Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo Hlina je jeden z poslancov, ktorý vie presne pomenovať veci a vie v tom nájsť aj tie zádrhele alebo tie zákutia, pre koho sú veci prichystané. A ja len poviem alebo ho doplním, že áno, toto všetko sú chystané financie pre svojich. Ja už som tu niekoľkokrát v rozpravách povedal k podobným zákonom, že je treba urobiť systémový krok na podporu úplne všetkých obyvateľov Slovenska. Všetkým občanom dať možnosť, aby si mohli niečo ušetriť, to znamená, že poďme ich podporiť v rámci energetickej politiky, aby používali efektívnejšie zariadenia, aby používali biomasu na kúrenie, aby si postavili solárne kolektory, termočlánky, prípadne ďalšie, ďalšie veci. Ale tuná sa nič také nedeje, toto sú všetko podpory, ktoré podporujú tých veľkých, tých veľkých, ktorí sa niekedy na niečom nabalili, mohli si postaviť, aby sme im to ešte uľahčili, aby náhodou neboli škodní, tak im ideme ešte aj garantovať výkup. To je ohromné riešenie, ale opäť len pre skupinu vyvolených, čo mňa neskutočným spôsobom hnevá. Určite nie som sám, ale, žiaľ, 83 poslancov tu za to zahlasuje a my naozaj nemôžeme urobiť absolútne nič. A podobným systémom sa idú robiť aj, ide aj robiť aj podpora z ďalších energetických zdrojov a to sú malé vodné elektrárne. Ideme si zahltiť Hron, ideme si zahltiť Malý Dunaj len preto, že niekto potrebuje popredať betón, niekto tam potrebuje postaviť elektrárne, z ktorých bude mať garantovanú cenu. To nič, že zhumpľujeme prírodu, že si zhumpľujeme prostredia pre cestovný ruch, ktoré by nám mohli pomáhať aj v zamestnanosti, aj v rozvoji ďalších aktivít tohto celého, nie, my ideme napchať do gágora peniaze tým, ktorí sú pre nás tí vyvolení.

Ďakujem. Ja by som sa chcel v prvom rade ospravedlniť za to vykríknutie. Možno to bolo spôsobené tým, čo spomínal pán poslanec Hlina, že je ťažko pri tom zostať chladným, keď sa hovorí o toľkých miliónoch z našich spoločných peňazí, a prišlo mi teda na um, súvislosť, že čo asi tak urobí pán premiér, ktorý, mimochodom, to nemá ľahké, to uznávam, že keď by naozaj sa zmenili pomery v Národnej rade a nebolo by možno len tak ľahko jednoduchým hlasovaním nejakým palcom hore presadiť ten zákon, tak mi prišlo na um, že teda možno by mu prišlo na um vyvlastnenie niekoho alebo niečoho tak, ako, ako o tom hovorí v prípade zdravotných poisťovní. Naozaj si myslím, že sa tu už zavádzajú také zvláštne spôsoby, ktoré sa ospravedlňujú rôznou ťažkou situáciou, krízou a tak ďalej, ale kto potom bude, bude platiť za tie chyby? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel tiež poďakovať za vystúpenie pánovi poslancovi Přidalovi. A ja by som sa chcel vrátiť k tomu, čo on zdôraznil, že Robert Fico sa zaviazal ako premiér, ako predseda vlády, že tento zákon, zjednodušene povedané, prejde a že by teda bolo pochopiteľné, keby to sľuboval ako predseda strany, ktorý má väčšinu v parlamente. Zdá sa, že táto vec sa nám tu stále viac a viac opakuje v tomto volebnom období, a z toho vyplýva aj tá otázka pre občanov, že či je to naozaj takto dobré a či to takto chceli, že či sa nevraciame niekde späť. Demokracia je náročná. Niekedy sa zdá, že aj zdržuje, ale v každom prípade ja ju pokladám za zdravú. A mali by sme si zvážiť, či teda za cenu nejakých pomyselných istôt stability sme ochotní ustupovať z týchto pozícií a nechať rozhodovacie právo ako keby v jedných rukách. Ja sám som sa pýtal pána premiéra na hodine otázok, že či bude aj riadiť parlament, pretože mne to naozaj prišlo ako také zvláštne a neúctivé voči Národnej rade, keď vyzval počas schôdze, kde bol návrh na jeho odvolanie, svojich poslancov, aby odišli. Je v tom taký zmätok, či to robí ako predseda strany, či to robí ako premiér. Je to legitímne v tom slova zmysle, že, samozrejme, môže mať taký postoj, len potom to vyvoláva ďalšie otázky napríklad aj, aj smerom von. Pamätám si jeho výroky o tom, ako, ako budeme musieť sa vzdať ďalšej suverenity v prospech Európskej únie, presne takto to povedal, kvôli, kvôli kríze. A zdá sa mi, že celkovo sa používa ten argument tej krízy alebo zlých sociálnych podmienok na rôzne posúvanie týchto vecí v oblasti demokracie, v oblasti suverenity, že namiesto aby sme hovorili o vplyve nejakých finančných skupín, tak hovoríme potom o cenách plynu.
Takže bol by som rád a ďakujem pánovi poslancovi, že upozornil aj na tento moment tejto diskusie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Celé toto memorandum o porozumení, aj keď by sme pripustili len dobré úmysly tejto vlády v tomto prípade, nemožno označiť inak ako systémová porucha, keď vláda krvoprísažne sľúbi niekomu niečo také zásadné, a to v mene či v zastúpení Národnej rady Slovenskej republiky. Je to podľa môjho hlbokého presvedčenia v rozpore s tým, ako sú v Ústave Slovenskej republiky definované kompetencie jednotlivých ústavných orgánov a vzťahy medzi nimi. Ja som to hovoril už vo viacerých súvislostiach, ale nemôžem to nezopakovať aj pri tejto príležitosti. Už aj preto, že je to memento, že ak sa takpovediac neohradíme dôsledne v tejto chvíli, tak sa nám to tu bude opakovať.
Nechcem sa vyjadrovať k tým ekonomickým aspektom, to nechám povolanejším, ale už len z toho, čo tu bolo povedané predrečníkom, je zrejmé, že tá nevyváženosť medzi sľubmi a záväzkami na obidvoch stranách zmluvných je obrovská v neprospech Slovenskej republiky, a pekne to tu bolo dokumentované na astronomickej sume, ktorou ideme dotovať jedno pracovné miesto. Ale vrátim sa k mojej prioritnej problematike, to je životné prostredie, keďže nemôžem akceptovať ústupky Ministerstva životného prostredia takému megaznečisťovateľovi, megaproducentovi odpadov a znečisťovateľovi hlavne ovzdušia, akým je napriek všetkým pokusom o modernizáciu U. S. Steel dodnes. Kto si myslíte, že preháňam, stačí si pozrieť príslušné štatistické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcem oceniť, že pán minister, čo tu nebýva veľmi často zvykom, vystúpil v rozprave k tomuto bodu, čiže môžem položiť aj doplňujúcu otázku a ona je veľmi konkrétna. Čo sa stane, teda v tom prípade, ak budú podané viaceré žiadosti na dotačnú schému a celková suma týchto žiadostí bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov dotáciu dostane a ktorý nie, alebo sa pristúpi k tomu, že budú ponížené tie nároky pre všetkých ostatných? Ale to takisto v tom zákone definované nie je. Čiže bude vynegociovaná, notifikovaná nejaká dotačná schéma, ktorú množstvo žiadostí prevýši, a potom kto teda rozhodne, ak vy sami tvrdíte, že nie je žiadna komisia a je tu nejaká nárokovateľnosť? Čiže sú len tri možné scenáre. Buď to teda prevýši, to znamená, budú tu tri projekty, ktoré presahujú milión korún, ktorý sa vynegociuje, a dokopy budú tvoriť 1,2 mil., jeden z nich bude milión a druhý dve po stotisíc, tak dostanú iba ten, kto má ten 1 milión, alebo ako sa teda k tomu bude pristupovať, lebo to tam nenájdeme.
A druhý, dúfam, že to stihnem, teda keď, čo sa stane, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá suma XY síce neohrozí vnútorný trh, a minister kultúry rozhodne o nižšej povolenej podľa toho, či to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne a každoročne podľa svojich aktuálnych potrieb vyhláškou ministerstva. To je ako keby, môžme to nazvať aj vyššia miera paranoje, ale v tom duchu, že počítajme síce s dobrým, ale pripravme sa na to najhoršie, často to tu spomína poslanec Hlina. Čiže čo sa stane v tom, v tomto prípade, ak naozaj tvrdíte, že sa jedná o reálny automatický mechanizmus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca, na záver k tomuto chcel by som, zámerne som rozdelil rozpravu na dve časti a prihlásil som sa do ústnej aj časti, kde by som sa chcel venovať len jednému konkrétnej, konkrétnemu ustanoveniu. Predpokladal som, teda že by sa mohol aj nejaký vládny poslanec v rozprave vyjadriť. Tak ja to nechám teda v rovine rečníckej otázky na pána poslanca Senka a možno v záverečnom slove sa dostane k odpovedi na túto konkrétne otázku.
Čiže keďže tento predmetný pozmeňujúci návrh výboru vieme a poslalo k nemu ministerstvo kultúry stanovisko, teda k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka.
V predmetnom návrhu, ktorý bol predložený na výbore, v bode 12 sa teda mení to, čo aj pán poslanec Sulík ocenil a predtým kritizoval, že sa vypúšťa: celkový rozpočet filmového projektu je naplánovaný v sume nižšej ako 2,5 milióna eur a slová "2,5 milióna eur" sa nahrádzajú slovami "suma podľa § 22 ods. 1 písm. c)".
Ja si teda dovolím zacitovať, čo teda v tom predmetnom písmene c) sa nachádza a prečo si myslím, že tie subjektívne dôvody narástli a narástli, presiahli podľa mňa únosnú mieru. Čiže podľa tohoto predmetného § 22 ods. a, § 22a ods. 1 v bode c) sa hovorí, že "finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho prostriedku poskytuje fond na realizáciu filmového projektu v súvislosti s vytvorením diela, ktorého boli oprávnené výdavky minimálne vo výške ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise" - a pozor -, "ktoré vydá ministerstvo samo". Čiže predtým v zákone nastavená presná suma, teraz nastavené - nie suma, ktorá vyplýva z rozhodnutia Audiovizuálneho fondu alebo teda z tej rozhodovacej identity, ale vydá ministerstvo. Čiže nie je pravdou to, čo píše v stanovisku ministerstvo kultúry k stanovisku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Senka ako po druhé, že "celý novonavrhovaný dotačný mechanizmus pre podporu audiovizuálneho priemyslu je postavený tak, že sa jedná o systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje." To je v stanovisku. Čiže je postavený ako systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje. Dotácia po splnení podmienok poskytuje každému žiadateľovi. Tieto podmienky určí právna norma a potvrdí Európska komisia v rámci notifikácie schémy štátnej pomoci. Čiže kde je tá rozhodujúca entita, hovorí tento ods. 4, to znamená vydá všeobecne záväzný právny predpis, to je tá norma a ten vydá ministerstvo. Je to v tom návrhu zákona, čiže ak máme byť korektní, na čo vyzýva predseda výboru, tak teda buďme korektní, čiže tá rozhodujúca entita, ktorá rozhoduje o tom, ako budú použité finančné prostriedky v súvislosti s vytvorením diela, bude to definované v podzákonnej norme, môžem rozumieť v snahe teda vyhovieť Európskej komisii a túto podzákonnú normu z hľadiska tohoto vydá ministerstvo. Takže ten subjektívny moment, môžme sa zakrývať tou Úniou, nemusíme, ale netvrďme tu, že sa jedná o automatický systém podpory a je nárokovateľný, proste nárokovateľný. Ja tam, ako nech to čítame zhora, zdola, žiadny automatický systém podpory nefunguje, je to v gescii ministerstva kultúry podľa teda parametrov, ktoré si nastaví vo vyhláške, samo to tu definuje a ja mám totižto jeden zásadný problém a nehnevajte sa na mňa, proste neverím ja vláde ľudí, ak nebudeme mať nastavené dostatočné parametre zákonné, to znamená vláda zákonov a pravidiel.
Ja mám totižto aj pri tomto návrhu zákona jeden zásadný problém, keď sme sa bavili s ľuďmi, ktorí chceli hájiť naše farby a majú teda právnické vzdelanie a máme entitu právnikov, ktorí sa venujú a rozoberajú tieto zákony, keď sme ich prijímali, tak sme im definovali také tie základné požiadavky, čo na nich máme, a to bolo, že nájdi v navrhovaných zákonoch, či sú vládne, opozičné alebo naše, skús nájsť verejný záujem, ak je dobrý, podporíme, nezáleží na politickom tričku, ak je zlý, definuj ako by sa dal urobiť lepšie. V poslednom čase máme však obrovský problém aj s týmito ľuďmi, lebo skôr nám hovoria, že pracujú pod tlakom a pod takým mottom, že dívajú sa na zákony a musia sa tak dívať, lebo z veľa zákonov to proste trčí, možno, možno aj z tohoto, lebo sa zvyšuje miera subjektivity, a musia pracovať s parametrom - nájdi lobistu a snaž sa ho odstrániť. Proste do tohoto stavu nie je dobré, že sme sa dostali, a myslím si, že dávať rozhodovacie kompetencie aj pri nakladaní, z finančných prostriedkov, ktoré nie sú ani ministrove, ani naše, proste sú v štátnom rozpočte, by sme mali nastaviť pravidlá tak, že ktokoľvek, nie, či je zafarbený načerveno, namodro, naoranžovo, nazeleno, ak má kvalitný projekt, ktorý prejde v tomto prípade kultúrnym testom, by malo byť jedno, o akú hranicu sa uchádza, a mala by tam byť čo najväčšia možná miera zásahu politika, politickej reprezentácie. Dajme to naozaj tam, kde by ste to chceli mať a kde v tom stanovisku to uvádzate, pretože to, čo čítame v zákone, tak naozaj - a nehnevajte sa na mňa - nie je a nie je to teda interpretácia len mňa samého, ale aj ľudí, ktorí sa do tohoto vyznajú, a myslím si, že ten právny konštrukt naozaj nie je dobrý.
Toľko na záver iba k jednej tejto konkrétnej výhrade. Ja som si dovolil teda zacitovať aj v miere 7 minút priamo z tela zákona, aby bolo jasné, o čom sa bavíme. Ďakujem.

Ďakujem. Tiež si myslím, že či zostáva tá výčitka, že či by takto zásadné a masívne pozmeňujúce návrhy mohli byť doručené aj poslancom opozície alebo kolegom na výbore, nepočul som k tomu nič a ďakujem za to, že moja účasť na výbore je podnetná. Viete čo, ale mne sa, áno, predkladal som na výbore viacero pozmeňovákov či už v predchádzajúcom období, alebo toto, ale nikdy sa mi nestalo, že či už Krajcerove ministerstvo, alebo Maďaričove podávalo za mňa stanoviská. Proste, pán kolega Senko, ja držím v ruke stanoviská ministerstva kultúry k zavádzajúcim tvrdeniam mňa k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Proste doteraz som nemal pocit, že hovorcom poslancov, či už vo výbore, alebo v parlamente, sa stáva teda ministerstvo a prijíma stanoviská k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ak sa, ak sa niekomu teda zdá, že sú zavádzajúce. V tom duchu mám pocit, že sme sa mohli baviť aj viacej o tom, že čo teda na nich bolo zavádzajúce, lebo k tomu ja odpoveď nedostávam.
Proste tá miera subjektivity narastá, vy ste sa snažili svojím pozmeňujúcim návrhom možno predchádzať niektorým možným výtkam z Európskej komisie, a preto si myslím, že ten legislatívny proces nie je v dobrej fáze, a preto som aj využil rokovanie pléna a dal procedurálny návrh na vzatie tohoto zákona späť na prepracovanie, aby sme ho nemuseli meniť väčším počtom ustanovení, ako samostatný zákon má.
Takže takisto nič neštandardné, tu stačí fakt zísť z kratšej cesty a nastaviť tie pravidlá poriadne. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil by som si vystúpiť k zákonu v druhom čítaní, ktorý podľa tvrdení v dôvodovej správe aj podľa informácií, ktoré máme, môžme ho volať o zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý má za cieľ jednu krásnu myšlienku, a to je podporiť rozvoj kinematografie alebo audiovízie alebo vôbec podporiť celý audiovizuálny priemysel, čiže aby sa na Slovensku natáčalo viacej filmov, resp. či už slovenskej, alebo zahraničnej produkcie, dôležité je to, aby sa aj štát zúčastnil nejakej možnej podpory na základe parametrov, ktoré napísalo ministerstvo kultúry.
V prvom čítaní sme sa, myslím, že aj dosť detailne, dokonca až viac detailne, ako sa páčilo pánovi ministrovi, zaoberali jednotlivými parametrami a odkázal nás na toto druhé čítanie, že je teda priestor, aby sa, aby sa o tom, akým spôsobom sa, akým spôsobom štát pristúpi k podpore natáčania filmov na Slovensku, postaví, a že teda je možné nejakým spôsobom predkladaný návrh vycizelovať a urobiť možným výhradám zadosť, aby sme sa hlavne zbavili toho, že síce zabalené v krásnej myšlienke, a to je teda podpora natáčania filmov na Slovensku, či slovenských, alebo zahraničných, aby sa z toho nestalo niečo, kde opozícia a niektorí kolegovia spolu so mnou mali obavy, že sa to môže zvrtnúť na subjektívne rozhodovanie na základe teda kultúrneho testu, ktorý bol pôvodne definovaný v samotnom tele zákona.
Pán minister teda prisľúbil možnú spoluprácu v tomto a niečo sa teda naozaj stalo. Stalo sa hlavne to, že počas rokovania výboru, a tu by som chcel uviesť veci na pravú mieru, lebo to súvisí aj s predchádzajúcou debatou, je pravdou, že som pána ministra na výbore nestihol, pretože vlak Váh meškal viac ako 55 minút, a štandardne som sa ospravedlnil a informoval som sa o tom, čo na výbore bolo preberané. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí predseda výboru, že som na výbore nebol. Bol som, akurát som teda zmeškal dva body pána ministra, ale následne som sa informoval o tom, akým spôsobom bolo čo prijaté a aká bola debata, a riadne som sa teda ospravedlnil, na výbore som bol. Toľko k tomu obvineniu zo zavádzania. Troška mi to vadí, lebo v predchádzajúcej téme, neviem, či bola zaujímavá moja účasť na výbore, alebo nebola, podľa mňa to v metóde red herringa - odpútanie pozornosti od tej konkrétnej témy - zohralo svoje a plénum parlamentu je na predkladanie návrhov zákonov.
V tomto duchu by som aj chcel povedať, že sú niektoré zasadnutia výboru, ktoré možno majú nejaký význam, ak sa so zamýšľanými úpravami, a v tomto prípade, keďže ministerstvo sa postavilo a vydalo stanovisko k tvrdeniam, ktoré ja som mal voči kolegovi z výboru, pánovi poslancovi, ale ministerstvo malo za to, že treba reagovať na mňa a možno sa zastať pána poslanca, mohli sme to kľudne si s pánom Senkom vydiskutovať aj tu v pléne, neviem, prečo do tohoto, myslím si, že dosť vecného sporu samotné ministerstvo potrebovalo alebo niektorí teda jeho pracovníci, myslím, že to bol hovorca, neviem, potrebovalo vydávať stanovisko č. 942, a uvedené bolo to, že sú, nazvali to tak, že zavádzajúcim tvrdeniam poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka. Ocenil by som, keby sa pán Senko k tomu vyjadril možno sám, zatiaľ som v písomnej, možnože aj v ústnej sa prihlási, pretože mám za to, že tak rozsiahly, že má 25 bodov ten pozmeňujúci návrh, ktorý menil základnú podstatu v mnohých parametroch, dokonca sa mi zdá, že je rozsiahlejší ako zákon sám, menil základné parametre nastavenia, aké sa snažilo urobiť ministerstvo, i keď som sa následne teda dozvedel, že bol to viac-menej ministerský návrh, ktorý si pán poslanec osvojil.
K tým, k tým, chcel by som sa teda venovať tomu, čo túto debatu..., alebo môžem to nazvať aj mediálnu prestrelku cez agentúry a ďalších novinárov. Ja som sa po rokovaní výboru ohradil voči spôsobu jednania so zástupcami na výbore. Je nás tu teraz viacej, myslím si, že je korektné, ak či už pán spravodajca Náhlik, alebo pán poslanec Senko má úmysel predkladať takto rozsiahlu zmenu zákona, že ju minimálne v nejakej podobe dostaneme 24 hodín vopred a oboznámime sa s tým, čo potom na výbore bude preberané. Prístup či už ku kolegom, neviem, či boli teda kolegovia z vládnej strany s týmto oboznámení, ja za seba a možno viacerých ľudí, ktorí sedíme v opozícii, sme s týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom boli konfrontovaní až teda na predmetnom výbore a myslím si, byť tam alebo tam nebyť, tak k tomuto sme mohli mať jednoznačný postoj, že je lepšie sa toho výboru nezúčastniť, lebo ako keby sme tam neboli dôležití.
Druhá vec je, že čo sa teda deje po tom, ako tento návrh prešiel a je obsahom teraz spoločnej správy, a myslím si, že sme sa dostali kdesi, kde sme asi celkom nechceli byť. Keď Komisia teda alebo v duchu toho, že dotačný mechanizmus, ktorý sa rozhodlo ministerstvo urobiť, musí medzi prvým a druhým čítaním priznať až takéto veľké zmeny a argumentované z hľadiska toho stanoviska je hlavne tým, že treba predchádzať niektorým parametrom, ktoré by nám mohla Európska komisia alebo Európska únia vyčítať pri tomto, tak je dostatok času, pretože tieto parametre my prijímame až pre rok 2015, je dostatok času na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania Národnej rady, a nie cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov na výbore, bez možnosti diskusie a medzirezortnej procedúry prijímania takto dôležitého zákona, aby sme ho mohli teda následne upraviť. Nič nesvedčí tomu, že by niečo horelo okrem toho, že môže to byť nejaký, nejaká forma politického statementu, že nestiahnem, ani keď budú traktory padať, tak myslím si, že pri takto masívnej zmene by bolo vhodné, aby tento návrh zákona bol stiahnutý a prepracovaný a zapracované tieto podmienky korektne.
Ja tento procedurálny návrh, pán spravodajca, dávam aj teraz, nedávam návrh na zastavenie rokovania, dávam návrh na prepracovanie alebo vrátenie ministerstvu na prepracovanie. A to v duchu toho, že súhlasím s tým, aby sme zadefinovali nejaký rámec podpory natáčania filmov na Slovensku, ale nie takto. Ak mám byť konkrétny, budem sa pridržiavať toho daného stanoviska ministerstva kultúry vraj k mojim zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré, priznávam, že z nejakej časti mohli byť, pretože sme po výbore sa k tomuto stavali nejakým spôsobom, a teda nepáčilo sa nám to, že nemôžme dostatočne nahliadnuť. Čo ale zostáva paradoxné, že aj napriek potom hĺbkovej alebo hlbšej analýze tie výhrady proste zostávajú.
Chcel by som možno povedať 4 zásadné výhrady a potom sa venovať tomu konkrétnemu stanovisku a to je, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, čiže my upravujeme nejaké parametre, zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a zmene neskorších predpisov, je priznané, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože zavádza mechanizmus podpory 400- a 800-tisícovej sumy, ktorá je predpokladaná v zmysle dôvodovej správy, že by mohla byť poskytnutá ako kompenzácia, ak preinvestuje, a pôvodne bolo v zákone v sume 2 miliónov eur ako a bude to zarátané ako v rámci teda oprávnených výdavkov. Na základe teda odhadovaných objemov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 v dôvodovej správe, sa predpokladá, teda že predloženie prvých žiadostí o podporu bude až v roku 2015, ako som spomínal, a teda ešte raz chcem zopakovať, že je vytvorený dostatočný časový priestor, aby ministerstvo kultúry vyčkalo na stanovisko a prípadné požiadavky Komisie k systému štátnej pomoci, ktoré ministerstvo chce zaviesť, a až potom sa mohli predmetné ustanovenia návrhu zákona predložiť na schválenie do parlamentu, a nie teda naopak, či táto schéma bude vyhovovať aj z hľadiska Komisie, alebo nie. Podľa ministerstva kultúry, ktoré píše v tom stanovisku, sa jedná o automatický systém podpory, s tým ja teda výrazne nesúhlasím a skúste mi teda potom odpovedať, kto bude mať vôľu, pretože podľa § 22a ods. 5 vládneho návrhu zákona poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu neexistuje právny nárok, čiže toto pred aj po zostáva nemenné, myslím si, že či už to píše niekto v stanovisku, alebo to tvrdí minister alebo pán poslanec Senko, neexistuje žiadny právny nárok, čiže nejedná sa o žiadny automatický systém podpory. A ja som vytýkal v rámci svojej poznámky o tom, že sa tým, že tá dvojmiliónová hranica vypadáva z tela zákona, tak sa tá moja pôvodná výhrada, že je tu na základe toho kultúrneho testu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a snažilo sa, my sme to tu kritizovali v prvom čítaní, ale boli tam niektoré objektívne veci a ja rozumiem tomu, že Európska komisia bude mať nejaké výhrady presne k tej sume, ktorú sme hovorili, že ako vznikla dvojmiliónová suma, prečo nie milión, prečo nie tri, toto zo zákona na základe pána poslanca, pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Senka vypadlo a tým pádom som si dovolil toto komentovať, že sa to posunulo ešte o rovinu viacej do subjektívneho rozhodovania o tom, kto dotáciu dostane a kto nie. Možno na, na, prečo si to myslím, a na vysvetlenie je, že k subjektívnemu posúdeniu zo strany ministerstva alebo ministra môže dôjsť v dvoch základných prípadoch.
Čiže po prvé, ak, keď budú podané viaceré žiadosti a celková suma požadovaná ako dotácia bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov danú dotáciu dostane, je jeden.
A druhé, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá daná suma, ktorá teraz podľa pozmeňujúceho návrhu by mohla byť určovaná vyhláškou, čiže nejaká suma iks ypsilon ešte neohrozí vnútorný trh a minister kultúry teda rozhodne o nižšej sume podľa toho, ako to bude vyhovovať, alebo môže rozhodnúť podľa toho, ako to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne alebo každoročne podľa svojich vlastných aktuálnych potrieb podľa vyhlášky ministra. Je to zásadný bod, ktorý, ktorému, dúfam, že, že rozumieme, že tá miera subjektivity pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu nielen počas ministrovania pána Maďariča, ale možno pro futuro pre každého je, je, je riziková, proste mala, ak sa máme tváriť, že sme právny štát a že sa tu správame podľa presne jasne prednastavených a nastavených pravidiel, tak by bolo dobré, aby tá miera subjektivity už pri prijímaní nového mechanizmu prerozdeľovania bola čo najviac jasná a čo v najväčšej možnej miere objektivizovaná. Ja si myslím, že sa tak nedeje, a by som poprosil, keby k týmto otázkam, ktoré nemajú byť prečo zavádzajúce, pretože sú to otázky, a myslím, že sú legitímne, je dôvodné alebo teda dobré odpovedať mne a odpovedať ľuďom, ktorí sa na to pýtajú a tomu rozumejú. To, že bol by som rád a chcel by som poprosiť k tomu, že, alebo o to, aby sme neodchádzali od témy tým, že sa budeme tu napádať ad hominem, kto kde bol a kto kde nebol, a či dodržal nejaké potrebné parametre pripomienkového konania a podobne, i keď vieme, že som ich dodržal tak, ako ich každý môže, skúsme z toho tú moju osobu vynechať a venovať sa teda tomu, čo by mohlo zabezpečiť alebo čo by mohlo byť naozaj relevantné k odpovediam predkladateľov a možných vylepšovateľov tohto návrhu zákona.
Aby som zhrnul na záver, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zaviesť novú schému používania finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nie je dobrý, nie je dostatočne pripravený, možno samotní pozmenovatelia tohto zákona obrovskou mierou, 25-bodovým pozmeňovacím návrhom toto dokumentujú, nech už sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, preto by bolo vhodné túto schému možno nastaviť v rámci prvého polroku 2014 dostatočne, aby pri aj zamýšľanom úmysle, kedy tie prvé nárokovateľné prostriedky môžu byť až v roku 2015, sme mali obhájený verejný záujem, aby bola spokojná, a možné výhrady Európskej komisie, sme im predchádzali v priamej komunikácii, ale a nie na, medzi prvým a druhým čítaním, a aby sa zvýšila miera objektivity a daných a dopredu predpokladateľných pravidiel pri aplikácii nejakých možných žiadostí o dotačné peniaze zo štátneho rozpočtu a nemali to ukryté pod možnou interpretačnou rovinou takou, že si tu pán minister chce rozhodovať, komu a na základe akých sympatií budú finančné prostriedky pridelené, alebo nebudú. Súčasné znenie pred alebo aj po pozmeňovacom návrhu mne na toto, mi odpoveď nedáva a myslím si, že ešte sa dá zísť z kratšej cesty a venovať sa tomuto mechanizmu nanovo a nedramatizovať možno aj plénum, aj výbor, aby tu nevznikali nejaké dezinterpretácie.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ak nepríde k stiahnutiu, že môj návrh procedurálny na vrátenie tohoto na dopracovanie bude úspešný. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som síce tiež nebol na rokovaní výboru, ale dovolím si vyjadriť sa k tomuto zákonu. Dokonca sme spolu predložili aj pozmeňovací návrh s kolegom Viskupičom. Aj napriek tomu, že som sa toho výboru nezúčastnil, ako poslanec mám právo sa v rozprave vyjadriť k čomukoľvek, čo je predložené na rokovanie Národnej rady. A ešte mám aj jednu výhodu. Nebol som tu v predchádzajúcej vláde, takže tu ten pozmeňovák, ktorý sme predložili, predkladám aj ja, a nemôžem povedať, že ma nezaujíma, čo bolo predtým, zaujíma ma, pretože keby ma nezaujímalo, tak ten pozmeňovák nepredložíme. To znamená, že zaujíma ma situácia, ktorá nebola vyriešená, a myslím si, že týmto pozmeňovákom ju môžeme vyriešiť. Ten pozmeňovak bol o tom, aby rokovania retransmisnej rady boli verejné a takisto boli zverejnené zápisnice z rokovania. Veľakrát sa tu hovorí o tom, že niekto môže vyvíjať istý nátlak na členov retransmisnej rady. Ono ten nátlak môže byť alebo teda môžu byť dve možnosti ovplyvňovania rozhodnutí členov retransmisnej rady a jednou z tých foriem je teda nátlak a druhou je motivácia. Samozrejme, to už potom zaváňa korupciou a to je neduh spoločnosti, ktorý sa snažíme dostať preč. Zatiaľ sa nám to nedarí, pretože - už som to viackrát spomínal - stále máme rôznych ľudí, ktorí sa nechajú nalákať na vidinu rýchlozbohatnutia.
V každom prípade, ak je verejne známy výsledok rokovania, aj samotné rokovanie o čomkoľvek, to sa netýka trebárs len retransmisnej rady, teraz konkrétne sa, samozrejme, venujeme tomuto bodu, ale to sa týka aj iných záležitostí, tak myslím si, že je to dobrá prevencia proti tomu, aby niekto mohol byť vôbec ovplyvniteľný, pretože bude známy výsledok toho, ako hlasoval a ako sa rokovalo o danom probléme. Takže pokiaľ budeme mať zverejnené výsledky rokovaní retransmisnej rady, ako aj zverejnené zápisnice, tak myslím si, že toto je krok, ktorý má pomôcť a môže pomôcť skutočnej transparentnosti v rokovaní retransmisnej rady. A to už je jedno, či sa týka licencií analógového vysielania alebo digitálneho vysielania. V našom pozmeňováku sme ich riešili komplexne obidve. To znamená, že zavádzame podmienku, že všetky rokovania retransmisnej rady sú spravidla verejné a takisto aj zverejňované zápisnice z ich rokovaní. Takže hovorím, že lepšia je prevencia a najlepšia prevencia je tá, keď sa už niekto dopredu bojí toho, že budú zverejnené výsledky o tom, ako rozhodol. Takže toto, si myslím, že je krok správnym smerom, a aj napriek tomu, že niekto hlasoval v minulosti ako hlasoval. Za vyše 20 rokov tuná naozaj hlasovali rôzni ľudia za rôzne veci. Ten stav nie je dobrý. Preto by som poprosil pána ministra, aby teda zaujal pozitívne stanovisko k nášmu spoločnému návrhu s Jozefom Viskupičom, práve k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, aby rokovania retransmisnej rady aj zápisnice boli verejné.
Druhá problematika, ktorej sa dotknem, o nej sa už dneska tiež hovorilo, je ochrana detí pred vulgárnym obsahom. Všetci sa zhodneme na tom, že deti by mali byť chránené pred určitými negatívnymi javmi v spoločnosti. A opona, ktorá bola zavedená v minulosti, má slúžiť práve k takejto ochrane. V súčasnosti takisto nie je zrejme nastavená dobre, keďže sa ozývajú hlasy proti tomu, že tento stav nie je vyhovujúci a neslúži platnej a úplnej ochrane detí pred negatívnym obsahom. Ja by som dal do pozornosti, pretože sú tu aj isté súvislosti. Onedlho budeme prijímať alebo schvaľovať dokumenty, alebo ratifikovať dokumenty Rady Európy z úrovne Európskej únie o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním okrem iných, samozrejme, dokumentov. Tu sa jasne deklaruje a jasne sa hovorí o tom, že deti by sme mali chrániť pred prejavmi sexuálneho násilia, ale ja mám práve taký dojem, že tým, že sú robené upútavky na programy, ktoré nie sú moc vhodné pre deti povedzme aj tú mladšiu mládež, tak sú práve dávané v čase, kedy tie deti tú televíziu pozerať môžu, a takýmto spôsobom sú podsúvané niektoré javy, ktoré by sa mali javiť, že sú normálne a bežné v spoločnosti, ale pritom nie sú, pretože povedzme, že väčšia časť tej relácie nie je vhodný, nemá vhodný obsah na to, aby ho videli deti. Takže aj upútavka môže byť spravená spôsobom, že nie sú tam obscénne scény alebo erotické scény, ktoré by presahovali ten rozsah tej mravnej ochrany tých detí, nie sú tam ani násilné scény, ale povedzme, že na deti môže mať vplyv taký jav, ako niekto príliš často v niektorom seriáli strieda partnerky alebo ho niekto prichytí s inou partnerkou a v ďalšom dieli, v ďalšej upútavke zase s inou, a toto, si myslím, že môže byť trebárs tiež negatívny jav, ktorý tie deti môžu vnímať a nemá na ne pozitívny vplyv. A takýmto spôsobom, aj keď tá upútavka naozaj je dobre urobená, dobre v tom zmysle, že má upútať na program, ale takýmto spôsobom môže byť podsúvaná povedzme nie veľmi potrebná realita pre naše deti, ktoré by sme mali práve chrániť. A povedzme, že striedanie partnerov tiež nie je bežný jav. To znamená, že s tým súvisí aj tá ochrana pred sexuálnym zneužívaním a prípadne sexuálnym vykorisťovaním. Takže naozaj sa treba komplexne zamyslieť nad týmto a potom stanoviť jasné a jednoznačné podmienky, za ktorých má byť čo kedy vysielané. A takisto stanoviť jasne a zrozumiteľne, aké upútavky a v ktorom čase môžu byť vysielané, samozrejme, s akcentom na ochranu detí, pretože tie potrebujeme chrániť pred nevhodným obsahom vysielania. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte treba na nich trošku popracovať, treba nad nimi trošku viacej diskutovať, ale dospieť aj k riešeniu, ktoré bude vyhovovať podstatnej časti verejnosti, nielen niektorej skupine, prípadne lobistickým skupinám, ktoré potrebujú získavať na tom, že si budú robiť upútavky na brakové seriály a pomedzi to šplechnú reklamy, z ktorých vlastne žijú.
Takže treba sa nad tým zamyslieť. Nechválim ani jednu z predchádzajúcich vlád a nemám teda za čo veľmi chváliť ani tú súčasnú. Samozrejme, niektoré veci v novelách zákonov, ktoré tu sú prekladané, sú dobré, ale, žiaľ, stále zdôrazňujem a opakujem, že sú tam niekedy povkladané aj veci, ktoré sú spochybniteľné. A tým pádom naozaj je potom otázka, že či celý ten, celá tá novela zákona je predložená v dobrom úmysle alebo či tam naozaj nie sú skryté aj nejaké nedobré veci, ktoré by nemali byť predmetom riešenia tejto spoločnosti alebo mali by byť riešené naozaj jasne a jednoznačne, aby nedochádzalo k dezinterpretácii niektorých pojmov.
Takže len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská, ja tiež chcem veriť tak, ako hovoríte, že tu je nejaká základná vôľa a základné prednastavenie na to, aby sme veci, ktoré podľa mňa politicky nepomáhajú a politicky neubližujú, ale pomáhajú niektorým znevýhodneným alebo všetkým skupinám obyvateľstva, aby minimálne tú deklarovanú vôľu zo strany ministerstva sme pretavili aj do reálnych krokov. Ja sa však v tomto duchu obávam, že tá deklarovaná vôľa niekedy presahuje ako keby možnosti toho, čo sa naozaj dá urobiť. Ja skutočne nerozumiem, prečo samotný pán minister si, si hovorí o tom, že som, som nebol účastný rokovania, pripomienkované, pripomienkoval, že som poslal niečo neskôr, keď samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré spravuje portál právnych predpisov, poslalo ospravedlnenie, že prišlo pre technické problémy k zlému zaevidovaniu a že som vyhovel času aj všetkým podmienkam, ktoré z hľadiska toho, ako je, ako je nastavený proces pripomienkovania, som splnil všetko do bodky. Mám tu vyjadrenie, že prišlo k nejakému technickému omylu, ktorý ja skutočne neviem ovplyvniť, a skôr teda kolega z vlády pána ministra by sa k tomuto mohol vyjadriť, nie ja, ale napriek tomu teda ďakujem, že tá pripomienka iniciovala nejaké rokovanie na ministerstve kultúry, ale ja neviem ovplyvniť fungovanie a zlé zaraďovanie do zlých kolóniek a technické problémy Portálu právnych predpisov. Ďakujem.