Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

23.10.2013 o 17:05 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 18:29 - 18:31 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
No ak by nevystúpil pán Poliačik, tak asi by som sa nezapojila do tejto diskusie. A nie je to len pre elementárnu solidaritu voči ženám v politike, prečo si dovolím teraz vo faktickej vystúpiť, ale je to aj preto, že, tak ako ste to povedali vy, pán poslanec Poliačik, neviem, kde bol včera pán Blaha, keď som otvorila otázku neprístojnej solidarizácie spoločnosti, keď sociálna strana SMER tváriac sa, že tu ide zabezpečovať istoty ľuďom, pomáhať ľuďom, prihráva stámilióny súm, eur, do rúk spoločnostiam, nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónoch, prihráva z napätého rozpočtu stámiliónové čiastky.
Naozaj som bola zvedavá, pán Blaha, ako sa vy ako sociálny demokrat, ak nie ste sociálny iba na papieri, možno ani už na papieri taký nie ste, k tomuto postavíte. Je to smutné, že na túto reakciu vás vyzývam cez rozpravu pána Poliačika. (Reakcia z pléna.) Ale ja sa pýtam, ja do dnešného dňa nemám zodpovedanú otázku, to je k veci, ako si mám prístup solidarizácie vysvetliť vo vašej parlamentnej a legislatívnej praxi, keď namiesto toho, aby ste stámiliónové čiastky ponúkli občanom, ktorí sa trápia s holým prežitím, vy ich tlačíte do gágorov, ako to povedal poslanec Hraško, spoločnostiam, ktoré sa topia v miliónoch. Kde sú vaše sociálne postoje? Vyzývam vás, aby ste na to reagovali, zákon o obnoviteľných zdrojoch a tunelovanie štátnych strategických podnikov, vyjadrite sa k tomu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
To je to všetko výsledok reakcie na pána poslanca Poliačika.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pani predsedajúca, prosím vás pekne, upokojte poslancov strany SMER, skáču mi do faktickej poznámky. Ja si toto vyprosím, tento priestor patrí... (Reakcie z pléna.) Nech sa poslanci strany SMER prihlásia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 18:25 - 18:26 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Naopak, ja si myslím, že bol celkom slušný a potrebný tento vstup, lebo, tak ako spomínal kolega Beblavý, je veľmi smiešne, doteraz som si to nevedel predstaviť, ako sa dá na ženu zaútočiť spôsobom tým, že najprv dopredu predostriem, že som vlastne feminista.
K tomu, čo si hovoril, presne som mal ten istý postreh, že do vystúpenia vo faktickej poznámke, ktorá sa týkala pozmeňujúceho návrhu kolegu Kaníka, keď sme si tu vypočuli niečo o sociálnych netvoroch, následne teda podľa mňa pani poslankyne Nicholsonovej, to vyzeralo akože vecná a odborná debata na danú tému, kde pán minister sem-tam kýval hlavou, sem-tam krútil hlavou. Čiže mal pravdepodobne k tomu niečo. A odrazu kde sa vzal, tu sa vzal, pán poslanec Blaha douráža všetkých, vytrhne to na YouTube a odíde odtiaľto a nič. Ja by som chcel, keby sa možno vyjadril aj v rozprave, čo už teraz nebude možné. Ale tieto výšteky z faktických poznámok na ad hominem úrovni ja nechápem pri debate, ktorá je takto dôležitá. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2013 17:05 - 17:06 hod.

Huba Mikuláš
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že na zajtra máme plánovanú 26. schôdzu, ktorá koliduje s bodmi hodina otázok, písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov, navrhujem, aby tento bod bol presunutý na pondelok 28. v štandardnom čase, keďže v pondelok by sme mali rokovať, pokiaľ viem, ak nie, tak na utorok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.10.2013 16:23 - 16:34 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, keďže som v prvom čítaní z objektívnych dôvodov nemohol vystúpiť, tak si dovolím dať svoje vystúpenie, ktoré som mal pripravené sem, aj keď celkom otvorene priznávam, že asi skôr patrí do prvého čítania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, upravuje podmienky pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj tak, aby ich boli schopní splniť aj mikropodnikatelia a malí podnikatelia. Ako som sa dočítal, podnetom pre vypracovanie tohto návrhu zákona sú predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov, ktoré preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli zvýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potencionálnym žiadateľom o stimuly. Tento úmysel, ktorý je daný týmto zákonom, je bezpochyby výborný a ja ho teda schvaľujem. A aj predpokladám, že ja aj moji kolegovia ho podporíme.
Čo ma však mrzí, je, že buď som zle hľadal, alebo som sa nedočítal, alebo moje informácie sú nedostatočné, na Slovensku absentuje inštitucionálny rámec alebo teda inovačná politika ako taká, vo väčšine štátov, kde to funguje, majú komplexné programy podpory inovácií, u nás, žiaľ, ako hovorím, podľa mojich vedomostí absentuje.
Myslím, že netreba na tomto fóre zdôrazňovať dôležitosť informácií. A len tak možno telegraficky by som spomenul, že majú veľmi úzky súvis s progresívnym ekonomickým rastom, zvyšovaním konkurencieschopnosti. Myslím, že to bolo asi pred dvomi mesiacmi, bola vydaná správa, kde sa Slovensko posunulo zase nižšie, na 78. priečku konkurencieschopnosti. A toto považujem za závažné, a preto aj otázka inovácií nemôže mať menšiu prioritu, ako je priorita 1 podľa môjho názoru. Rovnako inovácie súvisia tiež so zvyšovaním kvality života a celkového hospodárskeho rozvoja. Súhlasím s tým, že efekty inovácií prídu s istým oneskorením, avšak ich prínos je podľa môjho názoru nepopierateľný.
Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológií sme vynakladali iba 0,6 % HDP. Zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to na úrovni 0,27 % HDP. Ideál v moderných krajinách alebo v krajinách, ktoré profitujú z inovácií, je jedna plus dva, to znamená jedno percento HDP z verejných prostriedkov a dve percentá HDP zo súkromných zdrojov. Výsledkom tohto nášho súčasného stavu je podpriemerné umiestnenie v rebríčku inovácií krajín. Napríklad tu sa zvyšuje rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorý narástol medzi rokmi 2009 a 2012 celkom výrazne, sme v predposlednej skupine krajín medzi Gréckom, Španielskom, Talianskom a Maďarskom, Česká republika je na pomedzí medzi touto skupinou a lepšími inovátormi, za nami sú už iba Rumunsko, Bulharsko a pobaltské krajiny okrem Estónska, naše štatistiky zachraňuje už iba počet doktorandov, ktorých kvalita však nie je merateľná.
Na tomto mieste si myslím, že je vhodné povedať, že by sme si nemali nahovárať, že na Slovensku neexistujú šikovní ľudia, ktorí by boli schopní vyvíjať high-tech veci, technické riešenia, patenty, rôzne iné produkty. Myslím, že opak je pravdou. Chýba len, ako som povedal, tá koncepcia. Ja sa na toto budem celkom podrobne pýtať v interpelácii, ktorú pripravujem.
Dôvody takéhoto na našom území stavu oproti stavu v zahraničí je aj rozdiel vo verejnej sfére, rozdiel medzi akademickou výkonnosťou krajín. Napríklad v Čechách sú adresnejšie investície do akademického výkonu. Poviem konkrétny príklad. Výskumný kampus na Masarykovej univerzite v rokoch 2009 až 2012 bol postavený s výraznou pomocou eurofondov, ďalej, českí vedci sú častejšie zapájaní do podnikateľských projektov, je to presah do súkromnej sféry, a preto sú aj schopnejší riadiť výskum v praktickej oblasti. Rovnako je príklad z Čiech, kde výstavba výskumných centier naozaj pokročila. Tieto výskumné centrá vytvárajú priestor pre mladých vedcov, aby zostali doma a „neemigrovali" za výskumnými zariadeniami a technickým zabezpečením do zahraničia. Ako ďalší príklad tu uvediem, že náš najúspešnejší slovenský vedec, teda najcitovanejší za rok 2010, je to kvantový fyzik Vladimír Bužek, pôsobí práve v Čechách na Masarykovej univerzite, čo je hneď za rohom, čiže otázka nejakého teritória nehrá rolu. Skôr ide o tú podporu pre vedeckých pracovníkov. A netreba ani zabudnúť na mikrobiológa pána Jána Vilčeka, rodáka z Bratislavy. Možno ste niektorí zachytili, že dostal ocenenie od amerického prezidenta, veľmi prestížne v oblasti technologického pokroku.
Pokiaľ viem, to ma možno pán minister opraví, Slovensko začína s výstavbou takýchto zariadení a infraštruktúry až s oneskorením štyroch až piatich rokov. Netvrdím, že to má na vrube súčasný pán minister. Je to skôr opäť tá koncepčná záležitosť. A bol by som rád, keby sme sa tomuto venovali o niečo viacej, ako to bolo doteraz.
Rozdielom v súkromnej sfére je napríklad aj to, že je nedostatok kapitálu. Niekedy sa vynakladá neefektívne. Vo firme, aby mohla tento kapitál investovať, musí ísť o prebytočný kapitál, tzv. rizikový kapitál.
Ja som pri príprave na toto vystúpenie našiel veľmi zaujímavé, možno to bol projekt, seminárna práca alebo čokoľvek iné, od pána, aby som to citoval, Karola Franka, Dušana Kozovského a Silvie Prčovej, kde boli uvedené konkrétne možnosti, konkrétne nástroje stimulovania inovácií, kde bolo jasne deklarované, s tým možno súhlasím, že klesá podiel priamej finančnej podpory a zvyšuje sa podpora cez nejaké fiškálne nástroje. Príklady boli uvádzané, či už to bolo zvýšenie nezdaniteľnej časti, hovorím o inovatívnych firmách, alebo zdvojnásobenie výdavkov na inovácie. To znamená, ak niekto vykáže výdavky na inovácie v istej miere, ak bude preukázané, že sú to výdavky na inovácie, môže si ich zdvojnásobiť účtovne. Ďalším nástrojom môže byť proinovačne orientovaná odpisová politika, napríklad zrýchlením odpisovania aktív, licencie oslobodené od daní alebo nízko úročené úvery pre inovatívne firmy, kde kľudne môžeme zobrať si príklad od ministerstva pôdohospodárstva, keď na nákup pôdy sa poskytujú zvýhodnené úvery. Prečo by toto nemohlo fungovať aj v oblasti inovácií? Je fakt, že tie právne dotácie sú potrebné, ale treba povedať, že tie dotácie by sa mali týkať iba asi malých firiem, ktoré začínajú a nevytvárajú počas prvých rokov zisk. Tam, si myslím, priame dotácie sú namieste. V tom by som nevidel ja nejaký veľký problém. Ďalšími návrhmi alebo riešeniami potom kľudne môže byť aj inšpirácia od inovátorov nemeckých, fínskych, prípadne japonských, napríklad zriadenia mimoriadnych profesúr pre odborníkov zo súkromného sektora tak, aby na školy prenikal praktický výskum, pretože sú dva typy výskumu, a to základný a aplikovaný. Z nich jeden je teoretický a druhý je do praxe. Firmy, samozrejme, majú väčší záujem o ten aplikovaný. Vlastne medzi školami a firmami vzniká ako keby údolie smrti, cez ktoré vlastne nevedie žiadny most. Sú to protichodné motivácie jednotlivých strán, keď univerzity chcú robiť základný výskum a chcú ho publikovať a firmy chcú urobiť aplikovaný výskum a majú záujem na tom, aby ostal utajený ako obchodné tajomstvo. Dá sa to, nehovorím, že je to jednoduché, preklenúť cez granty, t. j. ponechanie základného výskumu na publikáciu a pre aplikáciu, resp. využívanie firmám a vychovanie praktickej generácie vedcov, čo je danie dôrazu na praktickú výchovu vedeckých pracovníkov, smerovanie verejných grantov iba pre perspektívne výskumné univerzity, to znamená pre konkrétne vytipované univerzity, ktoré dosahujú výsledky vo výskume, v aplikovanom výskume, ako je to napríklad v Japonsku, zároveň aplikovanie pravidiel hospodárnosti pri grantovej politike. Je úplne jasné, že aj tam musí existovať určitá návratnosť, teda pri každej dotácii alebo podpore by mala byť návratnosť.
Myslím si, ako som už povedal, že na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí. A v čase krízy potrebujú omnoho silnejšiu a efektívnejšiu podporu zo strany štátu, čo sa týka inštitucionálneho rámca. Podľa môjho názoru z dobre nastavenej inovatívnej politiky sú, aj keď efektívnosť a návratnosť týchto výdavkov je nepochybne daná a bude výrazná, hovoríme o dlhodobom horizonte, teda netreba očakávať výsledky hneď. A vidím pre toto význam v tom, aby sme možno buď nastavili alebo zlepšili inovatívnu politiku na Slovensku aj cez takéto vystúpenia.
Ďakujem pekne za podporu a na záver, možno ešte to som povedal na úvod, ja tento zákon sa chystám podporiť bez nejakých problémov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 15:48 - 15:56 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, mne trošku nevyšiel krok, keďže sme pri tejto športovej téme, pri faktickej, tak si dovolím veľmi telegraficky naznačiť ten problém.
Som veľmi rád, že do debaty sa zapojili odborníci na čísla a odborníci teda z praxe, ktorí to organizovali a organizujú.
A nedalo mi ešte z jedného dôvodu nehovoriť k tomu, keďže ja som vyrastal a bývam v tej často tu spomínanej Trnave, dvesto metrov od štadióna, či už teda hokejového alebo teraz nanovo stavaného futbalového. A presne v tej miere, keďže ja som v susedstve štadióna prevádzkoval trnavský amfiteáter, tak ja aj z tejto miery chcem sňať pomyselný klobúk, že sa s témou chuligánov alebo tých, ktorí chcú a majú nejaké dôvody a predpoklady na to, aby narúšali podujatie, z môjho pohľadu aj kazili robotu niekoho iného, futbalových trénerov, organizátorov podujatí a podobne a používali tieto fóra na prezentáciu nie celkom spoločensky vhodných skutkov, mali sme s tým v Trnave obrovské problémy od zákazu predaja alkoholických nápojov v okolí štadióna, v najbližších uliciach, potom sa rozšírili na centrálnu mestskú zónu a podobne, čiže či už samosprávy alebo hocikto aj samotní organizátori sa snažili vysporiadať po svojom, s týmto nedobrým fenoménom. Preto je dobré, že prichádza k tomu dáždniku, k tej potrebnej miere legislatívy, ktorá v tejto oblasti je potrebná. A som veľmi rád po štúdiu tejto normy, že či už dôvodová správa alebo aj samostatné paragrafové znenie javí prvky odbornosti, a to v tom, že naozaj sa ide po gro problému, kde by sa mohol problém odstrániť, sanovať niektoré nedobré javy, im predchádzať.
Nejdem tak do hĺbky. Turistické chodníky som si nevšimol. A som rád, že máme v klube aj takýchto ľudí, ktorí odhaľujú iné veci. Mňa, to som spomínal vo faktickej poznámke, zaujali dve absolútne praktické veci.
Viem, že existuje nejaká miera predpredaja a podobne, ale úplne z iného pohľadu k tej arbitrárne stanovej 300-dušovej, 300-ľuďovej hranici pri podujatí, ktorá potom generuje otázky, či to má byť pri všetkých podujatiach, u šachistov, či aj neviem u koho, má to potom ambíciu taxatívne to vymedzovať a hrať sa telom toho zákona, ktorý má mať všeobecnú platnosť, má byť preventívny a má sa vysporiadať s problémami vcelku vo všeobecnej platnosti. Žiadnu inú možnosť ako legislatívci nemáme. Preto by som sa skôr prihováral k tomu, aby sme nešli do zložitých definícií, o ktoré podujatia má ísť, ale aby sme skutočne odstránili túto hranicu a zvolili ten mechanizmus rozdeľovací nie podľa množstva a počtu ľudí, ale podľa zainteresovanosti možného organizátora. A to znamená, miera jeho zodpovednosti pri organizovaní by bola pretavená v nejakých, nazvem to teraz veľmi pracovne, sankčných mechanizmoch. Takže ak by zákon predpokladal nejakú mieru povinnosti, ktorú má organizátor urobiť aj pri nule, proste príde mu tam jeden návštevník, by bola hranica rovnaká, ale vyššia miera pokút, sankcií a podobne by nastúpila, ak by toto nejakým spôsobom nedodržal alebo by si povedal, že na jeho typ podujatia toto on nepotrebuje. Myslím si, že títo ľudia pri organizácii podujatí, ktoré budú robiť, budú citlivo zvažovať, že zákon ak predpokladá teda nejakú mieru sankcie a oni dodržia, urobia to, čo zákon od nich chce, či nebudú pristupovať, aj keď sa stane nejaký incident, k tomu omnoho mäkšie, ako keď toto neurobia. Má to aj okrem teda zákonom predpokladaných dôsledkov možno aj jeden manažérsky rozmer. To znamená, že on presne vie, že v rámci obdobia, keď chce tie podujatia robiť, má takýto a takýto rozpočet a ten rozpočet vie použiť, ak sa bude jednať o zápas medzi, teraz si naozaj vymyslím, neviem, či oni hrajú v tých istých ligách, Cíferom a Borovou, a nikdy nemá prečo prísť k nejakému incidentu, tak tam tú organizačnú službu nedá. Ale keď to bude Borová verzus Ružindol a je tam proste nejaká blízkosť a bude tam nejaké miestne derby a ultras a môže tam prísť aj pri počte 70 ľudí, ktorí tam prídu, k nejakému incidentu, tak ten organizátor proste zvolí niečo v zmysle predchádzania tomu, aby sa takéto niečo nestalo. A zákon ho týmto v podstate bude chrániť, že keďže dodržal tú literu zákona, tak k sankcionovaniu z hľadiska organizátora bude omnoho nižšie. Je to podľa mňa aj z hľadiska potom jednoduchosti toho zákona, kde nemusí byť presne taxatívne vymedzované, o ktoré ide podujatia, športy, hranice. A, samozrejme, pri veľkých podujatiach sa toto bude absolútne predpokladať, pretože tá miera hranice bude stúpať. Toto ako konštrukt by vyhovelo. Druhá miera v rámci teda nejakého toho sankčného mechanizmu by mohla byť v miere recidívy, že ak sa to stane, aj opakovane, teda ten organizátor stále nebude dodržiavať tú potrebnú mieru, ktorú zákon na naňho kladie, tak môže prísť k omnoho väčším sankciám, možno aj k odňatiu možnosti organizovať takéto podujatia a podobne.
Druhá alebo posledná vec, aby som sa zmestil do zamýšľaného časového rozsahu. Rovnako možno z toho liberálneho pohľadu cítim, aby sme trestali presne tých, ktorí sú pôvodcom tohto nedobrého správania, tohto zla, čiže tých konkrétnych výtržníkov, veľmi súhlasím s vylúčením takýchto ľudí pri organizátoroch športových podujatí, ktoré máme na stole, a, niekto to tu spomínal, možno aj všeobecných iných podujatí, aby sa nemohli počas 5-ročného obdobia toho zúčastniť alebo zúčastňovať (takýchto podujatí), lebo myslím si, že ostatné mechanizmy v tomto by zlyhávali, respektíve pri predražovali zbytočne služby, ktoré by mali byť spojené s organizáciou týchto podujatí.
Takže v rámci filozofie a prvého čítanie je tento zákon z môjho pohľadu zrelý na podporu, keď to poviem rýchlo. A veľmi radi a veľmi rád ho posuniem do druhého čítania. A dúfam, že pri mechanizmoch ktoré tu padli, bude potrebná miera otvorenosti a príde možno v tých najvypuklejších problémoch k nejakému tomu posunu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 15:46 - 15:48 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, ďakujem aj všetkým za faktické poznámky.
Zareagujem na pána poslanca Fronca. Áno, ja viem, že sa podporovali práve tieto značky a značenia v minulosti pomerne výdatne. Ale musíme si povedať, že tá tendencia klesá, keby sme to vyhodnotili za posledné desaťročia. Tak voľakedy značkár bol „pán značkár", ktorý dostával preplatené nielen farby, ale aj jeho celú činnosť. Dneska je to aktivita nadšencov, ktorí ja už neviem možno ani len tie farby nemajú preplatené. Napriek tomu tá úžasná sieť turistických chodníkov sa tu udržiava. Takže v tomto ohľade možno by bolo dobré, keby sme aj na základe tejto debaty pristúpili v budúcnosti k tomu, že vieme pomôcť lepším spôsobom značkárom. Verím, že sa tak aj stane. Kedysi som navrhoval, inšpirujúc sa príkladom v Lesoch v Českej republike, aby Lesy Slovenskej republiky boli výdatným sponzorom práve turistických značiek na území slovenských lesov. Už som tú dohodu nestihol nejako dotiahnuť do konca, aj keď som ju mal pekne rozdiskutovanú s Klubom slovenských turistov, keď som bol ešte pracovník Lesov. Ale ja chcem pre túto chvíľu veriť, že práve tým úžasným značkárom, obetavým ľuďom, tak trocha poďakujeme a vystaviame pomník aj v tomto zákone, ktorý, ešte raz hovorím, oceňujem, vítam, a nemám s ním problém, práve odstránením tejto časti, ktorá hovorí o turistických chodníkoch. Keby hovorila o iných územiach, kde nie sú chodníky, ak tam chce niekto robiť nejaké podujatia, rozumel by som tomu. Ale špeciálne vo vzťahu k turistickým chodníkom to považujem za nepochopenie významu turistických chodníkov. Takže im ten pomník vystaviame aj tú vďačnosť prejavíme tým, že táto pasáž zákona stadiaľ bude odstránená. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 15:32 - 15:41 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že nie som návštevníkom veľmi štadiónov, nemám nejaký osobný vzťah k futbalu. A mám taký pocit, že možnože práve vďaka tomu môžem upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na tú oblasť, ktorá napriek tomu, že rozprava je bohatá, ešte v tejto diskusii nezaznela.
Ale kým sa tak stane, tak predsa len vyjadrím to hlavné, čo sa patrí pri prvom čítaní zdôrazniť. Mne sa návrh tohto zákona ako nie futbalovému fanúšikovi alebo, keď to poviem, ako nie veľmi veľkému návštevníkovi akýchkoľvek organizovaných športových podujatí celkom páči.
A zdôrazním aj to, čo možno tu tak zaznelo, ale, mám taký dojem, nie celkom presne, že sa mi páči § 18, kde sa práve hovorí o tom, aká má byť súčinnosť Policajného zboru v prípade, že sa jedná o rizikový futbalový alebo iný zápas, a kde práve sa poskytuje možnosť uzatvoriť dohodu, kde sa majú vynaložiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať a potom aj preplatiť účelne vynaložené náklady na Policajný zbor, ktorý pri takýchto rizikových zápasoch má byť prítomný, lebo neraz práve aj mňa zatrápili tie pohľady na množstvo ťažkoodencov a desiatky policajtov, ktorí vytvárali kordóny pri nástupe, pri výstupe, pred štadiónom, na štadióne, a ako toho nefutbalového fanúšika ma napadlo, či, panebože, títo ľudia nechýbajú niekde inde, nemala by byť tá polícia na dôležitejších miestach ako strážiť na komerčnom podujatí výtržníkov. Takže práve vítam a oceňujem nielen zákon, jeho ducha, ale špeciálne aj túto možnosť. Neviem, či to v minulosti tak nebolo. Ak to tak nebolo, tak to ocenenie je ešte o to vážnejšie, že takáto možnosť, nie je to tam síce ako povinnosť, ale ako možnosť, uzatvoriť dohodu medzi usporiadateľom rizikového podujatia a Policajným zborom aj s povinnosťou preplatiť účelne vynaložené náklady, je tam taxatívne uvedená. Takže ďakujem, oceňujem, páči sa mi to.
No ale teraz už poďme od toho futbalu preč a pozrime sa na to, že zákon radí medzi podujatia, na ktoré sa má vzťahovať, aj turistické podujatia, pri ktorých ide o celodenné pochody alebo dlhšie pochody s účasťou viac ako 500 účastníkov, návštevníkov, hostí. Ja som si zobral aj pomôcku pre túto časť svojho vystúpenia. Je to veľmi jednoduchý papierik. Tak som si myslel, že urobím z toho nejakú hádanku, rébus, či náhodou to niekto nebude hodnotiť ako tú usporiadateľskú pásku na tých zápasoch. Ale ja viem, že sa nehodí, aby sme tu predkladali rébusy. Chcem len pripomenúť značku, ktorú, myslím, na Slovensku vieme nájsť na 14 tisíc kilometroch chodníkov, cestičiek. A keď tak poviem, že tá značka sa vyskytuje možno v obidvoch smeroch na každých pár desiatkach metroch, tak by som odhadoval, že takýchto značiek červených, zelených, modrých a žltých, ktoré vyznačujú turistické chodníky na Slovensku, je okolo 600 tisíc. Takže je to veľmi rozšírený symbol. A ja si dovolím uviesť aj jeho veľmi dôležitú, hoci len krátko to poviem, históriu. Takéto alebo im podobné značky sa vyskytujú na území našej republiky už viac ako 150 rokov.
Slovensko patrí medzi veľmoc v turistickom značení. Ja som si to tak ani neuvedomil, aj keď odmalička chodím po týchto chodníkoch. A dovolím si povedať, že tisícky a tisícky kilometrov som spoznal z krásneho Slovenska práve vďaka obetavej práci značkárov. Ale uvedomil som si ich prácu a vôbec to, že máme krajinu tak úžasne vyznačenú turistickými chodníkmi vedúcimi do krásnych častí prírody, že za to vďačíme ozaj tej obetavej skupine, ktorá je viac kvalitná, obetavá, ako som si to myslel až do chvíle, kým sa nám krajina otvorila a my sme mohli zrazu chodiť nielen po Slovensku, ale aj po Alpách a po iných vyspelých západoeurópskych krajinách, kde som s prekvapením aj s hrôzou zistil, že tieto vyspelé krajiny ani zďaleka nemajú také vyspelé turistické značenie, ako ho máme na Slovensku. Sme v tom skutočne absolútna jednotka. Prvé takéto značenia na území Slovenska začali kdesi v oblasti Štiavnice. Prebrala to teda od Rakúsko-Uhorska aj Prvá republika. Za slovenského štátu aj Klub slovenských turistov sa snažil o to. A máme to tu dodnes.
No a preto o tom rozprávam tak podrobne a tak možno trocha aj mierne už nazlostene, ale len úsmevne nazlostene, lebo verím, že sa to v konečnom znení zákona neobjaví, že my hovoríme v tomto návrhu zákona o tom, že takéto podujatie, ktoré spadá pod reguláciu zákona, inak múdreho a dobre nasmerovaného zákona, je aj turistické podujatie, ktoré sa má vyskytovať na území, po ktorom má behom celodennej túry prejsť viac ako 5 stoviek turistov, a že v takomto prípade sa na to vzťahuje zákon, ktorý ukladá povinnosť organizátorovi zistiť vlastnícke pomery, resp. vyžiadať si súhlas vlastníkov pozemkov, po ktorých sa pôjde. No uvedomte si teda, že pôjde sa pravdepodobne, keď ide o celodennú túru, ako to je v zákone napísané, po stovkách, ak nie tisíckach vlastníckych pozemkov, teda pozemkov, ktoré sú v rôznom vlastníctve. Keby tam bolo napísané, že sa to týka miest, kde sú táboriská a kde sú nejaké zhromaždiská a kde bude dlhodobé pôsobenie celodenné turistov na vrchole nejakého kopca, ktorý patrí niekomu, tak si to viem predstaviť, že možno tam by som aj povedal no budiž, ale práve na turistické chodníky, ktoré využívame stopäťdesiat rokov, ktoré sú úžasným fenoménom, my chceme otvoriť dvierka, ktoré aj keď tu hovoríme o piatich stovkách, ale najbližšie by niekto povedal, prečo to má byť až tých päť stoviek, možnože už len sto alebo len päťdesiat ľudí keď sa tam vyberie, ja v tom vidím teda ohrozenie tej obrovskej tradície a tej slobody pohybu, ktorá práve je spojená s turistikou na našom krásnom Slovensku a ktorá umožňuje bez ohľadu na to, aké sú vlastnícke pomery, po týchto chodníkoch, ktoré sú určené práve na to, tiež chodiť. No ak to nevadilo barónom, grófom v Rakúsko-Uhorsku, ak to nevadilo za Prvej republiky, ak to nevadilo ani slovenskému štátu, ak to nevadilo Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne, tak my ideme teraz po 150 rokoch otvoriť v tomto zákone dvierka, ktoré umožnia isté rizikové konanie budúcich zákonodarcov alebo budúcich ľudí, ktorí sa budú o to zaujímať, ktorí povedia, no nie, my skutočne chceme, aby takéto putovanie po turistických chodníkoch bolo obmedzené, a preto chceme, aby zákon, ktorý bol prijatý v podobe A, bol pritvrdený do podoby B. Ja verím, že tu trocha preháňam, len v tom slova zmysle, že ak naplno súhlasím s tým, že rizikové zápasy treba takto riešiť a duch zákona je správny, tak že turistické chodníky, turistické podujatia treba bez nejakej náhrady úplne vypustiť z tohto textu, pretože si myslím, že je to niečo, čo naozaj môže ohroziť práve tú slobodu pohybu po turistických chodníkoch, ktoré, opakujem, sú určené práve na toto.
Baviť sa o tom množstve návštevníkov je druhoradé. Ak by to bola úprava teda len na tisíc alebo proste nejaká modifikácia, stále by som to považoval za nie celkom šťastné riešenie, lebo by to vytvorilo niečo, o čom som presvedčený, že do tohto zákona nepatrí, a preto keďže viem, aký je osud pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, prosím vás, vážený pán minister, aby ste sa možno pozreli na túto časť zákona práve týmto pohľadom. Ja viem, že vy mi možno odpoviete, že tam v ďalšom § 5 je postup, ako sa tie pozemky majú jednoducho zaťažiť týmto pochodom, že organizátor to má tých pätnásť dní dopredu nahlásiť, že ak sa nikto neozve voči tomu, tak že to v podstate sa považuje za schválené. Ale to sú už také nuansy, ale to základné riziko z toho neodstraňuje ani toto upravovanie, pretože si myslím, že ak raz turistický chodník na území našej krajiny existuje, je vyznačený, je vyznačený ozaj tak, že vďaka nemu môžeme hodnoty našej krajiny spoznávať. A ja vrelo doporučujem teda všetkým, ja neviem koľkí z nás alebo koľkí z tých, čo ma počúvajú, tieto chodníky využívajú, ale pre mňa predstavujú obrovský, dôležitý kus života, putovanie po týchto chodníkoch. A veľmi oceňujem, že ich máme a že sme taká veľmi dobrá krajina v tomto smere. Tak, prosím, nepokazme si túto stopäťdesiatročnú tradíciu tým, že tam vnesieme červíka a pochybnosti a potom aj možno takej požadovačnosti, že, hop, po mojom pozemku sa chodiť nebude, tam dokonca ani turistický chodník nemá čo robiť. Takže chcel som len upriamiť pozornosť na túto časť. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 15:30 - 15:32 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegovi Briximu.
Tá hranica veku tých 25 rokov. Ako som hovoril, na vysokej škole naozaj sú to organizátori, ktorí to dobrovoľne organizujú, ten klub netradičných športov naozaj vznikol spontánne, a nikto z nich sa nechce ani v budúcnosti venovať možno profesionálne organizovaniu akýchkoľvek iných športových podujatí, a pritom nespĺňajú toto kritérium. A pritom tá účasť naozaj na tých intrákoch bola vždycky vysoká, pretože to boli naozaj také netradičné športy, v ktorých sa proste ľudia organizovali, či to bolo aj jednoduché Člověče, nezlob se alebo ďalšie záležitosti. Naozaj to boli také zábavné veci, že skutočne by som to možno neobmedzoval takýmto spôsobom. A pritom to bol tiež hlavný organizátor, len ťažko ho definovať ako hlavného organizátora, lebo bolo tam veľa ľudí, bolo tam veľa súčinností, ale pritom to bolo úplne niečo neštandardné.
No a čo sa týka toho Policajného zboru, ja súhlasím s tým, áno, netreba preberať kompetencie Policajného zboru, ale ja hovorím jedno, v zákone je napísané, že Policajný zbor môže na základe písomnej dohody poskytovať súčinnosť. A je tam aj v § 18 ods. 4 písm. e) uvedený spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov uhrádzaných. Ale je tam uvedené, za akých podmienok Policajný zbor môže poskytovať tú súčinnosť. Ja by som bol za to, aby naozaj to musel uhradiť ten organizátor. Ak ide do toho rizika, to je riziko podnikania. To máte všade rovnako. Ak mám riziko podnikania, musím ísť do toho s tým, že tam to riziko je. Ak mi sem prídu chuligáni, ktorí mi robia výtržnosti, ja musím použiť zásah Policajného zboru, ktorý niečo stojí nás občanov štátu. Veď sa treba opýtať občanov, či súhlasia s tým, aby boli takto vynakladané financie daňových poplatníkov na stráženie chuligánov, ktorí sem prídu robiť neporiadok. Ja si myslím, že občania s tým súhlasiť nebudú. To znamená, že ja by som to dal na preplatenie v plnej výške organizátorovi, ktorý, žiaľ, podniká v činnosti, keď dá si zaplatiť za lístky za futbalový zápas. A tak by to malo byť.
Skryt prepis
 

23.10.2013 15:17 - 15:28 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zobral som si notebook kvôli tomu, že sa mi nechcelo prepisovať z toho zákona veci, ktoré som mal nachystané, takže nebudem nejako extra dlho hovoriť.
V prvom rade chcem pochváliť úvodnú reč pána ministra, pretože tentoraz mu musím dať za pravdu, s veľa vecami naozaj súhlasím, pretože to, čo sa deje, nie je v súlade s tým, ako by sa mali ľudia správať pri niektorých športových podujatiach. Hovoril tam o vulgarizácii, áno, súhlasím, že dochádza k tomu, už to bolo povedané, je to patologický jav. Je to ale možno trošku v rozpore s tým, čo hovoril pán premiér, že, naopak, práve pri futbalových zápasoch to prispieva k sociálnej a zdravotnej oblasti a oblasti vzdelávania. Takže to je len taký trošku drobný rozpor. A na druhej strane hovoril pán minister aj o tom, že prečo by daňoví poplatníci mali trpieť istým spôsobom to, že niekto musí zaplatiť tie škody, ktoré sa tam stávajú, prípadne ochranu. Aj s tým súhlasím. V ďalšom poviem aj, v čom s tým súhlasím.
Ja by som však ale na úvod povedal, áno, myšlienka je dobrá, problém treba riešiť, prišiel zákon, áno, len opäť mám dojem, že nie je úplne dotiahnutý do dobrého štádia. Koniec koncov ukázala to aj diskusia, ktorá sa vedie k tomuto zákonu, treba však povedať, alebo teda nalejme si čistého vína, ktorých športov sa týka tento problém. Ja to poviem nahlas, je to futbal, je to futbal a ešte, do tretice, je to futbal, čiastočne možno niekedy aj hokej, ale s tým som sa naozaj stretol veľmi zriedka. Všetci predrečníci moji, dokonca ešte aj tí, ktorí diskutovali s faktickými poznámkami, hovorili o jednom jedinom športe, ktorého sa tento problém týka. Je to futbal. A to je jedno, na ktorej úrovni to je, to sme počuli, či to je obecné stretnutie alebo teda dedinské alebo najvyššia liga, prípadne medzinárodný futbalový zápas, týka sa to len futbalu. Ja som naozaj nepočul nikdy o tom, že by sa pri volejbalovom turnaji strhla nejaká bitka, nejaký problém. Dokonca som nepočul, že by sa strhol nejaký problém pri basketbalovom turnaji, pingpongových turnajoch, tenise, nič, vodných športoch, kanoistike, takisto nie, športových podujatiach typu karate, džuda, prípadne ďalších, takisto nič. Na žiadnom inom športovom podujatí som nepočul o takomto probléme. Tento problém je spojený jedine s futbalom.
Takže poďme sa venovať tomu, že tento zákon pripravujeme na to, že v prvom rade budeme postihovať tých, ktorí organizujú futbalové zápasy, a postihovať budeme hlavne teda tých, ktorí sú chuligáni. A to sú tí ľudia, ktorí robia neplechu a, žiaľ, robia aj zlé meno tomuto športu. Oni robia futbalu zlé meno. Takže poďme riešiť príčinu, neriešme dôsledok ich konania. Ak máme v zákonoch, (konkrétne Trestný zákon) a ďalších pridružených definované stavy, kedy už u ľudí má byť možnosť postihnutia istým spôsobom, tak ich postihujme. Urobil si priestupok, máš podmienku. Urobíš ho viackrát, tak dostávaš podmienku iného charakteru. Urobíš viackrát toto isté, ideš do basy. Toto by malo byť to memento. A toto by mal byť ten zdvihnutý prst a pomyselný zdvihnutý Damoklov meč nad tými, ktorí takéto skutky páchajú.
Nedávno sa mi stalo, že som išiel v Bratislave v MHD. Zhodou okolností zrejme bol nejaký futbalový zápas, pretože do autobusu sa narútili štyri indivíduá, z ktorých jedno obťažovalo ostatných občanov v autobuse mestskej hromadnej dopravy svojimi sprostými poznámkami, vykrikovaním, vulgárnosťou. A, žiaľ, nedovolil som si ani ja pustiť sa doň, pretože ďalší štyria sa mu tak poklonkovali, nerobili síce až takú výtržnosť ako tento dotyčný. Ale mal som obavu o svoje zdravie, keby som ho náhodou si dovolil upozorniť, aby sa správal v medziach slušnosti. Našťastie o dve zastávky vystúpil a problém bol zažehnaný. Tí ostatní boli potom už následne kľudní. Toto sú tie indivíduá, ktoré robia problém. A tie treba eliminovať. Tak poďme riešiť iným spôsobom iné zákony, aby sme tento problém eliminovali. Už keď sme prišli s takýmto zákonom, budiž, dobre.
Teraz by som sa konkrétne teda venoval, aby som bol konštruktívny, niektorým zneniam paragrafov, ktoré som tu našiel ja. Hovoril už o nich tuším pán Érsek alebo niekto iný, to je jedno.
Hlavný usporiadateľ by mal mať vek 25 rokov. Trošku príklad z praxe poviem. Na vysokoškolských internátoch v Košiciach, kde som študoval, na Jedlíkovej, fungoval tzv. KLUNEŠ (klub netradičných športov). A organizoval naozaj športové podujatia pre nás vysokoškolákov. A na tých intrákoch, keď zoberiem len Jedlíkovu 5, lebo tam bola potom ešte aj sedmička, deviatka, trinástka a tak ďalej, no sedmička, to boli len jedálne, štyri bloky po zhruba nejakých 500 – 550 študentoch, zoberme si to krát štyri bloky, požehnane, naozaj sa na ten trávnik a na to ihrisko vyrútilo nejakých tých 500 - 600 študákov. Tak neviem si predstaviť, že by sa mali robiť nejaké opatrenia a v prvom rade že by to mal organizovať niekto vo veku nad 25 rokov. To boli chalani, ktorí boli veku do 23 rokov, kým študovali na tej škole. Takže to už sú prvé zvláštne obmedzenia. Už to bolo spomínané. Ak máme volebné právo vo veku od 18 rokov, nechajme toto, lebo to sú organizátori takých drobných vecí, ktoré spríjemňujú ten život a nevedú k takýmto záležitostiam, ktoré by mali byť chránené týmto zákonom.
Ďalšia vec, čo som našiel, tak § 22 súvisí vlastne s § 18 ods. 3: „Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.“ Moja otázka znie: Aký čas pred likvidáciou bude Policajný zbor tieto záznamy uchovávať, čo to znamená, zlikvidovať bezodkladne? Totiž z povahy skúmania trestného činu alebo priestupku, ktorý sa spáchal na štadióne, môže vyplynúť možno nejaká iná trestná činnosť, ale ten primárny zdroj už bude vyriešený a tým pádom sa záznam zlikviduje. Nie je tu napísané teda, ako dlho sa ten záznam má udržiavať, je jasné, na aký účel, ale bezodkladne ho zlikvidovať znamená oň prísť. A tým pádom už nebude použiteľný na nič. A pritom môže dokazovať trestnú činnosť.
Ďalší bod je § 18 ods. 6: „Ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci, príslušnému športovému zväzu...“ V podstate celý tento paragraf je venovaný súčinnosti Policajného zboru pri konaní športového podujatia. S tým súhlasím, ale prečo náklady na ochranu občanov a majetku občanov Slovenskej republiky by mali znášať daňoví poplatníci? A to je presne to, čo ste spomínali, pán minister, vo svojom úvode. Ja by som všetky náklady spojené s takouto ochranou nechal na pleciach organizátora. A povedzme si, že väčšinou sa to týka veľkých organizátorov a organizátorov veľkých športových podujatí, medzinárodných podujatí, kde sú drahé vstupenky a ďalšie záležitosti. Takže ja by som tam možno zasunul aj takýto paragraf, aby tieto náklady znášali organizátori, a nie občania Slovenskej republiky ako daňoví poplatníci.
A to súvisí vlastne aj s tým, na čo som sa pýtal pána premiéra, že ideme podporovať futbalové štadióny, ich rekonštrukcie, v tej mojej interpelácii. Na to si určite pamätáte. A boli vyčíslené isté náklady. Samozrejme, neboli vyčíslené isté náklady práve na ochranu pri rizikových futbalových zápasoch. A zhodou okolností o pár dní sa konal jeden z tých rizikových futbalových zápasov, myslím, že to bolo tuším v Žiline alebo kde. A videli sme tam ťažkoodencov, ťažkú techniku. Mňa by naozaj tiež zaujímali tie čiastky. Tu kolega Martvoň hovoril o státisícoch eur. No ak by sme už do takýchto čiastok išli, no tak to je celkom slušná pálka, ktorú by sme mohli investovať úplne iným spôsobom, pretože by ostala v štátnom rozpočte, mohla by ísť niekam inam a nemusela by byť na sanáciu ochrany majetku a práv občanov Slovenskej republiky. Takže treba sa nad týmto trocha zamyslieť, dotiahnuť tieto veci.
No a ešte je otázka toho extrémizmu. Tiež to už tu bolo spomínané. Ja by som povedal, že na športových kanáloch zväčša chodia aj relácie nazvané extrémne športy. Neviem teda, či takýto extrémizmus je do toho zaradený. Alebo mohol by si to niekto pomýliť. Bude to treba naozaj selektovať. Ktorýsi kolega to povedal, treba presne pomenovať typy extrémizmu, ktoré do toho spadajú, pretože extrémny šport je extrémny a nie je prejavom extrémizmu, ktorý smeruje k potlačeniu ľudských práv a slobôd alebo k znehodnoteniu majetku. Takže extrémni športovci môžu fungovať, ale nech je to jasne určené aj v tomto zákone.
Inak k tomu nemám viacej výhrad. Možno by sa tam ešte niečo našlo. Ten zámer je dobrý. Možno treba naozaj na tom popracovať. Nebudem dávať ani procedurálny návrh, aby sa to stiahlo na prepracovanie, možno do toho druhého čítania sa bude dať ešte podiskutovať a dotiahnuť práve tieto sporné body, ktoré by sa mohli vyriešiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 15:11 - 15:13 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som sa chcel pripojiť k tomu poďakovaniu ministerstva z hľadiska toho konštruktu zákona a prípravy, pretože táto norma je potrebná.
Zároveň nie síce z matematického vzdelania, ale z veľkej praxe, lebo mám nejakú tú tisícku zorganizovaných podujatí za sebou, takisto ma napadol úplne rovnaký moment. A to je, ako môže dopredu organizátor proste odhadnúť počet účastníkov, ktorý sa na ním organizovanej akcii dopredu vyskytne. Totižto ale toto iba generuje možno jednu zásadnú vec. A to znamená, že každá jedna takto arbitrárne postavená hranica môže spôsobovať do budúcna problém. A ja by som možno v tom úvode zákona išiel po úplne inej ceste a rozdelil mieru zodpovednosti organizátorov a nechal to na nich, to znamená, aby nástroj robil s tým nástrojom, že ten, kto dodržal všetky podmienky prevencie pred tým, aby sa niečo nestalo, a použil nástroje na predchádzanie tomuto alebo teda objednal si SBS-ku a podobne, mal inú mieru zodpovednosti, inú mieru trestu, ako ten, kto toto neurobil, a zároveň tam dali nejaký moment recidívy, keď to tak nazvem, že keď sa to stane opakovane a napriek tomu to organizátor nepoužil, tak bude ten trest nejakým spôsobom teda aj pre samotného organizátora stúpať. Čiže ja sa prihováram za to, aby sme nekategorizovali športy a ich závažnosť, ale dali tú arbitrárnu hranicu úplne preč a zvýšili mieru organizátora a jeho zodpovednosti k tomuto a zaviedli tam nejaký mechanizmus, ktorý ak napriek opakovaným prípadom a podobne, aby mal vyššiu mieru zodpovednosti, možno pokutu, takže nie kategorizácia športov a nie určovanie hranice, alebo nech sa budeme baviť, 200, 300... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis