Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený alebo vážená predkladateľka, vážený spravodajca, milé kolegyne, kolegovia. No v rámci toho, čo už tu dnes odznelo, naozaj je to vážna téma, ťažká téma, aj keď sa usmievame pri nej a veľa aj humorného tuná odznelo, však není to zlé. Nadiažem tu trošku možno na poznámku, teraz keď som vyšiel vonku, tak ja som to napríklad nevidel, ale na balkóne boli tuná tie deti a chvíľočku som sa zdržal pri nich. A to tak apelujem na tú mládež, aby nenaleteli slepo na všetko, čo odzneje, aby slepo nenaleteli na to, čo sa dočítajú v knihách, ale mať, vytvárať si naozaj aj vlastný úsudok. My už starší máme to ľahšie, lebo to môžeme si pohľad vytvárať aj skrze svoj vlastnú, vlastnú skúsenosť, ktorú máme, životnú skúsenosť a logické uvažovanie. Ale aj mladí ľudia logicky uvažujú. Aby hľadali tú skutočnú pravdu, lebo nie je všetko pravdivé to, čo tu v tomto pléne a v tomto parlamente sa povie. Dovolím si povedať, že nie, nie je to pravdou. Samozrejme, každý tu predstupuje pred tento rečnícky pult s tým, že sa bije do pŕs a hlása tu svoju vlastnú pravdu. Manželstvo je veľmi vážnou inštitúciou a zaslúži si aj takú ochrannú ruku nad, nad sebou. Ja nehovorím, to, pán Sulík, ako to možno sa snažíte dávať do tej roviny, že štát, aby tu šprtal. Ak máte takú negatívnu skúsenosť s mladou sudkyňou, to neznamená, že všetci sudcovia sú takí a budú sa hrabať pri rozvodoch vo vašich intímnych záležitostiach, vo vašej sexualite, určite nie sú všetci takí. Aj keď medzi sudcami sú rôzni ľudia, jak sú rôzni ľudia hocikde inde. Môžu byť aj skorumpovaní, ale nie sú všetci takí, určite nie sú takí a rovnako je to aj pri rozvodoch. Znižovať túto vec, žeby sa mohol ukončiť tak vážny vzťah, však slobodne ste vstupovali do toho vzťahu aj každý slobodne vstupuje do manželstva. V podstate manželstvo, ktoré by bolo vynútené a z donútenia, však je neplatné, ani nemôže byť platné a to je už jedno, či by bolo svetské alebo, alebo cirkevné, na tom nezáleží, ale nemôže byť platný. Teda nikoho nenútime vstupovať do manželstva. A rovnako môžte, aj civilné právo to umožňuje, dokonca aj cirkevné právo, tuná kódex kánonického práva bol spomenutý, ale to nie je rozvod, aby sme si pojmy nemýlili, tak to upresním, to je nulita manželstva, je tu možná, hej, a je niekoľko prípadov a veľmi veľa je takýchto prípadov, kedy manželstvo je vyhlásené za nulitné. Ale to nie je rozvod. A to je terminus technikus, ktorý sa prekrúca. Rozvod a nulita, to sú rozdielne pojmy. Nechcem to tu spájať, ale keď ste to tak spomenuli, tak len okrajovo to hovorím. Ale dotýkam sa civilného práva, ak sa, ak sú nezhody alebo ak nevedia ďalej títo manželia žiť, a môže byť niekedy, môže sa stať manželstvo neznesiteľným, tak ako to tuná hovoríte pre rôzne deviácie, ktoré sa dejú aj v rodinách a manželstvách, tak slobodne naozaj sa môžte rozhodnúť a podať ten podnet na súd a ten súd vás rozvedie. V dôvodovej správe veď to aj sami uvádzate, že v 90 % v podstate ten súd vyhovie tejto žiadosti, keď to rozvodové konanie je. No na to, no načo je potom aj takisto aj potvrdenie manželstva a akt lásky je potvrdený sobášom. Nemôžme spochybňovať, tak nastane tuná anarchia. Manželstvo je dobrovoľným trvalým zväzkom medzi mužom a ženou potvrdzujúcim ich lásku a vernosť. Snubné chápanie manželstva nie je vlastné len náboženstvu, akémukoľvek náboženstvu či akejkoľvek náboženskej tradícií, čoho dôkazom sú postoje ku manželstvu starovekých mysliteľov. Spomínali sme ich tu, možno nie konkrétne, medzi ktorých patrili Sokrates, Platón, Xenofanes, Aristoteles. Dospeli k podobným chápaniam manželstva, pričom nemali kontakt ani so židovstvom, ani s kresťanstvom. S kresťanstvom ani nemohli mať žiaden kontakt, lebo žili ešte predtým. Takže nesúvisí to s náboženstvom. Manželské objatie vyjadruje vnútornú jednotu, ktorá je zavŕšená ich sľubom vernosti a lásky a je zároveň otvorená pre nový život. To je veľmi podstatná vec. To nie je len ten sex, jak by sme manželstvo chceli zvrhnúť len na oblasť sexuality. Ja ho nepodceňujem, ani sa z neho nevysmievam, žeby tá otázka sexuality bola čímsi menej hodnotným. To je, keď by som to prirovnal možno k tej torte, to je tá čerešnička alebo tá jahôdka na konci torty. To je tá otázka sexuality, ale vyjadruje oveľa hlbšiu jednotu v manželstve. A to je ten zásadný problém. Manželstvo, keď sa, a pán kolega to v podstate len aj potvrdil, keď sa len zredukuje len na oblasť sexuality, to už je veľmi málo na to, aby sa naozaj v reálnej podobe v podstate rozpadlo. To nie je práve ten tmeliaci prvok, ktorý by len teda jediný, je, samozrejme, tým prvkom, patrí do toho kontextu, ale nie jediným. Deti sú teda plodom lásky, ich vzájomnej lásky. Hovorím stále o manželstve medzi mužom a ženou. Ich vzájomná láska vytvára prvok neporušenej rodiny, ktorý tak veľmi potrebujú deti. Deti naozaj potrebujú tento prvok. S tými deckami, keď som tuná rozprával, a teraz keď som sa na nich tak pozrel, tak pozrite sa, štatistika hovorí, že každé druhé manželstvo je rozpadnuté. Keď prstom na vás každú druhú ukážem tuná, tak môžem povedať, že, na každú druhú, tak máš, si z rozvrátenej rodiny. Ale teraz si zober tú skutočnosť, že teda sa ti rodičia rozviedli, no ale čo, odrazu tvoj otec nie je tvojím otcom? Tvoja matka nie je tvojou matkou? Zas len prstom ukážeš, je to môj otec a moja matka. A to je veľký problém, je to naozaj veľký problém, aj keď tuná to síce to predkladáte, že sa to týka bezdetných manželstiev, no ale neviem, jak sú bezdetné manželstvá, tie nie sú. Ja už teda mám dospelé deti. A čo ja som bezdetné manželstvo? No nie som. A moje deti aj dospelé, keď už by mali aj svoje vlastné rodiny, tiež by sa netešili z toho, že ich otec a matka zradili vzájomnú lásku a sa rozviedli. To není, nemyslite si, že je to také jednoduché. Ja mám rodičov takých, ktorí sú, majú už v podstate zlatú, zlatú svadbu za sebou, a teraz keby sa tak rozviedli, no však dobre, ja už som tiež po päťdesiatke a by mi to vôbec ako nevadilo? No to by mi teda veľmi vadilo, lebo stále akoby tak, obrazne povedané, ale aj tak realisticky, tí rodičia, stále ukážem na tých rodičov, že sú moji, naši rodičia, je to môj otec, je to moja matka. Je to veľmi silné puto, nedehonestujme to tuná ani takýmito predkladaním zákonov. A takisto rovnako aj mladí ľudia, ktorí, ktorí uzavreli manželstvo a nemajú deti a veľakrát chcú mať deti a nemôžu mať deti, tak je to týmto návrhom zákona, je to predostrené tak, že to bezdetné manželstvo je menej hodnotné. Je menej hodnotné? No nie je. Lebo prvok lásky tuná je medzi tými manželmi. Ak stále je, tak nemôže byť menej hodnotné, nemôžeme sa tak dehonestujúco sa tak pozerať, lebo teraz títo mladí ľudia nemôžu mať deti. To je veľakrát pre mnohých mladých ľudí veľmi stresujúce a traumatizujúce, keď nemôžu mať tieto deti. Nezvyšujme tento stres. Mladí ľudia a ja som bol mladý, už tá mladosť je trošku ďalej za mnou, ale, samozrejme, to manželstvo, keď vstupujú do manželstva, majú svoje ideály, majú svoje predstavy. Keď by ste sa mladej nevesty opýtali, na koľko vstupuješ do toho vzťahu, do toho manželstva? Je to na jednu noc? Je to na jeden týždeň? Alebo mesiac? Alebo na rok, alebo na 5 rokov? Je to ten muž tvojho srdca, ktorému chceš patriť na celý život? A spýtajte sa rovnako aj ženícha, položte mu túto otázku pred svadbou. Pred svadbou. Spýtajte sa týchto mladých ľudí. Tak by srdce, dušu aj svoj život dali za toho druhého. Z takej veľkej lásky. Ja si dovolím povedať, že práve tá rozvodovosť a tie nezhody, ktoré sú tuná, tak je to práve pre nezrelosť. Osobnostnú nezrelosť. Tu nehrá rolu v skutočnosti vek človeka alebo tých mladých ľudí. Kedysi mladí ľudia, alebo áno, aj naši starí otcovia a staré mamy vstupovali do manželstva a mali 16-17 rokov. Nemali 18 rokov. Také mladé sa vydávali a to bolo legálne. Lenže oni boli zrelí pre to manželstvo, zrelí z skrze zodpovednosť, ktorá bola od malička na nich kladená. Boli zrelí pre tento vzťah. Dneska tridsiatnici sa ženia, vydávajú a dovolím si povedať, že nie sú zrelí pre tento vzťah. Nie sú zrelí pre manželstvo. Koľkokrát máme takýchto ľudí, ktorí sú už v stredne dospelom veku a vstupujú do manželstva a stále nie sú zrelí pre to manželstvo. No tragédiou je to, ak zomieraš ako puberťák. Že nedozrieš za celý ten svoj život. Ale máme aj takých ľudí. Ja sa z toho neposmievam. Ale veľakrát život tieto veci prináša.
Spomeniem včerajšie stretnutie s generálkou, s generálnou konzulkou Ukrajiny, s ktorou som mal tú česť sa chvíľu porozprávať na stretnutí. A ona tak veľmi krásne hovorila, ako ona to takto, skúsim to parafrázovať. A ona hovorí, my dnes nemusíme učiť jabloň rodiť. A počúval som ju ako ďalej. Bolo to také veľmi zaujímavé. Samozrejme, ona to nadväzovala na históriu, tradíciu a priateľstvo našich dvoch národov, medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, a že je tu dvadsiate výročie. Úsmevne sme rozprávali. Aké dvadsiate výročie? Hej? Aké dvadsiate výročie? Ono je stáročné. Stáročné. Hej? A tie vzťahy a tie, to, čo sme žili takto vedľa seba tieto krajiny, čo len dvadsať rokov sme vedľa seba? No nie sme. Ono je stáročné. A krásne ona pokračovala v tom, že o tú jabloň sa stačí starať. Vytvoriť jej podmienky. Okopať ju, vetvy v korune stromov upraviť a ona bude rodiť sama. Tak my chceme jabloň učiť rodiť? Rovnako je to aj s tým manželstvom, to, čo sa tuná predkladá. Ja to prirovnávam k tomuto manželstvu a rodine. My učíme jabloň rodiť. A to je tá chyba. To je tá chyba. To je ten omyl. Ale o túto jabloň sa stačí len starať a vytvoriť jej podmienky. Štát je tu na to, aby vytvoril podmienky pre aj šťastnú rodinu, aj šťastné manželstvo, aby bola šťastná rodina a šťastné manželstvo alebo šťastná rodina sa vytvára skrze šťastné manželstvo, lebo tam, kde sú manželia šťastní.
Pani kolegynka, ak vy milujete svojho manžela skutočne, ak ho milujete skutočne, tak vaše deti budú žiarliť na vášho manžela, na svojho otca, lebo otec miluje matku? Budú žiarliť?
