Videokanál klubu

Ďakujem. Ja sa možno s časťou toho vystúpenia veľmi stotožňujem a tak, ako si vyzval, ja by som poprosil, aby sme nemenili body programu, pretože následne síce v prvom čítaní nie je možnosť, keď máme nejaký program, aby sme to prehadzovali s tým, že možnože sa dobre poznáte s vedením parlamentu a máte tu 83 poslancov, tak si to posuniete teraz. Teraz sme mali rokovať o zákone predkladateľa pána Jána Figeľa o korupcii. Na toto sa poslanci pravdepodobne pripravili a vy ste, možno aj týmto dehonestujete tému, o ktorej tak zápalisto rozprával pán Hlina.
K veci. Myslím si tak isto, že sa pri tejto úprave dá ísť omnoho hlbšie a v zmysle prvého čítania, ak je od začiatku, sa zle zapne gombík prvý, tak potom už tá fazóna nesedí celá. Čiže ak v prvom čítaní je predložené niečo, čo nerieši problém do podstaty, sa pravdepodobne niekde nastáva chyba. Prečo sme si na to nesadli, neurobili sme jeden slušný zákon, ktorý naozaj postihuje tú podstatu alebo - ako bolo povedané - DNA a neriešilo kozmetické úpravy problému, ktorý trápi práve tie najnižšie príjmové skupiny, ktoré máte vždy plné ústa a momentálne im veľmi teda v ústrety nevychádzate?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Hraška s týmto návrhom. Ak ozaj hrozí, že by určití učitelia, určité špecializácie boli ohrozené od 1. 1. 2014, tak si myslím, že je na zváženie posun takéhoto dátumu, dokedy si títo učitelia vzdelanie musia doplniť. Zdá sa mi ako dosť nefér obmedzovať učiteľov v súčasnej dobe, kedy znova uvažujú o štrajku, platové podmienky sú stále zlé. Čiže dovolím si poprosiť predkladateľky, napriek tomu, že si myslím, že ich pôvodný úmysel bol veľmi dobrý, keby zvážili obidva pozmeňujúce návrhy, aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, ku ktorej som sa pripojila, pretože s ním plne súhlasím, aj pána poslanca Hraška. Určite to stojí aspoň za zamyslenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, zákon 317 o pedagogických zamestnancoch hovorí aj o tom, o, teda o ich pedagogickej spôsobilosti a je tam jedno prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, dokedy si môžu zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale nastúpili do vzdelávacieho procesu, dokedy si môžu toto vzdelanie doplniť. Štát, respektíve školy, ktoré majú na to kapacity, žiaľ, nenakreditovali taký typ štúdia, ktorý by umožnil v rámci niektorých predmetov dorobiť si toto vzdelanie, a preto teraz nastala taká zvláštna situácia, že títo učitelia budú od 1. 1. 2014 nekvalifikovaní, a teda by malo dôjsť k ich prepusteniu zo vzdelávacieho systému. Je pritom tak trošku zarážajúce, že si to nevšimli ani zamestnanci ministerstva školstva a ani poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, ale skôr by som povedal, že je to spôsobené tým, že sú trošku odtrhnutí od reality a nekomunikujú trošku viacej so školami, resp. sa ich to vôbec netýka.
Preto som prišiel s pozmeňovacím návrhom, ktorý bude riešiť stav, kedy by mohlo dôjsť k nezákonnému stavu v základných školách a v základných umeleckých školách. Uvediem hneď príklad. Týka sa to najmä angličtinárov, pričom angličtina je zavedená ako riadny predmet, avšak angličtinárov je málo, preto na mnohých základných školách učia angličtinári, ktorí nemajú požadované pedagogické vzdelanie na výuku angličtiny. Žiaľ, vysoké školy, ktoré ponúkajú vzdelávanie v cudzojazyčných predmetoch, vychovávajú síce študentov, vychovávajú absolventov, ale, žiaľ, títo neodchádzajú do vzdelávacieho procesu, ale odchádzajú úplne za inou prácou mimo školstva. To znamená, že na školách nemá kto učiť, a tieto školy nevytvorili priestor na to, aby sa externým spôsobom dalo toto vzdelanie dorobiť pre týchto pedagogických zamestnancov, ktorí zatiaľ nespĺňajú tú požadovanú kvalifikáciu. Toto isté sa týka aj tanečných pedagógov v základných umeleckých školách, čo síce nie je až taká veľká ťažoba, ale naozaj sa to týka veľa základných umeleckých škôl a celkového tanečného odboru, ktorý by následne týmto mohol krachnúť. Ani konzervatórium, ani Vysoká škola múzických umení nevytvorila taký akreditovaný typ štúdia, ktorý by mohol doplniť vzdelanie tanečným pedagógom, ktorí dosiaľ nespĺňajú kritérium pedagogickej spôsobilosti práve pre tento predmet.
Preto si dovolím teda predniesť svoj pozmeňovací návrh k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
" V § 61 ods. 3 sa slová "do 31. decembra 2013" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2017"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa prechodného ustanovenia v § 61 ods. 3 pôvodného zákona č. 317/2009 Z. z. účinného od 1. novembra 2009 pedagogický zamestnanec, ktorý nesplnil kvalifikačný predpoklad podľa § 8 ods. 1 písm. a) podľa doterajších predpisov, doplní si ho do 31. decembra 2013. Uvedeným ustanovením týkajúcim sa doplňujúceho pedagogického štúdia sa určuje lehota na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti pre pedagogických zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti. Pedagogickou spôsobilosťou sa rozumie kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaný vzdelávaním v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku. V približne štvorročnej lehote ustanovenej v roku 2009 nebolo pre mnohých pedagogických zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním neučiteľského zamerania uskutočnenie doplňujúceho pedagogického štúdia objektívne možné, nakoľko veľký počet vysokých škôl nemal akreditované študijné programy v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu poslankýň, podľa ktorej "technické a iné neučiteľské vysoké školy odmietli podstúpiť proces akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie, teda učiteľstvo, preto nemohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium". Takže vyplýva to priamo z predkladacej správy. Takíto pedagogickí zamestnanci, napr. umeleckého zamerania alebo spomínaní angličtinári, by bez ich zavinenia od 1. januára 2014 prestali spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, čomu má zabrániť predĺženie predmetnej lehoty v prechodných ustanoveniach platného zákona o dva roky, navrhované v novom bode 22.
Ja by som chcel ešte doplniť k tomuto, že od 1. 1. 2014 teda môžu nastať tieto skutočnosti: Pedagogickí zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, budú od 1. 1. 2014 prepustení a tým pádom škola, ktorá učí v daných predmetoch, nebude mať na túto výuku pedagóga. To znamená, že nebude môcť zabezpečiť vzdelávací proces. Druhá vec. Škola, ktorá bude chcieť zabezpečiť vzdelávací proces, pretože ho už naštartovala od 1. septembra tohto roku, si ponechá takýchto učiteľov, ale v tom prípade už porušuje zákon práve 317/2009, platný od 1. novembra 2009. To znamená, že neprijatím tohto malého pozmeňovacieho návrhu dôjde k nezákonnému stavu na základných a základných umeleckých školách.
Takže chcel by som vás všetkých poprosiť, je to naozaj technická záležitosť, ktorá ale môže zachrániť vyučovanie na základných školách a na základných umeleckých školách. Takže by som sa týmto uchádzal o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská uviedla vo svojom príspevku, že názor, ktorý ona prezentovala, je podaním pozmeňujúceho návrhu spolu s pani poslankyňou Evou Horváthovou, že je aj názorom odborového zväzu a komory učiteľov. Ja som včera mal možnosť hovoriť so školskými odborármi, ktorí zastupujú 150-tisíc zamestnancov v školstve a konkrétne majú 55-tisíc členov; čiže nie je to len nejaký ojedinelý hlas; ktorí veľmi otvorene a bez nejakého negativizmu hovorili o tom, že zdá sa im, akoby hlavným problémom bolo to, že nemáme peniaze, a teda nechceme dať privyrobiť si tým učiteľom a toto im to skomplikuje. Ale keď sme hľadali v tom nejaké ratio a možnosť, ako porozumieť tomu, ako to vyriešiť, tak sme prišli k tomu, že naozaj aj tá finančná úspora je otázna, pretože ak nejaký učiteľ nemusí vymeškať nejakých 40 hodín školenia, môže rovno prísť k overeniu kompetencií, tak je to úspora aj preňho osobne, aj časová, aj finančná pre rozpočet tej školy. Čiže ja sa prikláňam takisto k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a myslím si, že to bude lepšie riešenie, ako tento konkrétny odsek vypustiť a tak zamedziť niečo, s čím napríklad aj ja sám mám konkrétne veľmi dobrú skúsenosť, čo mi pomohlo v mojej pedagogickej praxi a čo nakoniec podporuje aj celoživotné vzdelávanie učiteľov, najmä tých zodpovedných, nielen nejakých lovičov kreditov. Ale učiteľov, ktorí sa sami vzdelávajú a takto to majú možnosť veľmi prakticky, konkrétne ukázať a zároveň teda byť aj ocenení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Keďže som tu bol spomenutý, tak len chcem upresniť nejaké veci. O týždeň nebude pochod pride, ale bude pochod za život, to bude 22. septembra v nedeľu. Konečne je tu, áno, aj pozývam všetkých, keď to tak, tí, ktorí majú záujem. Nech aj Slovensko ukáže svoju silu, že teda záleží nám na rodine, na budúcnosti tejto krajiny.
Prepáčte mi to, pani predsedajúca, no ale keď som bol spomenutý, tak ja len toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, hovorili ste presne o problémoch, ktoré trápia Slovensko. A hovorili ste aj o tom, že sú pripravované represívne opatrenia, ktoré sú tvrdšie. Ja by som povedal, že z tej praxe doterajšej represia neprispela enormným spôsobom k tomu, aby sa vyriešil problém. To treba vyriešiť príčinu a nehľadať naprávanie dôsledkov. To znamená, že urobiť také kroky, aby ľudia nemuseli špekulovať nad tým, ako obísť zákony, ako zamestnávať načierno. Prečo zamestnávajú načierno? Pretože im je to výhodnejšie namiesto toho, aby zamestnávali za riadnych okolností. Pokiaľ by sa im znížili náklady na zamestnancov, zlepšili sa podmienky zamestnávania zamestnancov, tak určite by nedochádzalo k zamestnávaniu v rámci čiernej práce. Ale, žiaľ, tie podmienky sa nevytvárajú k lepšiemu, ale stále sa pritvrdzujú. No a potom, keď sa pritvrdzujú, ľudia špekulujú a tak poďme na nich upliesť ešte ďalší bič! A toto je problém tejto vlády, ktorá naozaj nemá reálne riešenia zamestnanosti, ale potrebuje pritvrdiť a upliesť na ľudí ešte ďalší bič, aby sa vyhli teda riadnym povinnostiam. Takže to je taký zvláštny proces, ktorý tuná sledujeme už naozaj dlhšiu dobu. Takže odporúčam aj ja, tak ako ste aj vy povedali, treba zlepšiť prostredie a nepotrebujeme pliesť bič.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť členom výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine v miestnosti č. 71. Ďakujem.

Ja len chcem upozorniť na to, aby to nezaniklo vlastne v rozprave, v mojom vystúpení že som podala návrh pri zákone o obnoviteľných zdrojov o tom, aby sa ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, skôr, ako sa pustím k stojedenástke, chcem zareagovať aj na to, ako na ňu reagoval pán poslanec Hlina. Žiada sa mi veľmi zdôrazniť jedna zásadná vec, ktorá sa týka nielen tohto zákona, ale aj nasadenia poslanca pri plnení svojho mandátu. Ak by som sa na základe poznatkov z posledných dní k tomu mal presne vyjadriť, tak jednoznačne nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby v sieni zákonnosti sa používalo akékoľvek násilie, takže tam, Hlina, nie. Ale napriek tomu, a možno to nejako aj súvisí, aj keď nerozumiem tomu, ako to súvisí, musím zdôrazniť, že to, ako poslanec Hlina chápe svoj mandát, ako hlboko ide vždy do veci, ako je zvedavý, možno sa neraz mýli, hľadá a navrhuje, považujem za príkladné a verejne sa k tomu hlásim.
No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.
A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.
Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.
Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.
Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.
A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.
Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojej rozprave upútal výrok „rozsievať strach“. Žiaľ, aj ja sa stretávam na mítingoch s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „Som na dôchodku, môžem povedať pravdu, pretože už ma nevyhodia z roboty, už nemusím ísť na nejaký konkurz, aby som dostal prácu. Takže môžem si už dovoliť povedať pravdu.“ Je to žalostná situácia, keď až na dôchodok musí človek čakať v Slovenskej republike, v demokracii, aby mohol povedať aj pravdu, žiaľ. Ďakujem pekne.