Videokanál klubu

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 641 z 19. augusta 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. augusta 2013, č. 280, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013, č. 51, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 57 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedníčka, pani podpredsedníčka, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomu bodu.

Ďakujem. Troška ohnivejší vstup do diskusie. Ďakujem zaňho. V mnohých parametroch možno súhlasím, dúfam, že to nepôjde cestou - navždy SMER a nikdy inak -, ale obmedzovanie slobody prejavu tak ako vy, pán Zsolt Simon, takisto, všetci ostatní z opozície, aj ja si dokonca myslím, že toto bude vadiť a mohlo by vadiť aj kolegom z vládnej strany, pretože občianska spoločnosť tu za ten krátky historický úsek urobila veľké veci a skôr by sme jej mali byť vďační a nie klásť polená pod nohy aj tak apatizovanému obyvateľstvu Slovenskej republiky. Takže dúfam, že tieto naše výhrady padnú na úrodnú pôdu a strana SMER sa nevydá cestou betonácie pomerov, aby hlas občianskej spoločnosti bol zadupaný a ešte menší ako v súčasnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, chcem sa úvodom ospravedlniť za päťminútové meškanie aj za veľkorysosť pána ministra, aj pani predsedajúcej, keďže som strávil asi 5 minút navyše v zápche na moste SNP.
Dva zákony, ktoré predniesol alebo priniesol minister do nášho pléna, oba sa týkajú všeobecne povedané politickej súťaže. Táto rozprava vlastne pri druhom znení končí týmto dňom. Predpokladám, že aj jej dĺžka hovorí o tom, že keďže sme začali o tom rozprávať ešte v piatok, o tom, že sú to dôležité zákony a že môžu zasiahnuť alebo majú ambíciu upraviť niektoré volebné pravidlá, niektoré možno výhrady a výhrady k tej ceste alebo k tej filozofii, ktorú zvolilo ministerstvo, som hovoril pri prvom z nich. Niektoré, možno 4 zásadné pripomienky k filozofii zákona a zmien, ktoré sa chystajú urobiť, by som si dovolil povedať aj teraz. Povedané bolo veľa a pravdepodobne bude na čo reagovať. Vítam to, že pri určovaní pravidla politickej súťaže by mali byť zainteresovaní úplne všetci a nielen cez politické spektrum, nielen cez parlamentné politické spektrum, ale tvoríme zákony aj pre nezávislých kandidátov, v tomto prípade, a možno v podstate celú spoločnosť, ktorá sa nejakým spôsobom chce a mohla by sa politickej súťaže a jej niektorých parametrov dotknúť.
Minister hovoril na začiatku alebo väčšinu času sa venoval dohliadaniu alebo tvorbe, kreovaniu nejakého orgánu stálej volebnej komisie, možno profesionalizovaného orgánu, ktorý by už nebol kreovaný len pred, ad hoc pred nejakými voľbami, ale stál by, bol by kreovaný stále a dohliadal by nad pravidlami súťaže, ktoré zákonom zadefinujeme.
Problém, ktorý spomínal, bol v personálnom obsadení a ja by som si dovolil možno zoširšia ten problém v personálnom obsadení, obsadzovaní, nemáme len pri stálej volebnej komisii, ale možno je širší, tých dvanásť, ak si dobre pamätám, 12 ľudí, bol vymenovaný nejaký jeden-dvaja, ktorí by teoreticky mohli byť, a predpokladám, že, a dúfam, že kreácia tohto orgánu bude čo najviac transparentná a budú do nej zahrnuté všetky možné dotknuté subjekty. Ja tento moment vytvorenia tohto orgánu vítam a dúfam, že to ku transparentnosti a kvalite volebnej súťaže prispeje.
Čo sa týka a spomenuté to bolo viacej, tento druhý zákon sa dotýka marketérov, marketingových organizácií, definície volebnej kampane, čo je volebná kampaň, kedy začína. Takisto sa prikláňam k tomu, aby sme určili, ak pri volebnej kampani sa majú zarátavať náklady s ňou súvisiace, aby sme určili presný čas, resp. nejaký iný parameter, ktorý by dokázal povedať, že toto už budeme pre účely tohto zákona pokladať za začiatok volebnej kampane a všetky finančné prostriedky, ktoré boli počas tohto vynaložené na propagáciu myšlienok, tváre, osobnosti, hocičoho, budeme považovať nie za propagáciu osobnosti alebo myšlienok ako takých, ale táto propagácia sa deje pre účely politickej súťaže, čiže pre účely volebnej kampane.
Ak tam, myslím, že to Igor Matovič spomínal, ak tam tento začiatočný moment nebude, tak teoreticky, ak to prenesieme ad absurdum, tak to môže byť hocičo, čo sa v komerčnej sfére objavilo od narodenia nejakého kandidáta a mohlo by sa to zarátavať do volebnej kampane, čo asi celkom legislatívny zámer nemal na mysli.
Čo ma najviac vyrušuje a to vyrušilo, predpokladám, úplne každého, kto sa zapojil do rozpravy, bol ako keby zákaz tejto kampane pre iné subjekty. Kolega, bývalý, zo SaS, myslím, že to bol Miškov, ten hovoril o anti-Shooty ustanovení a pod., ja mám, možno aj to, samozrejme, nejaké antikampane, ale ja mám skôr na mysli úplne inú vec, keďže sa netajím tým, že pochádzam z prostredia novín a vydávania regionálnych novín. Ja ešte za obdobia, kedy som pôsobil v tomto vydavateľstve, si pamätám niekoľko možno desiatok, nechcem to nazvať, že antikampaní, ale v rámci tej, kde vyššia vizibilita pre politické otázky, a to je zrovna, možno je to na škodu, ale zrovna je to tesne pred voľbami a pod. Pamätám si okresné mestá, kedy opozícia alebo ľudia s iným názorom, keďže predtým než sa rozhodli vydávať alebo vydať svoj vlastný nejaký pohľad na vec v čase volebnej kampane, to robili presne tesne pred voľbami, neboli nijak politicky organizovaní, boli to väčšinou občianske združenia, nevedeli si pomôcť so zastupiteľmi, ktorí ich reprezentovali v miestnych zastupiteľstvách alebo parlamentoch, a vydávali svoje tlačoviny, ktoré poukazovali na nejaké nekalé súťaže, a ja si myslím, že to bolo len dobre. Išli za vlastné peniaze, na vlastné tričko, s dosť neistým výsledkom, keďže sa stavali proti establishmentu, a potom vznikali, jeden mi tak utkvel v pamäti, napr. tlačoviny Pravda o Senci a, čuduj sa svete, odrazu sa takmer istý primátor primátorom nestal, nejaká časť politickej reprezentácie sa priklonila k týmto aktivistom a celé sa to dialo počas volebnej kampane a celé sa to dialo tým, že, samozrejme, z niečoho to chceli zaplatiť, tak nejaká časť podnikateľov miestnych sa do tohoto zapojila, čiže boli tam aj inzeráty a oni si aj tieto články, alebo ako to nazvať, platili.
Takže vnímam to, nechcem to používať ako veľké ohnivé slová o zaliepaní úst a pod., viem, že sa to deje pri komerčnej sfére, ale nemali by sme sa báť iného názoru a myslím si, že či už občianske spoločnosti, kvalitné diskusie množstva diskutérov, ktorí sa zapojiť chcú, ktorí v prípade, že nie sú spojení so štandardným politickým establishmentom, ťahajú vždy za výrazne kratší koniec, a keď už naozaj to dosiahne hraničnú mieru, že sa chcú nejak vyjadriť, tak si teda zaplatia inzerát, bilbord a nejakým spôsobom poukážu na veci, ktoré aj na komunálnej, aj regionálnej úrovni, kde predsa len k tým problémom majú tí ľudia bližšie. Zaplatia si inzerát aj počas behu politickej kampane s úmyslom, keďže na Slovensku, bohužiaľ, to veľakrát funguje tak, že volení zástupcovia potrebujú voliča len pri akte volieb a potom štyri roky nie, tak zrovna pred voľbami chcú svoje postoje a svoje názory, ktoré často smerujú aj k tomu, že zlyhávajú inštitúcie a nevedia nikde sa domôcť svojej pravdy, tak je veľmi dobré, ak to môžu establishmentu ukázať aj spôsobom, a bolo to doteraz dobre, aj platenou reklamou, aj počas volebnej kampane.
Čo ma najviac zaráža, je tu taký, nazvem ho politologicko-filozofický spor, o tom, aký, aký veľký má byť volebný obvod. Patrí to z môjho pohľadu, ale keďže sa tu kolegovia vyjadrovali aj v tejto súvislosti tuná, patrí to k tomu prvému zákonu. Ja už mám na toto len jednu odpoveď. Ak by som vychádzal z tej tvrdej logiky Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že ak je poslanec Národného parlamentu, má ho voliť, voliť občan Slovenskej republiky bez volebných obvodov, sa potom, dám len rečnícku otázku, čo potom Európska únia? Budeme voliť zástupcov do Európskeho parlamentu z celej Európskej únie, bude to jeden volebný obvod? Myslím si, že všetci vieme, ako by to asi dopadlo, to znamená, že, to znamená, že, ja hovorím o zastupiteľoch, lebo pri prezidentovi asi nebude spor, že ho budeme voliť všetci, ale ten jeden volebný obvod, ak by to bola Európska únia, tak by sme tam mali, predpokladám, kopec známych hercov z Európskej únie, lebo nikoho iného nepoznáme, a možnože by sme tam nemali zo Slovákov, ktorí tu vizibilitu v rámci Európskej únie ako jedného volebného obvodu mať nebudú. Čiže tá logika kríva. Ja by som to skôr videl v tom, že nechajme túto tému zatiaľ mimo, a poďme sa baviť mimo témy medzi prvým a druhým čítaním a volebné obvody pravdepodobne témou budú a neviem, či aj keď teda, našťastie, ambíciou oboch predložených noviel meniť pravidlá súťaže, až do tejto hĺbky nešli.
Úplne na záver by som chcel poznamenať, keďže ja som sa v prvom, v prvom príhovore dotkol tém nezávislých kandidátov. Troška ma sklamala diskusia včera na RTVS 1, kedy sa téma dotýkala nezávislých kandidátov, a za nás to tam musel odrozprávať pán kolega Martvoň a týmto mu aj ďakujem, že spomenul, keďže máme taký mediálny blackout, naše hnutie, napriek asi najvyššej aktivite klubovej, ktorá tu vôbec v parlamente je, a nezávislých kandidátov, teda by som chcel dať záväzok, čo mi napadol, aby sme tu nedohadovali aj s ministrom cez to, že kde to funguje a kde nie. Podľa mojich vedomostí z 28 krajín Európskej únie 7 má umožnenú kandidatúru nezávislých kandidátov. Dal som to teraz spracovať, takže prinesiem vyčerpávajúci materiál k tomu, ako to beží, aby sme, keďže ja som skôr marketér a pán minister je právnik, aby sme si nechali poradiť od politológov, aby sme si všimli to, že po Slovensku tu vznikajú rôzne aliancie nezávislých a že čím ďalej väčší tlak na to, aby reprezentanta, ktorý má zastupovať záujmy voličov na báze individuálnej a nestraníckej, aby sme mu urobili za dosť a netlačili ľudí presne opačným smerom, kde či už táto novela zákona robí ako keby z nezávislého kandidáta strašiaka, ako keby sme sa ho báli, a sťažujeme mu podmienky oproti straníckym kandidátom aj v predloženom návrhu zákona. Dúfam, že toto si nejak vydiskutujeme, a či zatiaľ v regionálnej a lokálnej úrovni nezávislí kandidáti budú aspoň na rovnakej úrovni ako kandidáti, ktorí kandidujú za politické strany.
Toľko odo mňa. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Ja som to tak pánu ministrovi už aj stihol do uška pošepnúť včera, aj keď som sa do rozpravy neprihlásil, ony tie dva zákony, samozrejme, veľmi úzko súvisia. Ale ja čo by som mal, pán minister, výhradu, však chcem to tak vám povedať, tak veľmi korektne, samozrejme môžeme mať rozdielne názory, ja to tak aj hovorím, že práve tie rozdielne názory nás majú kdesi posúvať dobrým smerom, aj celú túto krajinu, aj v rámci aj tej politickej súťaživosti. A tu ja mám veľmi vážnu výhradu pri tomto predkladanom návrhu zákona, to je práve to volebné moratórium. Volebné moratórium mali sme tuná už, aj však zo skúseností a podobne. Ja by som bol v tomto, vidíte, tak ma označujú médiá aj ľudia za konzervatívca, a viem byť v mnohých veciach veľmi liberálny. A toto je jedna vec, kde by som bol veľmi liberálny. A volebné moratórium nijaké by som nezavádzal, tých 48 hodín pred voľbami, aby sa nemohla robiť kampaň. Ja si myslím, že môže sa aj v deň volieb. A kto má tú guráž a chce stáť pred, ešte aj pomaly pred urnou vo volebnej miestnosti alebo pred volebnou miestnosťou a ešte ak je to tak do poslednej chvíle, nech to robí.
Prečo to hovorím? Lebo aj v minulosti bolo kopec s tým problémov. Teraz samozrejme od § 16, 17, 18, sú tam tie sankcie za priestupky a sankcie za, jak, ako sa to teraz tuto, pardon, volebné, volebný prieskum, ktorý sa robí v rámci toho § 16, hej, že tam teda tak isto je to limitované. Správne delikty a priestupky, tak to je, správne delikty. Tak v minulosti bol s tým veľký problém a naozaj potom aj s vymožením tých pokút. Neviem si to celkom dostatočne reálne v praxi predstaviť, ak by to moratórium nebolo, myslím si, že mnohých konfliktov a nedorozumení, aj polícia, by mali menej práce, aj polícia by mala menej práce v deň volieb, aj po voľbách. Samozrejme sú tam tiež lehoty na vymáhanie. Do jedného roka sa môže udeliť pokuta, do troch rokov, potom je to premlčané, a tak ďalej. Ale to volebné moratórium, to chcem ako, tak zvýrazniť, že tie dva dni pred voľbami, aby, skúste to ešte, ja vás tak len vyzývam, nebudem dávať nejaký ani procedurálny návrh na stiahnutie, ani na prepracovanie, ale porozmýšľajte teda nad tým.
A treba vychádzať z jednej skutočnosti, to, že dneska vládne jedna politická strana, no tak možnože najbližšie voľby, možnože zase to tak bude, že bude vládnuť jedna politická strana, ale nemusí. A na sto rokov to tak určite nebude. A tie nasledujúce voľby zas len tu bude nejaký mix a proste bude to nejak tak inak. Ak nám na tom záleží, tak, na tomto zákone, ono sa to nezdá, ale je veľmi dôležitý, lebo aj tento zákon, aj keby sa to tak nezdalo, tak rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Skrze čo? Skrze voľby a skrze tých politických nominantov a politické strany, ktoré sa do tohto parlamentu dostanú, hej, a či teda politickým stranám a hnutiam alebo osobnostiam záleží na tom, na budúcnosti tejto krajiny.
Čo mi vadí zase v návrhu tohto zákona, ak môžem to tak povedať, pán minister, že mi to vadí, tak jedná vec je taká, že v podstate okrem kandidátov do Národnej rady, tak všade môžu nezávislí poslanci kandidovať. Nie preto to hovorím, že som v podstate sem prišiel za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Ale naozaj je to také, keď môže starosta, primátor mesta kandidovať ako nezávislý poslanec, rovnako jeho poslanci môžu kandidovať ako nezávislí kandidáti, rovnako za župana môže kandidovať kandidát ako nezávislý občan, rovnako poslanec do VÚC-ky môže kandidovať ako nezávislý občan, rovnako dokonca prezident našej krajiny môže kandidovať ako nezávislý, tak prečo tomu nie je tak, že by mohli kandidovať občania, ktorí by takisto mali kvórum, neviem koľko podpisov, však by sa to mohlo stanoviť, dohodnúť. Na prezidenta je 15 tisíc, možno na poslanca Národnej rady mohlo by to byť nejakých 5 tisíc týchto podpisov, prečo by takíto občania, ktorí by chceli kandidovať ako nezávislí, aby nemali umožnenú túto možnosť.
Ja som vás tak počúval aj v tej záverečnej reči, nechcem vás veľmi chváliť, ale však s mnohými vecmi som zase aj tak súhlasil, ktoré ste takto povedali, hej, aj vo vzťahu ako k politickým stranám. Možnože naša predstava by bola taká, že tu by bolo, niektorých kolegov, jak som pozorne počúval, že 150 nezávislých poslancov a pri možno nejakej ideálnej predstave, aby spravovali ideálne túto krajinu. Musíme si to priznať, že tomu tak nebude. Nebude tomu tak nikdy, aj keď je to veľmi lákavé, aj pre mňa osobne, by som tak to povedal, že vo voľbách zúčastniť sa tak, aby som ja mohol odovzdať možno ten krúžok jeden vám, možno jeden krúžok svojmu kolegovi, hej, a koho osobne ako poznám, hej. Ale v tej reálnej praxi a v tej reálnej podobe zas je to, myslím si, že bolo by to veľmi komplikované. Ak by ste aj predložili takýto zákon, zase len by ste mali (Hlas predkladateľa.), vo VÚC-ke to je, ale zas len by ste mali tu svojich oponentov, čo je zase dobré, na to sa netreba hnevať, lebo v podstate človek, keď si aj vypočuje ako aj ten iný názor, tak sa zamyslím nad tým. Však nemusím ho prijať, ale môžem nad tým rozmýšľať. A dobré veci, aj ktoré predkladá a hovorí o nich možno opozičný poslanec, tak môžem ich prehodnotiť a možno sa nad tým sa zamyslieť.
Ja som už taký chronický tuná taký bojovník za to, tak jak som vám to aj spomenul, možno tie pokuty za dopravné priestupky ste navrhli, som vás pochválil zo 60 na 50 eur. Tak tých 30 eur to je 1 000 korún, to by bolo super. A tuná sa takisto za tie priestupky, tu je od 300 do 1000 eur. Ja si tak dovolím to tak nalistovať ako v tom zákone, tak narýchlo ten paragraf, tuším to je § 18, hej, a tu je to od 300 do 1 000 eur, hej. A tá pokuta tuná: "Priestupku sa dopustí ten, kto po uplynutí času podľa § 2 ods. 2" – rozumej, to je to volebné moratórium – "je verejne na prístupnom mieste, propaguje politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov." Ak by to volebné moratórium nebolo a ten § 2 ods. 2 by vypadol, není tento problém a nehrozia tuná tie pokuty.
Pokuta sa mi tu zdá veľmi vysoká, neprimeraná, ak taký občan, a možno tak, ako kolega Dodo Hlina tu spomína, tú tetu, a sú tu jednoduchí ľudia, tí voliči veľakrát sú naozaj jednoduchí, bežní ľudia, to sme aj my, však to sme všetci, a teraz možno čosi také ako povie. A keď by nejaký veľmi aký plamenistý úradník z okresného úradu a teraz takú tetu napadne, lebo porušila volebné moratórium, a ona ani o tom nebude vedieť, že ho porušila. A teraz, že by dostala 300 eur pokutu, a nebodaj 1 000 eur, tak je to, myslím si, že veľmi neprimerané. Ale zase na druhej strane, čo chcem doceniť, a toto by, aj by som sa vedel s tým aj stotožniť, a tu je napríklad tá sankcia od 300 do 3 000 eur. Ona je dosť vysoká, ale to, čo sa deje vo voľbách a také tie nekalé praktiky, tak naozaj to je, áno, je to hodné toho trestu, a to jest, to je § 18 ods. c) "prisľúbi voličovi finančnú odmenu, alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky, alebo ako volič, ods. d) prevezme finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky". Naozaj to kupovanie hlasov, a poviem to takto, práve aj u rómskej populácie je veľmi častým javom, akékoľvek voľby sú, či sú to do obecného zastupiteľstva, na starostu obce. Samozrejme najviac sa to prejavuje, keď je to, keď sú tie voľby do VÚC-iek. Ak sú tie voľby do parlamentu, to kupovanie hlasov a vecných darov, naozaj, to je, sú to jednoduchí ľudia, naozaj sa dá veľmi ľahko s nimi, týmito voličmi, manipulovať. A tá sankcia je namieste. Len už, no, neviem si to, 3 000 eur to je 100 000 korún, je to veľmi vysoká, ale však, budiš, bolo by to také odstrašujúce. Ale to je niečo, čo myslím si, že tento zákon má ako takú ambíciu odstrániť v podstate toto kupovanie tých hlasov, s čím sa ja stotožňujem, aj ja osobne, lebo sa mi to nepáči.
Ale tuná by som, pán minister, ešte snáď tuná k tomu ods. c), "ktorý volič nevložil do volebnej schránky", teda "prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky". Ja by som tu vložil ešte jednu takú vsuvku, nielen nevloží alebo vloží, či vloží, alebo nevloží. Dá sa skontrolovať aj jedno, aj druhé, či vložil, alebo nevložil. Takže ja by som tam dal to kupovanie tých hlasov, že či vložil alebo aj nevložil, lebo keď to dáme do toho opačného, tak viem obísť tento zákon cez takúto kľučku, hej, a nebudem ho kontrolovať cez to, čo nevložil, ale skontrolujem ho cez to, čo vložil. Ako to skontrolujem? No donesieš mi tie volebné lístky, tie zvyšné, ktoré ti zostali, tak ho skontrolujem, že či ten vložil, alebo nie. Môžem ho tak, hej, skontrolovať.
Ja som si ten zákon dovolil aj tak prečítať, neviem, či tak pozorne, ale v § 7 tam máte, pán minister, tam je chyba, štylistická chyba, tam je preklep nejaký hneď v úvode. A ja vám to skomolenie prečítam, ako to je napísané: "Financovanie volebnej volieb do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak by správne malo byť, myslím si, "financovanie volebnej kampane do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak toto by som poprosil, si to tam opravte, poproste tých vašich úradníkov.
Na záver by som chcel povedať, ja som tu kolegov aj tak počúval, že zákon zákonov, tuná keď som nastupoval ako poslanec, je štátny rozpočet. A tí, ktorí to deklarovali, tak ten zákon zákonov, ktorý tuná bol, tak chýbali mi tuná tí kolegovia poslanci, nebudem ich menovať, chcem byť korektný, aby som ich nemenoval, nie sú ani teraz tuná v tejto sále rokovacej. Ale tak som na to margo povedal, ja som si dovtedy myslel, že zákon zákonov je u nás, v našej krajine Ústava Slovenskej republiky. A stále si to aj myslím. Ale volebný zákon a ten zákon, ktorý predkladáte, pán minister, je veľmi vážny. Ja ho považujem, ja osobne, a môžeme mať samozrejme tie pohľady rôzne všetci, tak ja ho považujem za vážnejší, ako je zákon o štátnom rozpočte, hej. Lebo zákon o štátnom rozpočte rozhoduje o krajine v tom danom konkrétnom rozpočtovom roku, ktorý tam je, ale volebný zákon, ktorý sa tuná prijíma, tak rozhoduje o budúcnosti krajiny z hľadiska možno aj rokov, hej. Neviem, kedy naposledy bol tuná predložený zákon, možnože v deväťdesiatom ôsmom. (Reakcia  predkladateľa.) No tak v deväťdesiatom ôsmom roku, tak sú to nejaké tie roky, a teraz je tuná na stole, tak ja tento dokument považujem za veľmi vážny. A naozaj aj v tej politickej súťaživosti, aby aj tí kandidáti, to už je jedno, či to bude na miestnej úrovni alebo celonárodnej úrovni, aby mali rovnaké tieto podmienky.
Napríklad, pán minister, ten zákon, ktorý predkladáte, ja, viete, tak sa tu rôznili tie názory, ale ja sa stotožňujem s tým návrhom, ktorý predkladáte, aby bol jeden volebný obvod. Lebo ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, teda aby ma, ak teda ma budú voliť, či už, ja neviem, na východnom Slovensku alebo v Bratislave, alebo kdekoľvek v tejto krajine, ja som poslancom tohto ľudu. Chcem mu slúžiť a chcem mu aj patriť. A naozaj aj vo dne, aj v noci slúžiť tomuto ľudu. Takže ja to beriem ako ten volebný obvod, že by bol jeden. A či už štyri alebo osem a sa budeme kortešovať, že koľko má byť tých volebných obvodov, ja si myslím, že jeden. My máme volebné obvody, alebo máme VÚC-ky, máme osem v podstate, poviem to, krajov alebo vyšších územných celkov, no tam majú možnosť sa uchádzať zase aj občania, dokonca aj tí nezávislí, aj tí ďalší. Ak chceš tú regionálnu politiku robiť, tak rob to na miestnej úrovni, ako kolega Sulík to tu spomenul, že poslanec Národnej rady, že by vybavoval nejakú cestu z Huncoviec do Kežmarku. Však aj si pamätám tu pani poslankyňu, viem, nevedel si meno spomenúť, však ja som z Kežmarku, tak samozrejme, že viem, a naozaj sa to udialo, udialo sa to naozaj. Ale tento priestor nech majú poslanci vo VÚC, nech riešia cesty, komunikácie, infraštruktúru na miestnych úrovniach. Národná rada má vytvárať podmienky, má vytvárať legislatívu, má vytvárať podmienky aj pre tie vyššie územné celky, aj pre tú samosprávu, aj všetky veci. Nechcem k tomu tak nejak sa veľmi vracať, lebo to by toho bolo veľa. Sú mnohé veci, ktoré však nemám ani tú silu, hej, že by som to nejak aj tuná presadzoval a tak. Ono tak, jak to aj nám tu pripomínate, ja to beriem, že je to ako férové, treba vyhrať voľby, aby tu človek čosi aj presadil. Darmo si tu človek, no ale aspoň od pľúc si môžem povedať, od pľúc, nie odpľuť, ale od pľúc povedať, aby to nebol nejaký taký preklep. Tak aspoň minimálne toľko, že sa človek k tomu vyjadrí.
Potom k tým preferenčným hlasom ešte, ak dovolíte. Tak trebárs tie 3 percentá. No, pán minister, bolo by to hodné, také zamyslenie, lebo naozaj je potom také, keď aj tuná sme v tom pléne tej Národnej rady. A tu boli také signály, kolega Sulík to tu naznačoval, že by sila hlasu bola, hej, nikde vo svete to nie, ale podľa tvojich preferenčných hlasov. Ale to by bol systém kapitálových spoločností, kde zdvihnem ja sám a mám 51 % a prehlasujem, ja neviem, päťtisíc akcionárov, ktorí sú na valnom zhromaždení, hej. Tak celkom tak to nejde aj tuná v tej Národnej rade. Ale tie preferenčné hlasy, že by tá hranica tých 3 %, že by sa zrušila, naozaj už aj v rámci toho hnutia alebo tej politickej strany, keď už teda naozaj sa ktosi ako prekrúžkoval a získal, tak jak tuná, kolegu Jožka Miklošku tuná spomínali. Mal vyše 6 000 preferenčných hlasov a štyri mu chýbali na to, aby sa stal poslancom Národnej rady. A potom sú tu kolegovia, ktorí majú o 10-násobok menej, majú 600 hlasov a v podstate zastupujú ten mandát. V tom hlasovaní tie naše hlasy, alebo sila tých hlasov je rovnaká, či máš ty trištvrte milióna preferenčných hlasov, alebo máš len šesťsto hlasov, tak je to rovnaké.
No je to naozaj, aj mne sa tak natíska tá otázka, že či je to spravodlivé, či je to dobré. Ale nemôžme tuná zavádzať systém akciovej spoločnosti, že zdvihnem tabuľu, mám tuná 24 000 preferenčných hlasov, a to je sila môjho hlasu. Demokracia je v podstate, hej, taká, by som povedal, taký diktát väčšiny. Ak tá väčšina je dobrá a spravodlivá, ide o dobro krajiny, tak není o čom rozprávať. Tak človek sa naozaj môže z toho len úprimne tešiť. A ja verím, že aj kolegovia zo SMER-u, ste moji opoziční kolegovia, že vám ide naozaj o dobro veci, aj o dobro tejto krajiny, aj keď sú veci, s ktorými nemusím s vami súhlasiť, veľakrát možno hlasujem proti návrhom vašich zákonov alebo sa zdržím. To neznamená, že ste mojimi nepriateľmi, ale ste mojimi súpermi v rámci tej možno politickej súťaže a v rámci preferovania alebo presadzovania názorov.
Neviem, pán minister, či vám to stačí. Hej? No a či je ten zákon ako protiústavný a tak to, tak sa vyjadrovali tuná právnici k tomu, to ja nejak tak, nebudem to komentovať, hej. Nejak som to s ústavou neporovnával, hej, až tak do hĺbky som nešiel v tých mojich úvahách.
Tak to je asi tak toľko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť, aj pánovi ministrovi, aj kolegom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi vás neprekvapí, ak sa dobrovoľne priznám, že nie som žiadny expert na organizovanie volieb a monitorovanie ich priebehu, na volebné kampane a tobôž už nie na robenie politickej reklamy v rozhlase a televízii. Nie som, ani som nikdy nebol stranícky líder, úlohou ktorého by bolo dostať svoju stranu do parlamentu. Dokonca som nikdy nebol ani členom žiadnej politickej strany. Ale napriek tomu ma voľby a pravidlá, ktorými sa riadia, spôsob, akým sa kontroluje ich priebeh a podoba kampane, ktorá im predchádza, vrátane toho, kto a ako ju financuje, zaujímajú ako riadne zvoleného poslanca, člena zákonodarného zboru, ale aj ako občana, voliča.
Doterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.
Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.
Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.
Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.
Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.
Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.
Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.
Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.
Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".
Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak trošku v predstihu, ale nebudem ani asi dlho a budem sa byť, teda snažiť byť hlavne vecný.
Niektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.
Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické strany, politické hnutia a kandidáti a tak ďalej, ktorí sú zaregistrovaní. Je tuná vylúčenie práve tých, ktorí sa možno obávajú, tí, ktorí sú teda silní a majú rôzne prešľapy, a nielen títo, možno aj tí minulí a tak ďalej, aby sa proti nim nerobila antikampaň. Je to samozrejme logické, aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, ale v tomto prípade to má práve ten účinok, ku ktorému je to smerované. Takže tuná je to vlastne hneď v tom prvom bode § 2 zakázané, pretože volebná kampaň nemôže byť robená subjektmi, ktoré nie sú zaregistrované, a teda sú to politické strany, politické hnutia a tak ďalej, je to tam definované.
Hneď ďalší bod za tým je určené moratórium, tzv., hej, čiže volebná kampaň končí 48 hodín pred dňom konania volieb. No toto by som povedal, že je už trochu prežitok, pretože je to pozostatok ešte starších čias, kedy v rámci médií, bol rozhlas, bola televízia, boli noviny, nebola ešte taká penetrácia internetu medzi obyvateľstvom aká je v súčasnosti, neboli ešte sociálne siete, len začínali možno s nejakými jednoduchými zgrupovaniami sa, to si ja pamätám ešte z vysokej školy, keď som sa nalogoval do prvej skupiny diskusnej, kde sa hovorilo na rôzne témy, predovšetkým odborné. Takže tieto veci ešte neboli tak zaužívané. Dneska však máme penetráciu internetu neskutočnú, sociálne siete, ich je niekoľko desiatok typov, do rôznych skupín sa môže človek prihlásiť. A tu je už potom problém ustriehnuť, či je niečo ešte kampaň alebo nie je niečo kampaň. Dokonca sa už dá rozposielať, dajú sa rozposielať SMS-ky, dajú sa na to urobiť aplikácie v mobiloch. Kto by toto dokázal ustriehnuť, keď vám príde cielená, cielená správa nejaká, len s tým, že máte nejakú aplikáciu stabilne pustenú, alebo si ju nahráte niekde predtým, alebo stiahnete? A väčšinou sa teda dajú sťahovať zadarmo takéto aplikácie. Samozrejme sú vytvorené. Takže, kto toto ustriehne, tak to by bol naozaj iný macher. Takže, ja si myslím, že dávať nejaké moratórium na kampaň, na volebnú kampaň, je už dneska neopodstatnené.
Potom sa tam hovorí o moratóriu na zverejňovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky. Tu sa dala lehota 21 dní. Čo si zase myslím, že je možno priveľa, ale tuná to moratórium opodstatnenie má. Takže možno ho treba len skrátiť, ja neviem na päť, desať dní, možno, určite nie 21. V každom prípade niektoré strany to používali ako jeden z nástrojov na lepšie usmernenie pre voličov, pričom zväčša nové politické subjekty majú práve ku dňu konania volieb stúpajúcu tendenciu rastu preferencií. Takže tuná treba zvážiť len ten čas, ale to si myslím, že vyplynie, vyplynie z diskusie. Takže určite sa to ešte, alebo teda pravdepodobne by sa to ešte mohlo upraviť v druhom čítaní. Ale ako som spomínal, môže to zvýhodňovať práve staré politické strany, teda už etablované, čiže nové sú v tomto znevýhodnené. A opäť tu máme rovnosť príležitostí. Tuná je k tomu akosi trošku bránené.
Spomínal som už teda zákaz vedenia volebnej kampane nekandidujúcimi subjektmi, čiže zákaz pozitívnej, ale aj negatívnej kampane voči kandidátom od iných ako kandidujúcich subjektov. Takže, a to sa týka nielen kandidátov na prezidenta, to sa týka kandidátov na predsedov vyšších územných celkov a tak ďalej, v čase volebnej kampane by teda nemohli byť v televízii, v televíznych volebných reklamách odporúčania napríklad športovcov alebo hercov, aby volili určitú, ja neviem, osobnosť. Tieto formy boli samozrejme v minulosti aj dosť využívané. Takže toto si myslím, že je opäť trošku ubraté istým smerom, pretože naozaj, ak je človek osobnosť spoločenského života a pritom nemá politické ambície, ale pritom môže napomôcť tomu, aby niekto, kto kandiduje, mohol byť zvolený do takejto politickej funkcie, tak je to opäť obmedzovanie názoru občana, aj keď prezentovaného verejnou formou.
O limitoch už tuná bolo hovorené, tak ja by som možno len to opäť nejak, len ani nie možno zhrnul, pretože toto bude zhrnuté ešte asi viackrát. Opäť je zlé, keď nezávislý kandidát má obmedzenú kampaň výškou stropu a politický nominant výšku stropu de facto nemá.
Ďalej je ešte otázne, ešte sa vrátim k tej volebnej kampani. Sú definované spoty komerčné a potom sú definované vlastne, alebo teda nie sú definované, tie zvyšné sú nekomerčného charakteru. To znamená, tie komerčné budú obmedzené do limitov, do času a tak ďalej. Ale nekomerčné nie. No a teraz ide o to, že niekto preberie komerčný spot, ktorý sa používal vo volebnej kampani aj povedzme do toho moratória, a preberie ho na sociálnu sieť, ale nekomerčne, či už sa to bude považovať za nekomerčné prezentovanie alebo nekomerčný spot a tým pádom bude zvýhodňovať toho kandidáta. A opäť tu máme potom zlé nastavenie. A kto to bude celé sledovať, čo je ešte komerčný, čo už nie je komerčný spot? Takže to sú otázky, ktoré sú v rámci kontrolných mechanizmov ťažko dosiahnuteľné, alebo teda odpovede na tieto otázky, lebo tie mechanizmy, naozaj si neviem predstaviť, ako sa budú vykonávať v praxi.
Viackrát to už bolo spomínané teda, aj kolegyňa Žitňanská to spomínala, aj niektorí ďalší, čo sa týka výdavkov na kampaň už v súčasnosti. Vieme, že nás čakajú prezidentské voľby, voľby do vyšších územných celkov, ale bilbordy s tvárami tých, ktorí už ohlásili to, že budú kandidovať, už sú rozvešané po Slovensku. V Žilinskom kraji už viem o troch ľuďoch, ktorí majú takéto svoje tváre na bilbordoch, ale nie je tam ešte napísané, že kandidát, lebo to už by bola volebná kampaň. Čiže začne sa volebná kampaň, bilbordy už sú, tak sa tam len dolepí kandidát číslo "puf" a máme to tam. Takže či už sa to bude brať ako volebná kampaň a bude sa započítavať aj výška alebo teda výdavky na už súčasné bilbordy, ktoré už sú, a ešte nie je volebná kampaň. Je to len, je to len motivácia pre ľudí ukázať, že áno, občania, som tu, som tu pre vás a zaujímam sa o vyšší územný celok, alebo zaujímam sa o funkciu prezidenta. Takže je to len taká informačná kampaň, lebo podľa zákona volebná kampaň začína vyhlásením volebnej kampane. Máme dátum, máme voľby, či už tam bude teda to moratórium, tých 48 hodín, alebo nie, tak volebná kampaň prebieha a počas tej sa, by sa mali teda určovať výdavky na túto volebnú kampaň. Takže to je naozaj otázne teraz, či sa budú zarátavať aj tieto výdavky už na aj prezidentskú ale aj na predsedov VÚC, pretože už aj tí si robia svoju kampaň, aj keď sa to kampaňou nazvať v súčasnosti nedá, podľa súčasného právneho stavu.
Takže naozaj tuná stačí len dať to prechodné ustanovenie, ale myslím si, že na tom sa pravdepodobne dokážeme zhodnúť. Potom zapíšte pánovi ministrovi, aby si pamätal. Takže v tomto sa pravdepodobne zhodnúť môžeme, že tam to prechodné ustanovenie byť môže, aby sa zamedzilo práve špekuláciám s tým teda, že či tie výdavky na kampaň počítať už teraz, alebo až potom, keď tá kampaň bude, alebo od účinnosti toho zákona a teraz odkedy dozadu a spätne a podobne. Takže v tomto by sme sa mohli zhodnúť, ako som už povedal párkrát.
Ďalej sa v tomto vyčleňujú teda osoby, ktoré môžu svojimi príspevkami podporovať kandidujúce subjekty, a je tu nemožnosť prijať dar od občianskeho združenia, prípadne nadácie, čiže od kvázi tretieho sektora, ktorý môže istým spôsobom podporiť, a tak toto má vlastne zamedzené. Áno, tí, ktorí pracovali povedzme v takomto sektore, a vieme, že tam majú istý vplyv a isté finančné možnosti a zostali im tam rezervy, mohli by tieto finančné prostriedky použiť vo svoj prospech a, naopak, žiaľ, tí, ktorí v takýchto subjektoch nepracovali, tak majú tento handicap. Ale ak aj nepracovali v takých subjektoch a majú náklonnosť, tak by im to malo byť umožnené, aby takýmto spôsobom mohli podporiť kandidujúce subjekty. A to nehovorím len o politických stranách, ale hovorím hlavne o nezávislých kandidátoch, pretože tých pripla... (Reakcia na hlas v sále.) Prosím? Nemusia vždy zo štátnych peňazí, pretože môžu mať dary, väčšinou teda, keď majú. (Reakcia z pléna.) No, iste, však máme teraz jednu kauzičku, ktorá sa už šíri po internete ohľadne istých narcisov žltých, z ktorých sú platené určité veci, a veľa administratívy a málo naozaj výsledkov. Treba si kuknúť.
Takže problematickým sa ešte v rámci tohto zákona javí kontrola nad dodržiavaním tohto zákona, pretože ju nebude vykonávať nezávislý úrad, ako povedzme NKÚ, ale politicky nominované inštitúcie. Takisto to už bolo viackrát spomínané. A samotná Generálna prokuratúra k ukladaniu pokút podľa tohto zákona uviedla, že: "Podľa navrhovanej právnej úpravy by sankcie za správne delikty mali ukladať na základe kontroly vykonanej podľa § 8 tie orgány, ktoré sú kreované na základe politických výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu máme pochybnosti o ich objektívnosti a nestrannosti pri výkone samotnej kontroly a následne pri rozhodovaní o uložení sankcií za správne delikty spáchané pri volebnej kampani. Námietky máme aj voči výške sankcií, ktoré bude možné uložiť za správne delikty. Považujeme ich za neprimerane vysoké." Toto je stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré jaksi nebolo zapracované, alebo teda tento zákon ide s rozporom do rokovania Národnej rady. Čiže vykonávaním kontroly nakladania s finančnými prostriedkami a financovaním kampaní má byť poverené ministerstvo financií, ktoré však s tým tiež nesúhlasí, a zákon teda sa vďaka ich nesúhlasnému stanovisku predkladá do Národnej rady s rozporom.
Takže vzhľadom na pripomienky Generálnej prokuratúry a ministerstva financií je potrebné uvažovať nad zavedením nezávislej inštitúcie, ktorá by kontrolovala uplatňovanie týchto našich nových volebných zákonov. Ako sme tuná už viackrát spomínali, je to na diskusii. Máme ešte minimálne mesiac na to, aby sa teda diskutovalo o tom, aby sa pouvažovalo nad kreovaním takejto inštitúcie, ktorá bude dohliadať nad priebehom volieb a skutočne nad dodržiavaním zákona nestranným apolitickým spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel poďakovať Igorovi za taký konštruktívny príspevok, veľmi, podľa mňa, racionálny. A jedna z vecí, na ktorú by som ja chcel upozorniť, je práve to, to zdôraznenie menenia pravidiel volieb. Sme demokratická krajina, kde vlastne občania delegujú svoju moc na svojich zastupiteľov. A forma a spôsob a ten volebný systém je niečo, do čoho by mali naozaj výrazne hovoriť. Samozrejme, že nemôžme robiť nejaký veľký dotazník pre tri a pol alebo štyri milióny voličov, ale je to vlastne priestor pre tú verejnú diskusiu, kde sa môžu vyjadriť. A naozaj by nebolo dobré, ak by sme to exkluzívne si vyhradili len tu v parlamente na nejakých našich diskusiách, prípadne na tej parlamentnej matematike, kde stačí 76 plus, a zmeníme, čo treba.
A naozaj by som sa prihováral, tak ako pri viacerých kľúčových veciach, aby táto vec bola zamknutá ústavnou väčšinou. Ak nejaká vláda v budúcnosti získa ústavnú väčšinu, to znamená, že bude mať tak silný mandát, aby to zmenila, ale je to veľké pokušenie mať k dispozícii možnosť zmeniť volebný systém jednoduchou väčšinou.
Čiže prihováram sa za tieto návrhy, ktoré Igor Matovič podal, a zároveň by som chcel ešte zdôrazniť tú možnosť a aj povinnosť nechať do toho hovoriť občanov, ktorí v tých voľbách rozhodujú, aby mohli povedať, ktorý systém im príde taký najvhodnejší, najdemokratickejší, pre ich vyjadrenie vôle najsprávnejší.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja by som na začiatok iba povedal to isté, čo povedali kolegovia predo mnou, aby som možno zdôraznil chybu, ktorú, a teda chcem to nazvať chybou, nie, dúfam, úmyslom, že ste chceli odstaviť nezávislú občiansku spoločnosť, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, ako je s konaním tej-ktorej politickej strany spokojná. Viac k tomu hovoriť nebudem, myslím si, že ľudia to, kolegovia to povedali dostatočne.
Poviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.
Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej (Hlas predkladateľa.) - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.
Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.
Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.
Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.
Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.
Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.
Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.
Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.
Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.
Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.
Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.
Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.
Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.
Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.
Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.
A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?
Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.
Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem. Z tohto rozsiahleho prejavu mňa zaujal jeden fakt a ten, kedy si pán poslanec všimol ako keby ten strach pred nezávislými kandidátmi. Ja musím povedať, že som si našiel stanovy strany SMER, tam v čl. 7 je zánik členstva. Členstvo strany SMER zaniká totižto podľa bodu a) úmrtím člena a podľa bodu d) v druhom článku zaniká, ak straník strany SMER podá kandidatúru na verejnú funkciu ako nezávislý kandidát bez predchádzajúceho písomného súhlasu politbyra. Čiže áno, majú, majú strach pred nezávislými kandidátmi a majú to aj v samotných stanovách svojej strany. Takže nezávislá kandidatúra svedomia a presvedčenie poslancov pravdepodobne nie je dôležité. Dôležitejšie bude to, aby poslúchali. Inak bude vylúčený zo strany.

Ďakujem. Ja som hovoril o kontrole okrskov pri mechanizme, že zákon na to pamätá, ale v tom duchu, že je to tak zložitý mechanizmus, že ak sa vyskytnú niektoré pochybenia, tak tá oprava sa veľmi ťažko zabezpečuje. Ja som spomínal číslo 35, čo je v miere štatistickej chyby pri 6 tisíc okrskoch. Napriek tomu sme si dali tú prácu, napriek tomu tá náprava je veľmi ťažká. Ale zmyslom toho bolo, že napriek tomu, že teraz máme takto nastavené pravidlá, a to znamená, že volebný proces môžu kontrolovať všetky politické subjekty, ktoré prejavia ochotu a majú rovnaké podmienky pri odmeňovaní, prečo ideme opačným smerom a zabezpečujeme odmenu, alebo robíme dve kategórie tých kontrolórov alebo okrskárov, alebo ako ich nazveme? To bol celý point.
Čo sa týka diskusie, hovorím, nie je diskusia ako diskusia. Lebo ak má byť výsledkom, čiže nebudeme hovoriť iba o proces, procese, že diskutujeme a toto stačí, ak má byť výsledkom nejaká, nejaký kompromis, tak ja ho, napríklad tie body ohľadom kontroly, ohľadom práva odsúdených a podobne, nevidím a nemyslím si, že polročné obdobie naozajstnej diskusie, ktorá ku kompromisu povedie, by bolo na škodu veci.
Ďakujem.