Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme povedať.
To, že je ombudsman možno v nejakom rozpore s pánom ministrom, respektíve s vládou, nepovažoval by som za nič výnimočné. Však je to normálne. Ja tiež keby som bol ministrom akéhokoľvek rezortu, tak vždycky by som sa zastával toho svojho rezortu a, samozrejme, aj svojich kolegov, pokiaľ by nerobili...
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme povedať.
To, že je ombudsman možno v nejakom rozpore s pánom ministrom, respektíve s vládou, nepovažoval by som za nič výnimočné. Však je to normálne. Ja tiež keby som bol ministrom akéhokoľvek rezortu, tak vždycky by som sa zastával toho svojho rezortu a, samozrejme, aj svojich kolegov, pokiaľ by nerobili čosi zlé a to, čo je v rozpore so zákonom. To musí mať mieru. Ono aj ten trest v živote človeka má svoj význam, má svoj zmysel. Oslobodzuje to človeka, lebo veľakrát tou výčitkou svedomia, ktorá ho sprevádza jeho životom, tak v podstate aj prijíma tú skutočnosť, že spoločnosť isté delikty trestá. Ono tuná keď by sme teraz hovorili, že všetci policajti sú zlí a všetci Rómovia sú zlí, tak ako ste tu niektorí naznačili, tak to naozaj nemôžeme tak urobiť. Ale ak by sme možno chceli to tak deliť, tak sú ľudia dobrí a zlí. Najlepšie by bolo ľudí nedeliť na takýchto ľudí, lebo každý človek má ľudskú dôstojnosť a každý človek si zaslúži túto ľudskú dôstojnosť. Veľakrát pri páchaní toho násilia obeťou je ako ten násilník, tak aj tá obeť. Vždycky obidvaja sa stávajú zároveň týmito obeťami. Samozrejme, to, čo sa stalo v Nitre nie tak dávno, a tie útoky, ktoré tam boli, a tú agresivitu, treba to naozaj potrestať. Treba to potrestať tak, aby sa to neopakovalo. A jednoducho nemôže tu byť žiadna rasová motivácia, lebo veľakrát ani to nemá zmysel. A jednoducho sú ľudia, ktorí sú agresívni. Ak sú takí ľudia v našej spoločnosti, jednoducho treba ich izolovať, treba ich potrestať, vždycky, to je jedno, na ktorom tábore sú. Ja môžem za seba povedať aj takú vec, som tiež aj z oblasti, kde je vysoký počet Rómov. A môžem povedať zodpovedne, že aj medzi tými Rómami sú rovnako dobrí, čestní, charakterní ľudia, poctiví, ktorí sa usilujú o konanie dobra, ale sú aj takí, ktorí páchajú kriminalitu. Aby to zase nebolo tak pri tých zásahoch, keď polícia zasahuje, no tak budeme v bielych rukavičkách konať, lebo sú to Rómovia? Nemôže to tak byť. Bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo Nerómovia, jednoducho ak robia zle, polícia je na to, aby zasahovala, ale v duchu toho sloganu, ktorý majú napísaný policajti na svojich autách, neviem, či majú to aj inde napísané, „pomáhať a chrániť“. To je hlboká myšlienka. Pomáhať druhým, tu sme mali včera v podstate tie dobrovoľnícke hasičské zbory, a zároveň aj ich chrániť, to je úlohou polície. Ja keď sa obrátim na políciu aj s akoukoľvek inou pomocou, a to môžem sa ocitnúť v cudzom meste, v ktorom sa neviem zorientovať, a obrátim sa s tým na toho policajta, tak mám to očakávanie, že mi pomôže. Dokonca keď sa aj pomýlim a som šofér a vojdem do nesprávnej tej uličky a proste je tam jednosmerka alebo čosi také, myslím si, že v tej ľudskej rovine aj ten policajt ak je normálny, tak to zakceptuje. Je iné, ak ja som v prostredí, ktoré poznám, a je to domáce prostredie, a zámerne zneužijem takúto vec a vojdem do toho zákazu. Samozrejme, potom nasleduje ten trest. Ale pri tej polícii, keď je to „pomáhať a chrániť", tak v podstate aj tá forma ústneho napomenutia je spôsob, ktorý v podstate môže policajt využiť pri tejto chvíli. Ono je to veľakrát asi ako so svetlom. Svetlo dobrá gazdiná alebo gazda tak nestrčí pod mericu alebo nestrčí pod posteľ. Svetlo je to, ktoré dáva jasno v tej miestnosti. A keď úplne zhasne to svetlo, či už tá lampa alebo to svietidlo v dnešnej dobe, to je tá žiarovka, tak nastáva aj v tej rodine ticho, veľakrát aj ten strach. A stačí zapáliť jednu malú sviečočku, aj celá rodina sa zhŕkne okolo toho malého svetielka. Štát a predstavitelia štátu, to sme aj my a rovnako aj ministri a vláda, majú byť tým svetielkom. Majú vnášať tu to svetlo, svetlo poznania a naozaj byť spravodliví, spravodlivý je byť, hovorím, dobrý otec. Ten je taký, ktorý aj svoje deti potrestá. Nie za všetko ich chváli a všetko im toleruje. Ale ak robíš čosi zlé, tak nasleduje trest.
Tej polícii sa trošku dotknem tiež, lebo aj ja mám s ňou skúsenosť takisto aj pozitívnu, aj negatívnu. A včera to tuná bolo povedané, že pri tých zásahoch má to byť snímané cez tie kamery, kamerový systém, ktorý by mali na tých prilbách, aby tí policajti zasahovali a bolo to všetko zdokumentované, aby nezneužívali svoje právomoci. No mám skúsenosť aj takú, že medzi policajtmi sú aj takíto ľudia, ktorí zneužívajú svoje právomoci, hrubým spôsobom. Zažili sme to aj my, aj ja, na vlastnej koži, či to bolo na ceste pri, dá sa povedať, takej šikane, keď policajti si neoprávnene čosi vyžadovali. Človek keď spácha ten dopravný priestupok alebo urobí ten priestupok, tak, prosím, nasleduje tuná to priznanie. Ale naozaj nemusíte mať to vedomie cez to všetko, že ho spáchate. Ale toto bol prípad, pri ktorom som si ešte uvedomil, že som neurobil žiaden dopravný priestupok, a cez to všetko som bol šikanovaný.
Jednu skúsenosť chcem tak spomenúť. Nebudem ju bližšie uvádzať. Ale ten kamerový systém bol navrhovaný na tých prilbách policajtov pri tých jednotlivých zásahoch, ktoré tuná sú, a mali sme to opakovane, a potom sa vedie polemika, či sú alebo nie sú primerané, a ja ešte by som navrhoval jeden kamerový systém a ďalšiu vec, pán minister tuná nie je, a by to mohlo byť aj hodné zamyslenia, rovnako polícia a vyšetrovatelia keď vedú ten vyšetrovateľský proces, aby aj to bolo natáčané na kameru. Mal som informácie také, keď sa páchalo násilie na tých ľuďoch, ktorí boli vyšetrovaní, zo strany polície, či to boli už verbálne útoky, psychický nátlak alebo dokonca fyzický kontakt. Ja teraz nechcem podľa toho posúdiť, že polícia je teraz všetka taká, určite nie, lebo bol som v situáciách takých, keď naozaj polícia bola práve tá, ktorá mi pomohla, veľmi aktívne. A som im za to veľmi vďačný.
Tuná, samozrejme, je viac emócií a do všetkého sa vnáša politika, učím sa to aj ja už pochopiť, takmer po dvoch rokoch v Národnej rade. A niekedy človek žasne, že aj téma, ktorá je, by som povedal, veľakrát taká čistá, nadpolitická, sa spolitizuje. To je zase vec, ktorá mne sa osobne nepáči, keď spolitizúvame veci a neriešime ten skutkový problém alebo ten skutočný problém. Tradícia verejného ochrancu ľudských práv, ombudsmana, je tuná vyše tristoročná. Aj za tých 300 rokov aj v iných krajinách Európy určite tí ombudsmani sa dostali do konfliktu so svojím panovníkom, lebo oni na jednej strane ochraňovali tie ľudské práva a zase panovník chránil zase svoju krajinu a zas mal iný pohľad na to. To, že dochádza aj tuná k výmene názorov a možno takému sa zaiskreniu, dovolil by som si povedať, je len čosi prirodzené.
Na záver spomeniem len takú krátku príhodu, ktorej som bol svedkom. Zvyknem cestovať vlakom, keď cestujem z parlamentu, nie stále, ale raz za čas. A bola to už neskorá hodina, keď som sedel vo vlaku, takom už lokálnom, osobnom vlaku, a v Huncovciach vystupovala, postavila sa skupina Rómov predtým, než sme vošli na tú zastávku, a nastal veľký hluk vo vlaku, krik, lomoz a odrazu tí Rómovia vyskočili von. Do toho za tým dievča vyskočilo. A teraz aj patričné sprievodné, verbálne prejavy tam boli. Potom taká rozčúlená sa vrátila, musím povedať, aj nadávala. Teda som sa jej pýtal, čo sa stalo, pričom ona povedala, že tí Rómovia jej ukradli ruksak, že cestuje zo školy domov a oni jej ukradli ruksak. A pýtal som sa je: „Máš ten ruksak?“ Ona povedala, že áno, že im ho vytrhla. Ja som bol vtedy tak skutočne rozrušený a tak zároveň nahnevaný, ja som bol v stave, že zastavím aj ten vlak a zavolám políciu, jednoducho aby sa tento problém riešil. Takže zase sú tie skúsenosti rôzne. A sú aj Rómovia takí, ktorí vám oveľa ochotnejšie a skôr dokážu pomôcť ako možno majoritná skupina ľudí, ktorá tuná je. Ale aby sme tak nechodili aj okolo tejto národnosti teraz, že sú to Rómovia, v bielych rukaviciach a teraz sa báli zasiahnuť, keď robia zle, poviem, každý občan tejto republiky je povinný sa podriadiť Ústave Slovenskej republiky a zákonom tejto našej krajiny. A pre toho, kto to nerešpektuje, jednoducho nasleduje trest. Ale to platí pre nás všetkých, rovnako ako pre poslancov Národnej rady, tak aj pre prezidenta alebo vládu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
