Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548, v prvom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, by poslanecký návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh zákona, resp. novela), predkladám v mene skupiny poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania, voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominante kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä v nedeľné a sviatočné popoludnia, a to nielen v mestách, ale čoraz viac aj na vidieku veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy. Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný pokoj ako-tak dodržiaval. Dnes, keď sa na kresťanstvo odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia, či kultúrni barbari. Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktorí majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediní, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí naši kolegovia a kolegyne vyznávači liberalizmu. Rád by som vás však ubezpečil, vážení priatelia, že ani vy k takémuto odmietavému postoju nemáte dôvod. Lebo ako z nie jedna z okrídlených definícií, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iných. Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je nepochybne stále ešte výrazná väčšina. Takže za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak trpí aktivitou menšiny? Bolo by to niečo podobné, ako keby sme s vážnou tvárou tvrdili, že obmedzovaním ľudských práv a slobôd je aj to, keď nechceme pár desiatkam ľudí dovoliť definitívne premeniť prírodu Národných parkov na lunaparky, hoci chránená príroda národných parkov je spoločné dedičstvo celej spoločnosti a to nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Naozaj si myslíme, že podnikateľské práva a slobody pár desiatok ľudí majú byť pre nás dôležitejšie a posvätnejšie ako práva a slobody nás všetkých? A podobne by sme mohli ešte dlho pokračovať. Je naša kritika pochybnej privatizácie verejných priestorov, náhrada parkov za parkoviská, alebo hoci za river parky, obmedzovaním práva slobôd skupinky privatizérov alebo aktivitou v prospech verejnosti?
Je poukazovanie na tých, ktorí nás ohrozujú a rušia na terénnych motocykloch či štvorkolkách v našich lesoch, prejavom našej netolerancie či prehnaného konzervativizmu, alebo snahou o ochranu veľkej väčšiny návštevníkov lesa? Nehovoriac o tom, že tu nie je reč o žiadnych ohrozených či potencionálne ohrozených málo chránených menšinách, ale o menšine, ktorá sa v tomto prípade správa spravidla oveľa arogantnejšie alebo bezohľadnejšie ako väčšina. Prečo to všetko hovorím, keď je to zdanlivo tak trochu nad rámec nami predkladaného návrhu zákona? Hovorím to preto, aby som upozornil na pomýlené chápanie liberalizmu niektorými ľuďmi. Práve takéto chápanie liberalizmu totiž má popri apriórnej praxi odmietania opozičných návrhov zo strany poslancov a poslankýň za vládnu stranu potenciál zabrániť prijatiu tohto nášho návrhu. Napokon už samotné slovné spojenie dni pracovného pokoja, teda dni, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom a nie práci, tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať. V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu či pokoja. Nóvum je len v tom, že tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časovou intervalov, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Zároveň je však treba zdôrazniť aj to, že nami navrhovaný režim sviatočného pokoja neznamená striktné vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie je zakázaná osobitnými predpismi. Znamená len vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré druhé osoby odlišné od rušiteľa pokoja mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo režim pokoja zákonom vymedzených, počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov v rámci týchto dní. Konkrétny rozsah a charakter obmedzenia či vylúčenia takýchto aktivít a na druhej strane aktivít, na ktoré sa režim v zmysle tohto zákona nevzťahuje by mal byť následne predmetom úpravy všeobecne záväzného nariadenia obce, napríklad v diskusiách občas uvádzané kostolné zvony či používanie hasičských húkačiek, sirén a pod. Ak dôjde k neudržania stanoveného režimu správnym orgánom na prešetrenie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch príslušný obvodný úrad.
Môžem popýtať o trošku väčší kľud v sále? Dobre, ďakujem.
V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že svojím návrhom ani neobjavujeme Ameriku, ani sa nesnažíme vrátiť Slovensko do stredoveku, ako sa to tu ktosi na margo tohto nášho návrhu snažil pred časom presvedčiť verejnosť. Naopak, rušenie nočného, ale aj nedeľného a všeobecne sviatočného pokoja je stále citlivejšia a kritickejšia prijímané verejnosťou a snahy o riešenie tohto problému zaznievajú stále naliehavejšie. Naša iniciatíva je tak aj reakciou na túto stále evidentnejšiu spoločenskú objednávku. Ak by sme sa mali nechať inšpirovať naším najbližším susedom, ktorý je, čo sa týka prevládajúceho svetonázoru i žitej praxe, ako vieme, v porovnaní s nami značne sekulárnejší, dovolím si poznamenať, že touto problematikou sa zaoberal aj senát Českej republiky, konkrétne otázkami rušenia pokoja, ktoré spôsobujú napríklad motorové kosačky, cirkulárky, motorové píly a pod., ktorý zvolil prakticky rovnaké legislatívne riešenia, ako predkladáme v tomto návrhu zákona, a to bez toho, žeby sme sa vzájomne koordinovali, zistili sme to až na poslednú chvíľu. Ale potešilo nás to a povzbudilo.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ak áno, tak skôr pozitívny, ani na informatizáciu spoločnosti. K tomu, ak dovolíte, malá poznámka. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu neutrálneho vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely, íha, pardon, by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na záver ešte jedna poznámka terminologického charakteru. Prečo používame pojem kľud, keď jazykovedný Ústav Ľudovíta Štúra i automatický korektor chýb inštalovaný v našich počítačoch nám toto slovo podčiarkne červenou ako nespisovné? Vedie nás k tomu jednoduchý dôvod. Tento pojem je zakotvený v našom právnom poriadku, a preto sme ho chtiac-nechtiac akceptovali.
Vážené dámy, vážení páni, sme presvedčení, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska a nijako zásadne neobmedzuje ani menšinu. Preto vás žiadame o vašu podporu tohoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tak aby som nebol jablkom sváru, ale toto je naozaj tak vážna téma a tak zložitá, komplikovaná téma... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Že manželstvo je takou témou, vidíte, čo to vyvoláva v tomto pléne? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Vážení kolegovia, milí priatelia, ďakujem vám za to, že ste mi umožnili tuná opätovne prísť k tomuto rečníckemu pultu. Využijem túto možnosť, však ešte do 19.00 hod. pokračuje rokovanie, hej. (Ruch v sále.) Však práve toho sa obávam. (Pauza. Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.
"Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o 12.45 hod. popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961, má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum (ďalej len SNM), ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až poisťovňa Generali Slovensko, a. s., ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila a neskôr urgovala výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k čomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne, dňa 14. 3. 2012 expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, a. s., stanovila predbežnú výšku škody na 8 mil. eur, 7 mil. eur na nehnuteľnosti a 1 mil. eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 mil. eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou
z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojím rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hradu, a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012, tak aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky, z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác, a to v konečnom dôsledku dodatok 3 zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok až 35-tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a ten požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vodného mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov, a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác. Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň, kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenot, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal spoločnosti ERPA, s. r. o., patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov.
Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka. Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku č. 1 a č. 2, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu, a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fáze nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, v ktorej sa zúčastnilo 6 uchádzačov, firiem, a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili 4 firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako ju mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a na srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Z akého dôvodu SNM - Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.
2. Akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur? Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t. j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur, na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
3. Platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
4. Prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti, a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
5. Prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
6. Prečo SNM podpísalo až 3 dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napr. obec Vlachovo, problémy s dodávkou, a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
7. Aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv, opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
8. Aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
9. Vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovuzadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?
S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, pánovi Dušanovi Čaplovičovi.
Text: "V Bratislave 26. júna 2013. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá svojou podstatou zdanlivo nepatrí do sféry veľkých úloh školstva. Napriek tomu som presvedčený, že práve len zvládnutím takýchto záležitostí je možno dosiahnuť dôležité ciele, ktoré ste si v rezorte vytýčili. V Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici pôsobí učiteľ Oto Žarnay. Jeho pracovné účinkovanie sa práve končí výpoveďou pre nadbytočnosť, čo sa stalo potom, keď ako predseda rady školy poukázal na nenáležitú zmluvu, ktorú uzatvoril tamojší riaditeľ.
Nie je mojím úmyslom opakovať súvislosti, ktoré sú v tejto veci verejne dostupné. Jeden fakt ma však mimoriadne znepokojuje. Tým je skutočnosť, že človek, ktorý otvorene a v súlade so svojimi pracovnými i občianskymi povinnosťami poukázal na závažné podozrenie pri narábaní s verejnými zdrojmi na svojom pracovisku, bol z tohto pracoviska jeho vedením následne vylúčený.
Tento zlovestný algoritmus nie je, žiaľ, vôbec výnimočný, no keďže jeho výskyt je v tomto prípade viazaný na rezort, ktorý má v erbe etiku a úctu k poznaniu, cítim naliehavú potrebu poznať naň názor človeka, ktorý tento rezort riadi. Táto potreba je umocnená ťaživým tichom, ktoré vyslali kolegovia učiteľa Žarnaya. Hoci sa dá tomuto tichu s ľútosťou porozumieť, som presvedčený, že vedca, archeológa, súčasného ministra školstva, no najmä rozhľadeného človeka Dušana Čaploviča musí takéto ticho vážne znepokojovať. Môže byť totiž znamením, že úlohy rezortu nebude môcť v prostredí stratenej učiteľskej odvahy naplniť. Alebo znamením aj čohosi oveľa horšieho, tušenia, že naše generácie v časoch relatívneho blahobytu morálne zlyhávajú. Čo by sa tu dialo, ak by bolo naozaj zle? K otázke výchovy k statočnosti dostávajú pri takomto pohľade novú, naliehavú dimenziu.
Vážený pán minister, určite je vo vašich možnostiach zistiť si pravdu o prípade učiteľa Žarnaya. No nežiadam vás len o to, chcem vás touto interpeláciou požiadať, poprosiť o niečo oveľa dôležitejšie a prosím vás, aby ste v záujme budúcnosti našej krajiny, v záujme prebudenia všetkých, možno málo odvážnych, no čestných ľudí, narušili to zlovestné ticho. Vyslovte, prosím, svoj názor! Buď je počínanie učiteľa Žarnaya ľudským i profesionálnym pochybením, niečím, čo sa nerobí, a v tom prípade vás prosím, aby ste takéto počínanie verejne odsúdili. Nech učiteľ Žarnay nedáva ostatným učiteľom, našim deťom i celej spoločnosti zlý príklad. Možno je to však všetko inak a ku konania učiteľa Žarnaya treba priradiť celkom iný verejný výrok. Výrok o tom, že takéto konanie je správne a spoločensky potrebné, no zároveň zriedkavé, a preto vzácne. A že práve preto musí slúžiť ako vzor učiteľom, deťom, nám všetkým, pretože nad akýmikoľvek metódami výchovy a vzdelávania stojí metóda najvyššia, a tou je osobný príklad.
Určite budete ako historik so mnou súhlasiť, že vernosť ideálom pretavená do konkrétnych príkladov statočnosti a odvahy, posúvali ľudstvo na stupnici dejinného pokroku vždy oveľa viac, ako aj tie najkrajšie deklarácie. Ktovie, vážený pán minister, či dnes nemáte práve v rukách vy historickú šancu vyznačiť prostredníctvom zdanlivo bezvýznamného prípadu učiteľa Žarnaya dôležitý bod obratu, od ktorého sa bude k vyššiemu ideálu mravnosti uberať nielen školstvo, ale aj budúca história našej krajiny. História, v ktorej by sme mali začať rozdeľovať ľudí podľa jediného kritéria, podľa sily ich ducha a nie podľa ducha ich sily. Veľmi by sme to už všetci naozaj potrebovali. Nenašiel som, vážený pán Dušan Čaplovič, lepšie slová, budem preto len dúfať, že sú postačujúce na to, aby ste cítili, že vás nimi žiadam o niečo oveľa dôležitejšie, ako je odpoveď ministra na poslaneckú interpeláciu. Ak som vás nepresvedčil a vy považujete moju interpeláciu len za politicky vypočítavú slovnú kompozíciu, ku ktorej mi poslúžil prípad učiteľa Žarnaya, potom vás prosím, aby ste svoju odpoveď obmedzili len na pár povinných riadkov, bude mi to naozaj stačiť. S nádejou, že sa tak nestane, Ján Mičovský."
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v uplynulom mesiaci som sa obrátil na členov vlády s troma interpeláciami. Prvá z nich datovaná 18. 6. 2013 je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem: "Vážený pán minister, v médiách" - to sú odkazy na príslušné médiá -, "a pokiaľ som dobre informovaný, aj na zasadnutí pracovnej skupiny k programu rozvoja vidieka", ďalej budem používať len skratku PRV, "ste deklarovali zámer presunúť približne 25 % z rozpočtu II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky", zase skratka SPP, "určeného na podporu rozvoja vidieka na navýšenie priamych platieb. Dovoľujem si vás požiadať o informáciu, kto a na základe čoho o tom rozhodol a na základe akých podkladov? Nie je mi totiž známe, žeby sa o takomto významnom rozhodnutí viedla akákoľvek verejná odborná diskusia. Pokiaľ viem, nebola urobená žiadna cost benefit analýza ani analýza dopadu tohto presunu na kvalitu života a životného prostredia na vidieku. Dokonca ani na pôde pracovnej skupiny pre PRV sa o presune nediskutovalo. Išlo len o strohé predstavenie zámeru. Ak nakoniec bude tento presun schválený, aký objem prostriedkov sa plánuje presunúť a ako váš rezort plánuje kompenzovať tieto chýbajúce prostriedky v programe rozvoja vidieka 2014 až 2020?"
V tejto súvislosti si dovoľujem konštatovať, že tento presun vnímam ako krok v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa spomína potreba dôrazu na rozvoj vidieka, modernizácie slovenského poľnohospodárstva, tvorby pridanej hodnoty" a tak ďalej a tak ďalej, opäť odvolávka na text programového vyhlásenia vlády.
Pripomínam aj vaše slová z januára 2013, citujem: "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z II. piliera do I. piliera vo výške 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti." Koniec citátu, opäť odvolávka na zdroj, z ktorého je tento citát čerpaný.
Druhý bod mojej interpelácie vyplýva z obavy o transparentnosť a odbornosť prípravy, perspektívy a tvorby operačných programov v gescii vášho rezortu. Obavy často vznikajú na základe nedostatku informácií a viete, tomu chcem predísť, tak sa pýtam:
"1. V akom štádiu je a akým spôsobom je organizovaná príprava, resp. tvorba operačných programov Program rozvoja vidieka 2014 - 2020, Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020 a Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 - 2020, a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, vrátane expertov a mimovládnych neziskových organizácií do tohto procesu?
2. Aké priority, opatrenia, aktivity vybralo ministerstvo ako prioritné a na základe čoho? Aké sú momentálne plánované alokácie prostriedkov do jednotlivých priorít, opatrení, resp. aktivít na spomínané obdobie 2014 až 2020?
Aké pracovné podskupiny boli vytvorené pre tvorbu jednotlivých opatrení? Kedy boli vytvorené, resp. zriadené tieto podskupiny, kým sú vedené, kto sú ich členovia, koho reprezentujú a na základe akých kritérií boli vyberaní?
A napokon ako prebieha práca pracovných podskupín? Kde, kedy a ako budú zverejnené výsledky ich práce? Ako sa bude ďalej narábať s týmito výsledkami?
Vopred ďakujem za operatívnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba."
A ďalšie dve interpelácie obdobného znenia sú adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi hospodárstva pánovi Tomášovi Malatinskému a týkajúce sa a týkajú sa teda, pardon, situácie v našej energetike. Znejú takto. Teda prečítam len tú jednu, samozrejme, adresovanú predsedovi vlády:
"Vážený pán predseda vlády, so znepokojením sledujem informácie, či skôr dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú záväzné dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky." V tej analogickej interpelácii by bolo, samozrejme, uvedené ministerstvo hospodárstva.
"Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu tému týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Poznamenávam, že verím, že za takúto diskusiu nepovažujete zverejnenie návrhu energetickej politiky na webovej stránke ministerstva hospodárstva s trvaním 14 dní.
Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobila a aké plánuje v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí. S nádejou na skorú a vyčerpávajúcu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, viackrát som v tomto pléne Národnej rady vystúpil s upozornením na veľmi zlý a neustále sa zhoršujú stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku. Mojim názorom neoponovali ani príslušní členovia vlády Slovenskej republiky zodpovední za túto oblasť. Skôr naopak, napr. pán minister školstva, vedy, výchovy a športu viackrát prisľúbil zabezpečiť v tejto oblasti nápravu.
Dňa 23. mája tohto roku som sa preto obrátil s interpeláciami obdobného znenia na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a na ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Moje interpelácie sa týkajú otázok a návrhov na zlepšenie stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku.
Odpovede pánov ministrov na moje otázky a návrhy obsiahnuté v interpeláciách ma, žiaľ, neuspokojili, pretože neobsahujú návrhy konkrétnych riešení ako súčasnú neudržateľnú situáciu a nepriaznivý stav v tejto oblasti zlepšiť. Sklamaním pre mňa je aj nedostatok vôle oboch pánov ministrov opäť zriadiť čo i len medzirezortné komisie s relevantných zástupcov oboch rezortov, rezortných inštitúcií a odborníkov z externého prostredia, ktoré v minulosti na Slovensku vcelku úspešne fungovali a existencia ktorých by predstavovala úplne zanedbateľné nároky na štátny rozpočet. Z týchto dôvodov musím s poľutovaním navrhnúť, aby plénum Národnej rady hlasovalo o mojom návrhu nevziať odpovede pánov ministrov Čaploviča a Žigu uvedené pod č. 13 a 14 v tej tlači 531, ktorú máme na laviciach, na vedomie.
V ten istý deň som sa s interpeláciou obrátil aj na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica a tá interpelácia sa týkala jedinej otázky, prečo nebola v termíne do 31. marca 2013 do Národnej rady predložená Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v platnom uznesení Národnej rady č. 1989 z 3. 4. 2002. Moja interpelácia mala dve roviny, jednak procesnú týkajúcu sa nesplnenia platného uznesenia Národnej rady, jednak vecnú, lebo parlamentná diskusia o plnení, resp. neplnení úloh národnej stratégie by podľa mňa nepochybne prispela k splneniu početných sľubov a naplneniu cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády na tému smerovania trvalo udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Odpoveď na moju interpeláciu uvedená pod bodom 15 ma ani po stránke procesnej, ani po stránke obsahovej neuspokojila, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návrhu nezobrať ani túto odpoveď na vedomie. Ďakujem za pozornosť.