Videokanál klubu

Ďakujem pekne za faktické poznámky a za podporu. Pani poslankyne, poslankyni Roškovej by som chcela povedať, že nedá sa, myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov porovnávať napríklad s matematickou olympiádou alebo s inými aktivitami žiakov, ktoré sú. Je to niečo špecifické,  tieto skúšky sú veľmi náročné, sú medzinárodne uznávané podľa kritérií, ktoré som spomínala, a ak chceme zvyšovať kvalitu výučby a kvalitu stredných škôl tým, že nebudeme uznávať certifikáty, a tí žiaci, ktorí sú dobrí tak či tak, lebo tie certifikáty zvládnu, sa nám ukážu na maturite. Zdá sa mi to nie správna cesta. Skôr si myslím, že by sme ten certifikát mali uznať a započítať to hodnotenie v rámci maturitnej skúšky a mali by sme ten istý výsledok.
Takže ďakujem pekne za poznámky.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Evu Horváthovú a Janku Žitňanskú v tomto pozmeňujúcom návrhu ako učiteľ. Na strednej škole som sa stretol s týmto uznávaním certifikátov. Myslím si, že je to pomôcka a dobrá vec pre študentov, rodičov aj učiteľov, ak by sme porovnávali maturitu z anglického jazyka a nejaký certifikát kvalitný, tak by som si položil otázku, že ak niekto chce sa ďalej vzdelávať v anglickom jazyku alebo nejakom inom, tak že či si bude potrebovať viac doštudovať v prípade, že bude mať certifikát, alebo že bude mať maturitu. Ja osobne by som vsadil na, na tú maturitu, že bude musieť sa viac venovať tým záležitostiam. Samozrejme, to závisí aj od školy a nebál by som sa toho, že si študenti nebudú nejak plniť svoje povinnosti na štúdiu toho cudzieho jazyka v treťom, príp. štvrtom ročníku, ak ten certifikát budú mať. Je to v podstate práca navyše, ktorá sa im môže vrátiť v podobe toho, že im odpadne jedna, jedna záťaž, ktorou je maturita. Samozrejme, nemyslím si, že je to nejaká dramatická vec, ktorá by priniesla nejaké výrazné zhoršenie alebo, naopak, zlepšenie. Myslím si a prihováram sa za to a podporujem tento pozmeňovák, aby to zostalo v dnešnej podobe, aby tú možnosť študenti, rodičia a škola mali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať uznávania jazykových certifikátov. Veľmi sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že si to bude musieť vypočuť ešte raz a takýto pozmeňujúci návrh na výbore podával pán poslanec Beblavý. Mala som ho pripravený aj ja a odvtedy, ako uplynul tento výbor, sa zamýšľam stále nad tým a nemôžem sa s tým nejako zmieriť, takže dovolím si to predniesť aj v pléne.
Myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrada maturitnej skúšky bola dobrá vec. Myslím si, že dokonca určitým študentom toto uznávanie mohlo pôsobiť motivačne na to, aby si takéto certifikáty urobili a mohli sa potom sústrediť na maturitné skúšky z iných predmetov. Chcem nadviazať na faktickú poznámku pani poslankyne Roškovej, ktorá hovorila o tom, že hodnotenie PISA a nekvalita vzdelávania, zlé výsledky, ktoré sme dosiahli, že je presvedčená, že to, že sa jazykové certifikáty nebudú uznávať a žiaci budú musieť povinne maturovať z jazykov a nebude im takáto náhrada uznaná, že bude vplývať na kvalitu. Nemyslím si, že tomu je tak. Skôr si myslím, že naopak. Tí študenti, ktorí absolvovali jazykové certifikáty, a tí, ktorí tie jazykové certifikáty máte, tak viete, aké je to náročné taký jazykový certifikát spraviť.
Zaoberala som sa aj pripomienkami Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Nemôžem sa s nimi stotožniť a myslím si, že veľa z týchto pripomienok sa dá vyriešiť veľmi elegantne, jednoducho, napríklad aktualizáciou zoznamu centier, licenčných centier a jazykových certifikátov, ktoré sú uznávané, napríklad na stránke ministerstva školstva.
Zvolanie mimoriadneho výboru kvôli výsledkom PISA určite podporím. Bola som aj z toho taká skormútená. Svedčí to o kvalite nášho školstva. Myslím si, že pán minister je takisto z toho smutný a bude robiť všetko preto, aby tá kvalita sa čo najviac zlepšila. Myslím si, že keby sme tie jazykové certifikáty nechali ako možnosť uznávania, že by to možno tých študentov ozaj motivovalo k tomu, aby, aby si ich robili viacej. Od roku 2009 totižto z počtu 580 študentov, ktorí si požiadali o uznanie tej maturitnej skúšky ako náhradu za svoje certifikáty, sa zvýšil počet do roku 2012 na 1 580, čo svedčí o tom, že veľa študentov si tie certifikáty robí a chce byť jazykovo zdatných a uplatniteľných na trhu práce. Dovoľte mi preto ďalej nepredlžovať túto diskusiu kvôli tomu, že už veľa bolo povedané aj v prvom čítaní, a prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 10 a 15.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15, na základe ktorých by malo dôjsť k zrušeniu jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") v dôvodovej správe k novelizačnému bodu 10 uvádza okrem iného, že v súčasnosti nie je možné kontrolovať zo strany štátu úroveň kvality inštitúcií, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, a rovnako tak nie je možné preverovať minimálnu kvalitu týchto skúšok, resp. jazykových certifikátov, ktoré sa uznávajú ako náhrada za skúšku, ako náhrada za maturitu z cudzieho jazyka. V § 89 ods. 8 je stanovená podmienka, že ako náhradu za maturitnú skúšku možno uznať len taký jazykový certifikát, ktorý bol získaný minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca (ďalej len "SERR"). Inak povedané, ako náhradu za maturitu možno uznať len taký certifikát, ktorý spĺňa požiadavky určené Spoločným európskym referenčným rámcom. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na získanie jazykového certifikátu. Rovnakú úroveň kvality, rovnaké požiadavky musí spĺňať podľa súčasne platného znenia školského zákona aj samotná maturitná skúška. Uvádza sa to ešte v súčasnosti platnej vyhláške.
Podľa § 74 ods. 6 školského zákona platí: "Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca." Samotný školský zákon teda uznáva za rovnocenné maturitnú skúšku z cudzieho jazyka s certifikátom vydaným podľa tých istých kritérií, a to požiadavky Spoločného európskeho rámca. Štát pritom sčasti zabezpečuje kvalitu inštitúcií, ktoré sú oprávnené vyučovať cudzie jazyky a nie sú školami, prostredníctvom stanovených podmienok na získanie povolenia na túto činnosť, ktorá je tzv. viazanou živnosťou. Osoba, ktorá chce vyučovať cudzie jazyky a poskytovať jazykové certifikáty, musí spĺňať odbornú spôsobilosť, ktorú garantuje štát akreditovaným vzdelávaním. Ministerstvo ďalej zdôvodňuje, že uznávanie náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl, ktorí o tom rozhodujú a že navyše nie sú kompetentní porovnať obsahy skúšok z maturity a jazykového certifikátu. Pokiaľ ide o porovnateľnosť obsahu skúšok, je potrebné zdôrazniť, že riaditelia nie sú povinní porovnávať obsah maturitnej skúšky s jazykovým certifikátom. Ich porovnateľnosť je totiž zabezpečená tým, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, a to požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Administratívnu záťaž v súvislosti so zisťovaním aktuálneho zoznamu skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, možno veľmi jednoducho odstrániť, a to napríklad uverejnením tohto zoznamu a jeho priebežným aktualizovaním na webovom sídle ministerstva. Vzhľadom k tomu, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, teda požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci, je možné porovnávať výsledky dosiahnuté na maturitných skúškach s výsledkami dosiahnutými na skúškach na získanie jazykového certifikátu. Tým pádom je možné pripočítať výsledky zo skúšok na jazykový certifikát k výsledkom z maturít na účely štatistiky. Argumenty ministerstva za zrušenie uznávania náhrady maturitnej skúšky jazykovými certifikátmi z dôvodu, že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, preto neobstoja.
Konštatujeme, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady za maturitnú skúšku z cudzieho jazyka umožňuje žiakom namiesto maturity absolvovať skúšky na získanie jazykového certifikátu, ktorý má v porovnaní s maturitou širšie využitie nielen v ďalšom vzdelávaní žiaka na štúdium na vysokej škole, ale tiež na pracovnom trhu, a to dokonca aj v zahraničí. Navyše ponechaním súčasne platného znenia školského zákona nedochádza k obmedzovaniu rovnosti šancí žiakov, ale práve naopak, ich šance sú širšie, keďže majú právo si slobodne vybrať, či vykonajú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, alebo či získajú jazykový certifikát, ktorý im túto skúšku nahradí.
Záverom si dovoľujeme citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 144/2012 z 27. 4. 2012: "Vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce." Zrušením jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak vláda ignorovala nielen požiadavky trhu práce, na ktorom majú jazykové certifikáty ďaleko širšie využitie ako maturitné skúšky z cudzieho jazyka, ale predovšetkým by tiež ignorovala narastajúci záujem samotných žiakov o získanie jazykového certifikátu ako náhrady za maturitnú skúšku, ktorý v priebehu posledných štyroch rokov stúpol takmer trojnásobne. Neuznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak bolo krokom späť, ktorý by bol v rozpore s vyhlásením, vyhláseným záujmom vlády realizovať program založený tiež na proeurópskej orientácii.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15 vládneho návrhu novely školského zákona, a tak ponechať súčasne platnú právnu úpravu umožňujúcu širšiu a najmä slobodnejšiu realizáciu práv žiakov v procese vzdelávania.
Ďakujem vám za podporu a za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež ako kolegyňa povedala, súhlasím s veľa vecami, ktoré ste povedali, malo to svoju logiku, ste skúsený človek. Je to šialenstvo, čo sa s našou legislatívou deje. Mne to niekedy pripadá, ako keby sme boli po druhej svetovej vojne. Nemáme žiadny zákon, nemáme nič a poďme všetky zákony pripravovať. No o čom to svedčí? Svedčí to asi o precíznosti prípravy, aká viac-menej by podľa môjho názoru mala byť a mala by reagovať hlavne na potreby praxe. Koľko my tu máme výskumných ústavov? Nehovorím iba o rezorte školstva, o rôznych. Máme tu kvantum výskumných ústavov, ktoré by mali vlastne prinášať tie vízie, kde, ako, čo, oni by mali s tou praxou byť prepojení najviac. Keď teda ich štát platí a máme ich ešte k dispozícii. Veď to by malo byť asi ich nejaké hlavné krédo, samozrejme, ja som tiež s niektorými pracovníkmi takýchto ústavov - hovorím všeobecne, nie iba odbor školstva - rozprával, hovorili: Áno, máme výsledky a nie je politická vôľa. Nie je politická vôľa a to je u mňa nejak nepredstaviteľné, pretože ako, pán kolega, ste povedali, keď stratíme čas, keď stratíme čas, ten už nevrátime. A najhoršie, čo môže byť, keď politik dopustí stratu času národa. Že my ho premrháme, ktorý tu máme, a zistíme, že ideme krok späť a nie krok dopredu. Takže chcem, aby aj naše talenty našich detí a ich čas nebol premrhaný iba kvôli tomu, že nejaká legislatíva neumožňuje tento talent rozvíjať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem odzadu. Pán kolega Hlina, áno, ja to proste beriem, že len v nevyhnutnom prípade a na určité účely to bolo všeobecne. Tam sa to bralo, len tak hučalo, hej? To znamená, ja poviem, že aspoň dobre, aspoň teraz tu niečo máme. Možno, že si aj sprísnime. Ja to budem rád. Ja by som bol rád, že sa vôbec nemohlo takto reagovať. Možno, že v druhom čítaní niečo dáme.
Na kolegu Simona, áno, vráťme naspäť. Však som povedal, ak máme možnosť v druhom čítaní, to upresníme a dajme ho tam.
No a na kolegu Hubu, samozrejme, že ten, ten ráz krajiny sa nám mení. Žiaľ, musím povedať, že tá biodiverzita krajiny poľnohospodárskej sa nám scvrkáva. A možno, že riešenia nejaké sú aj v rámci pozemkových úprav, ktoré, pán minister povedal, že asi veľmi financií na to nebude, lebo nemáme na depeháčku. Eurofondy tu sú a tam by vlastne bol tiež priestor nejakým spôsobom zadefinovať aj tie vinárske oblasti a vinohradnícke pre tých vlastníkov s tou kultúrou, ktorá tam má byť. A myslím, že tam je nejaký zmysel toho ďalšieho rozvoja aj krajinotvorby cez tie pozemkové úpravy, ale to by bolo asi už o inom zákone a na dlhšie debaty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Budem celkom stručný. Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Fecko, chcem však upozorniť na skutočnosť, že vinohrady neplnia len produkčnú funkciu, ale majú aj významnú kultúrno-historickú hodnotu. A vinohradnícka krajina tak, ako sa nám vytvárala dlhé stáročia v mnohých regiónoch Slovenska, tvorí charakteristickú súťaž, pardon, súčasť krajinného obrazu. A je to trošku aj príspevok oneskorený možno do tej diskusie o zákone o ochrane prírody a krajiny, kde sme nejako nedokázali zadefinovať tie hodnoty krajiny a krajinného rázu alebo charakteristické črty krajiny, na čo som opakovane poukazoval, a naozaj by sme sa mali zamyslieť aj nad týmto rozmerom vinohradníckej krajiny, lebo vinohradnícka krajina je trošku viac ako len samotný vinohrad. Je to aj tá, by som povedal, tradičná infraštruktúra, ktorá k tomu patrí, vrátane tých nezameniteľných vinohradníckych sídiel.
Takže opäť apel na to, aby sa urýchlene buď novelizoval zákon o ochrane prírody a krajiny s akcentom na tú časť krajiny vrátane vinohradníckej krajiny, alebo urýchlene pripravil kvalitný nový zákon o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, opäť aj s dôrazom na vinohradnícku krajinu.
A posledná možno otázka na pána ministra, prečo sa vlastne nevieme vrátiť k tomu stavu z roku 2005, ktorý spomínal pán poslanec Simon, a od ktorého sme v tom roku 2009 podľa mňa nerozvážne a chybne ustúpili?

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, myslím, že bolo to na minulej schôdzi, kolegyňa Lucia Žitňanská tiež obdobný zákon predkladala, neviem, či to bolo doslova tak, alebo malo to iba, by som povedal, takúto nálepku toho, ale myslím, že tak to tu bolo. Pán kolega Gašparovič bol vtedy pri tom, keď sme komunikovali, koľko tých vinohradov tu máme, čo povedal kolega Simon. Takže myslím si, že všetky legislatívno-právne prostriedky, ktoré zabránia znižovaniu poľnohospodárskej pôdy, by sme mali uvítať. Pretože to je najmenej, to je najmenej si podrezať konár pod vlastnou produkciou potravín a poľnohospodárskej produkcie.
Takže som na jednej strane rád, že pán minister tak, ako sľúbil, že keď bol predtým a zabral poľnohospodársku pôdu na priemyselné parky, že teraz tú pôdu ochraňuje. Takže ďakujem pekne, pán minister, že to takto beriete.
Samozrejme, ako bolo spomínané kolegom Simonom, tú históriu pozná trošku možnože lepšie a podrobnejšie ako ja. Áno, možnože aj v zákone o viniciach by sa to mohlo riešiť. Ja kvitujem to, že samozrejme, že ten útok sa tu zvyšuje. Podľa správy a výpočtu na verejné financie ročne prichádzame okolo 62 hektárov viníc, celkove je nejakých 742, keď sú údaje správne, predpokladám, že áno. A rátame, že by sme to mohli týmto zásahom znížiť na ročný úbytok 12 hektárov. Aj to je nejaký úbytok. Ja by som si myslel, že keby sme to znížili na minimum, bolo by to super. Aj možnože tým, že budeme, by som povedal, podstatne viacej nejako kontrolovať tieto kultúry.
Ale na druhej strane by som chcel povedať, že prečo iba vinice. To som povedal aj minule, keď som vystúpil. Nemohli by sme aj iné trvalé kultúry takto nejakým spôsobom postihnúť, respektíve postihnúť, chrániť? Mal som pred týždňom telefonický rozhovor s predsedom Únie ovocinárov. Musím povedať, že taký rozpačitejší, nevedeli, ako k tomu, či tak alebo tak sa k tomu postaviť. Možnože v druhom čítaní, keď bude nejaký záujem, tak možnože aj to by sme mohli riešiť, lebo mne je tiež veľmi smutno, keď idem po tých, po tej slovenskej zemi a vidím tie spustnuté aj ovocné sady, ktoré svojho času myslím si, že boli takou životodarnou pôdou pre našu následnú produkciu rôznych produktov z tejto prvovýroby. Žiaľ, dneska to už je iba chiméra a myslím, že tento úbytok, respektíve túto anomáliu by sme mohli tiež zvrátiť. Možno, že aj v tomto zákone.
Takže, pán minister, myslím si, že podľa mňa filozofia je dobrá, treba zamedziť, aby nám tie vinice odchádzali. A myslím si, že otvorili ste tu, nie že myslím, otvorili ste aj zákon 180  o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva. To znamená, aj to drobenie pozemkov tiež sa tam bude vzťahovať na tie vinice. Takže to tiež kvitujem. Dúfam, že nepôjdeme zase dvojkoľajkou, že tam nejaké iné budeme dávať. Zatiaľ to není, dúfam, že v druhom čítaní neprídu žiadne pozmeňujúce návrhy, aby sme išli znovu v nejakej inej výmere pri drobení pri dedičských konaniach.
Dobre, takže držím mu palce, tomuto zákonu, a pokiaľ v druhom čítaní ho nejakým vylepšíme spôsobom, aj s vašimi návrhmi, kolegovia a kolegyne, poslanci a poslankyne, tak budem rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, veľmi správne ste pomenoval veci okolo vinohradov. A mňa naozaj srdce bolí, keď vidím, keď prechádzam okolo spustnutých vinohradov, ako tieto chátrajú a neprinášajú svoju úradu. Samozrejme, Európskej únii vyhovuje stav, keď sa u nás likvidujú vinice, preto nám za to platí, aby sme, preto, že aby sme neboli konkurencieschopní, pretože naše kvalitné vína, ktoré sa dopestovávajú v niektorých oblastiach, sú pre nich naozaj veľkou konkurenciou a to si potrebujú odbúrať. Preto nám veľmi radi zaplatia za to, keď si zlikvidujeme vinohrady, čo si myslím, že je na škodu veci a že sme pristúpili na túto ich zvrátenú politiku. Preto si myslím, že nám naozaj tie vinohrady treba obnoviť. A naozaj na to, aby niekto založil vinohrad, je mu potrebné poskytnúť povedzme istým spôsobom dotáciu. S tým aj pán minister súhlasí. Takže skutočne bolo by dobré naozaj aj tieto spustnuté vinohrady, ktoré nachádzame aj v okolí Bratislavy, aj v iných kútoch Slovenskej republiky, aby boli obnovené a začali prinášať úrodu, úžitok a samozrejme aj miesta zamestnanosti.

Ďakujem. Pri všetkej úcte, asi v strede vášho prejavu, ktorý hovoril o nejakých číslach, ste hovorili o filozofii alebo si hovoril, pán predseda, o filozofii, akú ponúkame my a že tu nebol pozmeňujúci návrh alebo nejaká legislatívna iniciatíva, ktorá by zvýšila a zabezpečila vyšší výber daní. Mne tam v tejto súvislosti chýbal jeden moment. A keďže, keďže si to uviedol ako nejakú filozofiu, akú ponúkame, tak ti tam chýba jedna hodnota, a to je, prečo by ľudia mali za služby štátu, ktoré im nejakým spôsobom ponúka, platiť a byť uzrozumení s tým, že vy zvyšujete dane? Tak, ak sa bavíme teda filozoficky o tom, že prečo by sa dane mali platiť, mne uchádza skôr váš, keďže od 2004. roku, od vstupu do Európskej únie, tu vládnete už šiesty rok a nastavujete práve tie filozofické parametre, tak tým zvyšovaním daní bez toho, aby ste mali na zreteli, ani raz to nezaznelo v tom prejave, že by mali byť zvyšované aj tie služby štátu, je pre mňa politika zvyšovania daní a následne posielanie kontrolórov alebo drábov nad tým, ktorí majú dohliadať na to, aby pri zvýšených daniach čo najmenej unikalo, je podľa mňa chybná filozofia. To, že tu nevzniká žiadny pozmeňujúci návrh v radoch opozície na to, aby sme vám s týmto nejakou vyššou mierou pomáhali, je naozaj filozofický spor. A to je, ten spor je o tom, že je riešenie, ak chce štát konsolidovať a uvedomí si, že situácia rovnako, ako sa týka štátu a jeho makroekonomických ukazovateľov, sa môže dotýkať aj tých malých, aj tých úplne najmenších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ani tisíc umelých viet a tisíc prázdnych, neživých slov, ani desať nudných a nezaujímavých výkladov, ktorým pomaly nikto nerozumie, neprekryje skutočnú pravdu. A tú skutočnú pravdu dobre poznáte i vy. Z čísel a makroekonomických ukazovateľov sa dnes ani predtým, ani do budúcna nebude vedieť nikto najesť. Výsledky dobrej politiky a ekonomiky podľa môjho názoru a podľa môjho presvedčenia sa majú pozitívne odzrkadliť hlavne na vreckách občanov a to predovšetkým občanov, ktorí sa snažia a chcú čestne žiť. A objektívne sa životná úroveň týchto občanov z mesiaca na mesiac zhoršuje. Nie som ekonóm, nie som nejaký odborník, ktorý sa vie utopiť v odborných ekonomických termínoch, v analýzach, v makroekonomických ukazovateľoch, ale jedno viem, a potvrdzuje mi to každý jeden bezprostredný kontakt s občanmi, že ich úroveň sa z mesiaca na mesiac, z týždňa na týždeň zhoršuje.