Videokanál klubu

Tak, samozrejme, na tento štipľavý útok budem reagovať a možno to skrátim len na jednu takú formuláciu toho, že dva roky naše združenie nemá prostriedky finančné, a pokým budem poslankyňa, ani ich nebudem chcieť. Nebudem ich chcieť, pretože ak sme ich aj dostali a sme ich riadne vyplatili za služby, ktoré sme vykonávali, a tie služby a hlavne výsledky našej práce prinášali priamu pomoc ľuďom, výhry na súdoch, úspešné mimosúdne konania, tak zrazu sme sa dostali do režimu vydierania samým ministerstvom hospodárstva za jeden vyhratý spor, za vedenie jednej veľkej energetickej kauzy.
Takže ak to zhrniem, platí úmera, čím viac ľuďom občianske združenie pomáha, čím viac rozbúra tento skalopevný systém, politický systém alebo ministerský systém, ktorý je ovládaný obchodnou loby a špekulatívnou loby, tým viac je takáto organizácia, a to nielen moja, ubezpečujem vás, pani poslankyňa, ale každá jedna organizácia je určená na odstrel. A to tak, že ani nepotrebuje ministerstvo žiadne dôkazy o tom, či tam bola porušená nejaká disciplína, alebo v ktorých konkrétnych bodoch došlo k súladu so zmluvou. Budete to využívať ako diskreditačný materiál, ale veľmi vám to nepomôže, lebo až by bolo ministerstvo hospodárstva presvedčené o tom, že sme použili prostriedky nesúladne, určite by na nás podalo žalobu a cestou žaloby by si ich pýtalo späť. Lenže ak by ministerstvo takú žalobu dalo, súd by prehralo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja si myslím, že je to celkom fajn, že sa zamýšľame nad tým, aký status má mať exekútor a v zásade mi pripadá ako právnickému laikovi, že je to krok správnym smerom, celá táto novela. Ja si myslím, že exekútor by nemal byť symbolom akéhosi kradmého zla, ale ozaj predstaviteľom právnickej elity. Takže určite takéto špecifikovanie a precizovanie podmienok, za ktorých môže vykonávať svoju činnosť, je celkom fajn. Len chcem upozorniť, že, a to mi tak trocha zaznievalo práve z prejavu pani poslankyne Mezenskej, že ozaj musí to byť vyvážené a mali by sme mať na mysli aj status toho exekvovaného.
Ja viem, že exekúcia nemá byť symbolom len nejakej neprávosti, ktorá teda by mala byť charakterizovaná ako rozprávkové zlo, ale je to proste výkon práva. Len sa mi zdá, že mali by sme ozaj zvážiť, aby sa nám nestávalo to, čo sa nám stáva, že ľudia, možnože aj vďaka svojej istej naivite, sa nám dostávajú zo statusu občana do statusu bezdomovca. Tá pasáž o tých bytoch sa mi zdá dosť výstražná. A možno teda ako človek, ktorý má rád históriu, pán minister, chcem len pripomenúť z histórie, keď museli kedysi naši predchodcovia vo vláde tiež cúvnuť a neboli to takí sociáli, a pripomínam, možnože Polomku v roku 1932, alebo Haburu 1935, keď ľudia zistili, že hranica je pretitrovaná a že to takto ďalej nepôjde, takže možno tiež vtedy niekto nepostrehol status občana.
A mne sa vidí, že mali by sme spolu s týmto poriadkom, ktorý prichádza sem do siene zákonnosti, mať na mysli práve aj túto vec, aby sme sa náhodou nestali zbytočnými nasledovníkmi toho, čo sa stalo v Habure alebo v Polomke.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.
Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.
Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.
Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.
A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.
To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.
Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.
Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.
Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.
Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.
Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.
V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"§ 199"
Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa. (Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.)
"(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.
"(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:
"(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."
3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".
Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.
Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.
Ďakujem.

Chcem oceniť, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to v tom zmysle, že môžem potvrdiť, že naozaj za jej úradovania, ako bola ministerkou spravodlivosti, tak z pohľadu aplikačnej praxe združenia naozaj sme v praxi priamo pociťovali zvýšený rešpekt súdov pri prešetrovaní rôznych spustených exekučných konaní, kde naozaj bolo podozrenie na to, že exekútor konal v rozpore, či už so zákonom alebo s dobrými mravmi.
Rovnako chcem oceniť jej pripomienku k tomu, že tempo, akým sa pripravuje novela Exekučného poriadku, ešte v takom tom členení, že sa delí na statusovú novelu, potom na procesnú novelu, absolútne nezodpovedá tomu, o čom tu vieme štyri roky a čo stále viac naberá na svojom tempe, a to je enormne sa zvyšujúci počet exekučných konaní, kde ľudia v mnohých prípadoch naozaj sú nadmieru traumatizovaní a vystavovaní nebezpečiu straty vlastného obydlia a zbytočnému napätiu.
No a v neposlednom rade samozrejme, že ak má mať táto novela Exekučného poriadku nejaký praktický prínos a význam, tak je potrebné, a o tom budem asi bližšie rozprávať v rozprave, zabezpečiť tie výkonné zložky, ktoré budú garantovať aplikáciu a vykonateľnosť takto nastavenej novely.
Rovnako chcem oceniť aj ten apel položený práve na význam mimoexekučných konaní, kde máme celý rad štátnych inštitúcií, ktoré by vedeli toto enormné množstvo spustených exekúcií absorbovať a riešiť bez exekučných konaní, mimo exekučných riešení.

No ja, na rozdiel od pána Martvoňa, som veľmi dobre pochopila, o čom hovoril pán Hlina. Je to asi o tom, že kto chce, ten pochopí, kto nechce, nepochopí. A chcem vám, pán Hlina, pán poslanec, poďakovať za to, že neustávate v tej vašej snahe poukazovať na pálčivý problém, ktorý v tejto spoločnosti je a pred ktorým si nezodpovedne prikrývame oči. Úžere čelí množstvo ľudí. A som veľmi rada, že ste poukázali na potrebu diferenciácie a prešetrovania exekútormi stanovených poplatkov, lebo s týmto naozaj máme problém. A vystúpim v rozprave, poviem, prečo mám aj ja obavy, že s týmto problémom a s aplikačnou praxou sa nebude vedieť vysporiadať ani takto formálne predložený statusový zákon o Exekučnom poriadku.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, keď som v predchádzajúcom, štyri body pred, poukazoval na niektoré faktické možnosti obchádzania zákona, bolo povedané, že som sklamal pána ministra, tak ja si dovolím možno na oplátku. Keď som na výbore hovoril o tom, že robia chybu pri novele zákona o advokácii, pragmatickú chybu, že zabudli prečíslovať niektoré paragrafy, paragraf 3, bolo mi povedané, že nie, to nie je chyba, tak to má byť. Čuduj sa svete, o pár mesiacov tu máme na stole novelu, kde bod 1 rieši tú chybu, na ktorú som poukazoval.
V tejto časti si dovolím teda tiež v krátkosti poukázať pánovi ministrovi na ostatné chyby podľa môjho názoru. Paragraf 7 ods. 3, zabudnuté prečíslovanie v tom istom zákone. Paragraf 14 ods. 8, kde sa zabudlo prečíslovať a zahrnúť pod spoločnosť s ručením obmedzeným, prezentácia výkonu advokátskeho povolania. Rovnako tak paragraf 15 ods. 8, kde opäť sa zabudlo prečíslovať tento základný zákon advokácie, čo teda... Takže poprosím o zapracovanie týchto faktických pripomienok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, ja by som sa vám chcel poďakovať, takisto aj ako kolegom pred vami, že ste poukázali na nedostatky, ktoré sa práve týmto zákonom neriešia a mohli by sa riešiť. Tak ako aj vaši predrečníci spomínali, že živnostníci zrušili živnosti kvôli zvýšeným odvodom a začali si robiť eseročky. Väčšina tých živnostníkov boli poctiví ľudia, ktorí sa snažili uživiť sami, a teraz majú založiť eseročku a tie podmienky sa im majú omnoho sťažiť. Oni boli takí, že žili naozaj preto, aby neboli závislí od systému a aby si mohli zarobiť pre seba a pre svoju rodinu. Ale tým, že sa zase zhoršia tieto podmienky, tak potom ich vyhodíme aj z eseročiek, a tým pádom im neostáva nič iné, len byť závislí od systému. To znamená, že pôjdu na úrady práce. A opäť tu nastáva ten trend, že sa zhoršuje prostredie pre prácu, to znamená, že tí, ktorí by chceli pracovať, tak nebudú môcť pracovať, ktorí by chceli dať aj prácu iným, nebudú môcť dať prácu iným, pretože tie podmienky sa sťažujú.
Ako to už bolo dneska viackrát povedané, Svetové ekonomické fórum nám opäť vydalo tabuľku, kde sme klesli o sedem priečok a stále sa prepadáme. Takže namiesto toho, aby sa skutočne zlepšovalo prostredie a zlepšovali podmienky na podnikanie, tak tieto podmienky sa zhoršujú. Tie argumenty, ktoré sa používajú, žiaľ, nie vždy korešpondujú s realitou a nie vždy korešpondujú aj s tým, ako tí ľudia v reáli fungujú a budú fungovať do budúcnosti. K tomu sa možno vyjadrím niekedy inokedy, v inej časti rozpravy, ale v každom prípade to, čo ste hovorili, je opäť zhoršovanie prostredia namiesto toho, aby sa zlepšovala vymožiteľnosť práva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No ja s väčšinou vystúpenia samozrejme musím súhlasiť a som veľmi rád, lebo proste malo to hlavu a pätu a boli zohľadnené tie trendy, ktoré sú momentálne aktuálne. Len aj to, čo hovoril pán poslanec, to, čo ste hovorili vy, že reálne sa nič nezmení, zmení sa. To, čo vy hovoríte, možno platí v ideálnom svete, že je pravda, že zákon je taký, že tie peniaze naozaj musíte mať k dispozícii, ale v reálnom svete väčšina tých malých a stredných podnikateľov, žiaľ, tie peniaze fakticky nemá. Ona ich vykáže účtovne a nemá ich, nedisponuje nimi. Ako toto je ten pálčivý problém, že ten malý podnikateľ bude si tie peniaze musieť niekde zohnať. A áno, je to garancia toho, že tá spoločnosť disponuje nejakým majetkom, len opäť, dobre viete, že tá vymožiteľnosť práva je aktuálna, až keď dôjde k nejakému rozhodnutiu, súdnemu napríklad, kedy tie peniaze sú z tej spoločnosti už dávno preč.
Preto ak nám vadí tých päť tisíc, tak to znížme, zrušme. Ja sa teším tendenciám, že budeme to znižovať na jedno euro, to je výborné. A prenesme to bremeno zodpovednosti na štatutárov, tých, ktorí konajú teda za určitých podmienok, a spoločníkov alebo tých shareholderov, ktorí naozaj disponujú rozhodovaním v tej spoločnosti.

Ďakujem. Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že sa nič nezmení, že sa akurát zvýši administratívna záťaž. Možno zabúdame na tých naozaj jednoduchých podnikateľov, ktorí ešte pred podnikaním, 5 000 euro ešte v živote ani pokope nevideli. A neviem si predstaviť, kde ich títo podnikatelia zoberú, teda ak sa nenájde taký podnikateľ, ktorý bude poskytovať službu zakladania eseročiek s tým, že bude poskytovať týchto 5 000. Čiže podľa mňa to nie je zbytočná administratívna záťaž alebo ďalšia, je to naozaj prekážka pre malých a slušných podnikateľov, ktorí nemajú k dispozícii 5 000 euro.
A ešte jednu vec. Máte pravdu, pán Gál, dôvodová správa k tomuto zákonu, ja som z nej nevyčítal, čo je skutočným dôvodom pre prijatie takéhoto ustanovenia, ktoré vlastne tu máme od deväťdesiateho prvého, áno, tretieho, pardon, kedy bol prijatý zákon.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci, vždy, keď sa na tejto pôde objaví téma obchodného práva, ja spozorniem, pretože ide o moju srdcovú tému, a zároveň ide o reguláciu spoločenských vzťahov, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo a ekonomiku tejto krajiny. Vo svojom vystúpení sa dotknem hlavne povinnosti reálne splatiť vklady spoločníkov alebo teda vkladateľov a zakladateľov do spoločnosti, aj keď teda novela sa týka aj iných častí, a to je precizovanie rozdelenia alebo teda súhlasu daňového úradu s rozdelením obchodného podielu.
Tu sa na chvíľku zastavím. Možno taký pojem pre ministerstvo, stále sa nerieši vec, kedy je možné toto ustanovenie obísť, napríklad cez zvýšenie základného imania a pristúpenie spoločníka. Čiže stále je možné, možno vlastne spraviť ten prevod obchodného podielu bez súhlasu. Ale o tom som nechcel.
Ako ste, pán minister, povedali, zmysel zákonodarcu pri tejto novele hlavne vychádzal z aplikačnej praxe, vychádzal z akčného plánu proti podvodom a tiež implementácie smernice, implementácie smerníc niekoľkých. Ja som si, ja som sa pokúšal naštudovať tieto veci, ktoré ste hovorili. Najmä nenašiel som žiadny reálny dôvod alebo skutočný dôvod, prečo chcete, aby boli, aby sa reálne vkladali peniaze do spoločnosti, keď toto je, v podstate ide o zmenu, ktorá tu je asi od počiatku Obchodného zákonníka, kedy nebolo potrebné reálne vkladať tieto peniaze. Odkazovali ste ešte na smernicu, ktorá sa ale týka akciových spoločností. Tak neviem, či prišlo k omylu, ja si myslím teda, že nie, lebo ste človek z praxe, ale tu si len dovoľujem povedať, že ide aj o spoločnosti s ručením obmedzeným, kedy je povinnosť reálne splatiť tých 5 tisíc euro.
Predpokladám, že ste chceli riešiť hlavne vymožiteľnosť práva a zodpovednosť, prípadne, ak mi teda, možno mi to ostane utajené, zvýšenie alebo nárast počtu živnostníkov. Pretože po tomto kroku, pretože po tomto kroku príde hlavne k tomu, že sa obmedzí prístup k podnikaniu a k zakladaniu takýchto spoločností. Teda aspoň pre tých, ktorí nebudú vedieť nájsť cestičky, ako na to. Tu mi nedá povedať, že neviem prečo nehľadáme skôr cesty, ako uľahčiť podnikateľom ich podnikanie, ale dávame im takéto aj byrokratické prekážky.
Prečo byrokratické? Povinnosť reálne zložiť 5 000 euro bude opäť veľmi ľahko obíditeľná, pretože podľa znenia, ktoré je predložené v prvom čítaní, s týmito peniazmi nemôžte, až na výnimky, disponovať až do vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti môžte tieto peniaze pokojne vybrať a robiť si s nimi v podstate, čo chcete. Dokonca, ak sa nemýlim, sumu 5 000 euro nepokrýva ani zákon o obmedzení hotovostných platieb. Čiže môžeme pokojne s tými 5 000 nakladať tak ako doteraz. Možno mi poviete, že nie je ľahké získať 5 000 euro, to určite nie, ale ja už teraz si viem predstaviť, že tam, kde je dopyt, tam bude aj ponuka. To znamená, spoločnosti, ktoré poskytujú zakladanie eseročiek, budú poskytovať výhodné pôžičky, možno aj bezúročné, s výhodným zabezpečením. Čiže tých 5 000 opäť bude veľmi ľahko získať a nič sa nezmení. Podľa môjho názoru nedôjde k žiadnej zmene, iba pre, tým slušným a čestným podnikateľom, ktorí nebudú vedieť ako na to, obmedzíte prístup k najbežnejšej forme alebo spôsobu podnikania, a to je spoločnosť s ručením obmedzeným.
A ja si preto myslím a som presvedčený, že v druhom čítaní príde ešte nejaký pozmeňujúci návrh, a vyslovujem obavu, že príde prísnejší, príde taký pozmeňovák, ktorý túto úpravu ešte sprísni. A myslím si, že po úpravách daňových zákonov, zvýšení daní z príjmu, zvýšení odvodového zaťaženia, toto bude ďalšia prekážka k tomu, aby naša ekonomika a hospodárstvo rástlo. Tlačíte ľudí do živnostenského podnikania, kedy sám dobre viete, že ide o podnikanie, kde podnikateľ ručí celým svojím majetkom na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ešte počas minulých rokov ste hovorili, alebo bolo povedané, že kľúčovým problémom pri vymožiteľnosti sú hlavne prieťahy. Dovoľte mi s týmto názorom nesúhlasiť a vysloviť, že myslím si, že kľúčovým problémom vymožiteľnosti nie sú ani tak prieťahy, ale skutočná, reálna vymožiteľnosť tých peňazí, ktorá spočíva hlavne v tom, že osoby, ktoré stoja za právnickými osobami, sú v podstate nezodpovedné.
Mrzí ma, že vymožiteľnosť práva riešime takým trošku nešťastným spôsobom a nepozrieme sa skôr do minulosti, kedy už tu, v tejto Národnej rade sa objavovali tendencie, myslím, že to boli poslanci z klubu SaS, prípadne ich odídenci, kedy hovorili o znížení základného imania alebo zrušení a čiastočnej zodpovednosti spoločníkov. Toto je podľa mňa moderná cesta, ako prinútiť podnikateľov platiť svoje záväzky a nevyhýbať sa zodpovednosti cez zakladanie a fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným.
Tu by som sa pridal tiež k tejto iniciatíve. A ak sa mi podarí, tak v najbližšej dobe do Národnej rady predložím novelu zákona, ktorá sa bude týkať predovšetkým zodpovednosti konateľov. Sám dobre viete, že zodpovednosť konateľov máme upravenú v Obchodnom zákonníku. Je tam upravená pomerne podrobne, ale podľa mojich vedomostí a, pán minister, prosím, opravte ma, ja nepoznám ani jedno jediné rozhodnutie na, právoplatné rozhodnutie, kedy by bol konateľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti náhradu škody. A toto je podľa mňa dosť nešťastné, kedy práve tá osoba, ktorá koná za spoločnosť a má potenciál ovplyvniť celý spoločenský vzťah a vymožiteľnosť práva, doteraz ešte, podľa mojich vedomostí, nebola zobraná na zodpovednosť.
V tejto časti alebo v tejto novele ja sa budem pokúšať čo teda najviac citlivo, aby to zapadlo do nášho právneho poriadku, zaviesť aj zodpovednosť spoločníkov s ručením obmedzeným. Ale do určitej miery, nie neobmedzenú, to znamená minimálne do výšky toho základného imania, ktoré bolo, teda to je, alebo ktoré je tých 5000, aby opäť tá vymožiteľnosť práva bola o niečo vyššia.
Pripomínam, že otázka zníženia základného imania bola riešená aj pred dvomi rokmi v Českej republike, kedy toto základné imanie bolo, myslím, že zrušené úplne, a stretáva sa to s pozitívnymi ohlasmi. Má to dobrý ohlas, dokonca aj v rebríčku doing business, ktorý je jedným zo, základným vlastne vodítkom zahraničných investorov, toto má dobrý ohlas, keďže výška základného imania posúva tú-ktorú krajinu v rebríčku doing business o niečo vyššie.
Keďže si myslím, že v tomto prvom čítaní je novela, ktorá aj keď možno na prvý pohľad nie zásadne, ale pre slušných podnikateľov obmedzuje podnikanie, ja si dovolím s týmto čítaním alebo s touto novelou v tomto prvom čítaní nesúhlasiť a určite ju nepodporím a o tomto budem presviedčať aj svojich kolegov.