Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, hovorí sa tu o tom, že naozaj zákon o podmienkach výkonu volebného práva je veľmi dôležitý. Ale podľa účasti, kde by mala prebiehať diskusia o tomto zákone, ako to proklamujú všetci, najmä teda poslanci vládnej strany, ale hovorila o tom aj opozícia, tak tá účasť v pléne je na takúto diskusiu dosť biedna. Napríklad ako pomerne najväčšia strana, keď to zoberiem zase vládnu stranu, SMER, má tu šiestich svojich poslancov. Opozícia tu má 16-kusové zastúpenie. Takže už len pomer keď zoberieme, tak je to trochu obrátené. Ale poďme k veci, aby som tu nerozprával len o tom, že každý chce diskusiu. Ale tá diskusia prebieha asi niekde inde. Ale myslím si, že mala by prebiehať tu v pléne, pretože tu sa ozývali hlasy ako „veď dávajte potom aj do druhého čítania návrhy“. Určite budú. Ja som len zvedavý, koľko z nich potom prejde.
Poďme konkrétne ku zákonu. Je tam niekoľko nuáns, o ktorých už hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci. Ja sa dotknem jednej z týchto vecí, kde je napísané, že podmienkou delegovania zástupcov politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okrskovej a okresnej volebnej komisie vo voľbách do Národnej rady, ako aj Európskeho parlamentu je nielen zaregistrovaním kandidátnej listiny, ale aj získaním najmenej 3 % platných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď tu máme niekoľko lapsusov. Takže bolo už o nich hovorené. A ja to zdôrazním, pretože si myslím, že je to dôležitá vec. Staré politické strany tak budú zvýhodnené oproti novým vznikajúcim subjektom. To je to, myslím, jasné. Takže netreba o tom diskutovať, je to fakt. Ak tam dáme hranicu 3 %, tie strany, ktoré ešte len začínajú, v živote nemohli mať žiadne percento, to znamená, že nemôžu mať svojich zástupcov v okrskových a okresných volebných komisiách. Ďalej, to je ale také, by som povedal, závažnejšie, a pomenujem to pravým menom, staré strany si týmto zabezpečia platených voličov a platenú kontrolu volieb, pretože ich zástupcovia v tých okrskových a okresných volebných komisiách budú za túto prácu, ktorú vykonajú za sledovanie volieb v rámci volebného dňa, platení. Iní tam môžu byť ako pozorovatelia, z tých iných strán, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, ale nebudú platení. No a keďže vieme, že robí sa to tak, že u tých, ktorí sú v okrskových volebných komisiách, tak sa vyberajú takí ľudia, ktorí sú stopercentne stotožnení s tým daným politickým subjektom a s náladami, ktoré tam sú. Takže určite dajú hlas tej danej príslušnej politickej strane alebo hnutiu, alebo koalícii. Takže môžeme povedať, že sú to naozaj platení voliči a tí ostatní sú neplatení.
Ďalšia vec. Hovorí sa tu o tom, že na týchto členoch okrskových a okresných volebných komisií sa má ušetriť. V štáte je veľa iných nástrojov, ako ušetriť, nie však cez diskrimináciu nových strán, napr. cez toto nové financovanie politických nominantov. A ja hneď uvediem príklady. Aj na tejto schôdzi máme predložený návrh na obmedzenie finančného ohodnotenia členov niektorých rád ÚPN. Povedzme si, že skúsime nastaviť šetrenie tak, že vo všetkých štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách a inštitúciách riadených štátom obmedzíme vyplácanie odmien členom dozorných rád, správnych rád a podobne, pokiaľ si nebudú plniť svoju funkciu a nebudú sa zúčastňovať svojej práce, pretože v súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, či tam sa zúčastňujú alebo nezúčastňujú, stále majú svoj plat. A vieme, že tu máme ľudí, ktorí majú viacero funkcií, okrem toho, že sú poslanci, primátori, poslanci VÚC-ok, tak sú zastúpení aj v rôznych dozorných radách rôznych organizácií, rôznych inštitúcií a poberajú plat, či tam sú alebo tam nie sú.
Pán minister, sú toto možné zdroje šetrenia? (Reakcia navrhovateľa.) No, povedzme si, dobre, vyrátame si, dáme si tú námahu, spracujeme tento materiál a povieme si, koľko tam ide výdavkov na dozorné rady, a potom si môžeme povedať... (Reakcia navrhovateľa.) Sú to peniaze firmy, ale firmy sú v správe štátu, zastupujú štát. (Reakcia navrhovateľa.) Časť z nich áno. No tak mňa nezaujímajú súkromné firmy. Tie nech si platia dozorné rady, ako si ich platia. Ale pokiaľ máme firmy, ktoré sú v štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, zapíšte si poznámky, potom to prečítate.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja ich pripravím. Potom ich tu v druhom čítaní vymenujem všetky, hej. Takže tu sú možnosti šetrenia, takže nešetril by som určite na členoch okrskových a okresných volebných komisií. Ďalej, staré strany týmto spôsobom budú mať o jeden z nástrojov na mobilizáciu svojich voličov viacej, a to svojich vlastných okrskárov, keďže veľa strán túto formu používala ako aj možnosť predvolebnej kampane. Či chceme, či nechceme, zo skúseností je to tak.
Ďalšia nuansa sa týka tých 3 % minimálnej hranice. Voľby konané pred štyrmi rokmi vôbec nemusia kopírovať politickú situáciu v deň konania nových volieb. A už vôbec tam nie je dôvod naviazať účasť členov v okrskových komisiách vo voľbách do Európskeho parlamentu na výsledky volieb do národného parlamentu. To sú úplne dve rozdielne veci. A takisto ako samosprávne voľby sú úplne o niečom inom. Vieme, že niekde sú koalície také, ktoré sú úplne protichodné, opozícia sa dá s vládnou stranou dohromady pri voľbe župana, prípadne poslancov. Takže to isté je o voľbe do Európskeho parlamentu. Je to o niečom úplne inom. Takže tu by som vôbec napríklad do volieb do Európskeho parlamentu nepodmieňoval získaním minimálne 3 % v účasti v parlamentných voľbách predchádzajúcich. Okrem toho, keby sa termíny aspoň zosúladili, že budú v ten istý dátum, tak sa dá o tom polemizovať, ale jedny voľby sa konajú úplne niekedy inokedy ako tie druhé.
Už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh zákona akosi opomína nezávislých kandidátov. A tí sú tu diskriminovaní vo viacerých paragrafoch, pretože nemôžu si delegovať svojich zástupcov platených do okrskových a okresných volebných komisií, žiadnych. A nemajú aj iné možnosti ako politické strany, ktoré sú registrované a ktoré majú svoje kandidátne listiny.
Toto sú len také nuansy, ktoré som vyzdvihol teraz, a mám nachystané aj niektoré teda riešenia, takže uvidíme.
A ešte by som niečo povedal na margo už tej diskusie, ktorá tu odznela.
Kolega Martvoň povedal, že druhé čítanie je otvorené pre všetkých. Áno, ale zo skúseností vieme, že tých zákonov nám doteraz veľa neprešlo. (Reakcia z pléna.) Áno, zo zákonov nám neprešlo vôbec nič, z pozmeňujúcich návrhov nám prešlo, verejné obstarávanie, veľa, tri, neviem, či je to veľa, štyri naše všeobecne. Takže uvidíme, no tak budeme predkladať návrhy, tak ich potom spočítam.
Kolega Blanár hovoril, že iní neboli schopní podať takýto návrh. No ani bývalá vláda strany SMER, ani za minulého vládnutia ho nepodala, lebo nebola sama. Áno, nebol na to dôvod, ale teraz ste sami a máte výhodu, že chcete byť aj naďalej sami, lebo ste pocítili, akú to má silu, 83, a máte ambíciu mať 90, aj ústavnú väčšinu. Prečo nie? Bol by to super pocit? Nie? (Reakcie z pléna.) Čože, veď ste to povedali, že 90 chcete mať. (Hlasy z pléna.) Jáj, nemáte 90, ale chceli by ste mať toľko, nie? (Reakcia z pléna.) Určite nie, hm, dobre. Tak si neposilňujeme túto pozíciu takýmito krokmi a bude to v pohode, pretože je tu odôvodnené podozrenie na to, že si tú pozíciu posilniť chcete. (Reakcia z pléna.) No cez všetko, čo som už doteraz spomínal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vediete dialóg so snemovňou a v snemovni. Takže dokončite prejav.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Áno, takže dokončím to.
Čo sa týka kampane, o tom sa vyjadrím v tom ďalšom zákone, aby som zase nezabŕdal do témy, ktorá je nachystaná až o chvíľku.
Čo sa týka volieb, občania vám dali hlasy, teda vás delegovali do miest, kde ste. A mali by ste zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, teda nielen tých vašich, takže riešiť potreby všetkých občanov a nielen vaše, povedzme, tie mocenské alebo finančné záujmy. A v tomto prípade si naozaj chcete posilniť postavenie, nie naopak, pretože pokiaľ chcete vylúčiť z kontrolného procesu malé strany alebo novovzniknuté strany, tak jednoducho zrejme nechcete vidieť, ak by sa vám niekto díval na prsty. A to je polemické, či budete kandidovať len vy alebo budú kandidovať aj ďalšie staré politické strany, či sa medzitým nerozpadnú a budú len nové a budete len vy a nikto iný. My sme stará strana, povedzme, my máme záujem sa zúčastniť volieb, ale hovorím, že môže sa napríklad stať, že sa niektoré strany rozpadnú a vzniknú len nové strany a staré nebudú kandidovať a budete len vy, SMER, a nikto iný, lebo všetky ostatné budú nové. No uvažujem nad inými scenármi, samozrejme, polemickými, čo sa určite nestane, pretože si to nikto nedovolí, aby vás nechali samých, ale takto by boli všetky ostatné strany vylúčené z tohto procesu kontrolného.
Takže je to otázka ešte ďalšej teda či priamej demokracie, či zastupiteľskej, alebo spraviť prienik týchto dvoch. Je to tiež o voľbách do Národnej rady. A mnohí občania už teraz púšťajú svoje hlasy o tom, že sú za to, aby bolo viacej priamej demokracie, pretože málo z poslancov si uvedomuje, že poslanci Národnej rady sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A občania by mali mať tiež kontrolu nad tým. A mali by mať možnosť nezávisle od svojich politických strán, hnutí, ktoré majú možnosť vznikať, nezávisle ísť do toho parlamentu. Ja som tiež nezávislý. Ja nie som členom politickej strany v súčasnosti. V súčasnosti som nezávislý poslanec. A išiel som na kandidátke politického hnutia, ktoré umožnilo dostať sa do parlamentu ľuďom, ktorí nemajú politickú príslušnosť. Takže do budúcnosti do diskusie dávam možnosť zváženia nejakého mixu priamej demokracie a zastupiteľskej demokracie.
Uvidíme, ako tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, aby sa zmenil zákon alebo zmenili zákony, pretože to sa netýka len jedného, zrejme tohto volebného zákona, ale aj ďalších zákonov, aká bude vôľa. Už mám záver, takže už mi aj zabehlo.
A ak sa pán kolega Blanár pýtal, či je teraz vôľa prijať takýto zákon, tak v takejto podobe určite tá vôľa nie je, preto dávam procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Lojzo, ja pôjdem teda odzadu. Dve veci mám na teba.
Prvá poznámka je k tým uzavretým spolkom. No myslím si, že je na každom tom spolku, hnutí či politickej strane, či chce alebo nechce prijímať toho-ktorého člena. Myslím, že to sú tvoje idey, tvoje hodnoty, ako by to malo fungovať. Ja si myslím, že toto je naozaj na každom jednom subjekte, aké si dá pravidlá, či povolí alebo nepovolí vstup. A neviem, či vieš, možno vieš, ja nie som členom žiadnej politickej strany ani hnutia. A takto mi to vyhovuje a takto som tomu rád.
A druhá poznámka sa týka hlavne toho stredu tvojho vystúpenia, keď si hovoril o rovnosti príležitostí. Pomerne komplikovanú vec si povedal značne jednoducho, veľmi zrozumiteľne a pekne. A tomu som rád. Len ma trošku mrzí, že sme to počuli možno iba my z opozície a vládna strana, ktorá až pomaly teraz prichádza, tu nebola. A mne to potom sa javí, ako keby už bolo rozhodnuté, už mi netreba diskusiu, netreba počúvať argumenty. Preto tu nemusím byť, pretože je rozhodnuté o tom, ako bude vyzerať zákon. Je mi to trošku ľúto, že o takto dôležitom zákone diskutuje iba opozícia. Ďakujem.

Ďakujem. Mám dve poznámky.
Ako ste hovorili o zložení tých budúcich okrskov, na začiatku tejto schôdze som predkladal jeden návrh, ktorý sa venoval komunálnym a lokálnym voľbám ohľadom zloženia okrskových komisií, bol zamietnutý vládnou stranou, ktorý nehovoril iba o tom. A myslím si, tak ako ste to pomenovali, že aj mne sa zdá, že ad absurdum je to, že by sme mali mať platených okrskárov a neplatených okrskárov a o tom, ktorý bude platený a ktorý nebude platený, rozhodne to, ako uspel v predchádzajúcich voľbách politický subjekt, ktorý reprezentujú. Ja mám do tohto jednu poznámku, že my tu máme čím ďalej, tým viacej ľudí na lokálnej aj regionálnej úrovni, ktorí nekandidujú za politické strany. A za nich v okrskových komisiách okrem inštitútu občianskeho očka, alebo neviem, ako ho nazveme, nie je nikto. Sú tam bez volebného práva. Navrhovali sme, minister to spomínal aj na začiatku, že dá sa toto poriešiť losom navrhnutých kandidátov a los rozhodne, kto bude dohliadať nad výkonom volieb.
Myslím si, že vy, pán minister, návrhom tohto zákona idete presne opačným smerom. A takisto nechcem domýšľať dôsledky, čo týmto presne sledujete, že bude môcť kontrolovať proces volieb za strany nad 3 % platený okrskár a ostatní to nebudú môcť robiť. Nerozumiem tomu. Zdá sa mi to rovnako absurdné.

Ďakujem, pán predseda. Súhlasím s vami, pán predseda klubu Hrušovský, že je potreba diskusie a je potreba sa baviť o otázkach, ktoré sa dotýkajú politických strán. Ale viac sa dotýkajú občanov, ktorí cez politické strany, hnutia a zoskupenia volia svojich zástupcov, ktorí majú ich počas obdobia, na ktoré ich volia, zastupovať a konať v ich mene alebo reprezentovať ich názory.
Ja mám s tou diskusiou jeden problém, pretože nemá ísť o diskusiu pre diskusiu, ale tá diskusia má viesť ku kompromisu. Ja som sa tešil po voľbách, že sa otvorila téma, že budeme niektoré veci preberať a stavať sa k nim tak, aby vznikla dohoda cez politické spektrum. Ja tuná nemôžem súhlasiť s tým, že k nejakému kompromisu v rámci diskusie prichádza, že diskusia o volebných obvodoch, prezidentských voľbách, ich parametroch, preferenčnom krúžku a jeho váhe, nezávislých kandidátoch aj na národnej úrovni, platených verzus neplatených okrskároch a verzus okrskároch, ktorých môže nominovať aj nezávislý kandidát, o týchto veciach neprešla, neprichádza ku žiadnemu kompromisu. A skôr sa mi zdá, že diskusia vedie k tomu, čo spomenul aj minister Kaliňák, aby tu bol navždy SMER a aby nebolo to nikdy inak a získali ústavnú väčšinu. Možno sa pomýlil, nemal zapnutý mikrofón, ale ak je tento zákon prijímaný na to, aby tu niekto získal ústavnú väčšinu v parlamente, je to celé zlé. Ďakujem.

Pozdravujem všetkých kolegov, kolegyne. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Tak keď som aj počúval pozorne pána ministra, chcem doceniť to, keď ste to tak medzi rečou spomenuli, že tá základná sadzba pokuty sa znižuje zo 60 na 50 eur. Ale ja by som vás chcel ešte viac povzbudiť, pán minister, aby ste boli ešte odvážnejší. Znížte to na 30, to je tisíc korún, čo je, myslím si, pokuta nie nízka. Tisíc korún, to bol veľký peniaz, keď ste ho z peňaženky mali dať. A hocikto to v hotovosti nemal. Prešli sme na tie eurá, aj na to zdražovanie, na ktoré sa sťažujú ľudia. Ale, prepáčte mi taký len kúsok, maličkú takú odbočku, na tie eurá keď sme prešli, tak sa to všetko zaokrúhlilo smerom nahor, strašne vysoko. A rovnako je to aj na tých cestách. Na tých cestách, si myslím, tie pokuty sú neprimerané, dovolím si povedať, za tie priestupky, ktoré sa robia. Na druhej strane často sa stretávam aj s vodičmi a šoférmi, ktorí sú veľmi agresívni na diaľnicach alebo na tých rýchlostných komunikáciách, dokonca aj na obyčajných cestách. A veľakrát mi chýba zase tá polícia, že si tak toľkokrát poviem, kde sú práve teraz tí policajti, keď takýto agresívny šofér tam je. Nechcem povedať to, že ja som ten perfektný, dokonalý muž a šofér, ktorý stále všetko na tej ceste dodrží. Ono veľakrát sa nám stane, že sa pozabudneme na tom plynovom pedáli. Tak myslím si, že tie pokuty chcem doceniť, že sa teda znižuje tá základná sadzba. Ale malo by to byť ešte nižšie. Veľakrát aj medzi policajtmi, dovolím si povedať, niektorí sú takí, že aj zneužívajú túto situáciu. A tých šoférov ohúria najprv tou vysokou pokutou. A proste aj veľa ľudí sa mi sťažovalo, že z tých stretov, ktoré majú, tak majú veľmi nepríjemné tieto skúsenosti. Cez prázdniny som prešiel asi tak osemtisíc kilometrov Európou. Nebol som šofér, pasívne som sedel v aute, ale môžem povedať, za tých osemtisíc kilometrov úplne kdesi na severe Európy tak sme jedno policajné auto stretli. Ale akonáhle sme sa vrátili do našej krajiny, tak za každým rohom človek vidí policajtov na cestách. Ja sa pýtam, činnosť polície, to je len na tých cestách našich a diaľnicach? Vo svete stále všade to majú tak, že to zabezpečuje technik. A vo Švajčiarsku prejdete, pán minister, na červenú, odfotí vás jednoducho automat a príde vám pozdrav domov. Nemusí tam stáť policajt. Veľakrát si myslím zase, keď sú tie zápchy a rôzne situácie, keď sa opravujú mosty diaľničné, sú rekonštrukcie a tak ďalej, dlhé, dlhokánske kolóny sú, tam, kde sú tie lieviky teraz, hej, tie diaľničné úseky máme na východe Slovenska, tie cesty máme otrasné, chýbajú mi veľakrát tam tí dopravní policajti, ktorí by koordinovali viac tú dopravu. A mohli by ju tak zrýchliť. Musím to tak doceniť, na tej R1 pred Nitrou teraz ten policajt stále tam stojí a zrýchľuje tú dopravu. Myslím si, že viac sa treba orientovať na tú techniku v dnešnej dobe. A myslím si, že aj tých policajtov, ktorí odídu do dôchodku z vášho zboru, nebudete musieť dopĺňať personálne, ale stačí to technikou naozaj vyskladať.
K tým pokutám ešte znova to tak chcem zdôrazniť, myslím si, že sú naozaj tie pokuty vzhľadom na tie príjmy, ktoré sú, veľmi vysoké. Neviem si to ani predstaviť a vo svete že by to bolo, že policajt na ceste zastaví za dopravný priestupok šoféra a vypýta si od neho pokutu vo výške jeho mesačného platu, čo je u nás realitou. Tak to je neprimerané. Myslím si, že tie pokuty sú naozaj veľmi vysoké.
Na druhej strane je aj tá skutočnosť, ktorú ste spomínali, tiež znížená tá úmrtnosť na tých cestách. Tak je to naozaj aj v tom technickom vybavení tých záchranárov, záchranných zložiek. Potom je tu aj, samozrejme, hasičský zbor, ktorý zasahuje. A zasahujú naozaj odborne. A sú veľmi promptní a rýchli pri tých dopravných kolíziách na cestách.
Tak tú prítomnosť polície, pán minister, keď už vás tu tak mám, rád by som ju videl aj kdesi inde ako na cestách, hej. Najviac v našej krajine naozaj tých policajtov je práve na tých cestách, čo vo svete je, myslím si, presne pravý opak.
Ďakujem. Ja len toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne.

Áno, ale žiadam aj o to, aby na tieto podnety, tak ako som ich konkrétne predniesla, bolo zodpovedané.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja v bode interpelácie svojou nespokojnosťou reagovala na odpoveď, ktorá mi bola doručená, písomne doručená premiérom Slovenskej republiky Robertom Ficom. Táto moja interpelácia sa dotýkala konkrétnych odpovedí na výstupy, výsledky prehodnotenia situácie emisného kreditného ratingu a podnikateľského finančného rizikového profilu v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a konkrétne otázky a podnety, ktoré boli v mojej interpelácii uvedené, sa týkali týchto konkrétnych bodov:
Po prvé som sa pýtala, či považuje premiér Slovenska za správny prístup zadlžovanie strategicky dôležitej spoločnosti s účasťou štátu a znižovanie jej trhovej hodnoty v mene získania vyšších dividend. To vyplynulo, ako som už uviedla, z výstupov uznávanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody´s.
Po druhé som sa pýtala na to, či nebude mať očakávané zadlžovanie spoločnosti, ktoré konštatovala táto medzinárodná ratingová agentúra, negatívny dopad na koncových odberateľov plynu v podobe rastu cien plynu.
A do tretice, ako v poslednom bode som sa pýtala na to, či neohrozí zvyšovanie zadlženosti SPP jej ekonomickú stabilitu v budúcnosti.
V odpovedi, ktorú som od premiéra Roberta Fica získala, môžem konštatovať, že táto odpoveď bola dosť všeobecná, nekonkrétna a nemala dostatočnú výpovednú hodnotu a to z toho dôvodu, že k súvzťažnosti tých obáv o maximalizáciu vyplácania dividend v Slovenskom plynárenskom priemysle napriek existujúcemu vysokému záväzku, nebola posúdená súvzťažnosť tohto, tejto maximalizácie snáh k zvyšovaniu zadlženosti spoločnosti. Tejto odpovedi alebo tomuto momentu z predloženej interpelácie sa premiér vyhol, to znamená, že znova poukazujem na tento prázdny priestor, na tento deficit a ak dnes znova vystupujem k obsahu odpovede na moju interpeláciu, je to aj s poukazom na to, aby som konkrétnu odpoveď a zhodnotenie od premiéra získala. Rovnako chcem poukázať na to, že konkrétnu odpoveď na to, čo si máme myslieť, čo si mám myslieť a čo si majú myslieť občania o znížení kreditného ratingu a zhoršení podnikateľského a finančného rizikového profilu, čo si o tomto máme myslieť, k tomuto som tiež nedostala konkrétnu odpoveď. Síce sa toho dotýka premiér vo forme pojmu čiastková korekcia ratingu, avšak táto uznávaná ratingová agentúra poukázala na zníženie podnikateľské, na zhoršenie podnikateľského a finančného rizikového profilu a na zníženie kreditného profilu. Túto vec premiér obišiel a nijakým spôsobom na to nereagoval. Poukázal len na to, že naďalej Slovenský plynárenský priemysel je v pásme investičného stupňa, čo vytvára aj dobré predpoklady na to, aby tie moje obavy pre zvýšenie zadlženia a prenos tejto zadlženosti na zvýšené ceny pre spotrebiteľov plynu, že tieto obavy nie sú dôvodné.
Rovnako chcem poukázať, že v odpovedi premiéra na to, že či teda nie sú reálne obavy a kto bude dohliadať na to, akým spôsobom sa bude udržiavať a stabilizovať cena za plyn na trhu, sa tu prenáša v odpovedi premiéra zodpovednosť vlády a premiéra, ktorý na to stále poukazoval, že bude udržiavať a fixovať, stabilizovať ceny plynu, tentokrát v odpovedi prenáša zodpovednosť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Moja interpelácia a obsah odpovede nijakým spôsobom nekorelujú, a preto ju znova vraciam do života, avšak už s rozšírením môjho podnetu o včerajšie medializované výstupy, ktoré sa dotýkajú aktuálneho vývoja situácie v SPP a aktuálneho vývoja úpravy vlastníckych štruktúr v ňom.
Situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle je, tak ako to bolo odprezentované aj samým ministrom v utorok na hospodárskom výbore ako odpoveď na môj opakovaný podnet o vykonanie poslaneckého prieskumu, mne pre nekompletnosť, nepresnosť vyjadrení ministra, znova len potvrdila potrebu a akútnosť vykonania podrobného analytického prieskumu. A keď som videla, že teda na hospodárskom výbore hlasovaním a rozhodnutím vládnych poslancov tento poslanecký prieskum stále nebude reálny, opätovne, ako si spomínate, som zaradila moju požiadavku a návrh na sprístupnenie podrobnej analytickej štúdie k vývoju v plynárenskom, v Slovenskom plynárenskom priemysle aj vo forme procedurálneho návrhu a môjho záujmu zaradiť tento bod pre celoplošný význam do bodu terajšieho rokovania Národnej rady. Ako sami dobre viete, opäť vládnymi poslancami tento návrh, ktorý som sa snažila logicky a argumentačne podložiť, nebol schválený. Ja situáciu po tom, ako sa k nej vyjadril sám minister na hospodárskom výbore a ako deň na to, zdá sa mi, že vo veľmi unáhlenom a nátlakovom režime padlo konečné rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych štruktúr a vlastníckych pomerov v SPP, takéto riešenie považujem za veľmi neprehľadné, veľmi urýchlené, unáhlené a mne vôbec nedáva istotu, že to rozhodnutie o kúpe celého podielu a zastúpenia štátu v SPP bolo správne.
Ako sami dobre viete, a vlastne vychádzam len z mediálne odprezentovaných informácií, keďže k tým oficiálnym zdrojom sa neviem dostať, od marca tohto roku bolo prezentované, že vláda a konkrétne ministerstvo hospodárstva, minister necháva vypracovať odbornú analýzu, odbornú štúdiu, ktorá má ukázať na výhody, nevýhody, rôzne varianty, alternatívy, ako nanovo za súčasných ekonomických a finančných podmienok usporiadať stav a situáciu v SPP tak, aby to bolo výhodné pre štát. No neviem, aký význam malo včerajšie rozhodnutie o tom, že štát získava 100-percentný podiel v tej časti spoločnosti SPP, na ktorej je prenesený dlh, alebo teda záväzok, o ktorom som ja hovorila, že teda - a vychádzam opäť z oficiálnych údajov, z výročných správ SPP - predstavuje objem 2 miliardy eur. Nakoľko je významné pre tento štát získavať 100-percentný podiel práve v tej časti Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je zadlžený a ktorý sa vyznačuje skôr neziskovým charakterom poskytovaných služieb, keďže tam ide viac-menej o predajné aktivity? Nie sú to ziskové odvetvia, nie sú to ziskové časti, ktoré sa ziskovým charakterom, tak ako sa ziskovým charakterom vyznačujú práve dcérske spoločnosti tranzitu a distribúcie. Ja som presvedčená, že ak by štát hral na bránky verejného záujmu, tak by nemal záujem kupovať a neuchádzal by sa o 100-percentný podiel práve záväzkami a neziskovosťou zaťaženej matky, ale by sa napríklad uchádzal práve o dcérske spoločnosti, tranzit a distribúciu, o ktorej všetci vieme, že tvoria zisk.
Túto moju interpeláciu chcem rozšíriť aj o požiadavku presného určenia výšky zisku, jeho objemu, pretože registrujem vážnu dispro, vážnu nesúrodosť poskytovaných čísel, pokiaľ - ako som už uviedla z výročných správ a k tým jediným ja mám ako k oficiálnym údajom prístup - sa uvádza výška záväzkov 2 miliardy eur. Na utorkovom hospodárskom výbore minister hospodárstva hovoril, že tento, výška týchto záväzkov predstavuje objem 700 miliónov eur. Ak som sa už však pozrela do mediálne prezentovaných článkov, napríklad do Hospodárskych novín, tam už sa vyskytoval údaj, číselný údaj o záväzkoch 120 miliónov eur. Rozpornú a protirečí, ako rozpornú a protirečivú vnímam mediálne odprezentovanú informáciu samotného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dokonca uvádza, že Slovenský plynárenský priemysel nemá žiadne záväzky.
Takže ja by som bola veľmi rada, ak teda už nemám možnosť dostať sa k oficiálnym zdrojom formou poslaneckého prieskumu, tak aby som sa mohla nimi zaoberať v listinnej podobe, aby teda formou interpelácie a mojej opakovane predloženej interpelácie mi bolo jasne povedané, aký je objem záväzkov v SPP. Lebo ja tento údaj nateraz neviem jasne kvantifikovať a nevedia ho kvantifikovať ani rôzne informačné zdroje, ktoré nie sú v tomto údaji zjednotené.
Rovnako chcem predniesť moju požiadavku, aby mi bolo vysvetlené a objasnené, aká je štruktúra vzniku týchto záväzkov. Moja interpelácia, alebo aj ústne uznesenie ako návrh, ktorý som predniesla v hospodárskom výbore, smeruje k tomu, aby bola jasne naznačená štruktúra vzniku tohoto záväzku, lebo takéto objasnenie ako podklad, ako materiál ja do dnešného dňa nemám. A nemyslím si, že to zaujíma iba mňa ako poslankyňu, myslím si, že to zaujíma širšiu odbornú verejnosť, odberateľskú verejnosť, ktorá môže na základe takejto nejednoznačnej a nejasnej situácie mať reálne obavy o to, že dôjde k zvýšeniu plynu, aj keď sám premiér vo svojej odpovedi na moju interpeláciu mňa ako poslankyňu ubezpečuje, že nemám mať obavy, ceny plynu sa nebudú zvyšovať. Avšak ja môžem veriť tomu, že v tomto volebnom období sa zvyšovať nebudú, ale možno ak raz táto vláda skončí, ja som zvedavá, na koho a ako sa prenesú takéto enormne vysoké záväzky tejto spoločnosti. Neviem si predstaviť, akým spôsobom sa tieto záväzky vysporiadajú. Aj keď minister na hospodárskom výbore sa snažil ubezpečovať, že aj ku kompenzácii takto vzniknutej, takto vzniknutého objemu záväzku môže dôjsť, napríklad predajom existujúcich zásob, mám obavy, či vôbec k predaju týchto zásob môže dôjsť, keď už teraz sa znížila spotreba plynu. Takže aj toto je jedna z požiadaviek, ktorú by som, ak teda nemám možnosť dostať sa k samostatnému výkonu poslaneckého prieskumu, tak toto je požiadavka, ktorú si žiadam v tejto rozšírenej interpelácii zodpovedať.
No a ja som presvedčená, že vývoj situácie v SPP by mal znášať aj politickú zodpovednosť, pretože - ako som už predtým naznačila -, ak došlo k vzniku záväzku, o ktorom ja nemám podrobnejšie informácie, začalo k nemu dochádzať práve v čase nástupu prvej Ficovej vlády, kedy od roku 2007 sa nad rozmer oprávneného zisku vyplácali mimoriadne dividendy a za tieto dividendy a za to, akým spôsobom sa použili, budeme zrejme v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako tí, ktorí tento plyn odoberajú, zrejme niesť následky. Takže poprosím vás, alebo teda kompetentných, ja už neviem, dnes tu nesedí ani minister hospodárstva, nie je tu ani premiér, aby sme neponižovali význam prednesených interpelácií len na formálne splnenú požiadavku písomných odpovedí, alebo aby ste, tak ako tieto otázky konkrétne predkladám, zrejme nielen ja ako poslankyňa, ale aby ste nám konkrétne zodpovedali obsahom to, na čo sa pýtame.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem v prvej časti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vystúpiť k interpelácii, ktorú som podal 27. júna pánovi ministrovi Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 2013/11226/357 15. júla tohto roku. Chcem v úvode povedať, vážený pán minister, vážim si, že ste tu, že napriek tomu, že som volil ozaj slová, ktoré možno neboli štandardné, ale boli veľmi úprimné, možno nepolitické, skôr ľudské, a že som očakával možno aj taký podtón z vašej odpovede na moju interpeláciu, že som touto odpoveďou sklamaný. Niežeby tam nebolo dosť slov, naopak, vaša odpoveď bola dlhšia ako moja interpelácia a bolo tam ozaj veľmi veľa faktov, ale možno to, čo som čakal, tam chýbalo. Ja uvediem len veľmi stručne pre plénum, čoho sa týkala moja interpelácia.
Týkala sa osudu, drobného osudu jedného učiteľa. Učiteľa, ktorý 17 rokov odpracoval na svojej škole, ktorý okrem výkonu učiteľskej profesie bol aj predseda rady školy a ktorý v jednu chvíľu v súlade so svojou ľudskou aj pracovnou povinnosťou poukázal kultivovane na isté finančné nezrovnalosti na svojej škole. A odpoveďou na toto poukázanie nebolo konštruktívne konanie jeho riaditeľa, ale vec, kde síce neviem preukázať príčinnú súvislosť, ale kde napriek tomu sa dá tušiť, že istá príčinná súvislosť tu je. Odpoveďou mu bolo to, že po 17 rokoch pán učiteľ Oto Žarnay na Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici 1 prestal byť zamestnancom svojej školy, lebo v rámci organizačných zmien bol uvoľnený. A aby tá príčinná súvislosť možno vyznievala trocha plastickejšie, tak ešte k tomu aj jeden jediný učiteľ, ktorý sa vyjadril verejne vo svojej zborovni, teda medzi kolegami, že súhlasí s postojom a s istými obavami svojho kolegu, pán učiteľ telocviku Matejovský na tejto istej školy tiež sa stal v najbližšom období pre svoju školu prebytočným.
Áno, príčinná súvislosť nie je preukázateľná, ale ja som ani od pána ministra nechcel, aby sme riešili otázku pracovnoprávneho vzťahu. Ja som sa naozaj spytoval človeka, ktorého si vážim, človeka, ktorý je nielen teraz politikom, ale ktorý je človekom, ktorý v rámci svojej profesie nazerá do minulých stáročí a tisícročí, človeka, o ktorom si myslím, že má istý závan ľudskosti a človečiny aj pri svojej vysokej funkcii.
Očakával som, že pochopí ten, ten apel, ktorý som dal do svojej interpelácie, že neočakávam politickú odpoveď na svoje nejaké snahy získavať politické body, ale že očakávam odpoveď človeka, ktorý sa vie pozrieť na osud jedného zo svojich hlboko podriadených, keď to tak zoberieme, aj keď viem, že mu nie je nadriadený. Proste na jedného z učiteľov rezortu, ktorý reprezentuje, takým pohľadom, že sa zamyslí a odpovie na jednu základnú otázku. Či vo všeobecnosti postoj človeka, ktorý v jednej chvíli poukáže na čerpanie verejných zdrojov, možno nie úplne presne, ale úprimne a v súlade so záujmami tejto spoločnosti, či sa vie pozrieť na takéto konanie ako na konanie, ktoré vie považovať za vzor, za príklad, za spôsob, ako učiť možno predovšetkým deti, ale aj nás dospelých k statočnosti. Lebo si myslím, že prípad učiteľa Žarnaya nie je vôbec o tom, aká je príčinná súvislosť medzi jeho vystúpením a následným uvoľnením, ale práve o tom, či očakávame, aby v krajine, kde denne opakujeme, že nemáme peniaze na jedno, na druhé, na tretie, kde učiteľom odkazujeme, že si veľmi vážime ich prácu, ale, žiaľ, niet z čoho na pridanie, že v takejto krajine má človek, ktorý poukáže; nevyjadrujem sa úplne k presnosti jeho výpovede; ale poukáže úprimne na to, že unikajú na jeho škole zdroje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s narábaním s verejnými prostriedkami, tak že takýto človek, vážený pán minister, by si zaslúžil od takej autority, akou ste, nie odpoveď úradníkov, ktorí mi vymenovali tam spústu argumentov, očíslovaných a určite presných o tom, že vaše kompetencie nesiahajú predsi k tomu, aby ste zasahovali do pracovnoprávnych vzťahov na akejkoľvek škole. Ale viete, ja by som si nesmierne vážil, keby vaše posolstvo všetkým učiteľom a všetkým nám bolo práve to, čo považujem za nesmierne dôležité, aby ste povedali: Občania Slovenskej republiky, učitelia Slovenskej republiky, to, čo urobil Oto Žarnay, nevstupujem do pracovnoprávnych vzťahov a ani možno nemusím presne vedieť, či jeho výrok bol úplne v súlade s faktami, ale nesmierne si vážim, že našiel v sebe odvahu konať v súlade s povinnosťami človeka, učiteľa, predsedu rady školy a vám všetkým dávam na vedomie, že práve toto sú príklady správania, ktoré ja, minister školstva Slovenskej republiky, profesor, archeológ, vedec a človek, ktorý má za sebou šesť krížikov a ťahá siedmy, aby som vám povedal, že takéto správanie si vážim.
A toto prosím vás, pán minister, a možno prosím aj tak, lebo minule sme poslali listy, ja nechcem teraz rozširovať túto tému, aj ďalším vysokým predstaviteľom tejto krajiny: pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky aj pánovi predsedovi parlamentu, teda Národnej rady Slovenskej republiky, že od nich nečakáme, aby riešili vecné náležitosti takýchto vecí, ale že ich prosíme a očakávame, aby ako vysokí, najvyšší predstavitelia tejto krajiny dávali jasné stanoviská k tomu, čo považujú od občanov za správne, čo považujú od občanov za potrebné a čo budú vždy z titulu svojich vysokých funkcií chrániť bez ohľadu na súvislosti, do ktorých nemajú právo vstupovať. Pretože ja si myslím, že vysokých predstaviteľov tu nemáme kvôli tomu, aby ovládali všetky finesy, všetky paragrafy, všetky zákony, to predsi nie je v ich ľudských možnostiach, nech sú akokoľvek vzdelaní a šikovní. Ale aby dávali signály, aby dávali odpovede na otázky, ktoré myslím si, že si kladie každý, kto žije s očami otvorenými a so srdcom, ktoré nie je naplnené falšou.
Takže ja viem, teraz formálne poviem, že nie som spokojný, ale ja si myslím, že toto nie je ani vôbec potrebné, pretože ja viem, že v sieni zákonnosti mi to neprejde a že moja nespokojnosť nezíska väčšinovú podporu, a preto ani nebudem žiadať, aj keď formálne by som mal, aby sa o mojej nespokojnosti rokovalo. Ja skôr dám otázku, vážený pán minister, že teda keď ja nevyjadrujem nespokojnosť s vašou odpoveďou, či vy, človek, mne sa nechce opakovať, ale som to myslel úprimne, ktorému som dal v súlade s tým, ako to cítim, viacero superlatívov, či vy ste spokojný s odpoveďou, ktorú vaši úradníci vo vašom mene mi zaslali. Nechávam to otvorené, budem si veľmi vážiť, keď nájdete spôsob, akým dať svojim učiteľom, nám všetkým i občanom Slovenskej republiky signál, že sú predsi veci, ktoré sú nad politickými spektrami, že sú veci, ktoré sú nad volebnými obdobiami, že sú veci, ktoré sú spojené, že žijeme len raz a je dobre, keď to zvládame v každej situácii. Toľko k tejto prvej časti.
A ja teraz by som rád a neviem, či to môžem urobiť hneď, ja mám, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pripravenú aj interpeláciu aj na pána ministra Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky, môžem ju predniesť teraz alebo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nie, bude ďalší bod a neviem, nie ste tu prihlásený písomne, môžte sa prihlásiť potom ústne.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Takže pre túto chvíľu ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vystupujem k bodu 24, čo bola interpelácia na pani ministerku zdravotníctva vo veci neštátnych poisťovní a zavádzanie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. V prvom rade chcem povedať, že nemôžem byť spokojný s tým, ako mi bolo odpovedané, pretože mi nebolo odpovedané vôbec. Ani na jednu z otázok, ktoré som položil, aj keď som sa snažil nájsť tú odpoveď, odpoveď som nenašiel. V mojej pomerne rozsiahlej interpelácii som sa pýtal na také tri základné veci vo veci zavádzania unitárneho systému zdravotného poistenia, a to je na možné riziká ohľadne protiústavnosti, na možné medzinárodné žaloby a arbitráže, na opatrenia, aké boli prijaté, aké budú prijaté za účelom minimalizácie týchto rizík, a v neposlednom rade na zodpovednosť, čo ak toto všetko zlyhá a Slovensko bude povinné zaplatiť v arbitrážnych konaniach, prípadne v iných konaniach ujmu neštátnym poisťovniam. Zároveň som vo svojej pomerne rozsiahlej interpelácii poskytol argumenty, poskytol judikatúru, poskytol iné možnosti, ako zaviesť unitárny systém mimo vyvlastnenia.
Začnem tým, čo mi bolo odpísané. Veľmi v skratke. Na troch stranách mi bolo napísané alebo odpovedané. Dôvod, prečo sa prijíma unitárny zdravotný, unitárny systém zdravotného poistenia. Bolo mi citované rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré som poukázal aj sám. Bolo mi vysvetlené úprimné presvedčenie, že všetko bude v poriadku, že akékoľvek vyvlastnenie alebo, alebo zásahy do vlastníckych práv budú v poriadku, a tiež mi bolo vysvetlené, že naša pozícia sa v súdnych sporoch zlepší. To bolo, to bolo teda celkom komické, na to sa budem ešte určite pýtať. Ešte sa vrátim k tomu úprimnému presvedčeniu o tom, že všetko bude v poriadku a že k zásahu nedôjde. Len si dovolím pani ministerke pripomenúť, že bola to vláda alebo súčasná vláda, ktorá stála za rozhodnutím v spore s UNION zdravotnou poisťovňou, ako aj nálezom Ústavného súdu, na ktorý poukazujú. Čiže akékoľvek úprimné uistenia, bohužiaľ, mne nemôžu stačiť.
A čo som sa pýtal? Dovolím si to presne prečítať, aby to bolo jasné. Trošku to zostručním a vypichnem tie základné veci. Pýtal som sa pani ministerky: Aké opatrenia ste vykonali, prípadne vykonáte, aby ste riziká možnej protiústavnosti minimalizovali, respektíve aby ste im úplne predišli? Potom som sa pýtal: Kto nahradí prípadnú vzniknutú ujmu neštátnym poisťovniam, budete v tomto prípade niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, prípadne ju ponesie súčasná vláda?" Po tretie som sa pýtal: Kto bude niesť zodpovednosť voči poistencom v prípade, že by sa najmä v dôsledku zvýšených výdavkov zo štátneho rozpočtu, respektíve aj v dôsledku iných skutočností súvisiaceho zavedenia unitárneho systému zhoršilo postavenie poistencov, napríklad by bolo ohrozené či porušené ich právo na ochranu zdravia? Kto nahradí škodu týmto poistencom?
Moje otázky považujem naozaj za legitímne, keď sa vrátim k tomu, že už sme tu mali rozhodnutia aj Ústavného súdu, aj Arbitrážneho súdu za vládnej garnitúry, ktorá vládne teraz a pokúša sa zaviesť principiálne podobné kroky, akým, akých im už bolo povedané, že toto možné nie je. Preto opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou, žiadam, aby o nej bolo hlasované, a tieto otázky položím presne v tomto istom znení opäť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som v uplynulom období podal tri interpelácie, s ktorých odpoveďami som relatívne niektorými spokojný, aj keď som sa nedozvedel veľa. Jednalo sa o interpeláciu na pána ministra kultúry ohľadne jednej televíznej relácie. Dozvedel som sa však, že on ako minister nemá právomoc zasahovať do verejnoprávnej RTVS, čo si myslím, že zo svojho postavenia môže, pretože jemu podriadený a volený zástupca je riaditeľ RTVS, ktorý je zodpovedný a nesie plnú zodpovednosť za programy uvádzané v tomto verejnoprávnom médiu. Tejto interpelácii sa však nebudem venovať.
Budem sa venovať interpelácii, ktorú som podával na pána predsedu vlády Roberta Fica ohľadne dotovania športu na úkor dotovania národného kultúrneho dedičstva. Vo svojej interpelácii som poukázal na to, že v rámci národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike bol schválený rozpočet alebo bola schválená výška tejto podpory po úprave na takmer 35 miliónov eur. Okrem toho na modernizáciu a rekonštrukciu či výstavbu 21 futbalových štadiónov na celom Slovensku, aby sme nemali predstavu, že to pôjde kdekoľvek, pôjde to len tam, kde sú nominanti, starostovia a primátori vládnej strany SMER - SD, ďalších 45 miliónov eur a napokon rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa štát v rokoch 2014 - 2017 zaviazal podieľať na financovaní projektu národného futbalového štadióna sumou najviac 27,2 milióna eur. Dohromady táto suma predstavuje 107 121 893 eur.
Ďalej som poukázal na to, že v súčasnosti na Slovensku máme mnoho národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok, ktoré chátrajú, chátrajú už dlhé roky a na opravu týchto kultúrnych pamiatok, žiaľ, nie sú financie, nie sú dostatočné financie. Samozrejme, nejaká čiastka je vyčlenená v rámci grantového systému ministerstva kultúry, ale táto čiastka činí len sumu 5 446 097 eur, pričom požiadavky na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok predstavovali 46 106 716 eur 85 centov. To znamená, že štát investoval v roku 2013 alebo plánuje investovať do výstavby futbalovej infraštruktúry a do športu 2,5-krát toľko, ako by bolo potrebné na pokrytie všetkých žiadostí o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Ja neupieram nikomu právo na to, že šport je dobrá aktivita. Súhlasím s ňou, rád si zašportujem takisto, ale myslím si, že v súčasnosti máme dostatok športových ihrísk na to, aby sa najmä deti a žiaci a študenti mali možnosť kde športovo vyžiť. Za minulej vlády Roberta Fica sa postavilo nemálo športových ihrísk, najmä na dedinách, a tieto sú k dispozícii deťom a mládeži. Opäť je otázne, či tieto ihriská sú skutočne využívané aj deťmi, ktoré sú v obciach, alebo sú využívané len skupinkou osôb, ktoré tam v skutočnosti chodia. Deti totižto potrebujú určité vedenie a, žiaľ, toto vedenie im na týchto športoviskách chýba. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože za to nie sú zaplatení a z dobrovoľnej činnosti naozaj dneska veľmi málokto vyžije a okrem toho dohodári sa za súčasne platných predpisov zvýšene odvodnili, to znamená, že aj na ich platy zostáva menej na takúto činnosť.
V odpovedi som dostal, alebo v jednej z odpovedí som si prečítal aj takúto vec, že sa píše, že šport je účinným výchovným prostriedkom. V tomto konkrétnom prípade máme na mysli futbal, ale keď som sa zamyslel, že v čom asi môže byť výchovný prostriedok, spomenul som si najmä - a to teda ja intenzívne nechodím na futbalové zápasy, teda na živé futbalové zápasy nechodím vôbec, v televízii ich tak isto nepozerám, sú to len zriedkavé výnimky pri prepínaní programov -, ale najviac čo mi utkvelo v pamäti, je vystrájanie chuligánov na niektorých zápasoch, pričom vyčíňanie týchto ľudí neostáva len za bránami štadiónov, ale sú prenášané vysielaním verejnoprávnej RTVS pri samotnom futbalovom zápase a ukazované následne ešte v správach športových alebo aj normálnych, prípadne teda nielen verejnoprávnej RTVS, ale aj súkromných televízií. A napokon, tieto zábery sa dajú vždy veľmi ľahko pozrieť aj na internete, pretože sa nájde niekto, kto to ochotne natočí a potom dá na internet, ako takéto skupinky chuligánov vystrájajú. Nemyslím si, že toto je ten pravý výchovný prostriedok pre deti a mládež. Pokiaľ by sa na tých štadiónoch skutočne kultúrne vyžívali športovo ľudia, diváci, v tom prípade by som nemal absolútne žiadny problém so schválením opravy rekonštrukcie štadiónov, ale budovať súkromný štadión z verejných zdrojov mi príde trochu scestné.
Okrem toho som poukázal na to, že za takúto čiastku by sa dalo opraviť mnoho kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú tu a postupne chátrajú. To znamená, že za nejaký čas sa úplne rozpadnú, odídu do zabudnutia a po nich nezostane nič, ale budeme sa môcť vo svete popýšiť, že máme ohromný národný futbalový štadión, ktorý pochybujem, že bude mať takú návštevnosť, ako by mohli mať zrekonštruované kultúrne pamiatky. Pokiaľ by sme zrekonštruovali totižto kultúrne pamiatky, môžem vám garantovať, že určite by sa zvýšil cestovný ruch práve v okolí týchto kultúrnych pamiatok, ktorý by podnietil naštartovanie ďalších procesov. Služby, služby v stravovaní, služby v ubytovaní, služby v ďalších atrakciách. Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok by priniesla ďalšie zveľadenie a koniec koncov možnosť rozvoja ďalších pracovných miest.
Nepochybujem o tom, že výstavba národného futbalového štadióna prinesie jednorazovo zamestnanosť, pretože aj tam budú musieť pracovať ľudia, ale čo sa týka dlhodobej udržateľnosti pracovných miest, to určite nebude v takej miere, v akej miere by to dosiahli práve kultúrne pamiatky, ktoré naozaj je nevyhnutné zrekonštruovať. Preto som naozaj neni spokojný s odpoveďou pána premiéra, ktorý mi v podstate vo svojej odpovedi nepovedal nič. Obhajoval len to, že šport je skvelý, že nám treba športoviská a dokonca, že nám treba zaplatiť aj národný futbalový štadión súkromnej osobe. Snažil sa ma síce ubezpečiť, že zmluva bude postavená tak, aby deti, prípadne verejnosť mala bezplatný prístup na ihrisko, ale služby spojené okolo toho alebo spojené s tým, to znamená, že všetky priestory mimo ihriska si bude musieť daný subjekt, športovec, dieťa, verejnosť zaplatiť a určite sa zaplatí toľko, že to prinesie aj to, čo by sa štandardne zaplatilo za nájom tej trávnikovej plochy. Takže opäť sypeme len peniaze niekomu cudziemu do vrecka namiesto toho, aby sme pomohli skutočne celému Slovensku, aby sme pomohli rozvoju takých aktivít, ktoré nám do budúcnosti môžu priniesť trvalú udržateľnosť.
Takže poprosil by som, pani predsedajúca, aby sa potom pri hlasovaní uviedla moja nespokojnosť s interpeláciou. Ďakujem pekne.