontrolku pri stískaní hlasovacieho zariadenia a povedali si, že či my ozaj máme dôvod byť na takomto nedôstojnom mieste. Myslím, že je to veľmi zlé, a ak sa pozreme na sever Európy do Fínska, do Švédska, kde tá istá anketa osciluje na číslach medzi 7 a 12 percentami, to znamená, aj tam korupciu poznajú, ale v tomto deväťnásobne menšom rozsahu ako u nás. Nuž, myslím, že je kde siahnuť aj po vzory.
A viete, čo je ešte dobré na tých severských štátoch? A to nám je treba týmto zákonom tiež dosiahnuť, že to neni len otázka, koľko trestných činov a aké postihy, ale je to otázka oveľa vážnejších postihov, ktoré pôsobia práve v Škandinávii, a preto majú možno to percento také nízke. Tam sa nositeľ korupcie nestáva len predmetom trestného postihu, ale, a čo je asi vážnejšie a pôsobivejšie, predmetom odsúdenia svojím okolím. Proste robiť tieto veci je tam strašná hanba. A práve preto je to možné dobre použiť ako vzor a ako príklad fungovania tohto zákona, ktorý by mal spôsobiť, že vplyvom pribúdajúcich ľudí, ktorí poukážu na korupciu, budú ubúdať tí, ktorí si ju dovolia, a nielen kvôli tomu, že by riskovali nejaký ten trest, ktorý možno by aj zvládli, finančný určite a možno aj nejakú tu stratu slobody, z ktorej sa vedia vykúpiť relatívne rýchlo. Ale ťažko by možno zvládli, a v tom je tá nádej, to verejné a všeobecné odsúdenie svojho okolia. To by som teda bral ako oveľa významnejšie, ako sa baviť o tom, že Fínsko 8 a Slovensko 83 % korupcie. Ale verte tomu, asi to poznáte, ja nemám veľké svetové skúsenosti, ale mal som tú česť poznať veľmi šikovných lesníkov zo Škandinávie a tam sa to presne takto pociťuje. Jasné, že aj tam je bližšia košeľa ako kabát, ale stratu osobnej cti tam ľudia neriskujú. Opäť, zákonom to nezmeníme, ale môžme naštartovať proces, ktorý k takýmto pocitom bude viesť.
No a na záver si nechávam možno takú vyššiu filozofickú doložku celého toho kruhu, množiny korupcie, ktorú obraciame a ktorá je len podmnožinou oveľa širších súvislostí života a sveta, v ktorom žijeme. Ja viem, že to nie je ľahké vystúpiť proti korupcii, a viem, že je to problém, ktorý môžme obracať rôznym spôsobom. Ale predsi len otázka: Ak máme tak málo odvahy a tak veľa problémov a ten strach je tak veľký a naša schopnosť prelomiť ho tak často a účinne torpédovaná rôznymi okolnosťami, o ktorých som hovoril, či to pre nás neznamená isté memento a výstrahu do budúcnosti? A teraz nemám na mysli budúcnosť, v ktorej budú väčšie korupčné hrozby, mám na mysli budúcnosť, v ktorej môžu byť oveľa iné a ešte strašnejšie a oveľa strašnejšie hrozby.
Ja som si pre túto záverečnú pasáž zobral túto knižôčku, ktorú som minule dostal v divadle, keď som tu bol, málo sa mi podarí zájsť do divadla, ale voľakedy som to stíhal častejšie, lebo som tu bol iba deň, teraz som tu vyše roka a bol som asi päťkrát, ale toto je hra, ktorá ma zasiahla. (Rečník zobral do rúk bulletin týkajúci sa divadelného predstavenia Holokaust.) A napadlo mi, že pár rokov pred mojím narodením sa diali tieto strašné veci. A koľko ľudí vtedy malo tiež strach, a zrejme oprávnený, a možno s tým pocitom zlyhania, spôsobeným strachom, aj zomierali a možno to nikdy neprekonali. A preto prepáčte, mňa prenasleduje predstava, keď nedajbože zrazu zase by nejaké košele, ktorých farba sa blíži k hnedej, pochodovali po uliciach tejto krásnej krajiny, a keď by strach už nebol spôsobený tým, že prídem o zamestnanie, o výplatu, o sociálnu istotu, ale tým, že možno moji najbližší môžu prísť o život, že to môže byť opäť zlé. Ako by sme sa potom správali, ako by sme potom bojovali, keď v tejto, ozaj to nazvem úprimne, relatívne pokojnej a predsi len oveľa šťastnejšej dobe, ako je doba, ktorú spredmetnila táto, táto hra pod názvom Holokaust, je.
Takže toto, túto otázku si beriem nezodpovedanú so sebou od tohto pultu a verte tomu, že som ju nepoužil ako čosi vypočítané na záver na efekt, ale ako čosi, čo ma ozaj trápi, lebo som presvedčený, že mnohí naši predkovia žili práve z tejto doby s veľkou traumou, ktorú ako pocit zlyhania niesli v sebe. Nuž učme sa byť tými menej zlyhávajúcimi. Boj s korupciou nám k tomu dáva skvelú príležitosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť a ozrejmiť, že dnes členovia výboru pre kontrolu činnosti NBÚ sedíme o 12.15 hod. v obyčajnej miestnosti, našej, na 71. Ďakujem.