Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni a kolegom, že reagovali rozpravou.
Takže, áno, beriem, že je to tam nejaká spätná retroaktivita, sčasti to zaváňa, je to rozobraté v tej dôvodovej správe, takže myslím, že dá sa to tam z toho jasne vidieť, aké sú tam ústavné rozsudky Ústavného súdu aj Českej republiky, aj u nás.
Ja by som povedal skôr takúto myšlienku na tento problém. Keď sme vedeli reštituovať poľnohospodársku pôdu a likvidáciu našich poľnohospodárskych, vtedy kulakov, podnikateľov, ktorí boli v ´48., prečo by sme nemohli reštituovať aj túto oblasť, ktorú štát zanedbal, keď sa, keď dochádzalo k privatizácii tejto energetickej, energetických sústav a sietí?
V celom našom zákone sa tá filozofia nesie, aby sme ten jednorazový, ktorý, áno, nárok v tomto zákone, ktorý je momentálne platný, je tam ten jednorazový nárok na odškodnenie. My tú filozofiu meníme, ako povedal pán Zsolt Simon, že tento zisk je stály, on je permanentný. To nie je jednorazový, lebo to je iba o drobnom.
Takže preto by sme chceli, aby ten vlastník cítil, že to jeho vlastnícke právo je tak tým užívateľom nedotknuté, resp. adekvátne dotknuté, že ten príslušný nejakú finančnú náhradu za to má každoročne. Nie iba jednorazovo. Jednorazové riešenie nerieši tento prípad.
Keby sme to vzali striktne, tak musím povedať, že štát sa na to podľa môjho názoru vykašľal. Doslova vykašľal, lebo, ako bolo povedané, všecko bolo naše, vlastnícke právo k pôde je o ničom, užívacie právo nad vlastnícke a tak sa správa, žiaľ, v mnohých prípadoch aj dnes a ako keby sme chceli iba zakryť oči, pretože tam tieto energetické, resp. držitelia oprávnení majú dobré miesta, z ktorých dá sa veľmi zaujímavo následne či už lobovať, alebo fungovať aj v iných intenciách ako v tých, že ten vlastník by niečo mal dostať.
Myslím si, že aj tá kvantifikácia, ako povedala kolegyňa, áno, malo by to byť jasné, len my sme urobili takéto podmienky na tom našom Slovensku, že to pre našich podnikateľov, sme im dali vyslovene že modré z neba. A možno, áno, keď, tak môžeme aj na túto tému sa podebatovať a prípadne tú kvantifikáciu urobiť, ale skôr sa budem asi uberať cestou reštitúcií v tejto energetickej nejakej oblasti k pozemkom, cez ktoré tie energetické siete idú.
Poznám veľa ľudí, ktorí, doslova vedľa domu mu ide takáto sieť a celá jeho záhrada, ktorá má možno pol hektára, je takýmto, umiestnením takejto siete hendikepovaná tzv. technická pôda, na ktorej nemôžeš ani sadiť stromy, nemôžeš proste nič, hlavne že za to platíš dane. A keď si v intraviláne, tak nie malé. No ale máš smolu, pretože štát vo verejnom záujme socialistického hospodárenia tak to zariadil a demokracia si zakrýva oči a do dnešného dňa to nevysporiadala, vážení, nevysporiadala. A ja budem až dokonca sa biť, aby reštitúcia pri takýchto skutočnostiach, ktoré nastali, u takýchto vlastníkov bola aj možno legislatívou vytvorená a následne títo občania aby boli odškodňovaní.
Ako to dopadne, dajme sa prekvapiť. Je to iba prvé čítanie, takže myslím, že keď vznesiete nejaké ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú po tej stránke vašej odbornosti, v ktorej ste doma, energetici, resp. pozemkári, ja len budem rád, keď vylepšíte a dokážete tým, že nekašleme na našich občanov, a aby sme sa vedeli potom postaviť im pred oči a povedať, že, áno, aj to sme chceli. Chceli sme to urobiť, urobili sme to a to vlastnícke právo si štát uvedomuje, ako je definované v ústave našej republiky a vám ho aj garantuje.
Takže budem veľmi rád, ešte raz v závere by som chcel požiadať, poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ja len na faktickú pripomienku pána Přidala. Ja nechápem, prečo by sme mali nejaké predpoklady, kvantifikácie robiť v štandardnom trhovom prostredí, v štandardnom trhovom vzťahu, ktorý je potrebné upraviť. Čo tam chceme kvantifikovať? Každý, kto podniká, je si vedomý toho, že ak si prenájme takéto pozemky, je povinný vysporiadavať náklady s tým spojené. Čo chceme kvantifikovať? Je to prirodzený prvok trhového mechanizmu. Ten, kto podniká, má garantovaný oprávnený zisk, cyklický zisk, predsa má počítať s tým, že si má vysporiadať aj cyklicky generované náklady. Čo je na tom neštandardné a čo tam chceme dopredu kvantifikovať?

Vážený pán predsedajúci, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár slovami podporila návrh pána poslanca Fecka aj ako spoluautorka predkladanej novely zákona.
Ako už sám spomenul, tento zákon cyklicky podávame na druhýkrát, zotrvávajúc stále v našom pevnom presvedčení, že v trhových podmienkach je predsa neprípustné, aby majitelia pozemkov, ktorí k dispozícii udeľujú svoje pozemky a svoje vlastníctvo pre rôzne energetické zariadenia alebo energetické stavby, energetické siete, aby ostali bez akejkoľvek reciprocity. V trhovom prostredí je to normálne, je to štandardné, a preto za takýto štandardný a oprávnený návrh zákona my považujeme aj túto novelu.
Nechceme nič netradičné, iba zrovnoprávnenie podmienok pozícií práv a povinností medzi dvoma stranami, ktoré sa ocitajú na energetickom trhu, a to sú tí držitelia povolení, t. j. energetické subjekty, rôzne energetické spoločnosti a potom, samozrejme, vlastníci jednotlivých pozemkov, ktorí do dnešnej doby napriek tomu, že sa energetický sektor sprivatizoval, ostávajú bez akejkoľvek odmeny.
Zastávame sa, podobne ako to povedal pán Simon, nielen jednorazovej úhrady pri zriadení vecného bremena, ale opakovanej náhrady za toto zriadené bremeno, za opakovaný vstup alebo opakované obmedzenie využívania toho vlastníckeho práva, pretože to považujeme opäť za normálne, štandardné, za štandardné v trhovej spoločnosti, v ktorej žijeme vlastne, ak sa nemýlim, od prelomového ´89. roku.
Nerozumiem teda prečo, ak aj pri prvom predkladaní toho zákona neboli vznesené nejaké pádne vecné argumenty, nechápem, prečo to vládni poslanci nepodporili. Nepodporili to, samozrejme, ale ani viacerí opoziční poslanci. Rada by som si vypočula nejaké naozaj pádne argumenty, lebo ani tie, ktoré predniesol pán Přidal, mi neboli zrozumiteľné, nepresvedčili ma. Bude dobré, ak si tieto otázky zodpovedáme, pretože naozaj vyzrel čas na to, aby sme v trhových podmienkach, obzvlášť na pozadí prísľubov sociálne orientovanej vlády, ktorá zdôrazňuje potrebu solidarizácie spoločnosti smerom k občanovi, aby sme tento zákon do toho druhého čítania predložili. A ak budú nejaké procesné chyby alebo vecné nedostatky, aby sme si ich vyjasnili a takto dali odpoveď majiteľom pozemkov, ktorí už niekoľko rokov čakajú na to, kedy ich parlament vyslyší a kedy ich práva voči energetickým subjektom zrovnoprávni.
Takže s týmto apelom vstupujem do podpory tohto zákona pre kolegu a verím, že pri hlasovaní o tomto návrhu zákona budete zvažovať všetky prednesené podporné argumenty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z.
Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva.
Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky.
Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu.
Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť.
Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý "právo vlastniť majetok". "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú", hovorím za primeranú, "náhradu."
Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike.
Po prvé: "Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."
Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné.
Po druhé: "Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."
To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva.
Za ďalšie. "Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."
Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom.
Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: "Vážený, neviete, o čom hovoríte." Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur.
Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde.
Ďalej. "Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."
Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za.
"Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."
Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia.
"V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."
Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení.
A po posledné. "Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."
Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou.
Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností.
Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie.
Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil.
Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete za to ani cent a vy s prižmúrením oka poviete, že nie, načo. No asi ste dosť bohatí na to, že to nepotrebujete. No ja si myslím, že máme tam tisíce a tisíce vlastníkov, ktorí nie sú tak ako my, nemajú takýto príjem, a myslím si, že bolo by to fér. Je to fér, ak niekto chce podnikať na mojom majetku, aby sa so mnou vysporiadal.
To, že sme to nestihli a sme to pustili nadivoko po roku ´90, ešte neznamená, že sa s tým nemáme vysporiadavať aj po niekoľkých, možnože desaťročiach alebo niekoľkých rokoch.
Preto chcel by som vás, kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu pozmeňujúceho zákona k zákonu o energetike.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

V tej dobe to naozaj bolo aktuálne, mal som dva návrhy, teraz, žiaľ, už nie.

Pán predseda, ja som 14.15 mal spolu s ďalšími dvomi poslancami procedurálny návrh, povedali ste, že ho dáte neskôr (reakcia z pléna), áno, na začiatku ďalšej schôdze. Ten návrh doteraz nebol povedaný, ja som mal dva návrhy, ktoré sú tým, že som svoje právo nemohol uplatniť vtedy, keď vy ste povedali, pošliapané. Ja nemôžem uplatňovať svoje práva, vy opäť porušujete rokovací poriadok, pán predseda. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 630), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 604 zo 7. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento môj návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami.
Čo k tomu dodať? Znovu je to môj recyklovaný zákon, pretože tvrdím, aj to je problém, treba sa s tým zaoberať a kolegovia na pozemkových úradoch majú s tým dosť veľký problém. Pretože Slovenský pozemkový fond ako vlastník štátnej pôdy, myslím si, že mal by v prvom rade tú pôdu chrániť a dávať ju v zmysle jeho štatútu na reštitučné a iné účely, na ktoré bol prioritne ustanovený.
O čo tu vlastne ide? Je to veľmi malá a krátka novela, ale myslím, že podstatná. Cieľom je, aby súčasné znenie tohto zákona, ktoré hovorí, pokiaľ má samospráva alebo vyšší územný celok nejaký nevysporiadaný pozemok pod nejakou stavbou, tak môže požiadať pozemkový úrad o pozemkové úpravy a môže si nárokovať na pozemok vo vlastníctve štátu.
Zdá sa mi, že štátne pozemky, ktoré tu máme, neni ich veľa, je to okolo 125-tisíc hektárov na Slovensku, z toho možnože polovica bude lesných. Myslím si, že tieto pozemky, jak som už spomínal, sú všetkých občanov a mali by sme ich v prvom rade chrániť a dať ich tým občanom, ktorí, samozrejme, majú na to nárok.
Ale v tomto prípade ja hovorím, že pokiaľ sa rozhodne samospráva alebo vyšší územný celok, že ide vysporiadať pozemky pod týmito stavbami, ktoré nemá vysporiadané majetkoprávne, mal by v prvom rade použiť svoje portfólio pozemkov, čo má na listoch vlastníctva, až tak siahať na štátne. Myslím, že má to svoju logiku. My sme poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme poslancami ani VÚC-ky, ani mesta, ani okresu, takže myslím, vážení kolegovia a kolegyne, že chrániť štátny majetok je naša prvoradá úloha.
Tak preto dávam takýto pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že: "Ak vlastník stavby nemá k dispozícii náhradný pozemok na uplatnenie postupu podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitných predpisov."
Je to jednoduchá novela, jak som povedal, ale zaväzuje prv minúť pozemky adekvátne, náhradné, ktoré má buď obec, alebo samospráva v svojom vlastníctve, a až potom ideme na štátne pozemky.
Aj dneska ráno sme tu mali predložený návrh zmeny zákona od pána Chomu, ktorý hovoril o vyvlastnení tiež pod stavbami, tiež pod komunikáciami. Tak beriem, že viac-menej už máme tu jeden zákon, nehovorím, že sa bijú, ale sú tu možnosti ako vysporiadavať. A bol by som veľmi rád, keby sme napriek nejakým politickým potýčkam sa nad nich povzniesli a povedali, že má to logiku, chránime štátnu pôdu. A samospráva, pokiaľ, samozrejme, už nemáš, alebo vyšší územný celok, takýto pozemok, môže siahnuť aj na štátny a formou pozemkových úprav pozemkový úrad urobí pozemkové úpravy.
Takže chcel by som vás poprosiť a požiadať o schválenie a podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu zákona o majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal trio mojich zákonov, ktoré budú nasledovať v nasledujúcich hodinách, a začali by sme zákonom o veterinárnej starostlivosti.
Otvorene poviem, keď som ho prvýkrát zaregistroval v tomto pléne, bolo to v júli minulého roku cez ústa pána poslanca Podmanického, bol som veľmi rád, že reaguje aj na takýto spôsob ohrozovania zdravia našich ľudí, že podmienil chov cicavcov, teda triedy cicavcov, to znamená veľké šelmy, ktoré sú definované v príslušnej vyhláške, že musí, keď chce niekto ich chovať, že musí mať súhlas obecného úradu, resp. zastupiteľstva samosprávy.
Ja som to veľmi kvitoval a fandil som mu, aby sa to zvládlo, a keďže som tiež bol chovateľom nie síce exotických nebezpečných zvierat, ale papagájov, tak, samozrejme, každý máme k tomu zvieratstvu svoj vzťah, tak ja som mal trošku bližší. Tak som sa pozeral, že keď už tam máme tie pandy, resp. šelmy a iné, trieda teda cicavcov, prečo tam nemáme aj ďalšie, ktoré sú nebezpečné, ja tvrdím, exotické zvieratá.
Nehovorme teraz, že aj náš komár nás môže kusnúť, a teda je tiež nebezpečný, aj naša myš nás môže pokúsať, je tiež nebezpečná. Povedzme skôr o tých exotických. Lebo keď by som si pred 40 rokmi nevedel predstaviť, že by vedľa môj sused choval tigra alebo leva, alebo nejakého hada prudko jedovatého, alebo nejakého škrtiča, tak teraz si to predstaviť viem, a veľmi živo. A iba napríklad v takej Trnave pred troma rokmi žilo 12 levov a 30 tigrov, neboli v cirkuse, boli legálne v chovoch.
Samozrejme, že tvrdím, každý, kto chce takéto nebezpečné, hovorím, exotické zvieratá chovať, mal by spĺňať príslušné kritériá. To je jedna vec, to je bez pardonu, to znamená veterinárne, hygienické a ďalšie.
Ale myslím si, že okrem toho, a pán Podmanický to vystihol, ale, hovorím, nie v plnej šírke a to ma trošku mrzí, že v prvom rade je tu človek, jeho zdravie, jeho bezpečnosť. A pokiaľ to nebude takto postavené, tak prakticky ten chov by nemal čo robiť u príslušného žiadateľa.
Preto ešte raz hovorím, som veľmi rád, že takto otvoril takúto tému. Tento môj návrh zákona, ktorý teraz tu dávam, tento pozmeňujúci návrh je vlastne už tretia recyklácia, pretože je to problém a myslím si, že mali by sme problémy riešiť.
Človek, ktorý má takéhoto suseda, povedzte mi, ako sa môže brániť? Ja by som nerád, aby sme riešili až dôsledky, my musíme robiť prevenciu. A tou prevenciou je práve legislatívny návrh, ktorý hovorí, že pokiaľ chceš, tak musíš splniť, aby si tú bezpečnosť tvojho suseda, tvojich susedov neohrozoval.
Tak ako som povedal, nemám rád výhybky, nemám rád dvojkoľajnosť, ja mám rád jednu cestu, ktorou sa ide, ale poriadne vyasfaltovanú, tak preto, keď som si pozrel, že ako je v Slovenskej republike zadefinované nebezpečné zviera, tak som to našiel vo vyhláške, ktorá má č. 143/2012, a predstavte si, že sú tam ďalšie triedy a práve o tie triedy mi ide. Sú to triedy živočíchov, teda nebezpečných druhov živočíchov, ktoré sme už definovali, ja tu nevymýšľam modré z neba, ani koleso nevymýšľam, už je to v našej legislatíve, len chcem, aby to bolo a platilo to aj v tých ďalších príslušných zákonoch, ktoré sa týkajú aj tejto vyhlášky, a aby sme to mali ujednotené. A práve tu sú tie triedy. To je trieda pavúkov, citujem, sú tu šťúry, potom je tu trieda paríp a žralokov, trieda obojživelníkov, trieda plazov a tá piata trieda, to sú tie cicavce, ktorú pán Podmanický už stihol do svojej novely tohto zákona o veterinárnej starostlivosti zakomponovať a už je to vlastne platné.
Takže preto znovu budem tento zákon predkladať až do konca volebného obdobia, pretože je to problém, a nerád by som bol, aby problémy nám vyšumeli jedným čítaním v pléne Národnej rady a potom sa tvárime, že už nič sa nedeje. Neprešlo mi to. Nič, v pohode. Ja hovorím nie. Ja sa bijem až do konca a dúfam, že každý poslanec, pretože problém sa musí riešiť. Tak som bol učený doma, tak som bol učený na škole, tak ma učí život.
Tak preto, vážení kolegovia, keď dovolíte, znovu vám predkladám novelu tohto zákona o veterinárnej starostlivosti a tieto výhrady, ktoré tu boli spomenuté, že koľko papierovačiek budú musieť mať naši úradníci na mestských úradoch, neberiem. Nehnevajte sa, neberiem. Aj keď sme dávali evidenciu psov, koľko tam tých papierov bolo? Aká agenda sa musela otvoriť? Nechcete mi povedať, že nebezpečných exotických zvierat máme viac ako psov.
Myslím si, že nemali by sme podceňovať takéto nebezpečenstvo života našich občanov. A posledný prípad, čo si spomínam, bol v Košiciach. Áno, v medziobdobí, keď som dával tento zákon, kde našli, 7-metrový to bol had?, škrtič a nevedeli, čo s ním robiť. Proste skade to, čo to prišlo? Nestalo sa nič. No chvalabohu.
Myslím si, že mali by sme chrániť našich občanov, Budem si za tým stáť, pretože na to sme tu. Štát, ktorý nechráni svojich občanov, nemá tu čo robiť.
Preto, keď dovolíte, myslím si, že uznáte to, neni žiadna politika, nerobím si politiku, chcem, aby občania mali dôveru v našu legislatívu, že sa majú o čo oprieť aj orgány, ktoré by prípadne možnože aj úmrtie následne mali vyšetrovať, aby sa mali o čo oprieť. Žiaľ, v súčasnosti sa pri takýchto triedach nebezpečných živočíchov, ja hovorím, že exotických, nemajú o čo oprieť.
Tento predkladaný návrh vlastne rozširuje právomoc obce, obecného zastupiteľstva, udeliť súhlas s chovom alebo s držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov, a to nielen triedy cicavcov, ako som už spomenul. Zjednocujeme vyhlášku aj tohto zákona a vlastne táto vyhláška sa stáva prílohou tohto zákona.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som vás poprosil naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona, ktorý, myslím, že má logický uzáver. Nechcem, hovorím ešte raz, robiť dvojkoľajnosť, chcem zjednocovať a zjednodušovať legislatívu, ktorá sa tejto oblasti týka. Takže chcel by som vás pekne požiadať a poprosiť o podporu tejto mojej novely zákona o veterinárnej starostlivosti.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten návrh je tak jednoduchý, že asi bude najjednoduchším využiť prvú chvíľu mojej možnosti predložiť vám tento návrh v mene svojom a v mene kolegu pána poslanca Viskupiča, aby som jeho celé znenie prečítal.
V zákone o vysielaní a retransmisii sa § 18 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie nasledovne: "Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, aby do vysielania boli zaradené filmy v anglickom jazyku sprevádzané otvorenými titulkami v štátnom jazyku, a to minimálne 52-krát v jednom kalendárnom roku."
To je plné znenie návrhu, ktorý predkladáme. A teraz dovoľte niekoľko slov o jeho odôvodnení a uvedení do rozpravy.
Možno bude vhodné, keď pripomeniem istého pána Zamenhofa, ktorý vyrastal v poľskom mestečku, ktoré bolo mnohonárodnostné, a, myslím, bol to Bielostok, a on v tomto mestečku, vďaka možno aj tej mnohonárodnosti a tým aj s tým spojenej mnohojazyčnosti, sa postupom času naučil ovládať 12 jazykov. Zrejme pri takejto skvelej lingvistickej výbave nemal dôvod byť nespokojný so svojou možnosťou a schopnosťou sa dorozumievať. Napriek tomu zdá sa, že bol nespokojný a bol nespokojný natoľko, že vstúpil do histórie. Vstúpil tak do histórie, že stal sa autorom jazyka, ktorý bol predstavený verejnosti už v predminulom storočí, v roku 1887, a ten jazyk všetci poznáme pod názvom esperanto. Ak by sme mali zhodnotiť, ten jazyk bol mimoriadne zrozumiteľný, jednoduchý, ľahko naučiteľný, mal všetky predpoklady na to, aby dosiahol cieľ, ktorý jeho autor sledoval. Sledoval myšlienku vzájomného dorozumenia sa ľudí, ktorí mnohokrát majú možno veľmi blízko k sebe, ale tým, že hovoria každý iným jazykom, tak vzniká bariéra, ktorá de facto by nemala byť a ktorá ani neexistuje, ale "nemému decku ani vlastná mať nerozumie" a dvom ľuďom, ktorí sa nevedia porozumieť, je veľmi ťažko možno niekedy dať spoločnú myšlienku a, naopak, veľmi ľahko je ich postaviť proti sebe. A on skutočne žil v tom mnohonárodnostnom prostredí Poliakov, Rusov, Židov, Nemcov a vychádzal zrejme zo svojej skúsenosti.
A prečo to hovorím takto na úvod? No preto, lebo pán Zamenhof mal vo všetkom pravdu. Jeho jazyk bol skutočne svojím spôsobom geniálny, zrozumiteľný, zapamätateľný, naučiteľný. Mal len jednu smolu. Nestal sa tým, čo od neho jeho autor očakával, svetovým jazykom dorozumenia medzi národmi a tým základným predpokladom k tomu, aby na tomto maličkom kúsku vesmíru, ktorý sa nazýva Zem, panoval relatívne pokoj, ľudskosť a porozumenie.
A prečo sa to tak nestalo? Nuž, vývoj ide niekedy iným smerom, ja to nebudem tu zdôvodňovať. Nedisponujem takým množstvom informácií, aby som to vedel tu primerane ponúknuť, ale jednoznačne môžme dnes na základe skúseností potvrdiť, že svetovým "esperantom" napriek úsiliu pána Zamenhofa sa už dnes, dá sa povedať celkom presvedčivo, na dlhé obdobie stal jazyk anglický.
A keďže ten jazyk anglický je naozaj potrebné ovládať, možno tak ako všetky jazyky, určite bude tu reč aj o tom, že prečo teda angličtinu áno a iné že by nie. Určite budem z tých, ktorí budú vždy hájiť nárok na materinský jazyk každému alebo nárok na druhý jazyk, akýkoľvek, každému, aký si vyberie. Ale predsi len ten jednotný spoločný jazyk, jazyk anglický, je zjavne víťazom dlhodobým a bolo by veľmi dobré, keby sme ho vedeli využiť pre všeobecné porozumenie ako naozaj prvý z druhých jazykov po materskom.
A takou inšpiráciou k tomuto veľmi jednoduchému návrhu zákona je moja skúsenosť z Nórska. Ja už som sa tu párkrát k Nórsku hlásil, mám ho ozaj rád a pri niekoľkých pobytoch vždy ma prekvapilo, že v Nórsku vedeli jazyk anglický použiť mnohí ľudia, kde by som to nepredpokladal. Jednoduchí farmári, ľudia, ktorí sedeli pri vreci zemiakov a zaväzovali na ňom šnúrku, ale prechádzali relatívne, nechcem povedať na plynulú, ja angličtinu tak neovládam, že by som mohol povedať, že by som to vedel oceniť, naopak, patrím k tým práve, ktorí by potrebovali sa veľa, veľa doučiť v angličtine, ale bol som prekvapený, že to tak prechádza tými rôznymi sociálnymi skupinami, že akýsi problém o druhom jazyku Nóri nemajú. Angličtina je tam prirodzeným druhým jazykom.
Samozrejme, človek sa spytuje, to máte také dobré školstvo, to máte také dobré výchovné zariadenia, kurzy, kde sa všetci naučia také dobré metódy, že odmalička sa? Že ani nie, že my vieme tak anglicky vďaka tomu dobre, že u nás vlastne sa v televízii žiadne anglické filmy nedabujú, ale len titulkujú. A odmalička sa to ľudia takýmto spôsobom ľahšie naučia.
Nechcem preceňovať túto skúsenosť, tento poznatok, ani ho nemám presne overený, nie je štatisticky nejak potvrdený, ale verím tomu, že bez toho, aby sme naším návrhom negovali akékoľvek vzdelávacie systémy, bez toho, aby sme zasahovali do rozhodnutia rezortu školstva, koľko jazykov, od akého veku. Chceme ponúknuť tento jednoduchý návrh, ktorý nás nestojí nič. Naopak, ktorý keby sme tu brali z hľadiska verejnoprávnej televízie, tak vlastne ešte zlacňuje prevádzku štátnej inštitúcie, pretože, isteže, dabovanie je výrazne drahšie ako titulkovanie. Na druhej strane bez toho, aby sme mali zámer, množstvo umelcov, ktorí možno majú celkom zaslúžené a primerané zárobky, rozšírené aj o možnosť robiť práve dabing. Veď filmy môžu byť aj titulkované, aj dabované. Bez toho, aby sme teda chceli čokoľvek obmedziť, práva na náš krásny materský jazyk, bolo by veľmi dobré, keby sme ponúkli ľuďom, ktorí cítia, že by vedeli si veľmi vhodne doplniť svoje jazykové schopnosti alebo neschopnosti práve aj takýmto prirodzeným spôsobom, že zaujímavý film, ktorý je ponúknutý verejnoprávnou televíziou, je možné pravidelne, preto tam hovoríme v tom návrhu o 52-krát, teda raz za týždeň, aby v nejakom primeranom termíne verejnoprávna televízia ponúkla takýto film v anglickom znení s titulkami. To znamená, aby človek mohol konfrontovať, čo rozumel, čo nerozumel, aby zároveň udržal kontakt s týmto filmom.
Takže táto skúsenosť z toho Nórska a táto potreba a presvedčenie o tom, že my ku svojmu krásnemu rodnému jazyku potrebujeme to "esperanto" a tým "esperantom", či sa nám to pozdáva, alebo nie, sa stala angličtina, tak navrhujeme takéto veľmi jednoduché znenie, ktoré by zasiahlo do súčasného zákona o vysielaní a retransmisii.
Toľko moje úvodné slovo. Ďakujem pekne.