Videokanál klubu

Ďakujem pekne za všetky reakcie.
Ja si naozaj myslím, že to avizované potrebné zbližovanie lesníkov a environmentalistov je nevyhnutné, že musíme hľadať ten povestný najnižší spoločný menovateľ, že ten les je akýmsi chrámom aj pre nás, aj pre vás, keď to tak zjednoduším. Ale, samozrejme, aj to poslanie lesníkov a environmentalistov bude do istej miery odlišné, na tom sa asi zhodneme. Čiže nejde tu o to, aby sme zamieňali tú jednu rolu druhou rolou, ale aby sme hľadali tie styčné body a hlavne negradovali to zbytočné napätie, i keď je niekedy vyvolané umelo a keď, ako sme tu už neraz povedali, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Ja som naozaj nezovšeobecňoval, alebo ak to tak vyznelo, tak ma to mrzí. Ale myslím si, že v tej prvej časti som dostatočne zdôraznil to, že si všetkých poctivých lesníkov úprimne vážim. Na druhej strane myslím si, že zovšeobecňovanie je aj to hovoriť, že v globále sú takéto zásoby dreva a podobne, pretože je veľký rozdiel, a to si nemusíme hovoriť, v územných podmienkach alebo v územných špecifikách v jednotlivých porastoch na Slovensku. Čiže aj tie zásoby môžu narastať v nedostupných porastoch alebo môžu sa týkať len listnatých lesov, kde nie sú, povedzme, niektoré sortimenty také atraktívne pre ťažbu a spracovanie ako ihličnaté. Čiže zase by sme sa mohli baviť o územných a iných špecifikách. Takže zase by som mohol replikovať, že aj druhá strana zovšeobecňuje.
No a tú vašu radu, pán poslanec Martinák, si beriem k srdcu a podniknem v tom kroky, aby sa to drancovanie naozaj dostalo pred súd. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že možno by bolo treba vstúpiť do tejto diskusie, nielen poďakovaním pánovi poslancovi Hubovi za to, že veľmi kulantne, ale zároveň aj presne pomenoval problémy, ktoré tu sú, ale aj možno návrhom aby sme my tu lesníci, je nás tu pomerne veľa, šesť lesníkov v Národnej rade, jeden významný ochranár, profesor, možno nehľadali to, čo je v náš prospech argumentačný, a na druhej strane zamlčovali to, čo nám nepasuje do našej rétoriky, a možno odporučili na konto zelenej správy pánovi ministrovi a jeho ľuďom, aby sa nespytoval politikov, ktorí vždy budú mať záujem hovoriť to, čo im pasuje viac, a zamlčovať to, čo im pasuje menej, ale spýtali sa špičiek slovenského lesníctva, ktoré predsa máme. Ja si myslím, že nie je žiadny problém odporučiť pánovi ministrovi, aby sa stretol s ľuďmi, ktorí patria medzi lesnícku elitu, nemusíme ju hľadať tu v parlamente, a aby sa napili priamo pri prameni pravdy o tom, čo je a čo nie je v slovenských lesoch reálne. Máme veľa dobrého a veľa zlého, nebojujme s tým, že budeme sa navzájom ohadzovať s tým, aby sme boli krajší možno pre voličmi alebo na kamerách, ale požiadajme pána ministra o to, aby naozaj si zistil tú pravdu možno mimo nás. Zistí tak, že tých veľa vecí, ktoré sú zlé, naozaj treba riešiť z úrovne ministerstva. A predpokladám, že nielen tie elity, ale aj množstvo malých, drobných lesníkov, ktorí vykonávajú tú prácu, o ktorých rozpráva aj zelená správa, potrebuje už konečne dostať impulz k tomu, aby vedeli, že statočná lesnícka práca zameraná do budúcnosti je veľmi potrebná a oceňovaná. Pán minister, máte to v rukách, nepočúvajte politikov, počúvajte lesníkov.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, začnem, ak dovolíte, od konca.
V úvode záverečnej časti predloženej správy s názvom „Závery a odporúčania“ sa okrem iného konštatuje: „V roku 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby.“ Až dosiaľ to znie logicky a vcelku optimisticky. A pomaly by sme mohli otvárať šampanské a pripíjať si na oslavu, že konečne sa nebude tak masívne ťažiť, a tým porušovať rovnováha medzi tým, čo v našich lesoch narastie, a tým, čo z nich každoročne ubudne, rovnováha, na ktorej sa zakladá predstava o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch. Ale hneď ďalšia veta nás vyvedie z omylu, lebo sa v nej píše: „Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov, zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb.“ Inými slovami, s troškou irónie, stará dobrá kalamita neopúšťaj nás, lebo nám klesnú ťažby a tržby.
Viackrát som tu vystúpil s kritikou toho, ako hospodárime v našich lesoch a s naším drevom. Od niektorých poslancov, zväčša tu prítomných, som sa opakovane dozvedel, že tým údajne urážam lesníkov. Nie je to však pravda, vážení, alebo, povedané s klasikom českej politiky, ide o hlboké nedorozumenie, po prvé, preto, lebo viackrát som tu verejne ocenil celoživotný prístup k lesom takých lesníkov, ako je pán Alcnauer a jeho nasledovníci v lesoch pri Smolníckej Osade alebo už tu spomínané ušľachtilé hnutie PRO SILVA a ďalšie pozitívne príklady. Veľmi rád ich ocením znova. A úprimne ma napĺňajú radosťou, že na Slovensku existujú. A zároveň si myslím, že sú to práve skutoční, statoční a poctiví lesníci, ktorí sami trpia najviac, keď vidia rabovanie a drancovanie v našich lesoch, a len strach o svoje zamestnanie im bráni v tom, aby naň otvorenejšie upozornili.
Štatistiky hovoria, že kým rozsah tzv. úmyselnej ťažby je za posledných pätnásť rokov viac-menej konštantný, v ostatných rokoch síce je o niečo vyšší ako v roku 1997 napríklad, ale nie dramaticky vyšší. Zatiaľ rozsah tzv. náhodnej ťažby narástol z cca 40 % v prvých rokoch uplynulej dekády na cca 60 % v ostatných rokoch s extrémom 65 % v roku 2008, a tak kým celková ťažba dreva bola koncom minulého storočia menej ako 6 mil. metrov kubických, čiže ako-tak na úrovni udržateľnej ťažby, v roku 2010 sa priblížila k 10 mil. metrov kubických, a teda udržateľnú úroveň takmer dvojnásobne prekročila.
A keď sa neudržateľným spôsobom správame príliš dlho, nemôže sa to skončiť inak ako krachom. A netýka sa to len finančníctva, ale aj a, dovolím si tvrdiť, ešte s fatálnejšími možnými dôsledkami aj hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Odpoveď na to, prečo je to tak, ktorú prináša napokon aj predložená správa o lesnom hospodárstve, je najčastejšie "lykožrút a zlí ochranári". Odhliadnuc od toho, že mnohí ochranári sú vzdelaním lesníci, aj poukaz na lykožrúta je neraz len výhovorkou, keďže náhodná ťažba sa na Slovensku stala do značnej miery prakticky nekontrolovateľnou a môže sa pomerne ľahko zneužívať, o tom sa tu už hovorilo pomerne podrobne. To, čo takýto stav v našich lesoch a v mnohých prípadoch, žiaľ, už len bývalých lesoch robí s pôdou, vodou a biocenózami, by bolo na samostatné vystúpenie. Súvis so stále častejšími ničivými povodňami na Slovensku však musí byť v tomto prípade jasný aj úplnému laikovi. Ono známe „po nás potopa“ platí v tomto prípade dvojnásobne, teda obrazne i doslovne.
Nielen ochranári či ekológovia, ale aj bežní ľudia sa na to už nemôžu dívať a píšu nám doslova zúfalé listy a e-maily s prosbou: „Urobte s tým už konečne niečo.“ Za všetkých iba jeden citát od občana, ktorý sa nezabudol podpísať, ale zámerne ho nebudem menovať, citujem: „Žijem v obci na Kysuciach, čo tu jeden pán robí s horami, to je strašné, rozkráda, rabuje, všetko má podplatené, vraj kôrovec, ale tam, kde bol, roky sa nič nedeje, a kde nebolo nič, len parádne drevo, zmizlo, jeden rok sa hora akože presvetlí a po pol roku padne celá, rabovačka tisícročia. Viem, že nič sa nebude diať, aj tak je už neskoro, ale nedalo mi to. Držte sa.“
Nedávno sme tu s kolegom Jankom Mičovským predložili návrh novely lesného zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného zadefinovať komplexnú hodnotu funkcií lesa. Mal sa pokúsiť mimoprodukčné funkcie lesa či ekosystémové služby lesných ekosystémov vyjadriť aj v ekonomických kategóriách ako reálne benefity, reálne ich premietnuť do ekonomiky lesného hospodárstva a následne definovať sankčné postihy za ich znehodnocovanie. Veď čo z toho, ak na jednej strane uznávame, že tieto tzv. mimoprodukčné či celospoločenské funkcie lesa sú pre spoločnosť až trojnásobne dôležitejšie ako len samotná produkcia dreva, keď v skutočnosti ich zväčša ignorujeme a bez mihnutia oka vo veľkom sa ich trestuhodne zbavujeme.
Ale ľahkomyseľne hazardujeme nielen s mimoprodukčnými funkciami, ale aj so samotnými produktmi lesa, už sa tu o tom tiež pomerne veľa hovorilo, v prvom rade s drevom, ktoré takmer v plnom rozsahu mizne kamsi dostratena bez toho, aby sme ho adekvátne ekonomicky zhodnotili, aby sme mu pridali adekvátnu pridanú hodnotu.
Okrem toho dreva, ktoré sa jednoducho z lesa ukradne, a to, že ho nie je málo, konštatuje aj predložená správa, nám drevo z našich lesov mizne aj takpovediac legálne. Mizne nespracované, buď smerom do cudziny, alebo v útrobách predimenzovaných či nevhodne lokalizovaných elektrární alebo v štátom neraz záhadne dotovaných celulózkach a papierňach, kde sa premieňa často na zbytočnosti, napríklad na tie tisíce ton reklamných plátkov, ktoré proti našej vôli zapĺňajú naše poštové schránky. Čiastočne si to uvedomujú a kritizujú to aj autori predloženej správy, napríklad na strane 11, kde sa uvádza hneď niekoľko negatív súčasnej podoby vývozu dreva zo slovenských lesov a konštatuje sa, že až 53,4 % z celkového exportu surového ihličnatého dreva predstavuje drevo I. až III. akostnej triedy.
Ale hazardujeme aj s ďalšími darmi našich lesov. Za všetky z nich spomeniem aspoň kvalitnú vodu, ktorej obrovskú a nenahraditeľnú zásobáreň predstavuje práve lesná krajina, a to najmä v horských oblastiach, spravidla bohatých na dažďové i snehové zrážky a často s veľmi vhodnými hydrogeologickými podmienkami na akumuláciu podzemných vôd, ale aj s výdatnými tokmi a prameňmi.
V závere sa zmienim o úplnom závere tej textovej časti správy. A to sú závery a odporúčania v oblasti obhospodarovania lesov, kde sa hovorí o zabezpečení plnenia strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. A tie ciele sú najmä, citujem, podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch, podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky, podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity, zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny, zvýšiť ochranu lesov, rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov. Je to svojím spôsobom paradox, že v situácii, keď je stav našich lesov taký, aký je, a keď rezort, ktorý túto správu predkladá, nesie významnú zodpovednosť za tento stav, máme tu celý rad takýchto konštatovaní. A prečítal som ich všetky, nevybral som selektívne nejaké, ktoré považujem za pozitívne, naozaj tam boli práve tieto strategické ciele. Keď hľadáme odpoveď na to, prečo je to tak, tak sa nám ponúka niekoľko vysvetlení, z ktorých spomeniem len niektoré, ktoré mi prišli na um. Jedna z možností, možno trošku úsmevná, je tá, že aj stratégov z ministerstva pôdohospodárstva nakazil vírus ochranárstva. To druhé možné vysvetlenie je, že strategické ciele aj v lesnom hospodárstve sa snažia kopírovať strategické ciele, ktorými sa oficiálne riadi Európska únia. Tá tretia možnosť je, že ide o aplikáciu „osvedčenej stratégie“, podľa ktorej nie je až taká dôležitá realita, ale to, čo je napísané na papieri. A napokon štvrtá možnosť je tá, že to doteraz v našich lesoch nefungovalo bohvieako, ale od budúceho roka už začneme hospodáriť skutočne prírode blízkym spôsobom. Pritom každý a každá z vás si môže vybrať vysvetlenie, ktoré sa vám zdá najpravdepodobnejšie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegom lesníkom, ktorí sa vyjadrili. No jednoznačne je tu nás lesníkov viacej a možno by sme sa o tom mohli baviť v kuloári, ale sme v parlamente, tak sa o tom bavme takto verejne.
Čo sa týka hospodárskej úpravy lesov, som rád, že sme sa na tom zhodli s kolegom Cicoňom, pánom poslancom.
Čo sa týka môjho vyjadrenia, že nesúhlasím s takouto správou, že keby som bol minister, tak by bola inakšia, tak som to myslel presne tak, ako som to povedal, že táto správa v zásade obsahuje všetky technické údaje, ale mne tam chýbali veci, a keby som to ja mal na starosti, tak že by som tam mal záujem, aby údaje, ktoré som spomínal a ktoré boli predmetom mojej rozpravy, tam boli uvedené, lebo ich považujem za dôležité. Takže to sú záležitosti, ktoré jednoznačne považujem za alfu a omegu. To čo som v rozprave povedal nemám dôvod v žiadnom prípade meniť. A diskusia na túto tému možno v tejto chvíli by bola len zbytočným opakovaním toho, o čom som presvedčený, že to tak má byť, a preto ďakujem pekne za poznámky, končím.

Dobrý podvečer. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia zo snemovne, správa, ktorú máme predloženú, je v zásade v poriadku. Slová „v zásade“ mám na mysli asi v tom rozsahu, že obsahuje podstatné veci, možno aj menej podstatné a v zásade jej nemožno teda povedať nič také, čo by som ja osobne považoval za základný a nejaký dôležitý rozpor, to, čo je v tejto správe uvedené a aká je oproti týmto údajom realita. Napriek tomu považujem za potrebné vystúpiť ku správe nie kvôli tomu že sa to akosi očakáva, že lesník by mal zaujať stanovisko ku správe o lesnom hospodárení, ale kvôli tomu, že v tejto správe mi niektoré veci chýbajú. Je to síce istá úvaha, hodná aj možno polemiky, či to, čo tam chýba, má alebo nemá byť. Alebo je to možno právo autorov, aby zvolili ten pohľad, ktorý považujú za dôležitý. A ja si neosobujem právo tvrdiť, že viem presne, čo v tej správe má byť. Ale presne viem, že keby som sedel na mieste pána ministra pôdohospodárstva, tak by som s takouto správou nesúhlasil a žiadal by som svojich kolegov, aby ju upravili spôsobom, o ktorom predpokladám, že by bol jednoznačne presvedčivejší, vhodnejší a presnejší z hľadiska toho, čo si myslím, čo by správa mala čitateľovi dať. Ak by to mal byť len súhrn dát, ktoré sa udiali, tak je to okej, ale ak to má byť aj niečo, čo by malo byť istou inšpiráciou, mementom, upozornením a zdôraznením cieľov, a ja si myslím, že takáto správa by mala mať takúto ambíciu, tak potom by bolo veľmi dobré, keby táto správa, ktorú mám ja rád už z toho pohľadu, že každý ročník si ju odkladám a považujem to za dôležitý archívny súbor údajov, ktoré sa dajú spätne prelistovať, obsahovala teda aj veci, o ktorých sa zmienim vo svojom vystúpení.
Začnime.
Základná vec, ktorá je síce možno úsmevná, ale mne tam ozaj chýba. A chýba to o to viac, že som pána ministra pred rokom na to upozornil, že to tam nie je. A predpokladal som, že to je len daň na prechodné obdobie, keď preberal kreslo ministra. A možno sme sa mohli baviť o tom, kto je viac za to zodpovedný v prechodnom roku, či je to bývalý alebo nastávajúci minister. Teraz už takúto ospravedlnenku vystaviť nemôžem.
A spytujem sa, po prvé, teda vzhľadom na to, čo mi chýba, prečo táto správa neobsahuje už druhýkrát v chronológii desiatich rokov nič o práci s verejnosťou. Jasné, je mi to blízka téma. A každá líška svoj chvost zvykne chváliť. Ale ja sa domnievam, že to nie je otázka osobných pohľadov a preferencií, ale otázka istého pochopenia zmyslu lesného hospodárstva. A teda správa by mala podstatné veci v tomto zmysle tohto predmetu aj obsahovať. Je to oblúk poznatkov, ktoré na prelome tisícročí boli charakterizované tým, že bolo považované pomaly lesné hospodárstvo za nejakého škodcu a lesní hospodári za nepriateľov lesa. Začalo sa cieľavedome, prácne a veľmi zodpovedne pristupovať k tomu, aby verejnosť vedela, čo je to lesné hospodárstvo a akými nástrojmi disponuje a čo všetko je výsledkom práce lesného hospodára. Tá práca sa začala dariť, iste aj nielen vďaka tomu, že sa vykonávala, ale aj vďaka tomu, že sa o nej primerane informovalo, aj okrem iného na stránkach zelenej správy o lesnom hospodárstve. A je to preto pre mňa nepochopiteľné, smutné a hodné výčitky, no, čože, výčitka tu nie je dobré slovo, istého sklamania, že ani slovko na túto tému, ktorá bola, opakujem, rozvíjaná, v správe nenachádzame. Prečo tu nemáme ani zmienku o lesníckych dňoch, ktoré sa stali fenoménom, ktorý možno sme nevymysleli na Slovensku, ale ktorý ozaj v apríli dokáže informovať státisíce občanov Slovenska o hodnotách lesa? Prečo tu nie je zaujímavá zmienka o lesníckom skanzene, ktorý sa stal miestom, ktoré nám závidí Európa, kde ročne prechádzajú desiatky tisíc ľudí a na konci prehliadky 4,5-kilometrového chodníka lesného času dávajú otázku lesným hospodárom, či to tak všetko robia? A nehovoria to len domáci návštevníci. Hovoria to aj zahraniční návštevníci, ktorí zároveň dodávajú, že niečo také by sa im zišlo. Prečo tu nie je žiadna zmienka o stromoch poznania, o tom, ako sa do mladých myslí našich žiakov vštepuje úcta k lesu i úcta k práci lesného hospodára? Mám tým na mysli malé mini arboréta, ktoré sa vytvárajú pri našich základných školách, kde lesníci, lesní hospodári nad rámec svojho pracovného času prichádzajú, vysádzajú so žiakmi stromčeky, nie kvôli tomu, aby urobili nejaké ozrejmovacie práce, ale kvôli tomu, aby sa s nimi porozprávali o tom, čo to znamená. A verte tomu, že to pre mňa patrí medzi veľmi pekné spomienky, keď ľudia, ktorí možno už mali svoje roky, moji kolegovia lesníci dopredu zvykli niekedy ošomrať takúto povinnosť a keď sa vracali od tých detí tak zvykli povedať zase prekvapivú vetu, ktorou reagovali na to, čo práve zažili: „Tak ono ti to má asi zmysel.“ Tie deti to potrebujú počuť. A takto by sme mohli popridávať významné lesnícke miesta, oblasť, kde sa vám dostáva takého ocenenia, že prídu lesníci z vyspelých krajín európskych a hovoria s istou takou až pokorou: „Prosím vás pekne, to túto myšlienku vy máte patentovanú na Slovensku? Ak nie, my by sme to veľmi radi použili aj u nás, je to skvelé.“
Dobre dalo by sa o tom teraz krasorečniť aj ďalej, nie je to účelom, účelom je pripomenúť, že práve vďaka týmto niekoľkým námatkovo vybratým akciám, ktoré sú môjmu bolestivému srdcu najbližšie, ale určite by sme mohli hovoriť o ďalších, je možné tvrdiť, že obraz lesného hospodárstva, obraz práce lesníka sa za posledných desať rokov výrazne zmenil. Ja tvrdím, že sa zmenil k lepšiemu. A tvrdím, že je to dôležitá súčasť práce lesníka takisto ako všetky jeho ďalšie činnosti, o ktorých ľudia viac alebo menej niečo vedia, preto ukončím túto časť len druhýkrát po vlaňajšku so žiadosťou na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby neopomínalo ani tento druh činnosti. Ja si myslím, že pol stránky venovanej takejto správe by práve práci s verejnosťou malo byť, pretože je to práca ako každá iná, akurát sme si ešte možno nezvykli, že je to štandardná súčasť lesníckej činnosti. Ale verte tomu, že ona sa ňou už stala aj ostane. A dokonca jej význam bude možno stúpať nad rámec tých činností, ktoré sa v minulosti považovali pre lesníctvo za typické.
Dobre na úvod možno sme si sme porozprávali teda o tom, ako lesníci dokážu idylickejšie a, verím, ale aj realistickejšie popísať svoju prácu tak, aby jej rozumeli aj tí, ktorí zvyknú pozerať sa na veci kriticky.
A teraz sa pozrime na druhú oblasť. Napokon hovoril som o tom aj na výbore neviem, bol ešte vtedy čas možno niečo zmeniť, nezmeniť. Ale už ju považujem za dôležitejšiu, aby som mal voči nej výhrady. A to je otázka prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lesoch. Pán minister, letom svetom ako prechádzal závermi uvedenými v zelenej správe, tak spomenul aj to, že sú tam opatrenia Národného lesníckeho centra, ktoré teraz sa odporúča zrealizovať. Ale tu by som chcel veľmi rád zdôrazniť, že jeden z tých záverov, on to nepovedal, ale ja ho teda chcem tu vysloviť, je podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch. Je to jediná veta, ktorú v tejto správe nachádzam na túto tému, preto veľká výhrada, oveľa ešte možno väčšia z hľadiska odborného, aj keď z hľadiska váhy tých tém, možno to nie je až taký veľký rozdiel, je tá, že sa vôbec nenachádza žiadna zmienka v rámci technického výpočtu rôznych štatistických ukazovateľov uvedených v zelenej správe o stave lesného hospodárstva o hospodárskych spôsoboch. To sme sa dozvedeli o drevinách, o kalamitách, o tržbách, o nákladoch. Ale my sa z tejto správy nedozvedáme nič, čo je mimoriadne zásadné, o hospodárskych spôsoboch, ktoré sa v Lesoch Slovenskej republiky uplatňujú.
Popíšem, spodrobním to. Určite je známy výraz holorub, určite je známy výraz podrastové hospodárenie, možnože trocha menej, ale áno. Dosť často som tu už hovoril o výberkovom hospodárení. Ak sa pozrieme na vývojový graf toho, čo sa v lesoch na území Slovenska dialo za posledné stáročia, tak môžeme povedať, že stredovek bol dobou nekontrolovaného rúbania bez náhrady, potom prišiel pokrok po stáročia v tom, že sa zaviedlo na tú dobu moderné holorubné hospodárenie, kde už z moci panovníckeho titulu bola povinnosť lesného hospodára nielen istým systémom vyrúbať, ale aj zalesniť to. Trvalo to stáročia. Dokonca to trvalo len tak dlho, že len v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pred zhruba 25 – 30 rokmi sa to preklopilo a z tohto hospodárskeho spôsobu holorubného, ešte ja som začínal svoju prax s tým, že to bol prevažujúci hospodársky spôsob, sa to preklopilo aj pod tlakom vedomostí, aj pod tlakom verejnej mienky aj pod tlakom klimatických argumentov k tomu, že začal byť dominantný a prevládajúci hospodársky spôsob podrastový. Ajhľa, uplynulo len 30 rokov a máme tu prioritu úplne inú, a je to priorita, ktorá presne vystihuje práve to, čo aj pán minister chce podporiť, je to prírode blízke hospodárenie, máme tu zmenu ďalšiu, ktorá hovorí o výberkovom hospodárskom spôsobe. A otázka je, koľko jednotlivých typov takéhoto hospodárenia podľa hospodárskych spôsobov máme na Slovensku? Zelená správa nám na túto tému vôbec, ale vôbec neodpovedá. A ja ak by som si mal vybrať niečo, čo je kardinálne dôležité, dominantný bod, ktorý by v tejto správe mal byť uvedený, aj keď je to vec osobných preferencií, tak ja si myslím, že to je to, že ambícia ministerstva by mala byť v tom, aby hospodárske spôsoby, tak ako som ich popísal z hľadiska tej stáročnej histórie a tak ako sú oni ozaj dôležité, boli predmetom aj zelenej správy, tobôž, keď budeme možno s istou pochvalou v januári hovoriť o tom, že ministerstvo si je vedomé toho, že hospodárske spôsoby sú dôležité, a urobilo v návrhu, ktorý bol nedávno stiahnutý, dôležitý doplnok, verím, že budem mať možnosť sa v januári k nemu vyjadriť, pričom bude to vyjadrenie pozitívne, ktoré vlastne jasne dokumentuje to, že vývoj nezastavíš a že hospodárske spôsoby a najmä ten spôsob, ktorý je teraz možné považovať za dominantný z hľadiska vývoja a z hľadiska potrieb spoločnosti pre 21. storočie, tam je uvedený s veľmi serióznym a primeraným zdôvodnením.
Je pravda, ak som hovoril o práci s verejnosťou, môžeme hovoriť aj o práci lesníkov s vlastným pohľadom na vlastnú prácu. Existuje už dvadsaťpäť rokov hnutie, ktoré má obrovský európsky ohlas medzi lesníkmi. Je to hnutie PRO SILVA. Je to práve to hnutie, ktoré sa snaží upozorniť nielen lesnícku verejnosť, ale práve verejnosť aj laickú na obrovský význam spôsobov hospodárenia, ktoré sú prírode blízke. Ja občas veľmi vyčítam a považujem to za nespravodlivé, že sa hnutie PRO SILVA, ktoré má v mnohých krajinách vysokú úroveň, u nás považuje za akési hobby niektorých nadšencov lesníctva. Ja viem, je to možno podporované aj oficiálnymi výrokmi predstaviteľov významných lesníckych inštitúcií, z ktorých niekto povie: „Však ja nebránim mojim ľuďom, aby, keď chcú, mohli v hnutí PRO SILVA čosi robiť.“ A oni tam aj robia. Vznikajú tak vynikajúce ukážkové porasty, kde lesníci prerábajú aj svoje myslenie, aj lesy, ktoré spravujú na práve tie, aby dali všetko to, čo lesy majú dať, a aby to dali za ekologických a ekonomických podmienok doslova nevídaných, pretože to je v silách lesného hospodára, že dokáže takýmto spôsobom dať aj drevárom drevo, aj občanom kvalitný les a predovšetkým nám všetkým vodu, nespľundrovanú pôdu, čistý vzduch a množstvo ďalších vecí, ktoré automaticky očakávame od lesa. Takže otázka, výhrada, výčitka znie: No prečo nenachádzame v správe tak dôležitej, ktorá je výročným hodnotením stavu lesného hospodárstva na Slovensku, ani jednu jedinú zmienku o hnutí PRO SILVA, o jeho ctiteľoch, o jeho prevádzkovateľoch a najmä o jeho význame? Keď len zoberiem podnikový časopis Lesník, ktorý má solídnu úroveň na trhu takpovediac podnikových časopisov, v každom jednom čísle, verím, že chodí aj na ministerstvo, je veľmi dôležitá strana venovaná práve hnutiu PRO SILVA. Dokonca by som si dovolil povedať, že z hľadiska obsažnosti a významnosti je to v tom časopise Lesník asi najdôležitejšia stránka zo všetkých. Práve tam vstupujú lesníci so svojimi názormi. A sú to lesníci, ktorí niekedy možno idú proti prúdu z toho pohľadu, že nie vždy sa nachádzajú v ich okolí aj ich nadriadení pracovníci, ktorí tomuto fandia, pretože niekedy sa povie: „Daj pokoj, daj kubíky, vyznač ťažbu a nevymýšľaj, nehraj sa tu na ochranára, veď jednoducho vieš, čo je tvoja povinnosť.“ A oni vedia, čo je ich povinnosť. Ale vidia aj trochu ďalej ako niekedy tí, ktorí ďalej nechcú vidieť. A ja si teda myslím, že by bolo veľmi správne, ak sa zhodneme, a určite sa na tom zhodneme, keby sme o tom polemizovali dlhšie, že toto hnutie je hnutím budúcnosti, je hnutím veľmi potrebným, aby zelená správa venovala, to je otázka už názoru, že koľko toho má byť, ale práve aj týmto ľuďom, tomuto spôsobu a tejto organizácii istú časť, pretože naozaj tých vecí v správe môže byť veľa. A ja potvrdzujem to, čo som už povedal, je to vec autorov, no len neviem si predstaviť, aby v správe o bankovníctve neboli vyjadrené základné peňažné prostriedky, ktoré má banka k dispozícii, to už nie je vec autorov, to už je zásadná chyba. Tak možno som netrafil ten príklad takto z voleja správne, ale základná vec by chýbať v správe nemala.
Ďalšia záležitosť, ktorá možno by v zelenej správe mala byť, je otázka kalamít, ale nie len z pohľadu toho, koľko sme ich spracovali a že ten rozsah je veľmi významný a, žiaľ, stále má tendenciu pomerne narastať, ale aj z toho pohľadu, že kalamity naozaj z hľadiska zistení štátnej správy predstavujú aj fenomén, ktorý je významný z hľadiska „istej zištnosti", ktorá by do lesov nemala vstupovať. Už sme tu z tohto miesta o tom rozprávali. S pánom spravodajcom Lebockým sme sa už o tom možno sporili. Ja som vždy povedal, že si budem vážiť všetkých tých, ktorí nepodliehajú tlaku ekonomickému, tlaku doby, keď to nazvem takto zjemnene, ale to pokušenie býva niekedy veľké a skúsenosti pracovníkov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva sú dostatočne významné na to, aby možno sa zjavilo isté memento, istý zdvihnutý prst aj v zelenej správe, že takéto spôsoby sa nám zjavujú a ministerstvo považuje úplne správne takéto postupy za absolútne vylúčené.
Viete, tá cena pokušenia je veľká. Možno keby sme sa na to pozerali z pohľadu akého si chápavého nadhľadu, že doba je zlá. A vôbec nerozprávam o tom, či v štátnych alebo neštátnych lesoch ten lesný hospodár niekedy urobí aj to, čo by urobiť hospodár nemal. Ale cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov v jednom poriadne veľkom poraste, tisíc kalamitných kubíkov, to pri tých miliónoch nie je žiadny prekvapivý rozsah. To takpovediac sa popri činnosti skoro ani nezbadá, tobôž keď vieme, že doteraz v platnom zákone do istej miery nemáme ani povinnosť ohlasovať túto kalamitu, aj keď na istom zlepšení sme sa dohodli takpovediac vo výbore aj naprieč politickým spektrom, čo si vážim. A tá cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov, keď zoberieme 60 eur za takú trocha lepšiu hmotu, za jej kubík, to je 60 000 eur z jedného maličkého porastu, z jedného štvorčeka Slovenska. Tých štvorčekov sú tisíce, 60 000 eur, to je cena pokušenia, ktorému nie každý odolá. A preto si myslím, že pri kalamitách treba zabojovať práve voči tomuto úkazu aj tým, že ministerstvo aspoň naznačí, že si je vedomé tohto problému.
Rovnako verím, že to, čo bude riešené, ale doteraz v správe mi to chýba, je vzťah lesníkov a ochranárov práve z hľadiska istých náhrad, ktoré by sa mali z titulu únikov podkôrneho hmyzu primerane uplatňovať. Ja chcem veriť, že práve pozastavenie zákona o lesoch prinesie istú nápravu, tak ako sme ju navrhovali, že bude ešte na to priestor. Ale mrzí ma, a verím, že je to riešiteľné, že existuje stále aj po rokoch zlých skúseností dôvod na to, aby si strana lesnícka a strana ochranárska navzájom vyčítali to, že jedni aj druhí postupujú síce správne, ale v rozpore so svojimi záujmami, a to predsa je neprípustné. Takže tiež v zelenej správe, by som bol veľmi rád, keby sa na tému týchto rozporov konštatovalo, že ministerstvo má za cieľ, mohlo by to byť kľudne v tých záveroch, takéto niečo odstrániť práve tým, čo bolo deklarované vlani v septembri, že tie zákony obidva prídu na rad do Národnej rady súbežne a riešenia v nich budú funkčné.
Možno by som privítal, keby bola v zelenej správe aj informácia o tom, čo sme tu už dnes rozprávali pri štátnom rozpočte, že § 6, 7, 8 rozpočtu na budúci rok, a vlani to bola, myslím si, tiež šestka, nie je podstatné číslo paragrafu, hovoria o mimoriadnom odvode, vlani teda len do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Tohto roku sú tam už aj plemenári a dokonca aj LPM Ulič, pre Lesy Slovenskej republiky 500 mil. eur, LPM 300 tisíc eur, jednoducho obrovské neprimerané čiastky, ktoré sú tak obrovské a neprimerané nie z hľadiska svojich absolútnych čísiel, ale z hľadiska nepochopenia toho, čo má les, lesný podnik, lesný závod, Lesy Slovenskej republiky, LPM Ulič produkovať. Ambíciou by tu malo byť nie zotrvať v tom, čo vymyslel odchádzajúci bývalý pán minister Simon pred tromi rokmi. Sa mi to vtedy zdalo, že to bude len jednorazovka, ale zdá sa, že táto vec je naozaj nákazlivá a prebralo ju ministerstvo pôdohospodárstva aj po ňom, aj vlani, aj na budúci rok ju preberá. Je to otázka, že keď už tu máme takéto odvody z podnikov, ktoré by mali dostávať výrazné podporné prostriedky, a nie ich oberať o tieto zdroje, tak potom by bolo veľmi dobré napísať v zelenej správe aspoň účel, na ktorý sú tieto prostriedky viazané, pretože tých dôvodov by mohlo byť naozaj uvedených v zelenej správe viacero, kde akútne chýbajú prostriedky na to, aby sme lesné hospodárstvo mali v lepšej kondícii, v akej ho máme.
A ozaj len dva príklady na túto tému.
Jeden príklad sa týka sprístupňovania porastov. Je to zásadná vec, ktorá súvisí práve tak s tými hospodárskymi spôsobmi, ako som spomínal, ale ktorá tak súvisí aj s dostupnosťou porastov, s bezpečnosťou. A je to proste otázka, ktorú nemusíme ani veľmi zdôvodňovať, pretože sprístupnenie porastov umožní komplexné využívanie darov lesa. Už to tu zaznelo pri štátnom rozpočte, tak už to poviem len pre pána ministra. Určite tú štatistiku majú. Je to na hektár lesných ciest u Švajčiarov vyše 40, tu vzadu v Rakúsku 37 a u nás niečo vyše 10 bežných metrov. U nás je to štyrikrát menej ako vo vyspelých lesníckych krajinách. Nuž ak už máme tie odvody, ak sme sa zhodli na to, že je potrebné štátu pomôcť, tak mu pomôžme tak, že sa tieto peniaze dostanú práve do využívania tých podnikov, ktoré ich vyprodukovali. Bolo by to nielen spravodlivé a správne, lebo je to veľmi potrebné. Toto mi chýba. A prosil by som, keby bolo možné nabudúce teda povedať, prostriedky odvedené ako budú využité a kedy boli využité práve pre tento účel.
Druhá argumentácia je založená na hradení bystrín v oblasti, ktorá bola v minulosti veľmi dobre zabezpečená odbornými pracovníkmi v lesoch. Hradenie bystrín je lesnícky odbor s históriou takmer storočnou. Je svätá pravda, že v posledných rokoch je to v krajine podvyživená oblasť. A práve kvôli tomu potom sem môžu prichádzať aj návrhy, ktoré mnohokrát majú dobrý cieľ, ale majú nesprávne nástroje. Minule, keď sa ma spytovala jedna francúzska novinárka, ktorá bola zvedavá na novú vodnú paradigmu Slovenska v podobe pána Kravčíka, ja som veľmi otvorene povedal, že určite mnohé aktivity pána Kravčíka majú veľmi správny základ a zadržať vodu v krajine je dôležité a zadržať ju na horných hraniciach tokov je životne dôležité ako ochrana proti povodniam. Ale túto vec neobjavil pán Kravčík. Túto vec lesníci robili už od dvadsiatych rokov minulého storočia na veľmi presnom vedeckom základe. A robili by ju aj dnes, keby boli na to základné prostriedky, teda nie odvádzaním z Lesov Slovenskej republiky milióny eur, ale prispením dačoho na túto ochranu, lebo lesy naozaj nie sú strojom ani továrňou na peniaze. A ak tým sú, lebo to môže byť, tak je to len vtedy, keď sa v nich hospodári zle. To je ten obrovský paradox. Ak v lesoch budete hospodáriť zle, jednostranne a zištne budete z nich mať prospech finančný. Ale to je krátkozraké, to je nesprávne, a preto som musel kriticky aj prehovoriť na to, čo mi povedal pán štátny tajomník Pellegrini, keď sme sa bavili o štátnom rozpočte, keď on sa tešil, že to bude furt tak, že tých 5 miliónov treba jednoducho zobrať, pretože dobrý hospodár ako štát od svojho dobrého podniku, akože tých lesov tie peniaze nielen má, ale aj si ich musí zobrať. Ja chápem, že máme rôzne životné zamerania a vieme sa v mnohých smeroch mýliť, ale práve preto by sme sa mali vedieť aj v mnohých smeroch poučiť. A musí sa poučiť aj pán štátny tajomník Pellegrini. A možno by tu mal dostať nie odo mňa informáciu, pretože som zrejme z opačnej strany spektra politického málo dôveryhodný. Ale mali by to povedať kolegovia z blízkeho pracovného okruhu pána ministra, že to je naozaj spôsob, ktorý nie je správny, a takýto pohľad je proti záujmom našej krajiny, keď tie záujmy nechceme charakterizovať volebnými cyklami, ale cyklami dlhodobého a čoraz kvalitnejšieho života ľudí.
No a dostávam sa k ďalšej oblasti, ktorá mi chýba v zelenej správe. A to je otázka práve oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, ako sme ich nazývali v minulosti, alebo, tak ako sa pokúšame teraz po konzultáciách s odborníkmi ich nazývať po novom, komplexných hodnôt funkcií lesov. Je to lúka pomerne zelená. A viem, že ešte na nej musí vyrásť tá konštrukcia dôležitá, ktorá nám umožní jasne povedať, že produkcia lesného hospodárstva nie je len daná drevom, čo vieme, lebo je daná aj inými život zabezpečujúcimi ingredienciami, že prichádza ten čas, a on naozaj prichádza, že tieto ingrediencie musia tak inak byť reálne ocenené. Pán minister bol prítomný pred dvomi mesiacmi na konferencii, ktorá veľmi jasne povedala, že ten čas dozrel a prezrel, že je potrebné sa s tým už vyrovnať v podobe reálnych metodických pokynov a možnože aj zákonných paragrafov, a preto mi chýba v zelenej správe, keď je tam množstvo čísiel o hektároch, kubíkoch a korunách, ale nie je tam zmienka o oceňovaní práve toho, čo už nech budeme nazývať funkcie komplexného ohodnotenia lesnej produkcie alebo mimoprodukčné, to nie je podstatné. Podstatné je to, že je tu veľmi dôležité upozorniť aj touto formou, formou údajov v zelenej správe na to, že práve toto je jeden zo základných smerov aj vyspelej lesníckej Európy a Slovensko nemá najmenší dôvod z tejto vyspelosti vystupovať, pretože patríme k tým krajinám, ktoré vždy tvrdili muziku z hľadiska zodpovedného a na tú dobu aj moderného lesného hospodárstva. Takže toto mi chýba.
A keď som sa zmienil o tých odvodoch, tak možno ešte jeden príklad, na ktorý som prizabudol a ktorý je tiež dôležitý, a zajtra budem o ňom rozprávať v jednej interpelácii, spomeniem. Je to otázka kráľovskej disciplíny, ktorá nám vlastne umožnila, aby múdri panovníci, ktorých sme tu mali, vytvárali múdre reguly a aby v rámci týchto regúl postupne vznikla aj lesná taxácia. Je to hospodárska úprava lesov. Aj o tom sme rozprávali na výbore. Aj na tom sme sa celkom zhodli naprieč politickým spektrom, že naozaj riešenia, ktoré ponúka štátny rozpočet, sú zlé alebo nedostatočné, a preto by bolo veľmi dobré, keby aj zelená správa zdôraznila hodnotu lesnej taxácie, hodnotu hospodárskej úpravy lesov, ktorá je práve tým základom, ktorý umožňuje dať jasné pravidlá pre lesného hospodára, nech ide o les štátny, súkromný, cirkevný, spoločenstvo alebo akýkoľvek iný. V tom je sila tej taxácie, že vytvára pre územie celého Slovenska, a to je nie bežné v iných krajinách, jasné pravidlá. Tie pravidlá sú dané jasnou a veľmi zodpovednou prácou lesných taxátorov. Dneska ju niekto chce nahradiť družicovými prieskumami, čo je podľa mňa nemožné, môže to byť ako doplnok. Ale veľmi podstatné je povedať to, že ak teda odvody z tých lesov odchádzajú, tak by možno mali prísť sem, aby sme sa nemuseli dočkať toho, čo je teraz realita, pre rok budúci, ja verím, že to tak nebude, ale tak je to naplánované, že nám hodnota lesného taxátora, teda hodnota jeho práce klesla z 12 eur na hektár, čo bolo ešte pred dvomi či tromi rokmi, na budúcoročných plánovaných 6 aj niečo eur na hektár, teda na polovicu. To je neprípustné. Samozrejme, les to nezbadá tak rýchlo, ani lesní hospodári sa možno nebudú búriť, ale zbadajú to občania krajiny, keď správa lesníckych vecí upadne. A upadne práve vďaka tomu, že pripustíme úpadok taxácie, ktorá jednoducho je podvyživená. To, čo tu u nás vzniklo, to je veľká zásluha múdrych lesníkov, možno spomeniem meno len takpovediac novodobého zakladateľa zjednotenej taxačnej služby Slovenska pána Ing. Hatiara, ktorý možno pri niektorých opatreniach, ktoré v tomto smere vykonávame, a k tomu patrí aj to zníženie nákladov na hektár, sa musí v hrobe otáčať. A bolo by teda veľmi dobré, keby zelená správa zdôraznila význam hospodárskej úpravy lesov a nedopustila takýto stav.
No a na záver. Možno to nebude celkom to, čo by malo byť, pán minister, v správe uvedené, čo poviem. Ale predsa len už náš profesionálny problém existuje, možno odvtedy, odkedy sme vstúpili do parlamentu. A týka sa istých neporiadkov. Ja netvrdím, že sú jediné a netvrdím, že vy ste práve ten človek, ktorý by mal do lesnej správy napísať nejaké vážne kritické slová. Ale ak existujú také záležitosti, že máme v lesnom hospodárstve ľudí, ktorí sú schopní zabojovať za čistotu vzťahov a ktorí vedia poukázať na veci zlé, a ak existujú také programy, aby som bol konkrétnejší, ktoré majú slúžiť v programovacom období pre čerpanie dotácií z bruselských zdrojov, v období, ktoré začalo v rokoch 2009, 2010, 2011 a ktoré končí o osemnásť dní, 31. decembra 2013, a ak v týchto dňoch, napriek tomu, že máte o tom informácie, ešte stále tieto programy, mám na mysli, áno, určite správne teda odhadujete, je to ten ForestPortal nešťastný, nefungujú, tak je to niečo, čo by možno tiež zelená správa nemala opomenúť, pretože vás predsa musí trápiť to, aby pri zdrojoch, ktoré sú určené pre kvalitnú prácu lesných hospodárov, a ten ForestPortal bol práve na tento účel, pre toto obdobie konštruovaný, nuž sa to tak aj dialo. A ak sa to tak nedeje, tak možnože nie veľká a istá časť, istý odsek mohol byť venovaný aj práve tomu, ako to nefunguje. Nechcem byť zlý prorok, možnože si poviete, veď ešte pôjde život zase naplno aj v novom roku, ale tá zmluva bola jasná, obdobie, ktoré končí o osemnásť dní, malo byť podporené týmto programom. K dnešnému dňu ešte stále to tak nie je. Je to vec, ktorá ma mrzí, pretože možno vďaka tomu, že sa nevieme na tom zhodnúť, že takéto veci sa diať nemôžu, pánovi ministrovi Kažimírovi som dneska predložil symbolickú tabuľku 17 štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že ak nedokážeme s dôrazom, rešpektom a s istou úctou zhliadnuť na ľudí, ktorí bojujú za verejné veci aj vtedy, keď ostatní mlčia, tak si podkopávame aj ten štátny rozpočet, aj morálnu úroveň v našej krajine, takže možno bude to netypické, ale bolo by to veľmi prospešné, keby zelená správa hovorila aj o ľuďoch, ktorí majú na mysli aj za cenu istých nemalých vlastných prekážok a problémov upozorniť na takéto záležitosti.
Týmto pádom som prešiel poznámky, ktoré som mal pripravené takpovediac už minule na konto zelenej správy. Ja som voľáko sa nedomnieval, že to bude dnes, keď som sa pozeral ráno do programu a som tu celý deň opäť, tak som videl iné radenie bodov programu. Možno by bolo celkom dobré, keby sme dostávali voľáko aktuálnejšie informácie o tom, čo je na programe, ale, dobre, no však sme tu na to, aby sme boli pohotoví.
Pán minister, ja si dovolím na záver povedať len toľko, že zelená správa nie je zlá, ale chýbajú mi tie veci, o ktorých som hovoril. A bolo by možno veľmi dobré, keby práve z hľadiska vášho osobného interesu o tie záležitosti a osobného pokynu v budúcom roku, keď budeme preberať ďalšiu zelenú správu o stave lesného hospodárstva, tam tieto veci nechýbali. Verím, že by to bolo len na prospech práve zelenej, kvalitnej budúcnosti Slovenska, ktorá bude vždy spojená s lesmi. Ďakujem za pozornosť.

No ja sa pridám k tomu, čo tu povedal aj pán poslanec Kaník. Táto politika strany SMER vlastne nemá s ľavicou politikou nič spoločné, podľa toho, ako sledujem aj predložený návrh rozpočtu.
A tento návrh rozpočtu nemá nič spoločné ani s konsolidáciou. Faktom je a pravdou je, aj keď si to nechcete pripustiť, že vy v tomto rozpočte nekonsolidujete, práve, naopak, šetríte na nesprávnych miestach, v oblastiach, ktoré sú už dlhodobo poddimenzované, podvyživené, akými sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby aj ochrana spotrebiteľa, o ktorej som napríklad rozprávala, a, naopak, posilňujete položky a odvetvia, pri ktorých nie je dôvod, aby ste ich posilňovali.
Rovnako s ľavicovou politikou nemá nič spoločné, pán Číž, to, že prideľujete veľké sumy peňazí, objemy peňazí finančných podporných prostriedkov nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónových ziskoch, na úkor toho, aby ste podporili napríklad malý a stredný podnikateľský stav.
A čo je najhoršie. Aj v tomto rozpočte ako nie pravá ľavicová strana zadlžujete štát, zadlžujete strategické podniky, a to tak, že si požičiavate na vyplácanie dividend, ktoré potom vyplácate finančným skupinám.
Tento rozpočet ani politika, ktorú prezentujete a ktorej sme svedkami, nemá s ľavicovou politikou nič spoločné, tento rozpočet nemá konsolidačný charakter.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miškov, hovorili ste o tom, že naozaj sa opatrenia robí na tých, ktorí by mali do štátu prinášať v budúcnosti financie, to znamená, že mali by byť takým motorom tej našej ekonomiky. Súhlasím s vami. V prírode je to zariadené tak, že niektoré organizmy sú predurčené na to, aby prežívali bez vzájomnej pomoci. Ale niektoré organizmy si pomáhajú navzájom. Hovorí sa tomu symbióza. A v tejto symbióze si pomáhajú navzájom tak, aby prežili rýchlejšie. To znamená že využívajú navzájom jeden druhého. Čiže v tomto prípade vláda pokiaľ by urobila výhodné prostredie pre podnikateľov, tí by nosili financie, dane, odvody, tak ako ste spomínali vo svojom príspevku. A tým pádom by vláda zase mohla fungovať. No ale tu skôr je tá tendencia, že táto vláda sa skôr správa ako parazit. A to je druhý spôsob fungovania organizmov, že jeden organizmus žije na úkor druhého. A toto je, žiaľ, naša smola, namiesto symbiózy sa využíva parazitizmus. Čiže jeden organizmus vyciciava druhý organizmus a potom očakáva ešte, že ten druhý ho bude ešte nosiť na svojom chrbte. Nefunguje to takto. A väčšinou potom hynie ten organizmus, na ktorom sa priživuje ten parazit. Takže toto sú, žiaľ, opatrenia, pri ktorých stále hovoríme, že naozaj by sa vláda ma správať zodpovednejšie, a nie na úkor tých, ktorí tu naozaj majú byť hnacím motorom, ktorí tu majú nosiť pracovné miesta, majú tu nosiť dane, odvody pre štát. Tak vláda robí skôr tie opačné opatrenia. Takže keby sa do budúcnosti, to je jedno, či je to táto vláda alebo aj všetky ostatné vlády, stavali vlády ako symbiont, to znamená, že by nažívali v symbióze, vytvárali navzájom pre seba prostredie. Tak naozaj všetci môžeme potom z toho prosperovať.

Ďakujem pekne kolegovi Simonovi za odpoveď. Áno, bola to skôr taká rečnícka otázka, pretože poznáme všetci odpoveď. Vedia to už teraz vládni poslanci.
Ale chcel by som reagovať na kolegu Jarjabka. Pán Jarjabek, vy ste tiež boli na začiatku tej konferencie, vydržali ste tam možno 7 minút, potom odfučali preč. Je to škoda, lebo keby ste boli aj na diskusii, tak by ste sa dozvedeli, že to hovorili odborníci, že tieto štúdie neboli. Pán Zima mi síce povedal, že on takúto štúdiu robil pre podklady k Východnej, a skutočne tam sa došlo k takým cifrám, ale tak povedzte mi alebo pošlite mi link o tom, kde je tá štúdia uverejnená, o ktorej hovoríte vy, od pána Jamricha. Veľmi rád si ju pozriem, skutočne, ale neviem, či bola robená v rámci celého prierezu kultúry alebo len v jej určitej oblasti. Takže ono by sa to naozaj zišlo spraviť pre celú kultúru, pretože pán Zima to robil pre konkrétne jedno podujatie, respektíve pre jednu časť podujatia, možno pán Jamrich to robil pre inú časť kultúry, ale bolo by treba to spraviť možno komplexne v kultúre. Takže som na to zvedavý. A potom si doplním tieto informácie. Ale potom vás poprosím, aby ste informovali aj tých odborníkov, ktorí tam sedeli v rámci financovania kultúry, aby ste aj im ozrejmili, že si majú doplniť vedomosti o tom, že takáto štúdia niekde existuje. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme svedkami dlhej rozpravy k návrhu budúcoročného rozpočtu. A počuli sme rôzne stanoviská, rôzne analýzy. Počuli sme rôzne čísla z rôznych častí, z rôznych oblastí fungovania.
Ja by som možno na úvod začal tým, že stále sme vyzývaní k nejakej diskusii, poďme najskôr diskutovať, aby sme potom zbytočne tu nerozprávali nejaké len okrasné reči opozície. My by sme chceli diskutovať, ale nejako nie sme pripustení k tým diskusiám. Takže to je prvá vec. No a o tých diskusiách stále hovorí pán Číž, on teda najviac. Takže my by sme chceli diskutovať, ale vy nás ku tomu nechcete, lebo sú to vaše riešenia, vy máte veľký mandát od občanov kvázi.
Potom sú to hovorené názory od viacerých vládnych poslancov: „Tak nerozprávajte len tak do vetra, navrhnite riešenia, dajte pozmeňováky.“ Už som to povedal aj minule. Dávame riešenia, dávame pozmeňováky, ani jeden z nich ste nám neprijali, neschválili, neodhlasovali. Buď sa hlasovaní populisticky zdržíte alebo pri niektorých ste a priori proti nim. Tak o čom tu rozprávate potom, tak si ušetrite potom tieto reči a my si potom ušetríme tie naše.
Toľko k úvodu na riešenie problémov aj problémov v rámci rozpočtu.
Ktosi sa vyjadril, či sa naozaj tu rozpráva k veci, pretože schvaľujeme rozpočet nášho štátu na budúci rok. No všetko sa týka rozpočtu, pretože všetko, čo sa týka financií a financovania čohokoľvek v našej krajine, tak sa týka aj rozpočtu, pretože to v tom rozpočte musí byť zohľadnené.
Teraz sa dostanem k jednej, možno príjemnejšej veci, pretože, neviem, či to tu už bolo spomínané, skôr som to nezachytil, do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva nám bola zapísaná Terchovská muzika. Po fujare už máme druhý takýto nehmotný objekt, nehmotné dedičstvo. Je to Terchovská muzika. Je to špecifická muzika, ktorá je charakteristická, udržala si svoj charakter za dlhé a dlhé roky. A naozaj sme radi, že v tomto regióne skutočne si udržiavajú aj túto tradíciu a na to majú dokonca mladú nastupujúcu generáciu.
O podpore kultúry aj v rámci rozpočtu hovoril včera môj kolega Jozef Viskupič. A hovoril aj o dokumente, ktorým je Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020. A v ňom sa konštatuje, že kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a že treba pre ňu vyčleniť viacej finančných prostriedkov. Ja s tým súhlasím. Nepamätám si, že by do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný nejaký futbalový štadión alebo nejaký futbal, ale futbal podporovať budeme a je to aj v pláne rozpočtu na budúci rok, kritizoval som to už pri podpore výstavby Národného futbalového štadióna, na úkor podpory kultúrnych pamiatok.
Aj tu sa hovorí o kultúrnych pamiatkach: „Záchranu, ochranu a obnovu pamiatkového fondu a pamiatkových území je potrebné realizovať s dôrazom na zachovanie ich pamiatkových architektonických, umeleckých a historických hodnôt. Zároveň sa musia vytvárať nástroje na motivovanie vlastníkov pamiatok a ich základnú ochranu, udržiavanie a obnovu.“ Ja si pod motiváciou predstavujem len jednu formu motivácie. A to je finančná motivácia, pretože darmo som ja vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú som možno zdedil po niekom, ale nechcem sa jej vzdať, pretože niekto by z nej spravil úplne inú trosku, tak ju aspoň udržiavam, ale nemám financie na to, aby som ju obnovil. Toto môže byť motivácia, čiže finančná. Máme síce grantový systém, ktorý je určený na podporu pamiatok, a teda obnovy, ale, ako som spomínal už v tej rozprave ku Národnému futbalovému štadiónu, resp. som sa pýtal premiéra formou interpelácie, prečo tam idú toľké financie, na obnovu a rekonštrukciu futbalových ihrísk na celom Slovensku je vyčlenených dohromady cez 138 miliónov a požiadavkám v rámci grantového systému na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok je okolo 65 miliónov, čiže polovica. A toto sa nezohľadňuje v štátnom rozpočte, pretože, ako vieme, kultúra mala alebo teda má mať takisto znížený prílev financií na budúci rok tak ako aj iné oblasti.
Toľko teda ku oblasti kultúry.
V strategickej oblasti štyri sa hovorí o nastavení funkčného systému financovania v oblasti kultúry, tak som zvedavý, ako toto bude zapracované, keď sa tento dokument schváli, pretože už o nejaký čas, v januári má prísť do platnosti. A uvidíme, ako sa zapracujú finančné nástroje na podporu kultúry do ďalšieho rozpočtu.
Kolega Daniš tu hovoril o ďalších možnostiach, dostávame sa teda k doprave v rámci štátneho rozpočtu. Doprava, vieme tiež, bude krátená, už to hovorili kolegovia predo mnou, viacerí. A pán Daniš povedal, že pri doprave sú vyčlenené financie na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej, môže to vytvoriť tritisíc pracovných miest. No obávam sa, že to budú opäť také pracovné miesta, ktoré nebudú zaplatené, pretože máme skúsenosť, že konzorciá, ktoré sa pustia do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, napokon nezaplatia subdodávateľom, a to sú práve tie pracovné miesta, ktoré budú kŕkať. To znamená, že ono sa vytvorí tritisíc pracovných miest, ale tam nedostanú za svoju prácu zaplatené. To je potom aké vytváranie pracovných miest? Ale keď sme priniesli návrh sem do Národnej rady, zmeny zákona na ochranu subdodávateľov, tak ste ho neprijali, to bolo riešenie. Takže o čom potom pán Daniš hovorí?
Pani kolegyňa Hufková tu spomínala, že netreba ožobračovať obyčajných. To znamená, že nemôžu sa robiť také veľké škrty v rozpočte. No, nie, my nechceme ožobračovať bežných ľudí, občanov, drobných, stredných podnikateľov, remeselníkov, nikto ich nechce ožobračovať, ale v rozpočte sú skôr úplne iné opatrenia, nielen v rozpočte, mali sme tu nedávno zákon, ktorý hovorí o daňových licenciách a na druhej strane uberá na dani veľkým firmám, znižuje sa daň z 23 na 22 %, ale pre malé firmy, tie, ktoré sú v strate, sa môže zvyšovať, pretože pokiaľ neplatia dane údajne, aj keď majú zamestnancov, lebo tí určite platia dane z príjmu, tak musia platiť povinnú licenciu. Áno, má to byť bič, len ešte stále sme nepočuli to riešenie, ako odtiaľ vyselektovať tie firmy, ktoré majú istý počet zamestnancov. Robia sa opatrenia, keď sa idú podporovať veľkí žraloci, môžeme spomenúť firmu Grandwood a ďalšie, pri ktorých ale vláda tají, aké memorandá s nimi uzavrela. Akú podporu im dá? Nie je to náhodou podpora v takej výške, v akej výške chceme vybrať vyššie dane od drobných a stredných podnikateľov alebo na daňových licenciách? Takže my ideme ožobračovať tých drobných, aby sme napchali gágory tým veľkým. Je to fakt skvelé riešenie. Ja si to nemyslím.
Aby aj občania pochopili, ako správa táto vláda alebo tí bežní občania, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a nie sú ministrami financií alebo neboli predtým ministrami financií, skúsim uviesť taký jednoduchý príklad. Máme farmára, ktorý chová hovädzí dobytok. Má nejaké kravy, nejakých býkov, má nejaké jalovičky. A s nimi hospodári. Aby prosperoval, tak tie kravy by mu mali dojiť nejaké mlieko, mali by mu privádzať na svet nejaké teliatka. No ale na to, aby kravy mohli privádzať na svet teliatka, potrebuje tých býkov, ktoré budú tými inseminátormi, ktoré budú prinášať to, aby tá krava mohla to teliatko priviesť na svet. No a, samozrejme, aj tie jalovičky musí chovať na to, aby dospeli do štádia, keď už aj ony budú môcť byť k tomu pripustené a môžu tiež priviesť na svet nejaké malé teliatka a potom zároveň dávať mlieko a tak ďalej. V tomto prípade farmár je naša vláda. Pozrime sa na to, ako sa naša vláda stará o svoj hovädzí dobytok. Má nejakých výberových býkov, má nejakých býkov, ktoré už nemôžu byť použité na reprodukčnú funkciou, ktorým sa hovorí voly, ktorých možno využíva nejakým spôsobom, ale má ich v stave. Potom má nejaké tie kravy, ktoré už prinášajú mlieko a rodia na svet teliatka. Potom má tie jalovičky. Tie jalovičky, to sú tí naši bežní občania, prípadne malí, strední podnikatelia. A tie kravy, to sú už podnikatelia, ktorí už zamestnávajú dlhé roky svojich zamestnancov, ktorí fungujú dlhé roky na trhu. A potom sú to tie býky, ktoré sú ako tie stimuly, ktoré môžu oplodňovať tie kravy, aby prinášali tie teliatka. A teraz ako sa môže správať táto vláda? (To všetko je v súvislosti s rozpočtom.) Vláda totižto vyrába alebo robí také nástroje, keď, žiaľ, ako farmár tie kravičky podvyživuje. Nedáva im potrebnú stravu. A chce od nich, aby dojili čoraz viacej mlieka. No na to, aby krava dávala viacej mlieka, potrebuje hodnotnú stravu, príjemné prostredie, aby o ňu bolo dobre postarané. V tomto prípade však štát im dáva chudobnú stravu, nedáva im ju pravidelne. A ešte ich aj mláti za to, že dávajú málo mlieka. Namiesto toho, aby sa chov rozširoval, aby sa zväčšovalo to stádo, ktoré bude prinášať čoraz viacej a viacej toho mlieka a ďalšie kravy, ktoré potom môžu ísť aj na tie jatky a môžu prinášať to mäso, tú dobrú hovädzinku, ktorá sa potom používa v domácnostiach na varenie, tak toto stádo udržiava len tak, aby ako-tak prežilo, a snaží sa tie kravy vydojiť naozaj do maxima, ale za minima prispenia k tomu, aby mali to pohodlie. Žiaľ, takto to je. A potom sú ešte tie výberové býky, o ktorých sa možno stará, ktoré by mohli byť nápomocné rozširovaniu toho chovu. Do nich pchá, pchá, pchá, ale nepripúšťa ich k tým kravám. Potom sú chované zbytočne. A potom je tu pár volov, ktoré síce sú, môžu byť používané ako ťažné voly do záprahu, ktoré dokážu niečo potiahnuť, ale tiež tam len stoja a stoja a žerú si to svoje a nič neprinášajú, ale mohli by niečo prinášať. Žiaľ, takto sa správa aj naša vláda. Namiesto toho tým, ktorí by mali naozaj prinášať tie efekty, sú to drobní a strední podnikatelia, aby vytvárala lepšie podmienky, aby znížila byrokraciu, tak z nich ide vytĺcť toho čo najviac a ide prispieť tým, ktorí sú tu tí veľkí, ktorí to majú, majú z čoho mať, ale vyhrážajú sa, že ich prepustia. No prečo by sme mali byť od nich závislí? Prečo nedáme možnosť tým drobným ľuďom, aby sa dokázali postarať sami o seba, o svoje rodiny a o tých svojich najbližších, ale ideme pchať do gágorov tým veľkým, ktorí sa razom môžu zbaliť, zoberú si technológie (Písknutie rečníka.), tradá, na Ukrajinu alebo ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, za lepším korupčným prostredím, kde si vybojujú ďalšie stimuly, ktoré sú ďalším neduhom tejto spoločnosti, pretože naozaj dávajú sa pre tých, ktorí by to nemuseli potrebovať, namiesto toho, aby sa dali tým, ktorí to nevyhnutne potrebujú.
Ja sa vrátim ešte ku tej kultúre, aby sa nehovorilo, že nepodávam nejaký návrh na zlepšenie. V stratégii rozvoja kultúry sa v jednej stati hovorí o tom, že treba zlepšiť financovanie a treba priniesť nejakú zmenu legislatívy. Jedna z možností, ktorá je opísaná, aby som nehovoril len do vetra, v tomto dokumente (Ukázanie dokumentu.), samozrejme, tento dokument sa ešte bude upravovať, je tu znovu zaviesť diferencovanú daňovú politiku, najmä DPH voči kultúre, znovu zaviesť daňové úľavy pre sponzorstvo kultúry a zaviesť daňovú úľavy pri obnove národných kultúrnych pamiatok ktoré sú obydlím. Je to jednoduché riešenie, ktoré tu už kedysi bolo. Ale vylúčilo sa z hľadiska toho, že sa zneužívalo. A zase sa zneužívalo len pod rúškom športu. Tak sa píše v daňovom zákone alebo respektíve v zákone o dani z príjmov, vo štvrtej časti § 20 ods. 7 starého zákona o dani z príjmov bolo napísané: „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru,“ v starom to bolo ešte, môžeme sa baviť o výške tejto podpory v eurách, „bola 2 000 korún. Pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotné, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.“ Na to ešte nadväzujú ďalšie paragrafy, § 20 ods. 10, 11 starého zákona o dani z príjmov hovoril, že súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9,“ a tak ďalej. Je tam ešte jeden paragraf. Toto môže byť riešenie. A predkladám ho ako návrh. Ja ho nechcem predložiť ako návrh zmeny zákona, pretože viem, že neprejde.
A na konferencii ku stratégii rozvoja kultúry sa ma pýtali, z ktorej som strany politickej. Som najprv povedal teda, že som z opozičnej strany, a zaznelo potom, hm, tak to asi nemá šancu na to, aby prešiel. A potom mi ktosi z ministerstva povedal: „Tak to skúste navrhnúť pánu ministrovi Počiatkovi ako ministrovi financií, on nad tým skúsi porozmýšľať a možno to prejde.“ Tak to dávam ako návrh pánovi ministrovi. A som zvedavý, či to tam bude zapracované a či prejde. Pán minister tu nie je. (Hlas z pléna.) To nevadí, on si to prečíta v prepise alebo si to môže vypočuť potom spätne z rozpravy, však celé záznamy z rozpravy sú archivované. (Reakcia z pléna.) Tak pán Počiatek s tým nemá veľa spoločného, hej, ten má na starosti dopravu, tak to dávam pánovi Kažimírovi.
Ale myslím aj na pána Počiatka, pretože čo sa týka PPP projektov pre budúci rok, ušetril nejakých viac ako 130 miliónov. To je ďalší kameň úrazu. A pritom ja ako stavebný inžinier viem, že na PPP projektoch, realizácii rýchlostnej cesty sa dalo ušetriť aj viac. Dalo sa tak ušetriť aj 500 miliónov. Viete, prečo sa ušetrilo len tých 130 miliónov? Pretože to táto vláda potrebuje okamžite.
Táto vláda jednoducho nerobí opatrenia dlhodobého charakteru. To sú tie úspory, ktoré by mohli byť do tej budúcnosti, ale vyžiera zo špajzy to, čo v nej ešte je. A to je to, čo už bolo spomínané, druhý pilier, peniaze z druhého piliera, dividendy z vydaných podielových akcií štátnych firiem a ďalšie. Toto je tiež jeden z tých nástrojov. Tých 500 miliónov by sa dalo ušetriť, pokiaľ by sa počkalo ešte 5 rokov. To znamená niekedy do roku 2018. Ale nestane sa tak, lebo vláda to potrebuje teraz. A toto sú tie veci, ktoré sú v tom štátnom rozpočte nedotiahnuté do konca. O tom ani nevedia, nemajú to ako vedieť, nemajú prístup k tým informáciám mnohí a občania už vôbec nie.
Preto hovoríme, že tento rozpočet nie je navrhnutý dobre, lebo naozaj sú tam veci, ktoré by sa dali upraviť, ktoré by sa dali upraviť na to, aby sa viacej financovalo školstvo, aby sa viacej financovala kultúra, aby sa mohla financovať aj tá doprava, ale tak, aby tá letecká doprava pritom nebola postihnutá, a ďalšie oblasti, o ktorých tu bolo hovorené. Školstvo, kultúra, to sú veci, ktoré nám budú do budúcnosti prinášať možno väčšie hodnoty.
Bude sa pracovať na štúdii, ktorá ukáže, koľko z vloženého eura do kultúry sa môže vrátiť. Doteraz takúto štúdiu nikto neurobil, pretože mám taký dojem, že sa skôr obávali toho, že sa príde na to, že z vloženého eura do kultúry môže byť naspäť nejakých 1,70 eura alebo 2,5. To by bol zaujímavý ukazovateľ. Ale toto sa tu nerobí. Stále sa drží v tom, že kultúra to je len žráč peňazí, to je len to, kde sa musí pchať, a nič to neprináša. Ale prináša to svoje hodnoty, len sú možno merateľné inými veličinami.
Takže aby som nebol dlhý, povedal som, že budem končiť do 20 minút, tak konštatujem, že tento rozpočet nie je nastavený ideálne. Ako som povedal, má svoje muchy, dali by sa prehodnotiť niektoré kapitoly, len na to by musela byť vôľa, by niektorí museli mať svedomie, museli by sa spýtať svojho vlastného svedomia, či to naozaj urobili v prospech občanov, v prospech všetkých občanov, nielen v prospech niektorých vybraných tak ako na tej farme. Nie sú to prázdne reči, sú tu aj návrhy. Som zvedavý, ako budú zapracované, aj kolegyňa Žitňanská podala nejaký pozmeňovák. Som zvedavý ako budú zapracované alebo teda akceptované tieto návrhy na riešenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne za tie všetky pripomienky. Ja si ich vážim a do istej miery vlastne ste si aj navzájom tak odpovedali.
Pán poslanec Blaha, fajn, ja tvrdím, že každý z nás si prečíta to, čo možno považuje za dôležité, a mali by sme čítať aj to, čo možno dôležité až tak nie je. Vy ste pripomenuli, že je to dobré čítanie. A ja vám pripomínam, že, áno, veta o tom obnovení funkčnosti ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka, teda veta filozofa, aby som to teraz povedal správne, Sweickarta (Reakcia z pléna.), správne je to teraz povedané, ďakujem, je veta veľmi dôležitá a je to aj odpoveď pre pána poslanca Lebockého na otázku, o čom to Mičovský rozprával tú hodinu. To sú veci, ktoré majú priamy dopad na ekonomiku štátu. Obnovme dôstojnosť človeka. O čom som hovoril? O tej dôstojnosti, o tom, že práve filozofické slová treba premeniť na konkrétne politické činy. Nestačí čítať takéto knižky, treba sa aj podľa nich správať. Takže to sa mi teda páči. Vy dvaja nie so mnou, ale navzájom sa o tom porozprávajte v klube. A možno tak prídete k nejakému riešeniu, že moja hodinová rozprava nebola úplne zbytočná.
A, pani poslankyňa Hufková, no to teda poslanci majú akosi nechať pána ministra, nech teda čokoľvek urobí, akože máme ho nechať? Veď ja som ho skutočne nechcel v žiadnom prípade osobne nejakým spôsobom napadnúť. Ak to tak vyznelo, tak sa aj teraz ešte ospravedlním. Ja som len poukázal na to, že niektoré veci sa mu nemali stať, z hľadiska odborného, z hľadiska politického a možno aj z hľadiska ľudského, keď som ten Ulič zdôrazňoval. Naozaj si myslím, že debata je o tom, aby sme si povedali, čo sa nám pozdáva nesprávne. Ja som sa nesnažil tu hromadiť čísla. To znamená, že sa ospravedlňujem, že tých čísiel bolo málo. Ja som poukázal na to, čo mi doteraz v trojdňovej rozprave chýbalo, na to, že sú tu hodnoty, ktoré majú priamy dopad na štátny rozpočet a ktoré by sme mali viacej vnímať. Ďakujem.