Videokanál klubu

Tak na podporu vami prednesených argumentov, pán poslanec Zajac, sa chcem pripojiť s rovnakým postrehom, ktorý som pri štúdiu tohto zákona zaznamenala. Tak ako uvádzate, jednak nespokojnosť s tempom výstavby diaľnice, neprehľadnosť fakturácie jednotlivých úkonov, neprehľadnosť financovania, ale aj samotný zákon, ktorý by mal sprehľadniť výber mýta, neposkytuje garanciu toho, že tá prehľadnosť zabezpečená bude.
Pripájam sa k tej vašej požiadavke, aby minister v rozprave upresnil a vyjadril sa k tomu, čo ste naniesli. A to je tá konzervácia možného biznisu pre spomínanú spoločnosť SkyToll. Bola by som rada, pán minister, aby ste sa k tomuto podnetu, závažnému podnetu poslanca Zajaca vyjadrili, rovnako aby ste sa vyjadrili k tomu, aký spôsobom a z akých zdrojov budú uhrádzané vznikajúce náklady spojené s aplikáciou tohto zákona v praxi. Ďakujem.

Ďakujem za poznámky a pripájam sa k tej výzve, aby bol tento, tak ako ho nazval kolega Štefanec, stiahnutý alebo prepracovaný nezmyselný lobistický zákon.
A chcem len dodať, že ten ťažký zápas zo spoliehania sa na vzbudzovanie ohlasu verejnej mienky už začína byť symptomatický pre rokovania Národnej rady. Proste v jednom kuse upozorňovať na to, a môžeme to nazvať hranie sa s vypúšťaním balónov a s tým, či si to teda opozícia všimne a či nejakým spôsobom si národ rozhnevá alebo nerozhnevá, je pre mňa falošná hra. Spomeniem to ešte raz. A to je ten moment, že vieme rozdávanie peňazí pre konkrétnych vybraných producentov zabaliť do podpory slovenského filmu, vieme rozdávanie peňazí pre konkrétne vybrané lobistické skupiny zabaliť do podpory cestovného ruchu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Nemyslím si, že degradovanie rokovaní parlamentu by malo byť o odkrývaní, kde sa v zákonoch, pre živého boha, nachádza schovaná akákoľvek lobistická skupina. Proste keď sa toto z rokovania pléna parlamentu pri vládnych návrhoch zákona nedostane čím skôr, tak budeme degradovať vôbec celý spôsob výkonu zastupiteľskej demokracie, lebo moc a peniaze proste korumpujú. A zdá sa mi, že tu niekomu tá moc výrazne zachutila, že niekto má pocit, že mu všetko prejde. Toto ale prejsť proste nemôže, to pán minister, dúfam, stiahne a opraví to do tej podoby, aby ten lobistický záujem z toho netrčal ako povestné brvno z oka. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nuž vypočuli sme si všeličo a voľačo. Ja som mal pár poznámok a možno pár otázok, ktoré predkladateľovi sa budem snažiť nasmerovať. A budem dúfať, že v záverečnom slove sa k nim vyjadrí, pretože z hľadiska legislatívneho zámeru a vôbec pri predávaní ideí podpory cestovného ruchu asi to nebude nikto v tejto sále, kto bude mať s týmto problém. Cestovný ruch sa nesie v celkom dobrej pozornosti z hľadiska toho, že vie pomáhať ekonomike, vie pomáhať regiónom, ktoré majú čo ponúknuť, a vie štartovať ekonomické procesy a podobne.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke, a troška sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že dokážem byť lepšie pripravený, lebo podobne ako ostatní kolegovia som zachytil informáciu, že spôsob, akým ste sa rozhodli upraviť dotačnú politiku pre určitú časť turistov, ktorí sa môžu chystať do Slovenskej republiky, do parlamentu v tejto podobe predložený nebude. Napriek tomu by som teda vyjadril výhradu, že momentálne sa deje niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A myslím, že hovorím za seba a za poslanecký klub strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento váš návrh sa pri najlepšej možnej vôli podporiť nedá.
Argumenty, ktoré zazneli, ja by som doplnil o jeden závažný argument. A to je ten, ktorý súvisí s úvodom. Hovorím, že cestovný ruch podporovať musíme. Ale existujú na to rôzne spôsoby. A ja si myslím, vychádzajúc aj zo štatistických údajov, že my máme problém v tom, že aj keď sem dostaneme turistov, zostávajú tu príliš krátko. Niektoré regióny potrebujú pomoc s tým, že potrebujú prerozbiť tzv. jednodňovú turistiku na dvojdňovú. Štatisticky vychádza, že je to päť dní, ktoré sa dostali do návrhu zákona. Ale ja tu mám iné číslo, dlhodobá ubytovateľnosť je pod tri dni, je teda 2,9 dňa, v Bratislave je to dokonca pod jeden deň. A myslím si, že práve tu by sme sa mali zamyslieť. A celkom to nesúvisí s tým, že budeme sem ťahať ľudí, ktorí sú mimo schengenského priestoru.
My máme obrovské množstvo práce pred sebou na to, aby sme zatraktívnili naše regióny. A čosi som v tej oblasti odrobil. Turista je, keď spomeniem región Trnavy, aj ten, kto príde, a budeme sa baviť o tzv. lokálnej turistike, kto navštívi mesto alebo prímestskú oblasť ako lokálny človek. Turistika je aj nadregionálna, turistika je aj celoštátna. A potom prichádza tá čerešnička na torte. A to je tá medzinárodná turistika. Myslím si, že my máme obrovské rezervy v tom, aby sa Slováci hýbali po našich regiónoch a nebolo morom Slovenska Chorvátsko a podobne. A niekde tu by som hľadal ja motivačný element legislatívnej činnosti či už ministerstva pri úprave nejakej možnosti podpory turistického ruchu.
To, čo ste priniesli, nehnevajte sa na mňa, do parlamentu, má obrovské znaky toho, že skutočne pôjde o vybrané podnikateľské subjekty. Nesúhlasím s dôvodovou správou, že je dôvodné predpokladať, že môže prísť k nárastu turistického ruchu. My môžeme betónovať nejaký ten stav. To znamená, tam, kde sa ten turistický ruch v nejakej miere nachádza, tieto dostanú úľavy. Môže to byť kľudne aj v tom duchu, že budú mať bližšie kamaráti k prideľovaným dotáciám ako spomínaní nekamaráti a podobne.
V návrhu zákona sa vyskytuje moment, kde sa zveruje do rúk ministerstva prijímanie vykonávacích predpisov a rozhodovanie jedného monokraticky riadeného orgánu. A dostávate takmer absolútnu moc nad tým množstvom peňazí, ktoré ste zatiaľ zadefinovali na tri roky, ale je tam aj dôvetok a tak ďalej alebo na ďalšie roky. A nemyslím si, že sú to malé finančné prostriedky, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k podpore turistického ruchu.
Ja v dôvodovej správe som si všimol, a spomínal to tu predrečník pán kolega Sulík, že mali by sme sa presne zamerať z hľadiska štátu na vplyv na podnikateľské prostredie. Ministerstvo si dalo prácu a z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie zadefinovalo 5 otázok. Ja sa ich dovolím odcitovať.
Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Odpoveď ministerstva je, nehľadajte tu žiadnu exaktnosť, lebo proste v tom zákone v tejto miere absolútne neexistuje, ale je tu odpoveď, že sa predpokladá, že daným návrhom novely zákona o podpore cestovného ruchu budú pozitívne dotknuté niektoré podnikateľské subjekty poskytujúce služby ohľadom aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Terminus technicus tu je príjazdový cestovný ruch. Zarážajúce je, z čoho pramení tento predpoklad. Nič viac, nič menej sa tu nedočítame.
Druhá otázka znie: Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Je tu zase veľmi zaujímavá odpoveď, že prínos pre podnikateľské subjekty bude spočívať vo zvýšenej miere návštevnosti zariadení cestovného ruchu, čím sa zvýšia ich výkony, ako aj ich zisk. A tu vychádzate presne z čoho? Existuje nejaká organizácia, ktorá vám potvrdila, že ak teda urobíme pri vízovej povinnosti tento ústupok, neostane ten moment na presne rovnakej úrovni a žiadny motivačný element, ktorý budete propagovať v tých krajinách, ktoré sú mimo schengenského priestoru, že, aha, môžete získať víza, ak si požiadate o ne nad päť dní, alebo čo bude boostovať alebo robiť ten marketingový presah toho, že máte tu víza, pričom na základe toho príde k navýšeniu. Neviem si to predstaviť. A z hľadiska dôvodovej správy ani v duchu zákona som proste ja ani ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, toto nepochopili.
Hovoríte, že z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie administratívne náklady nevzniknú. Ja si myslím, že pri žiadaní o akúkoľvek dotáciu proste vzniknú. A hlavne vzniknú tým, ktorí budú neúspešní. Proste budú musieť niečo zadministrovať. To nechajme bokom. Je to možno marginálna záležitosť, ale tak to exaktne tvrdiť, že nevzniknú, je podľa mňa choré.
Aké sú dôsledky pripravované navrhovaného zákona pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ako sa zmenia operácie na trhu? Ministerstvo definuje, že sa zvýši konkurencieschopnosť. Ja si myslím, a nie je to môj názor, ale je to všeobecne prevládajúci názor, že akákoľvek forma dotácie, ktorá zasahuje do voľného trhu, jednoducho konkurencieschopnosť ako takú ničí. Predstavte si dva subjekty, ktoré stoja medzi sebou, z nich v žiadaní o dotáciu bude jeden úspešný, druhý neúspešný. Čo to spraví? To znamená, že konkurencieschopnosť, presne, naopak, čo ministerstvo predpokladá, sa tým znižuje. A podľa mňa prioritne alebo z východiskového nastavenia a priori to musí deformovať konkurencieschopnosť. A preto sa mi to zdá trošku ako oxymoron, že dotáciami zvyšujeme konkurencieschopnosť. Nie je to pravda.
No a aké sú predpokladané spoločenské, ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Regulácia činnosti v cestovnom ruchu a nepredpokladá. Čiže ak sa bavíme o tom, že štát má nejaké určité právomoci a kompetencie v nastavovaní vo svojom pôsobení pre vytváranie podnikateľského prostredia, tak tuto trafil absolútne vedľa. Proste pre podnikateľské prostredie neurobil vôbec nič, zdá sa, podľa parametrov, ktoré sú nastavené a sú nastavené nie na základe striktnej a jasnej vlády pravidiel, ktoré by mali byť obsiahnuté v zákonoch, ale skôr na tom, že bude predmetné rozhodovanie viac súťažou krásy ako dopredu nárokovateľných alebo dopredu vypočítateľného spôsobu uplatňovania toho, kto a na základe akých podmienok to dostane. Zdá sa, že toto zostáva v rukách ministra a politických nominantov a podobne.
Takže musíme odmietnuť navrhovanú úpravu a možnože vydať sa inou cestou, ako deformovať konkurencieschopnosť našich podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá bude tá správnejšia, preto myslím si, že tu padol procedurálny návrh, aby sa stiahol tento návrh, ja dávam procedurálny návrh, aby sa vrátil tento návrh na prepracovanie a ministerstvu a bola zachovaná ambícia niečo s cestovným ruchom na Slovensku robiť, ale nie na základe týchto parametrov, ktoré sme dostali na rokovanie parlamentu, pretože mám za to, že skôr uškodia, ako pomôžu.
Posledná poznámka k tomuto návrhu zákona. Na tejto schôdzi ste nás z vládnej strany prekvapili ešte inou oblasťou, ktorej sa venujem viacej. A to je kultúrna oblasť, keď nie priamo z ministerstva urobili, ale môj poslanecký kolega z výboru pre médiá a kultúru urobil úplne rovnaký scenár pri Audiovizuálnom fonde, keď jeden z mála exaktných a taxatívne vymedzených spôsobov, ako sa budú prideľovať dotácie pri filmoch, ktoré môžu byť slovenskej produkcie, alebo pri filmoch, ktoré budú vznikať na Slovensku, kde bola striktná podmienka pridelenia tejto dotácie dvoch miliónov eur pri natočení, toto, čuduj sa svete, proste na výbore pozmeňujúcim návrhom kolegu Senka zmizlo a opäť sa dostalo do roviny súťaže krásy, a teda bude rozhodovať iba minister, kto nejakú dotáciu proste v miere 400 000 až 800 tisíc dostane. Myslím si, že v tejto miere ste sa nevydali správnou cestou, bombardujete parlament rozhodnutím, ktoré odstraňuje vládu práva a presných pravidiel, v ktorých sa aj čím ďalej, tým horšie dá vyznať, a väčšia miera centralizácie alebo ministerského rozhodovania vôbec nevedie k tomu, že by sme nadobúdali alebo že by obyvatelia nadobúdali istotu, že, ak budú či kvalitne natáčať alebo kvalitne podnikať v cestovnom ruchu, budú mať v tomto podporu štátu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne kolegovi Štefancovi za pochvalu alebo teda za odobrenie môjho príspevku. A ja by som už len zdôraznil, naozaj ide opäť o 26,39 mil., ktoré budú ukradnuté občanom Slovenskej republiky, takže ďalší megatunel, ktorým pôjdu financie do súkromných vreciek, nie na reálnu podporu cestovného ruchu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení hostia, milí občania Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, pán minister, necítite tu niečo, niečo tu smrdí, by som povedal, ďalší 26-miliónový megatunel. Tie 2 milióny, čo sa tu spomínajú, pozor to je len na rok 2014, potom ďalších 2,555 mil. je v roku 2015 a ďalších 2,835 mil. je v roku 2016. A predpokladám, že tie posledné by sa stihli minúť do marca, keď budú ďalšie parlamentné voľby.
Takže opäť je tu predložený zákon, ktorý má určité nejasnosti. A mám taký pocit, že buď niekto si z nás robí dobrý deň, alebo má nás niekto za úplných tupcov, už to tu bolo spomínané. My tiež vieme čítať, máme aj vlastný rozum a máme aj ľudí, ktorí sa do toho rozumejú, ktorí sa v tom vyznajú a vedia nám povedať, ako niektoré veci môžu fungovať.
Okrem toho teda, že sa budem vo všeobecnosti vyjadrovať podobným spôsobom ako kolegovia predo mnou, pretože tento zákon je naozaj tendenčne nastavený pre niekoho, poviem aj dve zásadné veci, ktoré máte napísané v dôvodovej správe a, samozrejme, aj v znení navrhovaného zákona.
V tomto zákone v jednej časti okrem toho, že sa mení teda názov turisticko-informačné centrum, čo je dobrá záležitosť, aj veci okolo toho, opäť sú tu vsunuté veci, ktoré nie sú v súlade s tým, čo by sme si možno my občania predstavovali ako podporu cestovného ruchu.
V tomto zákone ide o to, že sa jedná o priamu dotáciu na lôžkodni pre ubytovacie zariadenia, v ktorých aspoň 5 nocí prenocujú cudzinci z krajiny mimo Európskej únie. Môže sa opäť polemizovať o tom alebo štatisticky dokazovať, ktorí sú to tí najväčší návštevníci mimo schengenského priestoru alebo teda mimo Európskej únie, ale opäť máme za to, že najväčší počet týchto turistov predstavujú občania Ruska. A už tu bolo viackrát povedané, o aký lobing ide, pretože tieto peniaze naženieme pekne do Vysokých Tatier a možnože aj do Nízkych Tatier a možnože aj niekde inde, napr. na také Donovaly.
Z týchto peňazí bude do značnej miery transparentne financovaná miestna organizácia cestovného ruchu, aby tak mohla pod rúškom neziskovky a tretieho sektora vytvárať priestor na zlepšovanie a rozvoj regiónu v cestovnom ruchu. V konečnom dôsledku by to bola dobrá myšlienka, lebo financie tak nepôjdu obciam, ktoré by ich mohli rozhajdákať, nie všade sú zodpovedné samosprávy, to už vieme, ale teraz ich dajú aktivistom v priamom riadení veľkých hráčov v regióne. No a keď si zoberieme región Tatier, vieme, kto tu je veľkým hráčom v cestovnom ruchu a kto riadi organizácie cestovného ruchu. Takže tu to máme jasne položené na tanieri a vieme presne, o koho ide. Hovoril som o Donovaloch, určite poznáme pána Kočnera, ujde sa možno aj niečo jemu, ujde sa možno ešte aj v ďalších iných regiónoch na Orave či v Turci ale opäť len tým určitým. Ten Zuberec bol veľmi dobrý príklad, pretože tam sa ľudia spojili a vedia, ako to vie fungovať, ale možno by potrebovali trošku inú podporu v rámci toho cestovného ruchu ako priame dotácie.
Teraz ide o to, na čo to bude. V podstate tieto peniaze vyberieme na poplatkoch za víza. Povedzme si to tak, že Rusi potrebujú víza do Európskej únie a ruské cestovky idú cez naše ambasády, aby ich dostali, ale nezostanú na Slovensku, pretože idú ďalej do Rakúska. Na Slovensku ostanú jednu-dve noci, aby sa nepovedalo, a potom tradá inde, do Rakúska, Francúzska, Španielska a do iných lukratívnejších destinácií, do ktorých je ťažšie získať víza, pretože niekde majú limity, niekde majú naozaj ťažšie možnosti získania tých víz.
Takže naozaj je tu otázka teda, komu a čomu to dokáže prospieť, či naozaj tu udržíme tých Rusov na týždeň. A prečo tu nechceme udržať aj Čechov, Poliakov, Maďarov, Nemcov, Holanďanov, Švédov, Fínov a ďalších? Ale na to by sme potrebovali trošku inú propagáciu, a to v prvom rade propagáciu krajiny. My potrebujeme propagovať našu krajinu vo svete, aby sme sem turistov prilákali, aby zistili, čo tu máme, aké tu máme prírodné krásy, aké tu máme danosti, aké tu máme možnosti, a tých možností je naozaj neúrekom, a potom ich primäli k tomu, aby tu zostali na dlhšie ako na jednu-dve, možno tri noci. Avšak to nedosiahneme tým, že budeme dotovať postele, na ktorých budú spať päť dní. Áno, bolo by to fajn, keby každý podnikateľ mohol dostať dotáciu na takéhoto človeka. Ale potom to poďme teda robiť plošne a úplne pre každého. Ale tu sa to ide riešiť cez organizácie cestovného ruchu, v ktorých nie sú združení úplne všetci. Čiže zase je tu selekcia.
Ako sa hovorí teda alebo ako som už spomenul, štát nemá podporovať turizmus, štát má pomáhať propagácii. Na základe čoho má daňový poplatník prispievať nejakým súkromníkom, pretože to ide z peňazí daňových poplatníkov, ide to z rozpočtu štátneho? Áno, už sme tu mali dosť takých podpôr, samozrejme, ktoré išli do súkromných rúk. Ale je tu ďalšia dotácia, o ktorej si nemyslím, že je opodstatnená, súkromníkom, pozor vybraným súkromníkom, nie všetkým, lebo podpora turizmu, to je čistý tunel. Tie peniaze idú účelovo pre niekoho, tam sú určené, ten si to zoberie, lebo tie podmienky nie sú nastavené tak, aby to dostal naozaj každý.
Keď som hovoril, že budem vecný, tak v § 7 ods. 2 zákona sa vypúšťa mechanizmus vymenovania generálneho riaditeľa SACR, už to tu spomínal tuším kolega Zajac. Doteraz to vymenovanie bolo ministrom, ale len so súhlasom rady, teda odbornej ingerencie, odborníci schvaľovali generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Po novom je to len vymenovanie ministrom dopravy, jedným ministrom. Opäť to smrdí klientelizmom. No a akoby už ste nemali toho dosť, že všade máte nastrkaných svojich ľudí, ešte aj tu, kde ešte bola ako taká možno garancia, že tam ostane odborník, si chcete strčiť svojho človeka. Takže toto nie je dobré. Čiže tu vám odporúčam nechať to v pôvodnom znení. A do druhého čítania, kde si to posuniete, kde to posunie vašich 83 poslancov, to upravte tak, že tento paragraf alebo túto zmenu radšej vypustite.
Ďalšia zmena je v § 7 ods. 3, kde sa vypúšťa, že SACR vykonáva svoju činnosť v súlade so zásadami jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s odôvodnením, že takáto koncepcia (teda zásady) neexistuje. Toho, kto vám to pripravoval, pán minister druhý, už tu sedí iný, nechcem pejoratívne nazvať. Ale možno nemá dostatok vedomostí, lebo prvá vláda Roberta Fica 4. marca 2009 schválila Koncepciu jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. A pokiaľ viem, žiadna z ďalších vlád žiadnym uznesením tento dokument nezrušila. Takže odporujete si v dôvodovej správe v bode 9, kde sa píše: „Uvedené slová sa vypúšťajú z dôvodu, že zásady jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí neexistujú.“ Takže buď to pripravoval niekto, kto nie je dostatočne fundovaný na to, ale nás zase účelovo klamete. Takže skúste sa aj nad týmto zamyslieť, koncepcia sa nachádza, je to tam, takže takýto bod by som v druhom čítaní tiež vypustil. Takže, vidíte, vieme čítať, vieme sa na to pozrieť, vieme, kde sú chyby, vieme vás na ne upozorniť. Ale ako už bolo spomínané, v globále tento zákon ako celok je neprijateľný, pretože je tendenčne pripravený.
Ja som sa už v minulosti vyjadril o možnosti rozvoja cestovného ruchu podporou obnovy a rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Bolo to na margo toho, že vláda schválila nejaké financie na výstavbu národného futbalového štadióna a ďalších futbalových ihrísk a ďalších športových zariadení pre futbalistov v celej Slovenskej republike za zhruba nejakých niekoľko sto miliónov, ale teda cez sto miliónov eur. Opäť je tu cifra 26,39 mil. Za to by sa opäť dalo zrekonštruovať niekoľko chátrajúcich kultúrnych pamiatok, ktoré zo dňa na deň chradnú a chradnú a rozpadávajú sa. A môžu sa rozpadnúť a už ich vôbec nikto neuvidí, ale keby sme ich obnovili, toto sú lákadlá pre turistov, toto sú lákadlá pre návštevníkov Slovenska, nie dotácie účelové pre tatranských fajnšmekrov.
Takže treba sa zamyslieť nad tým, či naozaj tento zákon prináša efektívnu podporu cestovnému ruchu alebo sú to opäť len peniaze vysypané niekomu do vrecka. My vieme, že sú to peniaze vysypané do vrecka. Takže nemusíme sa ani o ničom presviedčať. Len teraz ide o to, či to pochopia aj občania Slovenskej republiky, že toto nie je adekvátna podpora. A vaši poslanci to ani pochopiť nemusia, pretože tí dostanú signál palčekom a všetko je vybavené.
Takže kolegovia už dali návrhy na stiahnutie tohto zákona, ja sa nebudem opakovať, podali to oni, ja by som možno dal tento zákon na prepracovanie, pretože podpora cestovného ruchu svojím spôsobom je nevyhnutná a potrebná, ale cez propagáciu Slovenska ako takého, nie priamou podporou súkromníkom z vreciek a z peňazí daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Ďakujem.

No ja len oceňujem to, čo ste pán poslanec Hlina povedali, lebo ste explicitne poukázali na to, že zákony takýmto spôsobom sa pripravovať nemajú, takto sa predkladať nemajú, že je to hanba ak sa takéto zákony so zastretými korupčnými zámermi, lobistickými zámermi dostávajú na túto pôdu. Takéto zákony na túto pôdu nepatria. Je to hanba, ak práve socialistická vláda, vláda, ktorá sľubovala ľuďom sociálne istoty, solidarizáciu spoločnosti preskupuje všetky hodnoty len silným a vybraným finančným skupinám, o čom svedčí aj posilnenie kompetencií ministra, ktorý jediný bude rozhodovať o tom, akým spôsobom a komu sa tie 2 mil. eur rozdelia. Znova opakujem, už teraz ma mnohí hotelieri z rôznych či už tatranských alebo iných podnikov upozorňovali na to, že objem finančných prostriedkov z tejto dotácie plynie už teraz výlučne a vo väčšej miere v prevažnom podiele práve skupine J&T. Tak ja neviem, ešte koľko dôkazov mi chcete dať na to, že je opodstatnená tá petičná akcia. A stále je to živý materiál na to, aby nielen poslanci, ale aj občania, z ktorých možno mnohí vás volili, vám vyslovili nedôveru. To takto ideme ďalej pokračovať v našej práci? S takými materiálmi my tu máme byť konfrontovaní a traumatizovaní ako poslanci? Takto si predstavujeme svoju prácu? V takom prostredí máme pracovať? Takto má pracovať vláda, ktorá sa má zaoberať potrebami ľudí?

Ďakujem. Ja by som povedal, že takisto sa teším každému turistovi, ktorý je zo zahraničia, ale nie je to len o turistoch zo zahraničia, ale aj každému turistovi, ktorý sa vyberie na turistiku aj u nás, lebo turistika nie je len medzinárodná, ale aj regionálna, nadregionálna, štátna, celoštátna a podobne. To je prvý moment.
A druhý moment. Takisto si myslím a pripájam sa k tomu, že SMER sa vydal nejakou zvláštnou hrou s obyvateľmi Slovenskej republiky a občanmi. A to ja evidujem len za posledné obdobie, že pri téme doprivatizácie SPP a darovania ziskových častí J&T to zabalil do ceny plynu. Podpora turistického ruchu (resp. dva milióny rozdané zase opäť kamarátom) je zabalená do podpory cestovného ruchu. Ďalej tu nasleduje bod o Audiovizuálnom fonde, kde na kultúrnom výbore sme sa dozvedeli, že jediná podmienka, že filmár, ktorý sa rozhodne na území Slovenskej republiky natáčať film, musí preinvestovať 2 milióny eur, odpadá a už rozhodne len sám pán minister a zase to dostane nejaký kamarát a opäť je to zabalené do ceny, do podpory natáčania filmov na slovenskom území alebo podpory slovenskej kinematografie. Prosím vás, toto budeme stále a trpezlivo rozbaľovať, lebo sú to len marketingové hry na podporu cestovného ruchu, podporu slovenskej kinematografie alebo cien plynu. A nečudujte sa a nehnevajte sa, že niekto vystúpi proste aj nejakým spôsobom emotívnejšie, lebo je to falošná hra. Ďakujem.

No čo už len k tomuto možno povedať? Hádam len sa nad tým pozastaviť. Vy asi nie ste normálni. Situácia je napätá, ľudia majú problém s prežitím a vy tuná neviete prestať. Vám nestačili minulomesačné udalosti, ktoré súviseli s pašovaním lobistického a korupčného zákona v zákone o obnoviteľných zdrojoch, vy ďalej potrebujete pokračovať a znova dva milióny rozdeľovať finančným skupinám. Neviem, čo vám je na tomto smiešne. Neviem, či toto je normálny stav. Vy asi nie ste normálni, keď toto tuná vlastne predkladáte ďalej v parlamente. Nielen týmto zákonom, ale aj doteraz som bola upozornená zástupcami rôznych organizácií cestovného ruchu... (Ruch v sále.) Upokojte sa, poslanci strany SMER, láskavo. Dovoľujete si tu takto nehorázne predkladať zákony, ktoré evidentne poukazujú na to, že pracujete pre finančné skupiny, a ešte si tu dovoľujete skákať do mojich prednesov. Namiesto toho, aby ste do mňa skákali, sa môžete hanbiť. Pán minister, stiahnite tento zákon. On nemá čo robiť na tejto pôde. Prestaňte s tým konečne. Dokedy sa mám toho dovolávať? Takto mi dávate len dôvod na to, aby som ďalej rozširovala petičnú akciu na vyslovenie nedôvery tejto vláde. To snáď nie je normálne, že v tomto parlamente sa stále potýkame s takýmito korupčnými zákonmi. Vy ste sem neprišli riešiť záujmy finančných skupín, ale záujmy občanov, tak aké istoty im garantujete na základe aj týchto zistení a na základe týchto argumentov, ktoré tu predniesol poslanec Štefanec? Dokedy toto bude trvať? (Hlasy v sále.) Upokojte sa, pán poslanec Bagačka. Mali by ste sa hanbiť, že predkladáte na túto pôdu takéto korupčné zákony.

Pán predseda, ja by som chcel uviesť do zápisu pri hlasovaní č. 24 dnešného dňa o pozmeňujúcom návrhu pána Mihála a Podmanického, ma vykázalo hlasovacie zariadenie, že som sa zdržal hlasovania. Chcel by som byť za návrh.
A druhá vec. Nedalo by sa niečo urobiť s neustále padajúcim portálom Národnej rady Slovenskej republiky, keďže celé hlasovanie nie je funkčné a nevieme potom voľne sledovať vlastne hlasovanie?

Ďakujem za slovo. No dali ste mi toľko podnetov, že by to chcelo na ďalšiu rozpravu sa pripraviť, ale veď to bude.
Takže ja som nikdy nenazval žiadne vystúpenie hlúpym v tejto sieni, ani ho tak nenazvem, ja som sa snažil skutočne poukázať nie na detaily, ktorých sa tam nájde veľa a ktoré, súhlasím s tým, nie je možné teraz ani riešiť a ani zo strany pána ministra zodpovedať, ale na tri oblasti, ktoré považujem za neriešené a dôležité. A to zopakujem. To je otázka zonácie, ktorá mi tu veľmi chýba, je to otázka náhodilej ťažby, ktorá naozaj je bolestivou problematikou, a bola tu ambícia ju vyriešiť a mám dojem, že sa nerieši, ale zahmlieva, a na treťom a najvyššom stupienku je to otázka otvorenia Pandorinej skrinky, kde existuje reálna možnosť, pokiaľ neurobíme účinné opatrenia, a máme na to čas, veď, fajn, sme v prvom čítaní, tak občania Slovenskej republiky prídu zase podľa zákona, pamätáte sa, sú tu ľudia, ktorí to vedia, ale podľa zákona, áno, v tejto republike sa kradne podľa zákona, o obrovské peniaze. Preto prosím s dobrým úmyslom, aby sme zabránili tejto možnosti. Verím, že takýto cieľ úplne úprimne môžeme všetci mať. A verím, že pán minister na túto časť bude reagovať so svojím personálom a pokúsi sa tú Pandorinu skrinku keď už nie zavrieť, tak aspoň riadne spútať, aby nemohla sa otvoriť bez nejakej kontroly. Ďakujem.