Videokanál klubu

Tak aj táto udalosť zapadá do charakteru mimoriadnej situácie a mimoriadnych okolností, ktorých sme svedkami tieto dva dni. Aj to, ako ste sa teraz na balkóne prejavili, v podstate len potvrdzuje to, s čím sme tu už aj my ako zástupcovia hnutia Obyčajných ľudí do parlamentu prišli a navrhli sme to, aby hodina pre občanov bola zaradená do rokovacieho programu, aby bola zaradená do rokovacieho poriadku. (Potlesk.)
Áno, ďakujem vám, tlieskate mi a znova to môže vyzerať pre tých, ktorí tu nesedia a ktorí ma dnes na tlačovej besede diskreditovali, že ste tu kvôli mne, kvôli mojej nejakej politickej objednávke. Asi by nám nikto neuveril túto aj dnešnú improvizáciu.
Chcem vám povedať z tohto miesta, že ja na rozdiel od vlády, a verím, že nie som jediná, som presvedčená o tom, že všetci poslanci, ktorí tu dnes sedia, to so mnou zdieľajú, ja som presvedčená, že toto vaše rozhorčenie a táto vaša nespokojnosť je oprávnená. Z môjho pohľadu je len a len adekvátnou reakciou na to, čoho som tu za to krátke obdobie svedkom ako poslankyňa aj ja.
Arogancia moci tejto vlády sa stupňuje z mesiaca na mesiac, zo dňa na deň. Za tieto posledné dva dni vykulminovala tak, ako dosiaľ ani raz. Ja chápem a rozumiem vášmu znepokojeniu a stojím pri vás, cítim s vami, pretože vaša nespokojnosť je oprávnená. Ja viem, že ťažko sa hľadajú východiská, ale verím, že aj tým, čo sme za posledné dni ako poslanci, aj ako občania urobili, sme vyslali tejto vláde jasný signál, že takéto praktiky viac do parlamentu a do zákonov nepatria.
Ja ako občianka, aj ako poslankyňa si viac neprajem, aby sa na tejto pôde predkladali zákony, kde sú skryté záujmy lobistov, lobistických skupín, nadnárodných spoločností, finančných skupín.
Ja ako občianka a ako poslankyňa si viac neprajem žiť v krajine, ktorú spravuje premiér, ktorý nie je pripravený na diskusiu, ktorý produkuje ak, tak len jednosmernú komunikáciu, ktorý uteká pred občanmi. Ja si neprajem premiéra, ktorý nevie počúvať názory ľudí, a ak títo ľudia oprávnene zvýšia svoj hlas, zbabelo pred nimi zuteká.
Neutečú nikam, neutečú pred svojou zodpovednosťou, neutečú pred ničím, čo tu napáchali.
Znova z tohto miesta vládu, ktorá aj dnes, a som presvedčená, že túto rozpravu počúva, znova túto vládu vyzývam, aby zastavila svoje konanie, aby zastavila ďalšie ekonomické poškodzovanie celospoločenských záujmov.
Ak sa dnes radikalizuje ulica, ak sa dnes radikalizuje parlament, nie je to mojou vinou, ako sa to snažil dnes v tlačovej konferencii odprezentovať predseda parlamentu pán Paška. Nie som to ja, kto vás ženie do extrémistických aktivít a do extrémistických výčinov.
Ak sa dnes radikalizuje ulica, ak sa dnes radikalizuje parlament, je to len a len preto, že arogancia vlády sa stále viac a viac stupňuje.
Táto vláda si nemôže prikrývať oči pred pravdou. Pred pravdou sa dnes nik neschová, pred ňou dnes nik neutečie.
Vyzývam vládu, aby zastavila toto svoje konanie!
Vyzývam ju ešte raz, aby zrušila a zastavila prerokovanie zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktoré našu republiku bude poškodzovať objemom 500 mil. eur v prospech nadnárodnej spoločnosti!
Vyzývam túto vládu, aby znova raz prehodnotila nevýhodnú kúpu stratovej časti podniku SPP, aby prehodnotila prenechanie manažérskej kontroly v ziskových častiach spoločnosti SPP!
Pokiaľ táto vláda, ktorá sa pred vami, občania, aj pred nami poslancami takto zbabelo skrýva, pokiaľ sa táto vláda nad tým nezamyslí a nepríde do parlamentu s riešením, budem ďalej ako občianka, aj ako poslankyňa podporovať už včera spustenú občiansku petičnú akciu, kde sa budeme snažiť nazbierať maximálny počet hlasov občanov za odvolanie premiéra a za odvolanie tejto vlastizradnej vlády.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ako sa ukazuje z celej dnešnej rozpravy a nakoniec zaznievalo to aj vo vystúpení predrečníka, kauza SPP nie je ani zďaleka jediná problematická transakcia v réžii vlády SMER-u. Nemenej problematická a škandalózna sa javí byť aj kauza ropovod Bratislava - Schwechat. Verejnosť zaujíma najmä ekologický a environmentálny aspekt tejto kauzy, ale ona má aj významný a dôležitý ekonomický rozmer.
Slovensko, zastúpené v tomto prípade ministerstvom hospodárstva, chce za každú cenu budovať ropovod, ktorého prevádzka je podľa všetkého prioritným záujmom iných krajín, ako je Slovensko. Pritom účasť Slovenska na tomto projekte sa odhaduje v rozpätí 110 až 150 mil. eur.
Na druhej strane k alternatívnemu, možnému alternatívnemu ropovodu Adria sa Transpetrol správa ako k nechcenému dieťaťu. Pričom v prípade Adrie, podľa mne dostupných informácií, by stačilo Slovensku zaplatiť 6 až 8 mil. eur a zvyšok by bol v réžii Slovnaftu a jeho matky MOL.
Presný opak hrozí v prípade ropovodu Bratislava - Schwechat Pipeline, kde Slovensko zaplatí 100 % investícií na slovenskom úseku a 74 % na rakúskom úseku, a to pritom ešte stále nie je jasné, či vôbec Transpetrol bude prevádzkovať ropovod v Rakúsku cez svoju dcérsku spoločnosť.
Ďakujem.

Ako chápem to vysvetlenie, napriek tomu si myslím, že je to trošku také myslenie ešte spred desať a viac rokov. Že vlastne možno ten strach z toho mečiarizmu a tú realitu, ktorú sme videli vo VSŽ a tunelovanie VSŽ-ky, tak nás ako kebyže blokuje a sme si sami v sebe vsugerovali, že štát je zlý vlastník.
Ja viem, Robert Fico asi zrejme je de facto klon Mečiara a správal by sa veľmi rovnako, aj jeho vláda, aj jeho nominanti v tomto podniku. Ale na druhej strane si myslím, že ak sme zodpovední politici, mali by sme nabrať odvahu a urobiť takéto rozhodnutie a potom urobiť všetko pre to, aby sme de facto nekradli alebo aby nekradol ten, kto vládne.
Dokázali to Češi s ČEZ-om. Urobili z toho, v podstate udržali to ako štátnu firmu, extrémne motivovali manažérov tejto firmy a myslím si, že urobili omnoho lepšie ako my, ktorí sme Slovenské elektrárne napríklad predali. Myslím, že skorej sme mohli ísť touto cestou, ale, holt, mlieko je už rozliate, asi o tomto už nemá nejako zmysel rozprávať.
Každopádne Robert Fico mal geniálnu príležitosť podiel odkúpiť, keď už nie pre štát ako zlého vlastníka, povedzme ak by Robert Fico mal strach zo samého seba a zo svojich nominantov, mohol ten podiel odkúpiť pre ľudí. A ľudia už možno ako akcionári, drobní akcionári už by asi omnoho viac si dokázali ustrážiť to, že teda či tam nejaký papaláš im bude rozkrádať to, čo je vlastne majetok ich samých.

Prepáčte, že som ako predkladateľ si dovolil vystúpiť, ale chcem naozaj iba veľmi krátko zdôrazniť môj osobný problém pri privatizácii, alebo teda pri tomto probléme vlastne s SPP, ktorý mňa trápi ešte omnoho viac ako odkúpenie matky. A to je to, čo vlastne SMER spáchal skoro už pred rokom.
Pred necelým rokom sme tu boli v podstate jediní v tejto sále, ani naľavo, ani napravo nikomu to nevadilo, my sme tu mali lavice oblepené "Fico, kúp SPP!", mal tu aj plagát s celým prepočtom, ktorý hovoril jednoznačne o výhodnosti odkúpenia podielu Gaz de France a E.ON v SPP. Kde to vlastne už vtedy dopredu sme vedeli podľa ponuky, ktorú, ktorú tieto spoločnosti, alebo požiadavky, ktorú mali za svoj podiel, kde očakávali približne 2,5 mld. eur, a zároveň sme vedeli, že ten polovičný podiel generuje približne 300 mil., necelých 300 mil. eur ročne zisku, že ide vlastne o investíciu, ak by štát tento podiel odkúpil, kde by aj s tou stratou, ktorú vlastne materská spoločnosť produkuje pri dodávkach plynu domácnostiam a malým podnikom, by vlastne tá investícia prinášala ročnú výnosnosť 12 %.
Ja si myslím, že toto bol najväčší hriech. Možno z pravice vtedy ten hlas neprichádzal, aby takéto niečo Fico spravil, lebo by v podstate de facto to bola reprivatizácia SPP, a keďže pred tými 10 rokmi aj niečo ste schválili, či 12, ste schválili privatizáciu SPP, tak asi veľmi ťažko by ste súhlasili s jej reprivatizáciou. Pre nás, nám to pripadalo prirodzené, ak bola možnosť tento podiel odkúpiť, aby štát urobil všetko pre to, aby odkúpil.
Takisto z tej správy siahodlhej, ktorú som tu včera čítal, vlastne analýzy, ktorá analyzovala možnosti štátu odkúpiť tento podiel, táto možnosť úplne reálne vychádzala, že bola možná. A naozaj stojí na zamyslenie, či vláda Roberta Fica nemohla urobiť trošku práce navyše a nemohla vlastne odkúpiť tento podiel s tým, že, samozrejme, by ten, ak nechcela zaťažiť verejné financie, by tento podiel ponúkla de facto ľuďom, ktorí by si peniaze namiesto 1-percentného úroku uložili, ktoré majú dnes v bankách, uložili by si ich v podstate do fondu, ktorý by odkúpil polovičný podiel v SPP. Ľudia by mali 12-percentný ročný výnos, čiže mali by veľmi dobrú investíciu, a vždy je omnoho lepšie ako to, čo majú dnes v bankách, alebo to, čo majú peniaze uložené v druhom pilieri. Toto považujem za najväčší hriech.
Ak už to Robert Fico nechcel odkúpiť pre štát a urobiť veľmi dobrú investíciu s 8-ročnou návratnosťou, tak to mohol urobiť aspoň pre ľudí. Ľudia mohli mať uložených 2,5 mld. eur s úrokom 12 % ročne. Myslím si, že nie je nikto v tejto sále, kto by takúto úložku alebo takéto akcie, ak by si mohol odkúpiť každý do výšky, koľko by mohol, tak by si asi kúpil a investoval. A takto isto by boli aj ostatní ľudia na Slovensku.
Mňa mrzí tento špinavý kšeft, ktorý Robert Fico urobil pred necelým rokom a kde v prvom rade pripravil štát o investíciu s 12-ročným výnosom ročným alebo alternatíve, keď teda nechcel zvyšovať zadlženie štátu, ktoré, si myslím, že by nebol problém, ak by sme vysvetlili, že sme nakúpili kvalitné aktívum do majetku štátu, tak by nebol problém to vysvetliť na finančných trhoch a vôbec by sa to neprejavilo na financovaní, alebo teda nákladoch na financovanie dlhu. Ale keď už to teda nechcel urobiť cez verejné financie, mohol to urobiť a sprostredkovať tento obchod pre ľudí. Neurobil to a ja si myslím, že veľmi dobre sa snažil, a až nadštandardne sa snažil, aby našiel všetky možné argumenty, prečo to urobiť akože nemôže. Ale on to v skutočnosti urobiť nechcel. A toto je hriech desať razy pomaly väčší ako ten, o ktorom sa bavíme, keď odkupuje matku SPP. Ak odkúpi matku SPP, ten polovičný podiel, ktorým zaťaží štát, je približne 40 mil. eur ročne. Tuná prichystal štát o 300 mil. eur ročne alebo, tak ako som povedal alternatívne, ľudí, ktorým mohol umožniť investovať do materskej spoločnosti, či teda do vlastne celkovej, celkového holdingu SPP.
Toto som považoval za dôležité, nechcem opakovať argumenty, ktoré tu zazneli. Som veľmi rád, že prebieha táto diskusia, že mohla prebehnúť hlavne táto diskusia možno od tej siedmej doteraz aj za prítomnosti médií, ktorú, si myslím, že by sme nemali, ak by sme sa včera možno ako Dávid Goliášovi nepostavili a nerobili obštrukciu, a tým pádom sme nepripravovali pozornosť možno médií aj na túto schôdzu.
SMER nám neumožnil, aby sme počas dňa hovorili k ľuďom cez médiá, ktoré sú jediným sprostredkovateľom informácií od nás, tak sme takýmto spôsobom si možno trošku vydobyli pozornosť pri tejto nočnej schôdzi. Som tomu - ešte raz - veľmi rád. Nechcem zdržovať diskusiu tým, že budem opakovať argumenty, ktoré tu už zazneli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré dalo takú morálnu vzpruhu, myslím, že tým poslancom, ktorí tu ešte zostali, resp. našim hosťom. A stopercentne súhlasím, že SMER má silu, ale nemá pravdu, ktorá ho dobehne, a to je jedno, či ho dobehne o rok, o dva, o štyri, o päť.
Pýtam sa, čo sa u nás musí stať, aby niekto odstúpil? Čo sa tu musí udiať, aby dobrovoľne si uvedomil príslušný poslanec, príslušný člen vlády, premiér, že stačilo a moje ja mi hovorí, že mám odstúpiť?
To, že tu neni, ukazuje, za čo nás považuje, opozíciu aj tie neštandardné strany, ako on sa vyjadruje, a iné zoskupenia, ktoré v parlamente podľa neho existujú. Začína sa to podobať tomu a tej epoche, ktorú sme tu mali pred ´89., bol to socializmus, ktorý chcel dospieť do komunizmu. Do toho sme ešte nedospeli. Žiaľ, doba už prešla, ale ľudia zostali. Na akých sú postoch a čo zastupujú, nech si každý občan našej republiky uvedomí a nech si to dá do súladu. Takáto arogancia vlády a vládnej strany SMER nastupuje po jednom a pol roku vládnutia. Pýtam sa, čo bude v treťom a štvrtom roku, keby náhodou dovládli?
Ďakujem pekne.

Ja v prvom rade chcem povedať, že patrím k tej malej menšine v tomto parlamente, ktorá nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ba ani žiadnej strany či hnutia, a preto sa na pingpong okolo privatizácie SPP alebo kauzy Gorila môžem pozerať ako nestranný divák. Nie však natoľko nestranný, aby mi bolo jedno, čo sa deje s touto krajinou, ako sa tuneluje, rozkráda a devastuje.
A teraz mi dovoľte nadviazať na filozofický tón môjho predrečníka a povedať pár slov z takého uhlu pohľadu, z akého sa na dnešnú tému nepozrie zrejme nikto.
Dávno pred pamätnou návštevou istej jachty v inkriminovanom čase, ktorá medzičasom zľudovela, som na prepojenie pána R. F. a jeho vtedajšej vlády s finančnou skupinou "Ja a Ty" verejne upozorňoval v súvislosti s tragédiou Tatranského národného parku. K poznaniu o koalícii týchto dvoch subjektov som nedospel na základe nejakých tajných zmlúv, ale na základe toho, čo slovenská vláda v roku 2006 - 2010 umožnila developerom na území TANAP-u a jeho ochranného pásma. Od bezprecedentných čistiek v štruktúrach Správy Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry i celej Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky cez pokus o zrušenie ministerstva životného prostredia až po priamu či nepriamu podporu obrovskej devastácie oboch tatranských národných parkov, alebo takých podujatí na ich území, ako bolo konské pólo na Štrbskom plese a podobne. To isté, len v ružovom, sa v tom istom čase odohrávalo v Národnom parku Nízke Tatry, a to všetko prevažne v réžii istej finančnej skupiny a s tichou podporou istej vlády.
Ďakujem.

Tak dovolím si aj ja zareagovať. Napriek tomu, že ja sa tým netajím, a teda, pán Mikloš, vy dobre viete, že ja sa, ja vystupujem proti tomu, aby sa privatizovali strategické podniky. Som rada, že ste vystúpili a že ste poukázali na to, že dohoda a transformácia SPP, zmena vlastníckych štruktúr, neprebehla tak, aby nás presvedčila, že naozaj to bola hra na bránky verejného záujmu.
Veľmi ma mrzí, že som si nemohla vypočuť podrobne váš rozbor a analytiku celej situácie. Mrzí ma to o to viac, že som ten čas potrebovala venovať tomu, aby som občanov, ktorí sa chceli zúčastniť a pozorovať toto dnešné rokovanie, veľmi prácne som im sprostredkovávala prístup na toto dnešné rokovanie, či už na balkón, alebo do kinosály. (Potlesk.)
Veľmi ma mrzí znova, že tak náročné témy, ktoré tu dnes rozoberáme, a tak závažnú spoločenskú tému, ktorú tu dnes rozoberáme, a tou je odvolanie premiéra a celej vlády, že takúto tému rozoberáme v nočných hodinách, že sme nútení ako poslanci pracovať po nociach ako dáki zlodeji. Veľmi ma mrzí to, že dokonca tým, že sa snažím občanom sprístupniť ich účasť na balkóne, som dnes bola označená za túto iniciatívu, že ja dokonca radikalizujem dav.
Ja sa chcem voči tomu ohradiť. Ja chcem povedať, že to, že dnes sa radikalizuje ulica a tak, ako som bola včera toho svedkom, že sa radikalizuje aj tento parlament, nie je moja vina. To, čo sa deje na uliciach, je vina arogancie tejto vlády, je to vina toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi za takú výbornú ekonomickú analýzu. Ja by som chcel vrátiť tú loptičku k tomu, že tu máme na stole návrh na odvolanie predsedu vlády, na vyslovenie nedôvery.
Dôvera je veľmi krehká vec a nezaručuje ju matematická väčšina, 83-ka. Myslím, že týmito slovami pána poslanca Mikloša bola dôvera ako taká veľmi, bola jej zasadená veľmi silná rana.
Ak by pán premiér tu nebol len ako papierový panák, ale skutočný a mal česť, mal by v úcte republiku, ktorej vládu vedie, a občanov, ktorí v nej žijú, tak by tu sedel a pokúsil by sa toto podozrenie, túto stratu dôvery vyvrátiť. Bohužiaľ, vyzerá, že to tak nie je.
Ja ďakujem novinárom za to, že nás sledujú, aj keď oni majú po pracovnej dobe. Vďaka nim a vďaka tomu, že to môžem sledovať, som sa dozvedel, že dnes tu pán Robert Fico bol v budove. Vraj bol za pánom Pa.. (reakcia z pléna), ešte tu dokonca je. To znamená, že... (reakcia z pléna), to znamená, že to, že nie je tu v sále, je pohŕdanie parlamentom a to znamená pohŕdanie občanmi. Tu nepadali teraz žiadne urážky na pána Fica. Tu boli odborné argumenty, na ktoré má odborne odpovedať on, jeho vláda, jeho ministri. Nič také nerobí. To znamená, že tu nejde o urážku a o česť, ale o zbabelosť a úplné pohŕdanie.
Keby sme boli na súde, tak by mu hrozilo, že za pohŕdanie súdom ho vyvedú. Keďže sme v parlamente, tak vás žiadam, aby ste ho pre pohŕdanie parlamentom priviedli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Som rád, že ste pomenovali veci tak, jak sú. Je pravda, že po včerajšej noci akoby zanikla prapodstata samotnej mimoriadnej schôdze a treba ju pripomínať.
Na druhej strane si myslím, že možno eskalovaním toho problému alebo tej včerajšej noci a podgurážených poslancov SMER-u a ich výstrelkov práve sa možno aj niektorí aj tí ľudia, ktorí by sa inak nedozvedeli, možno takto zrazu majú možnosť dozvedieť, prečo to vlastne bolo, prečo tam tí poslanci vlastne boli o polnoci, však to asi úplne nie je normálne. A možno takýmto nepriamym spôsobom sa vlastne k tej téme dostali, ku ktorej by sa vlastne za normálnej situácie nedostali.
Takže možno nie je všetko na škodu veci a možno to, čo sa nám teraz zdá, že vlastne sa poprelo a zaniklo, tak v skutočnosti sa dostalo k ľudom, ku ktorým by sa inak nedostalo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic, veľmi pekne ste povedali to, čo sa tu včera dialo. A naozaj vláda Roberta Fica nemá v sebe štipku charakteru a robí si z parlamentu, ktorému je podriadená, naozaj dobrý deň. A niet sa čo čudovať, pretože ani predseda parlamentu si s touto vládou nevie urobiť poriadok a je taký bezcharakterný, že si dovolí v priamom prenose v televízii, ktorej robil reklamu, svojím vlastným telom klamať vedome a zavádzať občanov Slovenskej republiky, len aby sa snažil očistiť meno svojich poslancov potúžených alkoholom. Snaží sa prevrátiť fakty, ktoré sú nezvratné, ktoré sú dokázateľné, ale všetci vieme, ako túto schôdzu vedie. A nielen túto. Už sa dopustil viacerých prešľapov a nemyslím si, že je predseda parlamentu, ktorý je schopný viesť Národnú radu Slovenskej republiky. Tak ako premiér tohto štátu nezodpovedne vládne, myslí si, že len vládne sebe a svojím poslancom, ani nie voličom, tak takisto nemá svoje miesto na svojej stoličke a mal by odísť preč.
A že vraj toto celé je len divadielko. No nie je to divadielko, pretože naozaj ľudia toho majú dosť. A on sa bojí nie poslancov Národnej rady, nie opozície, ale začína sa báť ľudí, ktorí prichádzajú na balkón Národnej rady a ktorí mu to dokážu tiež povedať priamo. Škoda, že mu to nemôžu povedať priamo do očí, lebo tuná nesedí a ani sedieť nebude, lebo sa bojí. Lebo sa bojí a bude sa báť (potlesk), pretože stále na neho budú vyťahované argumenty.
Ďakujem. (Potlesk.)