Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Václav Havel ešte v časoch svojho prezidentovania, teda nie ako nezávislý intelektuál, ale ako najvyššie postavený ústavný činiteľ, verejne vyhlásil, že zachovanie tváre našej krajiny by malo byť naším najvyšším strategickým záujmom, ešte dôležitejším ako členstvo v Európskej únii alebo v NATO. A tvár našej krajiny veľmi významne ovplyvňuje tzv. voľne rastúca zeleň, jej početnosť, jej konfigurácia a podobne. Je to práve tá zeleň, pri ktorej tento návrh zákona predpokladá zásadnú zmenu, ako na to správne upozornil kolega Hlina, a radikálne zvýši mieru jej ohrozenia, hoci už dnes táto nesmierne cenná zeleň z hľadiska krajinotvorného, biologicko-ekologického, protierózneho a celého radu ďalších funkcií v čase pociťovaných následkov globálneho otepľovania, globálnej zmeny klímy na zmierňovaní týchto negatívnych vplyvov sa takisto (táto voľne rastúca zeleň) významne podieľa.
V tomto by sme mohli dlho pokračovať. Ja som vďačný kolegovi Hlinovi, že venoval takú pozornosť práve tomuto riziku, ktoré tento návrh prináša.
Takisto som rád, že na rozdiel odo mňa, ja som sa snažil tak nejako komplexne to pojednať, tých stodvadsať novelizačných bodov, on si vybral niektoré zásadné. Povedal to na rozdiel odo mňa zrozumiteľnejším jazykom. Takže aj za to som mu povďačný.
A celkovo som rád, že konečne sa na tému ochrany, prírody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najskôr na pána Martináka, pána poslanca Martináka, samozrejme, že každý máme právo na svoj názor. Ja som v tom úvode povedal a ocenil tie veci, ktoré, ktoré tento návrh rieši, ale trvám na tom, že celý rad iných systémových vecí, ktoré nerieši a očakávali sme, že po tých dlhých rokoch prípravy, na ktorých sa teda podieľali samozrejme aj predchádzajúce vlády, a neúspešne podieľali, že sa dočkáme vyváženejšieho, komplexnejšieho, modernejšieho zákonu, analogického, zákonom v okolitých, v okolitých krajinách. Najmä, keď sme krajina, ktorá v Európe bola jedna z prvých, ktorá mala zákon o ochrane, ochrane prírody. Takže máme aj takýto historický záväzok v tomto smere.
Ja, k tomu presunu tých kompetencií. Na jednej strane ja uznávam, že pokiaľ vláda bude vyhlasovať tieto územia, môže im to dodať väčšiu autoritu. A na druhej strane si neviem celkom predstaviť, že sa vláda bude zaoberať jednotlivými, povedzme, aj maloplošnými chránenými územiami a podobne, ale v poriadku, aj o tomto môžme diskutovať. Len, ja som sa vyjadril hlavne kriticky k tomu, že to tam nie je vecne nijako zdôvodnené, v tomto návrhu. Je tam vlastne viac-menej zopakovaná tá dikcia z návrhu zákona v tej dôvodovej správe a ja sa o tom veľmi rád, rád budem, budem baviť a uznám všetky racionálne argumenty.
S tou výmerou, na to nemáme rovnaký názor. Tá striktná ochrana sa týka naozaj len nepatrného percenta Slovenska, vrátane slovenských lesov. To, o tom svedčí aj údaj v poslednej správe o lesnom hospodárstve, kde si nájdete, že ochrana prírody ako motív v lesoch osobitného určenia, je tam nejaké 3 % a nie 80 alebo 60... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.
Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.
Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.
1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.
2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.
3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.
Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.
Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.
Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.
Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.
Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.
Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.
Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem dlhý, myslím, že to skrátim na maximum, nadviažem na pána kolegu.
Môžem povedať, že áno, ako povedal, bolo konštatované, že skládkovanie je najhorší spôsob likvidácie odpadu, úplne s tým súhlasím a bude mať Slovensko s tým ešte dlhý problém asi, dlhé obdobie. Nespravíme to ani za rok, ani jedno volebné obdobie, podľa mňa, bude to ešte veľká, veľké asi bolenie brucha slovenského životného prostredia, ale dobre, som rád, že začíname robiť niečo s tým, aj možnože pod hrozbou nejakých tých sankcií, ktoré nám hrozia, ale dobre, beriem aj to.
Je tu myslím, že veľa dobrých vecí, niektoré sú, by som povedal, formálne, ktoré tam boli. Som rád, že napríklad aj ten, kto bude kontrolovať podklady slúžiace na výpočet poplatku za užívanie odpadu, nebude to jeho obec a obvodný úrad, ale Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože myslím, že už tam mala byť, hej, že to iba chytáme mačku za chvost, že nám to ušlo a prakticky kto iný, keď nie táto inšpekcia by mala tiež sa na tom podieľať.
Musím povedať, že to, čo povedal teraz pán kolega Huba, aj mňa to zarazilo, keď som si to prechádzal a ja zase tvrdím a som tohto názoru, že áno, doteraz to bolo výlučne, že tie príjmy museli ísť na to, použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Teraz vlastne sa to trošku rozširuje, ale mne zase na druhej strane tam chýba to slovíčko "môže a musí", tak ako sme to mali pri centrách voľného času, kde obec môže, alebo musí dať na tento rozvoj a tu sa hovorí, že môže príjmy podľa odsekov 3 a 4 použiť na účely zlepšenia životného prostredia.
Zlepšenie životného prostredia je taký široký pojem, áno, že keď prídeme na lámanie chleba, môžeme si pod to hocičo predstaviť a tak by som povedal, že to, že sa povie, že musí, tak už sa povie, že áno a môže vyšpecifikovať, na aké oblasti by to malo byť, aby sme neminuli účinok tej dobrej myšlienky, ktorá možno, že z tohto vyšla, aby to nebolo vyslovene z odpadového iba na to odpadové, ktoré tam je.
Čo sa týka sadzieb, tak myslím, že v minulosti to tam boli korunové záležitosti, tri koruny, päť korún a ďalšie, teraz to, myslím, že najmenšia tam je 0,33 eura. Samozrejme, myslím si, že aj v iných zákonoch by sme mali prejsť z tej meny slovenskej na eurovú, takže možno, že je potrebné aj toto možnože zladiť vo všetkých legislatívach, ktoré tu máme a v zákonoch, ktoré sú tu. Ale na záver si ešte dovolím jedno, lebo to sa mi stalo pri zákone mojom o veterinárnom, o veterinárnom lekárstve a síce, keď som dával zákon o nebezpečných zvieratách, kde mi bolo vytýkané, že prečo dávam z vyhlášky, vyhlášku ako prílohu k zákonu, že vraj to už je podrobné a je to nejak neúčelné a neviem čo ešte mi tam bolo vytýkané a ja tu vidím, že áno, aj tu presne tie poplatky sú presne špecifikované za čo, za aké, že mohlo to byť vo vyhláške. Takisto by som mohol povedať, no, som opozičný, dobre, beriem aj takúto alternatívu, ale prakticky dúfam, že mi pri ďalšom mojom návrhu, ktorý budem dávať o tých nebezpečných zvieratách, budem dávať znovu, ako mi tá polročná lehota ubehne, že mi to nebude vytýkané, že nemám to dávať, pretože u vás, teda hovorím teraz o vládnych návrhoch, je to bežnou praxou, ktorá proste tu je a v týchto paragrafoch sa takéto podrobné, by som povedal, rozoberanie až vyhláškové, ja tomu hovorím, sa bežne ako dáva do paragrafového znenia. Toľko z mojej strany iba a verím, že tento zákon sa bude snažiť, aj to odpadové hospodárstvo naše aspoň o pol kroka posunúť dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, budem stručný. S väčšinou zmien, ktoré sľubuje navrhovaná novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, nemám problém, to hovorím celkom otvorene hneď na úvod. Niektoré, napríklad pred chvíľou spomínané zvýšenie poplatku za uloženie určitých druhov priemyselného odpadu majú potenciál situáciu v tejto oblasti skutočne zlepšiť a reálne znížiť množstvo a neúmerne vysoký podiel odpadu, ktorý u nás končí na skládkach, namiesto toho, aby bol druhotne využitý, resp. zhodnotený. Taktiež opätovne rozdelenie benefitov za skládkovanie odpadov na všetky dotknuté obce možno považovať za krok smerom k väčšej spravodlivosti.
S predloženým návrhom zákona mám v podstate iba dva problémy. Ten prvý je principiálny.Hneď v úvode dôvodovej správy sa konštatuje, že potreba prijatia tohto zákona súvisí s memorandom podpísaným medzi vládou Slovenskej republiky a US Steel v Košiciach. Principiálny problém vidím v tom, že Národná rada by nemala ex post posväcovať vládne memorandá, najmä ak tieto boli dohodnuté a podpísané tak povediac poza chrbát parlamentu, bez jeho vedomia a predbežného súhlasu. Takéto účelové ústupky vláde a súkromnej spoločnosti považujem za znevažujúce, dehonestujúce význam a postavenie parlamentu v hierarchii ústavných inštitúcii štátu.
Ten druhý problém, ktorý mám s týmto návrhom zákona, je vecnej povahy. Kým doteraz sa prostriedky získané za uloženie odpadov mohli použiť len na zlepšenie situácie v hospodárení s odpadmi, v prípade, ak návrh zákona prijmeme v predloženej podobe, bude môcť obec takto získané prostriedky použiť na akúkoľvek aktivitu, o ktorej usúdi, že je v prospech životného prostredia. Áno, je pravda, že je to podmienené splnením určitých podmienok, ale ruku na srdce, pozná niekto z vás na Slovensku mesto, alebo obec, ktoré, resp. ktorá by bola na tom v hospodárení so svojim odpadom tak dobre, že by si tam mohli dovoliť prostriedky získané za uloženie odpadov investovať niekam inam, ako späť do tejto oblasti? O tom v akej nelichotivej a až alarmujúcej situácii je Slovensko v porovnaní s vyspelými krajinami vo sfére narábania s odpadom, či už ide o ten aj pánom ministrom spomínaný absurdne vysoký podiel skládkovania a na druhej strane nízky podiel separácie, recyklácie, zhodnocovania a podobne, som z tohto miesta hovoril už veľakrát a nechcem sa opakovať. Chcem len vysloviť presvedčenie, že akýkoľvek prejav benevolencie pri narábaní s úzko profilovými prostriedkami v tejto oblasti by bol krokom späť.
Blížia sa komunálne voľby. Pri všetkej úcte k našej samospráve, ak dáme obciam voľnú ruku v narábaní s prostriedkami za odpady, reálne hrozí, že ich použijú na niečo lukratívnejšie, niečo krátkodobo viditeľnejšie, atraktívnejšie v porovnaní s behom na dlhé trate, ktorý predstavuje systematický zápas s odpadom. Z už vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. No, keď kolegovia nepočúvajú a vytrhávajú to z kontextu, tak potom to tak ako naozaj znie. Ja som povedal, že ja mám iný názor, ako má istá skupina ľudí aj u nás na Slovensku. Na západe je to tak, že je slobodná voľba rodičov. Teda rodičia sú tí, ktorí môžu sa rozhodnúť slobodne, že či tie svoje deti dajú, alebo nedajú očkovať. Ja som to nepovedal, že je to dobré, alebo to najvhodnejšie riešenie nedať očkovať deti.
Ja mám manželku pediatričku, bavíme sa o týchto veciach. Veľakrát som aj účastníkom odborných seminárov a konferencií, kedy o očkovaní sa hovorí. Ale áno, aj z praxe, aj zo života sú prípady také, kedy očkovaním práve dieťa bolo poškodené. Pán Šebej, ak nemáte takúto skúsenosť, ja osobne takúto skúsenosť mám. Môžte prísť, ja vám môžem aj o tom aj osobne bližšie povedať.
Myslím si, že to nie je šírenie bludov, jednoducho sú tuná ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že naopak a takisto sa vyjadrila zasa iná strana odborníkov, kedy si myslia, že práve očkovaním tá imunita dieťaťa je nabúraná a je narušená.
Vo svete je to naozaj slobodná voľba. Ja som mieril len k tomu, že by to mohla byť prípadne slobodná voľba a aby neboli za to postihy, ak teda tí rodičia sa rozhodnú nejak inak, ako možno máte predstavu vy, ako spomínaní dvaja kolegovia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi som váhala, či vystúpim, ale tvoje posledné slová, Štefan, ma primäli k tomu, aby som vystúpila v podobnom duchu, ako pán poslanec Šebej. Nedá mi nepovedať, veľmi pekne ste to vyjadrili. V podstate ste mi zobrali všetko z úst. Dovolím si, málokedy sa nejak vyjadrujem k vzdelaniu alebo k nejakým kompetenciám a dovolím si tvrdiť, som lekár, som detský lekár, imunoalergológ a verejný zdravotník a neviem si predstaviť ešte kombináciu väčšiu, ktorá by umožňovala vyjadriť sa zodpovednejšie k očkovaniu. A musím teda plne súhlasiť so slovami, nechcem to opakovať, pána Šebeja, a dovolím si tvrdiť, že také reči o neočkovaní alebo podporovaní aktivít antivakcinátorov sú veľmi, veľmi nebezpečné. Táto problematika je veľmi komplexná a dúfam, že na úrovni parlamentu sa budeme baviť na tej odbornej úrovni s tým, že chcem podotknúť, že Slovensko má jeden z najlepších vakcinačných programov, ktorý nám závidia aj vo svete. V Európe má z Európskej únie 10 krajín povinné očkovanie, ostatné krajiny, ktoré nemajú povinné očkovanie, ale majú zabezpečenú preočkovanosť populácie iným spôsobom, napríklad povinnosťou sa preočkovať pri nástupe do kolektívnych zariadení alebo pri nástupe do školy. Takisto veľmi prísny systém majú v Amerike. Zúčastňujem sa odborných diskusií, ktoré sa tomuto venujú a teda musím hlboko nesúhlasiť s tým, čo si povedal na margo očkovania a dobrovoľnosti očkovania.
Môžme si potom v kuloároch dovysvetľovať ďalšie veci, ale bola by som veľmi nerada, keby sa pri iných zákonoch rozoberali tak závažné veci, ako je zdravotný stav našej populácie a našich detí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milá kolegynka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov.
Keď som si tak prešiel tento návrh zákona, tak chcem doceniť tú skutočnosť, pán minister, že v návrhu zákona pri prídavkoch na deti je to, že trebárs tí vysokoškoláci keď neskončia v tej lehote piatich respektíve štyroch rokov to vysokoškolské štúdium, takže môžu o tie dva roky, čo korešponduje aj so zákonom o vysokých školách, takže o tie dva roky tí rodičia môžu dostávať tie rodinné prídavky viac dlhšie. To nie je len, netýka sa to len prepadlíkov, tí, ktorí tu boli spomenutí. To sú tí študenti možno, ktorí sú slabší a opakujú ten ročník, ale sú to, veľakrát sú to deti také, ktoré majú zdravotné problémy, veľakrát na vysokých školách sú tak isto dievčatá, ženy, matky, ktoré majú aj materstvo, tak predlžuje sa v podstate tento, toto ich štúdium. Takže toto by som chcel doceniť, že teda je to dobrý návrh zákona.
Avšak ten § 14, ktorý tu pán kolega ako spomínal, po troch rokoch veku dieťaťa oznamovať, že kde to dieťa je a kto sa oňho stará. Úprimne povedané, nie je to dobrý návrh zákona, dobrý návrh v tomto zákone. Bolo by to dobré do toho druhého čítania to naozaj prehodnotiť a prípadne to odtiaľ vyňať von. Ja osobne, keď som nad tým zamyslel a mal by som túto povinnosť ako rodič, tak áno, aj ja by som sa tak cítil, že namiesto vychovávania detí asi vychovám psa a mačku, kde mám nejaké podobné povinnosti, ako je to s tým čipovaním. Ja osobne by som sa zriekol prídavkoch na deti, ak by ma takto zákon a štát šikanoval v tomto prípade.
Jednu vec ešte som chcel podotknúť tuná, ktorú pán minister ste spomenuli v tom uvádzaní toho zákona. Ak som to zle pochopil, môžte ma opraviť. Ale tak isto tuná je, tiež sa odníme prídavok na dieťa, ak teda odmietne účasť na liečbe a očkovaní. Samozrejme, ak je to zo zanedbania, bral by som to, ale nedá mi nespomenúť tuná možnosť skupinu rodičov a ľudí, ktorí majú iný názor možno ako, zatiaľ to legislatívne máme upravené, čo sa týka očkovania a to jest práve ten problém, že sú rodičia a matky, ktoré chcú sa rozhodnúť a nedať očkovať tie svoje deti.
No ja osobne mám názor taký, môžem ho odprezentovať, že ja som teda za to očkovanie, ale zas na druhej strane, aby sme boli tolerantní a akceptovali aj iný názor, teda keď sú tuná rodičia a skupina ľudí, ktorí teda trebárs si myslia a oprávnene sa domnievajú o tom, že očkovanie môže jeho alebo ich dieťaťu ublížiť. Naopak, že môže spôsobiť nejaké šoky alebo ujmu na zdraví. Myslím si, že toto by bolo také dosť diskriminujúce voči práve tým rodičom, ktorí sú starostliví, starajú sa o svoje deti. Môžem to do úvodzoviek dať, že niekedy až upäto a prehnane a možnože to dajú tak, že práve chránia to dieťa aj pred tým očkovaním. Ale sú tuná také tieto názory, zatiaľ v našej legislatíve to nie je upravené. Myslím si, že aj v širšom kontexte bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť, aby sme akceptovali aj tento názor, aj slobodné rozhodnutie rodičov a matiek. Samozrejme aj s tou zodpovednosťou, ktorá je.
Zas na druhej strane, štát nie je tým garantom, ak očkovaním, a sú také prípady a nie jedno, nie dve, nie dva prípady, kedy práve očkovaním dieťa je poškodené s trvalými následkami a dokonca sú prípady, kedy následkom po očkovaniach aj takéto dieťa zomrie.
Ďakujem, ja len toľko.

Ďakujem, pán predseda. Ja som podal dva návrhy o zaradenie dvoch bodov programu. Takže neviem, prečo ste povedali, že nie je o čom hlasovať. Dal som návrh na zaradenie dvoch bodov, tak vás prosím, aby sa o týchto dvoch bodoch dalo hlasovať.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, a ďakujem aj za to, že sa teda predsa len bude dodržiavať rokovací poriadok. Žiadam, aby sme na tejto schôdzi hlasovali o tom, aby pán predseda vlády Slovenskej republiky predložil správu, ako chce urobiť opatrenia brániace tomu, aby sa naďalej rozširoval veľmi nebezpečný komjatický vírus pri obsadzovaní vysokých postov v štátnej správe. Inak to uvediem podrobnejšie teda, dovolil som si nadsádzku, komjatickým vírusom som nazval rodinkárstvo, ktoré sa zjavne rozmohlo na ministerstve riadené pánom ministrom Jahnátkom a myslím si, že je tu dostatočný dôvod na to, aby sme takýto ukážkový zlý prístup v obsadzovaní dôležitých postov bránili spôsobom, ktorý by mal byť systémové, riešený správou, ktorú by pán predseda vlády predložil v zmysle toho, ako chce zabrániť tomu, aby sa takýto negatívny jav naďalej u nás rozširoval. Ďakujem pekne.