Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu o potravinách. Ja tak v úvode by som, pán minister, si dovolil tak doceniť tú vašu snahu, že máte také úprimné snaženie o to, aby tie potraviny podľa možnosti sa dorábali u nás na Slovensku a podľa možnosti, aby aj ten domáci trh bol čo najlepšie podporený. V tom prvom čítaní chcem poďakovať tuná aj pánu kolegovi Záhumenskému. Ja som dával pozor, ako urobil taký pekný prierez tuná aj toho podielu na tom trhu. Porovnával tie jednotlivé obchodné reťazce. Naozaj tá situácia je taká, že v podstate tie peniaze nezostávajú tu u nás na Slovensku, ale jednoducho tie peniaze idú kdesi mimo. Myslím, keď si to tak pamätám, tú štatistiku, tak Tesco bolo na prvom mieste a potom tie ďalšie, tie hypermarkety Kaufland, Billa bola ďalšia. No to je jeden aspekt, jeden rozmer. Ja tak málinko, len tak mierne by som tak odbočil, ale len zdanlivo. Inak tie hypermarkety už aj tak architektonicky vyzerajú úplne hrozne. My v podtatranskej oblasti, a keď vidíme tie škatule, ktoré sú tam postavené, ak raz budú odchádzať tieto hypermarkety, no neviem, ako to budeme likvidovať tieto budovy. Vyzerá to úplne príšerne. V Anglicku keď som bol, v Škótsku konkrétne, nevidel som jedno Tesco postavené také, aké je u nás na Slovensku, taká škatuľa, ale krásne v historickej zástavbe, normálne tak, ako sú malé obchodíky, tak majú Tesco, pekne je tam zoradené. Tak ako kolega Hlina to tu, Dodo spomínal, naozaj myslím si, že bola veľká chyba toho, že to sme dopustili, že proste nabrali takú silu obrovskú tie hypermarkety, a naozaj teraz to snaženie naše veľmi úprimné, ktoré tuná vidím, aj pána ministra, že ako tento proces zvrátiť aj..., resp. tou legislatívou.
Ja sa dostanem k tomu a uvediem príklad, vo Francúzsku ako sa to podarilo poľnohospodárom, drobným hospodáriacim roľníkom. Začali síce z malinkého, ale predsa sa im to len podarilo. Ja si dovolím ešte pripomenúť tuná vo vzťahu k tomuto zákonu o potravinách, je to naozaj veľmi závažný zákon. Som členom zdravotníckeho výboru a pracujem navyše, starám sa o zomierajúcich ľudí, keď stále nemám zasadnutie Národnej rady, tak v podstate som v hospici. Ja vidím veľakrát tú biedu a utrpenie, ktoré je na sklonku života, a dnes musím povedať a ubezpečiť vás, kolegovia, že nie sú to len starí ľudia. Nemyslíte si a nemyslíme si, že musíme sa dožiť vysokého veku a v starobe, že zomieraš. Zomierajú veľmi mladí ľudia, dokonca, dokonca aj deti. A veľakrát, ja keď to tak dlhodobejšie ako tak pozorujem, naozaj ten trh s potravinami za posledných 20 rokov sa výrazne, výrazne sa zhoršil, čo sa týka kvality. Mysleli sme si naivne, že to, čo dovezieme zo zahraničia, že to je tá kvalita, že to je to najlepšie. Ale veľmi rýchle nás to prešlo. Naozaj my sme mali veľmi dobré kvalitné potraviny, oveľa kvalitnejšie ako tie, ktoré sa dnes ako dovážajú. Potom sa veľmi čudujeme, že v podstate ľudia sú tí, ktorí, alebo mnohí ľudia, ktorí zomierajú ako onkologickí pacienti. Tam to pramení.
Rovnako si nedovolím tuná, že by som si neodpustil poznámku, a to je to, čo v podstate je tuná aj taká hrozba geneticky modifikovaných osív, ktoré sú síce dnes na Slovensku len v podobe nejakých políčok pokusných, ale máme tuná geneticky modifikované osivá. Ja si dovolím povedať, že to je veľká hrozba pre naše zdravie. A ono je ťažko aj udržať tie osivá, lebo to semienko sa prenesie kdesi inde. Áno, bol som ubezpečený o tom, že tieto potraviny, ktoré sa ako dorábajú, sú pokusné a dávajú sa, v potravinárstve sa používajú na tie škroby. Keď takú štúdiu urobili jogurtu firmy Danone, a to robili potravinári, robili to veterinári, tak jednoducho tá štúdia hovorí o tom, robili to v Česku, v Prahe, tak konštatácia ich bola taká, že ten jogurt nevidel mlieko ani z vrtuľníka. Ani z vrtuľníka! Z čoho je ten jogurt? Práve z kukuričného škrobu, ktorý je geneticky modifikovaný. Myslím si, že toto by bola tiež jedna z vecí, pán minister, tak v budúcnosti. Ja vidím, že vám záleží na tom vašom rezorte poľnohospodárskom, aby sme sa zamysleli aj nad takou závažnou skutočnosťou, ako sú geneticky modifikované osivá, ale aj potraviny. Ak príde tuná ktokoľvek z poslancov, pán minister, ak to budete vy, keby sa dalo, tak aj dvoma rukami zahlasujem vám za návrh zákona, ktorý by zakázal tuná tieto geneticky modifikované osivá, a dokonca keby bolo to zakázané aj zákonom, dovoz týchto potravín, lebo tie dôsledky sú potom tie, že máme plné nemocnice. Dovolím si povedať, že aj rezort ministerstva zdravotníctva, aj ten ušetrí na tomto, na liekoch a na mnohých veľmi zložitých medicínskych postupoch, ktoré nie sú ako ľahké. Ale práve to veľmi úzko súvisí s potravinami a nekvalitou potravín, ktoré tuná na Slovensku, žiaľ, máme.
Keď dovolíte, ja sa vrátim k tomu jednému príkladu, keď som mal možnosť rozprávať so súkromne hospodáriacimi roľníkmi a vo Francúzsku, mali obdobný problém, s ktorým možno teraz zápasíme aj my. Tam jednoducho, keď oslovovali poslancov, svojich poslancov národných ako v štáte, štátnych, neviem, ako by som to by som to pomenoval správnejšie, tak chodili aj za ministrami, za vládou a stále nemohli uspieť títo iniciátori, ako dorábať tie kvalitné potraviny. Nakoniec sa rozhodli takou netradičnou cestou obišli poslancov, obišli úradníkov, obišli ministrov a vyhľadávali súkromne hospodáriacich roľníkov. Veľmi ťažko a veľmi prácne ich našli, a keď ich našli, povzbudili ich k tomu, aby začali, aby hospodárili na poliach, ktoré boli tak otrávené, že ani dážďovky tam neboli. Boli mŕtve. Mŕtve boli po tých postrekoch, ktoré sa tam robili. Ten výsledok bol taký, že keď tí mladí ľudia sa do tejto práce pustili a dopestovali prvú papriku a paradajky, samozrejme, neboli to také fabrikované, ako boli v tých hypermarketoch, boli také zdeformované a proste možno ani tú farbu nemali a boli takí znechutení, ale tí, ktorí ich oslovovali, tak ich povzbudzovali. A systém bol taký, že tí ľudia boli ochotní zaplatiť vopred týmto roľníkom, drobným roľníkom, za ich úrodu, ktorú im zaplatili, v podstate oni im to vrátili v naturáliách. Bol starosta obce, resp. mesta, ktorý vytvoril taký priestor v rámci obce, kde oni tie svoje produkty, ktoré oni dopestovali, tak jednoducho doniesli to v tých svojich košíkoch - dobrý deň, dobrý večer, pán minister -, tak keď prišli, tak na tom mieste, ktoré bolo vyčlenené pre tento účel, tak každý bol zapísaný v zozname a už doniesol, ja neviem, košík ovocia alebo zeleniny a jednoducho tak sa to prevádzalo, už sa tam ani nevyplácali tieto peniaze. Bola to veľmi zložitá a komplikovaná cesta, ale je tuná aj taká cesta. Ja som chcel len toľko aj tým povedať, že aj na Slovensku máme zapálených aj mladých ľudí, ale aj v strednom veku, ktorí sú súkromne hospodáriaci roľníci. To nie sú tie klasické družstvá, ktoré sme zdedili ako v minulosti, ale sú to roľníci, ktorí majú, ja neviem, možno 20-40 hektárov alebo 100 hektárov pôdy. To už sto hektárov pôdy, tak to už je pomerne dosť veľa. Táto skupina ľudí tuná na Slovensku je momentálne aj kdesi tak v úzadí. Ale toto je cesta, toto je cesta aj nových pracovných príležitostí. Poľnohospodárstvo na Slovensku, tak je ten odhad taký a ja sa prikláňam ako k tomu, že je skrytých tých pracovných miest možno 80- až 100-tisíc. My plačeme v regiónoch, že my nemáme prácu, sme bez práce, ale ja keď sa pozriem na náš región a na náš okres, okres Kežmarok je s vyše 30 % mierou nezamestnanosti, je to sever Slovenska, je tretí od konca, tretí od konca, úplne na hanbu sveta, na hanbu sveta. Ja sa za to hanbím, že môj okres a mesto, v ktorom som občanom, sme tretí od konca v miere nezamestnanosti. A Tatry máme pod nosom. Len susední Poliaci, ktorí majú len časť Tatier, úplnú časť, to je to Zakopané a kúsok tých Vysokých Tatier, ktoré majú, tak to je naozaj ukážkové, ako oni dokážu robiť jednak biznis, jednak potraviny, ale takisto, keď by ste sa dneska išli pozrieť, dnes večer na Štrbské pleso, dovolím si to povedať, že tam bude mŕtve, a keď pôjdete do Zakopaného, tak to ani v Bratislave takú rušnú ulicu nepoznám. Tak jak je dnes, v túto chvíľu, keď teraz aktuálne hovorím, priamo v Zakopanom. Jak je to možné, že v susednom Poľsku to ide a u nás na Slovensku to nejde? A toto je naša úloha, poslancov Národnej rady zamyslieť sa práve nad takouto vecou, ako ponúknuť a vytvoriť tieto nové pracovné miesta. Aj premiér tejto krajiny takisto, verím, že mu úprimne na tom ako záleží. Ale treba tuná spojiť naozaj tieto sily.
V prvovýrobe, keď od prvovýroby, keď k poľnohospodárstvu sa vrátim až po ten finálny výrobok, tak je tam tých 80- až 100-tisíc pracovných miest. Možnože to vyzerá nejaké tak smiešne, ale to sú pracovné miesta v konkrétnych regiónoch, aj v našom regióne, v chudobnom regióne. Ale naozaj zamyslieť sa nad tým, aby to bolo aj ministerstvo pôdohospodárstva. Ja nie som minister tohto rezortu, a keď aj skromne, keď aj predložíme nejaké tie zákony, tak vieme, ako to ťažko prechádza. Ale ak pán minister, keď ste tuná, tak naozaj sa nad tým zamyslieť, aby tá prvovýroba až teda po ten finálny výrobok, ja som sám ochotný si kúpiť, nieže len podporovať ten domáci trh, že idem a pozerám tie etikety, ktoré sú vyrobené na Slovensku. Musím povedať, že veľmi ťažko sa to hľadá v tých obchodoch. Ja menej chodím na tie nákupy, ale manželka mi hovorí, ako ťažko, prácne hľadá vyrobený výrobok na Slovensku alebo slovenský produkt, ktorý to je. Ale jednoduchšie je to a my sme už teda aj pristúpili k tomu, že my v podstate nakupujeme potraviny a to je ten tzv. predaj z dvora a toto naozaj podporiť a podporovať, lebo toto je aj cesta pre Slovensko. Nemusíme sa za to hanbiť.
Pred dvoma rokmi, keď som bol vo Švajčiarsku, sme prechádzali takou horskou oblasťou, bolo to okolo, už teraz neviem, ale nejakých 1 800 metrov nad morom. Bola to taká dedinka nádherná, šikmé úbočia strmé, ale tie boli nádherne vypasené, vykosené. A synovi som hovoril, vieš čo, Miško, prosím ťa, odboč tuná do kravína, chcem sa pozrieť, ako to vyzerá, jak tí roľníci, jak to tuná fungujú. My sme sa vtedy v podstate na poslednú chvíľu, tak sme sa toho gazdu opýtali, že či nemá na predaj syr. Tak jak dojil tam tie svoje kravičky, zdvihol telefón, zavolal svojej manželke, na motorke prišla, doniesla švajčiarsky syr, krásne odvážený, ofrankovaný, cena a kúpili sme si ten syr priamo, priamo v tej maštali. Ale tá maštaľ bola ukážková. Dneska keď si pozriem niektoré tie poľnohospodárske družstvá, ja nechcem uraziť tých poľnohospodárov alebo tých dobrých gazdov, pán Záhumenský, aby, ja verím, že to vaše poľnohospodárstvo alebo to gazdovstvo, že je tip top a nebrodíte sa po kolená v blate. Ale ja poznám také poľnohospodárske družstvá, ktoré, po kolená v blate sa dnes boríme a sú to pomaly zrúcaniny, kde chováme poľnohospodárske zvieratá, a my chceme čosi rozbehnúť a poľnohospodárske produkty a potraviny kvalitné tuná vyrábať. Ten potenciál, dovolím si povedať, že na Slovensku my tuná máme. Lebo ak by som sa vás opýtal na pôvod, vás, kolegovia, a seba takisto, ak nemáš ten po prvej línii pôvod roľnícky, no tak máš po starom otcovi, takmer všetci sme roľníci. Nemusíme sa za to hanbiť, lebo naša krajina a tá podhorská oblasť je na to stvorená, na tú živočíšnu výrobu, Dolniaky, tá krajina je naša veľmi zaujímavá, čo sa týka toho reliéfu, ale Dolniaky a tu je tá práve dole tá úrodná pôda a úrodná zem, tak tu nech sa pestujú obilniny, nech sa dorába tuná kvalitný chlieb a kvalitné mäso nech sa dorába na severe Slovenska.
Ja len toľko, prepáčte mi, ak to som vás nejak zdržal a to bolo nezaujímavé. Tak Pán Boh vám žehnaj. Ďakujem.
