Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, myslím si, že návrh, ktorý sme si práve vypočuli, poslanecký návrh pána Hlinu je veľmi aktuálny a potrebný. Napriek tomu si dovolím istú skepsu vniesť do tohto rokovania a povedať, že možno aj keď viem, že jeho kroky viedli dobré úmysly, nie je dostatočný, lebo sa obávam, že tie zlá, ktoré sa dejú pri štátnych pozemkoch a výmenách štátnych pozemkov, sú také veľké, že tu možno ani samotný súhlas vlády ako celku alebo predsedu vlády nemusí ešte znamenať tú garanciu, ktorú zrejme predkladateľ návrhu do svojho zákona, do svojho návrhu vložil.
Ja, samozrejme, to popieram s dobrým úmyslom, lebo napokon popieram aj sám seba, totižto my môžme kľudne povedať, že sme s pánom kolegom Hlinom v istom konkurenčnom postavení, pretože aj keď nie úplne totožný, ale veľmi podobný návrh zmeny zákona 326 o lesoch v § 50 som ja už z tejto tribúny čítal dvakrát v tomto volebnom období a vždy to bolo neúspešné. Boli to pokusy otvoriť tristodvadsaťšestku pri zákone 111 o štátnom podniku a inými slovami, ale v podstate veľmi podobnými sme sledovali, ako predkladatelia práve to, aby v prípade výmeny pozemkov štátnych lesov nestačil súhlas rezortného ministra, ale aby to bolo podmienené aj súhlasom vlády. Takže na jednej strane hovorím pánovi poslancovi Hlinovi nedostatočné, na druhej strane sa priznávam, že niečo podobné sme už dvakrát urobili, takže vlastne kritizujem aj sám seba.
No áno, lebo mám pocit, že mlčanie ako odpoveď na rôzne poukázania na veľmi konkrétne veci, tak ako to urobil aj poslanec Hlina, ako keby nenachádzali žiadnu odvetu, žiadnu ozvenu, to klasické hádzanie hrachu na steny, na stenu, ako keby tu platilo úplne zjavne. Nuž tak ma napadá, že možno, pán kolega, budeme musieť, ak by toto neprešlo, tento tvoj návrh, asi fakt sa zamyslieť nad ešte účinnejším spôsobom. Napadá ma len príklad Švajčiarov, ktorí možno by v takomto prípade vložili rozhodovanie o ich lesoch do rúk svojich vlastných a vyhlásili referendum, že či občania súhlasia s takouto výmenou, lebo občania majú veľa dôvodov nesúhlasiť s množstvom vecí, ktoré sa týkajú Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, alebo, aby sme boli spravodliví, nie všetku štátnu lesnú pôdu spravuje len tento podnik, teda aj ktoré sa týkajú štátnych pozemkov na lesných územiach.
Prečo som skeptik? No preto, lebo už to tu zaznelo aj dnes, zaznelo to mnohokrát aj v minulosti a ešte to asi bude musieť zaznievať. Môj príbeh začal pred mnohými rokmi a stále nie je dopovedaný. Ja som sa síce stal poslancom, čo teda beriem ako veľkú zodpovednosť a výzvu, vďaka tomu, že som poukázal na, nazveme to, na nepeknosti v štátnych lesoch, ale dodnes tie odpovede na otázky, ktoré sme nastolili, neprichádzajú. Nie je tak dávno, dva mesiace dozadu, bola relácia v Slovenskom rozhlase naživo, bol tam pozvaný pán minister vnútra ako šéf vyšetrovateľov, bol tam pozvaný generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky, že čože sa to udialo za tie štyri roky, ako postúpilo vyšetrovanie vecí, ktoré, ktoré sú spojené nie s riadením, ale takpovediac doriadením tohto podniku. No je tu ticho, možno odpoveď raz príde, možno štyri roky sú málo, prípad je zložitý. Len tu chcem poukázať a povedať, áno, je tu dôvod na to pochybovať o tom, že veci sa vyriešia, keď to bude v rukách - v prípade výmeny pozemkov - premiéra, resp. vlády. Lebo zdá sa, že tu ako keby vo vnútri boli zacyklené mechanizmy, ktoré aj ten najlepší úmysel posúvajú kdesi do stratena a občan, ty sa zmier s tým, že tvoj majetok, o ňom sa bude rozhodovať spôsobom, ktorý nemusí byť a často ani nebýva v súlade s tým, ako by si si správu majetku svojho predstavoval.
Ale aby to nevypadalo tak, že všetko je zlé len na ľavom krídle, ja si musím v tejto chvíli zaspomínať na slová pána predsedu parlamentu, myslím, že ich povedal túto nedeľu, kde som pochopil, že patrím medzi nie hodnotových poslancov, lebo keď menoval politické zoskupenia, ktoré majú istú hodnotu, ktoré sú hodnotové, zistil som, že medzi ne nepatrím. A tak sa musím zamýšľať, vlastne aké hodnoty som poverený v mene ľudí, ktorí ma sem poslali hájiť, kde sú tie hodnoty, kde sa mýlim, že, že nie som človek, ktorý je súčasťou hodnotovej strany. No ak sú tie hodnoty spojené s tým, že človek má tu premlčať a podľa možnosti nejak prekľučkovať túto dobu, posedieť si na tomto zaujímavom a vysokom sedadle a potom si povedať, veď ja aj tak nič nezmôžem, veď to všetko jedni alebo druhí, nuž za takýto prístup by som sa hanbil, a preto použijem ešte raz ten príklad.
Pred chvíľočkou som videl pána poslanca Simona, myslím, že je niekde nablízku, bolo by dobré, keby tu bol. Ja, ja si nemôžem pomôcť, keď hovoríme o výmenách pozemkov, ja si nemôžem zaspomínať na tú výmenu pozemkov v štátnych lesoch, ktorú sme tu už spomínali neraz, ktorá bola predmetom veľkej kritiky. Nepôjdem do detailov, ale musím poukázať na to, že občania Slovenskej republiky zrejme tou výmenou 300 hektárov, ktorá sa udiala v posledný deň volebného obdobia predchádzajúcej vlády za ministrovania pána ministra Zsolta Simona, stratili. A vôbec nebudem napádať znalecké posudky, ktoré boli vykonané, aj keď je pravda, že znalecký posudok, ono sa to tak robí, že na tristo hektárov, keď som ja robil znalecké posudky, vyrobil som ich možno v živote vyše 120, ja som si nedovolil niekoľko dní nestráviť v takomto lese a aj keď, samozrejme, človek neprejde každé steblo trávy a každý jeden strom, ale urobiť si jasný obraz, čo v tom lese je. Ten posudok, ktorý viedol k tejto výmene; a to je veľmi príznačné; bol vykonaný - a priznal to aj sám šéf organizácie, ktorá vykonala takýto posudok - od stola, lebo vraj času bolo málo a lesa bolo veľa.
Nuž, vážení občania, vážený kolega Hlina, takto sa to niekedy urobí, že času je málo, lesa veľa, ak treba rýchlo konať a vznikne potom aj taký precedens, že zrazu sa vymenia lesy, ktoré vôbec nepotrebujete znalecké posudky, tie sú ozaj zložité a niekedy sa ťažko v nich zorientovať. Ale ja vám poviem ten príklad a v tomto spomínal tu kolega Pečenský les, spomínal Chopok; mimochodom Chopok, to je, to sú jazvy už nie na Nízkych Tatrách, ale to sú jazvy na duši tohto národa, keď sa pozriete v období, keď to nie je prikryté snehom, ako to tam strašne vypadá. A ja sa teda vrátim do tej výmeny, ktorá bola nazvaná v tomto prípade ako výmena v záujme sceľovania pozemkov, sceľovanie, ktoré vytrhlo kus, kompaktných 300 hektárov zo srdca Lesov Slovenskej republiky a zamenilo to za pozemky, ktoré ani zďaleka nespĺňali úlohu alebo cieľ, ktorý bol deklarovaný, to znamená sceľovania. Ale čo chcem povedať to hlavné, ja - či to bolo šťastie, či nešťastie -, ja tie lesy zhodou okolností, a preto ma táto zmluva osobitne bolí, dobre poznám ešte z minulosti aj jedny aj druhé, aj tie, ktoré boli pri Jelšovci, pri Fiľakove, aj tie, ktoré štát dostal pri Modrom Kameni. A musím povedať, že nepotrebujete ani znalecký posudok, ani špecialistov, stačí vám len pohľad rozumného gazdu a pochopíte, že relatívne krásne lesy na rovine, kde vedie asfaltová cesta, kde máte dokonca chatu aj s hospodárskou budovou, vymeníte za lesy, ktoré na prvý pohľad sú lesmi nie nepeknými, lebo ja také lesy nepoznám, ale lesmi, ktoré sa nachádzajú na veľmi zložitom podloží, rozbrázdené rôznymi úvozmi, najmä, žiaľbohu, vykradnuté. Ja dokonca som v tých lesoch robil tiež pred mnohými rokmi znalecký posudok a už vtedy to boli biedne lesy. A človeka napadne len tá jedna vec a už vôbec, nechajme ten Baglaš Baglašom, tu ide o ten princíp, že ak sa my tu bavíme o takých veciach, či minister, či predseda vlády, tak sa bavme o tom, že čo my poslanci, že akým právom my vlastne môžme rozhodovať o týchto veciach, aký máme mandát skutočný, keď my dokážeme aj takéto výmeny, ktoré zjavne nie sú v poriadku, poslať do schvaľovacieho procesu a ten proces schvaľovací úspešne zavŕšiť. Možno si spomeniete na pána ministra Jahnátka v tejto pozícii, keď povedal: No áno, je to zlé, ale zákon bol dodržaný.
Nuž veď toto je tá tragédia, že my v podstate podľa zákona, ktorý dodržíme, urobíme toľko krokov, ktoré sú proti ľuďom, že je tu potom namieste otázka, aké zákony to vlastne schvaľujeme, ako podľa nich postupujeme a čo do nich vkladáme. Preto dovoľte, aby som - nie kvôli tomu, čo bolo, lebo mám taký dojem, že ani Chopku, ani možno Pečenskému lesu, pravdepodobne ani Baglašu a množstvu ďalších vecí, je toho veľa. Kolega, priateľ z bývalého krajského lesného úradu povedal: Preboha, tie výmeny by ste mali asi dať zo zákona preč, páni poslanci, veď si nepamätám ani na jeden prípad, že by sa to použilo na dobrú vec. Furt sú v tom len nejaké poľovnícke záujmy, záujmy silných, záujmy tých, ktorí potrebujú čosi sceliť, ale nie pre, pre tento štát a pre občanov, ale pre seba, pre svoje skupiny, pre svoje zištné záujmy. V tom je tá istá obludnosť, toto slovo tu často padá, a v tom je aj ten môj osobný protest, že keď už som tu bol delegovaný, tak nemôžem sa zmieriť s tým, že tu predkladáme iba zákony, ktoré v tomto prípade hovoria o povinnosti, aby sa pán predseda vlády pozrel na svojich ministrov, ale že musíme naozaj apelovať na, na seba samých. To, čo tu zaznieva, ja verím, že to raz nadobudne aj reálnu podobu, že prebuďme sa a zamyslime sa nad podstatou toho zákona. Nie zato, že to dáva pán Hlina, Mičovský, Kuffa, ale zato, že ten zákon možno má v sebe čosi, čo by sme mali považovať za potrebné. Prečo by mal mať pán premiér problém pozrieť sa na takúto zmluvu, výmenu a povedať: Mňa to zaujíma, pán minister, čo tam dávaš, nie kvôli tomu, že by som ti neveril, ale kvôli tomu, že musíme byť čistí, že musíme presvedčiť občanov, že nám ide naozaj o vec. Možno tie zámenné zmluvy môžu byť naozaj v poriadku, len tam musí byť vždy zdôraznené: Pán minister, ty si ten posledný, ktorý by mohol odsúhlasiť nejakú zmluvu, kde by bol len tieň podozrenia, že máš nejaké zištné úmysly.
Nie nadarmo som tú poľovačku spomenul. Tá poľovačka je prekliatím lesníctva, ja keby som mal tú moc, tak by som vyčlenil možno poľovníctvo mimo lesné hospodárstvo, lebo lesné hospodárstvo má oveľa väčšie množstvo iných dôležitých atribútov, ktoré sú potrebné pre, pre ľudí, a samotná poľovačka ozaj neraz je len veľkopanskou zábavou, ktorá dokáže ľudí obrať aj o svedomie a rozhodovať tak, že potom sa udejú výmeny, ktoré jeden minister hodnotí po druhom, diví sa, ako to mohol. No ale vidíte, spomenul som tu aj pána ministra Jahnátka, ale keď sme sa bavili o pozemkoch pri poľovníckom zákone, sám tu povedal od týchto dvoch mikrofónov: Áno, urobili naši právnici chybu, je tam diera, ktorá môže ohroziť pozemky, lesné pozemky v rukách štátnych lesov. A keď sa o dva dni hlasovalo, už svoj prísľub, že ak podáme načas pozmeňovací návrh, tak ho bude akceptovať, už neplatil, lebo, lebo tu ktosi vládne, tu je ktosi nad, ale nie sú to ministri. Ktosi nad nimi, často tu posledný týždeň zaznievali debaty o oligarchoch, o akýchsi tieňoch, ktoré poťahujú bábkami a toto je ten klasický príklad. Vôbec nie taký zložitý ako SPP, kde možno ani mnohí, ktorí vystúpili k nemu, nie celkom ovládajú všetky tie nuansy a zákutia zložitého obchodu.
Toto je úplne jednoduchý obchod. Na jednej strane kvalitný les, na druhej strane nekvalitný, zmluva, ktorá hovorí, že ide o sceľovanie, zistíte, že to nemôže byť pravda, lebo sceľovanie je rozbíjaním. Na jednej strane krásne porasty, ktoré sú prospešné, a na druhej strane kriačiny, krkaháje, rigoly. Ja viem, každý obyčajne spomenie najskôr to, čo osobne pozná, takže ja opakujem to, čo som v tomto prípade mal možnosť vidieť, ale sme nespravodliví, keby sme spomínali len tieto tri prípady. Tých prípadov je oveľa viacej.
A bude veľmi dobré, keď sa postaráme o to, aby sme vložili svoje svedomia do zákonov, ktoré tu pripravujeme, ktoré tu čítame, ktoré tu navrhujeme, a povedali si, ale veď stopnime to už. Prečo by sme túto vec nemohli zastaviť a povedať, áno, ten pán predseda vlády nech je ten človek, ktorý priloží podpis, ak raz jeho história posúdi a odsúdi, nuž bude to na ňom, nebude môcť povedať, že si to ukuchtil všetko pán minister vo svojej kuchyni.
Ale aj tak sa domnievam, že by sme možno mali, pán poslanec Hlina, asi rozmýšľať, keďže toto možnože neprejde nám, či ozaj nám netreba - a v tom najlepšom úmysle, nie nejaké vyzývanie na nejakú rebéliu -, či nám ozaj netreba inštitút referend, ktoré by v takomto prípade sa spýtali ľudí: Tvoj les, váš les; rozhodnite! Zvážte, ak vás to nezaujíma, tak môžte zdvihnúť ruku bez toho, aby ste poznali podstatu, ale možno by to bola tá najlepšia poistka, lebo ja som skeptik, dvakrát mi to neprešlo, tretíkrát to teraz dáva pán poslanec Hlina v podobnom znení. Obávam sa, že osudy budú rovnaké a naše vystrieľané slová opäť išli možno mimo uší a svedomitých, ktorí by ich mali vypočuť a kde by sme mali veľmi rýchlo vygumovať tie hranice politiky a sledovať to, čo, čo ľudia od nás očakávajú, sledovať hájenie ich záujmov. Možno sa povie, no však ide len o les. Ja ho dávam do pozornosti kvôli tomu, že je takým rukolapným príkladom, ktorému sa dá ľahko porozumieť, a preto by som bol veľmi rád, ak by som mohol vidieť, že na tej modrej tabuli v tomto prípade sa nám zjaví taká suma pri tých, ktorí za tento zákon zahlasujú, ktorá ho posunie do druhého čítania a potom aj do tretieho, lebo by to bolo ozaj tým najlepším symbolom toho, že takýto zákon vieme nielen prečítať jeho slová, ale aj precítiť jeho význam a jeho posolstvo.
Takže ja ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vysokú potenciu zákonov a som rád, že aj vďaka nemu sa tristodvadsaťšestka otvorila takýmto spôsobom, asi tak ako to už tu často býva povedané, možno už aj možno tým, že sa to vysloví, možnože aj tým, že sa niektoré veci objasnia, tak sa dostávame k tomu, aby sa v sieni zákonnosti začal čo najskôr používať aj cit pre mieru a vlastné svedomie. Je to škoda, že to zatiaľ tak nefunguje, ale buďme optimisti, aj to fungovať bude a možno sa tak náhodou o to môže pričiniť aj zákon 326/2005 o lesoch.
Ďakujem pekne.
