Videokanál klubu

Nechcem, nechcem vás veľmi zdržiavať, ale v sérii predložených zákonov mi nedá, aby som nepodporila zámery pani Žitňanskej aj pán poslanca Beblavého, keď tu predniesli vlastne svoje návrhy, ako je možné zamedziť, myslím si, že celkom účinnými, efektívnymi a systémovými opatreniami v tom, čo trápi mnohých spotrebiteľov, ktorí sú zaťažení neprimeranou a spochybniteľnou úžerou. Ja by som chcela k tomu návrhu novely, k zákonu, k Exekučnému poriadku, k zákonu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti povedať, že ju teda podporujem, lebo z praxe mi je známa.
Častá, častá praktika a považujem ju rovnako za nekalú praktiku veriteľov, kedy naozaj špekulatívne so značným časovým odstupom pristupujú k vymáhaniu svojich pohľadávok. A vtedy naozaj práve ten časový odstup, značný časový odstup sa prejaví v neúmernom náraste vymáhaných dlžných čiastok. Naozaj tá prax a život odzrkadlil, že voči takýmto špekulatívnym praktikám veriteľov potrebujeme spotrebiteľov brániť. Podnety ľudí to naozaj ukazujú, a preto ja tento návrh zákona podporím. Nevystupovala som k tomu zákonu o rozhodcovskom, o podpore vlastne toho civilného konania v exekučných prípadoch, kde naozaj rovnako chcem poukázať na to, že je potrebné zabezpečiť vyšší štandard ochrany práv spotrebiteľov, a ukázalo sa, že rozhodcovské doložky a rozhodcovské súdy nie sú ani objektívne a naozaj sa neosvedčili. Prax ukázala, že naozaj opäť aj tieto rozhodcovské konania, rozhodcovské doložky boli vyhodnocované ako neprijateľná zmluvná podmienka a aj ako nekalá praktika. To len na podporu toho, ale s výrazom a dôrazom na to, že je potrebné vlastne zaoberať sa pri riešení spotrebiteľských otázok, a týka sa to aj finančného trhu alebo ochrany práv spotrebiteľov na finančnom trhu, je potrebné zaoberať sa inštitucionalizáciou mimosúdneho konania, pretože aj keď zlyhali rozhodcovské formy riešenia spotrebiteľských sporov, my sme mali dobrú prax v uplatňovaní mimosúdneho riešenia cestou mediácie, áno, nie priamo mediácie, lebo tá formulácia mediácia, je to uplatnenie mediácie je momentálny, teda ten zákon, tak ako je naformulovaný, neumožňuje množstvu mediátorov sa nieže len realizovať, ale aj účinne pomáhať spotrebiteľom pri riešení elementárnych, ale aj závažnejších spotrebiteľských sporov. Ale negociácia ako jedna z foriem mimosúdneho riešenia je uplatniteľná a je rýchlym efektívnym prostriedkom na riešenie rôznorodých spotrebiteľských problémov, nevynímajúc aj riešenie spotrebiteľských sporov na finančnom trhu. Takže chcem podporiť oba tieto návrhy k tomu Občianskemu zákonníku a k tomu, čo tu vyznelo aj zo strany pána poslanca Beblavého, k tej, k určeniu stropu pre odplatu, pre najvyššiu možnú vlastne odplatu pre nebankové subjekty alebo rôzne iné inštitúcie, finančné inštitúcie, ktoré poskytujú pôžičky. By som len chcela uviesť, že som si tiež vlastne toto vyčítala z viacerých na sebe nezávislých informačných zdrojov, kde som sa aj radila vlastne s odbornou verejnosťou, ktorá sa venuje finančnému trhu, aj dlhodobo ochráni spotrebiteľov na finančnom trhu, že tá hranica a to určenie, tá hranica pre strop najvyššej možnej, najvyššieho možného úroku by sa mala znížiť. Podporím tento návrh, lebo určite tých 70 % je nižších ako 100 %, 1 000 %, ktoré si dnes nebankovky pýtajú, ale som presvedčená o tom, že tá úžera by sa mala napočítavať a určovať od nižšieho, nižšie stanoveného limitu. Naozaj mne prax ukázala, že tých 25 %, 30 %, tak toto je odpoveď aj pre pána poslanca Beblavého.
Ďakujem pekne za pozornosť.

No ja opakovane sa chcem vyjadriť k tomu, čo považujem pri riešení a stopke úžerníctvu na Slovensku, stop finančnej úžere na Slovensku za najdôležitejšie, a to je vykonateľnosť. Uvedomme si, že z tej praxe, z toho každodenného života je veľmi dôležité pomôcť spotrebiteľom v tom, aby ak sú zaťažení úžerou alebo aj vymáhaním zo strany exekútorov neoprávnene vysokých a pochybných, sporných čiastok, aby týmto ľuďom mal kto pomôcť. Na Slovensku týmto ľuďom nemá kto dnes pomôcť, pretože spotrebiteľské organizácie, ktoré sa špecializujú na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu, a predovšetkým ide o tú ochranu ľudí zaťažených neprimeranou úžerou, tieto spotrebiteľské organizácie sú veľmi podvyživené.
Takže sebalepší zákon, ktorý tu pripravíme - aj zjednotenou metodikou - zo strany opozičných alebo aj vládnych poslancov, nám nepomôžu, a tým ľuďom, ktorí sú úžerou zaťažení, nepomôžu v tom, aby tie parametre - či už 20, 30 %, 70 % - mal kto odsledovať a mal kto dohliadať na to, že tie úžernícke spoločnosti, nebankové subjekty alebo iné subjekty, ktoré požičiavajú tieto pôžičky, aby ich neposkytovali. Naozaj najväčší problém Slovenska je vo vykonateľnosti a vymožiteľnosti práva. Ak sa aj tieto hranice určia, my stále nemáme záruku toho, kto bude dozerať na to, či táto hranica sa rešpektuje, alebo nie.
Dovolím si ešte na záver povedať, že v čase, keď sme v združení vlastne sledovali v odbornej verejnosti, ktorá sa venuje finančnému právu, aká má byť vlastne tá percentuálna miera, odkedy považuje úžeru za úžeru, úroky za úžeru je tých 25 - 30 %. Takže obávam sa toho, pán kolega Beblavý, že túto hranicu treba výrazne znížiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Už v takejto komornej atmosfére, vidím tu štyri poslankyne SMER-u a jedného smeráckeho poslanca. (Reakcie z pléna.) Z opozície je tu 1, 2, 3, 4... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
160.
Bez debát, prosím vás!

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Jedenásť, trinásť ľudí. Čiže, čiže dvakrát, skoro trikrát toľko. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nedebatujte, prosím vás vás. Nevykrikujte z lavice.
Pán poslanec, pokračujte.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre, ja by som naozaj mohol hovoriť, možnože tou, tou metódou strachu, že aj SMER sa raz dostane do opozície a bude tento inštitút potrebovať. Naozaj ten cyklus tu bude, že budú sa obmieňať, bude raz ten, kto je v opozícii, bude vládnuť, ten, kto je, vládne atď., sa bude točiť stále a budete tento inštitút potrebovať a dobehne to, myslím, že každého jedného, kto zahlasuje proti tomuto, a v dobrom to hovorím. Ono tá norma je podľa mňa jasná a jednoznačná aj, aj gramaticky, keď si, keď si spomeniem, pán Susko, na, na to, čo povedal Ústavný súd vo veci Čentéš, aj ten gramatický tvar, už tento tvar, čo máme tu, je nepochybný, ten gramatický tvar vo veci Čentéš bol pochybný a Ústavný súd povedal aj, povedal tam, že potrebujete dôvod na to, aby vymenoval či nevymenoval. Tuto ani ten dôvod nemáme. Tu ste, vy zahlasujete proti. Veď naozaj gramaticky je to nepochybné, úmyslom je to naozaj nepochybné, že tá schôdza sa má konať. Opakujem, ak niekto má povinnosť volať, druhý by mal počúvať, nemal by sem len prísť a potom odísť, to, to nemá význam.
O tej kultúre bolo povedané dosť a myslím, že sú tu ľudia, ktorí o tej kultúre povedia viac ako ja, len mi tak napadá, že, viete, ak my nebudeme mať tu kultúru v parlamente, ak tu nebude, nepôjdeme smerom dopredu a pôjdeme dozadu, tak neočakávajme, že medzi ľuďmi vonku, medzi ľuďmi na uliciach, medzi našimi občanmi bude kultúra. To nefunguje tak, že tam kultúra je a tu je tiež. Ak tu nie je kultúra, nie je ani tam. Teraz to možno ešte doznieva, ale skôr či neskôr tá kultúra, ak tu nebude, nebude ani vonku na uliciach, tak vás poprosím, zvážte podporu tohto návrhu. Ja si myslím, že je keď si zoberiem dôsledky do budúcna na ďalšie volebné obdobia, je nepolitický alebo apolitický. Skôr či neskôr to na každého príde. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Lojzo, hovoril si vo svojom príspevku, že kam smeruje ten náš parlament. Tak v súvislosti s rokovacím poriadkom a s jeho zmenou a, samozrejme, s inštitútom mimoriadnej schôdze, ktoré inštitúty my v podstate máme ako opozícia k dispozícii, tak je to mimoriadna schôdza, hodina otázok, interpelácie. Ako vieme, niektoré z týchto inštitútov absolútne nefungujú, to už to tu bolo povedané. Hodina otázok - zaplavia vládni poslanci, aby sa náhodou nedostalo na otázku opozície, pretože tie sa žrebujú. Aj zajtra si to budeme môcť pozrieť (kýchnutie v sále) - na zdravie, je to pravda -, pretože vládni poslanci položili premiérovi zopár rovnakých otázok, čiže štyri sú na prvú otázku rovnaké, ďalšie tri sú rovnaké, ďalšie dve sú rovnaké a potom príde otázka opozície, a pritom sa vládni poslanci minule bili za to, že ale veď máte tú možnosť tých otázok položiť. No a ja som, ja si ich budem fotiť, ja si ich už aj fotím, ako si hrtajú, hrkútajú s ministrami, to znamená, že nechápem potom, načo im je hodina otázok, keď si s ministrami tak či tak hrkútajú, keď sú tuná prítomní v rokovacej sále, a ja to potom vyhodím buď na Facebook, alebo na webovú stránku, že ako si hrkútajú, aj napriek tomu potrebujú položiť nevyhnutne otázku svojmu ministrovi. Ešte, chvalabohu, že máme tie interpelácie, ale na ne sa nám dostávajú také trápne odpovede, ako som ja dostal toť nedávno, ale tiež budem o tom hovoriť zajtra v interpeláciách.
No a čo sa týka tej mimoriadnej schôdze, no ja by som sa pozrel možno do minulosti, že načo slúžili mimoriadne schôdze vtedajšej opozičnej strane SMER. Takže ak je to na kritiku vlády a je to nevyhnutné, pretože vláda robí zlé opatrenia alebo zlé kroky, tak si myslím, že ten inštitút mimoriadnej schôdze je namieste. A okrem toho predkladali sme kedysi návrh na všeobecnú rozpravu, ani ten sa neodsúhlasil, tak potom čo máme využiť? Akým spôsobom? Tak už len tú mimoriadnu schôdzu a tej sa, samozrejme, vládni poslanci boja.

Ďakujem za slovo. No opozícia, keď neschváli, resp. vládna strana neschváli program, teraz sme v takej situácii, tak schôdza končí. No ja mám taký názor, že jednoducho aj to patrí k parlamentnej demokracii. Jedna skupina poslancov je tá, ktorá zvoláva mimoriadnu schôdzu, ja ešte, pán kolega, by som tak ako doplnil, že tá jedna pätina poslancov, ktorá zvoláva schôdzu, ja si viem predstaviť, že by to bol aj mix tu v tomto parlamente. To je aj opozícia, aj koalícia a zvoláva sa mimoriadna schôdza. No a či už sa schváli, alebo sa neschváli, tak o tom rozhodujú poslanci Národnej rady, celej Národnej rady a jednoducho treba to rešpektovať, aj keď by sa nám to veľakrát nemuselo páčiť. Práve to.
No a do vlastných radov, tak ja, ešte aj iný prípad ma napadol, to nielen, že nezahlasujem za program mimoriadnej schôdze, hej, z vlastných radov, ale ešte je tu aj iný fenomén, ktorý tuná bol popisovaný, sú tu poslanci, vedel by som ich aj menovať. Iniciovali mimoriadnu schôdzu, a keď bolo záverečné hlasovanie mimoriadnej schôdze, tak tuná neboli. To už považujem za veľmi trápne. Hej, iniciujem čosi a rozplývam sa tuná verbálne, a keď má byť samotné záverečné hlasovanie, tak odrazu to buď nie je dôležité, alebo to ignorujem.
Kolegovi ešte by som chcel toľko povedať, že parlament je tu potrebný, však, samozrejme, nepochybujem, že Dodo ho teda spochybňoval, hej, ale tak jednoducho ten parlamentný systém je zatiaľ veľmi dobrým systémom a v podstate, aby tá, vlastne poslanci tuná rokovali.
A ešte celkom na záver som chcel povedať, že kostol nemusí byť vždy prázdny. Vždy má nejaký interiér a katolícky kostol má tam sviatosť oltárnu a rovnako aj pravoslávny, grékoka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Pán poslanec Martin Poliačik, spomínal si ten zaujímavý pekný zvyk z britského parlamentu po príchode kráľovnej, keď prednáša svoj ročný, výročný prejav, tak že poslanci ukazujú tú svoju istú suverenitu tým, že teda je tam ten šum. Ale mne sa páčilo v britskom parlamente aj jeden ďalší zvyk, ktorý bol asi nasledovný, napriek tomu, že kráľovná je tam prítomná väčšinou len raz do roka v snemovni lordov, je tam jej trón stále prítomný a lordi poslanci, ktorí prechádzajú naokolo toho trónu, behom celého toho roka, vždy, keď okolo toho trónu kráčajú, tak sa mu jemne uklonia. Jednoducho rešpektujú svoju kráľovnú aj svoje kráľovstvo a ja som presvedčený, že rešpektujú aj napriek tomu, že mnohí z nich vnútorne možno nie sú stotožnení s tým, že to kráľovstvo je najlepšia forma vládnutia, a tú kráľovnú až tak v úcte nemajú, ale vie poslanec, že je to kráľovná, a ctí si ju.
Ja si myslím, že práve o to ide aj v podstate tohto zákona, ktorý navrhol pán poslanec Kadúc aj s pánom poslancom Lipšicom. My by sme si mali ctiť niektoré prirodzené veci, ak je tu skupina poslancov, možno si o nich myslíme, že sú nie celkom hodní tohto mandátu, ale oni tu sú, ľudia o tom rozhodli, a táto skupina poslancov zváži, že chce zvolať mimoriadnu schôdzu, no je to naprosté nepochopenie tej základnej úcty, na ktorú ozaj, si myslím, netreba zákony, ale na ktorú treba prirodzenú úctu, aby takáto schôdza sa konala presne tak, ako sa klaňajú tomu trónu, a vedia, prečo to robia, presne takto by sme mali sa klaňať aj poslancom, ktorí sa rozhodli prerokovať v tejto snemovni zákonnosti niektorú vec na mimoriadnej schôdzi. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začína byť celkom zvykom, že hovoríme aj o zákonoch, ktoré sú protiústavné, alebo myslíme si, že sú protiústavné, mali sme tu zákon o, cestný zákon, ktorý je zrejme protiústavný, zákon o hmotnej núdzi je zrejme protiústavný a ja som prišiel tiež s niečím, čo je asi protiústavné. Tak treba len povedať, naozaj aby sme boli fér, a to, či je niečo protiústavné, alebo nie, môže povedať iba Ústavný súd. Nikto iný, nemôže to povedať poslanec, iba Ústavný súd, že niečo je protiústavné. Dobre, to si naozaj buďme vedomí.
Náš návrh s pánom poslancom Lipšicom sa týka zvolávania a konania mimoriadnych schôdzí Národnej rady. Nám sa nepáči a myslím, že to nie je ani štandardné a už vôbec to nepatrí do demokracie, aby ak sa zvolá mimoriadna schôdza, táto sa nekonala. Keď si pripomenieme, dúfam, že si pamätám dobre, dúfam, že som si to aj dobre, aj vyhľadal, niekedy v 18. storočí Voltaire pri - z úcty k demokracii - a pri tvorbe demokracie vo Francúzsku povedal: "Síce nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko preto, aby som si ho vypočul." To bolo presne o tom, že aj keď v demokracii je nejaká menšina, treba ju počúvať, a ak má nejaké práva, treba ich rešpektovať. Článok 83 odsek 2 ústavy našej, rovnako tak § 17 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku ukladá predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ak o to požiada aspoň pätina poslancov Národnej rady.
Účelovým výkladom potierajúcim význam práva tejto skupiny môžme dôjsť k záveru a zdá sa, že k tomuto záveru dochádzame podľa toho, ako nám to vyhovuje, že táto schôdza sa nebude konať, a to tak, že neschválite, páni kolegovia z vládnej strany, program. Ako som povedal, toto podľa mňa nie je v súlade s ústavou a už vôbec s jej duchom a úmyslom, ktorý bol, ktorý bol sledovaný. Keď má pán predseda povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu, on ju nezvolá preto, aby my sme sem prišli a potom odišli. On ju zvolá preto, aby sme tu prišli a rokovali. Nemá to nič so schvaľovaním programu schôdze. Myslím, že právnici sa na tom zhodneme. Právna teória a teória práva, základná učebnica pre prvákov právnických fakúlt hovorí o nejakých modelitách právnej normy a tam, myslím si, že vieme, že každému právu má zodpovedať nejaká povinnosť alebo minimálne príkaz, aby niekto tú povinnosť rešpektoval, príkaz správať sa tak, aby bola, aby bolo toto právo dodržané. Pätina poslancov tu to právo má, ostatní to ale nerešpektujú.
Myslím si, že SMER - sociálna demokracia, pojmovo demokracia, tak asi ste tu sociálni demokrati, mali by ste mať úctu k tej demokracii a počúvať aj tú menšinu. Nemám pocit, som o tom presvedčený, že to tak proste má byť. Som si vedomý toho, že minulé vládne garnitúry robili voľačo podobné, ale to neznamená, že to budeme robiť ďalej. Ja si, spomínam si na minulý týždeň na tú schôdzu mimoriadnu, ktorá tu bola, a zazneli tam zaujímavé výroky. Vždy keď nám vládna strana neodsúhlasí mimoriadnu schôdzu, v médiách sa objaví: nebol na to dôvod, je to populizmus, nemá to význam, je to, dôvod je bezvýznamný, žiadny. A pán minister vnútra povedal okrem iného, že v demokracii môže každý povedať, čo chce, a potom povedal, že demokracia je taká, je preto pekná, že ostatní si teraz ten jeho názor vypočujú. Tieto slová sú dosť významné, pretože opäť, keď tu máme nejaké právo, ostatní by ho mali rešpektovať a mali by ho vypočuť, to, čo chceme povedať. A ešte lepšie povedal pán predseda výboru Podmanický, ktorý povedal: "Tak slabý dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze tu ešte nebol." A čudujte sa svetu, schôdza sa konala. Čím to bolo?
A, páni kolegovia zo SMER-u, vy naozaj, ja uvedomujem si tú politiku, ktorú máte, ale predsa, mali by sme mať tú základnú úctu k ústave a tí, ktorí aspoň trošku čítali ten článok 83, mi dajú za pravdu, že ak má niekto povinnosť zvolať schôdzu, tá schôdza sa konať musí. Proste musíme o tom rokovať, je to proste právo menšiny a to právo je úplne bežné v demokracii. Ak to právo tu nebude, možno, možno je načase hovoriť o tom, že tu nemáme právny štát, inak čo povedal pán premiér Fico minulý rok v marci v Sobotných dialógoch, kedy na jednoznačnú otázku odpovedal, na otázku, či máme právny štát, povedal, že nie. No tuším, že mal pravdu.
Inak toto je podobná situácia ako pri referende, pretože my tu máme nejaký inštitút, nejaký právny nástroj, ktorým dávame nejaké také latentné právo, že máte právo niečo urobiť, ale to právo je neúčinné a neefektívne. Presne, referendum, právo tu je, má rovnocenné postavenie v zmysle ústavy ako zákonodarný zbor, ale tým, ako je nadstavené, my mu to znemožňujeme, znemožňujeme úpravu referenda. My sme to navrhovali a budeme to navrhovať do konca volebného obdobia, aby sa zrušilo alebo zmenilo kvórum pre platnosť referenda. Ono keby sa konali mimoriadne schôdze, dovoľte mi pripomenúť, že sme mali, ak si dobre pamätám, doteraz zvolaných 12 mimoriadnych schôdzí a niektoré boli, ktoré sa nekonali, boli naozaj významné a to bol k nepriaznivému stavu školstva. Asi tu nie je dôvod, na to bol obrovský dôvod, na to stále dôvod, aby sme rokovali o nepriaznivom stave školstva. To školstvo je v katastrofálnej situácii. Bola tu obžaloba, ale tu beriem ako OK. Pardon, to boli schôdze, ktoré sa konali. Potom tu bola schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Mali sme naozaj niekoľko schôdzí, ktoré boli dôležité a ktoré mali byť prerokované a prerokované neboli. Pre záznam som si vytiahol, že v 5. volebnom období z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí sa konala iba jedna. To je pokarhanie do, do radov opozície a v 4. volebnom období sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.
Preto si myslíme ako predkladatelia, že ak dáva, opakujem sa, niekomu ústava právo, aby mohol zvolať schôdzu, dáva to druhej strane povinnosť si tú schôdzu odsedieť, vypočuť argumentáciu a potom, až potom schôdzu ukončiť, nie ju ukončiť ešte predtým, ako začala. Ja avizujem, že ak toto neprejde, neberte to, prosím, ako vyhrážku, ale opäť aj tu hrozí podanie na Ústavný súd a nie je to nejaká, už mám pocit, že je to paranoja, ale my tu naozaj niektoré zákony prijímame, ktoré nie, ktoré sa javia byť v nesúlade s ústavou. A nerád by som, aby sme zaťažovali Ústavný súd takými vecami, keď to môžme rozhodnúť tu a keď, myslím, že všetci vieme, že je to správne.
Týmto vás prosím o podporu.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko, nakoľko dvakrát kolegovia spomenuli v súvislosti s ústavou a hovoria o prísahe na ústavu. Ja som na ústavu neprisahal, ja som sľuboval. Skladali sme sľub poslanca a nie je to prísaha. To sú dva podstatné rozličné pojmy, tak len tak, keď už toľko ohýbame aj ústavu, aj zákony, tak aby sme aj v tej terminológii boli presní. Nie je to prísaha, ale sľub poslanca. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Pavla Zajaca, Jána Hudackého, Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 825, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 29., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní;
a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 832 z 13. januára 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory:
- pre financie, rozpočet,
- ústavnoprávny,
- pre sociálne veci a
- pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takáto veľkorysosť voči KDH, fu, neviem, či sa to bude opakovať, ale OK. No ďakujem za všetky príspevky, aj teda za Martina Chrena, aj za Petra Osuského.
Vo mne sa bije osoba vo verejnej službe a osoba, ktorá si ctí právny štát a právny systém, preto som sa pokúšal s Petrom Pollákom navrhnúť taký zákon, ktorý bude, môže ísť cestou najmenšieho odporu, a keď tu bude vôľa, tak v druhom čítaní tu kľudne dajme na celú šírku, pretože zbaviť povinnosti takto naozaj zásadnej, ktorá tam nemá čo robiť, je podľa mňa úplne bezproblémové, aspoň ja to tak vidím ako právnik.
Čo sa týka tých nákladov, samozrejme, nemalo by to byť prioritné pred právnym štátom, ale aj to zopakujem, máme tu v zmysle zákona o hmotnej núdzi menšie obecné práce a na toto sú vyčlenené prostriedky, presne aj na tento účel. Čiže nebude problém so štátnym rozpočtom.
Napadá mi tu, ak sa bavíme ešte o peniazoch, skutočne si predstavte situáciu, že máte ten víkendový domček a niekto si tam ublíži alebo stane sa, že zomrie. Ja som pri mojej civilnej profesii zažil žalobu, kde sa, kde pozostalí žalovali nemajetkové práva za ochranu súkromia za toho pozostalého, kde boli tie hodnoty 30- a 60-tisíc euro. Si to, prosím, predstavte, že sa to stane vám, to nehovorím o tom, ak sa stane nejakému politikovi, prípadne nejakému čelnému predstaviteľovi súdnictva, ktorý dokáže aj 150-, ale naozaj reálna suma ľudského života sa tu pohybuje okolo 30- až 60-tisíc. Toto budete povinní zaplatiť, ak sa preukáže, že ste porušili svoju povinnosť, ktorú dneska máte. Ten náš, ten zákon je dobrý pre všetkých, nikomu neškodí, obci už vôbec nie.
Ja s tým podaním súhlasím. My sme to už ako-tak predrokovali s poslancom Chrenom, že treba do toho ísť, a ja privítam, ak tam bude ktokoľvek, kľudne, poďme do toho a dajme to na Ústavný súd, nech rozhodne, pretože iba on môže povedať, či je to v súlade s ústavou, je alebo nie je. Ale v tomto prípade je ten právny stav tak jasný, že určite aspoň v časti minimálne, ktorú navrhujem ja, rozhodne v náš prospech. Inými slovami, my zahltíme Ústavný súd, lebo nám sa voľaktorým nechcelo robiť. Prepáčte mi to, ale ak zahlasujete, ak sa zdržíte alebo budete proti, chápem to akurát tak, že ste nepočúvali niektorí, že tento zákon je skutočne apolitický.
Preto vás ešte raz naozaj poprosím o podporu, a keby ste potrebovali to vysvetliť, ja som k dispozícii, kľudne. Pobavme sa o tom, je to zákon pre, naozaj pre všetkých. Ďakujem.