Videokanál klubu

Ďakujem za odpovede. Predsa len tomu rozumiem tomu, že keď sa stanovujú parametre a v oblasti teda kultúry sa veľmi ťažko vyhneme tomu, aby niekto rozhodoval iba čisto na základe merateľných a objektívnych kritérií, ako sú napr., či je režisér, producent, zato dostával potom konkrétne jeden alebo niekoľko bodov. Čo bol môj point tej kritiky bolo, že na tú subjektívnu rovinu tých merateľných bodov je 24 a tých subjektívnych je rovnako 24. Čiže o tom, či dielo napĺňa v európskom kontexte rozmanitosť, hodnoty slobody, solidarity, tolerancie, čo môžme a nemusíme posúdiť, a predpokladám, že to je veľmi na subjektívnej rovine. To má úplne rovnakú váhu a nie som odborník na výberové konania, sú tu iní poslanci, ale už len na prvý pohľad vidím, že je tam dosť výrazné nevyváženie z toho, čo sa dá odmerať a čo zostáva na tom subjektívnom rozhodnutí, čo, nehnevajte sa na nás alebo na mňa, vyvoláva otázky nie k tomu, aby ste zákon sťahovali alebo nesťahovali, ale že či sa nedá zamyslieť nad tým, že tých merateľných vecí bude omnoho viacej a to subjektívno zohrá pri nakladaní s verejnými prostriedkami, aj keď ich voláte, takže ako keby sa v kolotoči zvrtli naspäť pri preinvestovaní, je vhodné sa pýtať. Pretože potom, aby zbytočne tu nevznikali otázky, na koho je zase toto šité, kto z toho bude mať výhody a pod., čo sa tu častokrát pýtame.

Ďakujem kolegom za poznámky, ja by som predsa len využil tieto dve minútky, lebo som zabudol jednu vec sa spýtať pána ministra, lebo návrh zákona okrem teda zmeny korún na eurá hovorí aj o doplnení zákona o Matici Slovenskej, tá otázka smeruje na pána ministra, keďže sa tam dopĺňa, že vykonáva ďalšie činnosti, ktoré jej určí zriaďovateľ v rozsahu svojej pôsobnosti v zriaďovacej listine, či sa tým myslí nejaký vyšší, vyššia miera dohľadu a výkonných práv rozsahu pôsobnosti v zriaďovacej listine, totižto neviem, predpokladám, že ministerstvo prikročilo k nejakým, k úprave zákona o Matici Slovenskej, keďže som to nenašiel ani v dôvodovke a zabudol som sa na to spýtať v príspevku v rozprave, a takisto ministerstvo sa venuje aj ochrane historického knižničného dokumentu a knižničného fondu, tam je len otázka, že prečo pri iniciatívnom dokumente o zavádzaní, podpore do audiovizuálneho priemyslu treba takéto doplnky z úplne iných a nesúvisiacich zákonov, možnože existuje nejaká miera ohrozenia alebo čo, tak len na toto som sa chcel spýtať, na tie dva doplňujúce, ktoré sú v článku 4 zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Jofo, hovoril si takisto o tých hraniciach, ako tu už spomínal aj predrečník. Naozaj myslím si, že tá hranica je postavená naozaj dosť vysoko, pretože osobne viem, by sa to okrem veľkých audiovizuálnych diel, tam sa píše aj o seriáloch a rôznych takýchto na pokračovanie dielach, píše v zákone, takže určite poznám viacero takých skupín, ktoré by dokázali pripravovať pekné veci, nie sú to nejaké veľké televízne filmy, skôr by som to prirovnal k dokumentom, len určite sa tie čiastky neprevýšia až teda do takých, do takých čísel a, žiaľ, nemajú možnosť alebo teda majú možnosť čerpať z iných fondov, povedzme z grantového systému, ale tam povedzme nie sú podporení, lebo sa im to zdá veľa, ale tuná z tohto audiovizuálneho nie sú podporení, lebo je to málo. A niečo medzi tými zatiaľ u nás neexistuje, takže možno by som tiež zvážil tú hranicu, tých 2,5 mil., a potom by to možno aj bolo prechoditeľné. Skutočne potrebujeme pomôcť naozaj aj takým menším producentom, a pokiaľ ich naozaj bude viacej, tak možno aj tých viacej príležitostí do budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bavíme sa tu o návrhu zákona, ktorý bol uvedený ako iniciatívny dokument, ktorý hovorí o novom systéme zavádzania štátnej podpory, alebo možnože už aj v kultúre budú existovať tzv. investičné stimuly pre podnikateľov, ktorí chcú, môžu, budú mať záujem investovať do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku.
Ja mám nejaké dve základné výhrady, ja sa úplne stotožňujem, bola to rovnako moja výhrada, ktorú hovoril Richard Sulík, že dvojitá hranica pri 2,5-miliónovej produkcii, ktorá ako keby mala prísť zo zahraničia, a ak sa zaviaže alebo teda nejakým spôsobom bude preukázateľné, potom neskôr to potom v rozprave rozvediem, kde ja mám obrovský problém, a chcem sa pýtať aj na, či nebude problém s Európskou úniou, ak odcitujem to uvedené znenie zákona z hľadiska daňového domicilu na Slovensku a jeho podmienenosti pri tomto, či to nevzbudí problém. Prečo to tak komplikujeme, keď už sme sa teda rozhodli ísť cestou investičných stimulov, ktoré by mali mať nejaké blahodarné účinky na fondy?
Ja mám asi tri okruhy otázok a odpustite mi, pán minister, ale v jednom bode sa budem venovať hlavne pri tom kultúrnom teste aj nie celkom filozofii zákona, ale troška konkrétnejšie, možnože tam mám tri veci, na ktoré by som potreboval odpoveď.
Dôvodová správa hovorí a dovolím si zacitovať, že tieto investičné stimuly sa budú týkať, je tu asi preklep, malo by tu byť uvedené na tvorbu, je tu uvedené, že: "No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel" - na čo budú tieto stimuly použité - "a žánrov (napr. teda rozprávka, fantasy, sci-fi, historické filmy a pod.)"
Vychádzam z toho, že dôvodová správa, pravda, nebude tým záväzným dokumentom, ktoré by asi určovali tie parametre, ale priamo teda potom následne v kultúrnom teste tu hovoríme o diele alebo "dielo by malo spĺňať a efektívne prispievať k rozvoju audiovizuálnej výchovy, hodnotovej orientácie detí a mládeže". S týmto bodom v rámci tých piatich bodov, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, šiestich bodov prvej časti kultúrneho testu mám však najmenší problém. Možno s určitou mierou nadsádzky pani poslankyňa Vášáryová tu odcitovala jedno z dosť ťažko merateľnou mierou objektivity a to, čo sa pýtal pán poslanec Sulík, či je to nárokovateľné, z toho, ako som ja zákon študoval, aj z tých predmetných ustanovení by som nedokázal teda odkývať hlavou, ako bolo odpovedané, a skôr by som ťa nepotešil, pán poslanec, mám predpoklad, že je to v obrovskej miere závislé od subjektívneho rozhodnutia kreačného orgánu, ktorý bude pravdepodobne dohliadať, a o žiadnej nárokovateľnosti tuná nemôže byť reč, pretože ako dokážeme my objektívne pôsobiť, objektívne zhodnotiť, či to dielo, ktoré by mohlo mať nárok z parametrov, ktoré sú zaradené a môžu získať najväčšiu mieru bodov v tom kultúrnom, čiže 5 bodov z 24 oprávnených je, "ak je založená na zobrazení významnej spoločenskej hodnoty v európskom kontexte, ako napr.: kultúrna rozmanitosť, sloboda, spravodlivosť, solidarita, tolerancia, rovnosť, ochrana práv detí, ochrana menšín, ľudských práv, ochrana životného prostredia, rešpektovanie tradícií, sloboda, solidarita", všetko je. Čiže ale môžeme to dať do jednej - proste to je svetový mier, všetko, proste čiže toto predpokladám, že je jedna a dostáva to 5 bodov z 24 bodov, môže teda dostať.
Druhé kritérium, "ak je väčšina diela nakrútená v pôvodnom jazyku," to je to exaktnejšie, "ktorý je niektorým z jazykov európskych krajín, krajín Európskej únie".
Ten štvrtý bod citovala pani kolegyňa, čiže "dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z filmových žánrov alebo k rozvoju kreativity a originály filmového audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti", 4 body z 24. Potom máme, ale, aby som bol objektívny, čiže v rámci týchto z môjho pohľadu vo väčšine subjektívnych kritérií v rámci testu, máme body, takisto je ich 24 a tie sú exaktné, čiže zo 48 bodov, ktoré môže získať dielo, a tým pádom získať nárok na túto dotáciu, je 24, viac-menej záleží na subjektívnom rozhodnutí a ostatné sú ako keby merateľné. Dôležité ale pri tomto je, že tá miera, koľko tých bodov získa rozhoduje aj o dotácii, či ju získa, alebo nie, tam je ten 50 % potrebný zisk, čiže "audiovizuálne dielo spĺňa kritéria kultúrneho textu, ak získa spolu najmenej 24 bodov z celkového počtu 48". To znamená, ak máme rozdelenú mieru objektivity na subjektívne a objektívne práve v miere 24, si myslím, že dosť to nechávame v rukách nejakého subjektívneho rozhodovania.
Toto však pre účely prvého čítanie môže byť možno pri ochote sa pobaviť a viac to vycizelovať nie celkom s účelom, nie celkom o filozofii zákona, aby bolo jasné, aj z tohto miesta si myslím, že to, že ministerstvo prikračuje k nejakej možnej kreácii podpory audiovizuálnej tvorby na Slovensku s tým, že okolité štáty majú v parametroch, ktoré spomínala pani poslankyňa Vášáryová, v Poľsku neobmedzené, v Maďarsku 660-tisíc, sa mi takisto zdá tá hranica vysoká, ale tam môže - nemusí byť na diskusiu, či to bude teda predmetom aj druhého, tretieho čítania, následne schválené prezidentom, to uvidíme. Čiže je dobré, že sa ministerstvo vydalo a zameralo sa na jeden z kultúrnych fondov. Osobne - a to je teda ten druhý okruh problémov - ja som sa celkom potešil, že ministerstvo tu spomína zákon z roku 1993 a mení ho aj v tomto, nie v celkom súvise s týmto dotačným alebo dotačným mechanizmom, alebo aj s investičnými stimulmi, v čl. 3 sa mení zákon o umeleckých fondoch, zákon č. 13/1993 Z. z., ale iba v tej miere, že sa koruny, československé koruny - na ten zákon sa výrazne zabúda - sa menia na eurá. Čo je škoda. Tu by som sa chcel opýtať pána ministra, či, som zachytil, nejaké medializované informácie o tom, že aj iné kultúrne fondy, ako je zrovna audiovizuálny, to znamená výtvarný, hudobný a literárny, budú môcť na to, čo veľmi správne podľa mňa bolo vytvorené pre audiovizuálnom fonde, či vznikne jeden veľký kultúrny, alebo sa pozrieme na fungovanie týchto fondov aj z pohľadu toho, ako sú financované, že vy, predpokladám, veľmi dobre viete, že tieto fondy sú takpovediac zavesené na, aj na úhrady verejnosti pri financovaní RTVS a pod., a či príde legislatívna iniciatíva k tomu, aby sme sa nebavili iba o úzkom, aj keď hovoríte v zákone, že riešite komplexne a iniciatívne, či vznikne jeden veľký kultúrny fond alebo či si všimneme, že od '93. roku sa medzi používateľov diel zaradil aj komerčný sektor, že tu máme vysielateľov z licencie a žeby bolo vhodné zmeniť aj financovanie fondov týchto troch, kde vysielateľ z licencie platí ako čierny a ostatní majú zatiaľ stále z hľadiska používania diel prázdniny pri tejto platbe, čoby možno aj uvoľnilo ruky generálnemu riaditeľovi verejnoprávneho média atď. a tak podobne, ale tento návrh zákona sa tomu - nejako s tým nechcem ísť nad mieru. Posledný taký bod, ktorý som naznačil v úvode, je, zacitujem ten predmetný návrh paragrafového znenia a to je, že: "Fond poskytuje finančné prostriedky podľa § 22 na základe písomnej zmluvy o podpore audiovizuálneho priemyslu prijímateľovi na podporu audiovizuálneho priemyslu, subjektu, ktoré má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je registrovaný u správcu dane."
Ja vítam to, že tieto prostriedky, ak majú byť preinvestované zo štátneho rozpočtu, tak, povediac ľudovo, majú zostať doma. Predpokladám, že na túto otázku máte odpoveď, čo na toto Európska únia, a či nie sme v tomto prípade v rozpore s jednotným trhom a pod., nerád by som bol, aby iniciatíva na podporu mechanizmu, ktorý by mohol rozvinúť audiovizuálny priemysel v miere teda kinematografickej tvorby a pod., by zavádzalo tento problém.
Stotožňujem sa na záver s tým, že, a je to koniec koncov aj v dôvodovej správe, žeby sme mali vytvoriť podporný mechanizmus v Slovenskej republike, ako vy sám hovoríte, z dôvodov, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami a ktorý môže v rozhodovacom procese zahraničných produkcií, ktoré robia zahraničné produkcie, ponúknuť okrem výhod Slovenska aj to, že bude mať vytvorený transparentný dotačný systém v audiovízii, a to aj v tom, že sa pozrieme na objektivitu a mieru objektivity kritéria kultúrneho testu, kritérií kultúrneho testu, ktoré ste sám alebo vaši ľudia s vami zadali. Je to aj v tom duchu, že technologická, výrobná a profesijná základňa na Slovensku nie je vysoká, spomína to aj pani poslankyňa Vášáryová. Naozaj kolegu už nemáme a pri týchto produkciách, preto aj mnohé vznikajú v koprodukciách, že technika sa zdieľa, šetria sa možno finančné prostriedky, a každý sa tešíme každému jednému filmu, ktorý vznikne v Slovenskej koprodukcii, a dúfam, že sa do budúcna budeme môcť tešiť aj filmom, ktoré vznikajú na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko, aby sme sa chápali, ja nespochybňujem aj legislatívny nárok ministerstva, aby niektoré konkrétne veci upravovalo vyhláškami, to som sa snažil povedať. Ale považujem za nedobré z hľadiska právnej istoty, že ministerstvo sa ubralo úplne opačnou cestou, a to znamená, že vyhodil aj ten bod, ktorý tam bol z hľadiska tej prvej časovej opony od 6.00 hod. do 22. hod., a všetko sa dostalo do vyhlášky. Čiže ak by bola tá druhá opona, možno presne to isté, čo vravíš, zostala, resp. priamo v tele zákona sa vyskytovala táto úprava a potom následné vykonávacie kroky, tak sa vieme baviť o tom, že toto je účelné. Nemal som na mysli, aby celý podrobný výkon, tak ako je vyhláška koncipovaná, sa ocitla v zákone. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, chcel som začať pôvodne, keďže tento návrh zákona sa venuje niekoľkým okruhom z iného súdka, ale začnem tam, kde moji predrečníci zhruba skončili.
A chcem na začiatok povedať, že bol som zvyknutý, že ministerstvo prichádza s kvalitnejšími návrhmi zákonov, a toto je asi najmenej kvalitný zatiaľ, ktorý, mne sa zdá, za toto volebné obdobie. Mám tu vypísaných asi 7 problematických oblastí. To, čo tu teraz odznelo z úst pána poslanca Hlinu je priamym dôsledkom nie možno snahy ministerstva nejakým spôsobom vysporiadať sa či už s problémom, ktorý máme na základe stanoviska Komisie, či už s druhou alebo treťou oponou, alebo s titulkovaním, či otvorené, alebo skryté titulky. Ale je to dlhodobá vec, ktorú kritizujem, a to je, prečo sa zavádzanie druhej opony, prečo povinné označovanie programov, a teda následný mechanizmus ich vykonávania sa deje mimo zákon a nie je priamo obsahom zákona, ale pristúpilo sa k inej právnej norme alebo k inej sile právnej úpravy a to je vyhláškou.
V podstate tá, nechcem, aby to zostalo vo vzduchu, aby táto nahrávka na smeč, ktorá tu prišla, prišla od pána poslanca Hlinu, bola jednoducho zamietnutá tým, že mu vysvetlíte šírku legislatívnej úpravy v tejto miere a odkážete ho na vyhlášku a poviete, že tie veci, na ktoré on sa sťažuje, sú predsa upravené v inej norme a nie priamo v zákone. Filozofia tohoto je pre mňa neakceptovateľná. Vyzývali sme to, aby vyhláška z roku 2007 sa stala obsahom zákona, aby možno nemusela ani pani poslankyňa Mezenská žiadať o vysvetlenie priamo ministra, pretože to v zákone nenachádzajú.
Čo v zákone nachádzajú, je v podstate vynechanie bodu, ktorý môžme ľudovo označiť, a chcem sa na to odvolať, že je to ľudové označenie, kedy ste z tela zákonu vyňali jeden bod, kde vysielanie, ktoré bolo medzi 6.00 až 22.00 hod. možno v rámci právnej čistoty, bolo zo zákona vyňaté. A predpokladám, že aj tá argumentácia bude v tomto duchu, že nech sa upravujú podmienky, teda vyhláškou absolútne, všetko bude obsiahnuté vo vyhláške a potom aj následné mechanizmy označovania a sankcií sa budú odvolávať na tento právny predpis.
Myslím si, že z hľadiska čistoty právneho predpisu, všeobecnej zrozumiteľnosti by v zákone o vysielaní a retransmisii mala byť vyhláška obsiahnutá ako taká aj prvá, aj druhá opona, aj podmienky zadeľovania do jednotlivých kategórií, pretože to zneisťuje ako samotných poslancov, a videli sme to pri rozprave a následných poznámkach, a to už nehovorím verejnosť, ktorá by sa mohla domáhať svojich práv.
Takže to, čo sme hovorili aj pri zavádzaní druhej opony, že nepristupujme k tomu, aby sme, aby ministerstvo vo svojich rukách, čiže exekutívna moc nástrojmi, ktoré sú legitímne, to nespochybňujem, ale nie celkom čisté a možno verejnosť môže byť týmto zavádzaná a nevie sa potom orientovať v týchto právnych úpravách, aby to bolo upravené priamo v zákone. Toľko na úvod možno k tomuto základnému filozofickému problému, a predsa budem apelovať, aby úprava pri ochrane maloletých sa stala obsahom zákona a nebola riešená vyhláškou, dá sa to aj takto jednoducho povedať.
Ďalšie body, ktoré, budem ich smerovať možno v miere otázok, keďže sme v prvom čítaní, aby sme sa mohli pripraviť na druhé čítanie. Mňa by teda zaujímalo, napr. bod, kedy hovoríte o nezávislom vysielaní. Aby sme neboli iba kritickí, zadefinovanie 10 % novej tvorby pri nezávislej tvorby je vec, ktorú ja osobne môžem iba privítať. Možno sa môžme baviť o výške toho percenta. Pravdepodobne bude ministerstvo prihliadať nejakým reálnym situáciám, že táto tvorba v tom období, ktoré stanovilo ministerstvo, môže v tomto percente byť reprezentované, a tým pádom zaviazať touto povinnosťou vysielateľov aj v zmysle toho, aby táto tvorba mohla vznikať, je privítaniahodný posun.
Čo ma však ale zarazilo pri týchto percentách, pri nezávislej tvorbe sa ešte upravovala jedna vec, ktorá nie je spomínaná, aspoň som nenašiel v dôvodovej správe, a to je, že sa upravuje pre vysielateľa zo zákona alebo teraz telerozhlas, RTVS, kde sa pristupuje k úprave práve pri nezávislej produkcii z 20 % podielu na 15 % podiel. Chcel by som sa spýtať, čo ministerstvo k tomuto viedlo aj vzhľadom k odvolávania sa na programové vyhlásenie vlády a deklarácie ministra, ktorý chce podporovať v tomto prípade európsku, ale môžme pod tým vidieť aj domácu tvorbu. Prečo sa percento pri vysielateľovi verejnoprávne znižuje z 20 % na 15?
Druhá vec, pri licenčnom konaní sa z môjho pohľadu pristupuje k dosť k jednej zásadnej a významnej zmene. Ja si dovolím odcitovať. V § 48 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie alebo konania o zmenu licencie na terestriálne vysielanie je oprávnený podľa novej úpravy nahliadať iba do tej časti spisovej dokumentácie, ktorá sa týka výhradne jeho žiadosti. Rada je povinná zabezpečiť, aby sa účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie nemohol oboznámiť s údajmi, ktoré rade na účely tohto konania poskytol iný účastník konania."
Keď sa to prerozpráva do normálneho jazyka, čiže účastník konania, ktorý zaslal nejaké informácie rade, môže požiadať iba o informácie, ktoré zaslal rade on. Snažil som sa dopátrať k nejakej všeobecnejšej úprave a k všeobecnejšiemu postupu v tejto oblasti a takisto rozkódovať to, prečo ministerstvo pristupuje k tomuto kroku. Odpoveďou je, že štandardne pravdepodobne tá obhajoba pôjde v tom, že tieto údaje môžu obsahovať nejaké obchodné tajomstvo alebo nejaké údaje, ktoré by nechcela protistrana, aby sa jedna strana, aby sa k nej dostala druhá. Na druhej strane si však myslím, že toto by malo byť predmetom nielen posudzovania účastníkov konania, ale to, či niekto pred radou obstál a na základe čoho obstál, by mohlo byť predmetom posudzovania aj verejnosti, aby sme mohli verejnosti urobiť, alebo ak sa bude na tieto otázky pýtať, prečo niekto licenciu dostal a prečo niekto nie, tak aby mohol na základe dokumentov, ktoré rade poslal, toto posúdiť. Nerozumiem tomu. Myslím si, že je dosť zásadný skok v tom, ako licenčná rada koná, a tento konkrétny paragraf mne sa zdá až trošička absurdný, že by som mal možnosť žiadať o údaje pred radou, ktoré som tam sám zaslal. Načo by mi boli? Veď ich mám, som ich tam posielal. Čiže to, aby sa údaje, ktoré boli rade zaslané, aby sa s ním mohla zaoberať nielen protistrana, ale aj široká verejnosť a mohla posúdiť, či rada rozhodla relevantne, keďže naše podmienky konania pred licenčnou radou sú viac súťažou krásy ako relevantne určenými parametrami, a tam by mohlo zamerať svoju pozornosť, aby sme dokázali zadať také podmienky, ktoré sú následne kvantifikovateľné a dohľadateľné, prečo jeden projekt, ktorý môže byť napísaný na A4 v licenčnom konaní, uspieva, a prečo projekt, ktorý napríklad pri obnove licencií, kde vysielateľ z licencie vysielal, nemal takmer žiadne konanie pred radou, jeho licencia obnovená nebola a úplne iný subjekt, ktorý dovtedy pôsobil ako právnická organizácia, odrazu bude frekvenčné pásma využívať lepšie ako ten, ktorý to pred ním robil 8 rokov.
Tretí bod sa bude venovať tomu istému, čo hovoril predrečník Laci Sólymos. Viem, že v dôvodovej správe hovoríte o tom, že Komisia nás požiadala o to, aby, alebo vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania, a teda venovala sa tomuto licenčnému konaniu. Ja mám jednu obrovskú výhradu a to je, keďže viem, že tu sedia aj právnici z ministerstva, viete si predstaviť, že bude v rámci všeobecnej platnosti a k tomu, aby existovala nejaká právna istota, že v právnom texte je definícia toho, ako bude ministerstvo alebo orgán na to určený postupovať nasledovne: "Rada je povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje" - a teraz sa podržme - "dostatočná ponuka regionálneho vysielania."
Čo je to dostatočná ponuka? Ako, viem si predstaviť percentuálne. V regionálnom vysielaní neexistuje, stanovíme si v štátnom jazyku 50 %, 60 %, 70%? Tomuto pravdepodobne budeme všetci rozumieť, ale dostatočnej ponuke nerozumiem. Niekde to môže byť kvantifikované ako minúta rozhlasového vysielania, niekde ako 24 hodín. Proste v rámci právnej istoty by som si dovolil apelovať, lebo je to dokonca v dvoch bodoch, keďže sa v § 47 aj § 25, čiže tam, kde je definovaná tá povinnosť, aj v paragrafe, kde sa odvoláva teda na potom nejaké možné postihy pri tomto, v oboch je zopakovaný ten istý terminus technicus, to znamená neexistuje dočasná, dostatočná ponuka regionálneho vysielania. Myslím si, že mali by sme v tomto bode vyhovieť rade a zabezpečiť vysielanie aj v jazykoch Európskej únie, ale malo by pri kreovaní právneho textu byť úplne všetkým jasné, ak ich touto povinnosťou a jej následnou vymáhateľnosťou a pokutovateľnosťou chceme zaviazať, aby nie personálne a politickými nominantmi obsadený orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu vykladala zákon, čo dostatočné je a čo dostatočné nie je. Dajme tam percentuálne vyjadrenie a myslím si, že bude všetkým jasné, o čo ide.
Ďalší okruh problémov je samotná problematika opony. Keďže sa tu tomu venovali dvaja poslanci predo mnou, ja nemám pred očami nejakú červenú zástavu a nepozerám sa na ochranu možno z úzkoprsého, pardon, z nejakého úzkoprsého záujmu alebo veľmi emotívne. Napriek tomu si myslím, že uvoľňovanie v oblasti audiovizuálneho pôsobenia v tejto - aj cez môj liberálny pohľad na svet - nie je celkom správna cesta. Vyčítali sme vám aj na výbore, aj predtým, okrem toho, že teda toto vypadáva zo zákona a deje sa to iba úpravou vo vyhláške, že to, čo platilo predtým, a nebolo to vymožiteľné, to znamená povinné označovanie. My sme si povedali, že my tuto, táto novela nie je celkom jednoduchá, lebo myslím, že zasahuje do piatich zákonov. Čiže zákon, ktorý ukladal vysielateľom povinnosť označovať, ak sa mal pretaviť aj do toho, že tá povinnosť bude ohraničená dennou dobou a bude sa prihliadať aj pod pokutami a príde k reálnej vymoženosti tejto povinnosti. Čiže to, čo naozaj vysielateľ označí, že je vhodné do 12 rokov, že je vhodné do 15 rokov a že vhodné do 18 rokov, sa odrazu, ak sa to dostalo teda do vyhlášky a vykonávacieho predpisu, že na toto sa bude tá vyhláška odvolávať pri zavádzaní druhej opony, tak odrazu sa tie kritériá ponížili. Jednoducho povedané, niektoré definície aj pod mohutným pripomienkovaním nakoniec Radou pre vysielanie a retransmisiu, a teda myslím trojnásobnému odloženiu účinnosti toho, prišlo k nejakému kompromisu. A zrazu sa to, čo sme aj upozorňovali, že zamerajme sa aj na programy, ktoré sú zamerané na odkazovanie na budúce obsahy, ktoré budú vysielané v tých hodinách, aby sa nám nestalo, že tieto programy budú zaraďované v inej, v inom časovom horizonte a tie budú odkazovať na tie obsahy, ktoré sú ako keby vhodné pre vyššie vekové skupiny. No a, čuduj sa svete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pardon, na portáli právnych predpisov, som pozeral presne to, čo tu kolegovia kritizovali, že obsah, ktorý je vhodný pre nižšiu vekovú kategóriu, pardon, vyššiu vekovú kategóriu sa môže promovať aj v čase, kedy sa na televíziu dívajú aj deti alebo môžu dívať deti, ktoré spadajú do tej nižšej vekovej kategórie. Jednoducho povedané, platil tu zákon o povinnom označovaní a na základe neho vysielatelia označovali programy. Keď to malo byť vymožiteľné, znížili sme to o kategóriu. Čo bolo vhodné pre 18-ročných, odrazu bolo vhodné aj pre 15-ročných. A keď budeme hovoriť o upútavkách, tak to sme znížili ešte o jednu, čiže to, čo pôvodne bolo označené vhodné nad 18, tak na toto môžme upozorňovať upútavkami 12-ročné deti.
Nemyslím si, že je to vhodné a ten príklad o vhodnosti obsahu alkoholovej fľaše je tuná, ktorý spomínala Janka Žitňanská, veľmi na mieste. Pravdepodobne k tomuto príde nejaká obhajoba. Na ňu sa teším. Tiež by som sa pripájal k tomu, aby sme mohli aspoň faktickou na ňu reagovať, či by nebolo vhodné vystúpiť k tomu v rozprave.
Posledný okruh, ktorý, ktorý by som chcel označiť, je, sú problémy, ktoré sa tu upravujú. Týkajú sa vlastne vyberania úhrady. A mňa tam, chcem to aspoň spomenúť v rozprave, zarazil jeden bod a to je, že s údajmi, ktoré, s ktorými disponujú vyberatelia a tiež to zacitujem: "Na účely preukázania nároku podľa § 5 vyberania úhrady, kontrola platenia úhrady a vymáhanie úhrady je vyberateľ úhrady" - a bude po prijatí tejto úpravy - "oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania." Čo znamená, že bez vedomia človeka budú orgány, myslím, že je to SIPO, Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, môcť nakladať s údajmi spôsobmi, ktoré definuje zákon alebo teda bude definovať zákon, a to je, sa budú môcť kopírovať, skenovať alebo inak zaznamenávať tieto úradné doklady. Nemyslím si, že toto je celkom správny krok, i keď na druhú stranu viem, že zosúladenie databáz s ktorými disponuje verejnoprávny vysielateľ, a databáz týchto vyberačov podľa čísla, ktoré spomínal generálny riaditeľ na výbore je to 30-percentný nesúlad medzi týmito dvomi databázami, kde pravdepodobne budú ukryté nejaké finančné prostriedky.
Je to cesta dobrým krokom, zároveň je cesta dobrým krokom, že vedenie RTVS-ky sa po dekáde a možno aj väčšom období, čiže po niekoľko desaťročí rozhodlo teda navštíviť vyberateľov, a myslím, že spomínal pán generálny riaditeľ, že sa tam, že boli nejaké tri rokovania s týmito vyberateľmi a pravdepodobne zefektívneniu výberu a nájdenia možných zdrojov, aby neunikali, je dobrý krok. A nemyslím si, že by sme na úkor ochrany osobných údajov mali pristupovať v zákone o vysielaní a retransmisii touto úpravou, ide to urobiť aj lepšou cestou.
Takže nemôžem inak, a preto si dovolím dať procedurálny návrh, pán spravodajca, nie o zastavení rokovania, ale na to, aby bol predmetný návrh zákona vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ďakujem.

Chcem sa do tejto rozpravy zapojiť sa aj ja, a to hlavne v tom, že nenecháva ma chladnou tá požiadavka pána Hlinu, aby bolo samým pánom ministrom vo forme rozpravy, nie záverečného slova poukázané na konkrétne mechanizmy a vykonávacie zložky, ktorými je možné zabezpečiť to, čo tu kritizuje napríklad aj poslankyňa Jana Žitňanská, že vlastne táto, tento takto pripravený zákon aj vyhláška sleduje skôr kontraproduktívny účinok. To znamená, že zrejme na základe ich vyjadrení sa stále budeme v ponuke televízneho a rozhlasového vysielania stretávať s nevhodnými a čoraz hodnotovo nižšie ponúkanými programami. Prosím vás pekne, v rozprave, pán minister, objasnite aj mne poslankyni, ktorá sa nevenuje tomuto zákonu, dopodrobna ho nepozná, objasnite mi, čo mi bude garantovať to, že tá kontrola nevhodnosti ponúkaných programov bude štátom riadne zabezpečená a regulovaná. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sa blíži 11.00 hodina, ani nebudem veľmi dlhý.
Výskum je naozaj jedna z dôležitých oblastí pôsobenia v spoločnosti, pretože ak má niekto špičkový výskum, môže aj rýchlejšie napredovať a tým pádom byť konkurencieschopný. Ak je niekto konkurencieschopný môže vytvárať viacej pracovných miest, čo, samozrejme, pozitívne pôsobí na zamestnanosť v štáte. Ako už bolo poukázané, tuná alebo teda u nás na Slovensku je istým spôsobom podporovaný výskum alebo teda inovácie, ktoré sa realizujú prostredníctvom výskumu. Ten výskum môže byť dvojaký a my sme teda povedali, že teda ten základný, to je ten vedecký a potom aplikovaný, ktorý sa už realizuje priamo v podnikoch a firmách. Výskum sa teda môže realizovať na úrovni verejnej sféry, teda hlavne v školách a vo vedeckých ústavoch, kde ho realizujú vedci, výskumníci, študenti, doktorandi a podobne, alebo teda v rámci súkromnej sféry, kde teda podniky investujú priamo do svojich vlastných inovácií.
Ako sa už spomínalo, aj kolega Beblavý to už poznamenal, máme tu jeden problém a to je opäť problém toho, že financie síce sú, ale sú opäť presúvané nesprávnym smerom a na zlý účel. Ak chceme skutočne podporiť inovácie firiem, ktoré nám na Slovensku zabezpečia naozaj taký výskum, ktorý sa bude dať aplikovať a preniesť do praxe tak, aby nám zvýšil zamestnanosť dlhodobú, ktorú budeme môcť merať, ktorá nám skutočne aj niečo prinesie, tak treba tie financie investovať takýmto spôsobom. Ale tuná je opäť podozrenie z toho, že sa financie rozmrhávajú a posúvajú sa vopred vybraných firmám tak, ako to už spomínal kolega Beblavý.
Ja sa len teraz dostanem trošku do štatistiky, podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológii vynakladáme iba 0,6 % HDP a zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to len na úrovni 0,27 % HDP. V iných krajinách sú to ďaleko vyššie percentá, ale koniec koncov, čo chceme, keď v rozpočte ministerstva školstva sa krátia výdavky práve na tieto veci, sme v kríze, treba šetriť, všade sa uťahujú opasky, financií nieto. No financií jesto, keď sledujeme rôzne kauzy, kde sa vyhadzujú vyslovene peniaze alebo sa strkajú do vrecák svojim mecenášom.
Výstavbou výskumných centier sa vytvára priestor pre mladých vedcov, aby neodchádzali za výskumnými zariadeniami a lepším technickým zabezpečením do zahraničia, pretože odliv našich špičkových mozgov nebude mať pozitívny vplyv na našu ekonomiku, ale na ekonomiku tých štátov, do ktorých tie naše špičkové mozgy odchádzajú. A pritom naši najúspešnejší slovenskí vedci pôsobia v zahraničí v rôznych uznávaných vedeckých tímoch a málo sa dokonca o nich vie, málo sa o nich píše. A potom ako keby sme my ani vedcov nemali. Áno, máme, ale sú mimo našej krajiny, pretože im nedokážeme vytvoriť podmienky na to, aby sa realizovali v tej oblasti, ktorú u nás na Slovensku za naše v podstate peniaze vyštudovali. A to je potom príklad aj pre ďalších mladých, ktorí vyštudujú vedecké odbory a chcú sa venovať vede a výskumu, a keďže u nás to naozaj funguje tak, že sa robia pseudovýskumy, ktoré už nie sú potrebné, lebo už sú vyskúmané, tak potom si zoberú príklad zo svojich kolegov a odchádzajú do zahraničia, poznajú reči, majú svoje vzdelanie a odchádzajú preč.
Ako je to v súkromnej sfére? Na to, aby súkromná firma mohla spustiť inovačný proces, musí mať buď teda vlastný, ale hlavne prebytočný kapitál, alebo musí získať cudzie investície. To je ale tak trošku rizikový kapitál. Kríza však zabrzdila súkromné investície a navyše zásahy štátu zablokovali prostriedky firiem v značnom počte v rôznych zvláštnych fondoch bez opodstatnenia, napr. garančné fondy a podobne. V súkromnom sektore u nás na Slovensku teda inovujú hlavne zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na to majú, a domáci investori v dôsledku legislatívnej tiaže a záťaže strácajú konkurencieschopnosť, lebo neinovujú.
Takže ja súhlasím s tým, aby sa urobil taký zákonný priestor, aby bolo skutočne umožnené lepšie využívanie našich zdrojov na inovácie, výskum našich firiem, našich spoločností, našich vedeckých ústavov, ale skutočne aby neboli rozmrhávané na veci, ktoré sú už vopred pripravené, a pôjdu do nejakých súkromných rúk a neprinesú nám do budúcnosti nič užitočné, pretože to, na čo sú postavené, sú naozaj cielene, by som povedal, aj zneužívané. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len krátko chcem reagovať na pána kolegu. Naozaj tie pôžičky, ktoré sa poskytujú chudobným krajinám a tie bohaté krajiny správajú sa ako úžerníci alebo ako výpalníci, a tie chudobné krajiny to niekoľkokrát, niekoľkonásobne preplatili. Je to cielené, veľakrát aj zamerané a orientujeme sa, ten bohatý svet, práve na krajiny, ktoré majú nerastné bohatstvá, či už je ropa, diamanty, zlato a pod. Je to veľmi neseriózne. Rovnako je tomu aj u nás, keď možno úžerníci a nebankové subjekty požičiavajú práve chudobným ľudom, obyvateľom a oberajú ich o ten zbytok toho mála, čo majú, či už dom, nejaké pozemky alebo nejakú tú roľu. Títo úžerníci a veľakrát aj práve aj nebankové subjekty sa správajú takto úžernícky. Oberajú týchto chudobných ľudí o to posledné, čo majú. Väčšinou sú to ľudia s nízkym IQ alebo s tou nižšou inteligenciou aj nižším poznaním a chápaním tých širších súvislostí a myslím si, že veľakrát táto úžera sa nezastaví nikde a tak je to rovnako aj na tej medzinárodnej úrovni, čo je veľmi zle, lebo žiť ako v chudobe, nemať základné prostriedky na živobytie, je to to najhoršie, čo môže byť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, lepšie je mať dohodu, ako nemať žiadnu. A Irak ako krajina v posledných rokoch bola krajinou veľmi ťažko skúšanou. Myslím si, že každá krajina, ktorá je decimovaná vojnou, otvorenou vojnou a bojmi v uliciach, je to to najhoršie, čo môže byť. Dovolím si povedať na tuná ešte na toho predrečníka, tie vyhlásenia, ktoré boli predtým, než táto krajina bola napadnutá, že sa jedná o spravodlivú vojnu a možno zosadenie režimu nejakého totalitného vládcu. Predsa nemôžeme jedno násilie riešiť iným násilím a ospravedlňovať ho, že to je to druhé násilie, že je lepšie. Rovnako je tomu aj teraz v Sýrii, kde údajne ten útok alebo zabitie tých tisíc ľudí chemickým útokom je považované za - to sú tie vyhlásenia - považované za nehumánne. A napadnutie tejto krajiny bude aké? Humánne? Bude v súlade s ľudskosťou? Určite využiť všetky prostriedky na rokovanie preto, aby v ďalšej krajine nebola vojna. 700-tisíc alebo 2 mil. utečencov, už ani neviem, koľko to tých utečencov v tej Sýrii je, ale byť vyhnancom a žiť kdesi v púšti mimo svojho domova, nikomu by som to neželal. Ani našej krajine, ale ani tej ďalšej. Ja chcem tiež doceniť to, že dochádza tuná k takejto zmluve a zblíženiu dvoch krajín, aj keď viac vzdialených. My sme malou krajinnou, ale máme čo ponúknuť aj my irackej strane. Aj toto je signál vyslaný z našej strany.
Preto aj ja podporím túto zmluvu medzi týmito dvoma krajinami. Ďakujem.