Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám pocit, že tomu sa hovorí "hrach na stenu hádzať". Som tu v súčasnej situácii od ôsmej hodiny raňajšej odvčera, čo bude pomaly 36 hodín, a počul som niekoľkokrát povedať zásadné argumenty.
Chcem povedať, že ma uráža, že cez deň príde obrázok, ako sa zabáva na účet občanov tejto krajiny pán premiér Fico, pán minister Kaliňák, pán minister Glváč, pani ministerka Zvolenská a pán minister Kažimír, ktorí sa vozia na kolotoči alebo na bicykli s označením vládneho špeciálu namiesto toho, aby pred volenými zástupcami tejto krajiny, krajiny sa prišli zodpovedať za svoje rozhodnutia, za ktoré majú niesť zodpovednosť pred časťou volených zástupcov. Premiér Fico nie je predsa premiérom voličov SMER-u. Premiér Fico je premiérom všetkých občanov, aj tých, ktoré sú hore na balkóne, a nás zástupcov.
Ja, skutočne mi stojí rozum nad tým, že arogancia moci prevedená ad absurdum, že na bicykel alebo na kolotoč si napíšem "vládny špeciál" a opäť zdvíham prostredník, tak ako po voľbách nápojom Coca-Cola. Toto nemá obdobu! A ja by som si prial, aby za toto bola vyvodená zodpovednosť, aj keď nie nami, tak jeho voličmi a voličmi, ktorí volili nás.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Biť sa nie je dobré. Takisto piť, a ešte v práci, tiež nie je dobré, ale klamať, to znamená vedome hovoriť nepravdu z pozície veľkej autority spoločenskej, ako je napríklad predseda Národnej rady, alebo kradnúť z pozície, ktorou je predseda vlády alebo vláda Slovenskej republiky, je veľmi zlé.
Nikoho neobviňujem, ale padli tu podozrenia a vláda kvôli úcte voči Slovenskej republike, ktorej vládou je, by tu mala sedieť a spolu by sme mali pracovať na tom, aby sa to, tieto podozrenia vyriešili.
Keď si do kresla premiéra sadol poslanec Hlina a chcel z neho hlasovať, tak bol z toho veľký škandál a pán predseda mu nechcel dať slovo. Keď v tom kresle, v ktorom má sedieť premiér, pán premiér nesedí, hoci je to jeho ústavná povinnosť, tak z toho škandál nie je. Som presvedčený, že oveľa viacej škodí Slovenskej republike, našej krajine, to, že teraz tam nesedí premiér a vláda Slovenskej republiky okolo neho a nevyvracajú tie obvinenia a podozrenia, ako to, že nejaký poslanec chce poukázať na to, že mu je bránené v jeho ústavnom práve.
Preto znova sa pridávam k tomu, buďme úctiví voči našej vlasti, voči našej krajine a urobme všetko pre to, aby naozaj sme nemuseli zažívať takéto špinenie mena našej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja možno sa tak zopakujem, ale prosím všetkých kolegov, ja keď budem reagovať k tomu úvodu pána kolegu, aby sa vzájomne ospravedlnili. Nie je cesta revanšizmu, ale cesta odpustenia. Svoju veľkosť ukážeš tým, koľko máš v sebe pokory, nie koľko máš v sebe agresivity a zlosti. Toto nie je cesta, ktorou ideme. Ja inak tak sa zamýšľam nad tým a žasnem, čoho všetkého je schopná mamona. Tu je boj o tú mamonu. Úplne to polarizuje jednak túto rokovaciu sálu, ale aj spoločnosť je veľmi pobúrená.
Nikto nie je oprávnený kradnúť, či už si premiérom, či prezidentom, či poslancom, či bežným občanom. Nikto nemá na to oprávnenie. Všetci sa máme správať čestne a zodpovedne. Ale čestne a zodpovedne sa má správať predovšetkým poslanec Národnej rady, ktorý tuná hlasuje za zákony, ktoré sú záväzné pre občanov tejto krajiny.
Ja v tejto chvíli som tu proti svojej vôli. Bežní zamestnanci u svojich zamestnávateľov majú svoje práva, majú možnosť odvolať sa na Zákonník práce, na zákony, lebo na jednej strane je to správne, že ich tieto zákony chránia. Ja teraz sa nemám na čo odvolať. Som nútený proti svojej vôli tuná pracovať. Neviem, či to bude zase do raňajšej hodiny, alebo ako to bude trvať. Aj Ústava Slovenskej republiky zakazuje prácu, ktorá je z donútenia, čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby 24. schôdza pokračovala v riadnom rokovacom čase, teda aby dnes táto schôdza nepokračovala. Včera sme boli svedkami tých incidentov. Myslím si, že sme aj tak unavení, stúpa napätie. Poprosil by som, aby aj kolegovia aj z opozície zahlasovali za to, aby v riadnom rokovacom čase sme mohli pokračovať.
Chcem ešte poprosiť všetkých tých kolegov, ktorí sa včera vzájomne nejak možno napadli, či už verbálne, alebo dokonca aj fyzicky, chcem ich poprosiť, aby sa vzájomne ospravedlnili, a tým pádom mandátový a imunitný výbor nemá o čom rokovať.
A všetky svoje procedurálne včerajšie návrhy sťahujem, nakoľko stratili na aktuálnosti.
Poprosím ešte raz kolegov, aby sa vzájomne ospravedlnili. Ukážme aj tomuto ľudu, aj tomuto národu, že máme ešte tú svoju česť a takisto aj kus pokory.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tiež privítal tento zákon, keď som si prvýkrát prečítal, že o čom vlastne to je. Nie som v obraze, ako sú títo naši športovci našou legislatívou chránení, koľko vlastne tam tých zákonov sa na nich vzťahuje. Možnože mi to predkladateľka aj nejako ozrejmí. A myslím si, že tiež by som sa chcel opýtať, či sme jedni z posledných alebo jedni z prvých, ktorí ideme príkladom, že takto nejako chránime tie znaky paralympiády.
Myslím si, že títo športovci u mňa, a myslím, že mali by aj u ostatných občanoch, majú veľkú úctu, pretože to je o pevnej vôli. To je o tom, že verí, verí v svoje sily, ide. Tiež som športoval, nie som síce hendikepovaný, ale viem si predstaviť, čo to znamená, keď musí takto hendikepovaný človek podať príslušný výkon. A vtedy to už hovorím, že klobúk dolu pred ním a sa hlboko pred ním skláňam. Myslím si, že ich propagácia Slovenskej republiky je podstatne viditeľnejšia, nechcem povedať ako, koľko poslancov Národnej rady, aké robíme meno my a aké robia oni.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, zdieľam tvoj názor, ktorý si povedal. Som rád, že kolegyňa aspoň jednu kategóriu zamestnancov a zamestnávateľov alebo, ako to nazvať proste, jednu profesiu do tejto kategórie s možnosťou odchodu do dôchodku dáva, že by to už nemohli vykonávať. Keď si trošku zalistujeme v pamäti, tak kolegyňa Gibalová, ktorá bude mať asi tiež k tomu čo povedať, to dávala ešte v minulom volebnom období a, žiaľ, aj hlasmi vtedajšej koalície to neprešlo, takže som bol z toho trošku smutný.
Musím povedať, že naši dôchodcovia, aspoň ja som sa stretol aj s takými, ktorí majú pre to pochopenie, že keď vidí, že jej syn, dcéra, vnuk nemá zamestnanie, tak povie: dobre, nech idú tí dôchodcovia zo zákona, že nemôžu pracovať, a nahraďme ich tými mladými, ktorí predsa majú ten elán a sú trošku zbehlejší v týchto veciach. Myslím si, že sa to jedná nie o tisíce, ale niekoľko desaťtisíc pracovných miest by bolo k dispozícii. A myslím, že to jedna z ciest ako umožniť mladým, aby tú unikajúcu prácu zo Slovenska nejakým spôsobom mohli nájsť a aby boli hrdí, že môžu pracovať na Slovensku a prípadne prinášať aj tie nejaké benefity zo svojho know how, ktoré majú, aby to nemuseli dávať inému štátu. Lebo keď budeme vyháňať mladých z našej republiky, tak nemáme budúcnosť potom. A bude to veľký problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Je to veľmi pekné a chcem to doceniť, že naozaj ste sa zamysleli aj nad takouto skutočnosťou, kde v podstate istým spôsobom treba chrániť alebo, ja neviem, trošku uvoľniť ten pracovný trh, a keď je to aj skrze tých advokátov, ktoré tuná navrhujete, že v 65-ch rokoch, teda keď dovŕši tento vek, aby pán minister mohol takéhoto advokáta v podstate odvolať.
Ja len som vás chcel povzbudiť, aby ste sa zamysleli, už keď my, opozícia, predkladáme tieto návrhy, obyčajne spravidla nie sú ako prijímané, ale naozaj zamyslite nad tým. A odznelo to už tu a chcem vás k tomu povzbudiť, aby v podstate, o notároch, pardon, o notároch, hej, som povedal advokátoch, prepáčte, áno, o notároch, a chcem vás povzbudiť aj k tomu. A zamyslite sa aj nad tým, že aj dôchodkový vek bežne každého pracovníka nielen v štátnej správe, ale už keď si súkromný podnikateľ, môžeš podnikať, sám seba zamestnávať aj do sto rokov, ak chceš pracovať. To by som bral, to je v poriadku. Ale naozaj je tu skupina mladých ľudí, ktorí sú diskriminovaní, nemajú prácu. Koľko mladých ľudí končí v zahraničí. Jednak idú na štúdiá, oni by sa radi aj vrátili späť, ale čo ich čaká tuná? Úrad práce, nezamestnanosť, hej, samé problémy, nemajú kde bývať, pôžičky dneska nie sú. Mladí ľudia majú veľký problém. Tak by som vám dal tak do pozornosti, naozaj zamyslieť sa aj nad tým, aby sa to týkalo naozaj aj tých ostatných zamestnancov.
Možno dajme si nejaký limit, hranicu, aby to bolo možno rok. Ja by som navrhoval možno také dva roky maximálne pracovať nad rámec dôchodku a jednoducho ideš do dôchodku, aby ten pracovný trh sa uvoľnil. Je situácia veľmi zlá na pracovnom trhu, niet tých pracovných príležitostí. Na úradoch práce je najviac tých zamestnancov toho úradu práce ako takého, hej, ale keď prichádzajú uchádzači o zamestnanie, samotní tí zamestnanci úradov práce nemajú čo ponúknuť tým uchádzačom o zamestnanie. A veľakrát mladí ľudia sa sťažujú na to, že by chceli pracovať, aj vedia. Aj na samotných úradoch a na úradoch práce sú zamestnaní ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku, sú to dôchodcovia, už niekoľko rokov naťahujú v podstate ten dôchodkový vek a nie a nie odísť do dôchodku.
V Zákonníku práce by sa mohla prijať normálne klauzula taká, dovŕšil si 64 rokov, nemôžeš byť viac zamestnaný. Môžeš pracovať, skús podnikať v 64-ch, ak na to sa cítiš, nech sa páči, môžeš robiť. Tak teda tento návrh zákona chcem teda doceniť, že je tuná o tých notároch, aby tá hranica bola tuná. Rovnako je tak tomu u univerzitných profesoroch, kde je takisto stanovený limit, dokedy môže univerzitný profesor vyučovať, učiť a jednoducho už nad tento rámec nemôže ísť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, situácia sa, odkedy sme sa hlásili ústne do tejto rozpravy, pohla trošička ďalej. A možno si pán spravodajca spomenie na určité doťahovanie sa ohľadom výzvy na diskusiu. Ja som sa iba z tohoto dôvodu, a nechcem toto ctené plénum zdržiavať, prihlásil do tejto ústnej časti a chcel by som zopakovať iba gro toho, čo som hovoril, ako písomne prihlásený.
Je to to, že ja oceňujem váš návrh, že nevznikli žiadne trenice medzi tým, že prichádza z dielne vlastne ako keby troch politických subjektov, keďže teraz na inej ako vládnej strane je troška pretlak, a je nám úplne úprimne jedno, kto dobrý návrh predloží. Prezentujeme to často v iných súvislostiach. A preto by sme tak troška aj filozoficky boli sami proti sebe, ak by sme akýkoľvek krok, ktorý či už kolegovia z KDH, alebo kolegovia aj zo SMER-u, aj z akejkoľvek inej politickej strany predložia, je to na vylepšenie spoločenského života, tak ho privítame.
Čo sme sa možno nepochopili. Ja som hovoril o tom, že sme mohli v tej predfáze prípravy možno byť omnoho silnejší v argumentácii, keby sme boli schopní sa navzájom rešpektovať a nepretekať sa o témy a pripravili možno spoločný opozičný návrh. To bola podstata na výzvu na diskusiu. A úplne najšťastnejší by som bol, keby, sa to deje málokedy, ale keďže nás korupcia má spájať, tak keby táto téma bola zastrešená už vo fáze prípravy cez celé politické spektrum. Viem, že je to obrovsky problematická vec, lebo už len pár deklarovaných bodov, ktoré sme si dohodli na poslaneckom grémiu, veľmi ťažko sa hľadá politický konsenzus. A možno vecný a odborný konsenzus na pár zadefinovaných tém, ktoré v poslednom čase rezonuje najmä zmena rokovacieho poriadku, ktorý po dohodách, ktoré sme urobili tesne po voľbách v roku 2012, mal byť menený rokovací poriadok iba po dohodách všetkých parlamentných subjektov, ktoré sú v parlamente zastúpené, a bez tejto dohody menený nemal byť.
To znamená, že dúfam do budúcna, že, nechcem to nazvať ani ako škriepku, ale že tú výmenu názorov môžme urobiť niekde pri okrúhlom stole alebo workshope alebo brainstormingu. A ak nám naozaj ide o vec, a ja chcem deklarovať za náš poslanecký klub, že to 123-minútové vystúpenie vnímajte iba z pohľadu toho, že skutočne človeka typu Jána Mičovského asi ťažko spochybníme, že mu o vec ide, chcel priniesť pri tejto legislatívnej úprave možno do pozornosti pána predkladateľa a ak si to osvojí, aby ho mohol nejakým spôsobom poprosiť o podporu aj v tej jej, jeho časti, ktorou chcel prispieť k tejto legislatívnej úprave.
Pre potreby druhého čítania myslím, že stačí, potreboval som toto povedať. A dúfam, že pri, že nás čaká ešte dosť dlhá doba do konca volebného obdobia, a sú pálčivé témy, ktoré spoločnosť chce a potrebuje riešiť, že nájdeme ten potrebný modus vivendi a dohodneme sa na spolupráci aj cez politické spektrum.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, využijem túto chvíľu možno trošku tak aj emočne, ale chcem vás poprosiť, zrušme tú nočnú schôdzu, pretože práve ísť oproti noci, to je to napätie a agresivita, ktorá tuná stúpa. Dávam procedurálny návrh, aby toto nočné rokovanie 24. schôdze nepokračovalo. Naozaj je to tak, aby, nech klesnú tie emócie, nech si tuná nenadávame a vzájomne sa nenapádame. Nebude to dobré. Lebo ja nechcem celú noc tu zase byť. Som tu nútene proti svojej vlastnej vôli. Normálne aj psychohygiena, predkladáme tu zákony zamestnávateľom, zamestnancom. Zamestnanec má právo na odpočinok, na oddych, ale poslanec Národnej rady je tu jak taký pes, ktorý tuná je kdesi uviazaný reťazou. Potom je, samozrejme, tá agresivita. Nerobme to, nechoďme proti tejto noci, zrušme to!

Ďakujem. Pán poslanec, ja celkom rozumiem tomu emočnému pohnutiu, s akým si začínal, síce napriek ustanoveniam rokovacieho poriadku, svoj prejav. A mne dnes takisto nie je dvakrát veselo na duši. A myslím si, že sme boli pripravení, a ja nie som tu fakt také dlhé obdobie a mám rešpekt voči autoritám, dokážem si vážiť inštitút prvého medzi rovnými a mal som pocit doteraz, že napriek názorovým nezhodám, iným hodnotovým rámcom, sa vieme kultivovane baviť o problémoch, ktoré vedia pohýnať túto spoločnosť ďalej.
Ja ale momentálne som plný skepsy, pretože tvoja výzva opäť padla len na pravú časť parlamentu, opäť sa zapájame do rozpravy len ľudia, ktorí sú v opozíciách, či už ústami predsedu parlamentu, štandardných alebo neviem akých iných zoskupeniach, takže ja ju prijímam. Ja tú výzvu prijímam a myslím si, že áno, výkon poslaneckého mandátu súvisí so zodpovednosťou. A možno, neraz to pán predseda parlamentu urobil, by mohol na toto zareagovať z titulu svojej pozície aj teraz v rozprave.
Ďakujem.