Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel vyzdvihnúť entuziazmus pána riaditeľa. A to, čo povedal predrečník, na to reagujem, že áno, Alojz, myslím si, že každý národ, ktorý nevie skade prišiel, čo je a kam ide, nemá nejaké dlhodobejšie vízie. A vieme, že boli aj úvahy zrušiť –  nezrušiť Ústav pamäti národa. Tak ja hovorím kategoricky nie. Nie, pretože my sme si ani neboli, by som povedal, nemali sme čas si uvedomiť, že sme Slováci po tom deväťdesiatom treťom, dajme tomu, a zrazu sme už nejakí euro v celej tej európskej našej Únii. Takže myslím si, že vaše opodstatnenie a vaša úloha tu je nezastupiteľná. Takže ja budem samozrejme veľmi rád, keď aj ja budem môcť svojím dielom prispieť k tomu, aby Ústav pamäti národa bol taký, aký má byť, aký si ho možno aj ja predstavujem. A aby sme mladú generáciu poučili a aby sme nerobili chyby, ktoré tu by byť nemali, pretože na chybách národ nenapreduje. Ako sa hovorí, hlúpy sa učí na vlastných a múdry na cudzích.
Ďakujem pekne, držím palce.

Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi Hlinovi, že na to upozornil. Ja sa priznávam bez mučenia, že som sledoval tie predchádzajúce správy na monitore, ale ako som zbadal pána riaditeľa z Ústavu pamäti národa, tak som rýchlo bežal do sály, pretože si myslím a súhlasím v tom s poslancom Hlinom, že to je naozaj mimoriadne dôležité. Niežeby Sociálna poisťovňa a tie ďalšie inštitúcie dôležité neboli, ale toto mi akosi tak leží na srdci. A takisto by som sa chcel pridať k predrečníkovi, že želám všetko najlepšie pánu riaditeľovi v tejto funkcii, do ktorej sme ho nedávno zvolili v parlamente.
A ďakujem aj za to pozvanie na návštevu Ústavu pamäti národa. Ja osobne, pokiaľ mi to budú povinnosti dovoľovať, veľmi rád sa zastavím a budem sa o to zaujímať, pretože táto téma je naozaj dôležitá. Takže ďakujem za správu, ďakujem aj poslancovi Hlinovi za upozornenie na túto dôležitosť.

Pán poslanec Kollár, ja vám naozaj veľmi nerada protirečím, lebo vaše vystúpenia sú význačné a príznačné silou argumentov, ich racionálnosťou, ale v tomto prípade naozaj sa s vami nemôžem stotožniť.
Ja tento návrh predkladateľa v plnej miere podporím, pretože spotrebiteľská prax ukazuje, že nie je zásadný rozdiel v tom, ako je nastavený stupeň ochrany, či už na nebankovom, alebo na bankovom trhu. Práve naopak, spolu s telekomunikačným trhom, energetickým trhom alebo aj podomovým trhom je práve aj finančný sektor ďalším problematickým odvetvím a najrizikovejším odvetvím, na ktorom je spotrebiteľ málo chránený. Je síce pravdou, že z toho nebankového priestoru a z tohoto finančného odvetvia - a to vidieť aj cez aplikačnú prax, hovorím bez nejakých štatistík - nám prichádza menej poškodených spotrebiteľov, ale nevyhýba sa to alebo tí poškodení, alebo terčom takéhoto možného poškodenia a slabej ochrany sú aj spotrebitelia žiadajúci úvery aj, aj v bankovom sektore.
O tej informačnej asymetrii, o ktorej ste hovorili, tá naozaj sa dotýka aj orientácie spotrebiteľov v zmluvách pri uzatváraní úverov s bankami, pretože aj tieto zmluvy sú niekoľkostránkové, sú komplikované pre priemerného bežného spotrebiteľa, v mnohých prípadoch nezrozumiteľné. A ja sa plne zastávam toho, tej požiadavky predkladateľa zákona k tomu, aby bola v tejto zmluve uvádzaná celková čiastka, koľko stojí poskytnutie takéhoto úveru, pretože toto je okrem predmetu plnenia a času plnenia tretia z najdôležitejších a podstatných náležitostí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja už len v krátkosti zhrniem. Pokiaľ by problém s hlukom cez voľné dni a sviatky nebol, tak určite s týmto zákonom nikto nepríde, ale pokiaľ ten problém tu je a tie skúsenosti, žiaľ, sú, tak predkladatelia tento zákon predložili.
Čo sa týka hluku a všelijakých zvukov naokolo, tak, samozrejme, je rozdiel už v priebehu akustickej krivky a najmä vznikajúce rezonancie, pretože rezonancia je ten nepríjemný zvuk, ktorý, alebo teda hluk, ktorý vadí ľudskému organizmu, a myslím, že sú aj medicínske štúdie o vplyvoch rôznych typov zvukov a hlukov na ľudský organizmus, a práve tie, ktoré dosahujú nepríjemných rezonancií, tak tie ľudskému organizmu vadia, človek sa pri tom cíti nepríjemne, a preto vlastne vyvolávajú tie negatívne pocity. O tom, ako vzniká rezonancia, vás trápiť nebudem, to je fyzika.
Kolega Martvoň hovoril o ovplyvňovaní hlukom v okolí a vymenoval tu niekoľko vecí, ktoré vytvárajú rôzny hluk. Samozrejme, je rozdiel od toho, či ja s tou rýchlovarnou kanvicou varím vonku alebo varím doma. Ja pokiaľ neovplyvňujem s tou kanvicou, s ktorou si, ktorú si varím doma, mám okná zatvorené, vonkajšie okolie a suseda, tak mi môže byť doma jedno, ako tá kanvica vyvoláva hluk alebo teda vykonáva a, samozrejme, vždycky záleží aj na tom, ako dlho ten daný hluk trvá. Takže v prvom rade to, čo ja mám doma, a viem, že mi vytvára nejaký hluk, tak si buď zavriem dvere, zavriem si okná alebo niečo podobné. Ale pokiaľ som vonku a ešte trebárs dieťa mi spí, a vyjde sused s kosačkou, ktorá vrčí hodinu v kuse, tak určite to je rozdiel oproti tej rýchlovarnej konvici, ktorá môže vydávať podobný hluk, ale vo veľmi krátkom čase. Takže vždycky záleží o tom, od toho, ako ďaleko ste od zdroja hluku a, samozrejme, ako ten hluk dlho trvá.
Nikto sa nedotkol tuná ale ďalšieho problému tu pri vznikajúcom hluku, a to sú vlaky idúce po oceľových konštrukciách mostov a pri diaľniciach. Prečo si pri diaľniciach budujú protihlukové bariéry? Práve kvôli hluku, ktorý vytvárajú autá pri vyšších rýchlostiach, pretože dochádza k zvýšenej frekvencii pohybu v motore, a to isté dochádza aj pri kosačke. Takže ak chce sused kosiť v nedeľu, nech si spraví protihlukové bariéry okolo svojho pozemku a nech si kosí koľko chce. Nikto mu v tom brániť nebude, ale nech hlukom neovplyvňuje okolie.
No a už len na margo kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nestavia dom pri rybníku. S tým úplne súhlasím. Ale mnohí ľudia napríklad mali domy v tichom prostredí a prisťahuje sa ku nim nejaký dement, ktorý, žiaľ, robí vyslovene napriek a dobré medziľudské vzťahy mu nič nehovoria. Takže toto sú tie problémy, pokiaľ by sme boli normálni ľudia, tak takéto zákony ani nepotrebujeme. Ale pokiaľ tu, žiaľ, medzi nami budú ľudia, ktorí sú bez charakteru, tak, žiaľ, pre nich musíme nastaviť normy, ktoré ich správanie istým spôsobom obmedzia.
Takže ďakujem pekne, toľko k predkladanému zákonu. (Potlesk.)

Ďakujem aj za slovo, aj za zaujímavú diskusiu, až nečakane pestrú a podnetnú. V prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili tento návrh, ale takisto aj všetkým vám ostatným. Bolo to inšpiratívne.
Ja sa vrátim k tej podstatnej asi téze, že neobjavujeme Ameriku, nezvádzame nič mimoriadne nové. Keď roky rokúce dokážeme žiť s faktom, že tu máme akýsi vyhradený čas na nočný kľud, a dokázali sme sa s tým nejako vyrovnať, s touto definíciou aj s tým režimom, tak to je nič iné, len aplikácia aj na tie vyhradené dni nedeľné a sviatočné tejto istej dávno zažitej a vcelku viac-menej bezkonfliktnej normy a zvyku nočného kľudu. Takže tie všetky poznámky, ktoré, by som povedal, smerovali tam, ako to budeme merať, aké susedské problémy vzniknú, tak iste, keď si niekto na plno pustí rádio alebo gramofón, magnetofón o polnoci, tak kto je vlastne ten, by som povedal, tá škodná? Ten, kto si ten gramofón pustí alebo tí, čo sa prípadne naňho sťažujú? Čiže to máme analógiu potom aj s týmto denným kľudom, ktorý, ktorej téma, myslím si, z roka na rok naozaj frekventovanejšia a viac diskutovaná v mnohých európskych krajinách. Opäť nie sme s týmto návrhom, myslím si, žiadni exoti a musím sa len pousmiať na tých tvrdeniach, že sa vraciame kdesi do stredoveku, lebo myslím, že sa práve vraciame aj konečne do 21. storočia tým, že si začíname trošku vážiť ľudské práva aj v oblasti hlukového a svetelného znečistenia, ktoré nás tu atakujú zo všetkých strán. Možno je to trošku problém aj generačný, že vy mladší máte ešte dobré nervy a vy ste sa narodili už v tej hlukovej hladine zvýšenej a vám to je povedzme normálne. Nám skôr narodeným, ktorí môžme aj porovnávať časť nášho detstva, kedy sa aj klepali rezne, aj všetky, aj sa splachovalo, aj všetky tie aktivity sa vykonávali, nikomu to nevadilo, tak ako nikomu to nevadí, myslím si, aj teraz, ale to čo sa neporovnateľne zmenilo, to je ten nedeľný a najmä popoludňajší nekonečný hluk. Kdekoľvek sa človek ocitne a závidím kolegovi Froncovi tú dedinu, v ktorej býva, lebo to je asi absolútna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ja som ešte takú dedinu asi na Slovensku nestretol v ostatných rokoch, kde keď sa prídem povedzme aj rekreovať, a len čo sa tak naladím na tú rekreačnú nejakú tóninu, zrazu nikto nenaštartoval tú kosačku, cirkulár alebo niečo podobné a nie som myslím sám, ktorý tým trpí. Nerobil som žiadny štatistický ani sociologický, ani iný prieskum, ale som presvedčený, že tí, čo tým trpia, je, je, veľká, veľká väčšina. Aj keď hovorím možno časť mladej generácie nejak je na to uspôsobená a tej to zatiaľ menej vadí. Nechcem byť zlým prorokom, vážení, ale o 20 rokov to bude takmer určite vadiť aj vám.
A ešte pár možno konkrétnych reakcií, nechcem zdržiavať. Prekvapil ma kolega Hlina, aj pretože je taký výborný kosec, tak som čakal, že skôr bude lobovať za tie ručné kosy, sám som ho zažil na jednej akcii a bolo naozaj zážitok ho sledovať, ako výborne kosí, tak som predpokladal, že to bude náš spojenec pri tomto návrhu, takže ma trošku prekvapilo. Ja neviem, Lojzo, či náhodou nežiarliš, že sme ťa predbehli, že možno si práve plánoval takýto podobný návrh zákona predložiť, takže sa ti ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) Ono, keď neprejde náhodou, neprejde na tejto schôdzi tak v podstate o pol roka by si ho mohol predložiť ako v modifikovanom znení aj ty.
Čo sa týka toho tzv. obmedzovania aktív, ja si myslím, že za tých 6 dní by sa malo dať stihnúť aj pokosiť, aj popíliť do drevo, aj všetko. Stále tu hovoríme o tom priemere jednom dni v týždni plus ešte nejaké tie sviatky, takže nie je to nejaká nadmerná, nadmerné obmedzovanie týchto aktivít, stále ešte veľká väčšina dní v týždni je k dispozícií. Čo sa týka tých prípadných kultúrnych podujatí a aj tých už spomínaných zvonov, ktoré sme teda nemali v pláne otvárať, lebo je to, je to naozaj Pandorina skrinka skôr sme zdôrazňovali, že, samozrejme, tie zvony budú iste zahrnuté a veľká väčšina nášho bohabojného obyvateľstva odsúhlasí, že zvony sú v poriadku, čiže odpoveď pánovi kolegovi Briximu, naozaj to zverujeme tým všeobecne záväzným nariadeniam obcí, aby si stanovili bližšie, bližšie tento režim a uviedli aktivity, ktoré sú a ktoré nie sú prípustné v tú nedeľu vykonávať. Takže v tom tiež nevidíme problém. Myslím, že vcelku som odpovedal na všetko.
Nakoniec v tom úvodnom expozé som povedal to, čo sme mali takpovediac na duši v súvislosti s týmto návrhom zákona, a naozaj je vedený nie žiadnou ideológiou tento návrh, ale naozaj len osobnou skúsenosťou a znepokojením z toho, ako z roka na rok pribúda tohto hluku, ktorý nie je nevyhnutný, lebo ak by to bola naozaj aktivita, pri ktorej sa nevieme zaobísť, tak by sme takýto zákon nepredkladali, ale keďže je to aktivita, ktorá sa naozaj dá vykonávať v iných dňoch, tak si myslíme, že by mohol byť tento návrh priechodný, najmä v čase, keď mohutne diskutujeme o tom, či majú byť otvorené obchody v nedeľu, ja sa k tomu teraz nechcem vyjadrovať, ale v porovnaní s tým režimom fungovania služieb typu obchodov a ďalších v nedeľu, je táto aktivita mnohonásobne nebezpečnejšia naozaj v tom, že obťažuje veľkú časť obyvateľov, ktorí si tento hluk neželajú, takže tam, myslím si, ľudia, ktorí sa zasadzujú za zatvorené obchody v nedeľu, by mali stonásobne viac hlasovať za tento návrh, lebo tento nielenže predpokladá tú aktivitu nedeľnú, ale výslovne nežiaducu, nežiaducu a obťažujúcu aktivitu.
Takže hovorím, čo som očakával, bola kritika zo strany liberálov, tí nás celkom napodiv zobrali na milosť, možno aj preto, že sme im tak v celku vysvetlili, že ako to, ako to myslíme, a, naopak, prekvapila ma kritika od ľudí, ktorí sa hlása aj ku kresťanstvu, aj ku konzervatívnym hodnotám, u nich som čakal skôr podporu. Ale, v našom parlamente je to často tak, že tie očakávania sú jedna vec a to, čoho sa dožijeme je druhá vec. Ale aj tak na vás apelujem, aby ste ešte svoj postoj prehodnotili a v rámci možnosti ten návrh podporili. Ďakujem.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ono je to asi s nami tak, asi keď nemáš svoje vnútro vysporiadané, tak ti vadí všetko. Áno, bude ti vadiť aj ten kvakot žiab, tak ako si to, pán kolega, spomínal, ale potom ti bude vadiť aj spev škovránka, slávika a drozda. Škovránok ten spieva cez deň, nepočul by som ešte, že by sa ktosi niekto nejak sťažoval na to, že spieva, a slávik je práve takým vtáčikom, nemáme tu kolegu Martina, ale on vie, že spieva celú noc. Celú noc. V záhradách tuná na dolniakoch celú noc slávik spieva. Komu to vadí? Á, Martin je hore, pardon. A rovnako aj drozd. Drozd dokáže takisto v nočných hodinách spievať, ale to je spev a to sú zvuky. A hluky a zvuky, to sú naozaj rozdielne dva pojmy. Myslím si, že tuná je to len v dôvodovej správe spomenuté. Tie zvony - neviem prečo sa práve tejto témy tak chytáme, to je také naozaj veľmi zaujímavé, že nikdy som si to ani neuvedomil, že zvony niekomu môžu prekážať. Naozaj nikdy som si to nemyslel. Ja vám to garantujem, že dieťa malé, kojenec, ktorý leží v perinke uložený v kočiari a zvony zvonia, sladko spí, ale my dospelí sme takí a to veľakrát aj súvisí s medziľudskými vzťahmi. Ak máme pocuchanú nervovú sústavu, no tak ti bude vadiť aj ten kvakot žiab aj spev škovránka, slávika a rovnako aj zvony a to súvisí s medziľudskými vzťahmi a to súvisí aj práve s tou predošlou témou manželstva a rodiny. Nám už vadí hádam všetko. Kedysi človek bol úzko spätý s prírodou, a keď tie zvony začul, či bol v lese, či bol na poli, tak tie zvony boli istým signálom, či už na zastavenie, alebo sa čosi v obci deje. Keď v netradičnú hodinu zvonili, tak bolo to pre tých ľudí pozor, znamenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja si nemyslím, v tomto smere dávam za pravdu aj pánovi poslancovi Hlinovi, že hlavne prečo nám dali voliči a občania dôveru, je to, ako sa postavíme napríklad aj k týmto otázkam, ale nechcem zase podceniť ich význam, pretože aj cez to, ako sa postavíme k možnosti výberu ukončenia manželstva, či už na dohodovom, neformálnom alebo formálnom princípe, ako sa postavíme napríklad aj k tomu, či naozaj zvony nenabúravajú ideologicky alebo nábožensky slobodu alebo nedotýkajú sa slobody iných jednotlivcov. Ja si myslím, že aj na podklade týchto otázok si môžu vytvárať postoj o konzistentnosti toho-ktorého alebo integrovanosti toho-ktorého poslanca. Ja, pán Kuffa, napríklad zvon pre to, aby som sa stretla s rodinou a s Bohom, ja na toto zvon naozaj nepotrebujem a napríklad, aj keď som veriaca, cítim sa byť dotknutá, cítim to ako zásah do môjho práva tým, že znášam zvonenie pre tých, ktorí pre stretnutia a kontakt s Bohom ten zvon potrebujú. Takže ak hovoríme o tejto slobode, o tomto druhu slobody, tak skúsme byť vnímaví. Vnímavejší a citlivejší na to, že ak jeden potrebuje tento zvon, druhý ho pre ten kontakt s Bohom potrebovať nemusí.

Ďakujem za slovo. Po nejakom maratóne, beh k rečiacemu, k rečníckemu pultu a zase od neho preč, som tu zase. Ďakujem. Trošku chcem vysvetliť tuná to, čo tuná taká slovná prestrelka možno vznikla. A v úvode chcem hneď chcem povedať, Dodo, že aj ja, samozrejme, chcem, aby zvony tuná zvonili, aj po celé tie stáročia tuná zvonili tieto zvony. A pekne si to aj povedal. Ale vidíš a to je to, možnože to bude také slovičkárenie. Ale ty si povedal, že kostolný hluk, teda zvonový hluk. Hej? Hluk zvonov. A to je ten zásadný rozdiel. Že my tuna v tej dôvodovej správe spomíname tie kostolné zvony. A je tu napísané, že je to zvuk kostolných zvonov, mohol považovať sa za rušenie kľudu. Avšak táto skutočnosť sa nepotvrdila. Toto je zásadný rozdiel medzi hlukom a medzi zvukom. Zvony ako také, zvonolejári by vám vedeli povedať, že každý zvon nemá len svoje meno, ale každý zvon je v istej tónine naladený. Môže to byť fis, gis, d, c. A dá sa zladiť tie zvony tak, že sa dá vytvoriť aj zvonkohra. Takú máme aj v Košiciach naozaj reálne. A cez tie jednotlivé zvuky, ktoré tuná tieto zvony vydávajú, tak sa dá porozumieť aj skladbe, aj piesni. Zvony ako také. Nie náhodou im ľudia dávali aj tie mená. A naozaj nikdy to nebolo tak, že by hučali a robili hluk. Kolegyňa Helenka Mezenská to tuná povedala, že jej by to teda vadilo, že by tie zvony zvonili. A ja si dovolím povedať, že dieťa, uložené, ja neviem, v kočiari a mamička prechádzajúca sa po ulici, tak zvuk zvonov, hlas zvonov toto dieťa nezobudí. Ale pri kosačke, pri cirkulári, pri stavebných strojoch sa strháva toto dieťa. Strháva sa z toho spánku. Tak som otcom ôsmich detí, tak hádam viem, o čom rozprávam. A chodili sme do kostola aj s malými deťmi, presne s takými malými, jak rozprávam, v kočiari a naše deti spokojne spali. Sladko spali. A to keď je niekto zameraný na to, že mu to spôsobuje nejaký zvuk, tak to už je taká, by som povedal, osobná záležitosť alebo možno nejaká osobná invektíva voči zvonom. Ale to má hlbšiu podstatu. To nemá v tom zvuku. A to nemôžme nazvať už v žiadnom prípade, že je to hluk. To nie je hluk. Zvony nie sú hlukom.
K navrhovanému zákonu chcem len toľko povedať a súvisí to aj s predchádzajúcim návrhom zákona, ktorý tuná sme mali pred chvíľou, o manželstve sme rozprávali a o rodine. Je nedeľa. Sú tu sviatky, či štátne, alebo cirkevné. Rovnako aj nedeľa, ktoré sú vo všeobecnosti sviatkom pokoja a kľudu, a myslím si, že je to jedinečná príležitosť nato, aby rodina sa stretla a stmelila. Toto sú tie príležitosti, kedy sa rodina má stretať. A keď ten sused na tej záhrade bude behať vám s motorovou kosačkou a celý deň alebo aj pol dňa vám tam bude bzučať poza uši. No tak je to príjemné? A zvony, keď by aj zazvonili. Tak na dedinách ešte niekde je zvyk, že zvony zazvonia ráno, naobed, večer. Ale to je vždycky v primeranú hodinu. To nie je tak, lebo, žeby to nejak tých ľudí rušilo. Možno, že ten, ktorý kdesi blízko býva pri tej zvonici a má psychickú nervovú sústavu nejak narušenú, tak môže na to reagovať negatívne. Ale myslím si, že práve zvuk zvonov nie je ten, ktorý by bol negatívny, a zvrhovať to práve tú diskusiu len na tie zvony, že toto by tuná táto hrozba bola. Ja si vôbec nemyslím, že toto by tuná nám hrozilo. Ale na druhej strane tie kosačky, ktoré sa tuná rozmohli, pán profesor Huba to tuná aj spomenul, že síce je tam zakrížikované, že dopad na životné prostredie nemá vplyv žiaden, ale potom to verbálne dodal aj ja sa pridávam k tomu, že má pozitívny dopad. Má pozitívny dopad. Tie kosačky, ony idú na benzín, dieselové, neviem o tom, že by boli, možnože nejaké sú, štvorkolesové, možno sú, myslím, že áno, štvorkolesové, ale tie bežné ručné čo sú, tak sú benzínové. A keď sú tie záhrady, sú blízko, ten intravilán veľakrát je tak natlačený a severovýchod Slovenska je naozaj taký, kde sú tí ľudia stlačení v tých obciach a vedľa seba. Neviem si to predstaviť v takej obci v našej podtatranskej, Lendaku, že by tí susedia po tých záhradách práve v nedeľu kosili. Tam to není ani tak zaužívané, tak myslím si, že títo ľudia ani nemajú problém s touto záležitosťou, ale tak sme sa zmodernizovali, kedysi to bola ručná kosa, ktorá nespôsobovala taký hluk. No keď už celkom si si vyhradil tú nedeľu na to kosenie, ak si myslíš, že tou ručnou kosou, že pokosíš tú záhradu, prosím, tak už keď chceš pracovať v nedeľu, to ti nikto zakazovať nebude, ale nestrpčuj život svojim susedom a svojim tým najbližším, ktorí tam sú. V predchádzajúcej rozprave ja ešte predpoludním keď som to tak spomínal, tak to prirovnám, tú generálnu konzulku, pani profesorku Oľgu, ktorá hovorila, a zase to vyzerá tak, ako by sme učili jabloň rodiť. My máme vytvárať tuná podmienky na to a starať sa o tú jabloň tak, aby tá jabloň bola schopná rodiť. Rovnako je to aj s rodinou, rovnako je to aj s manželstvom. Manželia sa delia o svoje - ja so svojimi deťmi - a vytvárajú spoločenstvo lásky a to jest my. To nie je také individuálne a rovnako je to aj tuná, keď mnohí z nás sa správajú práve v nedeľu, kedy, a v tie štátne sviatky alebo cirkevné sviatky, tak práve sme takí, že spôsobujeme a strpčujeme život tým ďalším ľuďom, ale dneska to je ani nie tak, že susedom, ale tie kosačky sa ozývajú naozaj na celú tú dedinu a naozaj myslím si, že nikomu nerobí dobre.
Tak ja som len toľko chcel na upresnenie tých zvonov, keď sa táto otázka tuná otvorila. Ja si myslím, že tuná zvony neuviažeme, ani ich neodstavíme, že spôsobujú nejaký hluk, lebo zvony vydávajú zvuk, znova to podčiarkujem. Majú svoj zvuk, majú svoju tóninu, presne sú naladené. Ďakujem za pozornosť.

Nepriamo ste, pán poslanec, zareagovali na mňa, na moje meno, hoci nerozumiem tomu, v akom kontexte, že som sa vyjadrovala vlastne k tomu návrhu, ktorý tu predniesli zástupcovia strany SaS k možnosti uzatvárania zmluvy dohodou. Neviem teda ako toto súviselo s vašou poznámkou alebo skrytým zámerom vzbudenej zodpovednosti, mojej vlastnej zodpovednosti voči voličom. Neviem, ja som sa s vami nikdy na tú tému nerozprávala. A myslím si, že keď mám iný názor a pohľad na veci a som pripravená takýto návrh, ktorý sa líši od vášho presvedčenia a postoja podporiť, neviem, prečo by som sa mala vám zodpovedať. Nechajte to na mojich voličov, nech to oni posúdia.
A teraz sa vrátim k tomu zákonu o ktorom ste hovorili vy, pán, ktorý predkladáte vy, pán poslanec Huba. Ja rovnako sa zastávam toho, že jeden deň mal by byť vymedzený na pokoj. Aby nikto nebol rušený, lebo naozaj aj, aj tie zvony, o ktorých sme rozprávali napriek tomu, že som pokrstená, môžu obmedzovať v slobodnom oddychu počas nedele mnohých ľudí, aj už spomenuté kosačky. Ja na tomto návrhu zákona nevidím nič zlé. Samotné, samotný názov toho dňa nedeľa je odvodený od toho že sa nedelá. Ja si myslím, že takýto všeobecný spoločenský konsenzus by tu mal byť aj formou podpory tohto zákona. Aby aspoň jeden deň by sme si vedeli dopriať na to, či ateisti, alebo kresťansky založení veriaci ľudia, aby sa nepracovalo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Pán poslanec Hlina, ja som presvedčený, že všetko dokážeme v tejto miestnosti dohnať do takého absurdna, že možno ozaj nespoznáme svoje zámery a často sa budeme tu priznávať k tomu, že cieľ bol dobrý, ale, žiaľbohu, teda rôzne domýšľané okolnosti, tento cieľ znegujú, až napokon z toho vyjde nejaký paškvil.
Ale ozaj vráťme sa k tej podstate, ktorú by sme možno mohli ako ľudia, ktorí slúžia krajine na poli zákonodarnom k tomu, čo ozaj máme robiť. Ja som presvedčený, že práve tá dobrá niť, v tomto návrhu by nám nemala uniknúť z tých možných rôznych absurdít. A ja som si len teraz zaspomínal pri tom, ako som počúval tvoje vystúpenie, práve na tie kosačky. Ja som si všimol, že vo Viedni, kde som si v roku 1992, to znamená už hodne dávno, kupoval kosačku elektrickú, maličkú. Vtedy to ešte u nás nebolo dostupné. V tejto Viedni zvonili na Dóme svätého Štefana zvony úplne bez problémov. A napriek tomu som si kúpil kosačku, kde bol dôležitý letáčik, ktorý ma upozorňoval, že pozor, táto kosačka sa nesmie používať v časoch pracovného pokoja, v nedeľu a vo sviatky. Ja predpokladám, že tí Rakúšania nám nemusia byť vo všetkom vzorom. Ale že to bola tak prirodzená vec, že ak by sme aj my mali obdobnú kombináciu, že zvony na Dóme svätého Martina budú zvoniť a kosačky budú ticho.
No ja si myslím, že to je vec, ktorú by sme bez ohľadu na akékoľvek ideologické podmazy mali považovať na prirodzenú, správnu a potrebnú. Ďakujem.