Videokanál klubu

Takže už ma tu máte znova.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, poslanecký návrh zákona, ktorý predstavila už pani predsedajúca, predkladám spolu s kolegom Jánom Mičovským.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, konkrétne z veľkých a stredných zdrojov, a vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej obrany a ochrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej dochádza k obťažovaniu zápachom.
Návrh zákona je reakciou na požiadavky občanov, ktorí sa na predkladateľov obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší produkovaným stacionárnymi zdrojmi znečisťovania. Práve neznesiteľný zápach je v niektorých regiónoch Slovenska dôvodom zníženej kvality života občanov, obmedzovaním ich dennodenných aktivít či dokonca ich vynúteným presťahovaním.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Okrem toho dáva možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov, ktorých obťažuje zápach, dať podnet na konanie obvodnému úradu životného prostredia, ktorý je v zmysle zákona o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého zdroja a prevádzkovateľovi stredného zdroja. Na uloženie pokuty sa však vyžaduje súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania obyvateľstva zápachom reprezentatívnejším okruhom postihnutých, ako je len tých spomínaných 20 dotknutých osôb.
Návrh zákona umožňuje kontinuálne zlepšovanie kvality ovzdušia a minimalizuje negatívne účinky zápachu na obyvateľov a návštevníkov miest, obcí i voľnej krajiny.
Vytvorenie právneho rámca na ochranu občanov pred zápachom patrí medzi zásadné znaky kultúrnosti a vyspelosti krajiny. Vo vyspelej, kultúrnej krajine by kvalita životného prostredia, ovzdušia vrátane jeho senzorických vlastností a s tým spojená kvalita života obyvateľov mala byť na jednom z prvých miest záujmu každej zodpovednej vlády a parlamentu. Návrh zákona v smere zvyšovania ekologickej, resp. environmentálnej kvality predstavuje impulz v projektovaní environmentálne progresívnej spoločnosti, t. j. krajiny priateľskej k svojim občanom.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, má pozitívny vplyv na životné prostredie i na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Je upravený v primárnom práve Európskej únie, nebudem vám tu citovať konkrétne články. V danej oblasti nebol proti Slovenskej republike dosiaľ začatý postup Európskej komisie, ani konanie Súdneho dvora Európskej únie. Aj stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie možno označiť ako úplný.
Z dôvodu sledovaného cieľa predkladaného návrhu zákona je potrebné rozšíriť aj predmet úpravy zákona o ovzduší. Ustanovuje sa, že zákon o ovzduší upravuje nielen práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou, ako aj pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, ale aj práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľov zápachom. Taktiež ustanovuje konkrétne práva a povinnosti i mechanizmus ochrany a obrany osôb, ktorých kvalita života je takýmito zapáchajúcimi látkami ohrozená.
Nebudem podrobne informovať o tomto zákone, máte to v dôvodovej správe. A blíži sa jedenásta hodina, takže prejdem už len možno na takú komparáciu s tým, ako je to riešené v iných krajinách, pokiaľ ide o meranie pachových znečisťujúcich látok. Viaceré členské štáty Európskej únie, napríklad Holandsko, Veľká Británia alebo Nemecko, ako aj štáty mimo Európskej únie, napríklad Japonsko alebo Austrália, prijali technické normy, ktoré túto otázku upravujú. Takisto aj na úrovni Európskej únie je prijatá technická norma č. 13725 s názvom Ochrana ovzdušia, stanovenie koncentrácie pachu dynamickou olfaktometriou, ktorá je platná od 1. 1. 2004.
Napriek tomu meranie pachových znečisťujúcich látok, povinnosti prevádzkovateľov dodržiavať určité limity znečistenia, týkajúce sa výlučne zápachu vrátane prípadných sankcií, však dosiaľ nebola predmetom úpravy platného zákona o ovzduší v Slovenskej republike. Čiže účelom tohto zákona je eliminovať tento deficit a napraviť tento stav.
Vychádzali sme aj podľa českého vzoru, kde postupujú podobným spôsobom. Za prípustnú mieru obťažovania zápachom sa v Českej republike, teda v českej legislatíve, považuje stav pachových znečisťovacích látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania, pričom pojem pachové znečisťujúce látky sa už v zákone o ovzduší používa, a to v § 9 ods. 1 písm. b).
Opäť tu mám príliš veľa, príliš veľa ďalších technikálií, ktorými vás nechcem obťažovať.
Zhrniem to asi tak, že obvodný úrad životného prostredia, ako orgán ochrany ovzdušia oprávnený ukladať pokuty, je na základe podnetu najmenej 20 osôb povinný začať konanie o udelení pokuty podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a po splnení podmienok v odseku 2 uložiť pokutu vo výške stanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona o ovzduší. Podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet na začatie konania v širšom zmysle, na základe čoho bude začaté konanie z úradnej moci.
To sme už hovorili, že okrem tých 20 dotknutých osôb sa musí k tomu vyjadriť aj príslušné miestne zastupiteľstvo, aby sme eliminovali prípadný nadmerný subjektivizmus v oznamovaní takýchto situácií.
V súlade s cieľom predkladanej právnej úpravy je potrebné, aby sa prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov uložila povinnosť dodržiavať prípustnú mieru obťažovania zápachom. Podľa súčasnej právnej úpravy ukladá obvodný úrad životného prostredia pokuty prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov a obec ukladá pokuty prevádzkovateľom malých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh sa týka iba veľkých a stredných zdrojov, navrhuje sa, aby za porušenie povinnosti dodržať prípustnú mieru obťažovania zápachom uložil obvodný úrad životného prostredia pokutu vo výške určenej zákonom o ovzduší v rozmedzí od 160 eur po 33-tisíc eur prevádzkovateľovi veľkého zdroja a pokutu vo výške od 33 eur po 6 700 eur prevádzkovateľovi stredného zdroja. Je to analógia s inými druhmi znečisťovania prostredia, kde sú určené zo zákona takéto sadzby.
Takisto navrhujeme, aby sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty stanovila na 1. januára 2014.
V mene obyvateľov postihnutých lokalít a regiónov Slovenska aj v mene predkladateľov návrhu vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem.

Ďakujem pekne obom mojim kolegom z výboru nielen za podporné stanovisko, ale aj za to, že vykompenzovali ten môj možno trošku akademický úvod naozaj takým emotívnejším, ľudskejším prístupom.
Ja by som ešte možno doplnil jednu informáciu na osvieženie vašej pamäte, že ideový návrh tohto zákona prišiel všetkým poslankyniam a poslancom začiatkom leta z dielne Občianskeho združenia Tatry, ktoré má asi najväčšie, najviac na Slovensku, a najbohatšie skúsenosti s identifikáciou, mapovaním a nahlasovaním týchto čiernych skládok, neviem, koľko rokov existujú, viac ako desať, zmapovali niekoľko tisíc takýchto lokalít a postúpili tieto informácie príslušným orgánom. Avšak zmocňuje sa ich obrovská frustrácia z toho, že vo veľkej väčšine prípadov tieto orgány nekonajú a práve ten ich pokus osloviť nás všetkých s takou zúfalou výzvou, aby sme presadili týmto zákonom najmä tú účasť oznamovateľa aj z radov občianskej verejnosti na celom správnom konaní. Lebo často je to naozaj, povedzme si úprimne, jediný subjekt, ktorému reálne záleží na tom, aby sa ten problém aj doriešil a tá skládka zlikvidovala, alebo nejakým iným spôsobom zneutralizovala. Takže veríme naozaj úprimne s našimi priateľmi z Občianskeho združenia Tatry, že práve týmto by sa situácia, ktorá naozaj je, nechcem dramatizovať, ale podľa mňa katastrofálna, a potvrdili to aj moji kolegovia z výboru, aby sa výrazne zlepšila.
Takže opäť apelujem na vás. To, že sme sa toho ujali my, alebo teda ja konkrétne, súvisí jedine s tým, že som environmentalista a predseda príslušného výboru, tak som tú reakciu na túto výzvu, ktorú sme, ale opakujem, dostali všetci, považoval za logické, že sa jej ujmem ja s mojimi kolegami. Ale takisto sa toho mohol ujať ktokoľvek iný. Dostali sme to v rovnakom čase, takže aspoň takto by sme mohli aj pozitívne reagovať a výnimočne v nadpolovičnej väčšine aj na opozičný, takzvane opozičný návrh, keďže je to zároveň aj prejav, bol by to prejav určitého uznania pre ľudí, ktorí vo voľnom čase túto nesmierne záslužnú činnosť robia a ktorí sú už zúfalí z toho, ako je to hádzanie hrachu o stenu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, stopercentne s tebou súhlasím. Myslím si, že tie skládky, ktoré som aj ja mal možnosť ešte v roku ´88, teda 1988, kedy ešte bolo nejaké také to prednovembrové dianie, ako člen SZOPK mapovať a snímali sme jednotlivé obce. U nás, v okrese Prešov, môžem povedať, že sme nenašli obec, kde by bolo menej ako 8 skládok a viac. Vtedy sme to ešte na čiernobiele foťáky fotili, mám z toho ešte dosť zaujímavé zábery. A keď si prídem po týchto nejakých 20 rokoch tam pozrieť, čo sa udialo, tak, div sa svete, niektoré možnože už aj zarástli, ale sú tam. Sú tam tie skládky.
Takže myslím si, že každý zákon, ktorý takúto, by som povedal, anomáliu z prírody odstráni, musí byť naozaj iba vítaný.
Koľko tých skládok máme na Slovensku? Tých, ktoré sú, dá sa povedať, tie neriadené? Podľa mojich údajov asi 20-tisíc. To, že máme tam aj nejaké environmentálne záťaže, ktoré sú staré, tých je asi 1 900, to je ďalšia vec. A myslím si, že je to vlastne aj pre tú obec. Ako chce pritiahnuť toho turistu? Toho zahraničného nejakého hosťa? Tým, že tam bude na každom druhom rohu nejaká skládka? Veď je to iba v ich prospech.
Som rád, že v tomto zákone hovoríme aj o povinnosti obvodného úradu životného prostredia pri iných anomáliách, čo má s tým robiť. A zvlášť ma upútalo, že ak dôjde k narušeniu prietočného profilu či vodného toku, k ohrozeniu kvality podzemných útvarov, že musí hlásiť príslušnému orgánu štátnej správy vodného hospodárstva. Super, beriem. Pretože momentálne sa o našu krajinu, by som povedal, ako má vyzerať, nemá kto starať. To znamená, stopercentne tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Zareagujem tak z vlastnej skúsenosti trocha impulzívne, ale veľmi úprimne.
Myslím si, že znenie tohto návrhu je veľmi potrebné a dôležité a z toho logicky sa dá odviesť, že je veľmi potrebné a dôležité, aby naša snemovňa takéto doplnenie zákona o odpadoch prijala.
Prečo si to myslím? Myslím si to preto, že aj keď žiaden zákon nie je dokonalý a tento určite nám nezabezpečí to, aby všetky divoké skládky zmizli, ale je v ňom skrytý jasný potenciál toho, že je veľmi pravdepodobné, že ak sa ho rozhodneme prijať, o čo týmto aj ja prosím a za čo sa prihováram, nie kvôli tomu, že sa to akosi patrí kvôli oddielovým kolegom, ale kvôli tomu, že som o tom úprimne presvedčený. Tak ak sa nám to podarí, takže sa počet divokých skládok zmenší a tie, ktoré existujú, sa môžu stratiť vo veľkom rozsahu.
Myslím si to hlavne kvôli tomu, že moja osobná skúsenosť ako človeka, ktorý je v každej voľnej chvíli hlavne turistom a ktorý ak mám v čomsi nejaký náskok pred priemerným občanom, tak je možno v tom, že za tie desaťročia mám Slovensko slušne zbehané, že je jedným zo smutných poznatkov práve to, že nenachádzame žiadny kataster, žiadnu dolinu, žiadnu obec, ktorá by sa mohla hrdiť tým, že u nás žiadna divoká skládka neexistuje. A to je výzva, ku ktorej sa poslanci Národnej rady zo žiadneho klubu nemôžu obrátiť chrbtom.
Ak by existovalo, teraz taký malý príklad, miesto, kde by sme chceli uložiť srdce Slovenska, keby som bol trocha lyrický, tak by som hlasoval za to, aby bolo umiestené kdesi v oblasti Sihly. Vždy, keď bolo málo času a boli nejakí návštevníci na Slovensku, tak som si povedal, no, ak im chcem ukázať voľačo krásne, tak času je málo, vybehnime na Sihlu, pozrime sa na štyri nádherné smery, dole na Utekáč, dolinou Rimavice alebo naopak, opačná strana, do krásnej doliny Kamenistého potoka alebo sa pozrime smerom na Hriňovú, alebo poďme na Balog, neďaleko Dobročský prales, Klenovský Vepor, nádherné scenérie.
No a minule, o čom chcem teraz povedať ten konkrétny zážitok, bolo to tohto roku na bežkách, objavil som, napriek tomu, že poznám tento kút, pri osade menom Sedmák nádhernú chalúpku, ako keby bola zabudnutá z 19. storočia, prekrásny slovenský kút, hotový pripraviť sa k reprezentácii pôvodného obydlia, zachované všetky prvky, takže som bol z toho prekvapený, ani sa nám stadiaľ nechcelo odísť, hoci bolo veterné a zimné počasie. A neďaleko, skutočne, vedľa tohto klenotu na tom snehu, to znamená žiadny minulý odpad, divoká skládka. Nebudem hovoriť, čo tam bolo, PVC a nejaké, proste všetko škaredé. A bol tam aj človek a ten mi hovorí: "Ja aj viem, kto mi to tam, aj som sa sťažoval, ale, viete, je to taký, čo mi to tam sype, no, má svoje postavenie." Proste, skončilo to tak, tá moja krátka debata, že aj keď bol možno pôvodca známy, voľáko sa nechceli v tej obci naťahovať o to a vypadalo to tak, že tú skládku si bude musieť odpratať tento majiteľ pozemku a toho krásneho domčeka sám.
Som presvedčený, že ak vstúpi do platnosti návrh, ktorý predložila skupina poslancov, že konkrétny prípad tohto človeka by takýto zákon vyriešil, pretože už by sa starosta, obec ani obvodný úrad životného prostredia nemohli k tomuto postaviť nejak bokom. Pretože tam tá výzva je jasná a z toho vyplývajúce dôsledky, kto to musí v takomto prípade spratať, sú zreteľne v zákone, v návrhu zákona písané.
Takže týmto krátkym svojím vstupom som chcel len poprosiť o podporu zákona, ktorý zase patrí do skupiny tých, kde v žiadnom prípade nemôžeme sa tu stavať ako predstavitelia nejakého politického boja, ale ako ľudia, ktorí majú našu krajinu radi a ktorým musí záležať na tom, aby sme do samospráv vniesli nástroje, ktoré umožnia sa voči fenoménu, ktorý je, žiaľ, skutočne veľmi rozšírený, účinne brániť.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Peter Pollák.
Hlavným cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť zmeny, ktorých spoločným menovateľom je zvýšenie efektívnosti správnych orgánov a samosprávy pri ochrane životného prostredia v oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorou je problematika tzv. opusteného odpadu. Zároveň sa návrhom zákona snažíme zabezpečiť efektívnejšiu účasť angažovaných občanov na ochrane životného prostredia.
Opustený odpad, taktiež bežne označovaný ako nelegálne skládky odpadu, je v oblasti environmentálnej politiky jednou z najcitlivejších problematík. Nelegálne skládky odpadu majú bezprostredne negatívny dopad na každého občana štátu, na estetiku krajiny, stav a fungovanie ekosystémov a ich zložiek, vrátane vody, pôdy, ovzdušia, rastlinstva a živočíšstva, až po celý potravinový reťazec a následne na telesné a duševné zdravie ľudí a kvalitu života obyvateľov Slovenskej republiky.
Najškodlivejšími prejavmi existujúcich nelegálnych skládok sú okrem iných:
- reálna či potenciálna kontaminácia pôdy a vody,
- únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia, napríklad pri úmyselnom či neúmyselnom vznietení skládok,
- záber a strata poľnohospodárskej pôdy, často s vysokou bonitou,
- nezvratné zmeny v druhovom zložení rastlín a živočíchov vrátane prenikania inváznych druhov,
- odpad ako pasca pre živočíšne druhy spojené s úhynom živočíchov uväznených v rôznych obaloch,
- kontaminácia potravinového reťazca a následne zdravotné problémy,
- synantropizácia živočíšnych druhov, pretože takéto lokality priťahujú škodcov, napríklad hlodavcov, k ľudským obydliam, priťahujú tiež medvede, líšky do blízkosti lokalít s odpadom a podobne,
- riziko zranení hroziace najmä u menších detí,
- riziko šírenia sa rezistentných druhov baktérií z lokalít s odpadom,
- negatívna vizuálna zmena krajiny a následné znižovanie nielen estetiky krajiny, ale aj turistickej atraktivity postihnutej lokality alebo regiónu,
- komplexné znižovanie kvality života,
- zároveň aj priama strata druhotných surovín, čiže aj dosah ekonomický.
V tom výpočte by sme mohli pokračovať, ale všetci máte určite z vlastného života skúsenosti s týmito nelegálnymi skládkami odpadu, takže viete si predstaviť, o čom je reč. A môžem vás ubezpečiť, že Slovensko patrí k tým najhorším krajinám Európskej únie, aj podľa štatistík, aj podľa empirických skúseností, ktoré máme z terénu v tejto oblasti. Takže o to je potreba riešiť tento problém aj legislatívnou cestou naliehavejšia.
Pôsobenie proti osobám, ktoré vytvárajú nelegálne opustené skládky odpadov a tým priamo spôsobujú vyššie uvedené negatíva, by malo byť nielen prioritou štátu a verejnej správy, ale aj každého zodpovedného občana. Aby tomu tak mohlo byť, štát musí vytvoriť dostatočný právny rámec, ktorý by adekvátnu občiansku angažovanosť v oblasti boja proti nelegálnym skládkam odpadov umožňoval a podporoval.
V snahe o dosiahnutie definovaných cieľov, predchádzanie hroziacim rizikám a odstránenie uvedených negatív sa v predloženom návrhu zákona navrhujú niektoré legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých okruhov, krokov:
a) rozdelenie a špecifikácia kompetencie obcí a obvodných úradov životného prostredia v správnom konaní o opustených odpadoch;
b) participácia Policajného zboru Slovenskej republiky pri zisťovaní osoby zodpovednej za umiestenie takéhoto odpadu;
c) aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti nielen pri oznamovaní opustených odpadov, ale aj v následnom správnom konaní, kde im je priznaný procesný status účastníka konania. To je asi najväčšie nóvum a myslím si, že bola by to aj najdôležitejšia pozitívna zmena v prípade, keby sme tento návrh podporili. Ja sa k tomu ešte dostanem o chvíľu neskôr;
d) povinnosť správnych orgánov postúpiť vec na samostatné konanie v špecifických prípadoch.
Prínosom všetkých uvedených hlavných bodov je urýchlenie správneho konania a zvýšenie jeho kvality najmä z pohľadu transparentnosti a garancie základných ústavných práv a slobôd, ktoré zakladá právo na ochranu životného prostredia podľa čl. 44 až 45 Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, najmä s čl. 13 až 15 a čl. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
V súvislosti s týmto si dovolím pripomenúť, že v tejto oblasti bola proti Slovenskej republike podaná Európskou komisiou dňa 26. júna 2012 žaloba pre nesplnenie si povinností požadovaných vyššie citovanou smernicou o odpade atď. a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nakoniec sa Slovenskej republike podarilo bezprostredné riziko vyplývajúce z tejto žaloby, riziko teda sankcií zo strany EÚ, odvrátiť, to však neznamená, že by sme nemali vyvíjať v tejto oblasti zvýšené úsilie, pretože je otázka času, kedy takéto sankcie prídu znova, ale to nie je ani to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je to, že asi by nám všetkým malo záležať na tom, ako naša krajina a kvalita života na Slovensku bude vyzerať.
A preto si myslím, že aj prijatím tohto návrhu zákona zmiernime to spomínané zaostávanie za štandardom Európskej únie v tejto oblasti, nielen v oblasti legislatívy, ale najmä praxe.
Predkladaný návrh zákona má tak čiastočne negatívny, ale aj reálne i potenciálne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vplyv na rozpočet verejnej správy je totiž v tejto súvislosti nutné chápať v dvoch rovinách. Na jednej strane má návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet obcí, keďže časť výnosov z pokút uložených za priestupky sa stáva príjmovou časťou rozpočtu obce, na druhej strane o takú istú čiastku je ochudobnený štátny rozpočet. Čiže v rámci verejnej správy je tá bilancia neutrálna, ide len o presun časti prostriedkov vybraných z pokút na obce, preto nevidíme v tom nejakú tragédiu. Naopak, minimálne v tom prvom období, kedy dôjde, predpokladáme v prípade prijatia tohto zákona alebo návrhu zákona, k dosť markantnému zvýšeniu výberu prostriedkov z pokút, predpokladáme dokonca zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy.
Návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä na pôdu, vodu, ovzdušie, potravinový reťazec a estetiku krajiny. Má tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže sa navrhuje využívanie nových informačných prostriedkov pri oznamovaní opustených odpadov, pričom podrobnosti upraví ministerstvo životného prostredia vykonávacím právnym predpisom. V neposlednom rade má návrh zákona aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže má pozitívny vplyv na fyzické i duševné zdravie občanov aj potenciálne pozitívny vplyv na zamestnanosť, ktorý spočíva v tvorbe nových pracovných príležitostí súvisiacich s realizáciou a aplikáciou navrhovaných opatrení.
Nebudem čítať podrobne, pravdepodobne to urobí spravodajca, ten súlad s právnym poriadkom Európskej únie, už som sa o ňom čiastočne zmienil.
Záverom by som si dovolil len konštatovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
V mene predkladateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem aj za podporu, aj za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, aj jedna, aj druhá, dve sú tu, vážená predkladateľka, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Áno, tento Trestný zákon, ktorý bol tu predložený pánom ministrom Borecom v tej prvej fáze, zdal sa taký dosť nenápadný, ale skrýval tam v sebe viacero aspektov, práve aj ten predchádzajúci, jeden bol tí drogoví díleri, a práve aj táto druhá skutočnosť, že ktosi bude trestaný za to, že má iný názor na sexualitu ako niekto iný.
Ja sa neviem vynačudovať a žasnem, že aká je tá homosexuálna loby silná. Táto homosexuálna loby atakuje aj tento parlament, atakuje tento slovenský parlament, čo je úplne čosi trápne. Chystajú sa teraz dva pochody v Košiciach. Ak by v zmysle toho zákona, ktorý tuná je, ktosi teraz vyslovil názor a povedal, že to, čo sa bude diať v tých Košiciach v sobotu, že to je porno a perverznosť v priamom prenose, no tak bude môcť byť potrestaný za to, že má teda iný názor. Ak by sa v nedeľu na Pochode za život správali takto heterosexuálni ľudia, tak ako to prezentujú homosexuáli vo verejnosti a na uliciach, tak by sme čo povedali? Že sú normálni? Že sú normálni, neboli by sme z toho pohoršení? Povedali by sme to?
A ešte týchto ľudí my ideme chrániť eskortou. Pomaly aj vojenskou. Ideme ich chrániť políciou. Ja sa pýtam, z čích peňazí to je? To sme tak bohatí? To je tak bohatá krajina, aby sme ešte takto vyhadzovali tieto prostriedky?!
Zatiaľ u nás sa nestalo, že by ich ktosi na ulici napadol fyzicky. Nestalo sa. Sú len zatiaľ komentáre. A vždycky sú to ľudia, ktorí to okomentujú patrične a sú pohoršení. Ľudia sú pohoršení nad tým. My prijmeme zákon v Národnej rade, že takéto perverznosti my ešte aj zákonom budeme chrániť. Zákonom to budeme chrániť. Je to naozaj na pohoršenie.
To, čo sa deje v západných krajinách, kde púšťajú rozprávky o dvoch princoch a o dvoch princeznách, ako sa majú radi, ako sú zaľúbení. To je pohoršenie pre tieto deti. Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody. Lepšie by ti bolo, ako keď pohoršíš jedného z týchto maličkých. Lepšie by ti bolo. A my pohoršujeme mládež, my pohoršujeme deti. Je to čosi nehorázne, je to čosi odporné a obludné!
Ja som pána ministra vtedy prosil, prosil som ho, vynechajte tento úsek z toho alebo ten odsek z tohto Trestného zákona. Dal mi tento prísľub. V druhom čítaní to zostalo. Zostalo. Nemuseli sme byť tuná. Potom sme nervózni, lebo tá schôdza sa naťahuje, ja neviem kedy, však asi zrejme ani neskončíme do konca týždňa, ale je to aj kvôli týmto veciam. Nie je to stále kvôli opozícii, kolegovia! Zamyslite sa, priatelia aj z vládnej strany SMER, či nemáte aj vy na tom podiel. Dovolím si povedať, máte. Pretože tieto čítania tuná nemuseli byť a nemusela byť tuná táto rozprava. Ne-mu-se-la.
Aj pápež František to krásne ako hovorí, to, že ty si nejak orientovaný, a to je jedno, či si homosexuálne, alebo heterosexuálne, to nie je chyba, to nie je čosi, nejaké mínus, ale či to ty praktizuješ. Darmo si ty heterosexuál, keď si neverný svojej žene, keď si neverný svojmu manželovi, keď máš frajerov, keď máš frajerky! Čo poviem, že si dobrý človek, že si hodný nasledovania? Nepoviem to o heterosexuálovi. A rovnako to nepoviem o homosexuálovi.
A takéto rozprávky tuná rozprávať, že akí sú oni nevinní, akí sú dobrí, aké čo všetko. Veď aj americké výskumy, ktoré hovoria, tak práve u homosexuálov je najviac vrážd sprevádzaných práve tými sexuálnymi orgiami. Tak si to dovolím povedať. Najviac. A ešte ich učia, ako nezabiť svojho partnera pri týchto praktikách. Toto považujeme za normálne?! Toto mi ideme chrániť ešte Trestným zákonom?!
Ja to považujem za hrubý spôsob zasahovania do ľudských práv a diskrimináciu. Za to, že ja mám iný názor? V totalite to tu bolo. Boli tuná väzni svedomia. Predvčerom mal pohreb Silvester Krčméry. On bol jedným z nich. Za to, že mal iný názor ako komunistický režim, bol štrnásť rokov v base. Štrnásť rokov v base sedel; štrnásť rokov. A toto chceme my vyrábať teraz zase, takýchto väzňov svedomia v dnešnej dobe? V 21. storočí?!
Nehnevajte sa, že som trošku tak emotívnejšie rozprával, ale tie dve prebdené noci, ktoré tuná boli, tak myslím, že tých emócií bolo trošku viac.
A dovolím si tuná od tohto pultu vyzvať celý národ slovenský, nech v nedeľu ukáže, ukáže svojím protestom aj v Košiciach, a to kultivovanou a pokojnou formou, že sú tu normálni ľudia, ktorí sa zasadzujú za život. Ja sa pýtam, prečo do Trestného zákona neni presadená osobitná skupina, ktorou je rodina? Dnes je rodina napadaná systematicky cez zákony a cez rôzne útoky a cez médiá. Jak to, že rodina neni takto chránená?! Ako je toto možné? Ale budeme tuná homosexualitu obhajovať a chrániť takýchto ľudí. Ako je toto možné?! To neni tá skupina, ktorá si zaslúži svoju ochranu? Nie je to táto skupina, najviac ktorá to potrebuje? Tu od útokov voči rodine smeruje táto západná Európa alebo Európa k inštitucionálnej forme satanizmu. To je strašné, diabolské toto, čo sa deje! A predkladajú sa obludnosti ako normálne hodnoty, ktoré sú chránené ešte zákonmi!
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 583 z 11. júla 2013 navrhol, aby predmetný, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval predmetný návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 583.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Bola tu už rozprava niekoľkokrát ohľadne tejto problematiky. Ja to len tak zopakujem, lebo je to vážna téma.
Žiaľ, musím skonštatovať, že aj na Slovensku je veľmi veľa rodín, kde máme závislých ľudí na drogách, či už ľahkých, alebo tvrdých. Tam, kde sú tí závislí ľudia v týchto rodinách, je to obrovský problém, je to obrovská tragédia. Nevedia si veľakrát rodičia poradiť s vlastnými deťmi. Sú, samozrejme, aj rodiny, kde padne do tejto biedy či už manžel, alebo manželka a rozpadávajú sa tieto rodiny.
Pred chvíľou sme tuná mali, ja som to zmeškal, už dve nočné, keď boli, to bol ten paralympijský výbor. Chcel som to tak aj oceniť, aj doceniť tú skutočnosť, keď mladí ľudia alebo keď ľudia športujú. "Rob, čo chceš, len nerob zle, rob čo chceš, len nehreš." Toto hovoril Don Bosco, je to jeho pravidlo a je obdivuhodné, keď sú to telesne postihnutí, zrakovo či už sluchovo, alebo pohybovo, ľudia a športujú a dávajú sa týmto aktivitám. Je to vždycky lepšie, ako byť závislý, či už na alkohole, cigaretách, ľahkých drogách, a tuná rozlišujeme tú marihuanu alebo pervitín, či heroín, ale myslím si, že byť závislý na čomkoľvek, či už ľahkých, alebo tvrdých drogách, je to nešťastie pre toho konkrétneho človeka, ale najmä pre tú rodinu.
Tragédiou tohto zákona, ktorý bol prijatý, tento Trestný zákon, veď ja v konečnom dôsledku viem aj doceniť tú skutočnosť, kedy v podstate, aby sme boli aj zákonom, ale aj ľudsky tolerantní voči človeku, ktorý je drogovo závislý, ale nemôžem súhlasiť so skutočnosťou tou, že budeme tolerantní voči dílerom. Díler je rozsievač smrti. Díler, ten si zaslúži ten trest. Nech je nie 10, ale aj 15 rokov, nech je v tej base, keď druhým šíri nešťastie, rozsieva smrť a na tom ešte zarába. Je to veľmi neetické, nehumánne a neľudské. Je to čosi, čo je naozaj veľmi zlé.
Preto chcem poprosiť všetkých kolegov, aj keď žiadam o nemožné alebo prosím o nemožné, aby novelu tohto Trestného zákona sme podporili. Naozaj ide o budúcnosť nášho národa, o budúcnosť našich detí, ale nielen detí, ale aj o budúcnosť našich rodín. Čo tu budú za rodiny, kde budú, kde budú narkomani? Sme svedkami toho v západnej Európe. Pozrime sa na západnú Európu. Keď som mal tak možnosť si niektoré tie krajiny prejsť a v skorých ranných hodinách v hlavných mestách, konkrétne mám na mysli teraz napríklad takú Kodaň, a ráno o siedmej hodine vyliezajú z dier títo ľudia, ktorí majú preflámovanú celú noc, zjavne boli pod vplyvom drog a alkoholu, je to veľmi čosi zlé. A boli to rovnako aj dievčatá, aj chlapci.
Myslím si, že ten, ktorý padne do tejto siete, tak je to čosi strašné. Preto ten, ktorý v tejto sieti je aktívne zaangažovaný a šíri tieto drogy medzi mladých ľudí alebo medzi ľudí vôbec celkovo a zarába na tom, jednoducho zaslúži si ten trest.
Pánu ministrovi som hovoril, že je to naozaj tenký ľad. Teraz čo budeme počítať, že koľko máš ty dávok? Tri, päť desať? A podľa toho si užívateľ? A jak ty si opakovane, jak ťa chytím a vo všeobecnosti je aj známe, ktorí sú títo, títo díleri, polícia to vie, a nebude môcť konať. Je to čosi veľmi, čo je, čo nie je dobré. Tak preto je tuná navrhovaná novela toho Trestného zákona a poprosím vás, kolegovia, aby ste sa všetci zamysleli nad tým pri hlasovaní, že či už máte vo vlastnej rodine, alebo v širšom kontexte v rodine takýto problém, alebo vo svojom okolí, či je to sused, alebo susedia. Poslanci Národnej rady a tejto krajiny nemajú byť ľahostajní a ignorantskí voči tomu, ktorým smerom sa bude uberať táto krajina.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 582 z 11. júla 2013 navrhoval, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa prijatie znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 582.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Prajem ešte raz dobré ráno aj tým, ktorí prišli teraz po tých dvoch nočných. Skúsim byť stručný, nechcem, aby sme tu teraz rozoberali vec, o ktorej sa rozprávalo už dva razy v posledných mesiacoch. Prvýkrát, keď minister Borec prišiel s tým návrhom novely Trestného zákona, ktorý podľa nás rozširuje takú benevolenciu voči drobným dílerom drog, a druhýkrát sme o nej hovorili, keď si aj pán prezident Ivan Gašparovič osvojil naše námietky a vrátil tento zákon do parlamentu na opätovné prerokovanie, ktoré bolo znova prelomené, to veto bolo prelomené hlasovaním, ako to my voláme, tej drogovej koalície, aby bolo jasné, kto to je, je to SMER a SaS.
Takže ja skúsim len predniesť ten náš návrh, ktorý vo svojej podstate je veľmi jednoduchý a chce sa vrátiť k pôvodnému prísnejšiemu zneniu Trestného zákona, kde hovorí o tom, že v takomto prípade v spomenutých paragrafoch, ktoré prečítam, nebude možné dohodnúť sa na treste trojročnom, ale bude ten trest od štyroch do desať rokov. Takže skúsim predniesť odôvodnenie zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady, ktorí boli vymenovaní.
Cieľom návrhu zákona je napraviť škody, ktoré Slovensku a jeho občanom spôsobila v oblasti prevencie kriminality, najmä u mladých ľudí, drogová koalícia tvorená politickými stranami SMER - sociálna demokracia a Sloboda a Solidarita, ktoré 22. mája 2013 schválili novelu zákona č. 300/2005 v znení neskorších predpisov, ktorá otvára dvere veľmi závažným a kontroverzným zmenám v slovenskom právnom poriadku v oblasti trestného práva.
Chcem povedať aj za kolegov, že to nie je nejaký náš súkromný názor, ktorý sme si vytvorili nejakou špekuláciou alebo teoretizovaním nad číselkom tri alebo štyri, prípadne nad paragrafmi, ale dostali sme naozaj veľmi silné a veľmi často aj emóciami podané vyjadrenia ľudí, ktorí si to takisto nevyčítali alebo nevycucali len z prsta, ale ktorí pracujú s ľuďmi v tejto oblasti zasiahnutej drogami a ktorí vedia, o čom hovoria.
Zákon, ktorý schválila táto drogová koalícia, bol následne Národnej rade Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. V časti II a v druhom bode rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 10. júna 2013 sa k zmene znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona o inom uvádza nasledovné, citujem: "Nemôžem súhlasiť so znížením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky pri trestnom čine podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog. Platná a účinná zákonná úprava je primeraná a využitím príslušných trestov právnych inštitútov umožňuje v trestnom konaní zohľadnenie všetkých špecifík daného prípadu okolností spáchania trestného činu i osoby jeho páchateľa." Koniec citátu z odôvodnenia prezidenta Slovenskej republiky.
Napriek týmto výhradám prezidenta bol dňa 25. júna 2013 zákon Národnou radou Slovenskej republiky schválený s pôvodne navrhovaným znením § 172 ods. 1 Trestného zákona. Náprava škôd, ktoré tento zákon Slovensku spôsobuje, je preto stále aktuálna. Táto náprava, ktorú navrhujeme, spočíva v novele Trestného zákona spôsobom, ktorý čo najskôr odstráni negatívne dopady drogovej novely Trestného zákona na slovenskú spoločnosť a uvedie veci do pôvodného stavu formou prijatia pôvodného znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona platného do nadobudnutia účinnosti drogovej novely Trestného zákona.
Toľko by som povedal na úvod. Neviem, či bude prebiehať rozprava, pretože, hovorím, už dvakrát prebehla. Náš návrh je taký, cítime to ako povinnosť vo svedomí, stotožňuje sa s nami aj pán prezident, alebo my sa stotožňujeme s pánom prezidentom. A ja vás vyzývam, aby sme naozaj túto nápravu vykonali jednoduchým hlasovaním, kde vrátime túto vec do pôvodného stavu. Ak bude záujem o rozpravu, samozrejme, budeme sa radi o tom rozprávať.
Zatiaľ ďakujem.