Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 16:07 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 16.12.2013 18:32 - 18:43 hod.

Hraško Igor
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.12.2013 18:30 - 18:32 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 755 zo 6. novembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní, gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 755.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.12.2013 18:27 - 18:30 hod.

Hraško Igor
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2013 17:40 - 17:42 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som možno tromi vetami. Áno, súhlasím s tým, že niektoré, do niektorých sviatkov. Ale keď hovoríš o štátnych sviatkoch, tam je len sviatok svätého Cyrila a Metoda. A myslím si, že on má dostatočnú spoločenskú objednávku na to, aby sviatkom štátnym ako taký zostal. A vôbec nemám ambíciu sa do tohto nejakým spôsobom púšťať. Sú ostatné, ktoré možno pod, s tým konkordátom súvisia, ale medzi nimi sú 24., 25., 26. december, ale to asi tiež nebudeme spochybňovať. A jediná debata, ktorá sa spustila ohľadom toho, to bol 15. september, Sedembolestná panna Mária. Všetko ostatné sú pamätné dni, ktoré nemajú tú, že ľudia sú doma, alebo tak mám jednoducho povedať. Ale pre mňa z tej debaty je zaujímavý moment, že skúsme si ich stanoviť, aj tie svetské alebo sekulárne, alebo akokoľvek ich nazveme, tak, aby skutočne niečo reprezentovali, pretože tu má predkladateľ za to, že 1. september ako štátny sviatok s najväčšou tou spoločenskou hodnotou je deň Ústavy Slovenskej republiky a ten by rád vymenil za iný sviatok, v tomto prípade Milana Rastislava Štefánika. A ten 1. september býva už aj tu za ten čas, čo sedím, ale aj pred tým, ako keby spochybňovaný a podobne.
Ja chcem iba na záver povedať jednu vec. Možno pani poslankyne, páni poslanci si všimli také panely, keď vchádzajú do práce sem. A tie panely z hľadiska vývoja si nevšimli 17. november. To je pre mňa obrovský faul, že medzi tabuľami od vzniku nie je 17. november.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2013 17:36 - 17:38 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Oceňujem nové pohľady, ktoré vniesol do tejto témy pán poslanec Viskupič, a budem sa venovať iba jednej veci, ktorá sa mi zdá ako najdôležitejšia v tom, čo povedal. Či Martinská deklarácia alebo 28. október, to možno nie je také dôležité. Ale to, čo si povedal, to sa mi páčilo, a to chcem podpísať, že žiadnym deklarovaním štátneho sviatku ešte nevytvoríme v našej spoločnosti alebo v detských hlavách to, že sa úcta k našej histórii bude považovať za vysokú a že to bude stále lepšie a lepšie s našou výchovou. Tu je potrebné, aby sme naozaj sa pokúsili byť príkladom. A preto stále sa vrátim k tomu, čo som už povedal od toho pultu, skúsme byť tým príkladom. Skúsme ukázať, že táto téma je nám natoľko svätá, natoľko dôležitá, natoľko nenáročná z pohľadu ekonomiky a natoľko bezbolestná, že ukážme ten vzor aj tým, že zanechajme na chvíľočku tie boje, kto má lepší ekonomický cit pre obyvateľov, kde ozaj treba veľa zvažovať a veľa diskutovať, a zhodnime sa, ešte raz hovorím, v tomto predvianočnom čase, na tom, že toto vieme urobiť ako práve príklad toho, že hoci zápasíme na politickom bojišti o rôzne ciele a koristi a snažíme sa občanovi pomôcť rôznym spôsobom, zmocnenie sa problémov dneška, ale toto je vec, na ktorej sa zhodneme. Bol by to celkom pekný symbol.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.12.2013 17:25 - 17:36 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som sa na tento predkladaný návrh pripravoval, možno vzhľadom aj na moje historické vzdelanie, troška hlbšie. Úvodom chcem povedať, že vstupom, či už pána predkladateľa alebo pána kandidáta na prezidenta kolegu Osuského alebo aj z klubu Janka Mičovského, rozumiem. Aj som si myslel, aj v duchu dôvodovej správy, ktorá tu zaznela, že debata pôjde smerom k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. A padajú tu dosť také, myslím si, výzvy alebo deklarácie o tom, že je slabá poznateľnosť histórie v národe a že mali by sme niečo s tým robiť.
Bavíme sa o symboloch. Bavíme sa o tom, že ktoré symboly majú relevanciu a ktoré menej, alebo či sa vieme na takých my zhodnúť. Ja by som pre pripomenutie, keďže my máme najviac štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v Európskej únii a zároveň máme obrovskú paľbu pamätných dní, skúsil asi vyčerpávajúco, dúfam, že to nezoberie veľa času, ich pripomenúť: 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda, 29. august - Výročie SNP, 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. To máme ako keby štátne sviatky a týchto päť sviatkov je tých najviac alebo v najvyššom rangu, na ktorom sme sa spoločensky dohodli, že sú významné z hľadiska nášho historického vývoja.
Ďalej máme sviatky, ktorým hovoríme dni pracovného pokoja, a to je: 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi), potom tie, ktoré nemajú presný alebo majú plávajúce, ako je Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok, 1. máj - Sviatok práce, 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, 15. september - Sedembolestná Panna Mária, 1. november - Sviatok všetkých svätých, 24. december - Štedrý deň, 25., 26. december - Prvý, Druhý sviatok vianočný. Hovoríme o dňoch pracovného pokoja.
A podľa predkladaného návrhu chce vlastne vymeniť predkladateľ práve do tejto kategórie z kategórie pamätných dní, vymeniť za sviatok, ktorý by bol oslavovaný týmto spôsobom.
Pamätných dní máme veľa. A tu chcem aj upozorniť na to, že medzi nimi sa už nachádza oslava pána Milana Rastislava Štefánika, a je to práve 4. máj. Nenašiel som tu, či by sme potom mali dva, dva dni. Čiže my máme 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva, 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, 1. máj - Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, 4. máj - Výročie Milana Rastislava Štefánika, 7. jún - Výročie memoranda slovenského národa, 5. júl - Deň zahraničných Slovákov, 17. júl - Výročie deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, 4. august - Deň Matice slovenskej, 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia, 19. september - Vznik Slovenskej národnej rady, 6. október - Deň obetí Dukly, 27. október - Deň Černovskej tragédie, 28. október - Deň vzniku samostatného Československého štátu, 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra, 30. október - Výročie deklarácie slovenského národa, čiže pristúpenie k spoločnému štátu, 31. október - Deň reformácie, 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.
Čiže toto je šestnásť sviatkov, ktoré majú ako keby tú vyššiu, a potom máme tieto pamätné dni.
Ja s vaším návrhom pre prvé čítanie súhlasiť môžem a myslím si, že v symbolickej rovine robiť s pamäťou národa, či už sa budeme venovať rôznym agendám, ktoré tu do parlamentu prichádzajú z pohľadu Ústavu pamäti národa, z pohľadu možno nastavovania osnov. A tu by som sa, tu by som sa pozastavil. Ja si myslím, Janko, že my rozšírením alebo vymieňaním sviatkov navzájom neurobíme, ak sa nezameriame na priamo vzdelávací proces. To, ako dopadla Janka, nie je, myslím si, dôsledkom toho, že by sme mali štátnych sviatkov a pamätných dní málo, alebo zle pomenovaných.
Ja vidím dve príčiny. A prvá je, že skúsme sa na širšom historickom alebo nejakom základe zhodnúť na tom, ktoré sú tie pravé okamihy. Ja nevylučujem, že je to zrovna 28. október. Ale devalvácia, a to budú vlastne ekonómovia viacej vedieť, čím väčšie množstvo tých sviatkov, to nefunguje potom, že aj tým väčšia znalosť u nich. Ja si skôr, ja si skôr myslím, že mali by sme sa zamerať na redukciu a určiť, ktoré sú naozaj tie pamätné dni a nemať, napríklad podľa tohto návrhu by nám vznikli dva pamätné dni Milana Rastislava Štefánika, čo si tiež nemyslím, že je dobré.
To znamená, že ale áno, pán predkladateľ, 4. máj je pamätným dňom pre Milana Rastislava Štefánika, a vy zavádzate štátny sviatok. Tak to vyčistite, ja vám k tomu podávam pomocnú ruku, možno ste si to nevšimli, ale vy zavádzate, chcete zaviesť dni pracovného pokoja, alebo teda medzi tieto, oslavu Milana Rastislava Štefánika. A ja osobne si myslím aj z historických dôvodov, že z hľadiska tých argumentov, ktoré uvádzate, je pre nás v kontinuite pridania sa k projektu Československej republiky zaujímavý aj dátum 30. október. Dávam to ako na zváženie, lebo to je Deň Martinskej deklarácie. A ak máme záujem o histórii sa baviť a o nejakých symboloch, možno aj toto je na úvahu. Ja len hovorím, že tomuto by mohla predchádzať nejaká diskusia, ktorá by nás neprekvapovala už priamo v pléne parlamentu, ale že či je ten 28. október alebo nejaký iný a či by napríklad nebolo to, ten dátum, ktorý zavádzate vy z hľadiska oslavy Milana Rastislava Štefánika, dôležité je, že by sme mali jeden a ten konkrétny deň. Nerozlišovať medzi pamätným dňom a štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja, ale bolo by tomuto nášmu významnému štátnikovi aj z hľadiska toho, že ktorý je ten Štefánikov deň, tak sa dohodnúť na jednom. A podľa mňa by sme urobili dosť tomu a možno aj ja by som bol veľmi nápomocný tomu, aby sme sa dohodli, či ich nie je trošička veľa, tých sviatkov, a či by sme sa nemali zamerať na tie, na tie najpodstatnejšie.
Zmena učebných osnov, zmena toho, akým spôsobom je spoločnosť nastavená, je veľmi dôležitá. Možno aj pod tým heslom, že ak národ, spoločenstvo zabudne svoju históriu, tak bude a je nútený ju vždycky prežívať znova. A preto si myslím, že vítam vašu iniciatívu, že ste otvorili tú tému, a myslím si, že zamerať sa presne na tie podstatné časti našej histórie a dohodnúť sa na širokom spektre, aby mohlo prísť k tomu snu, ktorý tu povedal Janko Mičovský, aj pán kolega Osuský, že cez politické spektrum sa toto odhlasuje, je podľa mňa len predpokladom toho, že pobavme sa o tom, vyčistime to a určime si, ktoré tie dni sú z hľadiska našej histórie naozaj podstatné, aby sa s tým cítili komfortne všetky zložky spoločnosti, štátotvorný národ, menšiny, akékoľvek a podobne, a môžme ísť na ten moderný a európsky princíp, kde ten priemer okolo desiatich sviatkov, tak to vychádza z tej dvadsať osmičky, by nebol devalvovaný množstvom, na množstvo 16 plus obrovské množstvo pamätných dní. Sme v tomto naozaj na špici Európskej únie. Momentálne myslím, že so Španielskom sme dvaja, ktorí majú takéto množstvo pamätných dní, respektíve štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
Toľko... (Reakcia predkladateľa.) Vnímaj to, pán navrhovateľ, ako podanú ruku, nie ako nejakú prehnanú kritiku. A mám pocit, že tuná naozaj nie je nejaká politika, ani nič iné, len to, že rád by som otvoril možno na širšom fóre, aj keď vyzerá to, že z hľadiska situácie, ktorú v krajine máme, sú toto nie tie témy, ktoré by hýbali davmi, ale predsa len treba sa im venovať. A tá pomocná ruka bude trvať aj v následnom období, aj keď by náhodou plénum tento návrh ako celok nepodporili. Ak by áno, tak v druhom čítaní možno len pre nejakú čistotu, dúfam, že bude ochota vyčistiť tie dni medzi pracovným pokojom a podobne, aby Milan Rastislav Štefánik mal venovaný jeden svoj deň, aby bol jasne identifikovaný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2013 17:25 - 17:25 hod.

Mičovský Ján
Ďakujem za slovo. Ja len veľmi stručne. No možno odpoviem len, teda ďakujem za obidve faktické poznámky. A k pánovi poslancovi Mikloškovi, že na čo sme tu. No na to, aby sme tento zákon schválili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.12.2013 17:11 - 17:21 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Milá kolegyňa, kolegovia, v úvode by som si dovolil zareagovať vlastne na tú diskusiu, ktorá tu teraz prebehla medzi pánom poslancom Jasaňom a pánom poslancom Osuským, respektíve dialóg na tému toho, že kto - čo - kedy o 28. októbri povedal a čo povedal o Štefánikovi.
Kolegyne, kolegovia, nie je to vlastne zásadná chyba takto v sieni zákonnosti sa vracať k týmto replikám, ktoré niekto niekedy vyslovil? Nie je to nenáležité, že my sa zaoberáme tým, že veď my sme to už povedali a vy ste to vtedy nie? A my sme to skôr a lepšie? Nie je to do istej miery nedôstojné? Nie je oveľa dôležitejšie počúvať, čo sa hovorí, ako kto to hovorí a kedy to povedal? Zdá sa mi to tak, ako keď študent v škole, žiačik povie: no, hej, ja som dostal štvorku, ale dvaja ešte dostali päťku. Jednoducho načo sa zbytočne takýmto spôsobom púšťať do diskusie?
Ja si myslím, že tento návrh, a môžem si pritom myslieť o pánovi poslancovi Kaníkovi, že mohol mať rôzne motívy a naozaj to mohli byť aj tie, ktoré boli pomenované, že je to akýsi ťah na národné cítenie, alebo čokoľvek iné, čo mohol mať na mysli, načo by som sa ja zaoberal tým, čo prebehlo poslancovi Kaníkovi v hlave, keď sa rozhodol so svojím oddielovým kolegom pánom Frešom takýto návrh predložiť. Oveľa viac ma zaujíma to, že takýto návrh sem prichádza. A možno súc tým, že som nie zaťažený tými spomienkami z minulých rokov a desaťročí, ktorými, zdá sa, že ste zaťažení mnohí v tejto sále, naozaj si nemôžem pomôcť, že niekedy mám pocit, že by bolo dobré, keby človek nemohol donekonečna prichádzať ako poslanec do Národnej rady. Že niektorým to možno v istom zmysle škodí a možno to potom škodí aj zmyslu poslaneckého zboru.
Nuž počúval som slová pána poslanca Kaníka a musím povedať v úvode, a bude to veľmi rýchlo a zároveň záver, že s tým naprosto súhlasím. A poviem vám, prečo sa mi zdá, že je to správne.
Veľmi často sú tu rôzne rebríčky krajín, životných úrovní a možno popri týchto rebríčkoch nám unikajú iné rebríčky spojené s týmito krajinami. Ja konkrétne teraz na chvíľu zablúdim do krajiny, ktorá je známa ako krajina možno s absolútne najvyššou životnou úrovňou krajinou na zemi, do Nórska. A vždy ma očarovalo, keď som videl, aký vrúcny vzťah majú Nóri k svojmu Štefánikovi, k svojmu Björsonovi. Zistili som to najmä vtedy, keď na 100. výročie Björsonovej smrti som mal tú česť v Košiciach iniciovať so svojimi priateľmi pamätník Bjönstjernea Björsona. A keď som videl, že k tomu môjmu malému výmyslu, že na brehu slovenského fjordu, na brehu Ružínskej priehrady v krásnom zálive sa pokúsime oživiť myšlienku Dušana Jurkoviča, ktorý v dvadsiatom ôsmom roku vymyslel, že na brale v Demänovskej doline bude veľký pamätník tomuto človeku, čo pomohol vzniku Československa. Takže takýto pamätník sme si v istej názornosti, v istej replike dovolili použiť práve na tom brehu slovenského fjordu. A keď som videl, že prišla štátna delegácia vedená štátnym tajomníkom z Nórska, že keď počuli zaspievať v našom podaní svoju nórsku hymnu, na ktorú sú tak hrdí, že vlastne aká je to súbežná paralelná čiara s tou vysokou úrovňou v ekonomike, s vysokou úrovňou vzťahu k vlastnej histórii.
A tu som pri tej podstate. Existujú také základné otázky, otázky otázok, ktoré sa prelínajú mnohými udalosťami, spojené s vývojom ľudstva. Sú to otázky veľmi jednoduché a tak trochu mrazia, lebo odpovede bývajú veľmi ťažké a pritom možno aj často ťažko vysloviteľné: kto sme, odkiaľ prichádzame, kam smerujeme? Myslím si, že práve takéto otázky by mohli zaznieť pri tomto návrhu jednoduchého zákona. Ak si nedokážeme jasne zodpovedať na otázku, odkiaľ prichádzame, môže sa stať, že opäť budeme blúdiť pri otázke, kam smerujeme. A že to blúdenie je možné a že všetky bitky neboli ešte vybojované a všetky veci nie sú navždy jasné, o tom svedčí aj to, a tu sa teraz dostanem do takej osobnej roviny, ktorú vo mne tento návrh vyvolal, vrátim sa do roku ´68, ale nie kvôli tomu, aby som spomínal na to, bratskú pomoc, ktorá sa tak nevydarila, ale na to, ako môj učiteľ slovenčiny Hudák, boli sme vtedy siedmaci, bol šokovaný tým, že celá trieda, keď sa spytoval, že akéže to v šesťdesiatom ôsmom roku budeme veľké výročie si pripomínať, a ja som bol možno z tých, čo som si myslel, že mám rád históriu, ani jeden z nás nevedel povedať, čo v šesťdesiatom ôsmom roku budeme mať za veľké výročie. A možno, že, ktovie, pán učiteľ Hudák už môže byť na pravde božej, ťažko povedať, je to už veľmi dávno, ale to, že nám takýmto spôsobom pripomenul vtedy, že je práve blížiace sa 50. výročie vzniku Československa a že ja som si dnes spomenul, aká to bola v podstate hanba, že sme to nevedeli, tak to sa mi zdá ako také memento, aby sa raz nestalo, že opäť by sme čosi také mohli v budúcnosti nevedieť.
A pridám ešte jednu skúsenosť z toho istého roku. Skúsenosť z mája, keď na Bradle bola tá známa veľká oslava oživenia Štefánikovej historickej úlohy o vzniku Československa. A ja som ako vtedy ten trinásťročný chlapčisko možno sa na chvíľočku tak zasmial pri tom priamom televíznom prenose, dačo mi tam bolo smiešne. Moja mama nebola človek, ktorý by mentoroval, ale dodnes si pamätám jej okríknutie, že vlastne pri takomto momente by sa človek smiať nemal. A ja som sa možno zahanbil, možno, že ani nie. Ťažko povedať. Ale dnes mi je to jasné, že to bol vážny moment, ktorým ma upozornila na to, že táto záležitosť nie je úplne bezvýznamná v živote našej krajiny a nie je ani bezvýznamná vo výchovnom procese, ak by som to tak nazval, jednotlivých rodín a na škole.
A posledná istá spomienka na to, čo som si vyvolal pri tomto zákone. Priznám sa, že nebol som na to špeciálne pripravený, že vystúpim, ale to nevadí. Boli Vianoce v roku ´68. Vždy sa dostáva u nás na Vianoce veľa knižiek pod stromček a jedna z tých knižiek bola knižka Jána Juríčka, ktorú som vtedy dostal. Volala sa "Milan Rastislav Štefánik" a najmä som si zapamätal ten podtitul na druhej strane, kde bolo napísané: "Mojej dcére Jane, ktorá sa v škole nedozvedela, kto to bol Štefánik." Ja viem, možno tieto asociácie v súvislosti s týmto návrhom sú nenáležité, lebo azda nehrozí, že by nám zo školy vychádzali absolventi, ktorým by rola Štefánika a význam 28. októbra boli úplne neznáme. Ale jedna vec je veci precítiť alebo teda premyslieť rozumom a akceptovať ich na základe faktov, a druhá vec je možno tá, keď takéto veci vstupujú do nášho podvedomia cez srdce prostredníctvom pocitov.
Ja si myslím, že návrh zákona tohto typu je absolútne prirodzený. A bol by som veľmi rád, keby sme dokázali práve pri ňom sa zhodnúť, že naozaj nie je dôležité, koľkokrát sme ho neprijali v minulosti, lebo, a že sa zhodneme na tom, že ho tentokrát prijmeme. Bolo by to veľmi pekné, úplne beznákladové a s istým posolstvom do budúcnosti pre mladú generáciu veľmi dôležité obdarovanie sa alebo obdarovanie občanov pred Vianocami 2013.
Navrhujem, aby sme darček v podobe takéhoto štátneho sviatku aj v súvislosti s tou výmenou, Dňom ústavy, občanom a nám všetkým darovali. Budem to považovať za zákon, ktorý už dávno tu mal byť, a keď teda nie je, nech sa tak stane teraz práve kvôli tomu, aby sa zase nenarodila nejaká Jana, ktorej bude musieť otec napísať knižku, lebo sa nedozvedela, kto to bol Štefánik, alebo čo bolo v roku ´18 pre našu krajinu tak dôležité.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2013 16:07 - 16:09 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Jednoznačne súhlasím. Chcem na konto tohto návrhu, jednoduchého a potrebného, povedať, že mi vadí, veľmi mi to vadí, a je to akýsi rozdiel oproti minulosti, keď niekde z nejakého dôvodu počujeme na námestí hymnu Slovenskej republiky. Tá skupina ľudí, ktorá je tam zúčastnená, akosi vzdá hymne úctu a ostatok, zvyšok námestia špacíruje, ako keby práve vyhrávali Vánoce, Vánoce pricházejí. A myslím si, že my sme tu povinní aj tej jednej veci, že tu máme byť vzorom. A myslím si, že to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, je jednoznačný tlak na to, aby sme tým vzorom aj boli.
A ešte možno druhá spomienka z predvčerajška zo Žiliny, kde sme mali možnosť odovzdať po tretíkrát Rad Ďurka Langsfelda jednej odvážnej, statočnej novinárke Vande Tuchyňovej. Bol som veľmi rád, že opäť aj na koniec tohto štátneho aktu, alebo aktu, ktorý raz bude štátnym, keď sa budú bojovníci s korupciou odmeňovať štátnym vyznamenaním, zaznela práve tá jedna krásna melódia, ktorá pri takýchto aktoch zaznieť má a musí, hymna Slovenskej republiky, dokonca v pôvabnej interpretácii súboru Arkus, ktorý vedie rodáčka z Budapešti. To sa mi zdalo ako úplne krásne, ale nie je to nepodstatné.
Takže súhlasím, považujem za potrebné, aby sme boli vzorom aj v týchto veciach.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

16.12.2013 14:45 - 14:46 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutím č. 723 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý jeho, zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zníženie výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie v prípade dôchodcov a v prípade fyzických osôb  – nepodnikateľov. Súčasne sa navrhuje, že ak exekútor upustí od vykonávania exekúcie v prípade, že povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, patrí mu 50 % odmeny vypočítanej podľa vyššie uvedeného.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 723.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis