Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, no ja tak možno trošku budem mať taký iný pohľad, ako mali kolegovia tuná predo mnou. A mi to odpusťte, ale nebudem až taký nadšený možno z tohto návrhu zákona, lebo keď som tak vychádzal z tej skutočnosti, ako Janka Žitňanská tuná hovorí, že to je Balíček pre šťastnejšie rodiny. Ono to znie tak ako veľmi super a ja by som sa tak veľmi tešil, ale nemyslím si, že toto by bola jedna z tých ciest. Častokrát, čo sa stáva v dnešných rodinách - rodičia, my sme tí, ktorí sa zbavujeme výchovy a povinnosti starať sa o tie deti. Samozrejme, myslí sa tu aj zladenie toho pracovného procesu a to vyťaženie. Naozaj dnešná doba je veľmi uponáhľaná a nápor jednak na tie rodiny je veľmi silný, aj ten tlak a z luftu sa naozaj nedá žiť. To, samozrejme, nie. Ale veľmi častým zjavom je aj to, že v rodinách a pri výchove my otcovia - a hovorím to aj ja za seba - sme veľakrát tí, ktorí absentujeme v tej výchove a akoby sme sa zriekali tej našej výchovy vo vzťahu k našim deťom. Dovolím si povedať, že naše deti stoja o túto výchovu, rovnako o výchovu matky aj otca. Ale častým javom je v dnešnej dobe to, však len zabezpečiť tú rodinu hmotne, doniesť peniaze, a už v podstate tie deti nech si robia, čo chcú. Myslím si, je to taký problém, ktorý tuná na Slovensku naozaj sa objavuje. Ako Fínsko, keď je predkladaná ako vzor, a tá starostlivosť 7 dní v týždni. Tak ako to som dával pozor v tom úvode toho slova, že to dokážu zabezpečiť. Ja sa pýtam, čo budú robiť rodičia. Pôjdu na dovolenku? Pôjdu preč? Dovolenku majú tráviť s deťmi. Ja viem, že veľakrát to není ľahké a není to jednoduché a niekedy, by som povedal, v úvodzovkách poviem, až otravné niekedy, tak je to ťažké zvládať tú výchovu v tej rodine, keď je viacero tých detí. Ale práve tá, ten spôsob trávenia voľného času mal by byť spolu, spolu aj s deťmi.
Sedem dní v týždni starostlivosť zabezpečená. Áno, dnešná doba je taká, že sú zamestnania, práce, a to máme tie hypermarkety, ktoré fungujú sedem dní v týždni. Ale zamyslime sa nad, trošku sa pozrime z iného uhľa pohľadu. Odbúrajme túto prácu napríklad v nedeľu, aby tá matka, otec, minimálne tá rodina trávila ten čas aspoň v nedeľu, aby tá rodina komplexne bola spolu. A nie vytvárať možno tuná zase tie detské skupiny, aby ešte aj v nedeľu tie deti šli medzi tie detské skupiny. Má byť aj chvíľa, má byť aj čas, kedy tá rodina je spolu. Ja som za to, aby bola spolu a podľa možností čo najviac. Čo sa týka toho vzdelania a starostlivosti možno tých, poviem, tých opatrovateľov alebo, nechcem povedať, pedagógov, lebo to sme hovorili, že nemusia byť to zrovna pedagógovia, s tým, tam by som problém nevidel, lebo mnohí rodičia nemáme zdravotnícke vzdelanie, nemáme medicínske vzdelanie, nemáme sociálne vzdelanie, nemáme pedagogické vzdelanie a cez to všetko Boh ti zveruje do starostlivosti deti, o ktoré sa musíš starať, hej. A jednoducho je to tak. Tuto by som nejaký problém veľký nevidel.
Ale napríklad tu je ten § 16, sankcie: "Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poskytuje službu v rozpore s § 4 bez oprávnenia." No, je to také. Ja to otváram ako taký problém, lebo teraz možno doposiaľ fungovala taká tá susedská pomoc, kedy tie možno matky alebo tie rodiny si vzájomne vypomohli v tej službe a starostlivosti. A teraz, ak by ma niekto..., neplatili si. (Reakcia z pléna.) No, aha, že sa toho nebude týkať. Aha, že to by bola len platená služba, hej, ale tak, aby tam nevznikol ako takto problém. Ale mám to tuná vysvetlené, hej, že keď by to bolo teda v tomto smere, tak je to vyriešené.
No a potom ešte tak na záver tu len by som chcel spomenúť to, ja napríklad nie som zástancom tej povinnej školskej, predškolskej teda dochádzky, aby bola povinná. Ja som na tom a zastanem sa toho. Ja si viem aj predstaviť to, že dieťa ako šesťročné a rovno nastupuje z rodiny do školy a nezavádzal by som nijakú povinnú školskú dochádzku. Mala by to byť predovšetkým slobodná voľba rodičov, ale predovšetkým aj ich právo, hej, právo vychovávať deti. Ja som taký možno konzervatívny v tom a staromódny v tom pohľade na výchovu ako detí, ale najlepšie je pre to dieťa, si myslím, že čo najdlhšie je doma a vychovávané je práve, práve svojimi vlastnými rodičmi. Ten proces tej socializácie je, dovolím si povedať, najlepší, ak prechádza v kruhu tých najbližších, v kruhu svojich rodičov, aj keď ten širší kontext socializácie nevylučujem, pretože človek je tvorom sociálnym a sa stretáva či so svojimi rovesníkmi, priateľmi a kamarátmi.
Tuná ešte jedna vec, ktorú som chcel ešte spomenúť, to je tá prevencia sociálnej izolácie ako rodičov. No ono niekedy sa stáva taká tá skutočnosť, že tá matka, keď je opakovane možno na rodičovskom, na tej materskej a má tie deti za sebou, tak áno, do istej miery akoby dochádzalo k takej tej sociálnej izolácii, ale myslím si, že tam, kde sú tie rodiny a v tom širšom kontexte tie rodinné väzby fungujú, kde prichádzajú v podstate tí starí rodičia, do toho sa zapájajú strýkovia a tety, nemyslím si, že takáto hrozba tej sociálnej izolácie pre takýchto rodičov by tuná hrozila. No a potom už len celkom na koniec, že ten pohľad, to som si takú poznámku urobil, že ekonomika získava. Tak to je, áno, to môže byť taký ten jeden pohľad, ale nemusí to tak celkom byť, lebo ak by neboli to dieťa alebo tie deti, ktoré nie sú ako vychované ako dobre, tak veľakrát môžu byť problémom pre tú spoločnosť, teda tá investícia do výchovy je vždycky tou najlepšou, ktorá len môže byť.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len ešte niekoľko slov. No, prepáčte mi to, že to trošku som ešte tak natiahol, tak komunikačný šum tuná vznikol. (Povedané so smiechom.) Boli by sme však zahlasovali, no ale ja som pochopil, že predkladateľka ešte chcela tiež vystúpiť v tom záverečnom slove, tak mi to prepáčte, ale ja som nestihol v tej faktickej poznámke na kolegov ako reagovať a kolegyňa, keď tu spomenula mobilné hospice detské a Plamienok, ktorý tuná na Slovensku funguje, resp. povedal by som, ani nie na Slovensku, ale on funguje len v Bratislave, on nefunguje na Slovensku, ale len v Bratislave. Celé Slovensko má len jeden mobilný detský hospic, a ten je práve v Bratislave.
Samozrejme, ja sa zhodujem ako s tou skutočnosťou, a to vo všeobecnosti platí, pokiaľ je to ako len trochu možné... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás, naozaj veľmi to ruší! Pán poslanec chce mať záverečné slovo, tak nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Mňa to neruší, pani podpredsedníčka, ja to prežijem, tak to sme takí, to je taký normálny ruch pracovný, takže spokojne.
No, že chcem povedať takúto skutočnosť, pokiaľ je to čo len trochu možné tak, aby ten pacient bol v tej domácej starostlivosti, domácej zdravotnej starostlivosti, a ideálom je to, keď ten lekár, zdravotná sestra prichádza domov. Zvlášť je to u zomierajúcich ľudí a najcitlivejšia téma alebo najcitlivejšia problematika je práve, ak sú zomierajúce deti. To je veľmi ťažké. Ono je to ťažké veľmi nie pre toho samotného pacienta a pre to dieťa, aj keď nechcem to tak zľahčovať, lebo mať nevyliečiteľnú chorobu, ale deti, tak zo skúsenosti môžem povedať, že oveľa lepšie psychicky znášajú tú skutočnosť, a to identifikovanie sa s tým, s tou nevyliečiteľnou chorobou ako my, rodičia a dospelí, ktorí poskytujeme im túto službu. Deti sú oveľa lepšie ako na tom. Takže len toľko som chcel na tú kolegynku Luciu reagovať, že áno, tie mobilné hospice majú svoj význam a robia tú, to spoločné dobro, avšak, avšak veľakrát to, no v podstate ten dosah, že mali, to som chcel povedať...
Keď ešte ten príklad tak zdôrazním, a veľmi častým javom je v tej našej regionálnej spádovej oblasti, kde máme tie rómske komunity, tak tu nie je tá cesta a je problém možno tuná v Bratislave, keby ten lekár prichádzal len v rámci mesta, do tej domácej starostlivosti, ale tuná častokrát ten lekár musí sadať do toho auta a ísť do susednej obce alebo susedných obcí, lebo tam sú spádové obce, ktoré má vo svojom, vo svojom obvode, a to nie je jednoduché. Vykonať takú návštevu, to môže trvať aj dve hodiny, dve hodiny času, ktorý potrebuje ten lekár, aby vykonal tú domácu zdravotnú starostlivosť. Potom nezanedbateľná vec je tou skutočnosťou, že ten lekár v rámci psychohygieny potrebuje mať aj naozaj aj priestor na ten oddych. Ak by sme toto naozaj schválili a zaviedli, neviem si to dostatočne predstaviť, lebo by odambuloval tých 8 hodín na svojom pracovisku, a potom byť ešte do rána k dispozícii ľuďom. Myslím si, že toto je dostatočne zabezpečená tá zdravotná starostlivosť. Môj názor je taký, nevnucujem ho nikomu, ale podľa toho, že kde, v akých regiónoch a v akých mestách, ale napr. u nás v okrese Kežmarok je to tak, že cez týždeň je tá služba pediatrov zabezpečovaná každý deň do deviatej večer a od deviatej do rána je táto služba zabezpečená na detskom oddelení. Teda tá starostlivosť je v podstate o tie deti aj zvonku nonstop.
No, tú rómsku komunitu nechcem toľko ohýbať, ale skutočne veľmi častým javom je a frflú na to aj samotní záchrancovia, aj samotní lekári a zdravotníci, že práve Rómovia veľmi často a častokrát RZP-čku používajú ako taxík, lebo sa potrebujú z tej obce doviezť do toho mesta, no a potom ešte si robia nároky, že ako je možné, že nemajú spiatočný lístok naspäť. Ja len toľko ešte k tomu by som chcel dodať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som stiahnuť náš návrh s pánom poslancom Hraškom, tlač 790.

Ďakujem za slovo. Pán profesor Osuský, tú dermatológiu keď tak spomenul, tak to mi to pripomenulo aj takú tú skutočnosť a to veľmi často sa na to zabúda a možno práve vo veľkých mestách, ako je Bratislava, a možno tuná títo lekári, pediatri, vôbec sa nestretávajú s takou skutočnosťou a to je napríklad kožné ochorenie, to je svrab. U nás na východnom Slovensku ešte stále toto ochorenie je, vyskytuje sa, nechcem povedať, že je bežné, ale je časté. Stáva sa to a aj to nie je len v rómskych komunitách, ale tam, samozrejme, najviac. To len toľko som chcel k tomu dať a..., dodať a chcem ešte povedať snáď takúto vec a takú skutočnosť, že ak by ten lekár, ja si to ani neviem predstaviť, že počas ambulancie, keď ten lekár má sa starať o tých pacientov, ktorí sú v tej preplnenej, Janka, čakárni, a teraz by zavolala matka, ktorá by mala tú požiadavku, a aby práve ten lekár prišiel k jej dieťaťu, to je neoprávnená požiadavka. Je to neoprávnená požiadavka a ten problém sa nerieši a nezjednodušuje. Samozrejme, pre tú jednu individuálnu matku v danej chvíli áno. Ale čo tie ďalšie matky alebo možno otcovia, ktorí sú v tej čakárni s ďalšími deťmi, a oni musia jednoducho čakať. Takže počas ambulancie, ktorá je, a ten lekár má tam tú 8-hodinovú časovo limitovanú tú kvótu, v podstate on má byť k dispozícii predovšetkým, k dispozícii tým samotným pacientom, ktorých tam má. Samozrejme, lekári pre deti a dorast majú aj návštevné služby, ale to majú zvlášť vypísané, kedy oni prichádzajú do týchto rodín. Novorodenec keď sa narodí, tak lekár, pediater, okamžite ide na túto návštevu. To ani nemusí byť v zákone. U nás to stále tak funguje, že títo lekári tam navštevujú a to je automatické do tretieho mesiaca, že navštívia, ale nestihnem to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcem vystúpiť v rámci rozpravy. Ak niekto bude mať iný teda názor ako ja, tak budem rád, ak budú teda reakcie.
Chcel som doceniť to, že je tu tento návrh zákona, avšak mám tuná výhradu. Mám tuná výhradu a to je hneď v tom prvom bode. To je tak, navrhovateľka veľmi pekne to tuná odprezentovala a urobila aj takú poznámku, že návšteva v domácom prostredí toho lekára, že lekári to urobia veľmi radi. (Reakcia z pléna.) No ak to budú mať zaplatené. (Povedané so smiechom.)
Ja si myslím, že lekár bez ohľadu aj na to, že či teda by to mal alebo nemal zaplatené, tak má hľadieť prioritne na to zdravie toho dieťaťa a toho pacienta. Samozrejme, aby to nerobil, hej, zadarmo. Ono zadarmo nie je nič, takže patrí mu aj tá odmena. Ale to nemôže byť prioritou.
Ale nie o tom som chcel hovoriť. Ale ja si dovolím povedať, že v našom regióne východného Slovenska to nebudú robiť lekári pediatri radi. Dôvod obyčajný, prozaický. Obávam sa jednej veci - a to teraz, aby ste ma nepovažovali za človeka, ktorý bude teraz niekoho diskriminovať - ale my máme veľmi silné populácie Rómov v spádových obciach. A kým Rómovia doposiaľ RZP-čky využívali ako taxíky, do spádového mesta okresného mali jednosmerný lístok, teraz budú mať obojsmerný lístok, hej? Jednoducho, ten lekár bude takpovediac akoby na roztrhanie a bude sa zneužívať táto služba. Neviem si predstaviť tiež lekára, ako by strávil možno ten večer alebo tú noc, keď mu skončí denná zmena, a jednoducho mal by potom nejaký ten telefonát, že jednoducho je nejaký problém ako s týmto dieťaťom, či už by to bola teplota alebo proste nejaké tieto veci.
Veľakrát rodičia sa správajú dosť nezodpovedne, ja by som povedal, nie všetci, ale mnohé prípady sú také, kedy v podstate sa obávam, že budú zneužívať túto službu a budú zneužívať týchto lekárov, ktorí budú musieť behať, takpovediac byť k dispozícii takmer nonstop pre tieto rodiny.
Musím povedať aj takú osobnú skúsenosť, kedy lekári vykonávajúci služby, sú to pediatri, veľakrát tie služby, ktoré sú celodenné, či v sobotu, alebo v nedeľu, tak mnoho rodičov prichádza do týchto ambulancií a veľakrát naozaj s triviálnymi vecami, ktoré by mohli poriešiť samotní rodičia aj doma.
Aj samotná horúčka, ktorá tu bola ako spomínaná, dá sa eliminovať a dá sa riešiť aj doma, či už podaním protizápalových, protihorúčkových liekov, alebo zábalmi, studenými zábalmi, a túto horúčku znížiť. Keď lekár sa opýta takej matky, že či toto urobila, tie základné ako úkony, no tak pozerá veľakrát veľmi udivene na toho lekára, že čo asi tak ten lekár od nej chce a čo sa pýta.
Ja sa obávam tuná jednej veci, ku ktorej môže dôjsť práve v tejto oblasti, kedy ten lekár v podstate naozaj nebude mať odpočinok a bude musieť takpovediac byť stále k dispozícii v tom svojom obvode tým samotným pacientom.
Myslím si, že naša spoločnosť ešte stále nie je na to zrelá, aby sme takúto službu zaviedli ako povinnosť. Ak by navrhovatelia tento prvý bod vyňali a dali ho mimo, tak ja podporím tento návrh zákona, ale ináč nebudem môcť práve kvôli tomuto bodu, ktorý je v tomto návrhu, a on znie, ten § 3: "Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza aj ambulantná zdravotná starostlivosť v domácom prostredí pre dieťa do dovŕšenia 11. roku veku vrátane úhrady dopravy pre lekára do a z domácnosti dieťaťa."
Ono to znie veľmi pekne, veľmi krásne, že tam v podstate aj tá úhrada aj dopravy, aj samotných tých úkonov. A potom tá ďalšia vec, to je, vynechám jednu vetu:
"O nutnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí rozhoduje všeobecný lekár pre deti a dorast na základe posúdenia príznakov ochorenia dieťaťa, pričom o rozhodnutí aj príznakov chorého dieťaťa vykoná záznam do zdravotnej dokumentácie."
Ak by to bolo na telefón, neviem si to dostatočne predstaviť, ako by tento všeobecný lekár pre deti a dorast rozhodol a posúdil a posúdil. Tie príznaky predovšetkým ten lekár musí osobne ako posúdiť, nie na základe nejakého telefonického rozhovoru a môže to byť veľmi mylné a veľmi zavádzajúce. A potom ak by sa naozaj aj čosi stalo a došlo k nejakej tej udalosti a teraz ten lekár by nekonal na základe možno takéhoto podnetu, tak mohol by sa ten lekár pediater alebo lekár pre deti a dorast dostať do veľkých problémov. Potom ďalšia vec je taká, vykonať záznam do tej zdravotnej dokumentácie. No tak ten lekár, keď už je doma po celodennej službe, teda práci, nie službe, ale práci, ktorú má ako bežne ako cez týždeň, tak zdravotnú dokumentáciu žiaden z lekárov nemá doma, pokiaľ nie je tá ambulancia zároveň aj v sídle jeho alebo v mieste jeho trvalého pobytu. Môže to byť, hej, že trebárs ten lekár býva kdesi na poschodí, tie zdravotnícke zariadenia boli také, že bolo aj to zdravotnícke zariadenie a zároveň ten lekár tam býval. Ale neviem si to v praxi predstaviť, že by to, ten záznam vykonával do zdravotnej dokumentácie, resp. ak ten lekár býva mimo svojho pracoviska, musel by sa zastaviť vo svojej ambulancii, zobrať túto zdravotnú dokumentáciu a v podstate ísť, hej, a vykonať tie úkony na základe toho podnetu, ktorý rodič by dával.
"Výšku minimálnej úhrady za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a výšku úhrady za dopravu lekára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky." No, to by bolo v poriadku, ale tuná sa, myslím si, že vo veľkej miere prenáša zodpovednosť zo zodpovednosti rodičov na... teda... áno, zo zodpovednosti rodičov na zodpovednosť lekára. Na prvom mieste, dovolím si povedať, vždy je rodič. V zodpovednosti. Aj za zdravotný stav svojho lekára, ale rovnako aj to očkovanie. Aj za to nesie zodpovednosť rodič. Rodičia sú na prvom mieste. To nie je len, že rodičia majú práva, ale aj majú povinnosti. A túto povinnosť majú aj voči zdraviu a zdravotnému stavu samotného dieťaťa.
Ešte raz zdôrazňujem, že pre našu, pre náš región návrh tohto zákona je takmer neprijateľný, a ja keď som mal možnosť rozprávať s lekármi o tejto problematike, práve s lekármi pre deti a dorast, pediatrami, tak sú proti tomu a ja som si poznačil pána docenta MUDr. Tibora Hlavatého, ktorý spolupracoval pri návrhu tohto zákona. Odpustite mi takúto poznámku, ale v Bratislave je úplne iný, iný postoj ako k tomu a iná aj tá samotná starostlivosť, ktorá sa, aby som povedal, aj iná intelektuálna výška, aj chápanie ako mnohých vecí, ako to je veľakrát na perifériách našej krajiny, Slovenska. Musím povedať, že ja som tiež bol sám ako účastník toho a bol som v doprovode pediatra, lekára v rómskej osade, neviem, že či pán docent bol v takej rómskej osade alebo nebol, možnože bol, ja som bol viackrát a viem, že táto služba je veľmi náročná. Veľakrát tí pediatri robia vo veľmi, veľmi ťažkých ako podmienkach a neviem si tuná predstaviť pediatra alebo pediatričku, prepáčte mi, dámy, s namaľovanými, nalakovanými dlhými nechtami, a teraz že by ambulovala takáto lekárka z Bratislavy v rómskej kolónii a v primitívnych podmienkach, v chatrči, v chatrčiach.
Veľakrát naozaj títo pediatri v teréne a v tej priamej službe pracujú v takýchto ťažkých podmienkach ešte aj v tejto súčasnej dobe. Ja nehovorím o minulosti spred nejakých 40 rokov, ale o aktuálnom čase. Ešte aj teraz títo lekári na východe Slovenska naozaj pracujú vo veľmi takýchto ťažkých podmienkach. Ak by nechodili do týchto rómskych osád, dovolím si povedať, že mnohé deti v podstate by zomreli a v podstate aj na základe zníženej tej starostlivosti.
Tak ja len toľko k návrhu zákona. Inak by som si ho dokázal vedieť aj predstaviť, že by som ho podporil, ale voči tomu prvému bodu mám naozaj veľmi, veľmi vážne výhrady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol návrh tohto zákona.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právnymi predpismi Európskej únie. Dôvodová správa uvádza, že predložený návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ak môžem, tak nedá mi, aby som tiež to neuzavrela ako spravodajkyňa dvomi vetami, opierajúc sa aj o pomerne bohatú spotrebiteľskú prax. Keď som vstupovala na pôdu parlamentu, predpokladala som, že takéto praktické návrhy zákonov, návrhy, ktoré nemajú žiaden politický rozmer, sú teda apolitické, sa stanú samozrejmosťou, že budú prijímané kolegami poslancami bez ohľadu na to, či sú z pravice alebo z ľavice. Pritom mi nedá, aby som nevyslovila takú tú svoju reflexiu nad tým, že ak ako parlament nie sme schopní prijať na pozadí mnohokrát nekoncepčne, netransparentne prijímaných zákonov tak jednoznačné a jednoduché závery, ktoré majú pomáhať spotrebiteľom a občanom, tak potom sa naozaj, ako všetci tu sedíme, alebo aj tí, ktorí tu nesedia, vážne zamyslime nad tým, k čomu sme ľuďom užitoční a k čomu sme potrební. Pre mňa takýto návrh zákona, ktorý tu ale nie je prvýkrát, je tu opakovane v parlamente, má byť, samozrejme, bez akýchkoľvek prosieb, naliehaní, má byť, samozrejme, schválený. Ďakujem.

Ďakujem. Možno tri-štyri vety na koniec. Čiže chcel by som vás vážení kolegovia, poprosiť o podporu. Tento návrh zákona hovorí v prvom rade, ako tu zaznelo, o ochrane spotrebiteľa, zároveň o ochrane poctivého podnikateľa pred nepoctivým a zároveň, hlavne je pre tých, ktorí si našetria na nejakú dovolenku alebo zájazd, vidia pred cestovnou kanceláriou reklamu, ktorá hovorí, že je tu bonusový zájazd za 100, 150 eur, ale návštevou cestovnej kancelárie zistia, že taký zájazd v tejto cestovnej agentúre alebo kancelárii neexistuje, čiže chrániť občana spotrebiteľa, chrániť poctivého podnikateľa pred nepoctivým a nezneisťovať ľudí a klamlivo ich nezavádzať o tom, že mám produkt, ktorý, za cenu, ktorú propagujem a reklamujem, a v podstate ho nemám taký k dispozícii, je účelom tohto jednoduchého návrhu zákona, ktorý nemá politické zafarbenie, a myslím, že by mohol získať, ak za vami nestoja lobisti, podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega. Mňa pri tvojom vystúpení napadla jedna myšlienka, ktorú som dlho nevedel definovať, čo robia politici. A ako tu prišiel Braňo Škripek, tak hneď v svojom prvom vystúpení to definoval a definoval to asi tak, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. A teraz to premosťujem, že to je aj v reálnom živote, aj v tomto zákone, ktorý predkladáme a chceme ho teda novelizovať, novelu zákona o reklame, že aj v bežnom živote dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. Pýtam sa, čo je cena? Ako je daná? Ako si ju bežný človek môže predstaviť, čo vlastne mi ponúka? O čom svedčí? Ja tvrdím, že je to o poctivosti podnikateľa, verím, že nie podnikavca. Ďakujem pekne.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja si myslím, že máme pred sebou zákon, ktorý je jasný ako facka. Ak si teda, myslíme, že by bolo treba práve túto skupinu podnikateľov v oblasti cestovného ruchu nejakým spôsobom protežovať alebo zaradiť do osobitnej podskupiny chránených podnikateľov, ktorí majú právo na to, aby zneisťovali spotrebiteľa a nehrali fér hru, no, tak potom to treba zdôvodniť, a ak si myslíme, čo si myslím, že myslíme, že také niečo by existovať nemalo, tak potom treba túto anomáliu odstrániť. Ja v tom nevidím najmenší dôvod, aby sme vôbec polemizovali o tom, že akýkoľvek dodávateľ produktu má právo zneisťovať odberateľa tým, že mu udáva nepresné cenové podklady alebo že mu dáva také podklady, ktoré zjavne napĺňajú podstatu istého zneisťovania a udávania nepravdivých alebo polopravdivých údajov, čo je niekedy ešte horšie ako klamstvo, lebo nachytá a potom nesplní.
Keby sme si zobrali nejakú analógiu, no však sú iní podnikatelia v službách, ktoré tiež nie sú také jednoznačné, lebo, áno, v potravinách je každá vec jasne pomenovaná cenovkou a nebavíme sa o tej cene, buď ju akceptujeme, alebo nie. Ale máme predsi aj takých, ktorí podnikajú napr. v stavebníctve a dokážu vám dať, keď si objednáte strechu, úplne podrobnú kalkuláciu so všetkým, čo k tomu môže ešte prísť okrem samotnej krytiny, a napíšu to tak presne, že túto cenu garantujú a akékoľvek prípadné riziká, že nájdu kdesi čosi, čo nebude celkom v súlade s ich pôvodným odhadom, berú ako svoje podnikateľské riziko. Takisto keď ideme k holičovi, keď poviem úsmevný príklad, a dáme si urobiť nejaký účes, no tak je tam tiež cenovka a tento podnikateľ v týchto službách už vám nikdy nepovie, ale ten, ja som si myslel, že to bude jednoduchšie. Urobil som vám tam nejakých pár strihov naviac. Takže, ja viem, to je príklad, ktorý neobstojí, ale tým som chcel ukázať dve oblasti, kde nikto nespochybňuje, že cena musí byť jasne daná a ja sa rozhodujem ako zákazník, beriem alebo neberiem. Prečo by práve v oblasti cestovného ruchu, kde podnikatelia ozaj, ja teraz nechcem povedať, že to je jednoduchý biznis, určite majú svoje riziká, svojich partnerov majú na opačnom konci zemegule. Nie vždy vedia presne všetko odhadnúť. Úcta pred ich rizikom alebo schopnosťou ho zobrať na seba a zabezpečovať túto službu, ktorá zjavne teda je žiadaná. No ale prečo by sme nemali žiadať od neho, aby jasne napísal, že produkt, ktorý ponúka, však nech si do tej ceny zakalkuluje aj svoje riziká, určite to tak robí, má svoju konečnú cenu a ty, zákazník, máš istotu, že vieš, že to budeš môcť takýmto spôsobom nielen užiť, ale aj zaplatiť a nebudeš mať nejaké prekvapenia potom, keď sa rozbehne tvoj záujem o túto službu.
Ani by som nevystúpil k tomu, lebo toto sa mi zdá také jasné, že niet o čom veľmi diskutovať a treba to len prijať, ale napadla ma súvislosť z takej osobnej skúsenosti, že možno v druhom čítaní by bolo dobre doplniť to aj o oblasť nielen individuálnej ponuky cien, ale aj o oblasť, keď dochádza k záujmu o nejaký zájazd z hľadiska objednávky vypracovanej špeciálne na zadanie potenciálneho zákazníka. Mal som takú skúsenosť, že sme raz pripravili veľmi zaujímavý zájazd, bol to teda zájazd závodný, bol to pomerne komplikovaný, mali sme do toho množstvo rôznych predstáv zakomponovaných a podnikateľ, majiteľ cestovky sa bránil, že to je príliš také komplikované a že on má na to nejaký formulár a ten formulár umožňoval práve množstvo takých dodatkov, že v prípade, že nie, tak potom takto, a keď nie takto, tak potom inak a ja, keď som si ten formulár prečítal, hovorím, no ale, pán majiteľ, tak ja, ak toto podpíšem, tak ja vlastne neviem, či treba tu milión za tento zájazd, on stál vtedy milión aj sedem tisíc, si pamätám, takú zvláštnu cenu. Bolo to pre 45 ľudí po severnej Európe. No tak ja tu mám nejaký limit, a ako my môžme ako štátni zamestnanci, ktorí disponujú, tam bol nejaký vtedy fond kultúrnych a sociálnych potrieb na to, teraz prijať takúto zmluvu, ktorá bude mať pre nás aj taký dôsledok, že možno to nebude 1 007 000, ale bude to milión dvesto. Tak napokon uznal, že to by nebolo asi fér, resp. povedal som, že už neberieme za týchto podmienok, urobili sme zmluvu a viem, že mi potom prichádzali také výčitky, že na tom zájazde pán majiteľ prerobil. No, ja viem, je to oblasť samotnej konkrétnej zmluvy, kde možno platia iné pravidlá, a predkladatelia tohto zákona to nemali mať prečo na mysli, ale ak by sme teda sa zhodli na tom, že bavíme sa o cestovnom ruchu, tak možno by bolo treba, alebo že by to nebolo zbytočné tam zakomponovať aj jednu klauzulu, ktorá by práve hovorila o tom, že v prípade, ak dôjde k individuálnej kalkulácii zájazdu na objednávku, takže takáto kalkulácia je konečnou a majiteľ cestovnej kancelárie nemá právo nejaké ďalšie náklady, ktoré mu s tým napadli a ktoré možnože nemohol odhadnúť požadovať ako svoje plnenie, na ktoré má nárok. Ďakujem pekne.