Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.
Ja som ten zákon, v podstate tak nepriamo dotkol som sa ho toho týždňa v rozprave a on má naozaj veľký vplyv. S kolegom Dodom Hlinom musím súhlasiť, že naozaj má dopad na podnikateľské prostredie, pán minister. Myslím si, že mali by to vaši kolegovia úradníci...
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.
Ja som ten zákon, v podstate tak nepriamo dotkol som sa ho toho týždňa v rozprave a on má naozaj veľký vplyv. S kolegom Dodom Hlinom musím súhlasiť, že naozaj má dopad na podnikateľské prostredie, pán minister. Myslím si, že mali by to vaši kolegovia úradníci prehodnotiť, lebo to neutrálne, že nemá ani pozitívny, ani negatívny, buď má pozitívny, alebo negatívny, myslím si, že toto je tak závažný zákon, ak by nemal, tak dovolím si tak povedať, že by tým pádom ten návrh zákona nebol tak dobrý, a on má mať pozitívny dopad. Vtedy je to dobrý zákon, ktorý sa tuná predkladá, tak toľko si len dovolím na úvod povedať, čo hovoril tuná Dodo. Ja si myslím, že naozaj to označenie v tom druhom čítaní, aby bolo teda, podľa možnosti to pozitívne, s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie.
Tie spomínané paradajky, tak tiež ich spomeniem tuná tak v úvode, lebo ma to takisto napadlo. Toho by som sa veľmi tak neobával, že ktosi konkuruje nejakými paradajkami vedľa cesty a predáva ich z Metra. Tie by som zbadal z auta, keby som išiel len okoloidúci a by som si to hneď všimol, že sú to paradajky z Metra, lebo keď sa cez tú paradajku pozriete, tak je priesvitná, je priesvitná. A tá paradajka, ktorá je vypestovaná hospodárom a keby už aj na balkóne bola vypestovaná, je oveľa zdravšia, oveľa lepšia. Práve paradajky sú tie, na ktorých sa tiež robia tie geneticky, ako je medzi, geneticky modifikované osivá a paradajky sú jedny z nich. A sú veľmi, na americkom trhu sú, neodporúčal by som to nikomu ani kupovať, ani jesť. To je geneticky modifikované, určite nie. Ale tú paradajku, ktorú si zaseješ ty doma, veď tu sú už absurdné veci, ktoré tuná prichádzajú a zhodou okolností aj z Európskej únie, že by ja som teda ešte pýtal si nejaké povolenie alebo aké osivá ja používam v záhradke, s tým nemôžem súhlasiť. Dúfam, že to tuná nepríde do Národnej rady, lebo to by bolo niečo, čo by bolo úplne hrozné. Ak je pestovateľ a má záľubu v tom, nech si vypestuje aj semiačko, aj tú plodinu a nech si to predáva. S kolegom Sulíkom tiež súhlasím v tom zmysle, že dať taký voľnejší priebeh tomuto predaju.
A ten predaj z dvora. To je, pán minister, ten rozvoj, ktorý by mohol byť eventuálnym práve aj na vidieku. Tu, keď som si pozrel tú dôvodovú správu a keď som si to pozorne prečítal, to povolenie na zriadenie trhového miesta môže vydať len obec. Spresňuje alebo ním sa napr. "spresňuje alebo mení sa napríklad predaj húb, potravín a lesných plodov a niektorých hračiek, rozsah ambulantného predaja a povinnosť používania registračnej pokladne". No ja som sa tak usmial v duchu pri tomto, pán minister, ja vás pozývam, keď bude naozaj jeseň, resp. keď bude august a v júli, aby ste sa previezli cestou zo Spišskej Belej, resp. z Kežmarku, tá cesta sa hovorí, že smerom na Šarpanec, na Tatranskú Kotlinu, smerom do Tatier, uvidíte tam tých predavačov. Je tam neďaleká obec Rakúsy, Rómovia, poznám aj starostu tejto obce. Ja si dovolím povedať, že ani tento starosta, pán minister, ale ani vy neurobíte s tým poriadok a neviem si to predstaviť, že by títo zberatelia lesných plodov, lebo tam sa predávajú brusnice. Keď je september, tak sú to brusnice, keď je august, niekedy už koncom júla, tak sú to borovky, to sú čučoriedky, po našom sa hovoria borovky. A ja tak tých Rómov veľakrát tak zahliadnem tam vedľa tej cesty, oni to v tých vedierkach majú nazbierané a ukazujú tie huby, ja to viem aj z toho auta rozlíšiť, že teda aké huby majú, že či sú to dubáky, brezáky, lišovky, to sú kuriatka, alebo rýdziky, prevažne tieto druhy húb tam predávajú. Ja osobne by som mal trošku aj problém si kúpiť takého huby, keď by som nemal istotu, že ich viem identifikovať.
Áno, je to možné riziko pri tomto druhu zbierania lesného plodu, ako sú huby. Myslím si, že môže to byť veľký problém, lebo ak by sme poškodili nejaké zdravie nejakého občana, resp. že by sa otrávil a následkom tejto otravy zomrel, tak to by bola veľká tragédia. Ale dovolím si povedať, že toto je veľmi komplikované, keď sme to tuná dva dni dozadu čosi na adresu Rómov ako si dovolili povedať, tak sme boli označovaní za rasistov a podobne.
Myslím si, že neni to tak, tak jak na jednej, na druhej strane sa to preháňalo s tým rasizmom, nesúhlasím s tým. Ak je tu takýto problém, ktorý sa dotýka aj trebárs aj tejto komunity rómskej, treba o ňom hovoriť a veľmi otvorene. Aj toto je jedna z vecí, ktorá, paradoxne, je tuná predkladaná, tuná o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Spomeniem len takýto príklad, teraz už sa otvorili tie hranice, človek sa dostane aj vonku, čo je dobré a ako sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, teda aj zažiť, ako dvakrát počuť, alebo stokrát počuť.
Spomínam si na jednu udalosť, keď sme boli v Taliansku, je to asi tri alebo štyri roky dozadu, bolo to presne vtedy, keď bolo výročie v Taliansku, mesto Turín. Raz v prírode za dvadsaťpäť rokov vystavuje na verejnosti turínske plátno, ktorí ste o ňom počuli, nebudem to bližšie hovoriť, kto by ste mali záujem, tak to môžem voľne v lavici potom spomenúť, o tom turínskom plátne, ale nechcem hovoriť o tejto udalosti, ktorá je, samozrejme, aj pre to Taliansko veľmi významná, aj pre celý svet. My sme boli tiež ako účastníkmi tejto púte, takej samostatnej, rodinnej, individuálnej, ten kľukatiaci sa rad, ktorý sa tam vytvoril cez taký park, mal hádam dva kilometre. Ale chcem spomenúť jednu udalosť, ktorú som mal možnosť ako zažiť v tomto meste a keď v ranných hodinách sme prechádzali centrom tohto mesta, tak na jednom nádhernom námestí tak bol trh. Bol to trh potravín rôznych druhov. Prevažne to bola zelenina, ovocie a pod. a keď sme popoludní išli tým istým námestím a tým istým centrom, tak už to všetko tak ramovali, upratovali, zametali. A to chcem podotknúť, že to trhové miesto, pán minister, aby malo aj svoju úroveň. Tam napr. boli, bola dlažba, kamenná dlažba, ale tam boli také liatinové príklopy, kde sa to zdvihlo, pripojili sa elektricky, jednoducho tie šiatre sa mohli rozložiť a bolo to na námestí. Bolo to také účelné využívanie. Toto mi stále chýba, pán minister, tuná na Slovensku. Ja si to viem predstaviť, že by to bolo aj v Bratislave, keď Turín to môže mať, určite to môže mať aj Bratislava. Či v Chorvátsku, ale aj v iných mestách európskych som to mal možnosť ako zažiť, vôbec sa za to nehanbia.
A jedna z vecí, ktorú som chcel a chcem ju veľmi ako, pán minister, podporiť, a to by boli tí drobní hospodáriaci roľníci. Tie naše klasické družstvá, však česť výnimkám, česť výnimkám. Máme tuná Mariana Záhumenského, tuná ho kolega spomínal, že aký je šikovný a schopný podnikateľ. Keď ma raz pozve, rád sa pôjdem pozrieť na to jeho hospodárstvo. Ale teda práve tých drobných pestovateľov, chovateľov a možno producentov či ovocia, alebo zeleniny podporovať, ale vytvárať aj tie kvalitné miesta. Samozrejme, aj tá kontrola, pán minister, je veľmi dôležitá, ale aby zase neboli tie sankcie a pokuty také, že ktosi predáva tie paradajky, keď už sme mali tuná tento príklad alebo ovocie - broskyne, hrušky alebo jablká - a že by tá sankcia a postih bol taký veľký. Aj ten pôvod o tom pestovaní, ja by som možno tiež taký striktný až nebol. Ak by niekto na tom trhu predával výrobky sprostredkovane alebo na tom trhovom mieste sprostredkovane, trebárs že to nakúpi z toho Metra alebo od nejakého kúpi od pestovateľa a predáva to na tom trhovom mieste alebo na tom verejnom mieste, ja na tom nič nevidím. Naozaj je to konkurenčné prostredie, kde by som nechával väčšiu slobodnú ruku. Ale vytvárať tie podmienky na ten predaj aj domácich našich produktov, to je veľmi dôležité.
Tie paradajky mi tak chodia teraz, sme ich toľkokrát ohýnali, ale ono sa to tak posúva, že v Snine či sa pestujú paradajky alebo takto. Alebo to Španielsko, ktoré je spomínané. To je veľký omyl, dovolím si povedať. Paradajky perfektné a kvalitné sa pestujú tu u nás na Slovensku, dokonca pod Tatrami. Čo kedysi sme pestovali paradajky v skleníkoch, dnes mi tie isté paradajky, ktoré museli byť v skleníku a ojedinele sa pestovali, dnes ich môžte dopestovať vonku na svojej vlastnej záhrade. To nemusí byť zrovna balkón. Hoci sú aj špeciálne odrody také, ktoré jednoducho vám budú rodiť aj v tom črepníku. Toto neni, toto nevnímam ako problém. To skôr, skôr ja narážam k tomu, aby to neboli paradajky zo Španielska alebo z Holandska alebo odkiaľkoľvek, ale aby to bola predovšetkým paradajka, teda ten produkt vyrobený tu u nás na Slovensku a treba preto vytvárať podmienky jednak na ich produktivitu, to môže byť aj tá živočíšna výroba a predaj výrobkov z mäsa, alebo sú to vajíčka, hydina a tak podobne a vytvárať podmienky na to, aby tí naši pestovatelia a chovatelia mali podmienky, ako svoje produkty predávať a čo najjednoduchšie, najmenej komplikovanejšie.
Možno, ja teraz tak poviem a to tak, prepáčte mi, ak to tak trošku prestrelím, ale tie registračné pokladne niekedy sú tak zaťažujúce a taký ten drobný predaj, hej, keď si, ja neviem, položí ten stôl nejaký súkromník pred tú záhradu v lete, je to vidieť a tuná zvlášť na dolniakoch, a predáva to ovocie. No myslím si, že tam by sa to asi ani tá registračná pokladňa nemusí byť. No to je vlastne predaj jeho produktu z jeho vlastnej záhrady. Ja teda tým som chcel len to naznačiť a povedať, že v podstate zjednodušiť ten spôsob toho predaja, aby tí ľudia sa zamýšľali nad tým, aj nad takou skutočnosťou, že jednoducho oplatí sa mu pracovať. To nie je len oplatí sa mi byť zamestnaným a mať zamestnanie, mať pracovnoprávny vzťah, ale oplatí sa mi pracovať. A oplatí sa mi pracovať na svojej vlastnej roli a dorobiť chlieb, dorobiť taký kvalitný chlieb a taký perfektný ten chlieb, ktorý bude konkurovať tým takzvaným čerstvým pekárenským výrobkom a pol roka staré cestá sú to, ktoré sa len upečú v tých hypermarketoch narýchlo a chrumká to. Ale mať naozaj dobrý chlebík upečený na drevenom uhlí a dorobený z našej pšenice, z našich produktov.
Pán minister, poprosím vás ešte, no ak teda by ste sa nad touto vecou zamysleli a do toho druhého čítania naozaj aby ten, ten váš návrh zákona mal pozitívny dopad na to podnikateľské prostredie a nezastal kdesi uprostred ako neutrálny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
