Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.10.2013 o 10:27 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 10:54 - 10:56 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. A musím povedať, že tá zámena pozemkov bude braná aj špekulatívne. To je stopercentná pravda.
Chcem upozorniť, že aj v predloženom vládnom návrhu v § 61 ods. 4 je uvedené: „Pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu a) potrebné pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.“ Tá náhrada podľa osobitného predpisu hovorí o § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, kde konkrétne je ten tlak na tie náhradné pozemky, čo sa týka našich osôb v reštitúciách, záhradkových osadách, respektíve pozemkových úpravách. Je pravdou, že momentálne ten objem, aký budeme potrebovať na poriešenie týchto inštitútov zo štátnej pôdy, nevieme vyčísliť. Asi urobíme možnože aj nejaký dotaz nášho výboru na Slovenský pozemkový fond, aby sme poznali objem, ktorý vlastne bude obnášať tieto pozemky, ktoré nebudú môcť byť použité. Ja keď som si pozrel, koľko je listov vlastníctva v okrese Kežmarok na Slovenskom pozemkovom fonde, tak sa mi postavili dupkom vlasy, lebo tam toho je kvantum. Je tam toho kvantum a je to kvôli tomu, že tam boli konfiškáty a prakticky tí Nemci tam mali zhabaný majetok a príjemcovia tam neboli nájdení teda a všetko prechádza na Slovenský pozemkový fond. Takže, áno, je tu určitá, by som povedal, zábrana, ale musíme sa na to poriadne pozrieť v druhom čítaní a urobiť tomu zadosť, aby špekulantské metódy zámien neboli možné a aby boli zamenené v prvom rade so štátom pozemky tie, ktoré už 20 rokov čakajú na zámenu, čo ešte nie je stále ukončené. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 10:27 - 10:50 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán spravodajca, chcem na úvod povedať, že možnože pán minister sa celkom musí tešiť z toho, kam sme túto rozpravu dostali, pretože mám taký pocit, že ten § 47 možno mal väčší význam v tomto zákone, ako by sme mu na prvé čítanie chceli prisúdiť, lebo ak by sme to vyhodnotili časovo, tak sme sa práve tomuto paragrafu venovali až neprimerane, detailne. A budem trocha ironický. Možnože ešte chvíľka, ešte nejaké to vystúpenie by bolo a o chvíľočku by sme riešili to, či tie sokoly sú viac v katolíckych alebo luteránskych kostoloch. A mám taký dojem, že toto vôbec nie je zmysel tejto debaty. (Reakcia z pléna.) A tak luteráni zase dostavali tie veže, pán Osuský, ale, dobre, aj keď vieme, že ich museli dostavovať. (Povedané so smiechom.) Rozmýšľam, či pán minister je slabý diplomat alebo dobrý diplomat. A myslím, že nie je ťažké podozrievať ho z toho, že je slabý diplomat, a že prichádzať s neznalosťou veci sem k nám by asi nebolo fér, pretože on asi má v povahe, že veci chce riešiť tak, aby obstál na tejto scéne. A preto si myslím, že z toho § 47 sa teší aj kvôli tej diskusii okolo neho, ako keby pútala pozornosť až neprimerane veľkú, ale na to, aby sme možno odviedli pozornosť od oveľa dôležitejších častí v tomto zákone, lebo je tak pekne uchopiteľné toto, priemer 12 centimetrov alebo 25, resp. obvod 40 alebo 80 centimetrov, že každému sa zdá, že táto vec je veľmi jednoduchá, jednoznačná. A neverím, že pán minister nepočítal s tým, že to bude celkom dobrý bleskozvod na to, aby sa debata okolo tohto zákona z veľkej časti viedla práve k tomuto jednému jedinému paragrafu v rámci veľkého rozsiahleho zákona, aj keď, samozrejme, to trocha zjednodušujem, tá diskusia je tu bohatá a prešlo sa už veľa vecí.
Ale predsa aj ja sa k tomuto paragrafu, k tej štyridsaťsedmičke vyjadrím, ale spôsobom, že som presvedčený, že v druhom čítaní sem príde pozmeňujúci návrh, ktorý túto záležitosť dá do pôvodného stavu, pretože nesúhlasím možno s mojím predrečníkom v tom slova zmysle, že by sme ozaj mali pozerať sa na stromy ako na niečo, o čom veľmi jednoducho rozhodne vlastník pozemku, resp. ten, kto má na tom nejaký právny záujem. To nie je diskusia o tom, či je vzácnejší ľudský život alebo sú vzácnejšie stromy. Tu, myslím, takúto diskusiu ani nikto nevedie. To je diskusia o tom, či stromy majú v našom živote taký význam, aby sme ozaj dali právo rozhodnúť o tom výrube trocha zo širšieho pohľadu, ako je len rýdzo vlastnícky. A verte tomu, že vývoj v spoločnosti bude smerovať, a to nie len pri tomto zákone, ale aj pri lesnom, k tomu, že hodnota stromov bude prudko narastať práve kvôli tomu, že hodnota života je taká vysoká, pretože súvislosť medzi týmito dvomi kategóriami je veľmi veľká. Oddeliť kvalitu životného prostredia, v ktorom žijeme, od kvality života ako takého jednoducho nie je možné.
A poďme už teraz k tomu, pri čom si myslím, že v zákone o ochrane prírody a krajiny je dôležitejšie a že by sme sa mali možno pri prvom čítaní rešpektovať aj pripomienku pani poslankyne Košútovej, že nepôjdeme do detailov. Skúsim ju teraz poslúchnuť a povedať to zásadné, čo si myslím, že by tu bolo treba v druhom čítaní zodpovedať a možnože aj vyriešiť.
Predovšetkým sa domnievam a mne to veľmi chýba, že bol pri tomto zákone pán minister (a jeho ľudia) a on je za to zodpovedný ozaj málo ochranársky a že sa nesnažil možno uchopiť problematiku ochrany nie z pohľadu ochranárov, lesníkov, ale z pohľadu bytostného riešenia toho, že potrebujeme mať prírodu zachovanú v rôznom stupni a že určite, a o tom som presvedčený napriek tomu, že pohnevám ako lesník mnohých svojich kolegov lesníkov, mal dať aj silný dôraz na to, že nejakým spôsobom výraznejším v zákone mali byť vyriešené zóny v národných parkoch a vôbec pri ochrane prírody. Mne jednoznačne tu chýba poukázanie na to, pán minister, že by mali byť určité niektoré časti prírody, kde bezzásahovosť je prioritou, kde jednoznačne chceme povedať, že vy ako minister životného prostredia viete, že aj keď sa tu bavíme o 60 % rôzneho stupňa ochrany, ale my aj vieme, že oblasť výnimiek a oblasť rôznych zásahov do rôznych stupňov aj tých najprísnejších ochrany prírody je natoľko vysoká, že sa môžeme spýtať, či by naozaj v rámci toho obrovského tlaku, ktorý tu existuje z rôznych dôvodov aj komerčných dôvodov, nemala existovať argumentácia založená z vašej strany práve na tom, že ako minister životného prostredia trváte na istom rozsahu prírody, kde s výnimkou katastrofických scenárov naozaj nikto nezasiahne. Toto je prvá vec, ktorá mne v tomto zákone chýba a o ktorú vás chcem požiadať, aby ste túto nekonečnú tému zonácie možno v tomto zákone nie len otvorili, ale aj umožnili legislatívnym spôsobom riešiť, pretože v opačnom prípade sa dostávame k tomu, že máme stále pocit, že betónová loby prevládne nad tými, ktorí si myslia, že príroda patrí všetkým a nie len podnikateľským skupinám. Takže je to zonácia ako vec, ktorá mi chýba. Ak sa mýlim, ak to tam nepatrí, resp. ak to tam je, lebo sú zóny spomínané, ak je to nejakým spôsobom dostatočne riešené, tak ja potom navrhnem pri druhom čítaní, ako by mohlo znieť základné riešenie tejto podľa mňa podstatnej chýbajúcej veci.
Druhá záležitosť, tu už zabŕdnem trocha do lesníckej oblasti, a neviem to štatisticky veľmi dobre vyhodnotiť, je, myslím si, to, že posledné roky, keď sme sa bavili o päťstoštyridsaťtrojke, tak boli skoro vždy aj v znamení istého rozporu medzi lesníkmi a ochranármi pri spracovaní kalamity, náhodná ťažba ako problém, ktorý tu existuje a ktorý by sa mal vyriešiť tak, aby dva zákony neboli proti sebe v rozpore. To znamená zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch. Avizovalo sa a to sa aj dosiahlo, že obidva zákony prídu na jednu schôdzu. Stane sa tak. Zákon o lesoch je predmetom našej 25. schôdze. Ale keď som si pozrel aj zákon o lesoch, vládny návrh tohto zákona aj váš návrh, nezískal som pocit, že by sme nejako výrazne pokročili v tom, aby sme odstránili problém, ktorý tu fakt sa stal akýmsi doslova symbolom zákonného rozporu. Tvrdili ochranári, že teda majú oni pravdu, lesníci, že majú lesníci pravdu. A toto sa uvedomovalo veľmi silne. Napokon boli ste osobne vo Zvolene aj s pánom ministrom Jahnátkom prítomní, kde sa deklarovala zhoda záujmov tento antagonizmus vyriešiť tak, aby už neexistoval takýto problém, kto a koho zákon je silnejší. Ja som pri čítaní obidvoch návrhov dospel k názoru, že jedná sa tu o jednoznačné zachovanie toho stavu, ktorý umožní naďalej sa obstreľovať, na čej strane je pravda. Poprosím vás, toto je tak zásadná vec, že by bolo veľmi dobré, ja netvrdím, že je tu, samozrejme, jediná, ten zákon je nesmierne rozsiahly a ja som sa už priznal k tomu, že chcem poukázať len na tie veci, ktoré považujem za dôležité, takže nemať na vašom mieste spolu s pánom ministrom Jahnátkom ambíciu, aby ste tieto veci dali skutočne do synchrónu, sa mi nezdá celkom na úrovni toho, čo by bolo treba pri týchto zákonných normách sledovať.
V tretej časti sa chcem dotknúť otázky náhrad.
Tu je pomerne jasne stanovený spôsob, ako sa má vlastníkom chránených pozemkov kompenzovať ich strata na tom, že nemôžu hospodáriť riadnym spôsobom. No ale práve tu sa dostávame aj k tejto otázke, že pri kalamitách, keď sa ešte k nim vrátim, existuje argumentácia založená na tom, že pri piatom stupni ochrany máte jednoznačne rozhodnutie, že je možné iba so súhlasom udelení výnimky do týchto porastov zasiahnuť. No to beriem. Len je tu zároveň aj ten problém, že táto výnimka sa týka len takých prípadov, keď sa jednoznačne musia vyriešiť aj otázky, ktoré sú spojené s náhradou za škody, ktoré sú spojené s rozšírením kalamitných vplyvov, škodcov do ostatných porastov, do ostatných oblastí, ktoré nie sú chránené. A tu napriek tomu, že vo vašom zákone pomerne podrobne riešite oblasť náhrad, tak mne chýba práve to, že oblasť riešenia odškodnenia majiteľov pozemkov, ktoré nie sú chránené, ale ktoré sú postihnuté rozšírením škodcov z chránených území napriek vysokej podrobnosti teda, ktorú venujete a ktorú aj v dôvodovej správe zdôrazňujete, že aj kvôli tomu bol aj zákon bol takto pripravený, tak táto kategória náhrady v tomto zákone riešená nie je. A ja sa tak teda možno trocha aj s tou iróniou môžem domnievať, že je to opäť možno vedome, pretože možno ste ani nerátali s tým, že tieto náhrady sa reálne budú niekedy sanovať, preplácať, pretože dobre vieme, že sa jedná o mimoriadne rozsiahle vysoké škody, ktoré tu sú spôsobené, a ak by sa mali preplácať, tak sa obávam, že teda kategória a kvantita teda, ku ktorej by sa dospelo v číselnom vyjadrení, by bola príliš vysoká, a, čo ma navádza k tomu, že to takým spôsobom aj bude riešené, že tie náhrady nie sú celkom seriózne v tomto ohľadne myslené, no je tam ten problém, že o tých náhradách naozaj sa hovorí už v zákone o lesoch, takže trocha teraz predbieham, že síce bude ich možné vykonať lesným hospodárom, teda už nie ochranou prírody, ale lesný hospodár ich má možnosť vykonať, to znamená, že ako keby prechádzala skutočne v tomto prípade jeho kompetencia do vlastných rúk tam, kde mu aj patrí, takže je to veľmi nádejný pohľad, ale je tam zároveň veta, ale je to na základe projektu, ktorý odsúhlasí ochrana prírody.
A tu sa dostávame k zacykleniu, kde sa obávam, že ten stav akýchsi nekonečných diskusií, ako zabrániť týmto škodám, keď už chceme chrániť nejaké územia, sa len presunie do ďalších prestreliek administratívnych a že samotná podstata tohto problému sa nevyrieši napriek tomu, že obidva zákony prichádzajú synchrónne, a napriek tomu, že problematika náhodných ťažieb a rozdielneho výkladu medzi zákonom o ochrane prírody a zákonom o lesoch mala byť istou prioritou, keď sa odvoláme na zvolenskú konferenciu.
To bola taká odbočka k tomu pohľadu medzi chránenými územiami a náhradou za škody spôsobené presunom škodcov z chránených území na nechránené územia, lebo, samozrejme, podkôrny hmyz veľmi nevie, kde je hranica medzi týmito dvomi kategóriami, no ale do tretice si teraz nechám, a týmto by som chcel vyčerpať tie základné výhrady, ktoré mám, na ktoré chcem upozorniť, otázku, na ktorú sa aj v dôvodovej správe odvolávate, že je to jedna z priorít tohto zákona. A to je otázka náhrady, tak ako ju tam ozaj podrobne riešite.
Veľmi dobre rozumiem tomu, že z pohľadu uplatňovaných možností výkupy a finančné náhrady sú na poslednom mieste a výmeny pozemkov sú na prvom mieste. Je to pochopiteľné. Vieme dobre, že ak by sa to malo všetko vykupovať, tak by nestačilo niekoľko štátnych rozpočtov na hodnotu týchto pozemkov. Takže to skutočne je veľmi primeraná reakcia, no napriek tomu chcem upozorniť, že tie výmeny majú v sebe obrovský problém. A zdôrazním, že to považujem za najväčší problém tohto zákona a že tým otvárate, pán minister, Pandorinu skrinku, z ktorej unikne pre občanov tejto republiky obrovské množstvo škôd. Skúsenosť učí, že to napokon nebude žiadna premiéra, že takéto škody sa už spôsobili pri výmenách pozemkov rôznym spôsobom v minulosti a že toto bude len v prípade vášho ministerstva istá premiéra, lebo možno sa to týkalo v minulosti viac lesného zákona a poľovníctva, ktoré spôsobilo často veľmi neférové výmeny pozemkov, a vy teraz ako keby ste si osvojovali tento postup, aj keď uznávam tie výmeny, logika vás k tomu viedla, že potrebujeme jednoducho zachrániť územia, ktoré majú stupeň ochrany, s tým, že štát má dať im tú kompetenciu, to je úplne v poriadku, a že treba to riešiť spôsobom, ktorý nebude taký náročný na jednorazové financie, ako by bol na to náročný výkup. Takže ja tie výmeny nepopieram, v tej samotnej podstate sú dobrým riešením, lebo ja súhlasím s tým, aby to, čo je chránené, patrilo štátu, aby sme sa nemuseli s vlastníkom o tom dohovárať. Takže v princípe sme tu iste v zhode, len tie výmeny, ak čítam tie vaše ustanovenia, ako ste ich dali do zákona, ako je to tam napísané, ak ich takto pustíme, tak sa veľmi ľahko stane, a bojím sa, že sa to už teraz stáva, aj keď nemám na to žiadne vyjadrenia alebo teda nejaké prehľady o kúpach a predajoch pozemkov, z toho nesmierny biznis, ktorý umožní ľuďom teraz, ešte možno aj v období, kým nadobudne tento zákon účinnosť, sa dostať k množstvu chránených území kúpou, možnože celkom výhodnou, ale hlavne za tým účelom, aby získali pozemky, o ktorých už teraz vedia, že ich získať chcú. Dá sa tomu zabrániť rôznym spôsobom, ja sa pokúsim pri druhom čítaní možno aj niektoré spôsoby navrhnúť, možno budú aj atypické, ale, prosím vás, aby ste, lebo dôležité je to, čo vaše ministerstvo a váš personál v tejto veci dokáže ešte vymyslieť do druhého čítania, si uvedomili túto obrovskú možnosť, ktorá tu vzniká práve tým, že výmeny na jednej strane sú oprávnené z hľadiska toho, že chceme mať štátne chránené územia a nechceme ich mať, aby boli v neštátnom vlastníctve, pretože je na to veľa dobrých dôvodov. Vieme, že výmeny majú svojím spôsobom prioritu pred výkupom a náhradami, tobôž, keď ich tam ešte popisujeme, tak ako, a to už, myslím, spomenul pán poslanec Fecko, že každý rok sa to bude uplácať. To by teda bol ozaj nekonečný biznis pre niektorých majiteľov chránených území. Takže by bolo veľmi dobré, ak by sme sa dokázali dostať k tomu, že uvedomujete si, že otvárate týmto paragrafom o výmenách, tak ako je to tam pomenované, Pandorinu skrinku obrovských kšeftov s pozemkami, vytvárate tú možnosť, a to napriek tomu, že tam sa pekne odvoláva na to, že predsa sa použije príslušný zákon, respektíve ustanovenie o ohodnocovaní majetku. Ale ono je to tak, v tom ohodnocovaní majetku je vždy istá len kategória, respektíve niekoľko kategórií toho, čo sa ohodnocuje, ale to, kde sa ten pozemok bude nachádzať v akej bude blízkosti atraktívnych iných lokalít, ktorých hodnota vôbec nevstúpi do oceňovania, aké tam budú budovy, aké tam budú cesty v blízkosti, ak necháme v takejto miere voľnosti, ako to teraz z dikcie zákona vyplýva, tak ja som presvedčený, že by sme dopustili to, že síce na jednej strane v chránených územiach získame vyšší podiel štátneho vlastníctva, ale na druhej strane štát stratí pozemky, ktoré by rozhodne strácať nemal, respektíve stratí ich za okolností, ktoré budú pre štát veľmi nevýhodné.
Takže tieto tri body som považoval za dôležité spomenúť pri prvom čítaní a verím teda, že sa mýlim v tom, že tá štyridsaťsedmička bola podhodená nám tu na to, aby sme sa pri nej tak vydiskutovali, porozprávali, vy to napokon aj možno potom ozaj upravíte, pretože nie je dôvod na tých 80 centimetrov. Dokonca ešte pripomeniem, že spôsobíte dosť hlavy bolenie aj starostom a primátorom, pretože, ak sa nemýlim, za každý súhlas sa tam platí poplatok, neviem, či je jednotný alebo je to individuálne podľa všeobecného nariadenia, ale je tam nejakých 10 eur za strom alebo niečo také, takže vlastne pripravujeme samosprávy aj o istý zdroj financovania. Ale ja ich nechcem týmto hájiť, len si myslím, že ten strom je natoľko dôležitý, že tá samovôľa pri tom výrube by nemala byť uplatnená, ale ak by som dal také dva stĺpce tak štyridsaťsedmička má 5 centimetrov v tomto zákone, v stĺpcovom grafe, a tá šesťdesiatjednotka, neviem, ktorý je to paragraf ohľadom náhrady, kde sú tieto obrovské možnosti mnohomiliónových únikov, lebo nás skúsenosť učí, že tam, kde možnosť je, tak sa aj využije, tak to je 110 centimetrov. To je toľko asi v tomto. (Reakcia navrhovateľa.) No to nie je dobré, pán minister, to je tá vážnosť, to je tá váha, že my sa tu bavíme o 80 centimetroch obvodu a tu na druhej strane nám za chrbtom uniknú miliardy prostriedkov, ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože nedá sa tu o tom už hovoriť, však, aj pán Hlina, proste tu ľudia sú, o ktorých ja nevravím, že vy ste ich tútor, ja hovorím, že využívajú všetky možnosti na to, aby bezcharakterne rozkradli krajinu. To nie je fikcia do budúcnosti, to je skúsenosť z minulosti. A dnes by už mali byť všetci poučení na to, aby sme to už nepripustili. Takže ja preto zdôrazňujem, čo tam po centimetroch obvodu, to vyriešite, ale tie výmeny sú obrovskou možnosťou, ktorú musíte cítiť tak, že je to tak.
Napokon možno by som mohol dať návrh. Veď potom skúsme dať teraz nejaké moratórium na to, že sa už nesmie pohnúť s predajom, s výmenou pozemkov, ktoré sú pod chránenými územiami a sú v súkromných rukách, že ich nesmie nikto kúpiť, že ich žiadna silná spoločnosť už nebude vykupovať na to, aby ich použila ako silný tromf v zmysle zákona, ktorý začne platiť, bude skutočne legitímny nárok, aby žiadali o výmeny. Ale budú veľmi dobre vedieť, čo chcú vymeniť a kde to chcú vymeniť. A žiadny znalec nedokáže to ohodnotiť tak, aby vystihol tie veci, ktoré oni sledujú. Nechcem hovoriť o konkrétnych skúsenostiach, sú tu ľudia, ktorí by vedeli o tom rozprávať podrobnejšie. Ale ja už som sa o tom zmieňoval, znalecký posudok je jedna vec a druhá vec je to, aká je skutočná hodnota toho pozemku. To, že vy tam píšete plus-mínus 10 %, to sú všetko technické veci, ktoré nepatria do tohto čítania. Ja len prosím a upozorňujem na obrovskú možnosť úniku podľa takto predložených možností náhrady strát z titulu ochrany prírody, na ktoré, isteže, majiteľ má právo ale ak to necháme tak v tejto dikcii, tak to povedie k niečomu, o čom opäť raz povieme, no stalo sa. Ale už tých skúseností je veľa, pán minister, prosím, aby sa to nestalo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 10:25 - 10:27 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegom chcem toľkoto odpovedať.
Pán Huba, bola otázka, či budeme búrať kostoly, ak budú tieniť. No, pán kolega, ty si ma asi nepočúval. No nemohli by sme ich zbúrať. Kde potom budú hniezdiť tie sokoly? A v mestách sú to práve kostoly, kde hniezdia. Asi sa tam cítia, vidíš, dobre.
Kolega Martin Fecko je ornitológ. Áno, s ním sa nebudem prieť. Ono tie odchýlky sú pri tých sokoloch naozaj také detailné. Mal som na mysli toho myšiara, tak ma upresnil. Povedal som sokol lastovičiar, ale sokol myšiar tak bežne v tých mestách a mestských lokalitách sa naozaj nachádza. Však aj u nás, aj tu v Bratislave to vidím. Takže ďakujem za to upresnenie.
No a, áno, len chcem poďakovať kolegom a stojím si za tým, hodnota ľudského života je nenahraditeľná. Strom a príroda má byť k dispozícii tomu človeku. Človek nemá byť ten, kto bude otrokom prírody alebo možno nejakého stromu a klaňať sa bude tomuto stromu. Tieto stromy aj parky, aj všetko životné prostredie má spríjemňovať nám život, áno, aby sme sa správali rozumne, racionálne, nie egoisticky a hrubo k prírode, ale aby to bolo naozaj rozumne, ale zase aby neboli tu extrémy také, že sú ľudia občania, ktorí sú postihovaní za to, že si dovolili ja neviem upraviť korunu stromu alebo že vyťali nejaký ten strom, ktorý ich ohrozoval na živote, ohrozoval im ich majetok. Mne jednoducho sa pozdáva tento zákon. Keby bol ešte taký smelší, pán minister, tak by som to ešte viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 10:22 - 10:23 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, otvorili ste tu aj s kolegom Hlinom ornitologickú otázku, tak poviem pre upresnenie, aby si občania nemysleli, že tu nerozoznáme určité druhy, takže nejedná sa o sokola lastovičiara, ide o sokola myšiara, to znamená pustovka alebo po česky poštolka, lebo sokolov lastovičiarov keby sme tu mali toľko tisíc párov, koľko máme sokolov myšiarov, tak by sme boli veľmi radi. A nehniezdia, nerobia si hniezdo, ale hniezdia aj v polobúdkach a hniezdia aj v iných hniezdach, hlavne krkavcovitých, teda vrán, strák. A nebyť týchto, tak vlastne nemajú kde hniezdiť. Tak preto hovorím, v mnohých prípadoch sú aj na týchto balkónoch, kde tá polobúdka pána Ševčíka bola urobená. Tiež som sa na to pozeral. Takže je to sokol myšiar. To je iba na upresnenie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 10:22 - 10:22 hod.

Huba Mikuláš
Áno, ďakujem za slovo. Štefan, mám len jednu otázku. Budeme búrať kostoly, keď niekomu budú zavadzať vo výhľade?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 10:05 - 10:22 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Nakoľko v tej faktickej poznámke tak celkom nedá sa zareagovať alebo nedajú sa vyjadriť tie myšlienky a postoj k navrhovanému zákonu, tak si to dovolím tu takto od tohto rečníckeho pultu.
V úvode musím povedať, že mám pozitívny vzťah k prírode aj k stromom, chcel som byť lesník, dokonca kedysi. Hovorím to preto, lebo ak niektoré slová tu odznejú teraz tak kontroverzne, tak aby ste neboli z toho tak pohoršení. Zhruba ročne za posledné roky som vysadil 80 až 100 stromov ročne, posledné roky bolo to toľko stromov, koľko som ich vysádzal. Teda mám ten pozitívny vzťah. Avšak stretávam sa naozaj s mnohými ľuďmi.
Aj ja chcem podporiť napríklad tento návrh zákona, ja dokonca si viem predstaviť, že tých 80 centimetrov po obvode stromu by sa vzťahovalo nie len na extravilán. Pán minister teraz tu nie je, ale ho povzbudzujem k tomu, aby to dal aj na intravilán, nabrať tú odvahu a nech je ten obvod stromu rovnako, tak ako je teraz 40 centimetrov, 80 centimetrov.
Dokonca by som išiel ešte ďalej a v intraviláne naozaj by to bola slobodná voľba vlastníka toho stromu a toho pozemku, aby on rozhodoval o tom strome a nakladal s ním, ako to on uzná za vhodné. Možno kolega Dodo Hlina tu spomínal prípady také, keď ja nadobudnem kúpou nejakú tú nehnuteľnosť v intraviláne, tú záhradu vrátane toho domu a potom sú, áno, môžu byť také prípady, keď sa ten človek rozhodne a vytne všetky tie stromy tam. No ale ja si myslím, že to by boli prípady skôr ojedinelé ako bežné. A bola taká móda jeden čas, vysádzať tie ihličnany. A to boli práve strieborné smreky, strieborné jedle v podtatranskej oblasti, u nás to boli limby. Alebo brezu, hej, vpredu pred oknom si ľudia zasadili. A to bolo veľakrát možno meter od domu. A odrazu, keď narástol ten strom, tak tí ľudia zbadali, že ten strom im znepríjemňuje ten život, hej. Odrazu sa zmenil zákon, oni boli pripravení na to, že v podstate, keď ten strom bude zavadzať, tak ho vytnú, vyrežú ho, zasadia si nový, ak to uznajú za vhodné. Ale odrazu je tu situácia taká, keď musia pýtať súhlas. Prax je taká veľakrát, a ja to hovorím z osobnej skúsenosti, keď som požiadal úrad životného prostredia o výrub troch stromov, topoľov, ktoré nám naozaj špatili a zavadzali. Boli to staré stromy. A pri bežných búrkach bolo to tak, že lámali sa tie konáre. Boli to hrubé konáre. Počas jednej búrky alebo pred búrkou som zaparkoval to auto pod jedným z týchto topoľov a spadol nám na auto takýto hrubý konár a zničil nám v podstate to auto. No veď dobre, hej, mohol som to predvídať. Áno, však tak to v živote chodí. Nie to je podstatné, ale prišla mi odpoveď taká, že mám vysadiť namiesto tých troch ďalších deväť stromov, za každý strom tri ďalšie stromy. No ale to mi nerieši môj problém. A ja teraz, keď mám záhradu a mám inú predstavu o tej záhrade, aby tam rástli ovocné stromy, tak ktosi zo životného prostredia alebo nejaký úradník mi bude diktovať, aké stromy tam majú byť, bol tam hrab, jaseň, topoľ, čo mám ako náhradnú výsadbu, potom sme si, samozrejme, tie veci upresnili. Ale bol to kopec nepríjemných vecí a vybavovačiek okolo toho. A veľakrát naozaj sú ľudia v takých situáciách, keď si nevedia poradiť, čo s tým stromom, hej. Veľakrát majú problémy s tým vybavovaním.
Všimol som si v intravilánoch, veľmi častým zjavom je to, že „upravujú" koruny stromov. Ak striebornému smreku zrežete vrchol, orežete mu bočné vetvy, čo sa stane s takýmto stromom? No vyschne. A veľmi často sa to stáva. A ja vidím, že po prijatí tohto zákona v intravilánoch stromy nepribúdajú, ale, naopak, ubúdajú. Prečo? Cez tzv. úpravu týchto korún týchto stromov, keď ľudia jednoducho majú plné zuby toho, nevedia si poradiť s tým stromom, cez úrady nevedia, ako na to, no tak to berú tak do vlastných rúk a vlastným rozumom a uchopením. Oni to nazvú, že je to úprava stromov. Ale veľakrát tá úprava a zásah je taký, že ten strom v podstate vyschne a ho odstránia takým spôsobom.
Kolega Martin Fecko spomínal tu poľnohospodársku púšť medzi Huncovcami a Žakovcami, ja som z tohto regiónu. Táto poľnohospodárska „púšť" je tam 50 rokov, čo ja si pamätám. Je to taký zvláštny reliéf krajiny. Ale, na upresnenie, táto poľnohospodárska pôda patrí k jedným z najúrodnejších v podtatranskej oblasti. Preto tam nie sú zasadené stromy. Naozaj tam je len zopár vŕb, čo rastie okolo potoka, a to je všetko a nie sú tam iné stromy. Rovnako by sme to mohli nazvať aj tu veľakrát na dolniakoch. V Podunajskej nížine sú také oblasti a sú také miesta, ktoré by sme mohli nazvať poľnohospodárskou púšťou, lebo tam nerastú stromy. Je to poľnohospodárska pôda. A má úplne iné využitie, ako je tá pôda iná.
Ale paradoxne ja tu chcem poukázať na inú vec, nie na poľnohospodársku púšť. Ale ja tiež prechádzam touto našou krajinou. A ja zase to nazvem poľnohospodárskou džungľou. Je tu veľakrát poľnohospodárska džungľa. Tam, kde bola orná pôda, kde boli pasienky, dneska je to zarastené kriakmi. Áno, sú to veľakrát invazívne rastliny, ktoré ani nemajú nič spoločné s tým regiónom, ktorý tam je.
Preto ja vítam, boli ste trošku mimo, pán minister, že, áno, môže sa vyťať ten strom do obvodu 80 centimetrov. A ja vás povzbudzujem k tomu, aby to bolo, pán minister, nielen v extraviláne, ale aj v intraviláne. Dajte to aj tam. (Reakcia navrhovateľa.) No tak kolega Hlina má iný názor, však môžeme mať iný názor. Veď to je dobré. A nás to kdesi posúva. Dajte to, nech je to 80 centimetrov aj v intraviláne, dokonca aby bez súhlasu úradov mohli si tí ľudia tie stromy vyťať. Správajú sa ľudia stále ešte normálne, vždycky si vysadia strom. Ja som si postavil dom a zasadil som strom, nie jeden. Pán minister, boli ste za dvermi. Ročne vysádzam posledné roky 50, 80 až 100 aj viac kusov stromov, ale v priemere je to okolo stovky až, čo vysádzam tieto stromy.
Ale aby to bolo naozaj na uváženie, kolegom som dal otázku takú, keď by sme chceli byť nejakí upjatí alebo nejakí prehnaní, na tú ekológiu, aké sú to, kolega Dodo Hlina spomínal tu ten les, zelené pľúca Bratislavy, tak ak má 50 rokov orech a 50 rokov lipa, sú takmer porovnateľné identicky čo do veľkosti, aj veľkosti koruny stromu a čo do produkcie kyslíka, aký je rozdiel medzi stromom, ktorý je ovocný, teda je to ten orech veľký, košatý, a tou lipou, ktorá je košatá. Ja si dovolím povedať, že takmer nie je žiaden. A ani mi na to nevedeli odpovedať. No kto by to meral? Ako by sme to merali? Dá sa to, samozrejme, zistiť, ale je to porovnateľné. Aký je v tom rozdiel? Jeden môžem vyťať, lebo je ovocný, a druhý strom nemôžem vyťať, lebo je úžitkový. Akú to dáva logiku? To nedáva žiadnu logiku. Životnosť orecha, ovocného stromu, samozrejme, je iná, je kratšia, ako je ja neviem javora alebo lipy, hej. Tá je zase dlhšia. Samozrejme, v tomto by mohol byť rozdiel.
Ale tej poľnohospodárskej džungle sa dotknem. A boli tu spomenuté aj tie reštitúcie. A po štyridsiatich, respektíve päťdesiatich a šesťdesiatich rokoch ľudia ešte mnohé pozemky, role stále vybavujú, nemajú v nich reálne vybavené, doriešené mnohé veci. A tam, kde mali poľnohospodársku pôdu, tak oni odrazu zisťujú, že tam rastú stromy. A veľakrát sú aj v lesníctve považované za stromy, možno všeobecne nazveme to stromy, ale je to plevelná burina, ak sú to vŕby a máte zarastenú jelšou a vŕbou vašu rolu, lúku alebo ornú pôdu, tak je to naozaj plevelná burina v lese a aj v rámci toho systému, tak, samozrejme, aby bola tam možnosť vyčistiť tú pôdu a dať to do pôvodného stavu, ako to bolo, kolega Dodo Hlina ma spomínal trikrát, ja si tiež ho dovolím trikrát spomenúť, spomínal tu toho sokola, ktorý hniezdil kdesi na balkóne. Áno, paradoxne niekedy je to vták sokol lastovičiar, myšiar, tak je taký skôr spoločenský, ale on väčšinou hniezdi v kostoloch, teda vežiach kostolov, a nie v stromoch, v korunách stromov. A nevidel som ešte sokola, ktorý by hniezdil, ja som nemal tú skúsenosť, v korune vŕby napríklad. Ale môže byť taká situácia, keď sa to môže pritrafiť. Tak to len to hovorím. Tak ako to môže byť na balkóne, tak to môže byť aj na vŕbe. Ale väčšinou si vyberie na to hlboké lesy, vysoký strom alebo miesto v intravilánoch. A veľmi častým javom, je to aj tu v Bratislave, sú sokoly, ktoré tu hniezdia. A je to práve v tých vysokých vežiach v kostoloch alebo v starých historických renesančných domoch, kde sú malé otvory. Tak tam si vyberajú tieto hniezda. Tento živočíšny druh sa domestifikoval alebo sa tak prispôsobil, by som povedal, aj tej dynamike rozvoja všeobecného. A sú toľko kritizované veterné elektrárne, to si len tak malinkú vsuvku dovolím povedať, ktoré ekológovia kritizujú, v susednom Rakúsku ich máme ako taký les, no tak ten sokol, si predstavte, dokáže hniezdiť aj na vrchole tej veternej turbíny. To hovorím len tak na margo toho, že ten sokol sa naozaj vie prispôsobiť. Nie je to problém konkrétne toho. Samozrejme, tie remízky a podobne, tie zátišia sú. A sú v parkoch. Tak tie spevavce si nachádzajú tam tie svoje prirodzené úkryty. Ale si dokáže to vtáctvo nájsť tie prirodzené úkryty aj v ovocných sadoch, viniciach. Sú tam, hniezdia tam vtáky. Takže toho sa nemusíme tak báť.
A tak extrémne ja by som zase až nechránil tie stromy, tak ako som to povedal. Však je veľmi dôležité chrániť si životné prostredie, ale strom nemôže mať vyššiu hodnotu, ako je ľudský život. Nikdy to nemôže tak byť. Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal. V domove sociálnych služieb prišla pani riaditeľka, ktorá s povzdychom povedala, že tie stromy, ktoré sú vysadené v ich parku, tak im tienia na to ich sociálne zariadenie, ich klienti sú tým pádom obmedzovaní alebo proste nemajú ten záblesk toho slniečka a podobne. Údržbár, ktorý to počul, pochopil to svojským štýlom a bol veľmi iniciatívny. No tak ešte v ten deň, respektíve na druhý deň zobral, naštartoval pílu a spílil tie stromy, aby vyriešil problém a vyšiel v ústrety pani riaditeľke a tešil sa z toho, akú jej veľkú radosť urobil. No lenže čo sa stalo? Životné prostredie okamžite nabehlo, teraz začali zisťovať, čo sa stalo. Pani riaditeľka, tá sa vykrútila na iniciatívu svojho podriadeného. Životné prostredie teraz mu naparilo, že mu dá pokutu 250 tisíc, v slovenských korunách to ešte bolo, ako bežnému, obyčajnému, jednoduchému človeku. Ten chlap to, ľudia, neuniesol, obesil sa. Tak ja si myslím, že do takých extrémov by sme zase nemali ísť. A toto je to porovnanie. Strom nemôže mať nikdy väčšiu hodnotu, ako je ľudský život. A kde je tá tragédia tej rodiny a tých dôsledkov toho všetkého, čo tu je? Tak aj k životnému prostrediu by sme naozaj mali pristupovať rozumne. Na tú trávu keď ty stúpiš, no neušliapeš ju tak, že už nevyrastie. Ona, tá tráva zase len vyrastie. Vyrastie tá tráva. V susedných krajinách to vidím. Dokonca netreba ísť ďaleko, stačí ísť do Viedne, tu do Rakúska sa pozrieť. A zelené plochy slúžia naozaj verejnosti, tam sú, kde prídu rodiny s deťmi, matky prídu, celé rodiny, majú piknik, roztiahnu si obrus a pekne tam sa rozložia, uprostred, v centre veľkej Viedne. Bolo to najväčšie európske mesto. A dokáže táto verejná zeleň slúžiť naozaj tak, ako to má byť.
Čo sa týka bilbordov. Bilbordy nie sú zarastené tak, ako to bolo tu spomínané. Starajú sa o to veľmi dobre títo díleri. A by nebolo nič z takého bilbordu, čo kriaky rastú pred ním. Hneď to šmyknú a vypília to.
Ale tie elektrárne keď by sme mali porovnávať, že toto pohltia tie elektrárne, ktoré budú vyrábať energiu, s tým, že by to postačilo na pokrytie tej kapacity, to je omyl. Áno, končia tam topole, rýchlorastúce topole. Je to vŕba, ktorá sa zvlášť pestuje na to. Topoľ takisto sa tak zvlášť pestuje. A sú to agáty, ktoré sú zvlášť na tento účel.
A, samozrejme, je biomasa, ktorá v lese je pri každej ťažbe. Však vy to, pán minister, veľmi dobre viete. A vždycky je, aj by som povedal, veľký objem tej biomasy. A, chvalabohu, dneska sa spracúva ako tá drevoštiepka. Kedysi to bolo tak, že v našich lesoch, ja si tak pamätám na starých rodičov, pásli sa kravy v lese. A ten les bol naozaj čistý, vyčistený. Mohli ste chodiť po tom lese. Dneska keď vojdete do toho lesa, no ani nevojdete doň, lebo neprejdete cezeň, sú tam veľakrát kriaky krížom-krážom pokrížené. Nech sa to čistí. A ak dnes vieme spracovať aj tú biomasu, nech sa spracuje a v elektrárňach nech sa spaľuje.
Pozerám si ešte, pardon, tie poznámky, ktoré som si napísal, ale veď ono všetko človek nemusí povedať hneď pri jednom tom vystúpení. No takže to je asi toľko.
Ešte jednu vec si dovolím tu takto povedať. To je problém veľkých miest, ako je trebárs Bratislava, možno Košice, Žilina, Banská Bystrica a podobne. Tam je tiež často tá výsadba, ktorá sa robí na tých verejných priestranstvách. A dovolím si povedať, že v minulých rokoch a v minulosti, teraz tie stromy sú veľké už, sa tá výsadba robila úplne neuvážene, hlava-nehlava. A tie stromy, ktoré teraz majú úctyhodné rozmery, tak veľakrát zatieňujú úplne všetko, aj tie obytné domy, ktoré tam sú. Pokiaľ to bolo malé a sa to kdesi takto držalo, veď to sa neupravovali tie koruny stromov, že by sa zrezávali, a nejaká tvar tej koruny že by sa držala. Ale sa to úplne nechalo voľne vyrásť ako v nejakom lese. No a dnes keď sa tak pozriete na to, no tak je naozaj toto tá džungľa, ktorá v mnohých mestách sa nachádza. A mnohí práve občania, naopak, sťažujú sa na to, že majú do južnej strany trebárs okná, ale cez leto nemajú ani záblesk toho slnka.
Ja ešte raz tak v závere viem si predstaviť, že tento návrh zákona podporím, a pána ministra povzbudzujem k tomu, aby ten obvod tých 80 centimetrov bol aj intraviláne. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 10:03 - 10:05 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste reagovali, tak kolegyňa, ako aj kolega, na moju rozpravu.
Ja som sem prišiel pracovať, pani kolegyňa, takže budem, samozrejme, pracovať vo výbore, budem aj v mojej komisii, v ktorej som predsedom. Zvoláme ju, samozrejme, aby sme tie pripomienky mali. Na to som apeloval. To znamená, ja myslím si, že v prvom čítaní by sme mali možnože už navodiť atmosféru, že tento problém treba riešiť, aby sa vedelo, voč kráčí. Takže myslím si, že pán minister to jasne pochopil. To, či mi odpovie alebo neodpovie, je druhá vec, proste ale vie o tom a môžeme to kreovať aj na tom výbore. Takže nemám s tým problém. Je to tak. Ja som, hovorím, sem prišiel takto robiť takisto ako vy.
Ku pánu Martinákovi. Áno, je to krajinotvorný význam a, pán kolega, tak by som povedal, nie všetci štátni úradníci a úradníci, ktorí majú na starosti výkon tohto možnože zákona, pristupujú možnože k tomu, tak ako ty si pristupoval, keď si pracoval ešte mimo parlamentu, k realizácii takýchto, by som povedal, legislatívnych a paragrafových znení. A preto ja som apeloval proste, aby sme možnože aj zvýšili úroveň školení týchto pracovníkov, ktorí s týmto zákonom budú pracovať, aby sme im povedali, ako to má vyzerať, prípadne aby tam bola vykonávacia vyhláška, ktorá im povie už to drobné, lebo v zákon má byť vyjadrený už len všeobecný rámec a drobné by mala urobiť vykonávacia vyhláška. Takže iba toľko som mal na mysli, aby sa to aj dodržiavalo, tak ako to myslel legislatívec v dobrej viere, pretože, ako tu už raz bolo spomenuté, u nás aj sa vie na Slovensku, viete, čo s dobrou vecou urobiť. Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 9:41 - 10:00 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov v rozprave k tomuto návrhu zákona vládnemu aj v mojej osobe. A začnem, dá sa povedať, od piky.
Myslím si, že odborná verejnosť na základe toho, ako som dostával určité podnety, očakávala trošku viac, trošku hlbšie a viacej oblastí, ktoré by boli v tejto novele rozobraté. Dobre, nestalo sa zatiaľ, možno sa to stane v druhom čítaní, keď budeme mať možnosť nejaké pozmeňujúce návrhy dať. Alebo možnože aj z poslaneckých návrhov aj z vládnej strany niečo možnože príde, aspoň dúfam. A mnoho vecí už spomenul aj náš predseda výboru kolega Huba, ktorý povedal, že ako tieto problémy verejnosť vníma.
Nebudem, ako sa hovorí, trepať prázdnu slamu, poďme priamo k veci, k jednotlivým ustanoveniam.
Tu pozerám, že zavádzame v § 25a obecné chránené územie. To je pre mňa novinka. A myslím, že, dobre, keď obce uznajú, aby atraktivita ich územia, čo sa týka možnože aj finančných tokov, ktoré môžu prísť do územia, bola taká, že to územie vyhlásime, máme tam nejaké tie priestory, dobre, nech cez to VZN-ko to vyhlásia do tých 100 hektárov, ako sa uvádza v návrhu tohto zákona.
Čo ma ale trošku zahatilo, spomenul to aj pán kolega Gál, sú to tie reštitúcie. Viac-menej ten tlak na štátne pozemky, ktoré tu máme, je, by som povedal tak, salámovo naskladaný. Slovenský pozemkový fond na tých svojich 125 tisíc hektároch, ktoré má, pôdy všetkej, nie iba poľnohospodárskej a lesnej, ale všetkej pôdy, plus-mínus 125 tisíc hektárov, má už toho na tých bedrách dosť, musí plniť aj reštitúcie klasické, musí záhradkárov, možnože v budúcnosti aj energetikov, teraz aj ochranárov. No je toho dosť. O pozemkovej úprave ani nehovorím, kde musí dávať zámeny a kde musí štátne pozemky dávať na cesty a verejnoprospešné zariadenia. Takže ten tlak tam je veľký. Na druhej strane zase kvitujem, že konečne hýbeme aj s touto otázkou, ktorá rezonuje v ochrane prírody. Už odkedy ja som na svete, tak stále niekto proste sa cíti byť ukrátený tou ochranou prírody. Ja som tiež ochranár. Bol som v SZOPK. Teraz som v ornitologickej organizácii, kde prakticky tiež fungujeme na báze nejakého združenia. A myslím si, že ochrana prírody má tu miesto. Už som to pánu ministrovi vysvetľoval mnohokrát. Takže myslím, že tu sme na jednej lodi, že je ministrom ochrany, a nie likvidácie životného prostredia, poďme ale k veci.
Veľmi sa tu debatovalo teraz o tom výrube stromov v tom § 47. Tiež ma to trošku zaskočilo, pretože v súčasnom znení § 47 ods. 4 prakticky sme hovorili, že nebudeme vyžadovať en bloc, en bloc to je jedno, či ste v intraviláne alebo extraviláne, súhlas na ten obvod 40 centimetrov. To znamená, ja som to bral, že super v tej prsnej výške 1,30 metra, akože super je to, en bloc, a nebudeme debatovať, kde je to v intraviláne, extraviláne. Teraz viac-menej to delíme. A vyzerá to tak, ako keby sme povedali, že tá hrubina v intravilánoch a tá tenčina v extravilánoch proste by mala byť likvidovaná. Neviem, ja keď idem po Slovensku, niekedy vidím, som poľnohospodársky inžinier, poľnohospodársku púšť. Viete, čo je u mňa poľnohospodárskou púšťou? Iďte sa pozrieť medzi Žakovcami a Huncovcami, iďte sa pozrieť, ako idete z Janoviec do Kežmarku, na tie lúky, kde ten dravec, to vtáctvo, ktoré tu bolo Alojzom Hlinom spomínané, nemá si kde ani sadnúť okrem zemi. To je u mňa poľnohospodárska púšť. To sme urobili v rámci rekultivačných prác a v rámci hesla „So Sovietskym zväzom na večné časy", keď boli rozorané celiny a sme to aplikovali u nás. Žiaľ, naše územie nie je tak veľké ako celiny v Sovietskom zväze, kde som bol osobne na tých celinách a videl som ten nedozerný obzor. Takže u nás sa to tiež aplikovalo. A v súčasnosti ešte na niektorých územiach to môžeme u nás vidieť. Tak ja som za to. A hlboko sa skláňam pred tými ľuďmi, ktorí v prípade rekultivácie počas socializmu na Slovensku ten strom tam nechali rásť a možnože obišli aj ten rekultivačný nejaký projekt a povedali, že, nie, ten strom tam musí byť. A takéto územia na Slovensku, chvalabohu, ešte máme. A ja by som bol veľmi rád, keby sme ich tam zachovali.
Keď sa pozrieme na ten obvod 80 centimetrov, lesáci sú tu iní odborníci ako ja, aj pán spravodajca je lesníkom a lesným hospodárom, viac-menej debatujeme o nejakom priemere plus-mínus 25 centimetrov, ktorý tam je, a debatujeme o rokoch, keď už hovoríme, za aký čas ten strom vyrastie, tak pri nejakých rýchlorastúcich drevinách hovoríme o nejakých dvadsiatich rokoch, dvadsiatich piatich rokoch, ale pri nejakých tvrdých drevinách hovoríme o nejakých štyridsiatich rokov. To je jedna ľudská generácia, ktorá tu fakticky funguje a je. A ja sa teraz spýtam, keby tí naši predkovia to brali takto striktne, že všetko sa vyrúbe, čo rastie mimo lesa, no neviem, či by sme tu mali viac-menej teraz tú hrúbku, respektíve tie krásne, ja hovorím, panoramaticky otvárajúce prvky v krajine, ktoré v mnohých prípadoch slúžia, ako tu už kolega Huba spomenul, nie iba na nejakú tú drevnú hmotu, ale vlastne dotvárajú tú krajinu ako celok.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby, pán minister, ste mi zdôvodnili, prečo sme intravilán, extravilán takýmto spôsobom rozdelili, prečo viac-menej sa snažíme nenechať pôvodný ten 40-centimetrový obvod vo výške 1,30 metra. Nech to bude tak, ako to je, však to, myslím, bolo dobré, lebo aj tá náhradná výsadba je možno iba tam, kde ochrana prírody to uloží žiadateľovi. To znamená, že ten, na ten obvod keď už to bolo, tak musel žiadať o ten súhlas. Iná náhradná výsadba tu nebude. Aspoň ja to nededukujem takto. Keď sa mýlim, opravte ma, budem rád. Ja sa rád dám poučiť, lebo na chybe nemôžeme stavať ďalšiu nejakú právnu istotu.
Samozrejme, je tu, ako pán kolega spravodajca spomenul, že sa nepoužije, by som povedal, ten súhlas s druhým a tretím stupňom ochrany prírody, ktorý je v tomto. Ale, samozrejme, je to iba na tie prípady písmena a), to znamená ten 40-centimetrový obvod, na ostatné sa to kvázi akože môže použiť. Takže by som chcel keby sa mi to nejakým spôsobom vysvetlilo.
Poďme ďalej. Máme tu § 50 Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, odsek 2. Tam by som sa chcel trošku zastaviť. Nebudem rozoberať všetky odseky, lebo možno bude uvedené v druhom čítaní z mojej strany toto alebo aspoň taký nejaký nástrel. Takže beriem, v odseku 2 že orgán ochrany prírody má povinnosť voči vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého. Takže chcem, aby to takto čítala aj odborná verejnosť, respektíve tí, ktorí budú výkonom tohto paragrafu určený, aby to poslali všetkým trom, aby o tom vedel aj ten vlastník, aj ten správca, aj ten nájomca, pretože keď príde na lámanie chleba, tak bijeme toho vlastníka, keď ho teda máme. Ten je postavený pred nejakú tú bariéru. A keď mi niekto povie, že vlastníkov tu nemáme, tak potom tvrdím, že ROEP-y, ktoré nám prebehli, registre obnovenej evidencie práv pozemkov sú robené mimo nejakých tých 600 území, ktoré už sú rozpracované, 200 z nich ešte nie je začatých. Z tých 3 500 území, myslím, to nie je také veľké číslo. Takže tých vlastníkov my sa vieme dopátrať. Takže tu by som bol veľmi rád, keby tak to bolo čítané, ako je tu písané. Je tu písané, že orgán ochrany prírody je povinný vlastníka, správcu a nájomcu pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou oboznámiť s tým, že toto chce robiť, to znamená, aby dostali to všetci traja, aj vlastník, aj správca, aj nájomca, keď ich teda poznáme, lebo, hovorím, nakoniec sa to zvezie na toho vlastníka, lebo ten je tu zodpovedný kvázi. On ani nemusí vedieť, kto je tam správca, lebo to sa zapíše na katastri, že tam je neviem kto, že si to dá. A on chudák nemá ani nájomnú zmluvu, ako bolo povedané, s tým možno poľnohospodárom. On si tam aj síce berie subvencie, ale nevie vôbec, kto mu to tam gazduje. Takže to by som chcel, aby aj ten vlastník tam bol evidovaný.
Teraz sme stále v tom § 50 odseku 2. Máme tu ďalej uvedené: „Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou. Ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa určí jeho orgánu.“ Dúfam, že ešte pozemkové spoločenstvá budú na Slovensku fungovať po zákone, ktorý sme prijali, pretože už dostávam prvé hlášky, že sa to vykupuje. Takže, vážení, to predkupné právo tam musí byť. Nehnevajte sa, kolegovia z vládnej strany, pokiaľ nebude predkupné právo v urbárskom spoločenstve na predaj svojich podielov, tak nás rozkúpia, nám padnú urbariáty. Takže bacha na to. Takže dobre, tu ešte beriete, že urbariáty sú, ale už je veľký tlak.
Ale vrátim sa k meritu. Väčší počet, čo to je? Každý úradník si to vysvetľuje ináč. Hovorí niekto o piatich, niekto o tridsiatich, niekto o päťdesiatich, niekto o stovke. Myslím, v správnom poriadku to nie je určené, aspoň neviem o tom, že by to tam bolo, ale určitá legislatíva pozemková hovorí o päťdesiatich doručovaniach takouto vyhláškou, a neviem, ako to ministerstvo životného prostredia číta, tak bol by som veľmi rád, keby upresnilo aj túto nejakú pasáž tohto odseku dva a tak ďalej, alebo ak ich pobyt nie je známy, možno to doručiť verejnou vyhláškou. No, pozor, ak je neznámy, to znamená, zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo orgán správy lesov, teda Lesy Slovenskej republiky. To znamená, pozor, neznámy vlastník tiež je ten, o ktorom povieme, že je to Ján Lukáč. To je tiež neznámy vlastník, keď za jeho menom nemáme uvedené, napr. kde ho môžeme nájsť, lebo známosť sa určuje preto, že potrebujeme s ním komunikovať. Vy v pozemkovej vložke ku každému pozemku meno, kto to má, máte. To znamená, že aj toho, čo tam má napísané Ján Lukáč, my nevieme identifikovať, my nemôžeme s ním komunikovať ako štátna správa alebo iné orgány. To je ten neznámy vlastník. A preto nastupuje ako inštitút Slovenský pozemkový fond. Takže, vážení, to si trošku musíme ujasniť, ale, dobre, preto hovorím, že tu by som bol tiež rád, keby sme to nejakým spôsobom očistili, lebo v ďalšom hovoríme, že ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový fond, v odseku 9 to už máte jasne definované. A tam to dávate verejnou vyhláškou. Dajte to aj fondu. (Reakcia z pléna.) Dobre, kolega, oprav ma, ak sa mýlim. Ja hovorím, rád prijímam všetku kritiku, ktorá pôjde na moje vystúpenie, pretože o tom by to malo byť v parlamente, a to hlavne v prvom čítaní, keď musíme si utriasť to, ako chceme ten zákon vykreovať do konečnej fázy.
Takže poďme ďalej. Áno, sú v zmysle programového vyhlásenia tie možnosti náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia. Tak to je v programovom vyhlásení vlády. A chcem veriť tomu, že pokiaľ to máme zadefinované v § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), tak že v takomto poradí sa bude aj ponúkať tá náhrada za obmedzenie, ak nie, tak, pán minister, ma opravte, pretože to, či môžeme skočiť hneď na nájom, a ešte predtým sme nedali možnosť zámeny, alebo či to bude na ľubovôli, by som tiež chcel, aby to bolo jasné, lebo potom môžu byť tie kšefty, ako to hovoril Alojz Hlina. Proste začneme robiť niečo, čo prakticky ešte nebolo ponúknuté predtým, čo je tam ako možnosti dané. Takže bol by som tiež rád, keby ste nám to vysvetlili.
Ďalej je § 61 ods. 3. „Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu, nájom, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť.“ To znamená, že chcem veriť tomu, že to zvládnu, lebo neviem zatiaľ sa to asi nerobilo a prakticky je to nóvum a asi aj nová pracovná náplň. A ja sa budem tešiť, keď budeme vidieť tie možnosti, lebo už som sa raz k tomu vyjadril. Pre mňa štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody mal by byť automaticky v štátnych rukách, teda v rukách štátu, respektíve ním poverenej organizácie, ktorá sa ochranou prírody zaoberá, aby tam nemohli kšeftovať. Samozrejme, plejáda vlastníkov je rôzna, aj tých, čo to nadobudli pred rokom 1989, aj tých, čo to nadobudli po roku 1989. Tak už to budú špekulantské úmysly. Ale tomu sa asi nevyhneme, lebo ten život pohybu pozemkov pri predaji, zámene je veľmi kreatívny. A tam nebudeme môcť mať iba napríklad dedičov, ktorí majú takúto pozostalosť kvázi čistým spôsobom. Takže budú tam aj rôzne iné listy vlastníctva, nadobudnutia.
Ďalej by som sa chcel pristaviť pri ďalšom. A to je to, aká bude výška nájmu (§ 61b). Tam sa hovorí proste, že podľa toho sa nejde, podľa toho sa tiež nejde. Tak bol by som rád tomu predpisu bez ohľadu na to, či to bude iba dohodou, na čom sa dohodneme, alebo to bude zastrešovať nejaká vyhláška, ktorá povie, áno, takýmto spôsobom tam je, lebo zatiaľ mi tam tá štyristodeväťdesiatdvojka z toho vypadá. Takže neviem, viac-menej ako je to proste chápané.
Poďme ďalej. Tu je tá zmluvná starostlivosť. Áno, pri tej zmluvnej starostlivosti to vyzerá, že začíname to robiť na 30 rokov. To je teda dosť tiež dlhá doba, tým tiež jedna generácia nám odíde. Samozrejme, ja budem rád, keď vlastníci nebudú hendikepovaní. A dúfam, že aj tá zmluvná starostlivosť bude jasne vysvetlená vlastníkom, ktorí budú mať možnosť sa k nej vyjadriť.
Chcem sa ešte opýtať na tú finančnú náhradu. Tu citujem § 61e. Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti a dochádza tu v dôsledku obmedzení ďalej, tak prichádzame k tej finančnej. Čítal som to. Vyzerá to tak, že je to na trojročné obdobie. Alebo každý rok som dostal tú finančnú náhradu? Ako to tam je? Treba si o ňu žiadať raz za tri roky a každé tri roky to obnovovať a tá finančná náhrada sa nejakým spôsobom ročne vypláca k nejakému dátumu. Bol by som tiež rád, keby to bolo nejako vysvetlené, lebo teraz sa tu píše, že nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo pomernej časti finančnej náhrady (odsek 7) začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje, nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo jej pomernej časti uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou na orgány ochrany prírody v trojročnej lehote. To znamená, teraz sa uplatňuje na tri roky a potom už každý rok to budú vyplácať. No, hovorím, vysvetlite mi to faktickou. Ale je to prvé čítanie, aby sme si v druhom čítaní vedeli možnože aj z vašej strany to opraviť. Takže to je ďalšia moja nejaká výtka.
No a o chvíľu to dokončím, nebojte sa, kolegovia, už vás dlho nezdržím, ale myslím si, že takýto vážny zákon, ktorý tu je a zasahuje celé naše územie, tak sa nehnevajte, za tých 16 minút mojich vám stojí za to aj od poslanca iného.
Nakoniec by som sa pristavil pri § 65a Štátna ochrana prírody. A chcel by som veriť, že, tak ako je to tu definované, má tých právomocí veľa a neskutočne, iba v tom áčku, že obstaráva a zabezpečuje starostlivosť vrátane vykonávania ich revízií, ich revízií. Keď chodím po tých štátnych teda orgánoch, zisťujem, že sú zavalení takouto tlačovou agendou, že do toho terénu ani nestíhajú ísť. A potom v mnohých prípadoch sa tie relevantné, by som povedal, reálne stav dosvedčujúce skutočnosti z terénu chránených území ani nedostávajú do správ, ktoré môžu teda dávať, respektíve dávajú ako odborný garant. A ja by som bol preto veľmi rád, pán minister, tá ich revízia, ktorú majú vykonávať, možnože aj personálnym a iným teda posilnením, keby sa dala nejako zariadiť. Ja viem, že poviete, že financie nie sú. Ste minister životného prostredia. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme vedeli aj túto oblasť, tú revíziu tohto orgánu nejakým spôsobom v tom teréne zreálniť. Myslím, že ľudí na to by sa našlo dosť, akurát bude treba, hovorím, možnože tú byrokraciu trošku zahladiť a dať trošku mimo tohto.
Dobre, vážení, myslím si, že aj mne chodí veľa podnetov, akoby sa tento zákon mohol ešte opraviť, myslím, že nejaký pozmeňujúci návrh, pán minister, tu dáme v druhom čítaní. Prinesieme ho aj na ministerstvo, aby ste sa prípadne mohli s tým oboznámiť, ako to tam bude. Bude to z pripomienok odbornej verejnosti. V súčasnosti to nie sú desiatky, ale tisíce ľudí alebo, môžem povedať, desaťtisíce ľudí, ktorým na srdci leží ochrana prírody. Takže myslím, že aj niektoré z ich bodov, ktoré momentálne neboli v pripomienkovom konaní, ktoré bolo momentálne, budú tam zahrnuté. Tak dúfam, že po konzultáciách aj tieto niektoré ešte do tejto novely zapracujeme. Dobre. Ďakujem pekne. Z mojej strany toľko a teším sa na druhé čítanie pri tom skvalitnení. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 9:37 - 9:39 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, keďže kolega Dodo ma spomenul trikrát vo svojom prejave. Áno, ja mám iný názor, ako ísť na to, lebo ja som niekedy až veľmi pohoršený tým, koľko bojujeme za jeden strom, pričom ľudský život je nám nič, hej, teda akoby strom mal väčšiu hodnotu ako ľudský život, akoby skupina stromov mala väčšiu hodnotu ako hodnota našich občanov. Ja mám na to iný názor. A stala sa taká konkrétna vec, keď brat sa staral o bezdomovcov a chlapci vyťali stromy (vŕby) omylom. Musím povedať, omylom ich vyťali okolo potoka v dobrom úmysle, lebo zacláňali a tienili roľu. Prišli ochranári a chceli im dať pokutu. Myslím, tuším to bolo nejako okolo 150 tisíc eur. Z čoho by ten farár to zaplatil? Nemal to z čoho zaplatiť. A strom, ktorý si si zasadil na záhrade, máš právo aj vyťať. A veľakrát je to tak, že pri tej samotnej výsadbe stromu človek nerozmýšľa. Ten strom je krásny, je to aj limba. U nás napr. rastú aj limby, ktoré boli spomínané tu v Bratislave. Neviem si predstaviť, že by tu limbe nejako extra sa darilo. Ale keď ju človek sadí, tak je krásna, je milá. A odrazu zistí, že mu robí problém, problém so stavbou, či už plotu, teda plot, hej, mu to vykriví. Alebo zasahuje mu tá koruna do strechy domu. Myslím si, že malo by to byť také liberálnejšie. Ja sa prikláňam teda za to, aby tí ľudia mali právo aj v podstate si upraviť tú vlastnú záhradu. Ak ty vytneš strom a tri ďalšie stromy musíš zasadiť, a to ti dajú ako povinnosť, nevyrieši ti to ten problém, sám som aj ja mal takú. Paradoxne tieto ozdobné stromy sa z intravilánov vytrácajú a nepribúdajú tu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 9:33 - 9:35 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina vie jednoduchým spôsobom povedať veci, ktoré sa dostanú do zákonov a nie sú, by som povedal, v stave napomáhať obyčajným ľuďom v ich právach a v ich životných situáciách. Najhoršie je na tom to, že vládna strana príde vždycky s dobrým nápadom, dobrým návrhom, ale zakomponuje do toho vždycky tendenčne smerované niektoré paragrafíky, o ktorých my presne vieme, komu majú pomôcť. Takže toto je, žiaľ, na škodu veci. Keby sa vládna strana naozaj snažila urobiť všetko pre to, aby naozaj keď príde zákon o ochrane prírody, aby naozaj bol o ochrane prírody, a nie o tom ako odškodniť niektorých, ktorí tendenčne si kúpili pozemky na niektorých územiach, aby ich potom vláda vedela odškodniť. Toto je na tomto smutné. A toto vie aj Lojzo veľmi dobre podať a vystihnúť. Takže mu za to ďakujem a podporujem jeho názor.
Skryt prepis