Videokanál klubu

Ďakujem. Nedá mi nezareagovať na túto vašu oponentúru. Nazývate techniky predloženého zákona za vágne, nekonkrétne. Práve, naopak, pán poslanec Přidal, ja to, čo ste teraz predniesli, s poznaním toho, že nemáte konkrétnu skúsenosť, ako dopadá konkrétne na spotrebiteľov liberalizácia a riešené spory na energetickom trhu so subjektmi, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, vám poviem, že vaša oponentúra a vznesená kritika je vágna, nie je opretá o praktické poznanie, o praktickú skúsenosť.
Ako som už v úvode pri prezentácii predkladaného návrhu zákona uviedla, dávno Európska únia poukazuje na to, že je vecou toho-ktorého členského štátu, akým spôsobom si upraví a zadefinuje či už zraniteľného spotrebiteľa alebo koncept energetickej chudoby, alebo národný akčný plán boja proti energetickej chudobe.
Ja si za tým, čo som povedala v úvode pri predkladaní zákona, stojím.
Skôr ako sme spustili liberalizačný proces, mala byť pripravená jednak definícia zraniteľného spotrebiteľa, mal byť pripravený jednoznačne koncept energetickej chudoby. Na to sme sa mali preventívne pripraviť.
Nebyť toho, že mám konkrétnu skúsenosť a prax, o ktorej som hovorila, že liberalizácia, ktorá mala priniesť nižšie ceny a väčšiu slobodu výberu spotrebiteľov medzi dodávateľskými subjektami, nám prináša pravý opak, tisíc vašich slov, tisíc prednesov teoretických argumentov mi nevyvráti to, čoho svedkom som v praxi, že spotrebiteľ na energetickom trhu dnes nie je chránený.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi opakovane cca po pol roku znova predniesť novelu zákona o energetike, ktorou reagujem na pretrvávajúci nepriaznivý stav v ochrane práv spotrebiteľov na liberalizovanom energetickom trhu.
Napriek tomu, že od neschválenia pôvodne zamýšľanej mojej novely, ktorej zásadným cieľom a primárnym cieľom bolo rozšíriť skupinu zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že táto novela, ktorá mala poistiť a garantovať zvýšenú ochranu týchto zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že nebola prijatá, prax a reálny život ukazuje, že aj táto opäť predkladaná novela je výsostne aktuálnou a výsostne potrebnou, potrebným prostriedkom, právnym prostriedkom, aby sa zvýšila nielen inštitucionálna, ale aj právna ochrana spotrebiteľov na nie dostatočne zvládanom liberalizovanom trhu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona o energetike, ktorý bol prijímaný na jeseň minulého roka z pohľadu poskytnutia, respektíve zvýšenia ochrany tých odberateľov, ktorí sa z dôvodu veku alebo hmotnej núdze ako zraniteľní spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Platná a nateraz existujúca právna úprava, tak ako som už spomenula, považuje za zraniteľného spotrebiteľa len odberateľa, ktorého životné funkcie, fyziologické funkcie, sú závislé od odberu elektriny. Alebo je to taký spotrebiteľ, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý.
Právna úprava obsiahnutá v nateraz existujúcom zákone o energetike aj vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou síce zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný spotrebiteľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou, avšak upravuje to veľmi úzkoprsým a nepostačujúcim spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že citovaná smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných spotrebiteľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na spotrebiteľov odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia.
V dôvodovej správe k pôvodnému zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti vrátane vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé od odberu elektriny, sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Platí to pre odberateľov nielen elektriny, ale aj plynu. Napriek tomu, že sa to ustanovilo v dôvodovej správe pôvodného zákona, súčasne existujúceho zákona, zdá sa mi nesystematickým opatrením, ak príprava takejto štúdie alebo vymedzenia pojmu, zadefinovania pojmu zraniteľného spotrebiteľa a z toho vyplývajúcich právnych konzekvencií nasleduje po tom, ako sa spustí samotná liberalizácia trhu. To isté platí aj pre vymedzenie alebo aj pre určenie, zadefinovanie, vypracovanie štúdie energetickej chudoby. Najskôr energetický trh zliberalizujeme, potom, samozrejme, sa prejavia s tým spojené negatívne a nežiaduce dopady, nepriaznivý stav, ktorý nedokážeme ani právne, ani legislatívne ošetriť, až následne potom ideme vytvárať štúdiu energetickej chudoby a ideme zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa na energetickom trhu. Tento proces je nesystémový a je otočený hore nohami. Nesprávnosť takéhoto nastavenia potvrdzuje aj samotná prax, pretože očakávané ciele, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým mali byť znížené ceny, vyššia sloboda výberu odberateľov spotrebiteľov na energetickom trhu vo výbere jednotlivých dodávateľov, tieto základné premisy, tieto základné ciele sa v praxi nenaplnili, čoho svedkom v tom reálnom živote, v aplikačnej praxi som. A stále pretrváva ten stav spotrebiteľov, v prevažnej miere zraniteľných spotrebiteľov, dôchodcov, ľudí v dôchodkovom veku. Z takýchto sporne uzavretých zmlúv a z problematických dodávateľských subjektov, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, je veľmi ťažké týchto ľudí dnes vymaniť. Napriek tomu, že máme určité právne rámce, napriek tomu, že máme celý rad inštitúcií, ktoré sa kontroly a ochrany spotrebiteľa na energetickom trhu zúčastňujú, tak na liberalizovanom trhu nemôžeme a nedokážeme ani za pomoci mimosúdnych inštitútov, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví týchto ľudí z takýchto neslobodných zmlúv vymaniť.
Uvedená smernica, ktorú som spomínala a ktorou by sme sa mali riadiť aj v našom právnom poriadku, zavedením pojmu zraniteľného spotrebiteľa reaguje na vážny sociálny problém, ktorým, ako som už spomínala, je energetická chudoba, často definovaná aj ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať, ako som už povedala, pred spustením liberalizačného programu národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných spotrebiteľov. Zo smernice citujem: „Okrem toho členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia."
Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov odberateľov. V tejto súvislosti sa ukladá ako povinnosť každému členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktorý môže odkazovať na energetickú chudobu a môže okrem iného ustanoviť až zákaz odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch.
Týmto odkazom z európskej legislatívy a z príslušných smerníc, na ktoré som sa odvolala, my v tomto predloženom návrhu zákona za materiálne chudobného občana alebo spotrebiteľa považujeme občana, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, no hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov, rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.
V nami predkladanom návrhu navrhujeme teda, aby za splnenia ďalších zákonných predpokladov bola rozšírená skupina zraniteľných odberateľov jednak o osoby v dôchodkovom veku, jednak o osoby sociálne znevýhodnené, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, tzv. nízkopríjmové domácnosti, ktoré vieme aj na základe platných legislatívnych noriem identifikovať. Odberatelia elektriny v domácnosti a odberatelia plynu v prípade, že takíto odberatelia elektriny v domácnosti alebo odberatelia plynu sú v dôchodkovom veku alebo sú občanmi v hmotnej núdzi, a navyše ich dokážeme identifikovať ako zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí navyše namietajú nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo plynu alebo namietajú použitie nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami uvedenými v konkrétnom § 4 zákona o energetike a z toho dôvodu sú účastníkmi súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho konania, takíto zraniteľní spotrebitelia sa stávajú subjektmi zvýšenej ochrany. Takže ďaleko širšie rozširujeme rámec zraniteľných spotrebiteľov oproti súčasnému zneniu zákona. V § 3 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré aj takýchto odberateľov definujú ako zraniteľných odberateľov v domácnosti, čo by po prijatí návrhu zákona v spojení s ďalšími doplneniami súvisiacich ustanovení znemožňovalo prerušiť takýmto spotrebiteľom dodávku elektriny alebo plynu až do riadneho ukončenia uvedených konaní.
Záverom pri predložení tohto zákona opätovne chcem zdôrazniť, že účelom navrhovaných zmien je opäť snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom energií a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.
Okrem zrovnoprávnenia týchto zmluvných pozícií práv a povinností oboch zúčastnených strán tento zákon sleduje aj ďalší cieľ, ktorý som už opakovane predniesla. Je to eliminácia nežiaducich prejavov a nepriaznivého stavu spojeného práve s nie dôsledne pripravovaným liberalizačným procesom na energetickom trhu.
Ďakujem vám za pozornosť. Ja verím, že práve nastavením vlády, ktorá má všetky nástroje na to, aby takýto zákon schválila, uviedla do života, sa konečne spotrebitelia dožijú a dočkajú toho, na čo majú nárok, čo im bolo aj vo voľbách prisľúbené, dožijú sa a dočkajú sa ekonomických a právnych istôt aj v tak problematickom a dominantnom odvetví, akým energetické odvetvie nesporne je. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som len doplnil, že v dôvodovej správe sa hovorí, predpokladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Takže je to tam napísané. Akurát som to možno zašmodrchal s tým ďalším hneď, že návrh nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej. Takže je tu predpoklad na rozpočet verejnej správy. Takže to nikto nespochybňuje, pretože minimálne náklady na tú tlač tých zoznamov sú. Ale myslím si, že takisto sú tie náklady aj pri iných voľbách, takže toto sa môže stratiť, akurát tieto zoznamy sú pripravené a musia byť minimálne raz vytlačené na tú vývesnú tabuľu, tak si myslím, že nie je problém už, keď je zadaná tlač do tlačiarne, aby sa vytlačilo ešte niekoľkokrát desiatok, stoviek, tisíckrát navyše.
Či sa zlepší alebo nezlepší volebná účasť, no o tom môžeme len polemizovať, takisto ako tým, že niekto sľúbil istoty a či sa dostavia alebo sa nedostavia. Takže to je presne tá istá polemika. V každom prípade, ak má občan ako volič možnosť dopredu si preštudovať isté materiály, tak pokiaľ tam nájde nejaké konkrétne meno, a možno predtým to ani nechcel alebo nemal o to záujem, ktoré ho vyslovene osloví, že toto by bol dobrý človek ako ich zástupca v tých vyšších územných celkoch či už ako kandidát na predsedu alebo kandidát na poslanca, tak možnože to ho primä k tomu, aby išiel do týchto volieb. Takže, naopak, je tu možnosť, že by sa to mohlo teoreticky zlepšiť. To, samozrejme, vždycky už necháme aj na občanov, pretože len od nich to závisí.
No a čo sa tak týka toho jedného mandátu, tak všetci vieme, že poslanec Národnej rady ako taký za súčasného stavu môže byť vo viacerých funkciách. A niektorí sa tým hrdia, že sú aj primátori, aj zároveň poslancami vyšších územných celkov a, samozrejme, ešte aj v správnych radách, kopci mestských firiem, štátnych firiem, štátnych podnikov, vysokých škôl a podobne, v dozorných radách, ale tu pán kolega Daniš povedal, že nech si každý zváži, na čo si trúfa. No tak ak si niekto trúfa na to, poberať platy za viaceré funkcie, a pritom nebyť plnohodnotne tak ako bežní občania osem hodín v práci, stráviť tam čas, ktorý treba venovať nejakej zmysluplnej činnosti, aby sa vyprodukovala nejaká hodnota, tak, naozaj, človek si môže trúfnuť na všetko alebo na všeličo. Ja som si mohol trúfnuť na to ako učiteľ v základnej umeleckej škole ešte byť vedúcim záujmových útvarov v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti, ale len dovtedy, kým mi to môj čas dovolil, pretože som tam fyzicky musel byť prítomný, pretože, tak ako tu aj pán minister Čaplovič zdôraznil, chodili kontroly, keby náhodou sa na niečo prišlo, boli by to čierne duše, čierne krúžky a tak ďalej. Takže ja som musel byť tam fyzicky prítomný, nemohol som si dovoliť jednoducho byť niekde navyše. Žiaľ, v systéme funkcionárov to možné je, pretože funkcionár nemusí zrejme byť na svojom mieste osem hodín, pretože niekedy môže chodiť aj napríklad taký starosta po obci, zisťovať problémy od občanov a tak ďalej. No a niektorí starostovia sú, povedzme, len na čiastočný úväzok zamestnaní, pokiaľ sú malé obce. A viem, že vtedy majú aj iné zamestnanie, ale to starostovanie je naozaj len na čiastočný úväzok. Tu skôr ide o to, či za ten ďalší iný mandát plnohodnotný, pretože tu sa píše o plnom úväzku, a vykonáva teda funkciu, skutočne na plný úväzok je ešte človek schopný ten druhý mandát vykonávať. Pokiaľ sa niekomu máli plat poslanca, tak nech sa páči, môže si ešte prilepšiť v inom zamestnaní v mimo pracovnom čase, mimo zasadania schôdze Národnej rady, ale o tom pochybujem, že by sa niekto sťažoval na poslanecký plat. A okrem toho poslanec Národnej rady ako taký sa môže zúčastniť rokovaní či už obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a tam získavať priame informácie. A dokonca má právo vystúpiť pri ktoromkoľvek bode. Sú tí, ktorí hovoria, že no ale poslanec Národnej rady má tým pádom bližší dosah na ten vyšší územný celok alebo prípadne na tú obec. No ten má za každých okolností. Takže takýto argument, by som povedal, je irelevantný. No a, po druhé, ako občan Slovenskej republiky má každý právo zúčastniť sa rokovaní obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a dokonca aj rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ten balkón tu hore je k dispozícii verejnosti. To znamená, že ktorýkoľvek občan, to je jedno, či to je poslanec alebo to nie je poslanec, alebo je to poslanec vyššieho územného celku, alebo je to poslanec obecného, mestského zastupiteľstva, má právo zúčastňovať sa na týchto rokovaniach. Samozrejme, tam je už otázne, či mu dajú slovo, pokiaľ by sa chcel k niečomu vyjadriť konkrétne, ale má právo na získavanie informácií a na získavanie aktuálnych informácií. Takže v tomto prípade tu je takisto irelevantná výhoda toho, že ja som skôr pri informáciách a skôr ich tam prenesiem. Na toto má každý občan Slovenska právo. Ale ľudia ho zatiaľ nevyužívajú v takej miere, ako by ho využívať mohli. Takže je naozaj namieste otázka toho, či človek zastávať viacero funkcií pri vykonávaní jedného mandátu schopný je alebo nie je. Ale, ako hovoríme, nechajme to na rozhodnutí občana, ale aby občan dostal kompletné informácie. Viete, ja keď som sa pozeral na voľby tie ešte predchádzajúce a robil som živnostníka, robil som zároveň v jednej firme, ešte som niekde mohol čosi iné robiť, som vyštudovaný stavebný inžinier, predtým som si písal stavebný inžinier. Teraz som ale robil, keďže som si urobil tanečnú pedagogiku, tanečného pedagóga. Tak som si písal, že som učiteľ. A teraz čo si tí ľudia majú vybrať? Samozrejme, nemal som viaceré iné funkcie. Čo si teraz tí ľudia majú písať? Ako ten človek zistí, kto som, čo som alebo čo robím, čo dokážem? Takže pokiaľ človek dostane kompletné informácie, má lepšiu možnosť posúdiť, či ten dotyčný človek toho mandátu, ktorý chce zastávať, hodný je alebo nie je. Ale, ako hovorím, nechajme to na rozhodnutí občana, ale dajme mu komplexnejšie informácie. Nič iné tento zákon nerieši, len to, aby občan dostal tú informáciu a aby ju dostal k sebe domov.
A tu by som sa dostal ešte k jednej veci, už len v krátkosti. Pokiaľ máme štatút mobilných urien, teda mobilných hlasovacích zariadení, máme na Slovensku občanov, ktorí sa nemôžu za žiadnych okolností dostať do volebnej miestnosti, to znamená, že sa takým istým spôsobom nemôžu dostať ani k tej vývesnej tabuli toho obecného alebo mestského zastupiteľstva, to znamená, že určite minimálne takýmto občanom by mali byť tieto zoznamy distribuované. No a pokiaľ budú distribuované takýmto občanom, tak prečo si nepovieme, že už budú distribuované úplne všetkým? Takže toto je veľmi jednoduchý princíp a z tohto dôvodu vás ešte raz prosím o podporenie tohto nášho poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že vyzdvihuješ aj naše návrhy, ktoré idú z úst našich poslancov. A tak ako si spomínal, že jeden mandát stačí, tak my budeme, by som povedal, tú našu víziu mať, pokiaľ budú Obyčajní ľudia v parlamente.
Chcel by som poukázať na jednu vec, a síce uvádzanie tých funkcií, ktoré prislúchajú viac-menej tomu mandátu, ktoré príslušný kandidát má, respektíve zastáva, pretože volič, ktorý tam ide a má sa rozhodnúť, dostane podľa mňa teraz iba poloinformáciu, lebo nie každý môže vedieť, kde môže ten kandidát sa nachádzať na akom poste A myslím si, že je to odstraňovanie tej krivdy, aby tam išiel s čistým štítom, že každý volič o ňom vie, kde je. A tým pádom si môže urobiť obraz, ako bude tú funkciu, do ktorej ho idú voliť, zastávať, pretože keď si uvedomí napríklad, že je primátorom mesta, zároveň ide do VÚC-ky, tak vie si asi predstaviť, že bude asi veľký problém, aby bol aj tam, aj tam. A potom možnože aj to bude jedno veľké jeho vodidlo, či mu dá alebo nedá ten hlas, pretože bojím sa, respektíve nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale asi tá primátorská stolička bude prednejšia ako nejaká VÚC-karska stolička. A vtedy prakticky, myslím, tí kandidáti, ako si správne spomenul, by sa mali jedného mandátu, respektíve ostatných mandátov vzdať. Žiaľ, to je zatiaľ asi iba takáto fatamorgána na Slovensku, peniaze lákajú, takže dúfam, že v takejto línii aj KDH, respektíve ostatné strany do budúcna budú s takouto alternatívou rátať, jeden mandát stačí.

Ďakujem pekne, pán predseda. Som ako jeden z predkladateľov uvedeného návrhu, takže dovolím si predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
Týmto návrhom zákona si kladieme v podstate dva také ciele.
Jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona je zaviesť povinnosť uvádzať pri kandidátoch kandidujúcich vo voľbách do samosprávnych krajov, a to do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a na predsedu samosprávneho kraja, všetky verejné funkcie, ktoré takýto kandidát vykonáva v celom rozsahu, teda na plný úväzok.
Predkladaný návrh zákona vychádza totižto z toho, že občania majú právo na čo najviac informácií o kandidátoch, ktorí sa usilujú o ich priazeň vo voľbách do samosprávnych krajov. Údaj o povolaní kandidáta, ktorý sa už v súčasnosti obligatórne uvádza na kandidátnej listine, neposkytuje voličovi presné a úplné informácie o kandidátovi, pretože ten môže súčasne zastávať a väčšinou aj zastáva iné funkcie, napr. je poslancom mestského zastupiteľstva, starostom, riaditeľom štátneho podniku, či vykonáva inú verejnú funkciu podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. V zmysle návrhu zákona však budú môcť voliči sami zvážiť, či kandidáti, ktorí vykonávajú viac verejných funkcií na plný úväzok súbežne, budú schopní svoj mandát poslanca samosprávneho kraja alebo predsedu samosprávneho kraja vykonávať v plnej miere.
Zoznamy kandidátov do volieb do orgánov samosprávnych krajov v súčasnosti obec zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým v časovej lehote 15 dní predo dňom volieb. V praxi to zväčša znamená, že obec zverejní zoznam kandidátov na úradnej tabuli. Iba malé percento z voličov si však nájde čas, aby sa oboznámili s kandidátmi a vybrali si toho, komu dajú svoj hlas; väčšina pracujúcich voličov tak z objektívnych dôvodov neučiní, čo prispieva k nízkej volebnej účasti vo voľbách do samosprávnych krajov (12 až 27% v roku 2005, 20 až 27 % v roku 2009). Dnešný stav je z hľadiska informovanosti nedostatočný a zverejnenie kandidátnej listiny na úradnej tabuli sa dá považovať len za formálne naplnenie zákona bez reálneho prínosu pre občanov. Na základe uvedeného je druhým cieľom tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby každý volič dostal zoznam kandidátov do volieb samosprávnych krajov najneskôr desať dní pred voľbami do samosprávneho kraja do svojej domácnosti.
Tento náš predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedná sa v podstate o jednoduché zmeny v zákone, ale jedná sa o to, aby naozaj občania dostali ucelenú informáciu. A tak ako je naša filozofia, jeden mandát stačí, tak necháme na občanoch, nech rozhodnú, skutočne či dotyčný človek môže ustíhať viacero plných úväzkov v rámci nejakého funkčného obdobia alebo volebného obdobia a či dokáže zastávať plnohodnotne niekoľko funkcií. Takže ja by som vás požiadal o podporu takto navrhovanej novely zákona. Ďakujem.