Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Štefanovi za vstup. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, ktorú povedal, že pani ministerka dala slovo na výbore. Bol som tam aj ja prítomný, hoci nie som členom výboru, ale zaujímal som sa o túto problematiku a cieľom vlastne tohto zákona je, aby sme sa nemuseli spoliehať alebo nemuseli to zavesiť na slovo pani ministerky. Verím, že prednesené s dobrým úmyslom a v dobrej vôle, vôli, ale aby naozaj sa táto prax, súčasná prax uzákonila priamo v zákone a ak tá zmena bude, bude na ňu vôľa, bude to vôľa občanov, vôľa ich zástupcov, tak aby prebehol riadny legislatívny proces s pripomienkami, s debatou v parlamente, so skúmaním, či je to naozaj rozhodnutie, za ktoré chcú zahlasovať poslanci. Čiže som vďačný Štefanovi, že objasnil aj toto, aj túto časť tohto pozadia tohto zákona.
Ja môžem za seba povedať, že áno, som proti potratu, pretože je to umelé ukončenie tehotenstva, je to teda zabitie, smrť. Nechcem, nechcem to teraz staviať, stavať za, do pozície obviňovania niekoho, ale proste som za život, a preto urobím všetko preto, aby sa hľadali iné riešenia ako potrat. Ak bude vôľa, že na Slovensku budú ľudia a ich zástupcovia chcieť presadzovať takúto vec, tak nech sa to rieši v parlamente. Nech prebehne debata, nech prebehne hlasovanie. Nielen rozhodnutie, dobré slovo, prípadne zlé slovo ministra, ministerky zdravotníctva, nielen nejaká vyhláška.
Ďakujem.

Kolega tuná nie je, tak využijem, no tak už si tu, ale aby ti neprepadol, neprepadla možnosť toho vystúpenia,...

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... tak dovoľte mi niekoľko slov. Ono tá dnešná rétorika v dnešnom svete a to zamieňanie tých pojmov to je, to je jedna z vecí, ktorá je tuná veľmi, veľmi nebezpečná a za veľakrát za také krásne vznetilé slová, pojmy, ktoré hlásajú humánnosť, ľudskosť a podobne, skrývajú sa veľakrát veľmi rafinované aj zákony, aj návrhy zákonov, ktoré v podstate sú proti životu a proti ľudskosti. Rovnako aj tieto dve pilulky medabon a mifegine sú označené ako humánne lieky. No chcem toľko podotknúť, že toto nie je ani liek a nemá nič spoločné ani s humánnosťou a keby humánnym malo byť to, že ku potratu a chemickému potratu má dôjsť kedykoľvek a možno práve v situáciách a chvíľach, kedy tá žena to najmenej očakáva, no tak je to nehumánne aj pre tú samotnú matku a rovnako je to nehumánne aj pre to, samozrejme, pre to dieťa, ktoré je usmrcované. My veľakrát o otázkach života a smrti rozprávame len tak, akoby sme to len tak prehadzovali tieto témy cez plece, ale v skutočnosti tu ide o deti, ktorým upierame právo na to narodenie.
Áno, aj Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 15, že hodný je život teda ochrany už pred jeho narodením, ale zákon bližšie, bližšie stanoví, za akých podmienok. Naša legislatíva je taká prijatá stále ešte, je ešte z predchádzajúceho obdobia totality, kde je umožňované realizovať tieto potraty.
Jedna vec, ktorá v podstate sa dostáva do takého rozporu medzi týmito chemickými tabletami a tým potratom, je to, že v tom pôvodnom zákone o interrupciách je to, že je možné vykonať takýto potrat len v zdravotníckom zariadení, teda ak by sa aj na trh tieto lieky dostali, tak v podstate dostali by sme sa do rozporu s platnou legislatívou, s platnou legislatívou, lebo tuná nevieme a nie sme schopní zaručiť to, že by to bolo pod dohľadom a v zdravotníckom zariadení. To nechcem povedať a nechcem to ani len naznačiť, že ktorý z týchto spôsobov je lepší, rovnako aj jeden, aj druhý spôsob je zlý, pretože potláča právo na život. Potláča právo na život počatého nenarodeného dieťaťa a toto je naozaj veľký problém.
Toto tuná, myslím si, že stále budú také dva tábory aj stále sú. Jeden tábor je ten, ktorý liberalizuje tieto postoje k otázkam života. Druhý tábor je ten, ktorý sa zase zasadzuje za otázky života. Veľakrát si myslím, že tie súboje a tie slovné boje, ktoré sú a dokonca niekedy to prerastá až do extrémnosti, veľakrát je to vo vzájomnom neporozumení, vzájomnom neporozumení, ale pre mňa ako zástancu a ochrancu života od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť je takmer nepochopiteľné, že ako je možné a ako to, že to nedokážeme pochopiť, že počatý život, z počatého života a spojenia dvoch pohlavných buniek muža a ženy narodí sa vždy človek. Nič iné sa nenarodí, vždy je to človek. Žena, ešte sa nestal prípad, že by porodila nejakú mačku alebo psa, alebo nejakého tigra, alebo nejaké zviera, vždy je to človek. Nemôžme sa my pozerať na začatý ľudský život, že to je len zhluk malých, len zhluk nejakých buniek.
Dnešná doba je, paradoxne, tým, práve kolega Jozef Mikloško to hovoril skôr nejaký polrok, trištvrte dozadu, že žijeme dobu, kedy mladé ženy bojujú proti svojej plodnosti, ako keby to bolo niečo negatívne, čosi zlé. Do tridsiatky bojuje proti svojej plodnosti a po tridsiatke, paradoxne, chcela by mať dieťa a chceli by mať, mladý pár manželský by chcel mať deti a nemôže mať veľakrát tie deti. Tehotenstvo a na tehotenstvo treba sa predovšetkým pozerať ako na dar. Je skutočným darom. Je veľmi veľa mladých ľudí v dnešnej dobe, čoraz viac ich pribúda, ktorí veľmi túžia po dieťati a nemôžu to dieťa mať. Áno, tu sme to spomínali, že je tuná cesta, ktorú tuná kolegyňa ako ponúkala, že cesta umelého oplodnenia. Ja ju nedoporučujem, pretože naozaj prináša so sebou veľmi veľa rizík a to je ohrozenie jak zdravia toho dieťaťa, tak aj zdravia matky a ohrozuje na živote jak matku, tak aj dieťa, a tak ako som to povedal, sú implementované tie embryá, nie jedno, ale štyri, päť alebo aj viac, kedy sa čaká na to, ktoré z nich sa uhniezdi. A veľakrát je to tak, že sa uhniezdi aj všetkých päť a tie ďalšie štyri sú usmrcované v lone matky v maternici. A toto nemôže byť predsa cesta. Tu je akoby taká novodobá genocída, hej, tých skúmavkových detí, čo je čosi, čosi, čo vnímam ako veľmi negatívne.
Ja som aj požiadal pani ministerku na výbore, to bolo ešte takto pred rokom, zhruba to bolo v januári, rok teda bude, kedy som ju požiadal, aby tieto dve pilulky neboli zaregistrované, nebolo ich možné zaregistrovať do tohto registra. Pani ministerka mi verbálny prísľub dala, že všetko preto urobí, aby tieto dve pilulky neboli distribuované medzi naše ženy a dievčatá. Zatiaľ sme to nedostali v podobe návrhu zákona, preto tento návrh zákona tuná je. Pred pol rokom sme mali, sme tu iniciovali.
Ja sa hlásim k tomuto návrhu zákona, hoci nie som ako spolupredkladateľom, ale pred pol rokom (reakcia z pléna), hej, som ideálny predkladateľ (povedané so smiechom), ale pred pol rokom som ním bol. A chcel som ešte poprosiť vás všetkých kolegov, aby ste sa zamysleli nad touto závažnou otázkou, ako sú tie chemické potraty a ako môžu ohroziť ženy a dievčatá, a chcem vás všetkých v tomto pléne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som len trošku záludne chcel, aby teraz tá kamera, pretože ma sníma pri faktickej poznámke, poukázala vlastne na celé toto plénum, že sme tu vyprázdnení ako spľasnutý balón. Čiže vlastne možno to ani pre mnohých nebola otázka, aby sa venovali tejto téme, ale tak som rád, že kolega Brocka zdôraznil, že všetci poslanci z klubu KDH stoja za týmto návrhom zákona a chcú ho podporiť. A takže ďakujem, že ste to zdôraznili a priložili tomu patričnú dôležitosť, lebo ako je teraz možné vidieť, je nás tu, myslím si, že dvanásť, sa mi zdá.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, nie je tu žiadna kolegyňa, takže oslovujem len teraz toto mužské publikum. Cieľom tohto predloženého návrhu, ktorý s kolegom podávam, je jednoznačne zakázať vykonávanie chemických potratov prostredníctvom liekov alebo liečiv, napríklad teda týchto potratových tabletiek, ktoré by mohli spôsobiť umelé prerušenie tehotenstva u ženy. Takže toto je základ toho, prečo sme tento návrh zákona podali.
K čomu došlo. 31. októbra 2012 bol Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv registrovaný preparát Medabon a dňa 31. decembra 2012 registrovali preparát Mifegyne, ktoré obsahujú látky mifepriston a misoprostol, a toto sú látky, ktoré spôsobujú chemický potrat a vypudenie mŕtveho plodu von z tela ženy. V Slovenskej republike sa celý tento registračný proces udial bez akejkoľvek verejnej diskusie a toto je to, na čo poukazujeme. Bolo to celé urobené v tichosti a dokonca musím povedať, že aj istým klamlivým zdôvodnením tejto registrácie pre verejnosť. A to bolo to, že bola odôvodnená tým, že ide o humánny liek. A teraz to dávam do úvodzoviek, že ide o humánny liek, pretože si nemyslím, že humánny liek môže spôsobovať smrť človeka, alebo že by sme ho takto mali nazývať. Ak je niečo humánne, no tak potom to nemôže cieliť to, že niekoho zabijeme bez ohľadu na to, či sa jedná teda o plod, dokonca nenarodené dieťa, alebo už hotového človeka. Takže uvádzanie odôvodnenia, že ide o humánny liek, si myslím, že je veľmi zavádzajúce. A ministerstvo povedalo, že takýto liek Slovensko muselo zaregistrovať, ale neuviedlo, že desať členských štátov Európskej únie tak neurobilo.
Myslím si, že to je veľmi zarážajúce, pretože k tomu, aby sme takýto liek registrovali, je podmienkou aj verejná diskusia. Toto je jednou z podmienok Dohovoru o ochrane ľudských práv a biomedicíne, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala tým, že ho ratifikovala. Takže ak táto podmienka tu je, prečo, potom sa musím pýtať, prečo verejná diskusia nebola vyvolaná alebo umožnená, prečo nedošlo k tomu, aby sa verejnosť vyjadrila? Myslím si, že keby sa verejnosť mala vyjadrovať, a to znamená, že by sa ozvalo veľa odborníkov, ľudí, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou, tak by ich to podstatným spôsobom muselo motivovať k tomu, aby veľmi jasne vyjadrili svoje názory a žiadali niečo iné, než uvádzalo ministerstvo. Umožnenie chemického potratu používaním potratových tabletiek je určite dôležitá otázka verejného záujmu, a preto ten rozhovor alebo tá verejná diskusia bola potrebná, aby sa k tomu vyjadrili politici z rôznych strán, ale aj ľudia, ktorí bojujú za práva, napríklad za práva nenarodených detí.
Naša ústava hovorí, v čl. 15 ods. 1 hovorí: "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Myslím si, že zavádzanie takéhoto lieku bez vedomia verejnosti je jasne v rozpore s týmto článkom ústavy.
Ďalej, lekári, ktorí vykonávajú potrat, musia vedieť, že ide o usmrtenie plodu. A som presvedčený, že do tohto majú čo hovoriť aj ľudia, ktorí na vysokú priečku svojho života kladú svoje náboženské cítenie, a týka sa to teda z veľkej časti náboženskej obce Slovenskej republiky a tá vôbec nie je malá, nie je to žiaden zanedbateľný, žiadna zanedbateľná skupina. To sú státisíce ľudí, ktorí na túto konkrétnu otázku majú svoj názor a majú právo ho vyjadrovať a dožadovať sa, aby bol rešpektovaný. Takže zľahčovanie takejto citlivej otázky nemohlo predsa prebiehať za zatvorenými dverami Štátneho ústavu kontroly liečiv a jednoducho len na pôde Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Pôvodná prísaha, Hippokratova prísaha lekárov, jej pôvodné znenie uvádza, citujem: "Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu." V súčasnosti je pozmenená táto definícia alebo teda táto citácia a znie takto, lekári pri sľube hovoria: "Zdržím sa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, a podľa svojho vedomia a svedomia aj konania, ktoré by viedlo k strate života nenarodeného dieťaťa."
Pri obidvoch formuláciách si myslím, že tu nastal rozpor s liekom, ktoré ministerstvo a štátny ústav doporučujú na schválenie. Chemický potrat je proste v rozpore so sľubom, ktorým lekári preberajú svoje diplomy. Ja myslím, že takýto rozpor v myslení by sme nemali pripúšťať, ani chcieť, ani schvaľovať. Mali by sme rešpektovať slová, mali by sme ctiť to, čo hovoríme. A ak to tak nebude, tak potom v celej krajine budeme stále hovoriť jedno, robiť druhé a tento rozvrat v myslení a konaní sa podpíše na deštrukcii našej spoločnosti.
U nás máme platný zákon č. 73/1986, ktorý hovorí o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Ale tam sa výslovne nezakazuje používanie týchto potratových tabletiek, a preto si myslíme, že je žiaduce takýto zákaz uzákoniť.
V čl. 1 tohoto navrhovaného zákona doslova uvádzame: "sa vkladá nový § 6a, ktorý znie:
"Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva".".
Takže priamo týmto ustanovením chceme v tom zákone č. 73 z roku ´86 o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a tu sa zakazuje vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva použitím humánneho lieku alebo liečiva. Opakujem, lebo tu vzniká otázka, čo je humánne na spôsobovaní smrti plodu. Čo je na tom humánne, čo môžme tvrdiť, že je na tom dobrého?
Na konci roka 2012 boli u nás zaregistrované oba tieto lieky v tichosti, bez akejkoľvek verejnej diskusie. Jedná sa teda o Medabon a Mifegyne. Následne, keď táto registrácia prebehla, tichučko a bez toho, aby to vyvolalo teda rozruch medzi ľuďmi a snáď vznikla nejaká dúfanlivosť, že si to nikto nevšimne, že to proste pokojne bude pokračovať ďalej, následne na to začali, po tejto registrácii začali viaceré záujmové skupiny vyvíjať na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nátlak, aby upravilo túto legislatívu tak, aby používanie týchto potratových tabletiek, ktoré, samozrejme, majú negatívne účinky, aby ich používanie bolo legálne aj v Slovenskej republike. Negatívne účinky týchto liekov boli preukázané existujúcimi štúdiami.
Čo bolo zaujímavé, ministerstvo stále obhajovalo postup registrácie Štátneho ústavu na kontrolu liečiv tým, že sme ako členský štát Európskej únie povinní aj na Slovensku registrovať takéto potratové tabletky, lebo vo Švédsku, tam bol registrovaný Medabon, a vo Francúzsku, kde bol registrovaný Mifegyn, prebehla registrácia a Slovensko je preto v zmysle príslušnej legislatívy Európskej únie vraj povinné túto registráciu uznať. Takže toto bola argumentácia ministerstva.
Dovolíme si však uvádzať, uviesť, že tieto informácie ministerstva sú zavádzajúce, ba až nepravdivé. Dokazuje to skutočnosť, že až desať členských štátov Európskej únie odmietlo tieto potratové tabletky zaregistrovať. Zdá sa mi to skutočne obrovský rozpor, až desať členských štátov ich odmietlo zaregistrovať, ale naše ministerstvo argumentuje, že dva štáty ich uznali, teda registrovali, a preto ich máme registrovať aj my.
Odvolám sa aj na samotný článok 4 ods. 4 smernice 2001/83 Európskeho parlamentu zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch; bolo to mimoriadne vydanie v platnom znení, na ktoré sa samotné ministerstvo odvoláva; a tento stanovuje, že uplatňovanie tejto smernice sa nevzťahuje na prostriedky vyvolávajúce potrat a túto problematiku ponecháva v právomoci jednotlivých členských štátov. Takže ministerstvo uviedlo inú časť informácie, že máme takéto niečo registrovať, ale, samozrejme, nepovedalo, že je to v právomoci členských štátov. Takže ministerstvo vlastne zatajilo verejnosti skutočnosť, že si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce mu z legislatívy Európskej únie a neoznámilo príslušným orgánom Európskej únie a ostatným jej členským štátom, že na Slovensku platí tzv. potratová legislatíva a táto zakazuje vykonávanie chemických potratov. Takže z toho nepriamo vyplýva, že aj registrácia takýchto liekov a liečiv je v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky. Ja myslím, že toto sú skutočnosti, ktoré je treba dobre zvážiť. Ako som už povedal, samotné vykonávanie aj chemického potratu a podávanie potratových tabletiek pacientom, lekármi pacientom je v rozpore so sľubom, ktorým lekári, ktorý lekári vyslovujú, keď preberajú svoje diplomy.
Je pravdou, že platné znenie zákona momentálne výslovne nezakazuje používanie týchto potratových tabletiek. Následne až vyhláška č. 74/1986 Zb. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/´86 Zb. o umelom prerušení tehotenstva spresňuje, citácia: "miesto výkonu umelého prerušenia tehotenstva", koniec citácie, na zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti. Takže vo svojej podstate to vylučuje chemické potraty, pretože potrat sa má udiať v ústave, teda v zariadení ústavnej starostlivosti, prepáčte, v zariadení ústavnej starostlivosti. No a keďže otázka zákazu chemických potratov nie je na Slovensku v rukách zákonodarcov, čo sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale je to v rukách ministerstva a jeho úradníkov, preto rôzne záujmové skupiny vyvíjajú nátlak na zmenu uvedenej vyhlášky, lebo chcú dosiahnuť, to je ich cieľom, aby aj chemické potraty boli bez akýchkoľvek problémov možné napríklad tak, že sa vo vyhláške opätovne vymedzí miesto výkonu umelého prerušenia tehotenstva. Preto je podľa nás dôležité zákaz chemických potratov jasne a zrozumiteľne uviesť priamo v zákone, lebo chceme zamedziť takejto nekalej činnosti rôznych skupín, ktoré jednoducho na tomto chcú vyryžovať dosť peňazí, aby takéto preparáty predávali, dostali do obehu, aby sme ich jednoducho využívali masovo.
K používaniu potratových tabletiek zaznieva mnoho argumentov aj z radov odbornej verejnosti, pretože táto forma chemického potratu má silné negatívne účinky. Keď len uvediem príklady, ženy podstupujúce aplikáciu týchto tabletiek trpia nezvládnutým krvácaním. U osem až dvadsaťtri percent žien v závislosti od štádia tehotenstva sú tieto tabletky neúčinné a ženy musia opätovne podstupovať aj chirurgický potrat. Toto sú skutočne negatívne, negatívne veci, ktoré sa s tým spájajú. Psychológovia sa ozývajú a majú obavy zo skutočnosti, že žena celý proces usmrtenia vlastného plodu prežíva pri plnom vedomí, ktorý trvá niekoľko hodín, niekedy až dní. Celý proces je veľmi bolestivý, uvádzajú štúdie. Má silný negatívny dopad na psychiku ženy a v prvom rade netreba zabúdať na skutočnosť, že ide o usmrtenie ľudskej bytosti, ktorá už má založené všetky dôležité orgány a bije mu srdce. Takže nemyslím si, že sa jedná o nejakú ľahkovážnu vec. Myslím, že je to treba skutočne brať vo vážnu úvahu. Preto si myslíme, že nie je možné, aby sa k takejto dôležitej otázke, ako je registrácia, legalizácia potratových tabletiek pristupovalo bez verejnej diskusie. Len v Čechách trval tento proces niekoľko mesiacov. Zúčastnilo sa ho mnoho odborníkov aj laikov, takže nebolo to automatické rozhodnutie úradníkov z ministerstva.
Zdôrazníme, že, alebo zdôrazňujeme, že k týmto hlasom odbornej verejnosti sa od začiatku pripojila aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorí majú povedať svoj hlas a ozvali sa aj v tomto prípade. 11. januára 2013 v tlačovom vyhlásení predseda KBS uviedol: "Naliehavo žiadam zodpovedných štátnych predstaviteľov a príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, osobitne ministerku zdravotníctva a predsedu vlády, aby mimoriadne starostlivo zvážili dôsledky svojich rozhodnutí v tejto oblasti, chránili nevinné nenarodené deti obyvateľov Slovenska pred úmyselným zabíjaním a zasadili sa účinne v rozsahu svojich právomocí a zodpovednosti za ochranu každého ľudského života už pred narodením," čo je zopakovanie článku našej ústavy. Pokračujem citáciou predsedu KBS: "Žiadam, aby sa neodkladne vykonali potrebné kroky na pozastavenie a následné zrušenie nedávnej registrácie potratových farmakologických prípravkov v Slovenskej republike, ako nám to umožňujú príslušné domáce i medzinárodné právne normy."
Ako som povedal, toto je v právomoci členských štátov, toto rozhodovanie, a nezaväzujú nás k tomu žiadne, žiadne predpisy, ktoré by sme museli proste naplniť. Nie sme k tomu žiadnym spôsobom zaviazaní. Opätovne sa k tomu Konferencia biskupov Slovenska vyjadrila nedávno. Opäť citujem: "Pred mesiacom sa v Košiciach za účasti asi 80-tisíc ľudí uskutočnil po prvý raz Národný pochod za život. Je pre nás veľkou radosťou a povzbudením, že toľkým ľuďom na Slovensku záleží na ochrane nenarodeného života i manželstva a rodiny. Všetci podporovatelia kultúry života právom očakávajú, že takto prejavená vôľa nájde odozvu aj v zákonodarnom zbore. Nastal čas na iniciatívy s cieľom odstrániť diskrimináciu nenarodených detí a chrániť ich pred umelým potratom." Myslím, že toto sú veľmi jasné vyjadrenia a to dosť dôležitých ľudí, ktorí v našej spoločnosti niečo konajú, ktorí usilujú o dobro tejto krajiny a ktorým na tom veľmi záleží.
Dovolím si konštatovať na základe uvedených faktov, ktoré som doteraz prednášal, že zákaz alebo povolenie chemických potratov je vážna a citlivá téma, ktorá si zaslúži ukončenie polemík o tom, či je používanie potratových tabletiek možné po ich registrácii u nás v Slovenskej republike. Myslíme si, že z dôvodu ochrany čo najväčšieho množstva nenarodených detí je nevyhnutné čo najskôr a jednoznačne zakázať v zákone vykonávanie chemických potratov prostredníctvom používania potratových tabletiek.
Ja vás, kolegovia, prosím, aby ste dobre zvážili dôvody, argumenty, ktoré tu uvádzame, aby sme si uvedomili, že sa, predovšetkým tu bol narušený ten zdravý proces, akým spôsobom došlo k registrácii, ale o čo najviac tu ide, o obsah toho, čo by tieto potratové tabletky spôsobovali. Množstvo mladých ľudí, ktorí veľmi nerozumne užívajú mnohé výdobytky alebo ponuky, možnosti života, a ešte tomu ani nerozumejú, aké vážne veci si môžu, aké vážne negatívne ujmy si môžu spôsobiť. Pre množstvo ľudí by takáto ľahko dostupná tabletka mohla proste znamenať "no problem". Stačí, že zhltnem tabletku, a žiaden, žiadna ťažkosť v mojom živote figurovať nebude, si povie nejedno dievča. Ale myslím, že toto by sme takým ľahkovážnym spôsobom nemali vkladať do rúk ľudí žijúcich na Slovensku, zvlášť do rúk mladých ľudí. Takže, kolegovia poslanci, prosím vás o podporu tohoto návrhu zákona a dúfam, že bude naozaj prijatý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 782). Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 782). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevytvára vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Dovolím si tuná niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona. Jednak chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, naopak, toho predchádzajúceho, aby sme ho zamietli. A tak to je zase môj postoj zase k životu. Každý ho máme právo tuná zaujať svojským spôsobom.
Ja len k tým interrupčným tabletkám Medabon a Mifegyne chcem povedať toľko, sú to veľmi nebezpečné a zdravie a dokonca život ohrozujúce tabletky, tablety, keď to môžem vôbec tak povedať, alebo piluly. Nedoporučujem to žiadnej žene, už či by sa dostali k týmto dvom pilulkám zo zahraničia, alebo neviem akou formou. Ten príbalový leták, ktorý je pri týchto dvoch interrupčných chemických tabletkách, hovorí o tom, že k potratu môže dôjsť kdekoľvek. To znamená, že tá žena môže byť na pracovisku, veľakrát môže byť na ceste zo zamestnania, môže to byť na toalete a podobne. Navyše ďalšia vec, ktorá je tuná veľkým rizikom, je, je to, že aj pri takomto umelo vyvolanom potrate chemickom teda dochádza tam k usmrteniu toho ploda, plodu, tak tá žena, keď to tak laicky pomenujem, nie je čistá, veľakrát potrebuje ešte ďalší gynekologický zásah, čo v podstate spôsobuje ďalšie traumy a stresy. Nehovoriac už o tom, neviem si to ani predstaviť dobre, ak by som, nechcel by som to ani zažiť, ak by som videl takúto ženu, ktorá v podstate kdesi na ulici a má tento problém. Toto je veľké riziko, preto to naozaj skutočne nikomu neodporúčam, a preto je tu aj tento návrh zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 760 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. Toľko k predkladanému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som rád, že možno aj postupujeme predsa v tej kultúre; možno až na to gesto, ktoré som nevidel, neviem o čo ide, možno aj dobre; oproti minulému roku. Hoci sme možno tú debatu o tom predchádzajúcom bode obohatili, alebo neviem, či obohatili, niektorými prvkami, ktoré, ktoré možno nemuseli byť, ale celkovo sa mi zdá, že sme sa možno k sebe priblížili a hľadeli sme na niektoré veci vecnejšie.
Ja by som tiež chcel otvoriť tému, ktorá rezonuje v dnešnej spoločnosti dlhodobo a je aj aktuálna. Jednak sa týka všeobecne otázky abortu alebo potratu, alebo umelého ukončenia tehotenstva a jednak sa týka aj takzvaných potratových tabletiek alebo chemického potratu. Je to jednoduchá novela. V žiadnom prípade tu nejde o nejaké zákazy, ktoré by menili súčasnú situáciu.
Ja by som ináč uviedol celú tú tému nedávnou hodinou otázok, keď som kládol pánu premiérovi otázku, že čo sa chystá urobiť vláda na ochranu nenarodených detí vzhľadom na spoločenskú požiadavku, ktorá sa tu objavila, či už ju reprezentovalo najväčšie ponovembrové verejné zhromaždenie, ktorým bol Národný pochod za život, alebo aj výzva slovenských katolíckych biskupov. Odpoveď pána ministra bola teda taká, akú som zhruba očakával, a to teda, že sa vyjadril aj po mojej doplňujúcej otázke, že je za zachovanie statusu quo, čo sa týka legislatívy. To znamená, že nechystajú sa robiť nijaké legislatívne obmedzenia alebo škrty. A povedal, že vidí, vidí riešenie vo výchove a prevencii.
Tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme, tiež nemení nejak prax, nezavádza nejakú reštrikciu v tom slova zmysle, že by menil súčasnú prax. Takzvaný chemický potrat, budem to vysvetľovať tak laicky, vlastne na Slovensku dnes nie je, nie je, aktuálne nie je možný. Tá téma sa pred niekoľkými mesiacmi preberala aj tu na parlamentnej pôde. Ale rozdiel je v tom, že momentálne je táto vec v rukách ministerstva zdravotníctva. Konkrétne dnes je to v rukách ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorá sa vyjadrila aj na výbore pre zdravotníctvo, že ona nič také nepodporuje a že za jej ministrovania sa nič také neudeje.
My chceme dosiahnuť to, aby sa o takejto veci nerozhodovalo na základe možno nejakej situácie na ministerstve zdravotníctva alebo len nejakou vyhláškou, ale aby táto vec bola stanovená zákonnou normou tu v Národnej rade. Zjednodušene, ak sa bude teda prax ohľadom potratov meniť, aby to prebehlo štandardne v Národnej rade, ktorá je najvyšším zákonodarným orgánom, kde sa vedie debata, kde sa potom rozhoduje už podľa vôle zástupcov občanov. Ja som v rámci prípravy, prípravy tohto zákona si preštudoval aj takzvaný potratový zákon, ktorý vlastne novelizujeme, z 23. októbra 1986. Bola to taká vlastne posledná socialistická liberalizácia, ktorá otvorila akoby dokorán možnosti, možnosti potratu, ktoré predtým boli určitými podmienkami obmedzené. Platný ten zákon bol od 1. januára 1987.
Možno taká krátka osobná vsuvka. Pre mňa to bolo ťažké čítanie, pretože si neviem dosť dobre predstaviť, že by sme s manželkou vôbec len uvažovali nad takou alternatívou, ako je potrat. Hovorím, to je môj osobný, osobný prínos. Máme štyri deti a keď sa pýtajú napríklad moji študenti, že koľko chcete mať detí, takže keďže, kedže mi tú otázku kladú často, tak som si už akoby naformuloval postupne odpoveď. A moja odpoveď na otázku, že koľko chcete mať detí, tak odpoveď je "všetky". Chcem mať všetky deti, to znamená, každé jedno dieťa, ktoré sa počne z lásky mojej manželky a mňa, chcem. Neznamená to, ako to tu bolo pri tom predchádzajúcom bode prediskutované, že neexistuje žiadne plánovanie rodičovstva, žiadna zodpovednosť. Ale znamená to otvorenosť voči životu, prečo, prečo to robíme.
Ak hovoríme tentoraz už o potratoch, nie o sterilizáciách, ak hovoríme o tom, že chceme dať nejakú slobodu, chceme dať voľbu, tak hovoríme vlastne o tej žene, o nejakej pani XY, o nejakej matke, nechcem ju menovať, aby náhodou som nepoužil ženské meno, ktoré by mohlo niekoho sa dotknúť. A samozrejme, naším cieľom nie je vystúpiť proti matke, sťažiť jej situáciu, ktorú má možno už i beztak ťažkú, ale záleží nám na tom nenarodenom dieťati. Je veľmi často zvykom, že keď manželia, zvlášť tí mladí, zvlášť pri prvom bábätku čakajú dieťatko, tak hneď na začiatku, ako zistia, že sú, že sú tehotní, ja to poviem tak v množnom čísle, tak už si pripravia meno. Ja som niekde čítal, že jedno z najrozšírenejších, najmodernejších dievčenských mien, ktoré sa používa v dnešnej dobe, je Sofia. Ja poznám sám niekoľko takých malých dievčatok Sofií, ktoré aj v mojom širšom okolí sa vyskytli. Takže ak hovoríme, hovoríme o tom, pre koho robíme aj túto vec, tak to nie je proti niekomu, ale je to v prospech niekoho. A to je v prospech tej Sofinky, na ktorej nám záleží.
Takým, takým symbolom tiež určitého boja v prospech detí sa stalo iné dievčenské meno, ktoré možno je vyslovené v takom smutnom kontexte, a to je Lucka, ktorá bola teda utýraná a ktorá zomrela. A myslím, že je nám jasné všetkým, že chceme robiť všetko preto, aby sa takáto situácia neopakovala. Ale ak argumentujeme tým, že štát môže - a dokonca je povinný, a dokonca je obviňovaný, ak to neurobí - zasiahnuť aj do práv rodičov a do súkromia rodiny, ak ide o takú vážnu vec, ako je týranie detí, tak potom je zaujímavé, že tento argument sa obracia alebo neprijíma v prípade ochrany nenarodených detí. Ak chránime deti pred týraním, narodené deti, tak môžme a máme chrániť aj nenarodené deti.
Ešte raz, aby som neroztiahol tú diskusiu nejak doširoka, nejde mi teraz tu o nejaký všeobecný zákaz potratov. Tento zákon nevytvára takéto, takéto podmienky alebo takéto pravidlá. Takže uzavriem to s tým, podľa tohto zákona, jeho paragrafové znenie je veľmi jednoduché, je to návrh zákona, v ktorom sa do zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. za § 6 vkladá nový § 6a, ktorý znie:
"Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva."
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2014.
Chcel by som vás pozvať, ak máte záujem vyjadriť svoje postrehy, prípadne možno nejaké, nejaké námietky alebo pozmeňujúce návrhy, aby ste, aby ste o tom diskutovali. Tak isto vás prosím o podporu, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a spravili to, že akonáhle budeme chcieť meniť niečo v tejto veci, tak je to možné, ale len v Národnej rade Slovenskej republike, republiky, nielen na ministerstve zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na predrečníka. Ja som ešte chcel tak dodať možno k tomu, že keď by som sa o jedincovi vyslovil, o človeku, je predovšetkým bio-, psycho-, socio- a spirituálnou bytosťou, a to je tá integrálna, integrita tohoto človeka, vtedy ak máš tie proporcie ako vyvážené, tak naozaj aj prežívaš to skutočné, reálne šťastie. Lásku si kúpiť nemôžeš, tak ako som to povedal, sex si síce kúpiť môžeš, ale lásku si nikdy nekúpiš, a to je čosi úplne iné. Ak my oddeľujeme sexuálnu otázku od lásky, tak to je čosi, potom je to pomýlené.
Potom to odporúčanie pre rodičov, čo majú mať dve deti, že to je v podstate ako ideálne a štyri a päť, tak ich skôr motivovať k tomu, aby toľko nemali. Nie je to ideálne, lebo keby sme mali dve deti, tak nemáme náhradu, mali by byť, majú byť minimálne tri tie deti, aby bola tá náhrada za dvoch rodičov, vtedy je to ten proces, a ten index 1,4, ktorý je tu, tak jednoducho je v podstate zlým indexom a signalizuje to, že aj Slovensko vymiera. Tak ako si spomenul možno tú Čínu, tá kontrola tej pôrodnosti, samozrejme, tam je to veľmi násilným spôsobom, tam aj v deviatom mesiaci realizujú tie potraty a jedna tretina mužov v Číne nebude mať partnerky, no tak asi vystačia si sami podľa tej vašej ideológie, ktorú máte, tak tí muži si vystačia potom asi sami.
A tie narážky na tých Rómov, ste to otvorili vy v podstate, a nemôžme my sa pozerať aj na Rómov ako na druhotriednu kategóriu. Ja sám som otcom ôsmich detí, vôbec sa za to nehanbím, aj sa vzdelávajú, aj sú, ktorým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik, ja, ja niekedy žasnem, že kam sa môže politická debata ubrať. Tuná páni poslanci z KDH, než sa išli prestravovať do dôchodku, tak si tu pred hlasovaním urobili mierny piár, padali tu kultúra smrti a neviem čo a ja sa týmto pánom chcem aj navrhovateľke trošička ospravedlniť, lebo aj tieto faktické poznámky veľmi nesúvisia s návrhom zákona.
Chcel som vystúpiť, ale tým, že proces dospel k tomu, že nebola schválená mimoriadna schôdza, myslel som, že sa budeme venovať jej, tak sme to boli oznámiť verejnosti. A k tomu zákonu chcem zopakovať jednu vec. Zdá sa mi, že zdravý rozum; a chcem deklarovať aj v tejto politickej debate to, že viete čo, páni poslanci, môžte ma dourážať koľko chcete, ak bude zákon, ktorý predložíte a bude vo verejnom záujme a bude pomáhať - v tomto prípade ženám a matkám -, tak ja vám zaňho zahlasujem, lebo mňa sem neposlal predseda, mňa sem poslalo 43-tisíc konkrétnych ľudí a toto je mentálny svet, ktorý by sme mali tu reprezentovať. Nie to, že niekto sa vám nepozdáva, že niekto neviem akým spôsobom koná, jedná. To je, on tu je za voličov, čiže pozerajme sa na to, kto za ním stojí. A myslím si, že tento návrh má toľko ratia v sebe, že ho treba podporiť.
Ďakujem.

Pán Sulík, manželstvo nemôže byť zredukované iba na sex. Ak by bolo to tak, tak sa rozpadne. Každé jedno manželstvo. To je veľmi málo. Manželia vytvárajú spoločenstvo lásky a prostredie pre plodenie detí. A to je podstatný rozdiel.
A to, že, jak ste to, ten terminus technicus, ja som tu počul, zadarmo tú sterilizáciu, dobre, bezplatne. Aký je medzi tým rozdiel? Hej? Všetci daňoví poplatníci zaplatíme jedincovi alebo jedincom, aby mohli ísť na sterilizáciu, to teda zaplatíme a to nie je zadarmo. Ani sex nie je zadarmo (povedané so smiechom), aj keď ste sa takto smiali, lebo sex bez lásky ťa vyprázdňuje. Skutočná, úprimná láska, tá ťa napĺňa naozaj šťastím. Takže to nie je tak, že je zadarmo. Áno, môžeš si sex kúpiť, ale to by si musel ísť do verejného domu, aby si si kúpil takýto sex, vtedy si ho môžeš kúpiť. Ale to ťa nenaplňuje, len ťa vyprázdni.
A k umelému oplodneniu, tiež ste sa dotkli tejto témy, to nie je len otázka peňazí, ale predovšetkým rizika zdravia a života ženy a predovšetkým detí. Ja som to nespomenul, ale veľakrát a často sa to robí tak, keď nepoznáte ten proces, tak embryá sú viaceré, ktoré sú implantované do maternice ženy, a teda tam sa čaká, aj sa skúma, ako potom pozoruje sa tá žena, ktoré tie embryá sa prijali a uhniezdili sa v maternici. Ak je tomu tak, že sa tam uhniezdia dve, tri alebo päť tých embryí, potom nastáva proces taký, že tie ostatné, ďalšie deti sa usmrcujú. Usmrcujú sa vpichnutím injekcie.
Je to, to nie je také niečo, umelé oplodnenie, ako sa tuná to predkladá a zvlášť tuná v tej Národnej rade, že to je úplne všetko okej, však si to zaplatím, alebo nezaplatím, a dokonca z verejného zdravotníctva že si zaplatím. Ale tu sú tie riziká a sú tuná ohrozené takisto aj životy detí a predovšetkým aj ma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No áno, aby sme komunikovali aj vzájomne medzi sebou tak, aby sme si nenadávali, ale je to príjemnejšie, keď sa na seba usmievame a cez to všetko, že máme tak diametrálne, diametrálne odlišné názory.
Pán Sulík, ja len toľko som chcel povedať, viete, vy ako liberál a hovoríte na jednej strane, že to je teda dobrovoľné, aby to bolo platené, ale však myslím si, že mohli ste to tak aj viac zvýrazniť, jednoducho zadarmo to nie je, tá sterilizácia. A rovnako ako vy nechcete ísť na tú sterilizáciu, ja tiež nepôjdem a už nemám navyše ani žiadne dôvody na to, aby som čosi také ako podstupoval. Ale ja vyzývam tých druhých, ktorí sú mladí, muži a ženy, aby to neurobili, lebo je to proces nezvratný, ak to urobia, tak sú to veci, ktoré človek veľakrát vo svojom živote prehodnocuje a chcel by ich zmeniť. Koľko vecí tak urobíme vo svojom živote a nie je to možné. Potom naozaj len nám slzy tečú dolu lícami a to je ten problém, ktorý tuná je.
A tí zdravotníci, áno, môžu si uplatniť výhradu vo svedomí, ale my ho zákonom práve tuná zaväzujeme, vy ako liberáli v podstate vydávate tú povinnosť tým zdravotníkom, že musí tam byť ako tento svedok, je to v tej dôvodovej správe, a v tom je ten problém. V tom je ten problém.
A jednoducho pánovi Sulíkovi ešte keď by som tak povedal, všetko to, čo nie je zákonom zakázané, tak je v podstate dovolené, takto funguje náš právny systém, ak veci všetky, ktoré v podstate človek koná a nie sú zákonom zakázané, tak nie sú protizákonne. Ja by som to nespájal toto ako s tou sterilizáciou, ktorá tuná sa teraz tak, a keď som sa možno dotkol aj tých iných tém, tak som sa dotkol preto, lebo v rámci rozpravy tuná vyvstali. Rovnako aj tá rómska problematika, ako aj pred polrokom sa tuná otvorila, ako keby to bola druhotriedna skupina ľudí.